16.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 320/6

1.

Európska rada, ktorá sa zišla v marci 2000 v Lisabone a v marci 2002 v Barcelone, prijala strategický cieľ spraviť z Európskej únie do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, zabezpečiť, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy Európskej únie stali do roku 2010 svetovými značkami kvality, a vytvoriť Európsky výskumný a inovačný priestor.

2.

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2008 v Bruseli prijala cieľ odstrániť prekážky pre voľný pohyb znalostí vytvorením „piatej slobody“, ktorá bude okrem iného zahŕňať cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov, ako aj študentov, vedcov a vysokoškolských pedagógov.

3.

Cieľom všetkých rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa ustanovujú akčné programy na obdobie rokov 2007 – 2013 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy počas celého života a mladosti, je rozvíjať mobilitu. Na druhej strane aj európske programy a činnosti v oblasti výskumu a politiky pre podnikanie a štrukturálne fondy sa zameriavajú na ten istý cieľ.

4.

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady o Európskej charte kvality mobility (2006) sú navrhnuté kľúčové zásady zabezpečenia najlepších možných podmienok na prípravu, podporu a hodnotenie obdobia mobility mladého človeka v inom členskom štáte.

5.

Cieľom bolonského procesu pre európske vysokoškolské vzdelávanie a kodanského procesu pre odborné vzdelávanie a prípravu je vytvoriť európsky priestor, ktorý študentom a učiteľom poskytne väčšiu mobilitu, väčšiu transparentnosť pri uznávaní vzdelania a obdobia štúdia a odbornej prípravy a lepšiu spoluprácu medzi inštitúciami.

6.

Cieľom rôznych európskych nástrojov tak existujúcich (EQF, ECTS, Europass), ako aj budúcich (ECVET), je umožniť európskym občanom, aby sa ich kvalifikácie a zručnosti lepšie uznávali a posilňovali, ako aj poskytnúť im informácie o vzdelávacích príležitostiach v celej Európe (portály PLOTEUS a „Štúdium v Európe“) (1).

7.

Závery Rady o medzikultúrnych kompetenciách z mája 2008 vyzdvihujú príspevok mobility k nadobúdaniu takýchto kompetencií.

8.

V odporúčaní Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie z 20. novembra 2008 sa riešia otázky, ktoré sa týkajú konkrétne mobility mladých dobrovoľníkov.

—

vytvorenie pocitu spolupatričnosti k Európe,

—

podporu sociálneho a pracovného začlenenia,

—

zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva v globalizovanom prostredí.

1.

mobilita sa týka všetkých mladých Európanov, či sú to žiaci, študenti, učni, dobrovoľníci, učitelia, mladí výskumní pracovníci, školitelia, mládežnícki pracovníci, podnikatelia, alebo mladí uchádzači o zamestnanie;

2.

mobilita sa má chápať v prvom rade ako fyzická mobilita, čo znamená pobyt v inej krajine na účely štúdia, stáže, dobrovoľníckej práce v prospech spoločnosti alebo doplnkovej odbornej prípravy v rámci celoživotného vzdelávania. „Virtuálna mobilita“, t. j. využívanie IKT na rozvíjanie partnerstiev alebo diaľkových výmen s mladými ľuďmi v iných krajinách ako súčasti štruktúrovaného projektu v oblasti vzdelávania alebo odbornej prípravy, však tiež môže významne prispieť k mobilite, najmä v kontexte škôl;

3.

mobilitu nemožno chápať ako cieľ sám o sebe, ale ako najlepší spôsob posilnenia európskeho občianstva a konkurencie v Európe, rozšírenia a obohatenia odbornej prípravy a skúseností mladých, posilnenia ich schopnosti prispôsobiť sa a zlepšenia ich zamestnateľnosti, ako aj ich medzikultúrneho chápania prostredníctvom znalosti jazyka a spoznávania iných kultúr;

4.

aby mohla ambiciózna a horizontálna politika mobility v Európe uspieť, musí u všetkých mladých vzbudiť o mobilitu záujem, zamerať sa na to, aby sa obdobie mobility v inej európskej krajine postupne stalo pravidlom pre všetkých, a musí mať k dispozícii primerané finančné prostriedky, aby sa s touto výzvou vyrovnala. Osobitná pozornosť by sa mala venovať študentom, ktorí vzhľadom na svoju sociálno-ekonomickú situáciu alebo osobitné potreby vyžadujú dodatočnú finančnú podporu. Takáto politika by sa tiež mala zamerať na opatrenia na prípravu a podporu mobility, ako aj na uznávanie výsledkov vzdelávania spojených s obdobím mobility, a mala by podporovať rozvíjanie mobility učiteľov a školiteľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci týchto opatrení;

5.

táto politika v oblasti mobility sa zameriava predovšetkým na mobilitu v rámci Európy, ale môže prispieť aj k rozvoju mobility medzi Európou a tretími krajinami.

1.

prijali cieľ, že sa zvýšením počtu príležitostí cezhraničnej mobility v rôznych oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy a pri riadnom zohľadnení ich vnútroštátnych rámcov a právnych predpisov, v oblasti dobrovoľníckej činnosti, zabezpečí, že obdobie štúdia v zahraničí bude postupne pre všetkých mladých Európanov skôr pravidlom než výnimkou;

2.

na tento účel dosiahli ciele stanovené na obdobie rokov 2007 – 2013 v programoch Európskej únie v oblasti vzdelávania, mládeže, kultúry, občianstva a výskumu;

3.

sa na základe rokovaní fóra expertov na vysokej úrovni, pokiaľ je to možné, snažili dosiahnuť po roku 2013 tieto ciele:

4.

realizovali tieto ciele na rôznych úrovniach, aby sa zvýšil počet príležitostí na mobilitu pre mladých a uskutočňovali partnerstvá pre mobilitu za účasti všetkých zainteresovaných strán – orgánov verejnej moci, podnikov, vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy, ako aj občianskej spoločnosti.

1.1.

lepšie riadiť verejnú podporu mobility prostredníctvom presadzovania koordinovanej činnosti zainteresovaných strán, tak politických (Európska únia, štát, regionálne a miestne orgány), ako aj administratívnych (najmä národné úrady, ktoré spravujú programy Spoločenstva);

1.2.

plne využívať všetky príležitosti mobility, ktoré v súčasnosti ponúkajú programy Európskej únie, vrátane virtuálnej mobility určené pre mladých ľudí, ale všeobecnejšie aj pre pedagogických pracovníkov;

1.3.

zohľadňovať potreby znevýhodnených študentov, najmä pokiaľ ide o financovanie, ktorí by inak programy mobility využívať nemohli;

1.4.

podporovať rozvoj nových príležitostí mobility, najmä:

2.1.

zvyšovať povedomie o výhodách mobility medzi mladými ľuďmi, ako aj medzi osobami, ktoré s nimi pracujú alebo sa s nimi stretávajú, najmä ich rodín, učiteľov a pedagogických pracovníkov, ako aj mládežníckych pracovníkov a na tento účel uľahčiť týmto cieľovým skupinám prístup k informáciám všetkými dostupnými prostriedkami;

2.2.

ďalej posilňovať presadzovanie a vykonávanie programov Európskej únie v oblastiach vzdelávania, mládeže, kultúry a občianskej uvedomelosti a výskumu.

3.1.

pokračovať v zjednodušovaní podmienok realizácie programov Európskej únie s prihliadnutím predovšetkým na rozšírenie používania viacročných dohôd, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Takéto dohody sú predpokladom pre vytvorenie trvalých partnerstiev medzi zariadeniami odbornej prípravy a podnikmi;

3.2.

rozvíjať alebo podporiť rozvoj stratégie finančného stimulu pre orgány a zainteresované strany, predovšetkým učiteľov, školiteľov a mládežníckych pracovníkov, ktorí organizujú mobilitu mladých, s ktorými pracujú, v Európe;

3.3.

zlepšiť uznávanie výsledkov spojených s mobilitou čo najširším uznávaním výsledkov vzdelávania za celé obdobie mobility v Európe – cieľ, ktorému napomôže vytvorenie do roku 2010 korelácie medzi kvalifikačnými systémami členských štátov a európskym kvalifikačným rámcom a európske nástroje, ako Europass, Youthpass, kredity ECTS a systém ECTEV.

4.1.

podporovať mobilitu mladých vhodným financovaním zo strany Spoločenstva, v rámci stropov finančného rámca, najmä zo štrukturálnych fondov – a predovšetkým lepším využívaním možností, ktoré poskytuje Európsky sociálny fond – a z dlhodobého hľadiska úpravou ich usmernení a riadenia v súlade s prioritami členských štátov tak, aby sa zohľadňoval cieľ mobility;

4.2.

podporovať väčšiu diverzifikáciu a lepšiu komplementárnosť metód financovania projektov mobility mladých využívaním verejných a súkromných zdrojov financovania v rámci ich príslušných spôsobilostí (štát, regionálne a miestne orgány, podniky, bankové inštitúcie vrátane Európskej investičnej banky, nadácie, európske profesné združenia atď.);

4.3.

zohľadniť osobitné finančné potreby študentov, ktorí majú nepriaznivejšiu sociálno-ekonomickú situáciu alebo osobitné potreby, a umožniť im tak účasť na programoch mobility.

5.1.

podporovať výmenu najlepších postupov na zvýšenie kapacity a zlepšenie kvality prijímania mladých Európanov do programov mobility;

5.2.

vyzvať zodpovedné zainteresované strany, aby zlepšili ubytovanie, životné a pracovné podmienky mladých Európanov v programoch mobility, najmä vo vysokoškolských mestečkách;

5.3.

zlepšiť podmienky jazykovej a kultúrnej prípravy na mobilitu mladých.

6.1.

zhodnotiť toky mobility v Európe konsolidovaním a v prípade potreby vypracovaním spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov;

6.2.

efektívnejšie rozširovať a spoločne využívať existujúce výsledky prieskumov;

6.3.

podľa potreby vypracovať štúdie o vplyve, ktoré zhodnotia konkrétny prínos mobility pre mladých Európanov z kultúrneho, vzdelávacieho a profesionálneho hľadiska.

1.

vypracovala pracovný plán začlenenia činností na podporu cezhraničnej mobility do všetkých európskych programov, najmä vytvorením mechanizmov na propagáciu programov medzi mladými ľuďmi a uľahčením vytvárania jednotných kontaktných miest, ako aj portálu o európskej mobilite mladých, v spolupráci s príslušnými orgánmi, s cieľom lepšie šíriť informácie medzi mladými ľuďmi a príslušnými inštitúciami, využitím možnosti virtuálnej mobility v rámci každého programu, a zabezpečením súčinnosti rôznych programov;

2.

do konca roku 2010 uverejnila správu o rozvoji európskej mobility mladých zo strednodobého hľadiska a aby každé 4 roky vypracúvala pravidelné správy, ktoré sa zahrnú v spoločnej predbežnej správe, o stave mobility mladých a učiteľov v Európskej únii;

3.

vypracovala príručku pre členské štáty, regionálne a miestne orgány, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a aktérov zapojených do mládežníckej politiky, ktorej cieľom bude pomôcť im využívať iné európske politiky podporujúce mobilitu, ako napr. štrukturálne fondy a politiku a programy v oblasti výskumu;

4.

preskúmala uskutočniteľnosť rozvoja nových spôsobov finančnej podpory s cieľom pomôcť mladým ľuďom zúčastniť sa istú dobu na cezhraničnej mobilite na vzdelávacie účely vrátane možnosti „európskych študentských pôžičiek“ a informovala Radu o dosiahnutom pokroku.