Odvolanie podané 23. septembra 2008: Sviluppo Italia Basilicata SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 8. júla 2008 vo veci T-176/06, Sviluppo Italia Basilicata SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-414/08 P)

(2008/C 301/37)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Sviluppo Italia Basilicata SpA (v zastúpení: F. Sciaudone, R. Sciaudone a A. Neri, avvocati)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

Sviluppo Italia Basilicata SpA navrhuje, aby Súdny dvor:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa zamietol žalobu podanú odvolateľom smerujúcu jednak k zrušeniu rozhodnutia Komisie K(2006)1706 z 20. apríla 2006, ktorým sa znižuje finančná podpora Európskeho fondu pre regionálny rozvoj udelená vo forme globálneho grantu na účely realizácie opatrení na podporu malých a stredných podnikov v talianskom regióne Basilicata (ďalej len „sporné rozhodnutie“) a jednak k náhrade škody spôsobenej prijatím tohto rozhodnutia.

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza niekoľko nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa.

Po prvé odvolateľ uvádza, že Súd prvého stupňa tým, že otočil poradie jednotlivých právnych dôvodov uvádzaných odvolateľom v jeho žalobe na prvom stupni, zjavne skreslil zmysel a rozsah jeho žaloby.

Po druhé odvolateľ uvádza niekoľko nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa výkladu a uplatnenia globálneho grantu, dohody a schémy č. 19 rozhodnutia 97/322/ES (1). Podľa odvolateľa Súd prvého stupňa nesprávne pochopil, aký bol skutočný obsah a cieľ opatrenia č. 2 globálneho grantu na základe vyššie spomínaných aktov. V dôsledku tohto počiatočného závažného nesprávneho posúdenia sú nesprávne všetky výkladové úkony uskutočnené Súdom prvého stupňa vo vzťahu k relevantným pojmom (napr. „úsilie“, „výdavky“, „dĺžka“).

Po tretie odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa mal pripustiť nezákonnosť sporného rozhodnutia, keďže bolo prijaté na základe údajného rozporu s podmienkou („podmienka užitočnosti“), ktorá nie je uvedená ani v rozhodnutí o poskytnutí finančnej pomoci ani v programe globálneho grantu a ktorá navyše spôsobuje problémy v súvislosti s právnou istotou a s nadmernou mierou voľnej úvahy pri jej uplatnení.

Po štvrté odvolateľ uvádza nesprávny výklad a z neho vyplývajúce nesprávne uplatnenie Súdom prvého stupňa zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku z 21. septembra 2000, vec C-462/98 P, Mediocurso/Komisia (2).

Po piate odvolateľ uvádza porušenie článkov 25 a 26 nariadenia č. 4253/88 (3) vo vzťahu k povinnostiam dohľadu a kontroly uloženým Komisii. Posúdenia vykonané Súdom prvého stupňa v konečnom dôsledku vedú k neuplatňovaniu a nedodržiavaniu dohľadu a monitoringu upravenému uvedeným predpisom.

Po šieste odvolateľ uvádza porušenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní tým, že Súd prvého stupňa zamietol výhrady odvolateľa týkajúce sa nesprávneho predpokladu, že očakávania vyvolané Komisiou (okrem iného prostredníctvom konania monitorovacieho výboru) boli v každom prípade nezlučiteľné s uplatniteľnými ustanoveniami a preto nemôžu byť chránené.

Po siedme odvolateľ uvádza skreslenie dôkazov Súdom prvého stupňa a porušenie všeobecných zásad týkajúcich sa dôkazného bremena, keďže Súd prvého stupňa odmietol uznať ako preukázané skutočnosti nespochybnené odporkyňou a dôkazy predložené odvolateľom.

Po ôsme odvolateľ uvádza porušenie judikatúry Spoločenstva týkajúcej sa uplatňovania zásady proporcionality vo veciach týkajúcich sa zníženia podpory Spoločenstva, pretože Súd prvého stupňa nezohľadnil okolnosti, ktoré by viedli k miernejšiemu zníženiu finančnej opravy.

Čo sa týka odvolacích dôvodov týkajúcich sa náhrady škody, odvolateľ najmä uvádza nesprávne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej zamieta návrh na náhradu škody vyplývajúcej zo zodpovednosti Spoločenstva za nezákonný akt.

Na záver odvolateľ uvádza nesprávne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej zamieta návrh na náhradu škody vyplývajúcej zo zodpovednosti Spoločenstva za zákonný akt („objektívna zodpovednosť“).

(1)  Rozhodnutie Komisie z 23. apríla 1997, ktorým sa menia a dopĺňajú rozhodnutia schvaľujúce schémy pomoci, jednotné programové dokumenty a iniciatívy Spoločenstva vo vzťahu k Taliansku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 146, s. 11).

(2)  Zb. s. I-7183.

(3)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 z 19. decembra 1988, ktorým vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88 vo vzťahu ku koordinácii činností jednotlivých štrukturálnych fondov navzájom, ako aj ich koordinácii s činnosťami Európskej investičnej banky a s inými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1).