30.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/19

—

sa domnieva, že celkovým cieľom budúcej námornej politiky EÚ je vyzdvihnúť a chrániť obrovský potenciál európskych morí a oceánov a vytvoriť takú aktívnu námornú politiku, aby mohli aj budúce generácie profitovať z hospodárskeho, biologického a kultúrneho bohatstva morí;

—

žiada Komisiu, aby predložila Európsky námorný akčný plán, ktorý by okrem iného zahŕňal tieto opatrenia:

(1)

Oceány a moria tvoria dôležitý základ života na zemi, ešte stále disponujú veľkou biologickou rozmanitosťou, prispievajú k regulácii klímy a poskytujú množstvo zdrojov ako napríklad potraviny (ryby, riasy, plody mora), energiu a nerastné suroviny a slúžia zároveň ako hlavná dopravná tepna, najmä v prípade interkontinentálneho obchodu.

(2)

Európa je námorným kontinentom a potrebuje integrovanú námornú politiku v duchu preambuly Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorá okrem iného uvádza, že „všetky otázky týkajúce sa morského práva“ majú byť urovnané „v duchu vzájomného porozumenia a spolupráce“, že „problémy oceánskeho priestoru spolu vzájomne úzko súvisia a že je potrebné ich posudzovať ako celok“, že je potrebné uľahčiť „medzinárodné spojenia“ a napomáhať „spravodlivému a účinnému využívaniu ich zdrojov, zachovaniu živých zdrojov a […] ochrane a zachovaniu morského prostredia“.

(3)

Dobrá európska námorná politika musí zohľadňovať zložité a často veľmi rozdielne danosti existujúce v rámci rôznych geografických častí Európy, s osobitným zameraním sa na rozmanitosť prírodných podmienok a rozdiely v dostupnosti zdrojov, ako aj rozsah ich využitia, ich trvalú udržateľnosť a ich vzájomné prepojenia.

(4)

Moria a oceány sú samy o sebe hodnotou pre ľudstvo, a preto je ich udržateľné využívanie a environmentálna ochrana ciele, za ktoré by Európska únia mala aktívne bojovať.

(5)

Regionálne a miestne orgány najmä v pobrežných oblastiach majú široké skúsenosti, ktoré sa prejavujú silným regionálnym a miestnym záujmom o rozvoj budúcej námornej politiky,

1.1

víta zelenú knihu, ktorej cieľom je poskytnúť celkový prehľad hlavných súčastí na stanovenie spoločnej námornej politiky;

1.2

víta holistický prístup, ktorý integruje rozsiahle politiky jednotlivých sektorov ako napríklad doprava, priemysel, prístavy, rybolov, energetika, životné prostredie a cestovný ruch do spoločnej európskej námornej politiky;

1.3

súhlasí s názorom Komisie, že takýto holistický prístup by sa mala odzrkadľovať v integrovanom riadení na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

1.4

zdôrazňuje, že európska námorná politika by mala vo svojich jednotlivých odvetviach venovať pozornosť potrebe medzinárodnej koordinácie a formulácie v tejto oblasti s cieľom zaručiť efektívnosť pri udržateľnom využívaní morí a oceánov a ich environmentálnej ochrane;

1.5

podporuje v zelenej knihe vyjadrené odhodlanie zohľadniť v rámci budúcej európskej námornej politiky kritériá stanovené Lisabonskou agendou a Tematickou stratégiou o ochrane a zachovaní morského prostredia;

1.6

víta rozsiahly a dlhotrvajúci konzultačný proces Komisie, ktorý zahŕňal všetkých podstatných zainteresovaných aktérov a občanov, ktorých názory by mali byť zohľadnené pri formulovaní budúcej európskej námornej politiky;

1.7

oceňuje, že sa za dôležité považujú zber a transparentné šírenie informácií ako základné predpoklady efektívneho zjednocovania rôznych sektorových opatrení a záujmov;

1.8

naďalej ponúka, že bude zohrávať dôležitú úlohu partnera v prebiehajúcom konzultačnom procese začatom v rámci zelenej knihy a zdôrazňuje užitočnosť dlhodobej informačnej kampane, ktorá by zahŕňala aj miestne a regionálne orgány, čím by zabezpečila, že občania Európy, ktorých bude táto nová politika bezprostredne ovplyvňovať budú nielen chápať, čo sa navrhuje ale budú zároveň povzbudzovaní, aby vystúpili so svojimi vlastnými názormi, myšlienkami a otázkami;

1.9

oceňuje, že si Komisia uvedomuje dôležitosť úlohy, ktorú bude zohrávať regionálna dimenzia pri riadení námorných aktivít a zdôrazňuje význam regionálnych a miestnych orgánov pri vytváraní a uplatňovaní budúcej európskej námornej politiky;

1.10

pokladá za potrebné náležite zohľadniť špecifické miestne, regionálne a ekoregionálne činitele v rámci väčších i menších európskych morí: Baltského mora, Čierneho mora, Stredozemného mora, Severného mora, Lamanšského prielivu a severného Atlantiku, to isté platí pre moria, ktoré obklopujú územia EÚ v najodľahlejších oblastiach: Atlantický oceán na africkej strane, Karibské more a Indický oceán, prostredníctvom ktorých je Európska únia prítomná na celom svete;

1.11

s radosťou víta pohľad Komisie na úlohu miestnych a regionálnych samospráv v procese uplatňovania zásad a cieľov stanovených v novej námornej politike a opätovne potvrdzuje svoju ochotu podieľať sa na vypracovávaní budúcich priorít politiky a byť pravidelne informovaný o vývoji tejto politiky;

1.12

zdôrazňuje, že tento návrh stanoviska sa zaoberá dvomi dôležitými otázkami: „Ako je možné uplatňovať novú európsku námornú politiku?“ a „Poskytuje budúci integrovaný prístup výhody v porovnaní so súčasnou námornou politikou podľa jednotlivých odvetví?“, ktoré je potrebné zodpovedať ako prvé;

1.13

naďalej sa domnieva, že celkovým cieľom budúcej námornej politiky EÚ je vyzdvihnúť a chrániť obrovský potenciál európskych morí a oceánov a vytvoriť takú aktívnu námornú politiku, aby mohli aj budúce generácie profitovať z environmentálneho, hospodárskeho, biologického a kultúrneho bohatstva morí;

1.14

vidí potrebu zbierania a dôkladnej analýzy dostatočných údajov a zabezpečenia prístupu k informáciám, čo by umožnilo tvorcom politiky a zainteresovaným stranám dospieť k správnym rozhodnutiam, ktorých základom by boli najlepšie vedecké poznatky získané v danom okamihu pomocou prvotriedneho morského vedeckého výskumu, technológií a inovácií;

1.15

podporuje účasť dôležitých aktérov z rôznych oblastí politiky jednotlivých sektorov a víta úsilie Komisie o zvýšenie povedomia všeobecnej verejnosti v otázke významu námorného sektora vo všeobecnosti a tejto politiky zvlášť;

1.16

domnieva sa, že uplatňovanie integrovanej európskej námornej politiky by nemalo brániť paralelnému pokroku v jednotlivých sektoroch námornej politiky a že je potrebné tieto sektory budovať podľa zásad ekologického trvalo udržateľného rozvoja;

1.17

zdôrazňuje, že definovanie a uplatňovanie európskej námornej politiky by malo byť založené na princípoch subsidiarity a proporcionality;

1.18

podporuje myšlienku európskych územných paktov a verí, že tieto pakty umožnia pružné a efektívne dosiahnutie hlavných politických cieľov a priorít EÚ na dobrovoľnom základe a zabezpečenie efektívneho riadenia tripartitných zmlúv a dohôd ako ich pôvodne navrhovala Európska komisia, aby sa tak dosiahli riešenia, ktoré by zohľadňovali aj obavy obyčajných občanov;

1.19

uprednostňuje rozvoj konkrétnych opatrení na dosiahnutie hlavných cieľov uvedených v zelenej knihe, ako prospech občanov a spoločenstiev, trvalo udržateľné využívanie morských zdrojov, rozvoj dobrého námorného riadenia a zvýšenie povedomia Európanov v oblasti európskeho námorného dedičstva, za súčasného zachovania miestnej a regionálnej kultúrnej rozmanitosti;

1.20

domnieva sa, že by mal byť stanovený Európsky námorný akčný plán s radom konkrétnych porovnávacích hodnôt vrátane trojstupňového prístupu: každá porovnávacia hodnota by mala mať definovaný cieľ, byť podrobne opísaná a obsahovať návrh uplatňovania, pričom tento by mal byť vypracovaný pokiaľ možno v roku 2008 a návrh finančných opatrení v roku 2007.

2.1.1

stanovenie katalógu príkladov existujúcich národných, regionálnych a miestnych osvedčených postupov, najmä vzhľadom na regionálne hospodárske zoskupenia, výskumné siete, spoluprácu verejného a súkromného sektora, územné plánovanie a dobré riadenie a na podporu existujúcich príkladov osvedčených postupov a ich prenosu do iných regiónov a celkov;

2.1.2

podnecovanie a podporu regiónov vo vývoji takýchto príkladov osvedčených postupov a tým vo vytváraní európskych námorných kompetenčných centier;

2.1.3

posilňovanie úlohy pobrežných a ostrovných regiónov ako hlavných jednotiek definovania, realizácie v praxi a hodnotenia;

2.1.4

vytvorenie európskej námornej platformy, v rámci ktorej by bolo možné podporovať pravidelnú a efektívnu výmenu osvedčených postupov na európskej, národnej, regionálnej a miestnejúrovni, ktorá by šetrila zdroje, a do ktorej by bola zapojená aj Komisia a Výbor regiónov;

2.1.5

hodnotenie a koordináciu špecifických strategických plánov, okrem tých, ktoré sú stanovené v rámci Tematickej stratégie o ochrane a zachovaní morského prostredia, zasadzujúcej sa za stanovenie rozsiahlejších morských regiónov, špecifických strategických plánov pre európske oceány, severovýchodný Atlantik a Arktický oceán a priľahlé väčšie i menšie moria: Stredozemné more, Baltské more, Severné more, Čierne more a Lamanšský prieliv, ktoré majú byť podľa návrhu Komisie pripravené členskými štátmi. HELCOM už začal pracovať na akčnom pláne pre Baltské more, ktorý je ambicióznym a rozsiahlym projektom, ktorý môže byť považovaný za pilotný projekt alebo štúdiu pre námornú stratégiu. To je zároveň dôvod, prečo by takýto plán mal byť uskutočňovaný v spolupráci s nimi;

2.1.6

podporu tematických regionálnych sietí zameraných na vytvorenie spoločných projektov v oblasti dopravy, posilnenia a rekvalifikácie infraštruktúr, ochrany životného prostredia, koordinácie rybárskych aktivít a komerčnej spolupráce a zohľadnenie už existujúcich poradných rád pre rybolov;

2.2.1

osobitné zlepšenie stavu regionálnych údajov na regionálnej a miestnej úrovni na základe systémov založených na informačnom systéme GIS a zahrnutie priestorovo integrovaných údajov o súši a mori zo satelitov, lietadiel a bójí ako napríklad údajov o miestnych hladinách morí, pohybe lodí a klimatických údajov, ktoré by vyústili do systémov monitorovania oceánov;

2.2.2

rozšírenie údajov o hospodárskych a environmentálnych aspektoch jednotlivých morských zdrojov a ich sociálnom vplyve, vytvorenie jednotného európskeho systému morského katastra;

2.2.3

monitorovanie zásob rýb vo vodách Spoločenstva a migrujúcich druhov, ako aj zavedenie modelu získavania údajov o čerpaní rybných zdrojov tým, že sa podporí vytvorenie telematickej siete trhov s rybnými produktmi napojenej na databázy;

2.2.4

realizáciu návrhu na vytvorenie Európskej námornej siete na pozorovanie a zber údajov (European Marine Observation and Data Network – EMODN), zdôrazňujúc názor, že táto sieť by mala byť využívaná na integráciu už existujúcich a nových údajov o moriach, čím by umožnila dlhodobé monitorovanie a veľmi kvalitný proces hodnotenia rizík, najmä vzhľadom na otázky ako bezpečnosť námornej dopravy, skúmanie a využívanie prírodných zdrojov a ochranu morského životného prostredia a jeho biologickej rozmanitosti;

2.2.5

väčšie zohľadňovanie integrujúceho prístupu v rámci budúcich výskumných programov;

2.2.6

podporu užších prepojení medzi existujúcimi európskymi výskumnými inštitútmi smerujúcich k vytvoreniu siete európskych ústavov výskumu oceánov s cieľom ďalej podporovať spoločný európsky morský výskum. Docielil by sa tým veľmi kvalitný morský výskum a Európa by zaujala vedúce svetové postavenie v tejto oblasti;

2.2.7

sústreďovanie výskumných plavidiel a širokého vybavenia v rámci európskej siete námorného výskumu na dosiahnutie jednotnosti systémov merania, väčšej hospodárnosti a zlepšenie kvality a na podporu tohto prístupu spoločným verejným obstarávaním, ktoré by mohlo byť podporované Európskou investičnou bankou;

2.2.8

podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie uvádzaných v zelenej knihe, okrem iných príbrežnej veternej energie a energie z morských vĺn, pokiaľ sú zlučiteľné s ďalšími sociálnymi, ekonomickými a ekologickými činnosťami a záujmami, vrátane budúceho výskumu a inovácií v tejto oblasti;

2.2.9

preskúmanie možnosti sekvestrácie CO2 vo vyčerpaných ložiskách ropy a zemného plynu v mori;

2.2.10

posilnenie úsilia v otázkach vývoja vedeckých a technologických pokrokov v oblasti námorného výskumu, ktoré bude v budúcnosti potrebné riešiť, ako napríklad modrá biotechnológia, navigačné systémy a aktivity v oblasti cestovného ruchu, so súčasným zameraním na potenciálne budúce hrozby najmä v oblasti klimatických zmien, miznúce zásoby rýb, neudržateľný cestovný ruch a meniacu sa demografickú štruktúru pobrežného obyvateľstva, a následné vytvorenie a podpora ľahko dostupných podnetov podporujúcich výskum a vývoj v týchto oblastiach aktivít;

2.2.11

formulovanie podnetov na podporu výskumu a vývoja v oblasti trvalo udržateľného chovu rýb spolu so stanovením protokolov pre chov, ktorých sa výrobcovia musia pridržiavať, v presvedčení, že ryby sú jednou zo základných potravín a vzhľadom na skutočnosť, že chov rýb je veľmi nákladný proces;

2.2.12

zintenzívnenie analýzy potenciálnych hrozieb pre morské životné prostredie v Európe, najmä kvôli klimatickým zmenám a neustálemu stúpaniu hladiny morí, ako aj prostredníctvom monitorovania tektonickej činnosti pod hladinou mora a nájdenie vhodných odpovedí na tieto problémy;

2.2.13

stimulovanie používania a vypracovávania protokolov pre chov rýb v oblasti ekologickej akvakultúry;

2.2.14

stimulovanie a podporu výskumu zameraného na stanovenie parametrov určujúcich, do akej miery je každá ľudská činnosť spojená s využívaním mora (rybolov, akvakultúra, šport, turisticko-rekreačné aktivity, doprava, získavanie energie, atď.) trvalo udržateľná z environmentálneho a sociálneho hľadiska;

2.3.1

predloženie stratégie týkajúcej sa spôsobov udržania a rozšírenia podielov Európskej únie na trhu v rámci jednotlivých sektorov námorného hospodárstva v celosvetovej hospodárskej súťaži, pričom je potrebné zohľadniť faktory trvalej udržateľnosti, nákladov a technológie;

2.3.2

podrobné zistenie súčasného podielu jednotlivých sektorov hospodárstva (napr. energetika, doprava, cestovný ruch, rybolov, akvatická biotechnológia a stavba lodí) na podpore európskej konkurencieschopnosti a inovácie, najmä vzhľadom na ciele a priority stanovené lisabonskou agendou;

2.3.3

predloženie vedeckých údajov o tom, či a do akej miery budú jednotlivé sektory námorného hospodárstva prispievať

2.3.4

podporu ďalšieho vývoja rozhrania medzi výskumným sektorom a priemyslom, najmä námorných zoskupení. Vytvorenie Európskej konferencie námorných zoskupení by mohlo poslúžiť ako ideálne fórum, v ktorom by sa pravidelne mohli stretávať a vymieňať si názory vedci z námornej oblasti a zástupcovia námorného hospodárstva;

2.3.5

posilnenie úlohy dopravy v rámci budúcej námornej politiky na pozadí skutočnosti, že doprava je jednou z najdôležitejších námorných aktivít, ktorá spája všetky odvetvia;

2.3.6

podporu zámeru vymedziť tzv. „námorné diaľnice“, pričom je potrebné zdôrazniť, že tento ambiciózny projekt zvýši objem námornej dopravy v európskych moriach a oceánoch ich dokončením v roku 2010. Preto žiada Komisiu, aby podnietila členské štáty uplatňovať pozornejšie monitorovanie životného prostredia v otázke znečistenia hlavných námorných ciest a domnieva sa, že na tento účel by mohla byť úspešne využitá nová technológia GMES;

2.3.7

oživenie úsilia o dokončenie morských terminálov, počnúc tými s jasným intermodálnym charakterom s ohľadom na skutočnosť, že realizácia niektorých projektov TEN-T týkajúcich sa námorného rozmeru zaostáva za stanoveným harmonogramom;

2.3.8

zlepšenie infraštruktúry v prístavoch a dopravných spojení s ostrovmi, stanovením a prijatím potrebných opatrení, aby boli zapojené aj najodľahlejšie regióny a zabezpečenie ich prístupu na kontinentálne trhy s cieľom zabezpečiť prijateľnú frekvenciu a prijateľné náklady na prepravu tovaru a osôb na pevninu aj medzi jednotlivými ostrovmi patriacimi k tomu istému súostroviu, urýchlenie rozvoja sekundárnych sietí takým spôsobom, aby ostrovy, a najmä najodľahlejšie regióny, boli úplne prepojené s „námornými diaľnicami“ bez zbytočných časových strát;;

2.3.9

pokračovanie spolupráce s členskými štátmi a prímorskými regiónmi na posilnenie, zlepšenie a rozvoj trás lodnej prepravy a zabezpečenie ich zodpovedajúceho zohľadnenia ako súčasti transeurópskych sietí;

2.3.10

urýchlenie štúdie o výhodách a nevýhodách vytvorenia spoločnej európskej vlajky;

2.3.11

posilnenie úlohy strategických prístavov ako jednu z priorít rozvoja budúcej námornej politiky a paralelne zadanie štúdie o vzájomnom prepojení medzi veľkými prístavmi a druhotnými prístavmi a o možnej delokácii a dekoncentrácii určitých prístavných aktivít do menších centier;

2.3.12

vytvorenie siete európskych škôl pre námorné profesie na zlepšenie odbornej prípravy a vzdelávania pracovníkov na mori a formalizáciu povolaní ako nástroja na zabezpečenie toho, aby Európa mala k dispozícii dostatočný počet profesionálov a kvalifikovaných pracovníkov a urýchlenie návrhu na vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie vo všetkých námorných sektoroch, nie len na mori;

2.3.13

zabezpečenie existencie a dodržiavania celoeurópskych minimálnych noriem v oblasti zamestnávania a pracovných podmienok v námornej doprave a vo všetkých ostatných sektoroch námorného hospodárstva a predchádzanie akýmkoľvek praktikám zneužívania;

2.3.14

stanovenie nového rámca na vytvorenie koordinovaného prístupu k trvalo udržateľnému prímorskému cestovnému ruchu v EÚ, uvedomujúc si, že prímorský cestovný ruch je jedným z najdôležitejších prispievateľov v oblasti námorného hospodárstva s vynikajúcim potenciálom rastu, ktorý je však zároveň sčasti zodpovedný za väčšie znečistenie pobrežia, za neudržateľné využívanie zdrojov a zhoršenie ekologického stavu pobrežia;

2.3.15

uľahčenie ďalšieho rozvoja príbrežných veterných elektrární v EÚ, t. j. podpora projektov, ktoré ukazujú riešenia v problematike viacnásobnej zodpovednosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, najmä v otázke káblového vedenia alebo pri kombinovanom využívaní, napríklad veterné turbíny a farma na pestovanie mušlí;

2.3.16

urýchlene vypracovať návrh o rozvoji nových technologických prevratov v ostatných oblastiach oceánskych obnoviteľných zdrojov, ako napríklad príliv a odliv alebo oceánske prúdenie, pričom v týchto oblastiach činnosti by EÚ mohla zaujať strategické vedúce miesto z celosvetového hľadiska;

2.3.17

regulovanie ťažobnej činnosti v oblasti tradičných morských energetických zdrojov ako ropa a zemný plyn na základe vhodne definovaných bezpečnostných noriem a zavedenie efektívneho monitorovania týchto aktivít;

2.3.18

vytvorenie scenárov opatrení na ochranu pobrežia, ktoré by mohli byť potrebné, na základe rôznych predpovedí stúpania hladiny morí a meniacich sa klimatických podmienok; zohľadnenie existujúcich scenárov, ako napríklad tých, ktoré boli stanovené fórom pre príbrežné oblasti, z ktorých pri odlive úplne ustupuje voda (Wadden Sea Forum);

2.3.19

podporovanie medzinárodných dohôd na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania spoločných rybných zdrojov (migrujúcich druhov);

2.3.20

uskutočňovanie výskumných projektov zameraných na vývoj systémov ukotvenia, ktoré by predišli ničeniu podmorských záhonov (Posidonia oceanica) v obzvlášť prírodne cenných oblastiach;

2.3.21

vybudovanie pobrežnej verejnej štruktúry, ktorá by zahŕňala inšpektoráty životného prostredia, hraničnú kontrolu, námorné záchranné služby, inšpektoráty rybolovu, zdravotnícku pomoc, civilnú ochranu pre ľudí pracujúcich na mori;

2.4.1

poukázanie na možnosti úspešnej ochrany a obnovenia existujúceho prostredia a uplatňovanie kritérií ochrany na spoločnej európskej úrovni a zabezpečenie kvality prímorských a príbrežných ekosystémov a biotopov;

2.4.2

ďalšie spresnenie spôsobu integrácie tematickej stratégie o ochrane morského prostredia a smernice o námornej stratégii do budúcej celkovej námornej politiky, zohľadňujúc zároveň Výborom regiónov navrhované obdobia na ich prehodnotenie. Aby sa dosiahla najvyššia možná účinnosť, tieto časové rámce by mali byť koordinované s inými hlavnými európskymi programami, ako štrukturálne a poľnohospodárske fondy;

2.4.3

koordináciu a pomoc prímorským regiónom pri hľadaní spôsobov úspešnej ochrany existujúceho prostredia a najmä pri vyhlasovaní prímorských regiónov za medziregionálne alebo medzinárodné chránené oblasti, vytváraní konkrétnych návrhov na podstatné zníženie vypúšťania rádioaktívnych látok, znečistenia, ktorého pôvodcom sú lode (predovšetkým plynné emisie, odvádzanie a vypúšťanie zostatkových a odpadových vôd, pretože prostredníctvom tohto môže prísť k zavlečeniu cudzích druhov), ako aj škôd spôsobených ľudskou činnosťou na morskom životnom prostredí s osobitným významom, ktoré bolo spomenuté v smernici o ochrane prirodzených biotopoch, a podporu úsilia zabezpečujúceho kvalitu príbrežných a pobrežných ekosystémov a biotopov, pri súčasnom zohľadnení podstatného vplyvu, ktorý môže mať hospodárska činnosť na stav morského prostredia, najmä kvôli vypúšťaniu hnojív do mora;

2.4.4

podrobné preskúmanie možností, kde a ako by mohli environmentálne vhodné technológie nahradiť bežné technológie a poskytnutie finančných podnetov a programov pomoci na podporu a uľahčenie takéhoto prechodu;

2.4.5

zintenzívnenie tlaku na tých, ktorí nedodržiavajú požiadavky a normy stanovené právnymi predpismi, týkajúce sa najmä ilegálneho zbavovania sa odpadu na mori, ilegálneho rybolovu alebo ilegálnej prepravy osôb a tovaru, a ukladanie právnych sankcií v takýchto prípadoch;

2.4.6

lepšie zabezpečenie námorných trás a preskúmanie možnosti zavedenia povinného lodivodského doprovodu ropných tankerov a iných lodí vezúcich nebezpečný náklad a preskúmanie možnosti zavedenia všeobecného povinného lodivodského doprovodu lodí v zúžených námorných koridoroch;

2.4.7

podporu iniciatív zameraných na modernizáciu alebo zlepšenie prístavného vybavenia na zber vôd znečistených olejmi a podporu technologickej inovácie v preprave a manipulácii s ropou aj na zabránenie zavlečeniu invazívnych exotických druhov;

2.4.8

podporu a presadzovanie medzinárodných dohôd zameraných na udržiavanie hospodársky zaujímavých zásob rýb výrazne migrujúcich druhov s vedomím, že uplatňovanie udržiavacích opatrení len na flotily Spoločenstva nemá z hľadiska ochrany značný vplyv;

2.4.9

podporu vytvorenia siete európskych morských chránených oblastí a monitorovacej siete, predovšetkým medzi členskými štátmi Európskej únie a susednými štátmi, ktorá by umožňovala výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti riadenia;

2.4.10

podporu iniciatívy na vypracovanie protokolov o manipulácii a úprave zostatkových a odpadových vôd z lodí, z ktorých by mohli preniknúť cudzie druhy s potenciálne negatívnymi dôsledkami na morskú biodiverzitu;

2.5.1

prípravu katalógu existujúcich individuálnych finančných nástrojov pre námornú politiku na európskej úrovni, t. j. štrukturálne fondy, nariadenie o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre rybné hospodárstvo, fond pre celoživotné vzdelávanie, alebo siedmy rámcový program Spoločenstva pre výskum a vývoj a preskúmanie ich efektívnosti so zreteľom na rozhodnutie, či tieto nástroje majú byť zjednodušené alebo lepšie propagované;

2.5.2

predloženie prehľadu tých projektov v námornom sektore, ktoré už sú financované Komisiou;

2.5.3

väčšie zohľadňovanie integrujúceho prístupu v rámci budúcich schém financovania (od roku 2014);

2.5.4

preskúmanie možností revízie finančného systému EÚ s cieľom vytvorenia jediného zjednodušeného systému pre všetky alebo väčšinu otázok v oblasti námornej politiky v rámci európskeho pobrežného a ostrovného fondu;

2.5.5

poskytovanie finančnej podpory oblastiam obzvlášť cenných z biologického, environmentálneho a architektonického hľadiska, ktoré sú v kríze a ktorých hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od činností súvisiacich s morom;

2.5.6

preskúmanie existujúcich právnych rámcov EÚ z hľadiska viac zameraného na námorné otázky a zameranie sa na ťažkosti a chýbajúce prepojenia v rámci integračného potenciálu politiky a na lepšiu reguláciu existujúcich právnych rámcov;

2.5.7

návrh a uplatňovanie špecifických finančných nástrojov v oblastiach obzvlášť významných z environmentálneho a kultúrneho hľadiska vyznačujúcich sa malým pobrežným rybolovom spojeným s poľnohospodárstvom rodinného charakteru, kde nie je možné uplatňovať existujúce finančné nástroje, keďže takéto malé podniky nespĺňajú hospodárske kritériá a požiadavky na veľkosť;

2.5.8

vytvoriť finančné nástroje určené pobrežným a ostrovným regiónom s cieľom prispieť k z níženiu nákladov, ktoré týmto regiónom vznikajú pri hájení všeobecných záujmov Európskej únie, najmä v boji proti pašovaniu drog a ľudí, boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a znečisťovaniu morí ako aj správe výlučných ekonomických zón;

2.5.9

ďalší rozvoj medzinárodnej spolupráce a uplatňovanie medzinárodného práva na základe Konvencie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS);

2.6.1

zistenie možností úspešného využitia územného plánovania a integrovaného riadenia pobrežných oblastí zdôrazňujúc špeciálne okolnosti v prípade ostrovov, na podporu integrácie sektorových politík v oblastiach, ktoré môžu byť využívané na rôzne účely;

2.6.2

vytvorenie silného geograficky orientovaného nástroja pre námorný sektor, nástroja podobného informačnému systému pre územné plánovanie INSPIRE, ktorý je vytvorený pre použitie na súši;

2.6.3

urýchlene sa venovať potrebe vytvorenia európskej jednotky pobrežnej stráže, prihliadajúc pritom na osobitné potreby rôznych pobrežných regiónov;

2.6.4

nájdenie spôsobu na lepšie využitie európskych finančných nástrojov i) z krátkodobého hľadiska na pomoc členským štátom alebo regiónom, ktoré sú priamo postihnuté neustále narastajúcou vlnou ilegálneho prisťahovalectva; a ii) z dlhodobého hľadiska na pomoc tretím krajinám na dosiahnutie úrovne politického a hospodárskeho rozvoja, čo by znížilo potrebu ich občanov snažiť sa ilegálnym spôsobom dostať na územie EÚ. V tejto súvislosti podporuje návrh výboru pre rozpočet Európskeho parlamentu na vytvorenie agentúry, ktorá by bola konkrétne zodpovedná za riešenie otázky ilegálneho prisťahovalectva a žiadostí o azyl občanov tretích krajín, a ktorá by mala byť na Malte;

2.6.5

ponuku vyššej úrovne pomoci regionálnym a miestnym orgánom ako doplnok k národným orgánom pri riadení nových migrantov, od momentu keď sú na ich území;

2.6.6

zohľadnenie vnútrozemskej dimenzie a vzájomného pôsobenia vnútrozemia, vnútrozemských vodných plôch a riek, pobrežných oblastí a mora a tým sprehľadnenie rôznych existujúcich prepojení;

2.6.7

zabezpečenie ďalšieho rozvoja a uplatňovania najvyšších noriem pre bezpečnosť lodí v európskych vodách s cieľom zabrániť nehodám na mori, v pobrežných oblastiach a v prístavoch;

2.6.8

zahrnutie špecifických programov a opatrení pre najodľahlejšie regióny a ostrovy vzhľadom na ich osobitné danosti a problémy najmä v oblasti

2.6.9

vytvorenie krátkodobých až strednodobých stratégií na obmedzenie rastúceho zneužívania európskych morí a oceánov, v neposlednom rade aj so zreteľom na ilegálnu prepravu osôb do Európy;

2.6.10

analýzu faktického negatívneho vplyvu, ktorý vyplýva z rôznej okrajovej polohy ostrovných regiónov a stanovenie politických opatrení pre námornú dopravu na základe zásady súdržnosti, aby boli tieto regióny lepšie integrované do európskeho priestoru;

2.6.11

podporu praktických skúseností s integrovaným manažmentom prímorských oblastí, pomocou ktorých sa umožní zriadiť a stimulovať organizačné štruktúry a postupy pre koordináciu medzi rôznymi druhmi správy a zvýšiť podiel spoločnosti na prijímaní rozhodnutí vzhľadom na prímorské oblasti.

2.7.1

začlenenie návrhu na systematické zvyšovanie verejného uvedomovania si otázok súvisiacich s námornou oblasťou v rámci pokračujúceho procesu zahŕňajúceho aspekty spoločnej námornej tradície, kultúry a identity v Európe;

2.7.2

predloženie návrhu týkajúceho sa možnosti začlenenia námorného rozmeru do nadchádzajúceho Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008;

2.7.3

vytvorenie systematickej stratégie pre modernú námornú politiku na zvýšenie verejného povedomia s cieľom zakoreniť ju pevne aj na najnižšej úrovni a zabezpečiť jej vlastné uplatňovanie.