30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/71

1.1

Výbor, ktorý bol konzultovaný v súvislosti s prvou iniciatívou, na základe pozmeňovacích návrhov v zásade schvaľuje rozšírenie súdnej právomoci a rozhodného práva k nariadeniu č. 2201/2003, ktoré dopĺňa nariadenie o uznávaní súdnych rozhodnutí v manželských veciach a starostlivosti o deti. Výbor sa už vyjadril k „zelenej knihe o rozvode“ pokiaľ ide o súdnu právomoc a rozhodné právo a odkazuje na toto veľmi podrobné stanovisko (1).

1.2

Zamýšľa sa však nad tým, či je vhodné zaoberať sa otázkou rozdelenia spoločného majetku (nehnuteľností, nábytku a iných majetkových práv) takým spôsobom, že sa rozšíri pole pôsobnosti rationae personae tohto rozdelenia na nezosobášené páry (ktoré môžu mať taktiež spoločné deti).

1.3

Možno by bolo logickejšie zaoberať sa na jednej strane v ucelenom nariadení č. 2201/2003 všetkými dôsledkami zrušenia manželského zväzku a starostlivosti o spoločné deti a na druhej strane v novom nariadení všetkými dôsledkami rozluky nezosobášených párov, ktoré spolu žijú na základe zmluvy alebo de facto. Bezpochyby by sa tým zvýšila prehľadnosť a porozumenie rozhodného práva a uľahčilo by sa uznávanie súdnych rozhodnutí, ktoré často upravujú všetky podmienky a dôsledky rozvodu alebo rozluky v konečnom rozsudku.

2.1

Dve iniciatívy Komisie týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach boli práve predložené Rade: jedna sa týka rozluky zosobášených párov a navrhuje úpravu nariadenia č. 2201/2003, ktoré vstúpilo do platnosti 1. januára 2005, zatiaľ čo druhá sa zaoberá rozdelením spoločného majetku či už v dôsledku zrušenia manželstva alebo v dôsledku rozluky, tak u párov, ktoré uzatvorili inú ako predmanželskú zmluvu alebo u párov, ktoré spolu žijú de facto.

2.2

Právnym základom tohto návrhu je článok 61 bod c) zmluvy, ktorý udeľuje Spoločenstvu právomoci prijímať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach uvedených v článku 65.

2.3

V súvislosti so spomínanými iniciatívami komisár Fratini vyhlásil: „Tieto iniciatívy zjednodušia život párov v EÚ.... Posilnia právnu istotu a umožnia manželom dozvedieť sa, ktoré právo sa bude vzťahovať na ich majetkové pomery v manželstve a pri rozvode. Ich cieľom nie je zjednotiť vnútroštátne právne predpisy o rozvode, ktoré sú veľmi rozdielne, ale zabezpečiť právnu istotu, flexibilitu a prístup k súdom“.

2.4

Z dôvodu vysokej rozvodovosti v Európskej únii sa rozhodné právo a súdna právomoc v manželských veciach dotýkajú každoročne značného počtu občanov.

2.5

Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, ktoré zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 a ktoré nadobudlo účinnosť k 1. marcu 2005, nezahŕňalo pravidlá týkajúce sa rozhodného práva. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 umožňuje manželom vybrať si z niekoľkých rozdielnych súdnych právomocí. Ak konanie v manželských veciach prebieha pred súdom jedného členského štátu, rozhodné právo sa určuje na základe vnútroštátnych kolíznych noriem tohto štátu založených na celkom odlišných kritériách. Väčšina členských štátov stanovuje rozhodné právo podľa stupnice kritérií na určenie súdnej príslušnosti s cieľom zaručiť, aby sa v danom konaní uplatňoval právny systém, s ktorým má najužšie väzby. Ostatné členské krajiny systematicky uplatňujú pri konaniach v manželských veciach svoje vnútroštátne právne predpisy („lex fori“). Belgicko umožňuje obidvom stranám, aby si vybrali medzi belgickým právom a právom inej krajiny.

3.1

Iniciatíva, ktorou sa toto stanovisko zaoberá, sa týka rozhodného práva vo veciach rozvodu, rozluky a zrušenia „medzinárodného“ manželstva (páry rôznej štátnej príslušnosti alebo rovnakej štátnej príslušnosti, ktoré majú pobyt v inom členskom štáte ako je krajina ich štátnej príslušnosti) ako i starostlivosti o spoločné maloleté deti. Týka sa teda otázok vzťahujúcich sa na zrušenie manželského zväzku, ku ktorému došlo medzi manželmi uzatvorením manželstva s občanom iného štátu bez presiahnutia pola pôsobnosti rationae materiae nariadenia č. 2201/2003.

3.2

Výbor uznáva, že návrh zaručí občanom vhodné riešenia pokiaľ ide o právnu istotu, predvídateľnosť, flexibilitu a prístup k súdom. Zároveň súhlasí s právnym základom, ktorý je pravidelne uplatňovaný v otázkach občianskeho a obchodného práva.

3.3

Na rozdiel od väčšiny právnych systémov, niektoré vnútroštátne právne predpisy nevyžadujú aby mali manželia rozdielne pohlavie. Výbor však poznamenáva, že cieľom pozmeneného nariadenia nie je zjednotiť vnútroštátne právne predpisy, ale stanoviť rozhodné právo vo všetkých konkrétnych prípadoch zahŕňajúcich cudzí prvok a umožniť pohyb rozsudkov bez exequatur (prehlásenia o vykonateľnosti rozsudku). Ani zásadné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi v zásade nebránia uplatňovať pozmenené nariadenie, ktoré navrhla Komisia.

3.4

Výbor už vypracoval stanovisko k rozhodnému právu vo veciach rozvodu pri príležitosti zelenej knihy o rozvode a pri vyjadrovaní svojho názoru k tomuto návrhu sa odvoláva zásadne na dané stanovisko. Znovu zdôrazňuje dôležitosť spomínaného nariadenia pre mnohonárodnostné páry, pretože objasňuje a zjednodušuje podmienky prístupu k súdu a voľný pohyb súdnych rozhodnutí na vnútornom trhu.

3.5

Podľa výboru návrh pripúšťa, že z danej skutočnosti vyplývajú dve rozdielne situácie: podľa toho, či manželia súhlasia alebo nesúhlasia so súdnou právomocou a rozhodným právom, pozmenené nariadenie by poskytlo stranám v prvom prípade všeobecne známe výhody a väčšiu flexibilitu, pričom v druhom prípade by sa uplatňoval mechanický model. Toto sa však líši od situácie, ktorú chce dosiahnuť zelená kniha o rozvode, ktorá navrhovala flexibilnejšie riešenia v prípade eventuálnej nezhody medzi manželmi. Výbor by si želal, aby bol pojem flexibility zachovaný, no uznáva, že návrh Komisie je jednoduchší a zabraňuje predlžovaniu súdnych konaní.

3.6

Návrh umožňuje v tomto bode rozšírenie súdnej kompetencie v prípade súhlasu sťažovateľov. Úplne vylučuje postúpenie súdneho konania inej krajine, ktoré by výbor mohol za určitých podmienok akceptovať (súdna právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý o postúpení súdneho konania, urýchlený súdny postup), ako to už uviedol vo svojom stanovisku k zelenej knihe o rozvode.

3.7

Pokiaľ ide o výhradu verejného poriadku, návrh dáva sudcom možnosť, aby vo výnimočných prípadoch odmietli uznať súdne rozhodnutie iného štátu, ak zjavne protirečí verejnému poriadku štátu, ktorého súd koná. Avšak členské štáty by mohli mať na vec rozdielne názory a rozsudok uznaný v jednom štáte by už nemusel byť uznaný v inom členskom štáte, čo by bránilo voľnému pohybu súdnych rozhodnutí a vytvárali by sa zbytočné prekážky.

3.8

Výbor sa domnieva, že pokiaľ ide o uznávanie rozsudkov vydaných v tretích krajinách, určite by stálo za námahu upresniť, že súdne rozhodnutia, ktoré majú byť uznané, musia byť v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou prijatou v roku 2000 na zasadnutí Európskej rady v Nice ako i s princípom úplnej právnej rovnosti medzi manželmi. Každá krajina, ktorej by bola žiadosť o uznanie rozsudku predložená a ktorá by v ňom zistila zjavné rozdiely týkajúce sa základných práv Európskej únie, by mala vzniesť námietky voči voľnému pohybu rozsudku na základe výhrady verejného poriadku Spoločenstva.

3.9

V záujme zaručenia jednotného uznania vo všetkých členských štátoch by sa voči inému štátu nemala uplatňovať žiadna výhrada na základe vnútroštátneho verejného poriadku a mala by sa uplatniť len výhrada na základe verejného poriadku Spoločenstva. Zabránilo by sa tým pocitu, že príslušný súd pri zamietnutí uznania konal svojvoľne.

4.1

Skutočnosť, že Komisia predložila dve odlišné iniciatívy vyplýva z rozdielov v rozsahu pôsobnosti rationae personae obidvoch legislatívnych návrhov. Návrh o rozdelení majetku sa dotýka všetkých zosobášených i nezosobášených párov.

4.2

Bolo by vhodné preskúmať užitočnosť navrhovaného rozdelenia. Zrušenie manželského režimu si totiž vyžaduje špecifické riešenia podľa povahy daného režimu (právny režim bez predmanželskej zmluvy alebo právny režim s predmanželskou zmluvou) a prípadných darov medzi manželmi, ktoré sa môžu riadiť špecifickými ustanoveniami na rozdiel od iných darov, najmä v oblasti dedičstva.

4.3

Možno by bolo logickejšie zaoberať sa na jednej strane v ucelenom nariadení č. 2201/2003 všetkými dôsledkami zrušenia manželského zväzku (vrátane finančných dôsledkov) a starostlivosti o spoločné deti a na druhej strane v novom nariadení všetkými dôsledkami rozluky nezosobášených párov, poprípade párov rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú na základe zmluvy (ako napríklad občianska zmluva solidarity PACS vo Francúzsku) alebo de facto (konkubinát).

4.4

Bezpochyby by sa tým zlepšila prehľadnosť a porozumenie rozhodného práva a uľahčilo by sa uznávanie súdnych rozhodnutí, ktoré často upravujú všetky podmienky a dôsledky rozvodu alebo rozluky v konečnom rozsudku. Okrem toho by sa malo vyriešiť aj postavenie detí „atypických“ párov a to nielen v súvislosti s ich majetkom.