Žaloba podaná 25. augusta 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-383/08)

(2008/C 301/30)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: L. Pignataro, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že povinnosť uviesť pôvod hydinového mäsa z iných členských štátov upravená nariadením z 26. augusta 2005 zmeneným a doplneným naposledy nariadením zo 17. decembra 2007, je v rozpore s článkom 3 ods. 1 bodom 8 a článkom 18 ods. 2 smernice 2000/13/ES v spojení s článkom 5 ods. 3 písm. e) a článkom 5 ods. 4 nariadenia č. 1906/90 do 30. júna 2008 a od 1. júla 2008 s článkom 5 ods. 4 písm. e) a článkom 5 ods. 5 nariadenia č. 543/2008. Talianska vláda tvrdí, že táto povinnosť bola zavedená v nadväznosti na objavenie sa ložísk vtáčej chrípky v tretích krajinách s cieľom zabezpečenia kontroly mäsa.

Komisia zastáva názor, že táto povinnosť je v rozpore s článkom 3 ods. 1 bodom 8 smernice 2000/13/ES. Toto ustanovenie veľmi zrozumiteľne stanovuje, pokiaľ ide o potraviny vo všeobecnosti, že údaje o pôvode alebo mieste pôvodu musia byť uvedené na označení potravín v prípade, ak by neuvedenie takýchto údajov mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu ohľadom podstaty látky, pokiaľ ide o skutočný pôvod alebo miesto pôvodu potraviny. Normotvorca Spoločenstva teda nepovažuje označenie pôvodu za informáciu nevyhnutnú pre spotrebiteľa vo všeobecnosti a absolútne, ale iba ak jej neuvedenie môže viesť k omylu.

Talianska vláda musí preukázať, že povinnosť označiť pôvod hydinového mäsa z iných členských štátov upravená dotknutým nariadením má skutočný význam, pokiaľ ide o hydinové mäso a že jeho neuvedenie vystavuje spotrebiteľa nebezpečenstvu omylu. Komisia uvádza, že v skutočnosti talianska vláda nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci nebezpečenstvo omylu týkajúcu sa pôvodu alebo miesta pôvodu hydinového mäsa pre talianskeho spotrebiteľa pri nedostatku označenia pôvodu.

Situácia spojená s krízou vtáčej chrípky nevysvetľuje, v čom nedostatok označenia pôvodu môže uviesť spotrebiteľa do omylu a vyvolať v ňom predstavu, že hydinové mäso má určitý pôvod. Samotná skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ dáva význam pôvodu tovaru, neznamená, že bude uvedený do omylu o jeho skutočnom pôvode pri nedostatku označenia v tomto ohľade. To vedie k predpokladu, že spotrebiteľ okamžite priznáva určitý pôvod hydinovému mäsu, čo vôbec nebolo preukázané talianskou vládou. Okrem toho sa Komisia domnieva, že otázky v oblasti zdravia zvierat nemôžu byť posudzované spotrebiteľom, ktorý nemá predpoklady potrebné na posúdenie nebezpečenstva v závislosti od označenia pôvodu.

Okrem toho už citované ustanovenia nariadenia nie sú odôvodnené ochranou verejného zdravia v zmysle článku 18 ods. 2 smernice 2000/13/ES, na ktoré však poukazuje talianska vláda na odôvodnenie dodatočnej povinnosti v oblasti označovania. Spoločenstvo totiž v rámci boja proti vtáčej chrípke prijalo celý rad veterinárnych opatrení, ktoré majú zabezpečiť, aby iba zdravé hydinové mäso mohlo vstúpiť do Spoločenstva a predávať sa v ňom.

Tvrdenie uvedené talianskou vládou, podľa ktorého už citované opatrenia Spoločenstva nezabezpečujú kontrolu, je podľa Komisie neúčinné, pretože tieto opatrenia sú presne určené na zabránenie vstupu na územie Spoločenstva mäsa z tretích krajín, kde sa objavili ložiská vtáčej chrípky. Tieto opatrenia majú teda svoje účinky v štádiu skoršom ako uvádzanie na trh, v štádiu, v ktorom nastupuje talianske opatrenie práve s cieľom toho, aby sa vyhlo situácii, že mäso z tretích krajín, kde sa objavilo ložisko vtáčej chrípky, nemohlo byť dovezené do Spoločenstva. Navyše Spoločenstvo tiež prijalo opatrenia zabezpečujúce izoláciu ložísk vtáčej chrípky, ktoré by sa mohli objaviť na jeho území, aby sa vyhlo akémukoľvek nebezpečenstvu nakazenia. Rovnako sa prijala séria veterinárnych opatrení v rámci Európskeho spoločenstva s cieľom zabrániť prenosu vírusu z voľne žijúcich zvierat na hydinu v regiónoch, kde sa zistili nakazené vtáky a zachytiť prípadné epidémie hydiny.

Talianska vláda ďalej poukazuje na nariadenie č. 1760/2000 (4), ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka a povinnosť označovania pôvodu mäsa na odôvodnenie povinnosti založenej sporným nariadením.

Komisia však uvádza, že toto nariadenie na rozdiel od dotknutého nariadenia bolo prijaté na úrovni Spoločenstva a že nejde o vnútroštátny akt a teda jednostranný akt, ktorý môže vytvoriť prekážky obchodu. Navyše účinnosť systému zavedeného nariadením č. 1760/2000 nie je výlučne založená na systéme jednoduchého označenia pôvodu tovaru, ako je to v prípade talianskeho nariadenia o hydinovom mäse, ale na kombinácii série skutočností zahŕňajúcich systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka.

Pokiaľ ide o tvrdenie talianskej vlády, ktoré odôvodňuje opatrenie zásadou obozretnosti z dôvodu, že Komisia nepreukázala neexistenciu vedeckej neistoty týkajúcej sa spôsobu prenosu vírusu na človeka, Komisia v súlade s judikatúrou súdov Spoločenstva uvádza, že vedecké údaje, na ktoré sa odvoláva talianska vláda vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko, nepreukazujú skutočnú vedeckú neistotu v danej oblasti. Podľa judikatúry súdov Spoločenstva je úlohou talianskych orgánov preukázať vedeckú neistotu odôvodňujúcu prijatie vnútroštátnych opatrení na základe zásady obozretnosti a nie je úlohou Komisie preukázať neexistenciu vedeckej neistoty, ako to zrejme navrhuje talianska vláda vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko.

Aj keby sa pripustilo, pokiaľ ide o obmedzený predpoklad prenosu vírusu z nakazenej hydiny na domáce zvieratá vo všeobecnosti a osobitne na mačky, že talianska vláda preukázala existenciu skutočnej vedeckej neistoty na základe dokumentov WHO a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín uvedených v odpovedi na odôvodnené stanovisko, Komisia sa napriek tomu domnieva, že zásada obozretnosti odôvodňujúca nariadenie bola uplatnená neprimerane, a teda neúmerne vzhľadom na cieľ ochrany zdravia zvierat, pretože séria opatrení sledujúcich rovnaký cieľ bola prijatá na úrovni Spoločenstva.

Nakoniec článok 5 ods. 3 písm. e) a článok 5 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 1906/90 o niektorých normách pre uvádzanie hydiny na trh do 30. júna 2008 a od 1. júla 2008 článok 5 ods. 4 písm. e) a článok 5 ods. 5 nariadenia Komisie č. 543/2008 stanovujú povinnosť označiť pôvod hydinového mäsa iba pre hydinu z tretích krajín. Talianska vláda nespochybnila tento bod.

(1)  Ú. v. ES L 109, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75.

(2)  Ú. v. ES L 173, s. 1; Mim. vyd. 03/010, s. 92.

(3)  Ú. v. EÚ L 157, s. 46.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, s. 1 až 10; Mim. vyd. 03/030, s. 248).