29.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 287/12

A.

Toto oznámenie sa vydáva podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) a Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“).

B.

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vydala oznámenie s názvom „Oznámenie Komisie o vybavovaní sťažností zo strany Komisie podľa článku 81 a 82 Zmluvy o ES“ (1). Tento nezáväzný dokument obsahuje zásady a pravidlá, ktorými sa riadi Komisia v oblasti hospodárskej súťaže. Takisto sa v ňom vysvetľuje, ako má Komisia v úmysle vybavovať žiadosti.

C.

Dozorný orgán EZVO považuje vyššie spomenutý dokument za dokument s významom pre EHP. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a jednotné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže EHP v Európskom hospodárskom priestore prijíma Dozorný orgán EZVO v rámci svojich právomocí podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde toto oznámenie. Dozorný orgán EZVO má v úmysle riadiť sa pri uplatňovaní príslušných pravidiel EHP v konkrétnom prípade zásadami a pravidlami ustanovenými v tomto oznámení (2).

D.

Účelom tohto oznámenia je najmä vysvetliť, ako má Dozorný orgán EZVO v úmysle vybavovať sťažnosti, ktoré sa týkajú údajného porušovania pravidiel podľa článkov 53 a 54 Dohody o EHP.

E.

Toto oznámenie sa uplatňuje v prípadoch, v ktorých je Dozorný orgán zodpovedným dozorným orgánom podľa článku 56 Dohody o EHP.

1.

Kapitolou II časti I protokolu 4 k Dohode o dozore a súde (ďalej „kapitola II“) (3) sa zriaďuje systém, podľa ktorého môžu Dozorný orgán EZVO a orgány hospodárskej súťaže štátov EZVO, ako aj súdy uplatňovať články 53 a 54 Dohody o EHP. Kapitola II uznáva najmä doplnkové funkcie Dozorného orgánu a orgánov hospodárskej súťaže štátov EZVO, ktoré pôsobia ako orgány presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže, a súdov štátov EZVO, ktoré v súdnych sporoch medzi fyzickými osobami ochraňujú práva jednotlivcov vyplývajúce z článkov 53 a 54.

2.

Podľa kapitoly II môžu orgány presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže zamerať svoju činnosť na vyšetrovanie závažného porušovania článkov 53 a 54, ktoré sa často ťažko zisťuje. Pri vykonávaní svojej činnosti využívajú informácie, ktoré im poskytujú podniky a spotrebitelia.

3.

Dozorný orgán EZVO chce preto motivovať občanov a podniky, aby sa obracali na na orgány presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže a informovali ich o podozreniach v súvislosti s porušovaním pravidiel hospodárskej súťaže. Na úrovni Dozorného orgánu existujú dva spôsoby poskytovania informácií: jedným spôsobom je podať sťažnosť podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II. Podľa článkov 5 až 9 kapitoly III časti I protokolu 4 k Dohode o dozore a súde (ďalej len „kapitola III“) (4) musia takéto sťažnosti spĺňať určité požiadavky.

4.

Druhým spôsobom je poskytovanie trhových informácii, ktoré nemusia spĺňať požiadavky na sťažnosti podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II. Takéto informácie o podozrení v súvislosti s porušovaním podľa článkov 53 a 54 môžu byť východiskom pre vyšetrovanie zo strany Dozorného orgánu EZVO (5). Informácie o podozreniach v súvislosti s porušovaním pravidiel možno zasielať na túto adresu:

5.

Cieľom tohto oznámenia je usmerniť občanov a podniky, ktoré hľadajú pomoc v súvislosti s podozrením z porušovania pravidiel hospodárskej súťaže bez toho, aby bol dotknutý výklad kapitoly II a III Súdneho dvora EZVO. Toto oznámenie obsahuje dve hlavné časti:

6.

Toto oznámenie sa nezaoberá:

7.

V závislosti od charakteru sťažnosti môže sťažovateľ predložiť svoju sťažnosť buď vnútroštátnemu súdu, alebo orgánu hospodárskej súťaže štátu EZVO, ktorý pôsobí ako orgán presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže. Cieľom tejto kapitoly oznámenia je podporiť potenciálnych sťažovateľov, aby sa na základe získaných informácií rozhodli obrátiť na Dozorný orgán EZVO, jeden z orgánov hospodárskej súťaže štátov EZVO alebo na vnútroštátny súd.

8.

Zatiaľ čo úlohou vnútroštátnych súdov je chrániť práva jednotlivcov a sú teda povinné prijímať rozhodnutia v prípadoch, ktoré sú predmetom sťažnosti, nemôžu orgány presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže vyšetrovať všetky sťažnosti, ale si pri vybavovaní sťažností musia stanoviť priority. Dozorný orgán EZVO, poverený podľa článku 55 ods. 1 Dohody o EHP úlohou zabezpečovať uplatňovanie zásad ustanovených v článkoch 53 a 54 Dohody o EHP, zodpovedá za vymedzenie politiky hospodárskej súťaže EHP a jej implementáciu (7). Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa Komisia v zmysle článku 81 alebo 82 Zmluvy o ES (8) môže zaoberať predloženými žiadosťami podľa ich závažnosti, aby mohla vykonávať svoje úlohy účinne. Dozorný orgán zastáva názor, že podobný princíp sa v kontexte dohody o EHP vzťahuje aj na Dozorný orgán.

9.

Kapitola II oprávňuje okrem Dozorného orgánu EZVO aj súdy štátov EZVO a orgány hospodárskej súťaže štátov EZVO uplatňovať články 53 a 54 na Dohodu o EHP v ich celom rozsahu. Jedným z hlavných cieľov kapitoly II je, aby sa súdy štátov EZVO a orgány hospodárskej súťaže účinne podieľali na presadzovaní článkov 53 a 54 (9).

10.

Okrem toho sa v článku 3 kapitoly II ustanovuje, že súdy a orgány hospodárskej súťaže štátov EZVO musia uplatňovať články 53 a 54 Dohody o EHP pri každej dohode alebo konaní, ktoré môžu ovplyvniť obchodovanie medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a pri ktorých uplatňujú svoje vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže. Okrem toho bola na základe článkov 11 a 15 kapitoly II vytvorená škála mechanizmov, pomocou ktorých súdy a orgány hospodárskej súťaže štátov EZVO spolupracujú s Dozorným orgánom EZVO pri presadzovaní článkov 53 a 54.

11.

V tomto novom legislatívnom rámci má Dozorný orgán EZVO v úmysle opätovne zamerať svoje zdroje na presadzovanie týchto cieľov:

12.

Súdy Spoločenstva sa zhodli na tom, že poslaním vnútroštátnych súdov je chrániť práva fyzických osôb vytvorené priamym pôsobením článkov 81 ods. 1 a 82 Zmluvy o ES (11). Z článku 7 Dohody o EHP a protokolu 35 k Dohode o EHP vyplýva, že právo EHP si nevyžaduje prenos legislatívnych právomocí. V práve EHP sa od fyzických osôb a hospodárskych subjektov preto nežiada, aby sa pred vnútroštátnymi súdmi priamo odvolávali na neimplementované pravidlá EHP (12). Podľa protokolu 35 sú však štáty EZVO povinné zabezpečiť, ak je to potrebné, tak aj prostredníctvom samotného štatutárneho ustanovenia, aby v prípadoch rozporu medzi implementovanými pravidlami EHP a inými štatutárnymi ustanoveniami prevážili implementované pravidlá EHP. Podľa Súdneho dvora EZVO je charakteristickou črtou takéhoto ustanovenia, že fyzické osoby a hospodárske subjekty musia byť v prípadoch rozporu medzi implementovanými pravidlami EHP a vnútroštátnymi štatutárnymi ustanoveniami oprávnení odvolávať sa na vnútroštátnej úrovni na akékoľvek práva, ktoré by mohli byť odvodené z ustanovení Dohody o EHP, pretože sú súčasťou príslušného právneho poriadku, pokiaľ sú nepodmienené a dostatočne presné (13).

13.

Vnútroštátne súdy môžu rozhodnúť o neplatnosti alebo platnosti zmlúv a len vnútroštátne súdy môžu priznať náhradz škody fyzickej osobe vo veci porušovania článkov 53 a 54. S cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť pravidiel hospodárskej súťaže EHP musí mať každá fyzická osoba možnosť vymáhať náhradu škody za stratu, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním, ktoré obmedzuje alebo narúša hospodársku súťaž. Takéto konania vo veci náhrady škody pred vnútroštátnymi súdmi môžu významne prispievať k zachovávaniu účinnej hospodárskej súťaže na území vymedzenom Dohodou o EHP, pretože odrádzajú podniky od uzatvárania alebo uplatňovania reštriktívnych dohôd či postupov (14).

14.

Kapitola II jednoznačne zohľadňuje skutočnosť, že vnútroštátne súdy zohrávajú dôležitú úlohu pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže EHP (15). Rozšírením právomoci pri uplatňovaní článku 53 ods. 3 na vnútroštátne súdy nemôžu podniky brzdiť konanie vnútroštátneho súdu oznámením Dozornému orgánu EZVO; týmto spôsobom sa odstraňuje prekážka pri súdnych sporoch medzi fyzickými osobami, ktorá existovala pri predchádzajúcich pravidlách.

15.

Bez toho, aby bolo dotknuté právo alebo záväzok vnútroštátnych súdov žiadať o poradné stanovisko Súdny dvor EZVO v súlade s článkom 34 Dohody o dozore a súde, sa v článku 15 ods. 1 kapitoly II jednoznačne ustanovuje, že vnútroštátne súdy môžu žiadať o stanovisko alebo informáciu Dozorný orgán EZVO. Cieľom tohto ustanovenia je uľahčiť uplatňovanie článkov 53 a 54 zo strany vnútroštátnych súdov (16).

16.

Konanie pred vnútroštátnymi súdmi má pre sťažovateľov tieto výhody:

17.

Skutočnosť, že sťažovateľ môže prostredníctvom konania pred vnútroštátnym súdom zabezpečiť ochranu svojich práv, je dôležitým prvkom, ktorý Dozorný orgán EZVO môže zohľadniť pri skúmaní záujmu podľa Dohody o EHP o vyšetrenie sťažnosti (20).

18.

Dozorný orgán EZVO zastáva názor, že nový systém presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže zriadený kapitolou II rozširuje možnosti sťažovateľov uchádzať sa o účinnú právnu pomoc pred vnútroštátnymi súdmi a získať ju.

19.

Kapitolou II sa zriaďuje systém, v rámci ktorého majú Dozorný orgán EZVO a orgány hospodárskej súťaže štátov EZVO právo uplatňovať články 53 a 54 v ich celom rozsahu (článok 5). Decentralizované presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže zo strany orgánov hospodárskej súťaže štátov EZVO sa ďalej podporuje možnosťou výmeny informácií (článok 12) a poskytovaním vzájomnej pomoci pri vyšetrovaní (článok 22).

20.

Kapitola II nereguluje deľbu práce medzi Dozorným orgánom EZVO a orgánmi hospodárskej súťaže štátov EZVO, ale ponecháva rozdelenie práce na konkrétnom prípade na spoluprácu Dozorného orgánu a orgánov hospodárskej súťaže štátov EZVO v rámci Siete hospodárskej súťaže EZVO. Cieľom kapitoly II je zabezpečiť účinné presadzovanie článkov 53 a 54 prostredníctvom flexibilného rozdeľovania práce na konkrétnom prípade medzi orgány presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže EZVO.

21.

Odkazy na deľbu práce medzi Dozorným orgánom EZVO a orgánmi hospodárskej súťaže štátov EZVO sú stanovené v osobitnom oznámení (21). Usmernenia tohto oznámenia, ktoré sa týkajú vzťahov medzi orgánmi presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže EZVO, budú predmetom záujmu sťažovateľov, pretože im umožňujú adresovať sťažnosť orgánu, u ktorého je najväčšia pravdepodobnosť, že sa bude ich prípadom zaoberať.

22.

V oznámení o spolupráci v rámci Siete orgánov hospodárskej súťaže EZVO sa ustanovuje najmä (22):

„Orgán má potrebné predpoklady na to, aby sa mohol zaoberať prípadom, ak sú splnené tieto tri kumulatívne podmienky:

Z uvedených kritérií vyplýva, že musí existovať podstatná väzba medzi porušovaním a územím štátu EZVO, aby sa orgán hospodárskej súťaže tohto štátu EZVO mohol považovať za orgán, ktorý má v súvislosti s prípadom potrebné predpoklady. Možno očakávať, že vo väčšine prípadov budú mať potrebné predpoklady orgány štátov EZVO, v ktorých sa porušovanie podstatným spôsobom dotýka hospodárskej súťaže, za predpokladu, že budú schopné na základe jediného alebo súbežného konania účinne ukončiť takéto porušovanie, pokiaľ nemá v súvislosti s týmto konaním lepšie predpoklady Dozorný orgán EZVO (pozri ďalej […]).

Z toho vyplýva, že jeden NCA (National Competition Authority, vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže) má zvyčajne potrebné predpoklady, aby sa zaoberal dohodami alebo postupmi, ktoré majú podstatný vplyv na hospodársku súťaž hlavne na jeho území. […]

Okrem toho by mohlo byť jediné konanie NCA primerané takisto v prípade, ak je konanie jedného NCA dostačujúce, aby sa ním ukončilo celé porušovanie, hoci je možné považovať viac ako jeden NCA za NCA, ktorý má potrebné predpoklady.

Súbežné konanie niekoľkých NCA môže byť primerané, ak dohoda alebo postup majú podstatný vplyv na hospodársku súťaž hlavne na ich príslušných územiach, a konanie len jedného NCA by nebolo dostačujúce, aby sa ním ukončilo celé porušovanie, resp. sa toto porušovanie primerane sankciovalo. […]

Orgány, ktoré sa zaoberajú prípadom v súbežnom konaní, sa budú v maximálnej možnej miere usilovať o koordináciu svojich konaní. Z tohto dôvodu môžu vymenovať jeden z nich za vedúci orgán a delegovať určité úlohy na tento vedúci orgán, ako napríklad koordináciu opatrení, pričom každý orgán zostáva zodpovedný za riadenie svojich vlastných konaní.

Dozorný orgán EZVO má takisto potrebné predpoklady, najmä ak jedna alebo viaceré dohody alebo postupy, vrátane sietí podobných dohôd alebo postupov, majú vplyv na hospodársku súťaž v dvoch alebo viacerých štátoch EZVO (cezhraničné trhy zahŕňajúce dva alebo viaceré štáty EZVO alebo viaceré vnútroštátne trhy).

Dozorný orgán EZVO má potrebné predpoklady, aby sa mohol zaoberať prípadom najmä vtedy, ak prípad úzko súvisí s inými ustanoveniami EHP, ktoré Dozorný orgán môže výhradne alebo účinnejšie uplatňovať, ďalej vtedy, ak si záujem EHP vyžaduje, aby Dozorný orgán prijal rozhodnutie zamerané na tvorbu politiky hospodárskej súťaže EHP, keď vznikne nový problém týkajúci sa hospodárskej súťaže, alebo zabezpečil účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže.“

23.

V rámci Siete hospodárskej súťaže EZVO sa informácie o prípadoch, ktoré sa vyšetrujú na základe sťažnosti, sprístupnia ostatným členom siete pred alebo bezodkladne po začatí prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia (23). Ak bola tá istá sťažnosť podaná u niekoľkých orgánov alebo ak nebol prípad predložený orgánu, ktorý je primeraným orgánom, pokúsia sa členovia siete určiť v primeranej časovej lehote dvoch mesiacov orgán alebo orgány, ktorý/ktoré by mali byť prípadom poverené.

24.

Samotní sťažovatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri ďalšom znižovaní potenciálnej potreby preloženia prípadu, ktorý je predmetom ich sťažnosti, takým spôsobom, že pri rozhodovaní o tom, komu svoju sťažnosť podajú, zohľadnia informácie o deľbe práce v sieti, ako sú opísané v tejto kapitole. Ak sa však napriek tomu prípad v rámci siete preloží, budú o tom zodpovedné orgány hospodárskej súťaže informovať príslušné podniky a sťažovateľa/sťažovateľov (24).

25.

Dozorný orgán EZVO môže v súlade s článkom 13 kapitoly II sťažnosť zamietnuť, a síce na základe toho, že orgán hospodárskej súťaže štátu EZVO sa daným prípadom zaoberal alebo zaoberá. V tomto prípade musí Dozorný orgán v súlade s článkom 9 kapitoly III bezodkladne informovať sťažovateľa o tom, že sa vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže týmto prípadom už zaoberal alebo zaoberá.

26.

Podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré môžu preukázať legitímny záujem (25), oprávnené podať sťažnosť Dozornému orgánu EZVO o preskúmanie porušovania článkov 53 a 54 Dohody o EHP a požiadať o ukončenie tohto porušovania v súlade s článkom 7 ods. 1 kapitoly II. V tejto časti tohto oznámenia sa vysvetľujú požiadavky na sťažnosti podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II, na ich posúdenie a postup Dozorného orgánu.

27.

Na rozdiel od občianskych súdov je Dozorný orgán EZVO, ktorého úlohou je chrániť individuálne práva fyzických osôb, administratívnym orgánom, ktorý musí konať vo verejnom záujme. Základnou charakteristikou úlohy Dozorného orgánu ako orgánu presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže je, že má určité hranice, pokiaľ ide o stanovenie priorít v súvislosti s jeho činnosťou presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže (26).

28.

Dozorný orgán EZVO má právo vybavovať sťažnosti, ktoré mu boli predložené, podľa ich závažnosti a môže sa pritom odvolať na záujem podľa Dohody o EHP prezentovaný v danom prípade ako prioritné kritérium (27). Dozorný orgán môže sťažnosť zamietnuť, ak usúdi, že v danom prípade nejde o dostatočný záujem podľa Dohody o EHP, aby existoval dôvod na ďalšie vyšetrovanie. Ak Dozorný orgán sťažnosť zamietne, má sťažovateľ právo na rozhodnutie Dozorného orgánu (28) bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 3 kapitoly III.

29.

Sťažnosť podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II môže byť iba sťažnosťou o údajnom porušovaní článkov 53 alebo 54 so zreteľom na Dozorný orgán EZVO, ktorý prijíma opatrenia podľa článku 7 ods. 1 kapitoly II. Sťažnosť podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II musí byť v súlade s formulárom C, o ktorom sa zmieňuje článok 5 ods. 1 kapitoly III.

30.

Formulár C je k dispozícii na internetovej stránke http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldcompetition/faq/ a takisto je priložený k tomuto oznámeniu. Sťažnosť sa musí predložiť v troch exemplároch na papieri, ako aj, ak je to možné, v elektronickej podobe. Okrem toho musí sťažovateľ poskytnúť verziu sťažnosti, ktorá nie je dôverná (článok 5 ods. 2 kapitoly III). Túto verziu možno zaslať Dozornému orgánu EZVO v elektronickej podobe prostredníctvom internetovej stránky uvedenej vyššie, kópie na papieroch by sa mali zasielať na adresu:

31.

Vo formulári C sa od sťažovateľov žiada, aby v súvislosti so svojou sťažnosťou predkladali komplexné informácie. Takisto by mali poskytnúť kópie príslušnej podpornej dokumentácie, ktorú majú k dispozícii, a v možnom rozsahu naznačiť, kde by mohol Dozorný orgán EZVO získať relevantné informácie a dokumenty, ktorými oni sami nedisponujú. V určitých prípadoch sa Dozorný orgán môže zaobísť bez poskytnutia informácií v súvislosti s niektorými informáciami, o ktoré sa žiada vo formulári C (článok 5 ods. 1 kapitoly III). Dozorný orgán zastáva názor, že táto možnosť môže byť dôležitá najmä v prípade sťažností spotrebiteľských zväzov, keď v súvislosti s ináč opodstatnenou sťažnosťou nemajú prístup k určitým informáciám o podnikoch, na ktoré sa sťažujú.

32.

Korešpondenciu s Dozorným orgánom, ktorá nie je v súlade s požiadavkami článku 5 kapitoly III, a teda nepredstavuje sťažnosť v zmysle článku 7 ods. 2 kapitoly II, bude Dozorný orgán považovať za všeobecné informácie, ktoré v prípade, že sú užitočné, môžu viesť k vyšetrovaniu z vlastnej iniciatívy (porovnaj bod 4 vyššie).

33.

Štatút formálnej sťažnosti podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II je vyhradený pre fyzické a právnické osoby, ktoré môžu preukázať oprávnený záujem (29). V prípade všetkých sťažností, ktoré podajú štáty EZVO, sa oprávnený záujem predpokladá.

34.

V mnohých prípadoch nie je podmienka oprávneného záujmu predmetom pochybností, pretože sťažovatelia môžu byť priamo a nepriaznivo ovplyvnení údajným porušovaním. Existujú však situácie, keď si podmienka „oprávneného záujmu“ v článku 7 ods. 2 vyžaduje ďalšiu analýzu, aby sa mohla považovať za splnenú. Mnohé príklady môžu byť užitočným usmernením.

35.

Súd prvej inštancie Európskych spoločenstiev rozhodol, že združenie podnikov môže mať oprávnený záujem o podanie sťažnosti v súvislosti s konaním svojich členov, hoci sa ho toto konanie ako podniku, ktorý pôsobí na príslušnom trhu, priamo netýka, za predpokladu, že je, po prvé, oprávnený zastupovať záujmy svojich členov a, po druhé, konanie, ktoré je predmetom sťažnosti, má nepriaznivý účinok na záujmy jeho členov (30). Komisia je naopak oprávnená nezaoberať sa sťažnosťou združenia podnikov, ktorého členovia sa nezúčastňovali na obchodných transakciách, ktoré sú predmetom sťažnosti (31).

36.

So zreteľom na túto judikatúru zastáva Dozorný orgán EZVO názor, že podniky (samotné alebo prostredníctvom združení, ktoré sú oprávnené zastupovať ich záujmy) môžu mať oprávnený záujem v prípade, keď pôsobili na príslušnom trhu alebo keď konanie, ktoré je predmetom sťažnosti, má priamy a nepriaznivý účinok na ich záujmy. Dozorný orgán sa domnieva, že oprávnený záujem môžu mať napríklad strany dohody alebo postupov, ktoré sú predmetom sťažnosti, účastníci hospodárskej súťaže, ktorých záujmy boli údajne poškodené správaním, ktoré je predmetom sťažnosti, alebo podniky vylúčené z distribučného systému.

37.

Spotrebiteľské združenia môžu tak isto podávať sťažnosti Dozornému orgánu EZVO (32). Dozorný orgán okrem toho zastáva názor, že oprávnený záujem môžu mať jednotliví spotrebitelia, ktorých hospodárske záujmy sú priamo a nepriaznivo ovplyvňované, pretože nakupujú tovar alebo služby, ktoré sú predmetom porušovania (33).

38.

Dozorný orgán však nepovažuje za oprávnený nárok v zmysle článku 7 ods. 2 nárok osôb alebo organizácií, ktoré sa chcú odvolať na všeobecné blaho bez toho, aby preukázali, že oni alebo ich členovia sú vystavení priamemu a nepriaznivému účinku v dôsledku porušovania (pro bono publico).

39.

Miestne alebo regionálne verejné orgány môžu mať oprávnený záujem ako nákupcovia alebo užívatelia tovaru alebo služieb ovplyvnení konaním, ktoré je predmetom sťažnosti. Nemožno ich naopak považovať za subjekty, ktoré majú oprávnený záujem v zmysle článku 7 ods. 2 kapitoly II, pokiaľ upozorňujú Dozorný orgán EZVO na údajné porušovanie pro bono publico.

40.

Sťažovatelia musia preukázať svoj oprávnený záujem. Keď fyzická alebo právnická osoba, ktorá podáva sťažnosť, nie je schopná preukázať svoj oprávnený záujem, má Dozorný orgán EZVO právo sťažnosťou sa nezaoberať, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo iniciovať konania z vlastnej iniciatívy. Dozorný orgán sa môže v ľubovoľnom štádiu vyšetrovania presvedčiť, či je táto podmienka splnená (34).

41.

Na základe ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva a postupov Komisie sa Dozorný orgán EZVO domnieva, že nemusí viesť vyšetrovanie v každom prípade (35), alebo tým skôr prijať rozhodnutie v zmysle článku 5 ods. 2 písm. a) Dohody o dozore a súde o existencii alebo neexistencii porušovania článkov 53 alebo 54 Dohody o EHP (36), ale má právo zaoberať sa sťažnosťami, ktoré mu boli predložené, podľa ich závažnosti a odvolať sa na záujem podľa Dohody o EHP pri určovaní stupňa závažnosti, ktoré sa má uplatňovať pri rôznych sťažnostiach, ktoré dostáva (37). Tento postoj je iný len vtedy, keď sťažnosť patrí výhradne do kompetencie Dozorného orgánu (38).

42.

Dozorný orgán EZVO však musí starostlivo preskúmať faktické a právne prvky, na ktoré ho upozorňuje sťažovateľ, aby počas ďalšieho vyšetrovania daného prípadu vedel posúdiť záujem podľa Dohody o EHP (39).

43.

Posúdenie záujmu podľa Dohody o EHP, ktoré súvisí so sťažnosťou, závisí od okolností každého jednotlivého prípadu. Preto nie je obmedzený ani počet hodnotiacich kritérií, na ktoré sa Dozorný orgán EZVO môže odvolávať, ani sa od Dozorného orgánu nevyžaduje, aby uplatňoval výhradne určité kritériá. Keďže sa faktické a právne okolnosti môžu od prípadu k prípadu značne líšiť, je možné uplatňovať nové kritériá, o ktorých sa predtým neuvažovalo (40). Dozorný orgán môže, ak je to vhodné, uprednostniť jediné kritérium pre posúdenie záujmu Spoločenstva podľa Dohody o EHP (41).

44.

Ku kritériám, ktoré možno považovať za relevantné pre posúdenie záujmu podľa Dohody o EHP v (ďalšom) vyšetrovaní prípadu, patria:

45.

Ak Dozorný orgán dospeje k názoru, že daný prípad nepredstavuje dostatočný záujem podľa Dohody o EHP, ktorý by oprávňoval (ďalšie) vyšetrovanie, môže Dozorný orgán EZVO na základe tohto zistenia sťažnosť zamietnuť. Takéto rozhodnutie môže vydať pred začatím vyšetrovania alebo po prijatí vyšetrovacích opatrení (48). Dozorný orgán však nemá právo odložiť vybavenie sťažnosti pre nedostatok dostatočne silného záujmu podľa Dohody o EHP (49).

46.

Skúmanie sťažnosti podľa článkov 53 a 54 zahŕňa dve hľadiská: jedno hľadisko v súvislosti s faktami, ktoré treba zistiť, aby sa preukázalo porušovanie článkov 53 alebo 54, a druhé v súvislosti s právnym posúdením konania, ktoré je predmetom sťažnosti.

47.

Ak sťažnosť, ktorá spĺňa požiadavky článku 5 kapitoly III a formulára C, nedostatočne zdôvodňuje predložené tvrdenia, môže byť z tohto dôvodu zamietnutá (50). Dozorný orgán EZVO nie je povinný zohľadniť okolnosti, o ktorých ho sťažovateľ neinformoval a ktoré pri vyšetrovaní prípadu jednoducho neboli zistené, aby mohol zamietnuť sťažnosť z dôvodu, že konanie, ktoré je predmetom sťažnosti, neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže EHP alebo nespadá do ich pôsobnosti (51).

48.

Kritériami pre právne posúdenie dohôd alebo postupov podľa článkov 53 a 54 sa v tomto oznámení nemožno zaoberať vyčerpávajúcim spôsobom. Okrem iných zdrojov a najmä judikatúry Súdneho dvora EZVO a súdov Spoločenstva a praktických prípadov Dozorného orgánu a Komisie (52), by sa však potenciálni sťažovatelia mohli opierať o obsiahle usmernenia Dozorného orgánu EZVO (53). V nasledujúcich bodoch sa uvádzajú štyri osobitné problémy s informáciami o tom, kde možno nájsť ďalšie usmernenia.

49.

Dohody a praktické postupy spadajú do pôsobnosti článkov 53 a 54, pokiaľ môžu ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP. Ak nejaká dohoda alebo postup túto podmienku nespĺňa, môžu sa uplatňovať vnútroštátne právo hospodárskej súťaže, ale nie právo hospodárskej súťaže EHP. Obsiahle usmernenia o tomto predmete možno nájsť v oznámení o účinku na koncepciu obchodovania (54).

50.

Dohody, ktoré spadajú do pôsobnosti článku 53, môžu byť dohodami menšieho významu, ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž podstatným spôsobom. Usmernenia k tejto otázke možno nájsť v oznámení Dozorného orgánu EZVO de minimis  (55).

51.

Dohody, ktoré spĺňajú podmienky nariadenia o skupinovej výnimke, sa považujú za dohody, ktoré vyhovujú podmienkam článku 53 ods. 3. Aby Dozorný orgán EZVO mohol zrušiť výhody skupinovej výnimky podľa článku 29 kapitoly II, musí zistiť, či dohoda, pre ktorú nariadenie o skupinovej výnimke platí, má v zmysle individuálneho posúdenia určité účinky, ktoré sú nezlučiteľné s článkom 53 ods. 3.

52.

Dohody, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, môžu spĺňať podmienky článku 53 ods. 3 Dohody o EHP. Podľa článku 1 ods. 2 kapitoly II a bez toho, aby sa vopred žiadalo nejaké administratívne rozhodnutie, nie sú takéto dohody zakázané. Usmernenia k podmienkam, ktoré musí dohoda spĺňať podľa článku 53 ods. 3, možno nájsť v oznámení o článku 53 ods. 3 (56).

53.

Ako sa už uviedlo, Dozorný orgán EZVO nie je povinný viesť vyšetrovanie na základe každej podanej sťažnosti, aby zistil, či došlo k porušovaniu. Povinnosťou Dozorného orgánu je však starostlivo zvážiť faktické a právne otázky, na ktoré sťažovateľ upozorňuje, aby mohol posúdiť, či tieto otázky naznačujú konanie, ktoré pravdepodobne vedie k porušovaniu článkov 53 a 54 (57).

54.

V postupe vybavovania sťažností, ktorý uplatňuje Dozorný orgán EZVO, možno rozlíšiť niekoľko rôznych štádií (58).

55.

Dozorný orgán EZVO v prvom štádiu po podaní sťažnosti preskúma sťažnosť a môže zhromaždiť ďalšie informácie, aby mohol rozhodnuť, aké opatrenia v súvislosti so sťažnosťou prijme. Toto štádium môže zahŕňať neformálnu výmenu názorov medzi Dozorným orgánom a sťažovateľom s cieľom objasniť faktické a právne otázky, ktoré sťažovateľa znepokojujú. V tomto štádiu môže dať Dozorný orgán sťažovateľovi prvú odpoveď, čím mu umožní rozšíriť jeho tvrdenia so zreteľom na túto prvú odpoveď.

56.

V druhom štádiu môže Dozorný orgán EZVO prípad ďalej vyšetrovať so zreteľom na začatie konania podľa článku 7 ods. 1 kapitoly II proti podnikom, na ktoré bola sťažnosť podaná. Ak Dozorný orgán usúdi, že neexistujú dostatočné dôvody na konanie vo veci sťažnosti, informuje o tom sťažovateľa a ponúkne mu možnosť predložiť ďalšie pripomienky v rámci časovej lehoty, ktorú stanoví (článok 7 ods. 1 kapitoly III).

57.

Ak sťažovateľ neinformuje o svojich názoroch v časovej lehote, ktorú stanovil Dozorný orgán EZVO, sťažnosť sa považuje za stiahnutú (článok 7 ods. 3 kapitoly III). Vo všetkých ostatných prípadoch, v treťom štádiu postupu, vezme Dozorný orgán na vedomie pripomienky, ktoré predložil sťažovateľ, a začne konanie proti predmetu sťažnosti alebo prijme rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti (59).

58.

Keď Dozorný orgán EZVO zamietne sťažnosť podľa článku 13 kapitoly II na základe toho, že sa týmto prípadom zaoberá alebo zaoberal iný orgán, postupuje ďalej v súlade s článkom 9 kapitoly III.

59.

V priebehu konania využívajú sťažovatelia výhody mnohých práv, ako sa ustanovuje najmä v článkoch 6 až 8 kapitoly III. Postupy Dozorného orgánu EZVO v prípadoch hospodárskej súťaže však nepredstavujú sporné postupy medzi sťažovateľom na jednej strane a spoločnosťami, ktoré sú predmetom vyšetrovania, na strane druhej. Procesné práva sťažovateľov sú preto menej rozsiahle ako právo na objektívne vypočutie spoločností, ktoré sú predmetom konania vo veci porušovania (60).

60.

Dozorný orgán EZVO je povinný rozhodnúť o žiadostiach v primeranej časovej lehote (61). Čo sa rozumie pod primeranou časovou lehotou, závisí od okolností každého prípadu, a najmä od jeho súvislostí, rôznych procesných krokov Dozorného orgánu, od správania strán počas konania, zložitosti prípadu a od jeho významu pre rôzne zúčastnené strany (62).

61.

Dozorný orgán EZVO sa v zásade usiluje o tom, aby informoval sťažovateľov o opatreniach, ktoré navrhuje prijať v súvislosti so sťažnosťou, v primeranej časovej lehote štyroch mesiacov od prijatia sťažnosti. Podľa okolností konkrétneho prípadu, a najmä v závislosti od možnej potreby doplňujúcich informácií sťažovateľov alebo tretích strán, informuje Dozorný orgán sťažovateľa o tom, či má v úmysle prípad ďalej vyšetrovať alebo nie, v zásade do štyroch mesiacov. Táto časová lehota nepredstavuje žiadnu právne záväznú lehotu.

62.

Dozorný orgán EZVO môže preto do štyroch mesiacov oznámiť sťažovateľovi svoje navrhované opatrenia, ktoré predstavujú prvú reakciu v rámci prvého štádia postupu (pozri bod 55 vyššie). Ak skúmanie sťažnosti postúpilo do druhého štádia (pozri bod 56 vyššie), môže Dozorný orgán informovať sťažovateľa o svojom predbežnom posúdení takisto priamo listom podľa článku 7 ods. 1 kapitoly III.

63.

V snahe zabezpečiť čo najrýchlejšie vybavenie sťažnosti je potrebné, aby sťažovatelia aktívne spolupracovali pri postupoch (63), napríklad pokiaľ ide o informovanie Dozorného orgánu EZVO o nových skutočnostiach.

64.

Keď Dozorný orgán EZVO zašle spoločnostiam, ktoré sú predmetom sťažnosti, vyhlásenie o námietkach podľa článku 10 ods. 1 kapitoly III, má sťažovateľ právo na jednu kópiu tohto dokumentu, z ktorej boli odstránené obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie o dotknutých spoločnostiach (verzia vyhlásenia o námietkach, ktorá nemá dôverný charakter, porovnaj článok 6 ods. 1 kapitoly III). Sťažovateľ bude vyzvaný, aby písomne predložil svoje pripomienky k vyhláseniu o námietkach. Pre toto písomné pripomienkovanie sa stanoví časová lehota.

65.

Dozorný orgán EZVO môže okrem toho, ak je to primerané, poskytnúť sťažovateľom príležitosť vyjadriť svoje názory počas ústneho vypočutia strán, ktorým bolo adresované vyhlásenie o námietkach, ak o to sťažovatelia vo svojich písomných pripomienkach požiadajú (64).

66.

Sťažovatelia môžu predkladať, zo svojej vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti Dozorného orgánu EZVO, dokumenty, ktoré obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie. Dozorný orgán chráni dôverné informácie (65). V súvislosti s poskytovaním svojich názorov podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 kapitoly III, ako aj v súvislosti s následným predkladaním ďalších informácií v priebehu toho istého konania, sú sťažovatelia podľa článku 16 kapitoly III povinní označiť dôverné informácie, uviesť dôvody, pre ktoré sa informácie považujú za dôverné, a predložiť osobitnú verziu, ktorá nemá dôverný charakter. Okrem toho môže Dozorný orgán vo všetkých ostatných prípadoch požiadať sťažovateľov, ktorí vypracovávajú dokumenty alebo vyhlásenia, aby označili dokumenty alebo časti dokumentov alebo vyhlásení, ktoré považujú za dôverné. Môže pre sťažovateľa stanoviť konečný termín, do ktorého musí oznámiť, prečo považuje niektorú informáciu za dôvernú a poskytnúť verziu, ktorá nemá dôverný charakter, vrátane stručného opisu alebo verzie každej vymazanej informácie, ktorá nemá dôverný charakter.

67.

Označenie informácie ako dôvernej informácie nebráni Dozornému orgánu EZVO zverejňovať a používať informácie, keď je to potrebné v súvislosti s preukázaním porušovania článkov 53 alebo 54 (66). Keď sú v súvislosti s preukázaním porušovania potrebné obchodné tajomstvá a dôverné informácie, musí Dozorný orgán v prípade každého jednotlivého dokumentu posúdiť, či je potreba zverejniť informácie podstatnejšia ako ujma, ktorá by mohla na základe takéhoto zverejnenia vzniknúť.

68.

Keď Dozorný orgán EZVO dospeje k názoru, že sťažnosť by sa nemala ďalej skúmať, pretože neexistuje dostatočný záujem podľa Dohody o EHP o ďalšie sledovanie prípadu alebo z iných dôvodov, informuje o tom sťažovateľa listom, v ktorom uvedie právny podklad (článok 7 ods. 1 kapitoly III), vymenuje dôvody, ktoré viedli Dozorný orgán k predbežnému záveru v uvedenom zmysle a poskytne sťažovateľovi možnosť predložiť doplňujúce informácie alebo poznámky v časovej lehote, ktorú stanoví Dozorný orgán. Dozorný orgán takisto uvedie dôsledky neposkytnutia odpovede podľa článku 7 ods. 3 kapitoly III, ako sa vysvetľuje nižšie.

69.

Podľa článku 8 ods. 1 kapitoly III má sťažovateľ právo na prístup k informáciám, z ktorých Dozorný orgán pri formulácii svojho predbežného stanoviska vychádzal. Tento prístup sa obvykle zabezpečí pripojením kópií relevantných dokumentov k listu.

70.

Časová lehota pre pripomienkovanie listu zo strany sťažovateľa podľa článku 7 ods. 1 kapitoly III sa stanoví v súlade s okolnosťami prípadu. Nebude kratšia ako štyri týždne (článok 17 ods. 2 kapitoly III). Ak sťažovateľ neodpovedá do stanovenej lehoty, sťažnosť sa podľa článku 7 ods. 3 kapitoly III považuje za stiahnutú. Sťažovatelia majú právo stiahnuť svoju sťažnosť, kedykoľvek si tak želajú urobiť.

71.

Sťažovateľ môže požiadať o predĺženie časovej lehoty na predloženie pripomienok. V závislosti od okolností prípadu môže Dozorný orgán EZVO takéto predĺženie schváliť.

72.

V prípade, že sťažovateľ predloží doplňujúce pripomienky, vezme Dozorný orgán EZVO tieto pripomienky na vedomie. Ak ide o pripomienky, ktoré spôsobia zmenu v predchádzajúcom postupe Dozorného orgánu, môže Dozorný orgán iniciovať postup proti spoločnostiam, ktoré sú predmetom sťažnosti. Pri tomto postupe má sťažovateľ procesné práva vysvetlené vyššie.

73.

Ak pripomienky sťažovateľa nespôsobia zmenu postupu, ktorý navrhol Dozorný orgán EVZO, Dozorný orgán svojím rozhodnutím sťažnosť zamietne (67).

74.

Ak Dozorný orgán EZVO rozhodnutím podľa článku 7 ods. 2 kapitoly III sťažnosť zamietne, musí uviesť dôvody v súlade s článkom 16 Dohody o dozore a súde, t. j. takým spôsobom, ktorý je v danom prípade primeraný, pričom zohľadní okolnosti každého prípadu.

75.

Vo vyhlásení dôvodov sa musia uviesť dôvody Dozorného orgánu EZVO jasným a jednoznačným spôsobom, aby sťažovateľ mohol zistiť dôvody rozhodnutia a aby Súdny dvor EZVO mohol vykonať svoje právo na preskúmanie. Dozorný orgán však nie je povinný zaujať stanovisko ku všetkým argumentom, ktoré sťažovateľ uviedol na podporu svojej sťažnosti. Musí uviesť iba tie skutočnosti a právne aspekty, ktoré mali v súvislosti s týmto rozhodnutím kľúčový význam (68).

76.

Keď Dozorný orgán EZVO zamietne sťažnosť v prípade, v ktorom sa takisto rozhoduje podľa článku 10 kapitoly II (Zistenie neuplatniteľnosti článkov 53 alebo 54) alebo podľa článku 9 kapitoly II (Záväzky), môže sa rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti opierať o toto druhé rozhodnutie na základe uvedených ustanovení.

77.

Proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti sa možno odvolať na Súdnom dvore EZVO (69).

78.

Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti bráni sťažovateľom žiadať o opätovné otvorenie vyšetrovania, pokiaľ nepredložia podstatné nové dôkazy. Ďalšia korešpondencia predchádzajúcich sťažovateľov o tom istom údajnom porušovaní sa preto nemôže považovať za novú sťažnosť, pokiaľ Dozornému orgánu EZVO nepredložia podstatné nové dôkazy. Dozorný orgán však môže za primeraných okolností spis znova otvoriť.

79.

Rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti sa nevyrieši otázka, či došlo k porušovaniu článkov 53 alebo 54 alebo nie, s definitívnou platnosťou, i keď Dozorný orgán EZVO posudzoval fakty na základe článkov 53 a 54. Posúdenie Dozorného orgánu v súvislosti s rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti preto nebráni Súdnemu dvoru EZVO alebo orgánu hospodárskej súťaže uplatňovať články 53 a 54 pri dohodách a postupoch, ktoré im boli predložené. V posúdení Dozorného orgánu v súvislosti s rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti sa predstavujú skutočnosti, ktoré môžu súdy štátov EZVO alebo orgány hospodárskej súťaže zohľadniť pri skúmaní otázky, či sú predmetné dohody alebo konanie v súlade s článkami 53 a 54 (70).

80.

Podľa článku 8 kapitoly II môže Dozorný orgán EZVO z vlastnej iniciatívy nariadiť prechodné opatrenia, ak existuje riziko závažného a nenapraviteľného poškodenia hospodárskej súťaže. V článku 8 kapitoly II je jasne ustanovené, že sťažovatelia nemôžu uplatňovať prechodné opatrenia podľa článku 7 ods. 2 kapitoly II. Žiadosti podnikov o prechodné opatrenia možno predložiť súdom štátov EZVO, ktoré majú najlepšie predpoklady rozhodnúť o takýchto opatreniach (71).

81.

Niektoré osoby môžu chcieť informovať Dozorný orgán EZVO o podozreniach z porušovania článkov 53 alebo 54 bez toho, aby odhalili svoju totožnosť podnikom, ktorých sa ich tvrdenia týkajú. Tieto osoby by mali kontaktovať Dozorný orgán. Dozorný orgán je povinný rešpektovať žiadosť informátora o zachovanie anonymity (72), pokiaľ žiadosť o anonymitu nie je preukázateľne neopodstatnená.