30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/16

1.

2.

3.

4.

5.

1.1

Výbor víta žiadosť o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“, ktorú v rámci prípravy na nemecké predsedníctvo Rady EÚ predložila nemecká spolková ministerka školstva a výskumu. Domnieva sa, že je dôležité a užitočné, aby boli takýmto spôsobom včas zakomponované aj názory výboru – ako mosta s organizovanou občianskou spoločnosťou – na túto rozsiahlu a mnohostrannú tému do vytvárania budúcej európskej politiky v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií.

1.2

Vzhľadom na dve nedávno uverejnené oznámenia (1) Komisie k téme inovácie v celej jej šírke, ako aj vzhľadom na Ahovu správu (2) sa toto stanovisko zameriava predovšetkým na tému výskum a vývoj – ako nevyhnutné predpoklady každej trvalo udržateľnej schopnosti inovovať – a na potrebné vzdelanie. Týmto krokom by sa malo do veľkej miery zabrániť prekrývaniu s uvedenými uverejnenými dokumentmi.

1.3

Vedecké a technické výkony a ich premietnutie do konkurencieschopného hospodárstva sú rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien – našej budúcnosti, zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať.

1.4

Preto je teraz pre Európu dôležité, aby si uvedomila svoju tradíciu celosvetovo vedúceho priestoru pre výskum a inovácie a aby túto tradíciu znovu obnovila. To si vyžaduje podporu potrebných schopností u občanov, výrazné zvýšenie investícií do výskumu a vývoja, zvýšenie ich efektívnosti, posilnenie ochoty a inovačných schopností v priemysle, ako aj snahu o odstránenie prekážok, ktoré tomu bránia.

1.5

Najdôležitejšími predpokladmi sú spoločenské prostredie priaznivo naklonené pokroku, v ktorom sa tento názor naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia, ale aj to, aby vznikali nové pracovné miesta a aby na strane priemyslu bola vybudovaná dostatočná dôvera a optimizmus pre potrebné investície.

1.6

K tomu patrí aj oboznamovanie občanov s vedou a technikou, a to vo väčšom rozsahu než doteraz, ako aj lepšie využitie nadania a jeho intenzívnejšia podpora. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné už v osnovách základných škôl, a v ešte širšej miere na odborných školách, klásť podstatne väčší dôraz na tematické oblasti vedy a techniky.

1.7

Deťom a mládeži musia byť tieto oblasti postupne približované a názornými príkladmi a praktickými skúsenosťami sprostredkovaný úžitok a základné pojmy a zákony z oblasti vedy a techniky. Je potrebné nadchnúť nadané deti a mládež pre príslušnú voľbu povolania a pre, ako je známe, náročné štúdium a sprostredkovať im dobré základné vedomosti.

1.8

Súčasťou tohto plánu by malo byť aj zabezpečenie takého vedecko-technického odborného vzdelania na univerzitách a technických vysokých školách, ktoré by aspoň zodpovedalo najlepším medzinárodným normám: najdôležitejším kapitálom v oblasti výskumu a inovácie sú čo najkvalifikovanejší a motivovaní výskumníci a inžinieri oboch pohlaví, ktorí si svoju odbornú kompetenciu zachovávajú a rozširujú počas celého svojho pracovného života celoživotným vzdelávaním.

1.9

Ďalej sem patrí aj to, že Spoločenstvo, členské štáty a hospodárstvo musia týmto vedcom a odborníkom ponúknuť atraktívne možnosti zamestnania, stimulujúce prostredie v povolaní, perspektívy kariérneho postupu a primeranú istotu pri plánovaní života. Tieto opatrenia musia zohľadňovať ako investície spoločnosti do ich vzdelávania, tak aj vysoké osobné investície do obzvlášť náročného a namáhavého štúdia. Len tak sa nám podarí namiesto dnešného fenoménu „brain-drain“, na ktorý sa často sťažujeme, dosiahnuť zmenu celkovej mobility rozhodujúcich špičkových pracovníkov v prospech Európy.

1.10

Rovnako sem patrí aj snaha o inovácie priemyslu a podporovanie jeho ochoty investovať do výskumu a vývoja, a to najmä aj v prípade malých a stredných podnikov, prostredníctvom vhodných právnych, administratívnych a finančných rámcových podmienok ako aj zatraktívnenie a zvýhodnenie tohto kroku.

1.11

Zvláštne úsilie si zasluhuje cieľ urýchlenia zavádzania nových poznatkov výskumu a vývoja do procesov alebo výroby nových produktov. Na jeho dosiahnutie musia firmy prostredníctvom vhodnej personálnej politiky zabezpečiť, že bude dostatok vedecko-technickej kompetencie, aby sa firmy samotné mohli podieľať na procese inovácie, minimálne však aby boli schopné posudzovať a realizovať nové myšlienky alebo možnosti.

1.12

Okrem finančno-technických aspektov a aspektov týkajúcich sa zodpovednosti za škodu je potrebné venovať pozornosť aj vzájomnej mobilite medzi akademickým a hospodárskym svetom. Pomoc v tejto oblasti by predstavovalo napríklad zavedenie nového atraktívneho systému mobility resp. štipendií pre transfer vedomostí a odbornú prípravu a ďalšie odborné vzdelávanie, ktorý by pokrýval v rovnakej miere akademickú a priemyselnú oblasť.

1.13

Tento systém by mal – analogicky k systému „Sabbatical“ pre vysokoškolských profesorov – umožňovať dočasný pobyt vedcov a inžinierov v priemysle (a naopak!) pri súčasnom úplnom zaručení možnosti návratu do pôvodného zamestnania. Tým by sa vytvoril osobný most na vzájomné prepojenie medzi akademickým svetom a hospodárstvom a najlepším možným spôsobom podporila potrebná výmena vedomostí.

1.14

Príkladmi ďalších konkrétnych odporúčaní a konštatovaní sú:

1.14.1

Cieľ stanovený v Barcelone na realizáciu Lisabonskej stratégie musia brať vážne všetci aktéri, ktorých sa týka, aby Európa nezostala na poslednom mieste v celosvetových pretekoch investícií do výskumu a vývoja (VaV). Tento stanovený cieľ hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by malo z dvoch tretín financovať súkromné hospodárstvo.

1.14.2

Podľa súčasného plánovaného rozpočtu na roky 2007 – 2013 by Spoločenstvo 7. rámcovým programom pre výskum a rozvoj (RP7) prispelo podielom len približne 2 % k celkovým cieľovým investíciám stanoveným v barcelonskom cieli. Podľa názoru výboru tento objem nestačí na to, aby sa dosiahol významný pákový efekt a prejavila sa integračná sila podpory Spoločenstva na politiku podpory členských štátov a na potrebnú investičnú ochotu priemyslu v plnom rozsahu a podnietil potrebný podstatný nárast v tejto oblasti.

1.14.3

Preto by mal byť tento podiel podpory zo strany Spoločenstva zvýšený pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 v prvom kroku zvýšený na 3 %. Toto by bolo zo strany Spoločenstva obzvlášť účinné opatrenie, ktoré by umožnilo dosiahnuť naďalej dôležité ciele z Lisabonu a Barcelony rýchlejšie, než sa to ukazuje doteraz. Toto je potrebné aj preto, že výskumné úsilie napr. v USA alebo v Číne rastie závratným tempom.

1.14.4

Právo štátnej pomoci (E state aid) v rámci Spoločenstva by malo byť regulované tak, aby podnecovalo členské štáty vo väčšej miere, efektívnejšie a menej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové záujmy univerzít, výskumných inštitútov a priemyslu, ako aj ich potrebné vzájomné prepojenie a poskytlo im k tomu potrebný manévrovací priestor.

1.14.5

Vnútroštátne právo týkajúce sa rozpočtu by každému členskému štátu malo umožňovať flexibilné vyplácanie prostriedkov na podporu opatrení v oblasti výskumu a vývoja (VaV), napríklad možnosťou preniesť pridelené prostriedky do budúceho kalendárneho alebo rozpočtového roka.

1.14.6

Úsilie o patent Spoločenstva by konečne malo byť úspešne ukončené, pričom otázka jazyka by mala byť vyriešená v súlade s dlhoročnými zvyklosťami medzinárodnej „Science-community“.

1.14.7

Inovácia a pokrok sú založené na spolupráci základného výskumu, aplikovaného výskumu a produktového vývoja, pričom hranice medzi týmito kategóriami sa prelínajú.

1.14.8

Je však potrebné ešte silnejšie vzájomné prepojenie pilierov vzdelávanie, výskum a priemyselné využitie. Preto výbor víta plány na vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktorý by mal prispieť k ďalšiemu rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov tým, že bude na najvyššej úrovni spájať aktivity v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií.

1.14.9

Na to je však potrebné, aby Spoločenstvo v dostatočnom rozsahu podporovalo aj základný výskum. Špecifický program „Myšlienky“ v rámci RP7 je v tejto oblasti dobrým základom.

1.14.10

Pokrok a neustála inovácia však nie sú založené len na vede a technike, ale aj na motivácii všetkých zúčastnených, na nových obchodných modeloch a na správnych metódach riadenia.

1.14.11

Ide tu najmä o to, aby mali ľudia v súlade s ich vlohami, výkonnosťou a kreativitou najlepšie možné príležitosti na rozvoj a vyvíjanie vlastnej iniciatívy. Preto je potrebné aj zabezpečiť, aby všetci spolupracovníci jednej firmy alebo inštitútu mali možnosť prezentovať svoje myšlienky a návrhy a boli za to zodpovedajúco odmenení. Toto sú dôležité otázky sociálneho výskumu, štúdia podnikovej ekonomiky a všeobecne kultúry manažmentu.

1.14.12

Na podporu nových nápadov v oblasti výskumu, inovatívnych technológií, prevádzky podnikov alebo podnikateľských modelov je potrebné akceptovať skutočnosť, že je s tým spojené aj určité riziko. Pokrok a riziko sú dve strany tej istej mince.

1.14.13

Príliš strnulé pravidlá na zjednotenie organizačných foriem, výskumných programov a pracovných postupov môže brzdiť vývoj nových vecí a inováciu. Sloboda výskumu je základným predpokladom kreatívnej vedy, nových objavov a inovatívnej techniky, a to bez toho, aby boli porušené hranice stanovené zákonom v oblasti etických otázok alebo pravidlá správneho využívania pridelených dotácií.

1.14.14

Administratívne postupy na podporu výskumu a vývoja je potrebné zjednodušiť, a to aj preto, aby sa zabránilo inflácii požadovaných rôznorodých a často sa prekrývajúcich žiadostí, hodnotení, monitorovania a auditu, a aby sa ich počet obmedzil na únosnú mieru.

1.14.15

Text samotného stanoviska sa k týmto aspektom vyjadruje podrobnejšie. Uvedené odporúčania sú zdôvodnené, ďalšie, aj veľmi konkrétne, názory sú podrobne prebraté a sú k nim uvedené odporúčania.

2.1

Vzhľadom na dve nedávno uverejnené oznámenia Komisie (3) k téme inovácie v celej jej šírke (pozri aj bod 4.12.1), ako aj vzhľadom na Ahovu správu (4) sa toto stanovisko zameriava predovšetkým na tému výskum a vývoj – ako nevyhnutné predpoklady každej trvalo udržateľnej schopnosti inovovať – a na potrebné vzdelanie. Týmto krokom by sa malo do veľkej miery zabrániť prekrývaniu s uvedenými uverejnenými dokumentmi.

2.2

Európa je kolískou modernej vedy a výskumu (5). Veda a výskum, metodika a spôsob myslenia boli rozhodujúcimi prvkami, ktorý pomáhal formovať našu dnešnú európsku spoločnosť, jej hodnoty, spôsob života a životný štandard; boli poznávacím znamením európskeho kultúrneho priestoru (6). Receptom úspechu z toho vyplývajúcich výdobytkov bolo vzájomné pôsobenie remeselného vynaliezavého ducha a podnikateľského ducha s vedeckou metodikou a systematikou.

2.3

Takmer ruku v ruke s vedecko-technickým pokrokom prebiehali aj rozhodujúce spoločensko-politické zmeny smerom k modernému štátu s rozdelenými právomocami, demokraciou, základnými právami a sociálnymi zákonmi.

2.4

Ako dôsledok týchto spoločných procesov sa zmenili a zlepšili životné podmienky ľudí a zúčastnených štátov a regiónov v takom rozsahu, aký bol dovtedy v histórii ľudstva nevídaný.

2.5

Počas posledných 135 rokov sa priemerná dĺžka života obyvateľstva (7) viac ako zdvojnásobila (8). V posledných 50 rokoch sa plošné výnosy v poľnohospodárstve takmer strojnásobili. V úspešných priemyselných krajinách sa diskutuje o nadváhe namiesto o podvýžive, o záplave informácií namiesto o ich nedostatku, o nadmernom starnutí obyvateľstva namiesto o detskej úmrtnosti.

2.6

Schopnosti a výdobytky modernej mobilnej priemyselnej spoločnosti, získané vďaka výskumu, vývoju a inovácii, pokrývajú všetky oblasti ľudskej realizácie a kvality života.

2.7

Zatiaľ čo sa bezprostredné úlohy výskumu a vývoja sústreďujú na hľadanie nových a hlbších vedomostí – teda na skúmanie neznámeho a potvrdenie hypotéz a známych skutočností – a na vývoj nových schopností, prispeli výsledky tohto úsilia vysokou a dovtedy nepredstaviteľnou mierou k blahobytu ľudstva. V tomto prenesenom zmysle je teda zmyslom výskumu a vývoja aj slúžiť blahu ľudstva.

2.8

Ďalším faktorom, ktorý je dôležitý pre dosiahnutý pokrok, bol vývoj a intenzívne využívanie priemyselných postupov a strojov, ktoré spotrebúvajú energiu: energia oslobodila ľudí od ťarchy najťažšej telesnej práce a stala sa „potravou“ moderných národných hospodárstiev.

2.9

Z tejto skutočnosti vyplýva aj prvé dôležité odporúčanie výboru: spoločnosť si musí uvedomiť rozhodujúcu úlohu, ktorú tieto výdobytky zohrali vzhľadom na náš súčasný spôsob života, predpoklady jeho vzniku a s tým spojené vedecko-technické a kultúrne výkony, a oceniť ich existenčný význam – toto chápanie sa musí stať súčasťou vzdelávacieho štandardu. Je potrebné si uvedomiť oveľa nižšiu kvalitu života a núdzu, ktorá sa ešte aj dnes vyskytuje v častiach tretieho sveta a ktorá by bez týchto výdobytkov rovnako existovala aj v dnešných priemyselných krajinách, aby sme vedeli oceniť pre nás už samozrejmý štandard a jeho predpoklady.

2.9.1

Je potrebné prispôsobiť učebné osnovy a počet vyučovacích hodín na všetkých stupňoch škôl tak, aby deťom a mládeži postupne názorným a zaujímavým výkladom a učebnou látkou sprostredkovali myšlienky vedy a techniky a uviedli ich do bohatých vedomostí (9) v tejto oblasti a priblížili im zodpovedajúci význam vedeckej práce a technického vývoja pre každodenný život. Je potrebné získať nadaných žiakov oboch pohlaví pre to, aby si vybrali štúdium technického typu, poskytnúť im najlepšie možné vedecko-technické odborné vzdelanie na vysokých školách a univerzitách a v neskoršom priebehu ich ďalej vzdelávať prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania. Dosiahnuté je základom ďalšieho pokroku.

2.10

Väčšina už spomínaných skutočností nie je obmedzená na Európu, napriek tomu, že uvádzané výdobytky celosvetovo – bohužiaľ – ešte nie sú k dispozícii všetkým ľuďom, skupinám obyvateľstva a národom v rovnakej miere a v dostatočnom rozsahu.

2.10.1

V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť dôležitý znak modernej spoločnosti založenej na vedomostiach: na rozdiel od predchádzajúcich období, keď bola napríklad výroba hodvábu v Číne prísne stráženým tajomstvom, sú získané poznatky, teda náš najcennejší tovar, ponúkané takmer bezplatne (10) k nahliadnutiu, napr. na univerzitách a technických vysokých školách pre študentov z celého sveta (dokonca formou štipendií), ale aj v učebniciach, publikáciách, patentových spisoch, odborných konferenciách, publikáciách na internete, odborných periodikách a podobne.

2.10.2

Zverejnenie týchto získaných poznatkov slúži síce celosvetovej výmene vedomostí, ktorá je potrebná pre vedecký pokrok, je však zároveň aj jedinečnou a obzvlášť účinnou formou rozvojovej pomoci, ktorá napríklad už od 19. storočia prispela k tomu, že sa krajinám ako Japonsko podarilo vlastnými silami z predchádzajúcej stredovekej existencie a spoločenskej štruktúry vypracovať v priebehu krátkeho obdobia na podobný životný štandard, aký má Európa.

2.10.3

Táto voľná dostupnosť získaných poznatkov a nadobudnutých schopností musí mať aj určité hranice, a to tam, kde ide o návratnosť investícií do výskumu a vývoja z neskoršieho hospodárskeho zisku a tým súčasne o posilnenie konkurencieschopnosti príslušného národného hospodárstva prostredníctvom náskoku na trhu.

2.10.4

Na tento účel vytvorila väčšina priemyselných krajín vyvážený právny systém na dočasnú ochranu duševného vlastníctva, ktoré svoj vrchol dosahuje v patentovom práve. K tejto otázke sa výbor vyjadril už niekoľkokrát (11) a opätovne pripomína potrebu zavedenia európskeho patentu Spoločenstva, ale aj uvedomovania si hospodárskeho a kultúrneho významu duševného vlastníctva. V konečnom dôsledku sú uznanie a ochrana duševného vlastníctva popudom a spravodlivým ocenením pre vynálezcov nových techník a tvorcov nových diel.

2.11

Čo sa z tohto dá vyvodiť pre politiku Európskeho spoločenstva? Najskôr ide o dôležitú a veľmi konkrétnu otázku, aký podiel hrubého domáceho produktu (HDP) by mal byť v rámci vyváženej celkovej politiky investovaný do výskumu a vývoja.

2.11.1

Odpoveď na túto otázku vyplýva z postavenia Európy v celosvetovej hospodárskej súťaži, teda z toľko citovanej Lisabonskej stratégie (12).

2.11.2

Okrem toho už Rada v marci 2002 v Barcelone (13) prijala smerodajné rozhodnutia (14) a sformulovala už známy cieľ troch percent, ktorý hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by malo z dvoch tretín financovať súkromné hospodárstvo (bod 47 záverov Rady). Okrem masívneho zvýšenia investícií do VaV samotného Spoločenstva ide teda najmä o vytvorenie vhodných podmienok na zvýšenie investícií do VaV členských štátov a predovšetkým priemyslu. Tento cieľ výbor dôrazne podporoval v mnohých stanoviskách (15), ukazuje sa však, že – s výnimkou niektorých členských štátov – nebude tento cieľ dosiahnutý. Toto je skutočnosť, ktorá vzbudzuje obavy.

2.11.3

Okrem toho sa v koncom októbra uverejnenom STERN REVIEW (16): „The Economics of Climate Change“ konštatuje, že len na zmiernenie globálneho otepľovania spôsobovaného skleníkovými plynmi bude potrebné vynaložiť prostriedky vo výške približne 1 % HDP, ktoré zahŕňajú aj ďalšie potrebné aktivity v oblasti VaV.

2.11.4

Klimatické zmeny a ich vzťah k všeobecnému problému využívania energie, spotreby energie a trvalo udržateľného zásobovania energiou však nie sú jedinou problémovou oblasťou. Aj boj proti telesným a duševným chorobám, uľahčenie bežného života ľuďom s postihnutím, účinky demografických zmien vrátane výskumu starnutia, ochrana životného prostredia a všeobecne zabezpečenie životných podmienok a nášho európskeho systému hodnôt sú príklady významných výskumných tém, ku ktorým výbor podal podrobné odporúčania v doterajších stanoviskách, napríklad v stanovisku k 7. rámcovému programu výskumu a vývoja a jeho „špecifickým programom“.

2.12

Európske spoločenstvo čelí, ako je známe, vážnej výzve stále sa vyostrujúcej hospodárskej súťaže, pri ktorej ide najmä o zachovanie európskych pracovných miest, udržanie úrovne príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem. Toto platí nielen kvôli hospodárskej sile USA a Japonska, ale najmä v kontexte pozoruhodných a stále silnejúcich hospodárskych a výskumných výsledkov štátov ako Čína (do roku 2050 sa Čína stane vedúcim národom v oblasti technológie a vystrieda tak USA! (17)), India a Brazília, a vzhľadom na tamojšie nízke príjmy a sociálne a environmentálne normy.

2.13

Práve v tomto kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže, ako aj s ňou spojených pretekov v zvyšovaní investícií do výskumu a vývoja, vrátane celosvetového konkurenčného boja o získanie najlepších vedcov a inžinierov, musí Európske spoločenstvo naďalej posilňovať a lepšie využívať svoj potenciál v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Pri tom ide v prvom rade o celosvetovú súťaž, a nie o vnútroeurópsku!

2.14

Konkurencieschopné postavenie si Európa môže udržať len vtedy, pokiaľ si aj do budúcnosti zachová náskok (18) vo výskume, technologickom vývoji a v oblasti inovácií, ktorý bude založený na spoločenskom a kultúrnom prostredí demokracie, právneho štátu, podnikateľskej slobody, istoty plánovania, ochoty podávať výkony a uznania výkonov. Je potrebné posilniť a ďalej rozširovať Európsky výskumný priestor. Toto vyhlásenie je síce často citované vo všetkých politických vyhláseniach zámerov, ale v oblasti skutočného konania a realizácie v oblasti skutočných priorít (napr. rozpočet na výskum) a v oblasti príslušných predpisov (napr. tarifné štruktúry (19), daňové právo) existujú výrazné a poľutovaniahodné nedostatky, a to ako na úrovni Spoločenstva, tak aj vo väčšine členských štátov.

2.15

Iné štáty, ktoré sú konfrontované s podobnou problematikou, napríklad USA, Japonsko, ale aj Švajčiarsko, podnikajú úspešne nielen rozsiahlejšie, ale aj efektívnejšie kroky v oblasti výskumu, technologického vývoja a inovácií. To sa okrem iného prejavuje aj v atraktívnosti USA pre európskych vedcov a inžinierov, čo vedie v rámci v podstate želateľnej vzájomnej mobility k tomu, že sa nadbytočné množstvo odborníkov a talentovaných ľudí sťahuje do USA („brain-drain“).

2.16

Práve vzhľadom na USA je táto skutočnosť indikátorom nielen finančnej výkonnosti a lepšieho výskumného systému, ale tento fenomén zároveň posilňuje USA a oslabuje Európu. Okrem toho je politika VaV v USA v porovnaní s Európou otvorenejšia a odvážnejšia vo vzťahu k novým konceptom a prístupom, ale aj celkovo viac ochotná riskovať. Je motivovaná nielen hospodárskou konkurencieschopnosťou, ale v rovnakej miere aj dôslednou národnou bezpečnostnou stratégiou (20) a s ňou spojenými vysokými investíciami do VaV, čo vedie k pozitívnej synergii.

2.17

Európa preto musí teraz znovu oživiť svoju tradíciu vedúcej sily v priestore výskumu a inovácie, investovať podstatne viac prostriedkov do výskumu a vývoja, podporovať schopnosti svojich občanov v tejto oblasti a odmeňovať ich výkony, ako aj odstrániť všetky prípadné prekážky.

2.18

Najdôležitejšími predpokladmi pre dosiahnutie tohto cieľa sú spoločenské prostredie, v ktorom sa tento názor naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia. Len potom budú môcť školy a univerzity plniť svoju úlohu v celosvetovej súťaži a dostatočný počet mladých ľudí sa bude môcť angažovať za vedu a techniku. Len potom bude na strane priemyslu vznikať dostatočná dôvera a optimizmus pre potrebné investície.

3.1

Zdroje investícií. Výskum a inovácie sú – spolu s kvalifikovaným a efektívnym vzdelávaním oprávnených osôb – predpokladmi budúceho blahobytu spoločnosti. Preto musí spoločnosť dať k dispozícii potrebné investície. V EÚ sú to investície od Spoločenstva, členských štátov, hospodárstva a – z menšej časti – zo súkromných nadácií.

3.2.1

7. rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7) RP7 bude predstavovať hlavnú časť (21) príspevku Európskeho spoločenstva na podporu výskumu a vývoja. Rozpočet tohto rámcového programu na obdobie rokov 2007 až 2013 sa blíži (22) k sume okolo 50 miliárd EUR (23), čo je približne 5,8 % celkového rozpočtu Spoločenstva na toto obdobie.

3.2.2

Tento príspevok teda predstavuje približne 0,06 % hrubého domáceho produktu, a teda len okolo 2 % cieľa z Barcelony (pozri prílohu). Podľa názoru výboru tento objem nestačí na to, aby sa dosiahol významný pákový efekt a prejavila sa integračná sila podpory Spoločenstva na politiku podpory členských štátov a na potrebnú investičnú ochotu priemyslu v plnom rozsahu a podnietil potrebný podstatný nárast v tejto oblasti.

3.2.3

Výbor preto veľmi ľutuje, že nebolo zrealizované jeho odporúčanie (24) výraznejšie zvýšiť podiel rozpočtu prideleného 7. rámcovému programu pre výskum a vývoj na celkovom rozpočte Spoločenstva.

Výbor preto vyzýva Európsku radu a Európsky parlament aby sa pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 snažili dosiahnuť väčší pokrok v tejto otázke a zvýšili objem podpory Spoločenstva pre 7. rámcový program pre výskum a vývoj na 3 % cieľa stanoveného v Barcelone.

3.2.4

Európska investičná banka. Okrem toho by výbor rád poukázal na to, že by bolo vhodné využívať vo väčšom rozsahu aj prostriedky Európskej investičnej banky na podporu výskumu, vývoja a inovácií (25), najmä v prípadoch, ktoré slúžia na vybudovanie potrebnej infraštruktúry a prenosu vedomostí na priemyselné účely.

3.2.5

Európske štrukturálne fondy. To isté, a dokonca v ešte väčšej miere, platí aj pre využívanie európskych štrukturálnych fondov. Tu je najmä v nových členských štátoch potrebné ešte vykonať obrovský kus práce pri budovaní potrebnej výskumnej infraštruktúry a jej prepojení so zakladaním moderných firiem v oblasti špičkovej technológie.

3.3.1

Viac investícií zo strany hospodárstva. Vzhľadom na skromný príspevok podpory Spoločenstva, ktorý vyplýva zo štruktúry, je rozhodujúce, aby tak členské štáty, ako aj európske hospodárstvo (26) ako také investovali dostatočne – a vo väčšom rozsahu než doteraz – do výskumu a vývoja a s tým súvisiaceho vzdelávania, aby uvoľnili a posilnili potenciál Európy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, využili európsky výskumný priestor a aspoň približne dosiahli ciel z Barcelony. Tu existuje vo väčšine členských štátov najvýraznejšia možnosť a najnutnejšia potreba zlepšenia!

3.3.2

Spoľahlivé a vhodné rámcové podmienky. Okrem zvýšeného úsilia v oblasti financovania je potrebné preskúmať aj ostatné rámcové podmienky, aby tak bolo možné dosiahnuť maximálne výsledky pri využití disponibilných prostriedkov. Je potrebné najmä preskúmať vede cudzie názory a zámery s cieľom zistiť, či prinášajú úžitok alebo škodia, ako aj zabezpečiť najväčšiu možnú plánovaciu istotu a spoľahlivosť štátom stanovených cieľov.

3.3.3

Podporné opatrenia zo strany Spoločenstva. K uvedenému môže a musí ale výslovne prispieť aj Európske spoločenstvo svojou politikou, najmä prostredníctvom vhodných nariadení a smerníc, optimálnych rámcových podmienok a rozumne využitých pákových efektov podpory z RP7.

3.3.4

Právo pomoci Spoločenstva. Právo pomoci Spoločenstva reguluje v zmysle článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES druh, rozsah a administratívne postupy v rámci prípustnej štátnej pomoci (27) jednotlivých členských štátov pre aktivity v oblasti VaV. Forma tohto práva pomoci je tiež rozhodujúcim faktorom, ktorý vplýva na podporu výskumu zo strany členských štátov, ale aj pre optimálne využitie podpory zo 7. rámcového programu Spoločenstva. Preto musí byt právo pomoci Spoločenstva formulované tak (28), aby podnecovalo členské štáty a uľahčovalo im čo najefektívnejšie a najmenej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové zámery univerzít, výskumných inštitútov a priemyslu, a rozsiahlejšie a účinnejšie podporovať aj ich vzájomnú spoluprácu.

3.3.5

Prednosť globálnej konkurencieschopnosti. Pritom je potrebné zabrániť tomu, aby príliš striktné a s priveľkým administratívnym zaťažením spojené obmedzenia štátnej pomoci pre výskum a vývoj, zamerané výlučne na vnútroeurópsku situáciu v hospodárskej súťaži, negatívne ovplyvňovali globálnu konkurencieschopnosť Európskeho spoločenstva. Naopak, práve vzhľadom na pomerne veľmi malý príspevok podpory Spoločenstva (29) musia samotné členské štáty môcť veľkoryso a bez byrokratických prekážok podporovať prepojenia medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a priemyslom, ktoré si vyžaduje európsky výskumný priestor.

3.3.6

MSP a „Start-Ups“. Je však potrebné aj naďalej posilňovať potenciál MSP a najmä „Start-Ups“ v oblasti inovácií, ako aj všeobecne vytvoriť silnejšie stimuly pre príslušné investície zo strany priemyslu. Výbor odkazuje okrem toho na svoje odporúčania (30) k programu EÚ „Viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (MSP)“ a v tejto súvislosti obzvlášť dôležitú podporu v oblasti hospodárstva založeného na vedomostiach. Vzhľadom na skutočnosť, že v EÚ spadá 98 % všetkých firiem do kategórie MSP je jasné, aký význam má posilnenie inovačnej schopnosti práve tejto kategórie podnikov.

3.3.7

Príklad USA. Na orientáciu by mohla byt použitá príslušná politika podpory účastníkov celosvetovej hospodárskej súťaže, najmä USA.

3.4

Rozpočtové právo členských štátov. Ďalším dôležitým aspektom spojeným s problematikou financovania je otázka, či je rozpočtové právo členských štátov vhodné pre dosiahnutie cieľa efektívneho využívania prostriedkov. Pokiaľ to tak nie je, bolo by dobré, aby Spoločenstvo vyvíjalo úsilie smerom k tomu, aby rozpočtové právo jednotlivých členských štátov zohľadňovalo potreby výskumu a vývoja lepšie než doteraz.

3.4.1

Pružnejšie plány čerpania prostriedkov a rozpočtové právo. Najmä v prípade veľkých vývojových projektov, ale všeobecne pri každých investíciách týkajúcich sa výskumu a vývoja, je potrebné zabrániť tomu, že neodborne stanovené, štátne plány čerpania prostriedkov (ako napríklad v prípade štátneho účtovníctva) povedú k prijímaniu rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s projektom. Keďže v prípade projektov, ktoré prekračujú doteraz známe technické hranice nie sú finančné náklady, a teda aj čerpanie prostriedkov na kalendárny rok, vždy presne plánovateľné, môže dôjsť k tomu, že prostriedky vyčlenené na kalendárny rok prepadnú kvôli viazaným štátnym plánom ich čerpania. Toto vedie k neodbornej optimalizácii a neefektívnosti. Preto je potrebné nájsť a v rozpočtovom práve členských štátov ustanoviť lepšie riešenia, ktoré by napríklad umožňovali preniesť časť pridelených prostriedkov do ďalšieho kalendárneho alebo rozpočtového roka.

3.5

Daňové právo a právo zodpovednosti za škodu v členských štátoch. Rovnako by malo Spoločenstvo vyvíjať úsilie tak, aby aj daňové právo a právo zodpovednosti za škodu v členských štátoch bolo lepšie zamerané na ciel vytvárať stimuly pre posilnenie investícií priemyslu do výskumu a vývoja a minimalizovať riziká pri zavádzaní inovačných postupov alebo produktov.

3.6

Dostatočné základné financovanie zo strany členských štátov. Členské štáty by sa mali postarať o to, aby ich výskumné ústavy mali k dispozícii dostatočné základné financovanie a mohli tak vôbec využiť možnosť spolufinancovania zo 7. rámcového programu v oblasti VaV.

3.7

Účtovníctvo, evidencia nákladov a hodnotenie. Účtovníctvo, evidencia nákladov a hodnotenie úžitkovosti prijímateľov štátnych dotácií, teda rôznych výskumných centier, by malo byt preskúmané, či zodpovedajú charakteristickým vlastnostiam výskumu a vývoja. Najmä je potrebné skontrolovať, či sú otázky týkajúce sa podnikového hospodárstva, ktoré bolo prispôsobené pre výrobný priemysel, bezprostredne prenosné na organizácie, ktorých tovarom sú vedomosti, kde pri hodnotení nákladov, prezentácie a hodnotenia môže dôjsť k skresleniu.

3.8

Politické a spoločenské priority. Všeobecne je potrebné vytvoriť na politickej úrovni – a v médiách ako sprostredkovateľoch názorov – povedomie o tom, že dostatočný a účinný výskum a vývoj je základným kameňom budúceho blahobytu, a teda aj pracovných miest, sociálnych služieb a konkurencieschopnosti, a podľa neho potom aj konať. To sa týka tak potrebných rozpočtových rozhodnutí v oblasti nutných investícií, ako aj všetkých rámcových podmienok pre vzdelávanie, pracovné právo a pracovné podmienky, daňové právo, tarifné právo atd. Týka sa však aj základného postoja spoločnosti ako celku k vedecko-technickému pokroku, ktorý je spojený s veľkými možnosťami ale, aj napriek všetkým opatreniam, nevyhnutne aj s určitým rizikom. Nadmerná obava z rizika vedie k stagnácii, a v neposlednom rade dokonca k strate vedomostnej kompetencie a zastarávaniu.

4.1

Všeobecné názory  (31) . Prvoradý význam má preto hospodárske, sociálne, politické a kultúrne prostredie, v ktorom sa kreativita a vynaliezavosť, ako aj podnikateľské aktivity môžu rozvíjať najlepšie (32), a ktoré umožňuje prilákať do európskeho výskumného priestoru najlepších vedcov a inžinierov a udržať ich v ňom. Toto zahŕňa najmä aj potrebné opatrenia na zachovanie alebo vytvorenie čo najlepších podmienok, v ktorých môže veda a výskum fungovať.

4.2

Skúšanie nových myšlienok a konceptov. Veda a výskum sa usilujú o nájdenie najlepších a najnovších myšlienok, postupov a dosiahnutie výsledkov. K tomu patrí aj nezávislé zopakovanie (alebo vyvrátenie) – teda „certifikácia“ – nových poznatkov, ako aj ich šírenie, prehlbovanie a rozširovanie, pričom primárnym cieľom musí byt postupné rozširovanie obzoru poznania. Je teda potrebné stimulovať a chrániť pluralistické (33) a interdisciplinárne výskumné nasadenie, hodnotiace postupy a výskumné štruktúry tak, aby bol evolučný proces (34) využitý na dosiahnutie najlepších myšlienok, výsledkov ale aj organizačných foriem.

4.3

Kritériá hodnotenia a voľnosť. Kritériá hodnotenia preto musia podporovať aj nové veci a akceptovať riziko neúspechu, keďže úspech nie je možné zaručiť a priori. Je potrebné vyhnúť sa príliš strnulým predpisom zavedeným zhora alebo súborom pravidiel na zjednotenie organizačných foriem, výskumných programov a pracovných postupov. Tieto môžu obmedzovať evolúciu k novému, k inovácii. Inovácia potrebuje dostatočnú podnikateľskú voľnosť, aby nové myšlienky nestroskotali už na nadmernom množstve obmedzujúcich predpisov. Sloboda výskumu – aj oslobodenie od neodborných, zväzujúcich (35) alebo dokonca ideologických cieľov – je základným predpokladom kreatívnej vedy a nových objavov, a to bez toho, aby boli porušené hranice stanovené zákonom v oblasti etických otázok alebo pravidlá správneho využívania pridelených dotácií.

4.3.1

Zdola nahor. Základným princípom každej výskumnej politiky by preto malo byt: čo najviac prístupu „zdola nahor“, toľko prístupu „zhora nadol“, koľko je potrebné, toľko decentralizácie, koľko je možné, toľko centralizácie, koľko je nutné. V konečnom dôsledku ide o rovnováhu medzi individuálnym myšlienkovým bohatstvom a individuálnou kreativitou na strane jednej, a úspešným plánovaním, harmonizáciou a riadením pri zhromažďovaní zdrojov na strane druhej, s cieľom môcť zrealizovať väčšie projekty vyžadujúce deľbu práce.

4.3.2

Projekty spolupráce. Práve zvlášť náročné a nádejné projekty v oblasti VaV alebo v oblasti špičkovej technológie si často vyžadujú cezhraničnú spoluprácu medzi rôznymi výskumnými centrami, firmami a podobne, vrátane financovania z rôznych zdrojov. V prípadoch, kde sa ich vnútorná organizačná štruktúra, systémy hodnotenia, personálna politika, pravidlá spravovania rozpočtu (36) a pod. výrazne od seba líšia, môžu z toho vznikať prekážky žiadaného úspechu tejto spolupráce. V tomto kontexte platí, že všetci zainteresovaní aktéri sú pripravení brat ohľad na vzájomné potreby a sú ochotní dohodnúť sa v prípade konkrétnych projektov na spoločných pravidlách, ktoré sa v prípade nutnosti budú líšiť od bežných pravidiel, zriecť sa osobitných nárokov na prioritu a dospieť k fungujúcim dohodám.

4.3.3

Metóda otvorenej koordinácie. Kým sa v bode „Skúšanie nových myšlienok a konceptov“ odporúča pluralita a vymenúvajú nevýhody prílišnej jednotnosti pre evolučný pokrok, je pre projekty spolupráce a všeobecne pre vnútroeurópsku spoluprácu potrebné stanoviť v rámci spolupracujúcich inštitúcií minimálne jednotné používané pravidlá a normy. V tomto prípade je potrebné opatrne využívať metódu otvorenej koordinácie, aby sa tak dosiahla rovnováha medzi týmito dvomi protikladnými postojmi.

4.4

Zjednodušenie  (37) a zníženie administratívnych postupov, vyhýbanie sa prelínajúcim sa alebo paralelným úradom  (38) . Výskum a vývoj si nevyhnutne vyžadujú aj plánovacie, podnikateľské, administratívne a znalecké úlohy, ktoré musia vykonávať kvalifikovaní a skúsení vedci a inžinieri. Požadované administratívne procedúry sa však premnožili a prerástli do takej miery, že náročnosť týchto úloh odčerpáva do značnej miery výkony v oblasti samotného výskumu. Najmä došlo k prudkému nárastu požadovaných postupov v oblasti žiadostí, znaleckého hodnotenia, monitorovania, a auditu, ktoré vedú k neproduktívnej činnosti a odčerpávajú pracovné výkony oblasti samotnej výskumnej činnosti (39). Okrem toho: nedostatočné investície do vzdelávania, výskumu a vývoja sa nedajú nahradiť ani zvýšením poctu hodnotiacich procesov.

4.4.1

Preto výbor opakuje svoju naliehavú žiadosť (40), aby sa Komisia a členské štáty touto otázkou intenzívne zaoberali a snažili sa dosiahnuť efektívne a lepšie koordinované postupy (aj s príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov a medzi nimi). Najmä pre odporúčania je vhodné zredukovať nadmerné množstvo samostatných, vertikálnych (ale aj horizontálnych/paralelných) postupov schvaľovania, riadenia, a kontroly a orgánov na ich vykonávanie.

4.5

Podpora špičkovosti a súťaž. Výbor víta snahu Komisie, členských štátov a výskumných organizácií zvlášť podporovať najmä vynikajúce výkony alebo programové návrhy. Toto je v súlade so všeobecným zámerom dosahovať špičkové výkony vo výskume a vývoji, ale aj so snahou udržať v Európe alebo pre Európu získať najlepších špičkových odborníkov. Tento zámer je však spojený s ďalším nárastom administratívnych postupov. O to potrebnejšie je v prvom rade vo veľkej miere znížiť počet všetkých procedúr a zracionalizovať a zjednodušiť postupy. Veta „Menej je niekedy viac“ tu má osobitný význam.

4.6

Miznúce rozdiely medzi výskumnými kategóriami. Medzi druhmi výskumu základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj neexistujú presné hranice, ale vzájomne sú poprepájané, čo je prínosom, a poskytujú si spätnú väzbu. Pokiaľ by teda malo byt delenie na tieto kategórie v pravidlách zachované, musia mat príslušné organizácie dostatočnú voľnosť na zváženie a rozhodnutie pri stanovovaní toho, aké podiely pripadajú jednotlivým kategóriám. Odhliadnuc od toho zostáva skutočnosťou, že výsledky základného výskumu sú len ťažko predvídateľné alebo plánovateľné, kým cielené, plánované postupy sa dajú používať len vtedy, keď je ciel možné definovať a spôsob jeho dosiahnutia je dostatočne jasný.

4.7

Od poznávania prírody k inovatívnemu výrobku, k inovatívnemu procesu a k inovatívnym službám. Zvláštne úsilie si zasluhuje cieľ urýchlenia zavádzania nových poznatkov základného výskumu a aj aplikovaného výskumu a vývoja do procesov, služieb alebo výroby nových produktov. Hoci ide v tomto prípade o jeden z kľúčových problémov, neexistuje na jeho riešenie žiadny rozsiahly a zaručený recept. Napriek tomu je však možné definovať niektoré zásady a odporúčať opatrenia.

4.7.1

Pravdepodobne najdôležitejším opatrením je zlepšenie mobility osôb medzi akademickým svetom a priemyslom (pozri tiež bod 5.5 a ďalej), ale všeobecne aj vzájomné porozumenie a podpora vzájomného prelínania týchto dvoch „kultúr“ (41).

4.7.2

Je však aj povinnosťou súkromného hospodárstva rozvíjať zodpovedajúcu podnikateľskú kultúru a viac sa zaujímať o výsledky výskumu a vývoja, ako aj byt odvážnejší v oblasti inovatívnych produktov (pozri bod 4.9). Firmy musia zamerať svoju personálnu politiku na to, aby mali alebo si vybudovali aspoň takú vedecko-technickú kompetenciu, aby boli schopné hodnotiť a prispôsobiť sa. Okrem toho sa podniky musia usilovať o vytvorenie prostredia podporujúceho inovácie, a podporovať a využívať tvorivý potenciál svojich zamestnancov. Know-how je možné prenášať alebo kúpiť len vtedy, ak existuje, je známy a pochopený (42).

4.7.3

K tomu by mohli prispieť aj zlepšené, verejne prístupné informačné systémy cez internet, ktoré by potenciálnym záujemcom umožnili sledovať cestu naspäť od všeobecného zoznamu hesiel k výsledkom európskeho výskumu a originálnym publikáciám a ich autorom a nájsť potrebné kontakty. O toto sa už sčasti usiluje Cordis (43). Takéto informačné systémy by mali byt v najväčšej možnej miere prístupné aj osobám s postihnutím (44) a zohľadňovať všeobecný trend starnutia spoločnosti.

4.7.4

Minimálne rovnako dôležitá je však potrebná spolupráca výskumných inštitútov s firmami, ktoré pracujú v podobnej oblasti. Táto je podporovaná bezprostrednou priestorovou blízkosťou (45), keďže z tohto bezprostredného susedstva („zhluky“) vznikajú ako nevyhnutné tak aj vyhľadávané partnerstvá a stretnutia. Takéto vytváranie zhlukov by malo byt ďalej podporované vhodnými programami. Je však potrebné uznať a podporovať aj všetky snahy o podporu prenosu vedomostí a vytváranie prepojení na miestnej a regionálnej úrovni. Ako príklad by sme mohli uviesť iniciatívy „Science Cities“ (46).

4.7.5

Preto výbor zvlášť víta súčasné plány (47) na vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (ETI), ktorý by mal prispieť k ďalšiemu rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov tým, že bude na najvyššej úrovni spájať aktivity v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. ETI by mal vyvíjať činnosť hlavne v rámci partnerských spoločenstiev vedy a inovácie. Výbor odporúča aj v tomto prípade podnecovať, podporovať a uprednostňovať najmä procesy a aktivity „zdola nahor“.

4.7.6

Celkovo musia členské štáty v tejto oblasti podniknúť silnejšie opatrenia na podporu. Tieto musia zahŕňať už spomínané „Start-Ups“, ako aj spoluprácu (48) medzi výskumnými inštitútmi a už etablovanými firmami.

4.8

Význam základného výskumu. Programy podpory však nesmú byt na úkor základného výskumu. Preto výbor ešte raz zdôrazňuje svoju podporu veľmi dôležitého programu „Myšlienky“ v rámci RP7, ako aj na tento účel vytvorenej Európskej rady pre výskum. Z jedinej novej myšlienky sa môže vyvinúť lavínovitý rozvoj inovácie a môže preniknúť do mnohých oblastí techniky (49). Aj priemysel uznáva význam základného výskumu a podporuje ho (50).

4.8.1

To zodpovedá viacnásobnému odporúčaniu výboru, venovať prostredníctvom dostatočnej podpory primeranú pozornosť v inovačnom trojuholníku základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj (vývoj produktov a procesov) všetkým trom potrebným pilierom, a teda aj základnému výskumu prisúdiť primeranú váhu.

4.9

Inovatívny produkt. Aj keby sa zaviedli do praxe všetky tieto odporúčania, zostáva aj naďalej úlohou súkromného hospodárstva zrealizovať, využiť alebo vyrobiť a uviesť na trh inovatívny produkt, inovatívny postup pri procesoch a inovatívne služby na základe výsledkov a schopností získaných z VaV. To si vyžaduje značné počiatočné investície a dostatočný čas, a je spojené s výraznými rizikami v oblasti trhového hospodárstva, najmä pre MSP. Ale aj tu môže rozhodujúcim spôsobom pomôcť Spoločenstvo a členské štáty, a to prostredníctvom celkovo spoľahlivej politiky, odstránením administratívnych prekážok, hospodársko-politickými (najmä daňovými) stimulmi, dostatočným vybavením rizikovým kapitálom, múdrymi, efektívnymi a nebyrokratickými programami podpory, ako aj najmä neustálym úsilím o vytvorenie spoločenského prostredia priaznivého pre techniku a inovácie.

4.9.1

Určitý príspevok k zavádzaniu inovatívnych produktov (technológií, služieb, ...) na trh by mohlo prevziať aj verejné obstarávanie, ktoré by sa tak zároveň mohlo postarať o modernizáciu verejných zariadení (51).

4.10

Duševné vlastníctvo a patent Spoločenstva. Jednou zo slabín EÚ je absencia patentu Spoločenstva. Tento nedostatok sa prejavuje v podstatne vyšších nákladoch a iných prekážkach na ochranu duševného vlastníctva. Z toho vznikajú hneď dve závažné nevýhody: na jednej strane vyššie náklady na patentové postupy a ochranu patentov, na strane druhej dokonca možná strata patentovej ochrany – a to časovými zdržaniami a stratou chuti.

4.10.1

Jazykový problém. Jednou z prekážok, ktoré bránia zavedeniu patentu Spoločenstva zo strany EÚ je jazykový problém. Výbor preto odporúča vyriešiť túto otázku v súlade s dlhoročnými zvyklosťami medzinárodnej „Science-community“. Toto však nesmie byť v žiadnom prípade využité alebo chápané ako snaha o bránenie alebo obmedzovanie európskej jazykovej rozmanitosti, ktorá je hodnotným znakom kultúrneho rozmeru Európy a výbor ho podporuje (52).

4.10.2

Termín zverejnenia nepoškodzujúci novinky. Výbor zároveň opätovne poukazuje na svoj zámer, aby bol prípustný termín zverejnenia, ktorý by nepoškodzoval novinky (53). Takto by bolo možné vyriešiť konflikt medzi potrebou vedcov čo najskôr zverejniť svoje výsledky a obmedzením, podľa ktorého je možné patentovať len nové, doteraz neznáme vynálezy.

4.11

Osobitná situácia nových členských štátov. Nové členské krajiny majú síce vo všeobecnosti v rámci hospodárskej súťaže výhodu vďaka nízkym príjmom – samozrejme ale aj s tým spojenú nevýhodu podstatne nižšieho životného štandardu väčšiny občanov – avšak na druhej strane žiaľ trpia nedostatkom, keďže infraštruktúra potrebná pre ich výskum a vývoj je ešte málo rozvinutá.

4.11.1

Preto výbor už viackrát (54) odporúčal, aby bola oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie vedeckej infraštruktúry. Tu by mohli byt s veľkým úžitkom uplatnené aj prostriedky Európskej investičnej banky.

4.11.2

Ale aj nové členské krajiny samotné by mali urobiť všetko pre to, aby čo najskôr zaplnili túto medzeru a postupne dosiahli ciel 3 %. Celkovo ale musí byť prioritným cieľom Spoločenstva výslovná podpora nových členských štátov pri budovaní ich výskumného systému a podpora vedeckého dorastu.

4.12

Inovácia  (55) všeobecne. Kým doterajšie pripomienky a odporúčania chápali inováciu hlavne ako dôsledok vedecko-technických aktivít a iniciatív, je potrebné na tomto mieste výslovne poukázať aj na podnikateľské, obchodnícke a sociálne aspekty (56) a možnosti inovatívnych myšlienok a postupov. Tieto aspekty majú bezpochyby význam, ktorý dopĺňa vedecko-technickú stránku a je s ňou rovnocenný z hľadiska blahobytu, konkurencieschopnosti a Lisabonskej stratégie. V zmysle vyžiadaného prieskumného stanoviska sa však týkajú predovšetkým otázok hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré budú predmetom budúceho osobitného stanoviska výboru na tému Lisabonskej stratégie. (Pozri okrem toho aj ďalší bod.)

4.12.1

Výbor v tejto súvislosti víta oznámenia Komisie  (57) (pozri aj bod 1.2) z 13. septembra 2006„Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ“ a z 12. októbra 2006„Moderná, inováciám prístupná Európa“, ktorých smerovanie plne podporuje a v niektorých bodoch predloženým stanoviskom aj upresňuje. (Prvé oznámenie sa vzťahuje na rovnako podpory hodnú Ahovu správu (58).) Výbor okrem toho poukazuje na vlastné návrhy (59) v oblasti inovatívnej politiky zamestnanosti.

5.1

Osobné aspekty – motivácia. Výbor v tejto súvislosti odkazuje na svoje stanovisko (61) venované konkrétne tejto tematike, ktorej obsah ešte raz zdôrazňuje. Ako už predtým, výbor aj v ňom poukázal na to, že ľudský kapitál je najcitlivejším a najdôležitejším zdrojom v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Najdôležitejšou úlohou teda je motivovať nadaných mladých ľudí pre vedecké alebo technické vzdelanie a poskytnúť im najlepšie možné takéto vzdelanie.

5.2

Univerzity a technické vysoké školy. Preto sú tieto na to potrebné vzdelávacie inštitúcie rozhodujúcim predpokladom pre pokrytie dopytu po dobrých vedcoch a inžinieroch. Je teda potrebné vytvoriť a zachovať v dostatočnom počte a s dostatočnou výbavou najlepšie, atraktívne univerzity a predovšetkým aj technické univerzity, s vynikajúcimi pedagógmi a s prepojením výskumu a výučby (62). Musia obstať v súťaži s najlepšími univerzitami z USA alebo iných mimoeurópskych krajín. Z tohto dôvodu musia byť aj dosť atraktívne pre najlepších študentov, ktorí nepochádzajú z Európy. Aj tu by mohol byt užitočný ETI.

5.3

Mobilita. Keďže po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia je v dnešnej dobe vnútroeurópska, ako aj mimoeurópska mobilita mladých vedcov a inžinierov považovaná takmer za súčasť ďalšieho potrebného vzdelávania, existujú ďalšie dve požiadavky:

5.3.1

Mobilita musí byt ocenená, nie trestaná. Bohužiaľ existujú ešte stále početné – a dokonca aj nové (63) – ustanovenia tarifného a daňového práva a práva v oblasti poistenia a starostlivosti, ktoré majú presne opačný účinok. V tejto oblasti je potrebná systematická a na túto problematiku zameraná revízia/korektúra všetkých aspektov/prekážok, ktoré prichádzajú do úvahy. Okrem toho je potrebné zohľadniť, že toto musí kvôli potrebnej rodinnej súdržnosti platiť pre celú rodinu.

5.3.2

Mobilita nesmie byt jednosmernou ulicou k „brain-drain“. Preto sa musia všetky príležitosti na úspech, dané výbavou a pracovným prostredím, ako aj platové podmienky a kariérne možnosti výskumníkov a inžinierov orientovať podľa tých podmienok, ktoré sú ponúkané v krajinách mimo Európy, najmä v tých, ktoré sú najväčšou konkurenciou Európy.

5.4

Kariéra. Investíciami zo strany spoločnosti, ako aj investíciami zo strany jednotlivých výskumníkov na zvládnutie žiadaných širokých a náročných základných a vysoko špecializovaných odborných vedomostí preberá spoločnosť – zastúpená politikou – zodpovednosť za čo najlepšie využitie týchto investícií. Táto zodpovednosť sa musí prejavovať v starostlivosti o primerané pracovné zaradenie vyškolených výskumníkov s atraktívnymi možnosťami zmeny špecializácie bez toho, aby zostali pracovne „mimo hry“. Nezamestnanosť a nesprávna zamestnanosť kvalifikovaných vedcov a inžinierov je stratou investícií národného hospodárstva a odstrašujúcim príkladom pre dorastajúcu elitu, ktorá sa následne rozhoduje pre povolania vzdialené vede a technike alebo vysťahovanie z Európy!

5.4.1

Doktorandi. Vzhľadom na potrebnú dĺžku plnohodnotného vedecko-technického štúdia a naň nadväzujúcej doktorskej práce, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dizertácie vo vede a technike si vyžadujú schopnosť samostatne pracovať a plné pracovné nasadenie, je toto treba aj ako také uznať a oceniť (čo sa v prípade inžinierov niekedy aj deje). Z mnohých pohľadov je na škodu veci nedať najmä tým najtalentovanejším mladým vedcom počas ich doktorandského štúdia vďaka nedostatočnému finančnému ohodnoteniu  (64) príliš dlho finančnú nezávislosť. Inžinieri a vedci, ktorí sa môžu preukázať plnohodnotným akademickým diplomom nie sú predsa učni alebo praktikanti.

5.4.2

Pre ďalšie budovanie kariéry je dôležité vytvoriť atraktívne modely „Tenure-Track“, ako aj alternatívne možnosti kariérnej špecializácie. Okrem toho platí v ešte zosilnenej forme to, čo bolo povedané v predchádzajúcom odseku.

5.4.3

Dať ľuďom správne príležitosti. Pokrok a neustála inovácia sú založené aj na motivácii všetkých zúčastnených, na nových obchodných modeloch a na správnych metódach riadenia. Ide najmä o to, aby mali ľudia – a teda aj všetci zamestnanci firiem a výskumných inštitútov – v súlade s ich vlohami, výkonnosťou a kreativitou najlepšie možné príležitosti na rozvoj ich talentu a vyvíjanie vlastnej iniciatívy, ako aj sociálne prostredie, ktoré podporuje ich tvorivé schopnosti a rozvíja ich. Toto sú dôležité otázky sociálnej politiky a sociálneho výskumu, rodinnej politiky, štúdia podnikovej ekonomiky a všeobecne kultúry manažmentu. Tam bol už uznaný aj význam zmysluplnej rovnováhy medzi životom a prácou „Work-Life-Balance“ pre produktivitu a kreativitu (65).

5.5

Prechod medzi akademickým svetom a priemyslom. Najlepším dopravným prostriedkom pre transfer vedomostí a výmenu skúseností sú hlavy príslušných odborníkov. Už dlhú dobu existuje preto úsilie o posilnenie osobnej výmeny medzi univerzitami a výskumnými centrami na jednej strane a priemyslom na strane druhej. Toto úsilie by malo byt aj napriek existujúcim problémom a prekážkam bezpodmienečne ešte posilnené.

5.5.1

Bohužiaľ sa doteraz takmer nepodarilo (66) prekonať mnohoraké prekážky, ktoré tomu bránia, ako napríklad tarifné právo, kultúra menovania, kariérne kritériá a pod. Tu by bolo potrebné opäť sa pokúsiť, vzhľadom na to, že problémy sú v podstate známe, o ovplyvnenie resp. zmenu postupov a odstránenie tarifných prekážok. Nie je to však len otázka tarifného práva a príliš rozdielnych platových pomerov, ale aj rozdielov medzi podnikateľskou kultúrou v akademickom svete a v priemysle. Napriek tomu, že niektoré z týchto rozdielov vyplývajú zo samotnej podstaty veci, je predsa len dôležitou úlohou dospieť k podstatne väčšej personálnej priepustnosti a spolupráci. Výbor odporúča nanovo sa nad touto otázkou zamyslieť, aby sa tak v tejto dôležitej otázke predsa len dospelo k pozitívnym výsledkom.

5.5.2

Okrem finančno-technických, daňových aspektov a aspektov týkajúcich sa zodpovednosti za škodu je potrebné venovať pozornosť aj vzájomnej mobilite medzi akademickým a hospodárskym svetom. Výbor preto opakuje svoje odporúčanie vytvoriť systém štipendií resp. systém pomoci, ktorý by poskytoval stimuly pre obmedzenú (napr. jeden až tri roky) vzájomnú mobilitu (so zárukou návratu do pôvodného zamestnania) medzi priemyslom a vedeckými inštitútmi, analogicky k programu „Sabbatical“ ponúkanému v akademickej oblasti. To by mohlo viest nielen k lepšiemu spoznaniu a pochopeniu vzájomných podmienok a prenosu vedomostí, ale mohlo by samozrejme otvoriť aj možnosti dlhodobejšej výmeny. Výbor si je síce vedomý toho, že ani procesy spätného presunu nebudú ani pre jednu stranu jednoduché (67), avšak výhody takéhoto štipendia by mali umožniť prekonanie týchto problémov. Okrem toho by z takejto výmeny mohla vyplynúť aj možnosť ďalšieho kariérneho postupu.

—

Základný výskum, a vlastne každý dlhodobejší výskum a vývoj, prosperuje vďaka včasnému uverejneniu dosiahnutých výsledkov, aby tak ďalšie skupiny výskumníkov mali možnosť tieto výsledky overiť. Okrem toho musia byť využívané synergie, ktoré vyplývajú z bezprostrednej vzájomnej komunikácie v rámci „Scientific Community“, najmä vtedy, keď na jednom spoločnom výskumnom alebo vývojovom programe spolupracuje mnoho laboratórií.

—

Aj verejná správa musí obvykle trvať na zverejnení výsledkov výskumu, ktorý dotuje, aby zaručila spravodlivé dotácie a súťaž.

—

Na rozdiel od tohto musí mať firma spravidla – vzhľadom na svoje postavenie v hospodárskej súťaži – záujem na udržaní dôverného zaobchádzania s výsledkami jej produktového vývoja aspoň do tej doby, kým nemá hotový nový produkt zrelý na uvedenie na trh.