Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006AG0004

    Spoločná pozícia (ES) č. 4/2006 prijatá Radou 23. januára 2006 v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane podzemných vôd pred znečistením

    Ú. v. EÚ C 126E, 30.5.2006, p. 1–15 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    30.5.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    CE 126/1


    SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 4/2006

    prijatá Radou 23. januára 2006

    na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES z ... o ochrane podzemných vôd pred znečistením

    (2006/C 126 E/01)

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

    so zreteľom na návrh Komisie,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, (1)

    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov, (2)

    konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy, (3)

    keďže:

    (1)

    Podzemné vody sú cenný prírodný zdroj, ktorý by mal byť chránený pred chemickým znečistením. Je to dôležité najmä pre ekosystémy, ktoré závisia od podzemných vôd, a pre použitie podzemných vôd na ľudskú spotrebu.

    (2)

    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (4), obsahuje cieľ dosiahnuť také úrovne kvality vôd, ktoré nespôsobujú negatívne dosahy a riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

    (3)

    S cieľom chrániť životné prostredie ako celok, a najmä ľudské zdravie je potrebné vyhýbať sa, zamedzovať výskyt a znižovať nepriaznivé obsahy škodlivých znečisťujúcich látok v podzemných vodách.

    (4)

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5), ustanovuje všeobecné ustanovenia pre ochranu a zachovanie podzemných vôd. Podľa ustanovení článku 17 uvedenej smernice by sa mali prijať opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemných vôd vrátane kritérií hodnotenia dobrého chemického stavu podzemných vôd a kritérií identifikácie významných a trvalo vzostupných trendov a pre definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov.

    (5)

    So zreteľom na potrebu dosiahnuť jednotné úrovne ochrany podzemných vôd je potrebné určiť normy kvality a prahové hodnoty a vyvinúť metodiky založené na spoločnom prístupe s cieľom poskytnúť kritériá hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd.

    (6)

    Normy kvality pre dusičnany, prípravky na ochranu rastlín a biocídy by sa mali určiť ako kritériá Spoločenstva na hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd a mal by sa zabezpečiť súlad so smernicou Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (6), so smernicou Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (7) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (8).

    (7)

    Ustanovenia o chemickom stave podzemných vôd sa nevzťahujú na prirodzene sa vyskytujúce vysoké obsahy látok, iónov alebo ich ukazovateľov, ktoré útvary podzemnej vody alebo súvisiace útvary povrchovej vody obsahujú z dôvodu špecifických hydrogeologických podmienok, ktoré nepatria pod definíciu znečistenia. Rovnako sa nevzťahujú na časovo obmedzené zmeny smeru prúdenia a chemického zloženia, ktoré sa nepovažujú za prieniky zvonku.

    (8)

    Kritériá identifikácie akýchkoľvek významných a trvalo vzostupných trendov obsahov znečisťujúcich látok a definovania počiatočných bodov zvrátenia trendov by sa mali určiť so zreteľom na pravdepodobnosť nepriaznivých vplyvov na súvisiace vodné ekosystémy alebo závislé suchozemské ekosystémy.

    (9)

    Členské štáty by mali, ak je to možné, používať štatistické postupy, ak sú v súlade s medzinárodnými normami a prispievať k porovnateľnosti výsledkov monitorovania medzi členskými štátmi v dlhodobom horizonte.

    (10)

    V súlade s treťou zarážkou článku 22 ods. 2 smernice 2000/60/ES sa smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemnej vody pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami (9) zrušuje s platnosťou od 22. decembra 2013. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu ochrany, ktorú poskytovala smernica 80/68/EHS so zreteľom na opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť priamym aj nepriamym vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo ich obmedziť.

    (11)

    Je potrebné rozlišovať medzi nebezpečnými látkami, ktorých vstupom by sa malo zabrániť, a inými znečisťujúcimi látkami, ktorých vstupy by sa mali obmedziť. Príloha VIII k smernici 2000/60/ES, ktorá vymenováva hlavné znečisťujúce látky významné pre vodné prostredie, by sa mala použiť na určenie nebezpečných látok a látok, ktoré nie sú nebezpečné, ale predstavujú skutočné či potenciálne riziko znečistenia.

    (12)

    S cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu podzemných vôd by členské štáty, na územie ktorých zasahuje spoločný útvar podzemných vôd, mali koordinovať svoju činnosť v oblasti monitorovania, stanovovania prahových hodnôt a identifikácie významných nebezpečných látok.

    (13)

    Za určitých podmienok by členské štáty mali byť oprávnené udeliť výnimku z opatrení na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd.

    (14)

    Je potrebné určiť prechodné opatrenia uplatňované v období medzi dátumom vykonávania tejto smernice a dátumom, od ktorého sa zrušuje smernica 80/68/EHS.

    (15)

    Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10),

    PRIJALI TÚTO SMERNICU:

    Článok 1

    Účel

    1.   Táto smernica stanovuje osobitné opatrenia, ako je ustanovené v článku 17 ods. 1 a 2 smernice 2000/60/ES, na účely prevencie a regulácie znečisťovania podzemných vôd. Medzi tieto opatrenia patria najmä:

    a)

    kritériá hodnotenia dobrého chemického stavu podzemných vôd a

    b)

    kritériá identifikácie a zvrátenia významných a trvalo vzostupných trendov a vymedzenia počiatočných bodov zvrátenia trendov.

    2.   Táto smernica tiež dopĺňa ustanovenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd už obsiahnuté v smernici 2000/60/ES a má za cieľ zabrániť zhoršeniu stavu všetkých útvarov podzemných vôd.

    Článok 2

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledovné vymedzenia pojmov spolu s tými, ktoré boli ustanovené v článku 2 smernice 2000/60/ES:

    1.

    „norma kvality podzemných vôd“ je norma kvality životného prostredia vyjadrená ako obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok, alebo ako indikátor znečistenia v podzemných vodách, ktorá by nemala byť prekročená z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

    2.

    „prahová hodnota“ je norma kvality podzemných vôd stanovená členskými štátmi v súlade s článkom 3;

    3.

    „významný a trvalo vzostupný trend“ je každý štatisticky významný nárast obsahu znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora znečistenia, ktorý predstavuje riziko pre životné prostredie, ktoré si v súlade s článkom 5 vyžaduje zvrátenie trendu;

    4.

    „vstup znečisťujúcich látok do podzemných vôd“ je priame alebo nepriame vnášanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd spôsobené ľudskou činnosťou.

    Článok 3

    Kritériá hodnotenia chemického stavu podzemných vôd

    1.   Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd podľa oddielu 2.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES členské štáty používajú tieto kritériá:

    a)

    normy kvality podzemných vôd, ako sú uvedené v prílohe I;

    b)

    prahové hodnoty, ktoré určia členské štáty v súlade s postupom uvedeným v časti A prílohy II pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli na území členského štátu identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvarov alebo skupín útvarov podzemných vôd ako rizikových, berúc do úvahy minimálne zoznamy uvedené v časti B prílohy II.

    2.   Prahové hodnoty sa môžu určiť na celoštátnej úrovni, na úrovni oblasti povodia alebo časti medzinárodnej oblasti povodia, ktoré je súčasťou územia členského štátu, alebo na úrovni útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd.

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby pre útvary podzemných vôd, ktoré sú spoločné pre dva alebo viaceré členské štáty, a pre útvary podzemných vôd, ktorých podzemné vody tečú cez hranicu členského štátu, bolo stanovenie prahových hodnôt podmienené koordináciou medzi príslušnými členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 4 smernice 2000/60/ES.

    4.   Ak útvar podzemných vôd alebo skupina útvarov podzemných vôd presahuje územie Spoločenstva, príslušné členské štáty sa snažia stanoviť prahové hodnoty v koordinácii s príslušnými nečlenskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 5 smernice 2000/60/ES.

    5.   Členské štáty stanovia prahové hodnoty podľa odseku 1 písm. b) prvýkrát najneskôr do 22. decembra 2008.

    Všetky stanovené prahové hodnoty sa zverejnia v plánoch manažmentu povodia, ktorý sa predkladá v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES a obsahuje zhrnutie informácií uvedených v časti C prílohy II.

    6.   Členské štáty zmenia a doplnia zoznam prahových hodnôt kedykoľvek, keď nová informácia o znečisťujúcich látkach, skupinách znečisťujúcich látok alebo ukazovateľoch znečistenia naznačí, že by sa mala stanoviť prahová hodnota pre ďalšiu látku alebo že by sa existujúca prahová hodnota mala zmeniť a doplniť, alebo že by sa do zoznamu mala opätovne uviesť už odstránená prahová hodnota, aby sa chránilo ľudské zdravie a životné prostredie.

    Prahové hodnoty možno zo zoznamu vyškrtnúť, ak dotknutý útvar podzemných vôd už neohrozujú zodpovedajúce znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátory znečistenia.

    Všetky takéto zmeny zoznamu prahových hodnôt sa oznámia v rámci pravidelného prehodnotenia plánov manažmentu povodia

    7.   Komisia uverejní správu najneskôr do 22. decembra 2009 na základe informácií, ktoré poskytnú členské štáty v súlade s odsekom 5.

    Článok 4

    Postup hodnotenia chemického stavu podzemných vôd

    1.   Členské štáty použijú postup uvedený v odseku 2 na hodnotenie chemického stavu útvaru podzemných vôd. Pri vykonávaní tohto postupu môžu členské štáty, ak je to vhodné, spojiť do jednej skupiny niekoľko útvarov podzemných vôd v súlade s prílohou V k smernici 2000/60/ES.

    2.   Chemický stav útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa považuje za dobrý, ak:

    a)

    nie sú prekročené hodnoty noriem kvality podzemných vôd vymenované v prílohe I a príslušné prahové hodnoty ustanovené v súlade s článkom 3 a prílohou II v žiadnom z monitorovacích bodov v dotknutom útvare alebo skupine útvarov podzemných vôd; alebo

    b)

    hodnota normy kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota je prekročená v jednom alebo vo viacerých monitorovacích bodoch, ale príslušné preskúmanie v súlade s prílohou III potvrdí, že:

    i)

    na základe hodnotenia uvedeného v odseku 3 prílohy III sa obsahy znečisťujúcich látok, ktoré prekračujú normy kvality podzemných vôd alebo prahové hodnoty, nepovažujú za obsahy predstavujúce významné riziko pre životné prostredie, pričom sa primerane zohľadní rozsah dotknutej časti útvaru podzemných vôd;

    ii)

    v súlade s odsekom 4 prílohy III sú splnené ostatné podmienky pre dobrý chemický stav podzemných vôd ustanovené v tabuľke 2.3.2 prílohy V k smernici 2000/60/ES;

    iii)

    ak je to vhodné, v súlade s odsekom 4 prílohy III k tejto smernici, sú splnené požiadavky vyplývajúce z článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES;

    iv)

    znečistenie výrazne neznížilo využiteľnosť útvaru podzemných vôd alebo ktoréhokoľvek útvaru v skupine útvarov podzemných vôd pre ľudskú spotrebu.

    3.   Členské štáty zverejnia súhrn hodnotenia chemického stavu podzemných vôd v plánoch manažmentu povodia v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES.

    Tento súhrn, spracovaný na úrovni oblasti povodia alebo časti medzinárodnej oblasti povodia, ktoré leží na území členského štátu, tiež obsahuje vysvetlenie, akým spôsobom sa pri konečnom hodnotení zohľadnili prekročenia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích bodoch.

    4.   Ak sa útvar podzemných vôd označí za útvar v dobrom chemickom stave v súlade s odsekom 2 písm. b), členské štáty prijmú v súlade s článkom 11 smernice 2000/60/ES také opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na ochranu vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a ľudskej spotreby podzemných vôd závislých od časti útvaru podzemných vôd, ktorý predstavuje monitorovací bod alebo monitorovacie body, v ktorých bola prekročená hodnota normy kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota.

    Článok 5

    Identifikácia významných a trvalo vzostupných trendov a definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov

    1.   Členské štáty identifikujú akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich látok alebo indikátorov znečistenia zistených v útvaroch alebo v skupinách útvarov podzemných vôd, ktoré sa identifikovali ako rizikové, a definujú počiatočný bod zvrátenia tohto trendu v súlade s prílohou IV.

    2.   Členské štáty zvrátia trendy, ktoré predstavujú významné riziko poškodenia kvality vodných alebo suchozemských ekosystémov, ľudského zdravia alebo skutočného, alebo potenciálneho zákonného využitia vodného prostredia, prostredníctvom programu opatrení uvedených v článku 11 smernice 2000/60 ES s cieľom postupne znižovať znečistenie podzemných vôd.

    3.   Členské štáty definujú počiatočný bod zvrátenia trendu ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd vymedzených v prílohe I a prahových hodnôt ustanovených podľa článku 3 na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie v súlade s časťou B ods. 1 prílohy IV.

    4.   V plánoch manažmentu povodia, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES, členské štáty zhrnú:

    a)

    spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, v súlade s oddielom 2.5 prílohy V k uvedenej smernici, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo že došlo k zvráteniu tohto trendu; a

    b)

    dôvody na určenie počiatočných bodov vymedzených podľa odseku 3.

    5.   Ak je potrebné zhodnotiť vplyv existujúcich kontaminačných mrakov v útvaroch podzemných vôd, ktoré môžu ohrozovať dosiahnutie cieľov uvedených v článku 4 smernice 2000/60/ES, najmä mrakov, ktoré sú spôsobené bodovými zdrojmi a kontaminovanou zeminou, členské štáty vykonajú dodatočné hodnotenia trendov vzhľadom na identifikované znečisťujúce látky s cieľom overiť, či sa mraky z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický stav útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd a či nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Výsledky týchto hodnotení sa zhrnú v plánoch manažmentu povodia, ktoré sa predložia v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES.

    Článok 6

    Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd

    1.   Na dosiahnutie cieľa ustanoveného v článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) smernice 2000/60/ES zabrániť vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo takýto vstup obmedziť, členské štáty zabezpečia, aby program opatrení ustanovený v súlade s článkom 11 uvedenej smernice obsahoval:

    a)

    všetky potrebné opatrenia s cieľom zabrániť vstupom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd. Pri identifikácii takýchto látok berú členské štáty do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedené v bodoch 1 až 6 prílohy VIII k smernici 2000/60/ES, ako aj látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedené v bodoch 7 až 9 uvedenej prílohy, ak sa považujú za nebezpečné;

    b)

    pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe VIII k smernici 2000/60/ES, ktoré sa nepovažujú za nebezpečné, a akékoľvek iné znečisťujúce látky, ktoré nie sú nebezpečné, neuvedené v tejto prílohe, ktoré podľa členských štátov predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia, všetky opatrenia potrebné na obmedzenie ich vstupu do podzemných vôd, aby sa zabezpečilo, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie dobrého chemického stavu podzemných vôd ani významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách, ani inak nespôsobia znečistenie podzemných vôd. Takéto opatrenia zohľadnia najlepšie osvedčené postupy, vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník, ktoré sú uvedené v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva.

    Na účely stanovenia opatrení uvedených v písmenách a) alebo b) členské štáty môžu ako prvý krok určiť okolnosti, pri ktorých sa znečisťujúce látky uvedené v prílohe VIII k smernici 2000/60/ES, a najmä základné kovy a ich zlúčeniny uvedené v bode 7 uvedenej prílohy, považujú za nebezpečné alebo nie nebezpečné.

    2.   Ak je to technicky možné, vezmú sa do úvahy vstupy znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov znečistenia, ktoré majú vplyv na chemický stav podzemných vôd.

    3.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek prísnejšie požiadavky iných právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty môžu z opatrení vyžadovaných podľa odseku 1 vyňať aj vstupy znečisťujúcich látok, ktoré:

    a)

    sú výsledkom priameho vypúšťania povoleného v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. j) smernice 2000/60/ES;

    b)

    príslušné orgány považujú za tak malé z hľadiska množstva a obsahu, že nepredstavujú akékoľvek súčasné alebo budúce nebezpečenstvo zhoršenia kvality ovplyvnených podzemných vôd;

    c)

    sú následkami havárií alebo výnimočných okolností prírodného pôvodu, ktoré sa odôvodnene nedali predvídať, ktorým sa nedalo vyhnúť alebo ktoré sa nedali zmierniť;

    d)

    sú výsledkom umelého dopĺňania alebo nadlepšovania útvarov podzemných vôd povoleného v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. f) smernice 2000/60/ES;

    e)

    príslušné orgány v členských štátoch považujú za také, že sa im z technického hľadiska nedá zabrániť alebo že sa nedajú obmedziť bez použitia:

    i)

    opatrení, ktoré by zvýšili riziká pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia ako celku; alebo

    ii)

    neprimerane nákladných opatrení na odstránenie množstiev znečisťujúcich látok z kontaminovanej pôdy alebo podložia, alebo iných spôsobov kontroly ich priesaku do pôdy alebo podložia; alebo

    f)

    sú výsledkom zásahov do povrchových vôd s cieľom okrem iného zmierniť účinky povodní a sucha a na účely vodného hospodárstva a hospodárstva vodných ciest aj na medzinárodnej úrovni. Takéto činnosti (vrátane vysekávania, bagrovania, premiestnenia a odstránenia nánosov v povrchových vodách) sa vykonajú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tam, kde je to vhodné, s povoleniami a oprávneniami vydanými na základe týchto predpisov vytvorenými členskými štátmi v tejto oblasti na tento účel, ak takéto vstupy nebudú ústupkom vzhľadom na environmentálne ciele ustanovené pre príslušné vodné útvary v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) bodom ii) smernice 2000/60/ES.

    4.   Príslušné orgány členských štátov vedú zoznam výnimiek uvedených v odseku 3, aby ich na požiadanie oznámili Komisii.

    Článok 7

    Prechodné ustanovenia

    V období od … (11) do 22. decembra 2013 každý nový povoľovací postup podľa článkov 4 a 5 smernice 80/68/EHS zohľadní požiadavky stanovené v článkoch 3, 4 a 5 tejto smernice.

    Článok 8

    Technické úpravy

    Prílohy II, III a IV sa môžu upraviť na základe vedeckého a technického pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES, berúc do úvahy obdobie preskúmania a aktualizácie plánov manažmentu povodia, ako je uvedené v článku 13 ods. 7 uvedenej smernice.

    Článok 9

    Vykonávanie

    Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do … (11). Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

    Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

    Článok 10

    Nadobudnutie účinnosti

    Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 11

    Adresáti

    Táto smernica je určená členským štátom.

    V ...

    Za Európsky parlament

    predseda

    ...

    Za Radu

    predseda

    ...


    (1)  Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 40.

    (2)  Ú. v. EÚ C 109, 30.4.2004, s. 29.

    (3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 28. apríla 2005 (Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 75), spoločná pozícia Rady z 23. januára 2006 a rozhodnutie Európskeho parlamentu z …(zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

    (4)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

    (5)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

    (6)  Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

    (7)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/19/ES (Ú. v. EÚ L 44, 15.2.2006, s. 15).

    (8)  Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

    (9)  Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

    (10)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

    (11)  Dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.


    PRÍLOHA I

    NORMY KVALITY PODZEMNÝCH VÔD

    1.

    Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd v súlade s článkom 4 sú tieto normy kvality podzemných vôd normy, ktoré sú uvedené v tabuľke 2.3.2 v prílohe V k smernici 2000/60/ES a stanovené v súlade s článkom 17 uvedenej smernice.

    Znečisťujúca látka

    Normy kvality

    Poznámka

    Dusičnany

    50 mg/l

    Pre činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 91/676/EHS budú programy a opatrenia, ktoré sa vyžadujú vo vzťahu k tejto hodnote (t. j. 50 mg/l), v súlade s touto smernicou (1).

    Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných metabolitov a produktov vznikajúcich pri rozklade a reakcii (2)

    0,1 μg/l

    0,5 μg/l (spolu) (3)

     

    2.

    Výsledky uplatnenia noriem kvality pre pesticídy spôsobom upresneným na účely tejto smernice sa nedotknú výsledkov postupov na hodnotenie rizika, ktoré požaduje smernica 91/414/EHS alebo smernica 98/8/ES.

    3.

    V prípade, že sa pri danom útvare podzemných vôd usúdi, že normy kvality podzemných vôd by mohli viesť k nesplneniu environmentálnych cieľov ustanovených v článku 4 smernice 2000/60/ES pre s ním súvisiace útvary povrchových vôd alebo k výraznému zhoršeniu ekologického alebo chemického stavu takýchto útvarov, alebo akémukoľvek výraznému poškodeniu suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemných vôd, stanovia sa prísnejšie prahové hodnoty v súlade s článkom 3 a prílohou II k tejto smernici. Programy a opatrenia, ktoré sa vyžadujú vo vzťahu k takejto prahovej hodnote, sa uplatnia aj na činnosti v rozsahu pôsobnosti smernice 91/676/EHS.


    (1)  Táto doložka nezahŕňa činnosti mimo rozsahu pôsobnosti smernice 91/676/EHS.

    (2)  Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín a biocídne výrobky vymedzené v článku 2 smernice 91/414/EHS a v článku 2 smernice 98/8/ES.

    (3)  „Spolu“ je súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovacieho postupu.


    PRÍLOHA II

    PRAHOVÉ HODNOTY PRE LÁTKY ZNEČISŤUJÚCE PODZEMNÉ VODY A UKAZOVATELE ZNEČISTENIA

    ČASŤ A:   USMERNENIA PRE STANOVENIE PRAHOVÝCH HODNÔT ČLENSKÝMI ŠTÁTMI V SÚLADE S ČLÁNKOM 3

    Členské štáty určia prahové hodnoty pre všetky znečisťujúce látky a ukazovatele znečistenia, ktoré podľa charakterizácie vykonanej podľa článku 5 smernice 2000/60/ES charakterizujú útvar alebo skupiny útvarov podzemnej vody ako útvary, ktorým hrozí, že nedosiahnu dobrý chemický stav podzemných vôd.

    Prahové hodnoty sa stanovia takým spôsobom, že ak výsledky monitorovania na reprezentatívnych monitorovacích bodoch presiahnu prahové hodnoty, naznačí to riziko, že sa neplní jedna z podmienok či viacero podmienok na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemných vôd uvedeného v článku 4 ods. 2 písm. b) bodoch ii), iii) a iv).

    Pri stanovení prahových hodnôt vezmú členské štáty do úvahy tieto usmernenia:

    1.

    Určenie prahových hodnôt by malo byť založené na:

    a)

    rozsahu vzájomného pôsobenia medzi podzemnými vodami a s nimi spojenými vodnými a závislými suchozemskými ekosystémami;

    b)

    zasahovaní do skutočného alebo potenciálneho oprávneného využívania, alebo funkcií podzemných vôd;

    c)

    všetkých znečisťujúcich látkach, ktoré charakterizujú útvary podzemných vôd ako rizikové, pričom sa do úvahy berú minimálne zoznamy v časti B;

    d)

    hydrogeologické vlastnosti vrátane informácií o pozaďových hodnotách a vodnej bilancii.

    2.

    Určenie prahových hodnôt by malo tiež vziať do úvahy pôvod znečisťujúcich látok, ich možný prirodzený výskyt, toxikologickú tendenciu a tendenciu rozptylu, stálosť a potenciál bioakumulácie.

    3.

    Určenie prahových hodnôt by malo byť podložené kontrolným mechanizmom pre zozbierané údaje založeným na vyhodnotení kvality údajov, analytických hľadiskách a pozaďových úrovniach látok, ktoré sa môžu vyskytnúť aj prirodzene, aj ako výsledok ľudskej činnosti.

    ČASŤ B:   MINIMÁLNY ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK ALEBO IÓNOV A ICH UKAZOVATEĽOV, PRI KTORÝCH MAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY ZVÁŽIŤ STANOVENIE PRAHOVÝCH HODNÔT V SÚLADE S ČLÁNKOM 3

    1.   Látky alebo ióny, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene, ako aj v dôsledku ľudskej činnosti

     

    Arzén

     

    Kadmium

     

    Olovo

     

    Ortuť

     

    Čpavok

     

    Chloridový anión

     

    Síranový anión

    2.   Synteticky vyrábané látky

     

    Trichlóretylén

     

    Tetrachlóretylén

    3.   Parametre určujúce prítomnosť solí alebo iných intruzívnych látok (1)

    Vodivosť

    ČASŤ C:   INFORMÁCIE, KTORÉ POSKYTNÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY V SÚVISLOSTI SO ZNEČISŤUJÚCIMI LÁTKAMI, PRE KTORÉ SA URČILI PRAHOVÉ HODNOTY

    Členské štáty v plánoch manažmentu povodia, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES zhrnú spôsob, akým sa dodržiaval postup uvedený v časti A tejto prílohy.

    Členské štáty poskytnú, ak je to možné, najmä:

    a)

    informácie o počte útvarov podzemných vôd alebo skupín útvarov podzemných vôd označených za rizikové a o znečisťujúcich látkach a ukazovateľoch znečistenia, ktoré prispievajú k tomuto označeniu, vrátane pozorovaných obsahov/hodnôt;

    b)

    informácie o každom útvare podzemných vôd, ktorý bol označený za rizikový, najmä o veľkosti útvarov, vzťahu medzi útvarmi podzemných vôd a súvisiacimi povrchovými vodami a od nich priamo závislých suchozemských ekosystémoch a v prípade prirodzene sa vyskytujúcich látok o prirodzených pozaďových úrovniach v útvaroch podzemných vôd;

    c)

    prahové hodnoty, či už platia na celoštátnej úrovni, na úrovni oblasti povodia alebo časti medzinárodnej oblasti povodia, ktoré leží na území členského štátu, alebo na úrovni jednotlivých útvarov alebo skupiny útvarov podzemných vôd;

    d)

    vzťah medzi prahovými hodnotami a

    i)

    v prípade prirodzene sa vyskytujúcich látok pozorovanými pozaďovými úrovňami;

    ii)

    cieľmi kvality životného prostredia a ďalšími normami na ochranu vody, ktoré existujú na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva; a

    iii)

    akýmikoľvek významnými informáciami z hľadiska toxikológie, ekotoxikológie, stálosti, bioakumulačného potenciálu a tendencie rozptylu znečisťujúcich látok.


    (1)  Vzhľadom na obsah solí spôsobených ľudskou činnosťou sa členské štáty môžu rozhodnúť, že určia prahové hodnoty buď pre sírany a chloridy, alebo pre vodivosť.


    PRÍLOHA III

    HODNOTENIE CHEMICKÉHO STAVU PODZEMNÝCH VÔD

    1.

    Postup hodnotenia na určenie chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa bude vykonávať vo vzťahu k všetkým útvarom alebo skupinám útvarov podzemných vôd charakterizovaným ako rizikové a vo vzťahu k všetkým znečisťujúcim látkam, ktoré prispievajú k takejto charakterizácii útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd.

    2.

    Pri akomkoľvek preskúmaní, na ktoré sa odkazuje v článku 4 ods. 2 písm. b), členské štáty vezmú do úvahy:

    a)

    informácie zozbierané v rámci charakterizácie, ktorá sa má uskutočniť v súlade s článkom 5 smernice 2000/60/ES a oddielmi 2.1, 2.2 a 2.3 prílohy II k uvedenej smernici;

    b)

    výsledky monitorovacej siete podzemných vôd získané v súlade s oddielom 2.4 prílohy V k smernici 2000/60/ES; a

    c)

    akékoľvek iné významné informácie vrátane porovnania ročného aritmetického priemeru obsahov príslušných znečisťujúcich látok v monitorovacom bode s normami kvality podzemných vôd ustanovenými v prílohe I a prahovými hodnotami stanovenými členskými štátmi v súlade s článkom 3 a prílohou II.

    3.

    Na účely zistenia, či sa splnili podmienky pre dobrý chemický stav podzemných vôd uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b) bodoch i) a iv), odhadnú členské štáty, kde je to odôvodnené a potrebné a na základe príslušného zoskupenia monitorovacích výsledkov, ktoré sú v prípade potreby podložené odhadmi obsahu založenými na koncepčnom modeli útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov, rozsah, v ktorom má útvar podzemných vôd vyšší ročný aritmetický priemer obsahov znečisťujúcej látky, ako je norma kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota.

    4.

    Na účely zistenia, či sa splnili podmienky pre dobrý chemický stav podzemných vôd uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b) bodoch ii) a iii), členské štáty, kde je to odôvodnené a potrebné a na základe príslušných monitorovacích výsledkov a vhodného koncepčného modelu útvaru podzemných vôd, zhodnotia:

    a)

    množstvá a obsahy znečisťujúcich látok, ktoré boli vnesené alebo pravdepodobne budú vnesené z útvaru podzemných vôd do súvisiacich povrchových vôd alebo priamo závislých suchozemských ekosystémov;

    b)

    pravdepodobný vplyv množstiev a obsahov znečisťujúcich látok vnesených do súvisiacich povrchových vôd a priamo závislých suchozemských ekosystémov;

    c)

    rozsah prieniku solí alebo akýchkoľvek iných intruzívnych látok do útvaru podzemných vôd; a

    d)

    riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v útvare podzemných vôd na kvalitu vody, ktorá sa z neho čerpá alebo má čerpať na ľudskú spotrebu.

    5.

    Členské štáty zobrazia chemický stav útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd na mapách v súlade s oddielmi 2.4.5 a 2.5 prílohy V k smernici 2000/60/ES. Členské štáty na týchto mapách vyznačia, kde je to odôvodnené a uskutočniteľné, všetky monitorovacie body, v ktorých sa prekročili normy kvality podzemných vôd a/alebo prahové hodnoty.


    PRÍLOHA IV

    IDENTIFIKÁCIA A ZVRAT VÝZNAMNÝCH A TRVALO VZOSTUPNÝCH TRENDOV

    ČASŤ A:   IDENTIFIKÁCIA VÝZNAMNÝCH A TRVALO VZOSTUPNÝCH TRENDOV

    Členské štáty identifikujú významné a trvalo vzostupné trendy pri všetkých útvaroch alebo skupinách útvarov podzemných vôd, ktoré sú charakterizované ako rizikové v súlade s prílohou II k smernici 2000/60/ES, pričom do úvahy vezmú tieto požiadavky:

    1.

    v súlade s oddielom 2.4 prílohy V k smernici 2000/60/ES sa monitorovací program navrhne tak, aby zistil významné a trvalo vzostupné trendy v obsahoch znečisťujúcich látok identifikované podľa článku 3;

    2.

    postup identifikácie významných a trvalo vzostupných trendov je založený na týchto faktoroch:

    a)

    frekvencia monitorovania a miesta monitorovania sa zvolia tak, aby v dostatočnej miere:

    i)

    poskytovali informácie potrebné na zabezpečenie toho, že takéto vzostupné trendy sa dajú rozlíšiť od prirodzených kolísaní s dostatočnou mierou istoty a presnosti;

    ii)

    umožnili identifikovať takéto vzostupné trendy v dostatočnom predstihu na to, aby sa mohli prijať opatrenia na zabránenie alebo v rámci možností aspoň zmiernenie environmentálne významných zhoršení kvality podzemných vôd. Ak je to možné, táto identifikácia sa prvýkrát vykoná do roku 2009, pričom sa do úvahy vezmú existujúce údaje v súvislosti so správou o identifikácii trendov v rámci prvého plánu manažmentu povodia uvedeného v článku 13 smernice 2000/60/ES, a potom aspoň každých šesť rokov;

    iii)

    sa do úvahy vzali dočasné fyzikálne a chemické vlastnosti útvaru podzemných vôd vrátane podmienok prúdenia podzemných vôd, miery dopĺňania a času prestupu vôd cez pôdu alebo podložie;

    b)

    použijú sa metódy monitorovania a analýzy, ktoré sú v súlade s medzinárodnými zásadami pre kontrolu kvality, a ak je to potrebné vrátane metód CEN alebo vnútroštátnych normalizovaných metód, aby sa zabezpečilo poskytovanie údajov, ktoré majú rovnocennú vedeckú kvalitu a sú porovnateľné;

    c)

    odhad sa založí na štatistickej metóde, napríklad regresnej analýze pre analýzu trendu v časových radoch meraní v jednotlivých monitorovacích bodoch;

    d)

    s cieľom zabrániť skresleniu pri identifikácii trendov sa všetkým meraniam pod hranicou kvantifikácie pridelí pre výpočet polovičná hodnota najvyššej vyčíslenej hodnoty vyskytujúcej sa v rámci časových radov meraní okrem celkového obsahu pesticídov;

    3.

    identifikácia významných a trvalo vzostupných trendov v koncentráciách látok, ktoré sa vyskytujú prirodzene, ako aj v dôsledku ľudskej činnosti, prípadne zohľadní aj údaje zozbierané pred začiatkom monitorovacieho programu s cieľom podať správu o identifikácii trendov v rámci prvého plánu manažmentu povodia stanoveného v článku 13 smernice 2000/60/ES, ak sú také údaje k dispozícii.

    ČASŤ B.   POČIATOČNÉ BODY ZVRÁTENIA TRENDOV

    Podľa článku 5 členské štáty zvrátia identifikované trvalo vzostupné trendy, ktoré predstavujú riziko poškodenia spojených vodných ekosystémov, priamo závislých suchozemských ekosystémov, ľudského zdravia alebo oprávneného, skutočného či potenciálneho využívania vodného prostredia, berúc do úvahy tieto požiadavky:

    1.

    počiatočný bod pre vykonávanie opatrení na zvrátenie významných a trvalo vzostupných trendov je, keď obsah znečisťujúcej látky dosiahne 75 % parametrických hodnôt noriem kvality podzemných vôd ustanovených v prílohe I a prahových hodnôt ustanovených podľa článku 3, ak:

    a)

    nie je potrebný skorší počiatočný bod, ktorý by umožnil opatreniam na dosiahnutie zvratu trendu, aby nákladovo čo najefektívnejšie zabránili akémukoľvek environmentálne významnému zhoršeniu kvality podzemných vôd alebo aspoň takéto zhoršenie čo najviac zmiernili;

    b)

    nie je opodstatnený iný počiatočný bod v prípade, že detekčný limit neumožňuje stanovenie trendu na 75 % parametrických hodnôt; alebo

    c)

    nie je miera nárastu a reverzibility trendu taká, že aj neskorší počiatočný bod by umožnil opatreniam na dosiahnutie zvrátenia trendu, aby nákladovo čo najefektívnejšie zabránili akémukoľvek environmentálne významnému zhoršeniu kvality podzemných vôd alebo aspoň takéto zhoršenie čo najviac zmiernili.

    Pre činnosti v rozsahu pôsobnosti smernice 91/676/EHS sa počiatočný bod na vykonávanie opatrení na zvrátenie významných a trvalo vzostupných trendov stanoví v súlade s uvedenou smernicou a smernicou 2000/60/ES;

    2.

    po ustanovení počiatočného bodu pre útvar podzemných vôd označený ako rizikový v súlade s oddielom 2.4.4 prílohy V k smernici 2000/60/ES a podľa časti B ods. 1 tejto prílohy sa tento bod nezmení počas šesťročného cyklu plánu manažmentu povodia požadovaného podľa článku 13 smernice 2000/60/ES;

    3.

    zvrátenia trendov sa preukážu, berúc do úvahy príslušné ustanovenia o monitorovaní uvedené v časti A ods. 2.


    ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY

    I.   ÚVOD

    Komisia prijala svoj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane podzemnej vody pred znečistením 28. októbra 2003.

    Európsky parlament prijal svoje stanovisko v prvom čítaní 28. apríla 2005 (1).

    Výbor regiónov prijal svoje stanovisko 12. februára 2004 (2).

    Hospodársky a sociálny výbor prijal svoje stanovisko 31. marca 2004 (3).

    Rada prijala svoju spoločnú pozíciu 23. januára 2006.

    II.   CIEĽ

    Podzemná voda je dôležitým prírodným zdrojom, ktorý zabezpečuje vodu pre ľudskú spotrebu, ako aj pre poľnohospodárstvo a priemysel. Najmä v obdobiach sucha zohráva aj kľúčovú úlohu pri zachovávaní vodných a suchozemských ekosystémov. Ochrana podzemnej vody pred znečistením je preto nevyhnutná, pričom zvláštny dôraz je potrebné klásť na prevenciu, keďže obnovenie kvality podzemnej vody je zvyčajne zdĺhavý a zložitý proces, dokonca aj potom, čo sa odstráni zdroj znečistenia.

    Ochranu podzemnej vody pred znečistením v súčasnosti upravuje smernica 80/68/EHS (4), ktorá sa zruší v roku 2013, a smernica 2000/60/ES: rámcová smernica o vodách (RSV) (5).

    Návrh sa usiluje o splnenie všeobecnej požiadavky podľa článku 17 RSV, podľa ktorého Európsky parlament a Rada na základe návrhu Komisie prijmú osobitné opatrenia na zabránenie znečisteniu podzemnej vody a jeho kontrolu, aby sa zabezpečilo splnenie cieľov rámcovej smernice v oblasti životného prostredia týkajúcich sa podzemnej vody.

    III.   ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE

    Všeobecne

    V spoločnej pozícii je zapracovaných niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z prvého čítania Európskeho parlamentu doslovne, čiastočne alebo implikovane. Tieto návrhy vylepšujú alebo objasňujú znenie navrhovanej smernice.

    Ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy však v spoločnej pozícii zohľadnené nie sú, pretože Rada sa dohodla, že sú nepotrebné alebo neprijateľné, alebo v niektorých prípadoch z toho dôvodu, že ustanovenia pôvodného návrhu Komisie sa vypustili alebo výrazne zmenili. Ide predovšetkým o prílohy, ktoré Rada chcela čo najviac zjednodušiť a objasniť, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie.

    Do spoločnej pozície nebolo zahrnutých niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, keďže Rada bola toho názoru, že nie sú v súlade s usmerneniami o vypracovávaní právnych predpisov Spoločenstva, pretože opakovali a vykladali ustanovenia uvedené v smernici 2000/60/ES, rámcovej smernici o vodách, prípadne im protirečili.

    Viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zamietli, pretože sa dospelo k názoru, že sa usilujú o zavedenie ustanovení, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti určeného rámcovou smernicou, alebo sa na ne vzťahujú iné platné právne predpisy.

    Spoločná pozícia obsahuje aj iné zmeny ako tie, ktoré sa navrhujú v stanovisku Európskeho parlamentu z prvého čítania. Rada sa, napríklad, usiluje navrhovaný akt čo najracionálnejšie štrukturalizovať, aby príslušné orgány a občania porozumeli požiadavkám, ktoré sa na členské štáty kladú. Okrem toho došlo k niekoľkým textovým úpravám, ktoré objasňujú znenie alebo zabezpečujú celkovú jednotnosť smernice.

    Konkrétne

    Rada sa dohodla najmä na tom, že:

    V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1 a v prvej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 2 nebol jasný rozdiel medzi „znečistením“ a „zhoršením“. Do článku 1 sa vložil odkaz na potrebu zabrániť zhoršeniu stavu útvarov podzemnej vody, ktorý je v súlade s RSV.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 by pre všetky útvary podzemnej vody stanovil normy, ktoré sa vzťahujú na útvary využívané na získavanie pitnej vody, čo by reálne nebolo uskutočniteľné. To isté platí pre prvú časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 62 (ktorého druhú časť Rada prijala), pre bod 2 písm. b) pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 65 a pre pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68.

    Ciele stanovené v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 95 a 100 sa najlepšie dosiahnu prostredníctvom rámcového programu Spoločenstva pre výskum.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 nie je v súlade s RSV, ktorá jasne rozlišuje medzi úrovňou ochrany podzemných a povrchových vôd.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 7, 10 a 80, ako aj písm. aa) pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 15 sa zaoberajú kvantitatívnym stavom podzemnej vody. Nespadá to do rozsahu pôsobnosti tejto dcérskej smernice, ktorá hovorí výlučne o kvalitatívnom stave, ako sa uvádza v článku 17 RSV.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 8 a 9, ktoré odkazujú na iné oblasti politiky, neboli v súlade s usmerneniami o vypracovávaní právnych predpisov, podobne ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13, ktorý sa považoval skôr za výklad RSV, ako za odôvodnenie smernice o podzemných vodách.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 nebol potrebný, pretože podľa článku 6 znenie spoločnej pozície ustanovilo rovnaký režim ako režim uvedený v smernici 80/68/EHS.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 prebral ustanovenia článku 5 RSV, ktoré jasne ustanovujú povinnosti súvisiace s charakterizáciou.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 nebol prijateľný, pretože Rada bola toho názoru, že základným prvkom navrhovanej smernice je jasné pojmové, ako aj terminologické rozlíšenie medzi normami kvality stanovenými na úrovni Spoločenstva a prahovými hodnotami, ktoré členské štáty určili podľa svojich vlastných hydrogeologických osobitostí. Oslabenie alebo odmietnutie tohto prístupu by vykonávanie skomplikovalo a znížilo efektívnosť jeho výsledkov. To isté platí pre celé znenie, pre všetky časti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 30, 31, 34, 36, 65, 66, 67, 69, 70, 71, 89 a 90.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 bol v zásade prijateľný, zjednodušilo sa však jeho znenie, aby lepšie obsiahlo pojem trendov, ktoré potenciálne vedú k environmentálnemu riziku.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 19 a 20 boli z časti prijateľné, neboli však konzistentné s vypracovaným znením RSV. V článku 2 ods. 4 sa skombinovali prvky prebraté z oboch.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 znovu vymedzuje pojem existujúci v RSV a mohol by spôsobiť zmätok. RSV požaduje „zamedzenie zhoršeniu stavu útvarov podzemnej vody“, nie kvality.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 22 a 24, ako aj prvá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 38 odkazujú na pojmy, ktoré sa ako také v spoločnej pozícii nepoužívajú a predstavovali vážne praktické ťažkosti. Otázkou prirodzene sa vyskytujúcich koncentrácií (ktorej sa dotýka aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91) sa však zaoberá odôvodnenie 7.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 23, 49 a 93 zaviedli nový, zložitý a zbytočný pojem, ktorý mohol všeobecne viesť k nesprávnej interpretácii. Historickým znečistením sa primerane zaoberajú všeobecnejšie ustanovenia spoločnej pozície a RSV.

    Pozmeňujúci návrh a doplňujúci 56 nebol vzhľadom na rozsah pôsobnosti navrhovanej smernice relevantný.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 nebol v súlade s postojom Rady, podľa ktorého by sa normy kvality a prahové hodnoty mali stanoviť na úrovniach primeraných riziku pre útvary podzemnej vody.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 57 a 59 boli zbytočné, keďže spoločná pozícia sa zaoberá významom dobrého a slabého chemického stavu.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 bol zbytočný vzhľadom na vymedzenie pojmov znečisťujúca látka a znečistenie.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 nebol prijateľný, pretože členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie programu opatrení.

    Otázky, ktorými sa zaoberajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 41 a 58, sú uvedené v prílohe IV a III spoločnej pozície.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 nebol prijateľný, pretože používa ustanovenie prevzaté zo smernice 80/68/EHS v úplne odlišnom kontexte, čo by mohlo spôsobiť, že by bolo nepoužiteľné.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 51, 52 a 54 prevzali ustanovenia z RSV. Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50, Rada v článku 6 ods. 4 použila jazyk inšpirovaný smernicou 80/68/EHS (článok 15), pričom prihliadala na potrebu čo najviac znížiť byrokratickú záťaž.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 neprimerane vylúčil prílohu III z možnej technickej úpravy.

    Vypustenie navrhované v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 60 by viedlo k nesúladu medzi touto smernicou o podzemných vodách a smernicou 91/676/EHS. Spoločná pozícia objasňuje vzťah medzi týmito dvoma smernicami.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 už ako taký nebol relevantný, pretože spoločná pozícia sa otázkou dodržiavania zaoberá iným spôsobom, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby nedodržanie v jedinom monitorovacom bode znamenalo nedodržanie pre celý útvar alebo skupinu útvarov (pozri článok 4 a prílohu III).

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 73, 76, 77, 78, 79 (prvá časť), 83, 84 a 85 už neboli relevantné. Rada sa najmä nazdávala, že prístup časových radov stanovený v pôvodnom návrhu je nepoužiteľný vzhľadom na rôznorodosť hydrogeologických podmienok v EÚ a že spoločné kritériá by sa mali stanoviť len pre identifikáciu trendov a pre počiatočný bod zvrátenia trendov (príloha IV). Druhá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 79 (podobná pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 89) sa implikovane zahrnula do prílohy IV bodu 1.3.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81 bol mätúci a nekonzistentný s RSV. Článok 5 ods. 2 spoločnej pozície však objasňuje, čo sa bude ochraňovať.

    IV.   ZÁVER

    Rada sa nazdáva, že spoločná pozícia predstavuje vyrovnaný súbor opatrení, ktorý by prispel k napĺňaniu cieľov politiky životného prostredia Spoločenstva načrtnutej v článku 174 ods. 1 Zmluvy o ES, zlepšil ochranu podzemných vôd pred znečistením, pričom by zabezpečil dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa podzemnej vody, ktoré sú uvedené v smernici 2000/60/ES, umožnil jej účinné vykonávanie zo strany členských štátov a zároveň prihliadol na ich osobitné hydrogeologické pomery.

    S cieľom skorého prijatia smernice sa teší na konštruktívne diskusie s Európskym parlamentom.


    (1)  Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 75.

    (2)  Ú. v. EÚ C 109, 30.4.2004, s. 29.

    (3)  Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 40.

    (4)  Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43.

    (5)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 71.


    Top