30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 325/53

1.1

Podniková sociálna zodpovednosť (PSZ), ktorá je súčasťou európskeho sociálneho modelu, sa týka každého občana Európskej únie. Európsky hospodársky a sociálny výbor víta, že Komisia zahrnula túto víziu do oznámenia, v ktorom sa tiež zdôrazňuje, že „práve v tejto oblasti sa odzrkadľujú základné hodnoty EÚ.“ Výbor sa preto domnieva, že je potrebné, aby občania EÚ mali prístup k spoľahlivým a čo najúplnejším informáciám o vyhláseniach a postupoch jednotlivých podnikov a oblastí. Vysoká zodpovednosť umožní občanom zorientovať sa pri svojich rozhodnutiach, keď konajú ako spotrebitelia, sporitelia a obyvatelia. Výrobky a služby, ktoré môžu ponúknuť kvalitnú spoločenskú informáciu a vyhovujú požiadavkám na vysledovateľnosť, už majú medzi investormi, spotrebiteľmi a združeniami spotrebiteľov skutočnú výhodu. Význam tohto trendu sa bude ešte zvyšovať s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj.

1.2

V rámci akčného plánu na „Lepšie sprostredkovanie Európy“ by bolo možné vytvoriť informačný portál o PSZ. Tento európsky portál by sústreďoval dostupné informácie a poskytoval prehľad o počte a typoch podnikov, nastolených témach a partnerských stranách. Môže byť užitočný pre osvojenie si PSZ subjektmi vo všetkých členských štátoch. Predovšetkým by mal obsahovať informácie o osvedčených postupoch podnikov v nových členských štátoch. Bol by možné ho využiť ako nástroj na globálne hodnotenie PSZ. Komisia by mala tento deklaračný a všestranný prehľad, ako nevyhnutný doplnok európskej aliancie, spolufinancovať. Takto zostavená „Praxistéka (1) PSZ“ (knižnica osvedčených postupov), by umožňovala výmenu informácií o osvedčených postupoch podnikov a územných jednotiek.

1.3

Vzhľadom na skutočnosť, že PSZ je prínosom pre Lisabonskú stratégiu (inovácie, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest), EHSV navrhuje členským štátom, aby zaradili podporu PSZ do svojich národných reformných programov a samozrejme aj do národných stratégií trvalo udržateľného rozvoja. Pripomína, že postupy v rámci PSZ sú dobrovoľného charakteru a dopĺňajú dodržiavanie pracovného práva a národného sociálneho práva a v prípade potreby podporujú medzinárodné pracovné normy. EHSV vyzýva verejné orgány členských štátov a EÚ, aby podporovali vznik a rozvoj nových oblastí činnosti, vytvorených alebo rozvinutých prostredníctvom politiky PSZ. Vyzýva členské štáty EÚ na podporu zodpovedného správania sa podnikov pri verejnom obstarávaní (najvhodnejšia politika zo sociálneho a z environmentálneho hľadiska).

1.4

V Európe sa realizujú mnohé postupy, ktoré sa odvolávajú na trvalo udržateľný rozvoj alebo na PSZ. Táto rozmanitosť predstavuje dynamizujúci prvok, sťažuje však spoločný európsky prístup. EHSV víta, že v oznámení sa požaduje oživenie skupiny členských štátov na vysokej úrovni pre PSZ ako diskusného miesta pre zlepšenie výmeny osvedčených postupov. Pred akoukoľvek snahou o zblíženie je vhodné si urobiť aktuálny obraz o vnútroštátnych osvedčených postupoch. Z tohto prieskumu, zahŕňajúceho verejné politiky a jestvujúce právne predpisy, by mali pri rešpektovaní rôznorodosti vyplynúť výsledky verejných politík na podporu PSZ.

1.5

Európska komisia sa domnieva, že európske spoločnosti by sa mali správať zodpovedne všade, kde pôsobia a dodržiavať európske hodnoty a medzinárodne uznávané normy a štandardy, najmä v oblasti dôstojnej práce. EHSV v tomto smere vyzýva partnerov v nadnárodných podnikoch európskeho pôvodu, aby prispeli k nadnárodnému sociálnemu dialógu rokovaním o medzinárodných rámcových dohodách o PSZ. Ak sú tieto dohody založené na dodržiavaní zásad Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce a hlavných zásad OECD určených pre nadnárodné podniky, podniky sa ich podpísaním zároveň podieľajú na uskutočňovaní miléniových rozvojových cieľov.

1.6

EHSV podporuje iniciatívy v oblasti sektorového sociálneho dialógu, zahŕňajúce PSZ do riadenia hospodárskych zmien. Vyzýva zástupcov jednotlivých odvetví, aby zabezpečili, že sa do týchto iniciatív zapoja účastníci zo všetkých členských štátov.

1.7

Výbor potvrdzuje, že PSZ má význam, keď je súčasťou stratégie a uplatňovaná v celej hierarchii podniku. Vyzýva podniky, ktoré zamýšľajú podporiť alianciu, na plnú účasť, vrátane zapojenia zástupcov zamestnancov, ktorí si to želajú a taktiež vrátane pridruženia európskeho podnikového výboru tam, kde existuje.

1.8

EHSV je priaznivo naklonený tomu, aby ďalší rozvoj PSZ zamýšľaný Komisiou prebiehal prostredníctvom malých a stredných podnikov, vyzýva však podniky všetkých typov, vrátane podnikov zo sociálneho hospodárstva, aby sa pri zachovaní rôznorodosti zapojili do rozvoja PSZ.

1.9

V záujme zlepšenia ratingu vyzýva EHSV európske podniky, aby sa zasadili o vypracovanie a preskúmanie rozličných hodnotiacich a informačných nástrojov ako napr. EMAS, GRI a ISO 26000. Pripomína, že ak sa daný subjekt rozhodne podrobiť certifikácii, musí toto rozhodnutie vychádzať z vôle samotného podniku a certifikácia nesmie byť povinná. Na zabezpečenie legitimity a práceschopnosti ratingových a certifikačných agentúr by bolo vhodné, keby tieto agentúry vypracúvali svoje hodnotenie podľa kritérií založených na základných textoch, ktorých zoznam vypracovalo Fórum zúčastnených strán v roku 2004. EHSV podporuje samoregulačné iniciatívy agentúr v tomto sektore.

1.10

EHSV konštatuje, že príloha oznámenia je spoločnou iniciatívou Komisie a časti podnikateľských kruhov, ku ktorej sa ostatné zúčastnené strany nemali možnosť vyjadriť. Domnieva sa teda, že je na zamestnávateľských organizáciách, aby šírili informácie a na vnútroštátnej a miestnej úrovni zabezpečovali podporu činnostiam podnikov združených v aliancii v oblasti PSZ.

1.11

EHSV vyzýva externé zúčastnené strany, aby sa zúčastňovali nových zasadnutí fóra a otvorených dialógov v podnikoch, ktoré sú súčasťou aliancie. Odporúča vytvoriť vnútroštátne diskusné miesta s viacstranným zložením, ktoré by skúmali osvedčené postupy, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na európskom portáli, aby bolo možné čo najlepšie reagovať na očakávania obyvateľov.

1.12

EHSV vyjadruje želanie, aby posúdenie dosiahnutej úrovne v oblasti PSZ bolo predmetom podrobnej analýzy. Je potrebné ju uskutočniť v čo najkratšom čase, aby nedošlo k ohrozeniu vierohodnosti nového prístupu, ktorý zreteľne smeruje k najvyššej kvalite. Analýza by mohla prebehnúť popri prieskume vnútroštátnych stratégií a stratégií Spoločenstva týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, pretože oba pojmy vychádzajú z rovnakého konceptu, čiže zodpovednosti podnikov a oblastí voči spoločnosti na mikroúrovni a v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na makroúrovni. Túto otázku je potrebné zahrnúť do programu prvých schôdzí (na konci roka 2006) viacstranného fóra, na ktorom sa EHSV chce plne zúčastniť.

1.13

EHSV navrhuje Komisii, aby bol niektorý z nasledujúcich rokov vyhlásený za „Európsky rok PSZ“.

2.1.1

Zasadnutia Európskej rady (Lisabon 2000, Göteborg 2001) formulovali európsky prístup v rámci podnikovej sociálnej zodpovednosti z pohľadu troch aspektov. Na európskom poli je PSZ dobrovoľným prístupom, ktorý sa uplatňuje mimo acquis communautaire, ktoré zostáva povinným základom čo sa týka sociálneho aspektu (pracovné právo), spoločenského aspektu (práva spotrebiteľa) a environmentálneho aspektu (environmentálne právo). Európske dobrovoľné nástroje týkajúce sa environmentálneho aspektu (EMAS, Ecolabel) už boli k dispozícii.

2.1.2

Európska komisia v júli 2001 (2) uverejnila Zelenú knihu nazvanú „Podpora európskeho rámca pre sociálnu zodpovednosť podnikov“, ktorá definovala PSZ. EHSV k nej vydal stanovisko v marci 2002 (3) Zelená kniha vyzývala každý členský štát, aby prispel k tejto téme. Komisia na základe získaných príspevkov prijala v júli 2002 prvé oznámenie o podnikovej sociálnej zodpovednosti, nazvané „Príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju“ [neoficiálny preklad]. Tento názov zdôrazňoval, že PSZ je mikroekonomickým aspektom makroekonomického konceptu trvalo udržateľného rozvoja.

2.1.3

Komisia zorganizovala viacstranné fórum o PSZ v Únii. Cieľom bolo definovať spoločné odporúčania v oblasti PSZ. Išlo o nový spôsob dialógu a spolupráce zahŕňajúci sociálnych partnerov, výskumné ustanovizne a zúčastnené strany. Bola to jedinečná iniciatíva usporiadania občianskeho dialógu pod mandátom Komisie. Po dlhotrvajúcich prácach v komisii a štyroch plenárnych zasadnutiach vydalo fórum 29. júna 2004 záverečnú správu. Fórum uznalo, že na trvalo udržateľnom rozvoji sa podieľajú nielen podniky, ale aj rôzne zúčastnené strany. Táto správa obsahuje deväť sérií odporúčaní pre podniky, zúčastnené strany, orgány verejnej správy a inštitúcie Európskej únie. Tieto odporúčania sa týkali zvyšovania informovanosti a vzdelávania v rámci PSZ, jej zahrnutia do činnosti všetkých subjektov a nastolenia priaznivého prostredia. Konfederácia zamestnávateľov UNICE bola so získanými výsledkami spokojná, CES (Európska konfederácia odborov) schválila text záverečnej správy s určitými výhradami, ostatné strany vyjadrili svoju nespokojnosť. Ako sa pripomína v oznámení z 22. marca 2006, „Fórum bolo úspešné tým, že pomohlo dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi, ale zároveň odhalilo významné rozdiely v názoroch zúčastnených strán pochádzajúcich z podnikateľského prostredia a mimo neho.“

2.1.4

V júni 2003 smernica 2003/51/ES ktorou sa menia a dopĺňajú dve smernice o ročnej a konsolidovanej účtovnej závierke podnikov, zaviedla možnosť zverejňovať ukazovatele výkonnosti nefinančného charakteru, najmä v oblasti životného prostredia a ľudských zdrojov. EHSV v júni 2005 s cieľom podporiť PSZ schválil stanovisko o hodnotiacich a informačných nástrojoch PSZ (4).

2.1.5

Druhé oznámenie, nazvané „Implementácia partnerstva pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti“, bolo uverejnené 22. marca 2006 (5) a je predmetom tohto stanoviska. Obsahuje prílohu nazvanú „Európska aliancia pre PSZ“.

2.1.6

V oznámení z mája 2006 „Podpora dôstojnej práce pre všetkých“ (6) Komisia „uznáva dôležitú úlohu PSZ, ktorá dopĺňa právne predpisy, kolektívne vyjednávanie a kontrolu pracovných podmienok. Domnieva sa, že kódexy správania a iné nástroje PSZ sa musia opierať o nástroje schválené na medzinárodnej úrovni (OECD, MOP). Vyzýva podniky, Európsku alianciu pre PSZ a iné zainteresované strany, aby vyvíjali iniciatívy s cieľom prispieť k podpore dôstojnej práce pre všetkých“. Na druhej strane, Rada v júni 2006 v integrovaných usmerneniach pre implementáciu Lisabonskej stratégie odporučila členským štátom podnecovať podniky k rozvoju sociálnej zodpovednosti.

2.1.7

Rada vo svojej definícii novej stratégie trvalo udržateľného rozvoja (7) v júni 2006 v rámci hlavných zásad politík predpokladá „účasť podnikov a sociálnych partnerov“ podľa nasledovných prvkov: „Posilniť sociálny dialóg, sociálnu zodpovednosť podnikov a partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom podporiť spoluprácu a spoločnú zodpovednosť v otázke zavádzania trvalo udržateľnej spotreby a výroby.“ Odsek 31 tohto oznámenia upresňuje: „Riaditelia podnikov a iné kľúčové zainteresované strany vrátane zamestnaneckých a mimovládnych organizácií by mali spolu s politickými kruhmi čo najskôr začať uvažovať o strednodobých a dlhodobých politikách potrebných pre trvalo udržateľný rozvoj a navrhnúť ambiciózne reakcie podnikov, ktoré presahujú existujúce minimálne právne požiadavky. Návrh na posilnenie tohto procesu predstaví Komisia v roku 2007. V súlade s Európskou alianciou pre podnikovú sociálnu zodpovednosť (PSZ) by sa malo zvýšiť povedomie a rozšíriť informácie o podnikovej sociálnej a environmentálnej zodpovednosti a dosiahnuť, aby sa vedúci pracovníci väčšmi zodpovedali zo svojich činov.“

2.2.1

Oznámenie z marca 2006 (8) je príspevkom k predchádzajúcim iniciatívam a opätovne vnáša otázku PSZ do politických diskusií. V tomto oznámení nová Komisia podporuje vytvorenie Európskej aliancie pre PSZ a oživuje schôdze viacstranného fóra. „Komisia oznamuje podporu založeniu európskej aliancie pre PSZ, koncepcie navrhnutej na základe príspevkov od podniku aktívneho pri podpore PSZ“ a oživuje stretnutia viacstranného fóra: „Komisia naďalej prikladá maximálny význam dialógu so zúčastnenými stranami a medzi nimi, a navrhuje opätovné organizovanie pravidelných stretnutí viacstranného fóra zameraných na plynulé mapovanie pokroku v oblasti PSZ v rámci EÚ.“

2.2.2

Komisia zdôrazňuje, že v aliancii nehrá aktívnu rolu. Predovšetkým zo založenia aliancie „pre Komisiu nevyplývajú nijaké nové finančné záväzky“. Komisia upresňuje, že aliancia „nepredstavuje právny nástroj, a teda sa k nemu podniky, Komisia alebo verejné orgány nebudú zaväzovať podpisom“, ale „ide o politickú alianciu zastrešujúcu nové ale aj už existujúce iniciatívy v oblasti PSZ na strane veľkých spoločností, MSP a ich zúčastnených strán“.

2.2.3

V prílohe, ktorá nemá rovnaký dosah ako samotný text oznámenia, je aliancia predstavená ako iniciatíva podnikateľského prostredia založená na partnerstve: „Európska komisia podporuje členov podnikateľskej obce kladúcich základy Európskej aliancie pre PSZ. Ide o alianciu otvorenú pre podniky zdieľajúce rovnaké ambície: urobiť z Európy pilier najvyššej kvality v oblasti PSZ na podporu súťaživého a trvalo udržateľného podnikového a trhového hospodárstva. Základom tejto iniciatívy je partnerstvo.“ Mala by byť otvorená voči dobrovoľnej účasti všetkých európskych podnikov bez ohľadu na ich veľkosť. Na jeseň 2006 bola na internetovej stránke UNICE uvedená asi stovka podnikov.

2.2.4

Komisia sa domnieva, že „z dôvodu, že PSZ má v zásade charakter dobrovoľnosti v rámci podnikania, by sa prístup, v rámci ktorého by boli pre podnikanie potrebné dodatočné záväzky a administratívne požiadavky, mohol vnímať ako kontraproduktívny a v rozpore so zásadami lepšej právnej úpravy.“ Zavedenie nových záväzných pravidiel sa zdá byť ťažko zlučiteľné s dobrovoľnou povahou PSZ, je však jasné, že podnik, ktorý sa zaviazal dodržiavať zásady PSZ, začne striktným dodržiavaním litery aj ducha zákona, ktoré je dôkladne kontrolované kompetentnými orgánmi.

2.2.5

Komisia dúfa, že jej podpora voči aliancii umožní čo najväčšie rozšírenie PSZ v európskych podnikoch. Dôvera, ktorá je kľúčom tohto procesu, sa nedá nariadiť – zaručiť ju môže iba kvalitné riadenie podniku.

2.2.6

Účasť podnikov v aliancii je čisto deklaratívna a nie je predmetom žiadneho formálneho záväzku. Táto jednoduchosť má zaručiť rýchly nárast počtu podnikov, ktoré sa do aliancie zapoja.

2.2.7

Komisia „si uvedomuje, že PSZ sa nemôže dostatočne rozvíjať bez aktívnej podpory a konštruktívnej kritiky zo strany zúčastnených strán.“ Aktívna podpora a konštruktívna kritika zúčastnených strán pochádzajúcich z iného ako podnikateľského prostredia sú obohatením celého procesu.

2.2.8

Existencia aliancie nie je náhradou za dialóg so všetkými zúčastnenými stranami ani za dialóg medzi nimi samotnými. Komisia na podporu tohto dialógu „navrhuje opätovné organizovanie pravidelných stretnutí viacstranného fóra zameraných na plynulé mapovanie pokroku v oblasti PSZ v rámci EÚ.“ Tieto stretnutia umožnia zhodnotiť situáciu: „Komisia o rok vyhodnotí vývoj PSZ v Európe po diskusii v rámci viacstranného fóra pre PSZ.“ Cieľom tohto stanoviska je načrtnúť plán pre prípravu budúceho stretnutia a poukázať na body, kde je priestor pre odporúčania.

2.3.1.1

Komisia zastáva názor, že podniky, ako tvorcovia bohatstva a zamestnanosti, ponúkajú tovar a služby, ktoré prinášajú pridanú hodnotu pre spoločnosť. Vyzýva európske podniky, aby intenzívnejšie realizovali svoj záväzok týkajúci sa PSZ. EHSV súhlasí so stanoviskom Komisie, podľa ktorého podniky, ktoré dobrovoľne pristúpili k dodržiavaniu PSZ, sú prínosom pre obnovenú Lisabonskú stratégiu. Tieto dobrovoľné postupy v oblasti PSZ môžu pomôcť verejným správam uskutočňovať niektoré integrované usmernenia vzťahujúce sa na sociálnu integráciu, celoživotné vzdelávanie, inováciu a rozvoj podnikateľského prostredia, napríklad čo sa týka boja proti diskriminácii a za rozmanitosť – najmä pokiaľ ide o osoby s postihnutím, predvídania vývoja odbornosti, náboru v znevýhodnených štvrtiach, podpory mladých riadiacich pracovníkov, vrátane žien či nedávnych imigrantov zo strany obchodných a priemyselných komôr.

2.3.1.2

Výbor v nedávno prijatom stanovisku (9) potvrdil, že „európsky sociálny model by mal prezentovať myšlienku demokratickej, zelenej, konkurencieschopnej, solidárnej a sociálne začleňujúcej oblasti pre všetkých občanov Európy.“ Komisia nabáda európske podniky, aby sa venovali činnostiam PSZ, ktoré pre ne nemajú okamžitý finančný efekt, zlepšujú však konkurencieschopnosť Európy ako celku a zúčastňujú sa na realizácii miléniových rozvojových cieľov, napríklad prostredníctvom náboru zamestnancov spomedzi príslušníkov znevýhodnených skupín, znižovaním úrovne znečistenia a prísnejším dodržiavaním základných práv v rozvojových krajinách. EHSV víta takúto podporu.

2.3.1.3

EHSV uznáva spätosť medzi Lisabonskou stratégiou, trvalo udržateľným rozvojom a PSZ. Domnieva sa však, ako to vyjadril vo svojom nedávno prijatom stanovisku (10), že by bolo vhodné spresniť a objasniť vzťah medzi Lisabonskou stratégiou a stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Činnosť verejných správ je podstatná pre realizáciu týchto stratégií, a to prostredníctvom definovania optimálneho rámca pre rast a inováciu z makroekonomického pohľadu (národné reformné programy, národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja), pričom zodpovedné podniky spadajú do tohto rámca svojou činnosťou na mikroekonomickej úrovni. PSZ realizovaná podnikmi prostredníctvom rozvoja inovačných procesov a stratégií zodpovedného riadenia sa takto zúčastňuje na trvalo udržateľnom rozvoji na európskej a svetovej úrovni.

2.3.2.1

Oznámenie z marca 2006 vyzýva európske podniky, aby sa zapojili do PSZ bez ohľadu na ich veľkosť. EHSV je presvedčený, že propagácia PSZ medzi malými a strednými podnikmi predstavuje hlavnú výzvu pre jej ďalší rozvoj. Špecifické nástroje odskúšané v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov predstavujú základ praktických skúseností, ktoré by mali byť predmetom štúdie dosahu, umožňujúcej kontrolu vývoja týchto postupov.

2.3.2.2

V záveroch z viacstranného fóra bolo uvedené, že odporúčania sú adresované všetkým typom podnikov (vrátane MSP a podnikov sociálneho hospodárstva), pri rešpektovaní ich rôznorodosti. EHSV podporuje myšlienku, že MSP a mikropodniky majú svoje miesto v stratégii PSZ s prispôsobenými nástrojmi. Okrem iného zdôrazňuje, že stratégia sa týka všetkých typov podnikov, nielen kapitálových obchodných spoločností, ale aj podnikov na meno, štátnych podnikov, poisťovní, remeselníckych, priemyselných a poľnohospodárskych družstiev, paritných inštitúcií, združení sociálneho hospodárstva, atď. Vyzýva všetky typy podnikov, aby sa zapojili do aliancie. Prístup PSZ je vhodný už od samotného založenia každého podniku.

2.3.3.1

V oznámení sa spomína účinnosť sociálneho dialógu v oblasti PSZ a konštruktívna úloha európskych zamestnaneckých rád pri definovaní osvedčených postupov. EHSV z tohto dôvodu vyjadruje poľutovanie, že zastupujúce organizácie sociálneho dialógu na medziodborovej ani na sektorovej úrovni neboli prizvané k vytvoreniu aliancie.

2.3.3.2

Pre EHSV (11)„Európsky model sociálnej trhovej ekonomiky nedefinuje podnik ako jednoduchú kapitálovú spoločnosť alebo skupinu zmlúv, ale predovšetkým ako celok, ktorý by mal byť priestorom pre sociálny dialóg.“ Často sa stáva, že iniciatíva zapojiť sa do postupov PSZ vychádza z vedenia podniku. Osvedčené postupy však nie sú len výsledkom konania vedenia podniku. EHSV sa domnieva, že PSZ v európskom zmysle nie je filantropickým rozhodnutím, ale výsledkom dialógu so všetkými hybnými silami podniku na všetkých úrovniach riadiacej hierarchie. PSZ sa týka nielen riaditeľov podnikov, ale tiež riadiacich pracovníkov a všetkých zamestnancov, najmä prostredníctvom dialógu s externými zúčastnenými stranami. Výbor zastáva názor, že PSZ je hodná svojho mena, ak je integrovaná do podnikovej stratégie a realizovaná všetkými subjektmi podniku. PSZ, ktorá je podľa definície dobrovoľná a nie nariadená zákonom, zahŕňa a presahuje záväzné právo.

2.3.3.3

Z tohto dôvodu sú medzinárodné rámcové dohody o PSZ veľmi zaujímavé. Tieto dohody prerokúva a podpisuje na jednej strane vedenie podniku alebo jednotlivých podnikov skupiny a na druhej strane zástupcovia zamestnancov. Pri zástupcoch zamestnancov ide o medzinárodné alebo európske odvetvové konfederácie alebo národné odborové konfederácie a európske zamestnanecké rady. Podpis obidvoch sociálnych partnerov ich zaväzuje uplatňovať zásady PSZ vo vzťahoch podniku s vonkajšími zúčastnenými stranami, najmä subdodávateľmi a územnými spoločenstvami.

2.3.3.4

EHSV schvaľuje názor uvedený v oznámení, podľa ktorého „by sa mala ďalej posilňovať úloha zamestnancov, ich zástupcov a odborových zväzov v rozvoji a implementácii postupov PSZ“. Vyzýva podniky, ktoré zamýšľajú podporiť alianciu, na plnú a celkovú účasť vrátane zainteresovania zástupcov zamestnancov, ktorí si to želajú. Ak v konkrétnom prípade existuje európska zamestnanecká rada, môže taktiež zohrať významnú úlohu.

2.3.3.4.1

V nedávno prijatom stanovisku EHSV (12) uviedol: „EHSV podporuje sociálny rozmer podnikov v Európskej únii a úlohu, ktorú zohrávajú európske zamestnanecké rady. Európska diskusia vyniesla do popredia osobitosti Únie – trvalo udržateľný rozvoj a európsky sociálny model. Sociálna zodpovednosť podnikov v celosvetovom hospodárstve je jednou z odpovedí Európy na problémy vyplývajúce z globalizácie, ktorej negatívne účinky by sa dali zmierniť, keby všetky členské štáty WTO dodržiavali základné normy ILO“ a „európsky sociálny model sa okrem blahobytu a ochrany tých najslabších skupín vyznačuje aj rešpektovaním základných práv na ľudskú dôstojnosť v každom prostredí a za každých okolností. Občianske práva sa v modernej Európe musia dať uplatňovať všade, vrátane pracovísk a predovšetkým v nadnárodnom prostredí podnikov.“

2.3.3.5

EHSV nabáda podniky a inštitúcie odborného vzdelávania, aby do svojich pedagogických programov začlenili vzdelávanie zamerané na trvalo udržateľný rozvoj a PSZ.

2.3.4.1

Komisia bude ďalej propagovať a podporovať iniciatívy PSZ prostredníctvom zúčastnených strán, najmä sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, a to predovšetkým na úrovni sektorov. Zdôrazňuje dôležitú úlohu sektorových výborov pre sociálny dialóg. EHSV podporuje tieto iniciatívy. Vyzýva sektory, aby zabezpečili zapojenie účastníkov zo všetkých členských štátov do týchto iniciatív.

2.3.5.1

Oznámenie si kladie za cieľ urobiť z Európy „pilier najvyššej kvality v oblasti PSZ“, nehovorí však o tom, ako posúdiť stupeň dosiahnutej kvality. Avšak ak chceme tvrdiť, že sa nachádzame na určitej úrovni najvyššej kvality, je potrebné, aby sme mohli nejakým spôsobom posúdiť kvalitu PSZ, ktorú Európa dosiahla. Okrem vykazovania kvality individuálne samotnými podnikmi by Európa mala mať možnosť porovnať sa s ostatnými regionálnymi zoskupeniami v oblasti PSZ. V prvom rade, európsky portál zhromažďujúci informácie by poskytoval prehľad o počte a typoch podnikov, nastolených témach a zúčastnených partnerských stranách.

2.3.5.2

Aby sa Európa stala pilierom najvyššej kvality v oblasti PSZ, mala by sa európska aliancia venovať aj vhodným nástrojom. Výrobky a služby, ktoré môžu ponúknuť kvalitnú spoločenskú informáciu a vyhovujú požiadavkám na vysledovateľnosť, už majú medzi investormi, spotrebiteľmi a združeniami spotrebiteľov skutočnú výhodu. Význam tohto trendu sa bude ešte zvyšovať s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj.

2.3.5.3

EHSV vyjadruje želanie, aby posúdenie dosiahnutej úrovne v oblasti PSZ bolo predmetom podrobnej analýzy. Toto by sa malo uskutočniť v čo najkratšom čase, aby nedošlo k ohrozeniu vierohodnosti nového postupu, ktorý zreteľne smeruje k najvyššej kvalite. Táto otázka by mala byť zahrnutá do programu prvých schôdzí (na konci roka 2006) viacstranného fóra. Počas tohto fóra, ktoré sa konalo v Bruseli dňa 7. decembra 2006, Komisia predložila „prehľad“ t. j. súhrn iniciatív prijatých až do súčasného obdobia v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti. EHSV vyhlasuje, že je pripravený analyzovať to, čo sa uplatnilo v špecifických oblastiach a rozvinúť inštitucionálnu spoluprácu s Komisiou, najmä v riadení portálu PSZ.

2.3.5.4

Koncepcie ešte nie sú ustálené a nedosiahol sa konsenzus v otázke nástrojov. Niektoré členské štáty však uplatňujú politiky zamerané na väčšiu transparentnosť podnikov v oblasti PSZ. Prehĺbenie znalostí o vnútroštátnych politikách členských štátov by umožnilo vzájomné obohacovanie sa. Oživenie skupiny na vysokej úrovni pre PSZ, navrhnuté v oznámení, je krok správnym smerom – tým viac, že nové aj budúce členské štáty by sa mali aktívne zúčastniť jej prác. Bilancia verejných politík propagujúcich PSZ by mala zaujať miesto v hodnotení európskej stratégie (stratégie Európskej únie a členských štátov) trvalo udržateľného rozvoja, naplánovanom na rok 2007.

2.3.6.1

EHSV berie so záujmom na vedomie zámer Komisie zlepšiť transparentnosť a informovanosť spotrebiteľov. Zdôrazňuje však, že táto transparentnosť a tieto informácie v oblasti PSZ sa pri spotrebnom tovare nemôžu obmedziť na požiadavky v oblasti verejného zdravia. Spotrebitelia môžu podnietiť zodpovednú výrobu tovaru a služieb. Za týmto účelom potrebujú vedieť nie iba to, či tovar, ktorý spotrebúvajú, vyhovuje požiadavkám v oblasti verejného zdravia, ale tiež či sa vyrába v súlade so sociálnymi a environmentálnymi normami. Okrem iného je potrebné, aby sa snaha o transparentnosť rozšírila na všetky hospodárske sektory. Je vhodné, aby spotrebiteľ vedel, či je tovar, ktorý konzumuje, sociálne zodpovedný. Investor a sporiteľ by mali vedieť, či sa podniky, do ktorých investujú svoje peniaze, správajú sociálne zodpovedne Obyvateľ by mal vedieť, či sú zariadenia, infraštruktúra, atď. vybudované sociálne zodpovedným spôsobom, predovšetkým či rešpektujú životné prostredie. Finančné subjekty sa už prostredníctvom sociálne zodpovedných investičných fondov zaujímajú aj o informácie o podnikoch nefinančnej povahy. Spolu s ratingovými agentúrami, ktoré hodnotia ukazovatele nefinančnej povahy, sú mimoriadne vhodnými subjektmi na šírenie PSZ. V rámci priemyselných odvetví vznikajú iniciatívy na definovanie odborných noriem, napríklad tzv. „Haute Qualité Environnementale“ (vysoká environmentálna kvalita) v stavebnom sektore; iné sektory, ktoré značne ovplyvňujú životné prostredie, ako napríklad výroba hliníka či ropný a papierenský priemysel sa zaujímajú o environmentálny dosah svojej činnosti. EHSV sa domnieva, že by bolo užitočné, keby sa podobné samoregulačné iniciatívy ďalej rozširovali.

2.3.6.2

Podniky využívajú rôzne techniky na hodnotenie svojej finančnej životaschopnosti (povahu a transparentnosť investícií, účty a kontroly) a výkonnosti v sociálnej a environmentálnej oblasti (pracovné podmienky, ochrana prírody a území v hodnotovom reťazci). Malo by dôjsť k ich zosúladeniu.

2.3.6.3

S cieľom dosiahnuť legitímnosť a spoľahlivosť certifikačných a ratingových agentúr je nevyhnutné, aby tieto agentúry pracovali na základe transparentných zásad. Podniky musia vedieť, na základe akých ukazovateľov sú hodnotené. V tomto zmysle víta EHSV zverejnenie Zásad sociálne zodpovedného investovania (13). Je dôležité, aby tieto agentúry vypracúvali svoje hodnotenia podľa kritérií založených na základných textoch, ktorých zoznam vypracovalo Fórum zúčastnených strán v roku 2004. Agentúry musia pracovať maximálne transparentne. Norma CSRR-QS (Corporate Sustainability and Responsibility Research) bola určitým pokusom o samoreguláciu profesie. EHSV vyzýva, aby sa v tejto ceste pokračovalo. Vo svojom nedávnom stanovisku (14) vyzval výbor európske podniky, aby sa zasadili o vypracovanie a preskúmanie rozličných hodnotiacich a informačných nástrojov, ako sú napr. EMAS, GRI a ISO 26000. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa tomu, aby nové medzinárodné normy definovali pojem podnikovej sociálnej zodpovednosti len jeho obmedzením na dodržiavanie právnych predpisov, zatiaľ čo PSZ vo svojej podstate spočíva na dobrovoľnej iniciatíve podnikov, ktorú zákon nepostihuje. Odporúča zastúpeniam jednotlivých štátov, ktoré vypracúvajú smerovania ISO 26 00, aby podporovali európsku definíciu PSZ, ktorá zahŕňa zákonné predpisy, avšak zároveň zachádza ďalej. Bez ohľadu na význam práce ratingových agentúr nesmú byť podniky nútené podrobiť sa súkromným normám, ktorých overenie je pre malé a stredné podniky nákladné. Ak sa daný subjekt rozhodne podrobiť certifikácii, toto rozhodnutie musí vychádzať z vôle samotného podniku a certifikácia nesmie byť v žiadnom prípade povinná.

2.3.6.4

V oznámení sa zdôrazňuje, že „externé zúčastnené strany, vrátane mimovládnych organizácií, spotrebiteľov a investorov, by mali zohrávať významnú úlohu pri podpore a odmeňovaní zodpovedného správania sa podnikov“, alebo by mali zohrávať rolu pri varovaní. Z toho vyplýva, že informácie od externých členov budú musieť byť kvalitné. Oznámenie nabáda podniky, ktoré podporujú alianciu, aby postupovali informácie o PSZ všetkým záujemcom a najmä spotrebiteľom, investorom a širokej verejnosti a vyzýva veľké podniky, aby verejnosti jednoducho prístupným spôsobom predstavili svoje stratégie a svoje iniciatívy v oblasti PSZ, ako aj ich výsledky, či osvedčené postupy. V oblasti informácií o PSZ pripomína EHSV svoj návrh (15) na vytvorenie európskeho informačného portálu o postupoch PSZ vo veľkých podnikoch. Vzhľadom na skutočnosť, že analýza tretej nezainteresovanej osoby umožňuje zlepšenie informácií a zaručuje transparentnosť, EHSV navrhoval, aby údaje pochádzajúce od samotných podnikov analyzovala dôveryhodná tretia osoba, napríklad európsky inštitucionálny zástupca vo funkcii pozorovateľa. Táto analýza by sa mohla vykonať následne, na základe údajov z európskeho portálu.

2.3.6.5

Na druhej strane oznámenie dodáva, že voči podnikom, ktoré chcú podporiť alianciu, nie sú stanovené žiadne formálne požiadavky a Európska komisia nebude viesť zoznam spoločností, ktoré alianciu podporujú. V súčasnosti, sedem mesiacov po spustení aliancie, poskytujú informácie o aliancii iba internetové stránky UNICE, CSR Europe a niektorých vnútroštátnych zamestnávateľských organizácií. EHSV vyjadruje poľutovanie, že informácie nie sú súhrnným spôsobom prístupné záujemcom.

2.3.7.1

Zodpovedný podnik môže získať konkurenčnú výhodu spojenú s dobrým menom, čo obzvlášť zaujíma pre podniky pôsobiace v odvetví spotrebného tovaru.

2.3.7.2

Zodpovedné podniky sú priaznivým prostredím pre inovácie a kreativitu. Ich výrobky a služby predstavujú pre zákazníka vyššiu kvalitu a hodnotu. Aj to môže predstavovať výhodu pri porovnávaní.

2.3.7.3

Zavedenie integrovaného procesu PSZ vedie pri predvídaní rizík k lepšiemu riadeniu kríz, prípadne k ich predchádzaniu, najmä v oblasti rizika sprenevery a priemyselných či technologických rizík. Napríklad sa vyskytuje menej pracovných úrazov, ak je personál na pracovisku v bezpečí, pretože bol dobre vyškolený a boli uskutočnené potrebné investície. Postupy PSZ sa takto môžu premietnuť do merateľného poklesu pozorovaných, alebo predvídateľných rizík. EHSV so záujmom poukazuje na skutočnosť, že niektoré poisťovacie spoločnosti to zohľadňujú vo svojich tarifách a vyzýva celý finančný sektor, aby ich nasledoval.

2.3.7.4

Uplatňovanie zásad PSZ vedie podnik k zlepšovaniu rozhodovacích a riadiacich procesov, čím dochádza k dlhodobému zlepšovaniu jeho výkonnosti. Riadenie ľudských zdrojov zahŕňajúce celoživotné vzdelávanie a ponechávanie seniorov v zamestnaní umožňuje optimalizáciu ľudského kapitálu v podniku a prispieva k aktívnemu starnutiu. EHSV so záujmom pozoruje iniciatívy európskych expertov v oblasti účtovníctva na podporu zodpovedného riadenia prostredníctvom kvalitných informácií týkajúcich sa otázok životného prostredia a personálu ako strategických analytických elementov podniku.

2.3.7.5

EHSV pripomína, že dlhodobá konkurencieschopnosť je často výsledkom aktivít, ktoré si vyžadujú krátkodobé náklady. Vyzýva podniky, aby sa nezameriavali len na samotnú okamžitú výnosnosť.

2.3.7.6

Vyzýva členské štáty EÚ k podpore zodpovedného správania sa podnikov pri verejnom obstarávaní (najvhodnejšia politika zo sociálneho a z environmentálneho hľadiska).

2.3.7.7

Riešenie sociálnych a environmentálnych problémov vedie z makroekonomického hľadiska k vytváraniu alebo rozvoju nových oblastí činnosti, čím sa podporuje hospodársky rozvoj a tvorba pracovných miest. Ide napríklad o tzv. „ekologickú účinnosť“, osobné služby, vzťahy medzi urbanizmom a dopravou. EHSV vyzýva verejné správy členských štátov a EÚ, aby podporovali vznik a rozvoj týchto nových sektorov.

2.3.8.1

Hoci v niektorých nových členských štátoch došlo k určitému úsiliu, podniky, ktoré sú na čele v oblasti PSZ, pochádzajú prevažne zo starých členských štátov.

2.3.8.2

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné prezentovať a zhodnocovať osvedčené postupy zavedené v podnikoch v nových členských štátoch, najmä MSP.

2.3.8.3

Z dôvodu odlišného hospodárskeho a kultúrneho kontextu nových členských štátov sa môžu podniky z nových členských štátov veľa naučiť zo skúseností podnikov nachádzajúcich sa v oblastiach s podobnými charakteristikami. Ak sa iniciatívy sociálnej zodpovednosti realizujú v krajine, ktorá ešte nemá dlhodobé skúsenosti so sociálnym hospodárstvom, môžu lepšie inšpirovať subjekty z krajín s rovnakou históriou.

2.3.8.4

Je teda zvlášť dôležité, aby boli informácie o osvedčených postupoch v podnikoch z nových členských štátov poskytnuté partnerom zo všetkých členských štátov, aj budúcim členom.

2.3.8.5

Takisto sa musí podporovať informovanie verejnosti príp. rôznych záujmových skupín o otázkach zodpovedného podnikania, pretože od ich činnosti a zapojenia jednotlivých zainteresovaných strán závisí z väčšej časti tempo a kvalita uplatňovania zásad PSZ.

2.3.9.1

EHSV schvaľuje stanovisko Komisie, ktorá zamýšľa pokračovať v celosvetovej podpore PSZ s cieľom maximalizovať príspevok podnikov pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov OSN. Taktiež podporuje zámery Komisie v oblasti medzinárodných referenčných kritérií pre zodpovedné správanie sa podnikov, čiže podpora implementácie Deklarácie tripartity Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, usmernení OECD pre nadnárodné podniky a iniciatív OSN v oblasti Svetového paktu podnikov (Global Compact) a Zásad obzvlášť sociálne zodpovedného investovania, ako aj ďalších referenčných nástrojov a iniciatív; pokračovanie v podpore uplatňovania prísnych noriem v oblasti životného prostredia; posilňovanie aspektu trvalo udržateľného rozvoja v kontexte bilaterálnych obchodných dohôd a bilaterálnych dohôd o spolupráci; využívanie obchodných stimulov na podporu dodržiavania hlavných medzinárodných zásad v oblasti ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a riadenia; posilňovanie spolupráce s Medzinárodnou organizáciou práce v oblasti dôstojnej práce; podporovanie PSZ v rámci novej stratégie pre Afriku; sledovanie relevantných príbuzných procesov na medzinárodnej scéne (práca osobitného predstaviteľa OSN, integrované usmernenia ISO, certifikačný systém Kimberleyského procesu). Tieto iniciatívy sú o to dôležitejšie, že pre niektoré krajiny môžu znamenať začiatok cesty k efektívnemu sociálnemu právu.

2.3.9.2

EHSV sa domnieva, že zóny voľného obchodu, ktoré majú za cieľ vytvárať príťažlivé investičné prostredie, by nemali v žiadnom prípade fungovať mimo hraníc stanovených vnútroštátnou legislatívou v oblasti práce. Preukázanie podpory PSZ v týchto zónach nesmie byť náhradou za dodržiavanie súboru základných dohôd MOP.