This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2005/243/07
Case C-268/05 P: Appeal brought on 27 June 2005 by Giorgio Lebedef against the judgment delivered on 12 April 2005 by the First Chamber of the Court of First Instance of the European Communities in Case T-191/02 between Giorgio Lebedef and the Commission of the European Communities
Vec C-268/05 P: Odvolanie podané 27. júna 2005: Giorgio Lebedef proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (prvá komora) z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef proti Komisii Európskych spoločenstiev
Vec C-268/05 P: Odvolanie podané 27. júna 2005: Giorgio Lebedef proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (prvá komora) z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef proti Komisii Európskych spoločenstiev
Ú. v. EÚ C 243, 1.10.2005, p. 5–5
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
1.10.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 243/5 |
Odvolanie podané 27. júna 2005: Giorgio Lebedef proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (prvá komora) z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef proti Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec C-268/05 P)
(2005/C 243/07)
Jazyk konania: francúzština
Giorgio Lebedef, v zastúpení: G. Bouneou a F. Frabbeti, advokáti, podal 27. júna 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (prvá komora) z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. apríla 2005 vo veci T-191/02, Giorgio Lebedef, úradník Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Senningerbergu – Luxemburgu, v zastúpení G. Bouneou a F. Frabbeti, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, žalobca, proti Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení J. Currall, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, žalovaná strana, ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie z 5. decembra 2001, ktorým táto vypovedala rámcovú dohodu z 20. septembra 1974, nanovo prijala vykonávacie pravidlá týkajúce sa úrovní, priebehu a postupov rokovaní dohodnuté medzi väčšinou odborov a združení a správnym orgánom Komisie 19. januára 2000, potvrdila dohodu zo 4. apríla 2001 týkajúcu sa disponibilných zdrojov na zastupovanie zamestnancov, potvrdila ustanovenia o štrajku obsiahnuté v prílohe I rámcovej dohody z 20. septembra 1974, vyzvala podpredsedu Komisie N. Kinnocka na rokovanie s odbormi a združeniami, ďalej, aby navrhol prijatie novej rámcovej dohody pred koncom marca 2002 kolégiom a na to, aby zaradil medzi zmeny Služobného poriadku, na ktorých sa treba dohodnúť s odbormi a združeniami, zmenu, ktorá umožní prijať volebný poriadok prostredníctvom referenda organizovaného pre zamestnancov inštitúcie, a pokiaľ to bude potrebné, tiež zrušenie listu N. Kinnocka z 22. novembra 2001 zaslaného predsedovi každého odborového zväzu s účelom oznámenia im prijatia rozhodnutia požadovať od Komisie, aby ku dňu 5. decembra 2001 vypovedala uvedenú rámcovú dohodu z 20. septembra 1974 a aby prijala niektoré z uvedených bodov, ako aj zrušenie rozhodnutia E. Halskova zo 6. decembra 2001, ktorým sa zamieta vydanie cestovného príkazu žalobcovi na účasť na schôdzi konanej 7. decembra 2001 vo veci uzavretia dohody o „všeobecnom zozname návrhov zmien Služobného poriadku“.
Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku odvolateľ spochybňuje časť 4 body 96 až 103 rozsudku. Presnejšie prípustnosť „... návrhu na zrušenie rozhodnutia z 5. decembra 2001 v rozsahu, v ktorom sa týka prijatia vykonávacích pravidiel a pokiaľ tieto žalobcovi popierajú práva, ktoré mu vyplývajú z dohody zo 4. apríla 2001“.
Vykonávacie pravidlá v rozsahu, v ktorom vylučujú z rokovaní odborový zväz, ktorý na týchto zastupuje žalobca, majú vplyv na jeho osobné postavenie tým, že mu popierajú práva, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia zástupcu odborového zväzu na uvedených rokovaniach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 1989, Maurissen a Union Syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, Zb. s. 1045, a rozsudok zo 14. júla 1998, Lebedef/Komisia, T-42/97 Zb.VS, s. I-A-371 a II-1071, body 18 až 21). V dôsledku toho majú vykonávacie pravidlá negatívny dopad na jeho práva a dávajú mu podnet na to, aby ich spochybnil s cieľom ich zrušenia.
Tento záver nemožno vyvrátiť na základe judikatúry ustálenej v rozsudkoch Súdu prvého stupňa z 22. júna 1994, Rijnoudt a Hockem/Komisia (T-97/02 a T-111/92, Zb.VS s. I-A-159 a II-511, body 82 a 86), a z 15. júla 1994, Browet a i./Komisia (T-576/93 až T-582/93, Zb.VS s. I-A-191 a II-619, bod 44). V skutočnosti sa okolnosti vo veciach, v rámci ktorých boli tieto rozsudky vydané, od tohto sporu odlišujú, pretože v tomto spore práva žalobcu vyplývajú priamo z Pravidiel o zdrojoch, a hoci sú priznané s cieľom zjednodušenia účasti jeho odborového zväzu na rokovaní, vzťahujú sa na ne ustanovenia Služobného poriadku, pretože sa bezprostredne dotýkajú jeho vlastného právneho postavenia.
Pokiaľ ide o posudzovanú prípustnosť, Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku de facto uznáva, že A&D (odborový zväz žalobcu) nie je zastupiteľná. Odvolateľ tento názor spochybňuje, pretože vykonávacie pravidlá neposudzujú zastupiteľnosť odborov a združení objektívne a preto tu ide o zjavný omyl v porovnávacom posúdení tejto zastupiteľnosti. Naviac došlo k porušeniu zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, dodržovania práv na obranu, povinnosti odôvodnenia, zákazu svojvoľného postupu a článku 24a Služobného poriadku.