Odvolanie, ktoré 1. februára 2008 podal Jörn Sack proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 11. decembra 2007 vo veci T-66/05, Jörn Sack/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-38/08 P)

(2008/C 107/17)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Jörn Sack (v zastúpení: U. Lehmann-Brauns a D. Mahlo, advokáti)

Druhý účastník odvolacieho konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa, podľa ktorého odvolateľovi ako koordinátorovi pre všetky právne otázky súvisiace s rozširovaním Európskej únie, zamestnanému v právnom servise Komisie, neprináleží príplatok za výkon funkcie, sa opiera o nasledujúce dôvody:

Prvý dôvod odvolania: Súd prvého stupňa nezohľadnil význam a dosah všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania uplatňovanej v práve Spoločenstva, a teda porušil túto zásadu.

Zásada rovnosti zaobchádzania je tak vo svojej všeobecnej forme, ako aj osobitnej podobe zakotvená ako zákaz diskriminácie v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie a Súdny dvor ju vo svojej judikatúre už roky uznáva ako zásadu práva Spoločenstva vyššej právnej sily. Povinnosť rešpektovať rovnosť zaobchádzania je v práve Spoločenstva nielen povinnosťou všetkých orgánov, ale aj subjektívnym právom jednotlivcov dotknutých opatrením orgánov na rovnaké zaobchádzanie. Keďže Súdny dvor vo svojej judikatúre už dávnejšie priznal tejto zásade prednosť pred sekundárnym právom Spoločenstva, musí byť v rámci výkladu a uplatňovania práva Spoločenstva náležite zohľadnený jej význam ako základného práva. Európsky súdny dvor musí brať ohľad na zásadu rovnosti zaobchádzania aj v rámci procesných pravidiel a jednotlivých konaní.

Odvolateľ sa vo svojej argumentácii vôbec neodvolával na služobný poriadok, ale na zásadu rovnosti zaobchádzania a uvádzal, že vykonával funkcie, ktoré nielen že sú rovnocenné s funkciou vedúceho útvaru, ale v porovnaní s činnosťou vedúcich útvarov sú dokonca vyššie kvalifikované, pokiaľ ide o vykonávanie riadiacich úloh na strednej úrovni. Tým, že Súd prvého stupňa vôbec neporovnával a neskúmal postavenie odvolateľa s inými zvýhodnenými kategóriami úradníkov, ho úplne pozbavil ochrany základných práv proti svojvoľnému zaobchádzaniu a porušil zásadu rovnosti.

Druhý dôvod odvolania: Súd prvého stupňa porušil logické právne pravidlá.

Rovnosť a právny zmier by mohli v prípade, ak by bolo svojvoľné zaobchádzanie namietané viacerými dotknutými jednotlivcami, dosiahnuté iba tak, že by súdom bolo konštatované, že neexistuje porovnateľná situácia, v ktorej je takéto zaobchádzanie namietané, alebo by bolo konštatované, že tí, ktorí sa v takejto situácii nachádzajú, boli neprávom zvýhodnení, a odvolateľ v dôsledku toho rovnako nemá na zvýhodnenie právny nárok. Opierajúc sa o tieto logické pravidlá je zjavné, že na zamietnutie žaloby by bolo potrebné odpovedať aspoň na jednu z dvoch otázok týkajúcich sa odvolateľa záporne. Po prvé, Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o tom, či funkcie vykonávané úradníkom, ktoré Komisia považuje za rovnocenné s funkciou vedúcich útvarov, sú rovnocenné s funkciou odvolateľa, a po druhé, či týmto úradníkom bol oprávnene alebo neoprávnene Komisiou poskytnutý prídavok za výkon funkcie.

Keďže o týchto dvoch otázkach nebolo rozhodnuté, aby ich bolo možné kvalifikovať ako právne irelevantné, treba predpokladať, že žaloba by musela byť zamietnutá aj vtedy, ak by obidve otázky mali byť zodpovedané v zmysle návrhu odvolateľa. Takýto záver však nie je možný. Keďže Súd prvého stupňa neskúmal otázku legality zahrnutia ostatných kategórií úradníkov Komisiou v právom požadovanom rozsahu, a síce na základe zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá má prednosť pred sekundárnym právom Spoločenstva, je potrebné vychádzať z toho, že takéto skúmanie by viedlo k záveru, že Komisia pri rozšírení na ďalšie kategórie úradníkov konala v súlade s právom. Na rozdiel od súvisiaceho tvrdenia Súdu prvého stupňa odvolateľ teda nepožaduje rovné postavenie v protiprávnej situácii, ale požaduje rovnaké zaobchádzanie v situácii, ktorá je v súlade s právom.

Tretí dôvod odvolania: Súd prvého stupňa porušil základné zásady riadneho procesného postupu.

Neskúmanie otázky, či základné práva vôbec boli porušené, predstavuje závažné porušenie tohto práva ako právny omyl týkajúci sa otázky, či základné právo bolo alebo nebolo skutočne porušené. Iba ak tvrdenie odvolateľa, že základné právo bolo porušené, je úplne nepravdivé, alebo že skutočnosti uvedené na účely porovnania situácií nie sú vonkoncom základom pre toto tvrdenie, možno opomenúť vecné skúmanie porušenia základného práva. V prejednávanej veci však tomu tak nebolo. Súd prvého stupňa teda porušil základné zásady riadneho procesného postupu. Už len z toho dôvodu musí byť rozsudok s uvedeným odôvodnením zrušený.