21.8.2007

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 193/13

---

SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 10/2007

prijatá Radou 28. júna 2007

na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2007 z … o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000

(2007/C 193 E/02)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 5 druhú zarážku,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať sa ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na vytvorenie tohto priestoru má Spoločenstvo prijať medzi iným také opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu.

(2)	Správne fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje potrebu zlepšiť a zrýchliť odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach určených na doručenie medzi členskými štátmi.

(3)

Rada aktom z 26. mája 1997 (3) vypracovala Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach v členských štátoch Európskej únie a členským štátom ho odporučila prijať v súlade s ich ústavnými princípmi. Tento dohovor nenadobudol platnosť. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu výsledkov rokovaní dosiahnutých pri dojednávaní tohto dohovoru.

(4)	Dňa 29. mája 2000 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (4). Hlavný obsah uvedeného nariadenia vychádza z dohovoru.

(5)

Dňa 1. októbra 2004 Komisia prijala správu o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1348/2000. V správe sa konštatuje, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1348/2000 v sa vo všeobecnosti zlepšilo jeho uplatňovanie a urýchlilo sa odosielanie a doručovanie písomností medzi členskými štátmi, uplatňovanie niektorých ustanovení však nie je celkom uspokojivé.

(6)

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania v občianskych veciach si vyžaduje odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností medzi miestnymi orgánmi, ktoré sú určené členskými štátmi, priamo a rýchlymi prostriedkami. Členské štáty však môžu vyjadriť svoj zámer určiť iba jeden odosielajúci alebo prijímajúci orgán alebo jeden orgán, ktorý bude plniť obidve tieto funkcie, a to na obdobie piatich rokov. Toto určenie však možno každých päť rokov obnoviť.

(7)

Rýchlosť pri odoslaní odôvodňuje použitie všetkých vhodných prostriedkov za predpokladu, že sa dodržia určité podmienky týkajúce sa čitateľnosti a spoľahlivosti doručených písomností. Bezpečnosť odosielania vyžaduje, aby sa k odosielanej písomnosti pripojilo vzorové tlačivo, ktoré sa vyplní v úradnom jazyku miesta alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať, alebo v inom jazyku, ktorý predmetný členský štát prijíma.

(8)	Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi strany v tom členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje konanie, a to bez ohľadu na miesto pobytu tejto strany.

(9)	Doručenie písomností by sa malo uskutočniť čo najskôr, v každom prípade do jedného mesiaca od prijatia prijímajúcim orgánom.

(10)	S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa možnosť odmietnuť doručenie písomností mala obmedziť len na výnimočné situácie.

(11)	S cieľom uľahčiť odosielanie a doručovanie písomností medzi členskými štátmi by sa mali používať vzorové tlačivá uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu.

(12)

Prijímajúci orgán by mal adresáta písomne na vzorovom tlačive informovať, že môže písomnosť, ktorá má byť doručená, odmietnuť prevziať v čase jej doručenia alebo ju môže do jedného týždňa vrátiť prijímajúcemu orgánu, ak nie je v jazyku, ktorému rozumie, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Toto pravidlo by malo platiť aj pre ďalšie doručenie, ak si už adresát uplatnil svoje právo na odmietnutie. Tieto pravidlá týkajúce sa odmietnutia by sa taktiež mali vzťahovať na doručenie prostredníctvom diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov, doručenie poštou a priame doručenie. Malo by sa stanoviť, že doručenie odmietnutej písomnosti je možné nahradiť doručením prekladu písomnosti adresátovi.

(13)

Rýchlosť odoslania zaručuje, že písomnosti sa doručia v priebehu niekoľkých dní od prijatia písomnosti. Ak sa však doručenie neuskutoční ani po uplynutí jedného mesiaca, prijímajúci orgán informuje odosielajúci orgán. Uplynutie tejto lehoty by nemalo znamenať, že sa žiadosť vráti odosielajúcemu orgánu, ak je zrejmé, že doručenie možno v primeranej lehote zabezpečiť.

(14)

Prijímajúci orgán by mal naďalej uskutočňovať všetky kroky potrebné na uskutočnenie doručenia písomnosti aj v prípadoch, keď ju nebolo možné doručiť do jedného mesiaca, napríklad ak sa odporca nenachádzal v mieste svojho bydliska z dôvodu dovolenky alebo na pracovisku z dôvodu pracovných povinností. S cieľom zabrániť tomu, aby mal prijímajúci orgán časovo neobmedzenú povinnosť uskutočňovať kroky na uskutočnenie doručenia písomnosti, odosielajúci orgán by mal mať možnosť určiť na vzorovom tlačive lehotu, po uplynutí ktorej sa doručenie už nevyžaduje.

(15)

Keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely v procesných pravidlách, dátum doručenia, ktorý sa zohľadňuje, sa v jednotlivých členských štátoch líši. So zreteľom na túto skutočnosť a na možné ťažkosti, ktoré z toho môžu vyplynúť, by sa v tomto nariadení mal ustanoviť systém, podľa ktorého je pre určenie dátumu doručenia rozhodujúce právo prijímajúceho členského štátu. V prípadoch, keď sa v súlade s právom členského štátu písomnosť musí doručiť do určitej lehoty, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, by mal byť ten, ktorý je stanovený právnym poriadkom tohto členského štátu. Tento systém dvojakého dátumu existuje len v niektorých členských štátoch. Tie členské štáty, na ktoré sa tento systém vzťahuje, by to mali oznámiť Komisii, ktorá by mala túto informáciu uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a sprístupniť prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES (5).

(16)

S cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti by náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so zapojením súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, mali zodpovedať jednorazovému fixnému poplatku, ktorý vopred stanoví tento členský štát a ktorý spĺňa zásadu proporcionality a zákazu diskriminácie. Požiadavka jednorazového fixného poplatku by nemala zamedziť možnosti členských štátov určiť rôzne poplatky za rôzne druhy doručenia, pokiaľ dodržia tieto zásady.

(17)	Každý členský štát by mal mať možnosť doručiť písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte priamo poštou doporučeným listom s potvrdením o doručení alebo s iným rovnocenným dokladom.

(18)

Akejkoľvek osobe, ktorá má právny záujem na súdnom konaní, by sa malo umožniť uskutočniť doručenie písomností priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb z prijímajúceho členského štátu, pokiaľ takéto priame doručenie povoľuje právny poriadok tohto členského štátu.

(19)

Komisia by mala vypracovať príručku obsahujúcu informácie týkajúce sa riadneho uplatňovania tohto nariadenia, ktorá by mala byť k dispozícii prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci. Komisia a členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie, aby zabezpečili aktuálnosť a úplnosť týchto informácií, najmä pokiaľ ide o kontaktné údaje prijímajúceho a odosielajúceho orgánu.

(20)	Pri určovaní lehôt a termínov ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (6).

(21)	Opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(22)

Komisiu by predovšetkým mala byť splnomocnená aktualizovať alebo technicky meniť a dopĺňať vzory tlačív ustanovené v prílohách. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť alebo vypustiť nepodstatné prvky tohto nariadenia, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(23)

Toto nariadenie má prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní s rovnakým rozsahom pôsobnosti, ktoré uzavreli členské štáty, a najmä pred protokolom, ktorý je prílohou Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 (8), a Haagskym dohovorom z 15. novembra 1965 (9), a to vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami. Toto nariadenie nebráni členským štátom naďalej uplatňovať alebo uzatvárať dohody alebo dojednania na urýchlenie alebo zjednodušenie odosielania písomností za predpokladu, že sú zlučiteľné s týmto nariadením.

(24)

Na informácie zaslané podľa tohto nariadenia sa vzťahuje primeraná ochrana. Táto otázka patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (11).

(25)	Komisia by mala najneskôr do 1. júna 2011 a potom každých päť rokov preskúmať uplatňovanie tohto nariadenia a podľa potreby navrhnúť jeho zmeny a doplnenia.

(26)

Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pričom z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(27)	Aby boli ustanovenia lepšie dostupné a čitateľnejšie, nariadenie (ES) č. 1348/2000 by sa malo v členských štátoch zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(28)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(29)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej moci (acta iure imperii).

2.   Toto nariadenie sa neuplatní, ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť.

3.   V tomto nariadení pojem „členský štát“ znamená členské štáty okrem Dánska.

Článok 2

Odosielajúce a prijímajúce orgány

1.   Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „odosielajúce orgány“, príslušné na odosielanie súdnych alebo mimosúdnych písomností určených na doručenie v inom členskom štáte.

2.   Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „prijímajúce orgány“, príslušné na prijímanie súdnych alebo mimosúdnych písomností z iného členského štátu.

3.   Členský štát môže určiť jeden odosielajúci a jeden prijímajúci orgán alebo jeden orgán na vykonávanie obidvoch funkcií. Federálny štát, štát, v ktorom sa uplatňujú viaceré právne systémy, alebo štát so samostatnými územnými celkami môže určiť viac takýchto orgánov. Určenie platí na päť rokov a môže sa obnoviť v päťročných intervaloch.

4.   Každý členský štát poskytne Komisii tieto údaje:

a)	názvy a adresy prijímajúcich orgánov uvedených v odsekoch 2 a 3;

b)	ich miestnu príslušnosť;

c)	prostriedky, ktoré majú k dispozícii na prijímanie písomností, a

d)	jazyky, ktoré sa môžu používať na vyplnenie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe I.

Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny týchto údajov.

Článok 3

Ústredný orgán

Každý členský štát určí ústredný orgán zodpovedný za:

a)	poskytovanie informácií odosielajúcim orgánom;

b)	hľadanie riešenia pri akýchkoľvek ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť pri odosielaní písomností určených na doručenie;

c)	vo výnimočných prípadoch odoslanie žiadosti o doručenie písomnosti príslušnému prijímajúcemu orgánu na žiadosť odosielajúceho orgánu.

Federálny štát, štát, v ktorom sa uplatňujú viaceré právne systémy, alebo štát so samostatnými územnými celkami môže určiť viac ústredných orgánov.

KAPITOLA II

SÚDNE PÍSOMNOSTI

ODDIEL 1

Odosielanie a doručovanie súdnych písomností

Článok 4

Odosielanie písomností

1.   Súdne písomnosti sa odosielajú priamo a čo najrýchlejšie medzi orgánmi určenými podľa článku 2.

2.   Odosielanie písomností, žiadostí, potvrdení, potvrdení prijatia, osvedčení a iných písomností medzi odosielajúcimi orgánmi a prijímajúcimi orgánmi možno vykonať akýmkoľvek vhodným spôsobom za predpokladu, že prijatá písomnosť obsahovo presne zodpovedá odoslanej písomnosti a že všetky v nej obsiahnuté informácie sú ľahko čitateľné.

3.   K odosielanej písomnosti sa pripojí žiadosť vypracovaná na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Tlačivo sa vyplní v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát určí úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné na účely vyplnenia tlačiva.

4.   Písomnosti na doručenie a všetky ostatné odosielané písomnosti nepodliehajú úradnému overeniu ani inej podobnej formalite.

5.   Ak odosielajúci orgán požaduje, aby sa mu spolu s osvedčením podľa článku 10 vrátilo aj jedno vyhotovenie doručovanej písomnosti, zašle písomnosť vo dvoch vyhotoveniach.

Článok 5

Preklad písomností

1.   Odosielajúci orgán, ktorému žiadateľ predloží písomnosť na odoslanie, žiadateľa poučí, že adresát môže odmietnuť písomnosť prijať, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov podľa článku 8.

2.   Žiadateľ znáša všetky náklady na preklad pred odoslaním písomnosti bez toho, aby bola dotknutá možnosť neskoršieho rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu o tom, kto tieto náklady uhradí.

Článok 6

Prijatie písomností prijímajúcim orgánom

1.   Po prijatí písomnosti prijímajúci orgán čo najskôr a najneskôr do siedmich dní od prijatia zašle potvrdenie prijatia odosielajúcemu orgánu na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I najrýchlejším možným prostriedkom prenosu.

2.   Ak nie je možné vybaviť žiadosť o doručenie na základe odoslaných údajov alebo písomností, prijímajúci orgán sa spojí najrýchlejším možným spôsobom s odosielajúcim orgánom, aby si zabezpečil chýbajúce údaje alebo písomnosti.

3.   Ak žiadosť o doručenie zjavne nespadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo ak je doručenie nemožné pre nedodržanie požadovaných formálnych náležitostí, odoslaná žiadosť a písomnosti sa po prijatí obratom vrátia odosielajúcemu orgánu spolu s oznámením o vrátení na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.

4.   Ak prijímajúci orgán, ktorý prijal písomnosť na doručenie, nie je miestne príslušný na jej doručenie, postúpi ju spolu so žiadosťou prijímajúcemu orgánu v tomto členskom štáte, ktorý je miestne príslušný, ak žiadosť spĺňa náležitosti článku 4 ods. 3, a informuje o tom odosielajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Príslušný prijímajúci orgán informuje o prijatí písomnosti odosielajúci orgán spôsobom ustanoveným v odseku 1.

Článok 7

Doručovanie písomností

1.   Prijímajúci orgán sám doručí alebo zabezpečí doručenie písomnosti buď podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, alebo osobitným spôsobom, o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je tento spôsob zlučiteľný s právnym poriadkom tohto členského štátu.

2.   Prijímajúci orgán prijme všetky potrebné kroky na doručenie písomnosti čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia. Ak však nebolo možné doručiť do jedného mesiaca od prijatia, prijímajúci orgán:

a)	okamžite informuje odosielajúci orgán osvedčením na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I, ktoré sa vyplní spôsobom uvedeným v článku 10 ods. 2, a

b)	pokiaľ odosielajúci orgán neuvedie inak a doručenie sa javí ako možné v primeranej časovej lehote, naďalej prijíma všetky kroky potrebné na uskutočnenie doručenia písomnosti.

Článok 8

Odmietnutie prevzatia písomnosti

1.   Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z týchto jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov:

a)	jazyk, ktorému adresát rozumie, alebo

b)	úradný jazyk prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť.

2.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.   Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

5.   Na účely odseku 1 diplomatickí zástupcovia alebo konzulárni úradníci, ak sa doručuje podľa článku 13, alebo orgány alebo osoby, ak sa doručuje podľa článku 14, informujú adresáta, že môže odmietnuť prijať písomnosť a že všetky odmietnuté písomnosti sa musia vrátiť späť týmto zástupcom, úradníkom alebo orgánom či osobám.

Článok 9

Dátum doručenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, sa za dátum doručenia písomnosti podľa článku 7 považuje deň, v ktorý bola písomnosť doručená v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu.

2.   V prípadoch, keď sa podľa právneho poriadku členského štátu musí písomnosť doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu.

3.   Odseky 1 a 2 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

Článok 10

Osvedčenie o doručení a vyhotovenie doručenej písomnosti

1.   Po splnení všetkých náležitostí doručenia písomnosti sa na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I vyhotoví osvedčenie o doručení a zašle sa odosielajúcemu orgánu, v prípadoch uvedených v článku 4 ods. 5 spolu s jedným vyhotovením doručenej písomnosti.

2.   Osvedčenie sa vyplní v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov odosielajúceho členského štátu alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát označí iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie, okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné na účely vyplnenia tlačiva.

Článok 11

Náklady doručenia

1.   Z vykonania doručenia súdnych písomností vyhotovených v členskom štáte nemôže vzniknúť povinnosť zaplatiť alebo uhradiť poplatky alebo náklady za služby poskytnuté prijímajúcim členským štátom.

2.   Žiadateľ však zaplatí alebo uhradí náklady, ktoré vznikli:

a)	zapojením súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu;

b)	použitím osobitného spôsobu doručenia.

Náklady vynaložené na zapojenie súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu zodpovedajú jednorazovému fixnému poplatku, ktorý vopred stanoví tento členský štát a ktorý spĺňa zásadu proporcionality a zákazu diskriminácie. Členské štáty oznámia tieto fixné poplatky Komisii.

ODDIEL 2

Iné spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností

Článok 12

Odosielanie konzulárnou alebo diplomatickou cestou

Každý členský štát môže použiť za výnimočných okolností konzulárnu alebo diplomatickú cestu na postúpenie súdnych písomností orgánom iného členského štátu určeným podľa článku 2 alebo 3 na účely doručenia týchto písomností.

Článok 13

Doručovanie diplomatickými zástupcami alebo konzulárnymi úradníkmi

1.   Každý členský štát môže doručenie súdnych písomností osobám bývajúcim v inom členskom štáte vykonať bez použitia donucovacích prostriedkov, priamo prostredníctvom svojich diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov.

2.   Každý členský štát môže podľa článku 23 ods. 1 oznámiť, že namieta proti takémuto spôsobu doručovania na jeho území; to neplatí, ak písomnosti nie sú určené na doručenie štátnym príslušníkom členského štátu, v ktorom sa písomnosti vyhotovili.

Článok 14

Doručovanie poštou

Každý členský štát môže doručovať súdne písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte priamo poštou doporučeným listom s potvrdením o doručení alebo iným rovnocenným dokladom.

Článok 15

Priame doručenie

Akákoľvek osoba, ktorá má právny záujem na súdnom konaní, môže vykonať doručenie súdnych písomností priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb prijímajúceho členského štátu, pokiaľ takéto priame doručenie povoľuje právny poriadok tohto členského štátu.

KAPITOLA III

MIMOSÚDNE PÍSOMNOSTI

Článok 16

Odosielanie

Mimosúdne písomnosti sa môžu odosielať na účely doručenia v inom členskom štáte v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Vykonávacie pravidlá

Opatrenia určené na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré súvisia s aktualizáciou alebo technickými zmenami a doplneniami vzorových tlačív uvedených v prílohách I a II, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 18

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 19

Neprítomnosť odporcu v konaní

1.   Ak sa do iného členského štátu malo odoslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a odporca sa nedostavil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa nezistí, že:

a)	písomnosť sa doručila spôsobom predpísaným vnútroštátnym právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu pre doručovanie písomností vo vnútroštátnych konaniach osobám na jeho území, alebo

b)	písomnosť sa skutočne odovzdala odporcovi alebo doručila do jeho bydliska iným spôsobom ustanoveným týmto nariadením

a že v každom z týchto prípadov sa doručenie alebo odovzdanie uskutočnilo v dostatočnom časovom predstihu, aby sa odporca mohol hájiť.

2.   Každý členský štát môže v súlade s článkom 23 ods. 1 vyhlásiť, že napriek ustanoveniu odseku 1 môže sudca vydať rozsudok, aj ak nedostal žiadne osvedčenie o doručení alebo odovzdaní, ak sa splnili všetky tieto podmienky:

a)	písomnosť sa odoslala jedným zo spôsobov ustanovených týmto nariadením;

b)	uplynula lehota, ktorú sudca považuje za primeranú v konkrétnom prípade, najmenej však šesť mesiacov odo dňa odoslania písomnosti;

c)	nedošlo žiadne osvedčenie o doručení napriek všetkému účelne úsiliu získať ho prostredníctvom príslušných orgánov alebo úradov prijímajúceho členského štátu.

3.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sudca môže v naliehavých prípadoch nariadiť akékoľvek predbežné alebo ochranné opatrenia.

4.   Ak sa do iného členského štátu malo odoslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a vydal sa rozsudok proti odporcovi, ktorý sa nedostavil, sudca má právo odpustiť dôsledky uplynutia lehoty na odvolanie proti rozsudku, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	odporca sa bez svojho zavinenia nedozvedel o tejto písomnosti v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohol hájiť, alebo o rozsudku včas, aby sa mohol odvolať, a

b)	odporca uviedol na svoju obhajobu skutočnosti, ktoré zjavne spochybňujú vecnú stránku návrhu.

Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty sa môže podať iba v primeranom čase od okamihu, keď sa odporca o rozsudku dozvedel.

Každý členský štát môže vyhlásiť podľa článku 23 ods. 1, že takáto žiadosť sa neprijme, ak sa podá po uplynutí lehoty, ktorú vymedzí vo svojom vyhlásení, ale táto lehota nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa vydania rozsudku.

5.   Odsek 4 sa neuplatní na rozsudky o osobnom stave alebo právnej spôsobilosti osôb.

Článok 20

Vzťah k dohodám alebo dojednaniam, ktorými sú členské štáty zmluvnou stranou

1.   Toto nariadenie má v otázkach, na ktoré sa uplatňuje, prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní prijatých členskými štátmi, a najmä pred článkom IV Protokolu k Bruselskému dohovoru z roku 1968 a Haagskym dohovorom z 15. novembra 1965.

2.   Toto nariadenie nebráni jednotlivým členským štátom naďalej uplatňovať alebo uzatvárať dohody alebo dojednania na ďalšie urýchlenie alebo zjednodušenie odosielania písomností za predpokladu, že sú zlučiteľné s týmto nariadením.

3.   Členské štáty zašlú Komisii:

a)	kópiu dohôd alebo dojednaní podľa odseku 2 uzatvorených medzi členskými štátmi, ako aj návrhy takýchto dohôd alebo dojednaní, ktoré členské štáty zamýšľajú prijať, a

b)	každú výpoveď alebo zmeny a doplnenia týchto dohôd alebo dojednaní.

Článok 21

Právna pomoc

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie článku 23 Dohovoru o civilnom konaní zo 17. júla 1905, článku 24 Dohovoru o civilnom konaní z 1. marca 1954 ani článku 13 Dohovoru o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine z 25. októbra 1980 v rámci právnych vzťahov medzi členskými štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou uvedených dohovorov.

Článok 22

Ochrana odosielaných informácií

1.   Informácie, najmä osobné údaje, odosielané podľa tohto nariadenia použije prijímajúci orgán výlučne na účel, na ktorý sa odoslali.

2.   Prijímajúce orgány zabezpečia ochranu týchto informácií podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku.

3.   Odseky 1 a 2 nemajú vplyv na vnútroštátne právne predpisy, ktoré dovoľujú, aby osoby, ktorých sa údaje týkajú, boli informované o použití informácií odoslaných podľa tohto nariadenia.

4.   Toto nariadenie nemá vplyv na smernice 95/46/ES a 2002/58/ES.

Článok 23

Oznámenia a uverejnenie

1.   Členské štáty oznámia Komisii informácie uvedené v článkoch 2, 3, 4, 10, 11, 13, 15 a 19. Členské štáty oznámia Komisii, či sa podľa ich právneho poriadku musí písomnosť doručiť v určitej lehote, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 a v článku 9 ods. 2.

2.   Informácie oznámené v súlade s odsekom 1, okrem adries a ďalších kontaktných údajov orgánov a ústredných orgánov a zemepisných oblastí, v ktorých majú súdnu právomoc, Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje príručku, ktorá obsahuje informácie uvedené v odseku 1 a je dostupná v elektronickej podobe, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Článok 24

Preskúmanie

Najneskôr 1. júna 2011 a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia s osobitným dôrazom na výkonnosť orgánov určených podľa článku 2 a na praktické uplatňovanie článku 3 písm. c) a článku 9. V prípade potreby sa k správe pripoja návrhy na úpravu tohto nariadenia v súlade s vývojom oznamovacích systémov.

Článok 25

Zrušenie

1.   Nariadenie (ES) č. 1348/2000 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … (12) s výnimkou článku 23, ktorý sa uplatňuje od … (13).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 7.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 4. júla 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 28. júna 2007 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES C 261, 27.8.1997, s. 1. V rovnaký deň, keď bol vypracovaný dohovor, Rada vzala na vedomie dôvodovú správu k dohovoru, ktorá sa nachádza na strane 26 uvedeného úradného vestníka.

(4)  Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

(5)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

(6)  Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(8)  Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 31.12.1972, s. 32; konsolidovaná verzia, Ú. v. ES C 27, 26.1.1998, s. 1).

(9)  Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach.

(10)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(11)  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/24/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).

(12)  Dvanásť mesiacov po prijatí tohto nariadenia.

(13)  Deväť mesiacov po prijatí tohto nariadenia.

---

---

---

---

---