Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2005/171/13

    Vec C-181/05: Žaloba podaná 22. apríla 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko

    Ú. v. EÚ C 171, 9.7.2005, p. 7–8 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    9.7.2005   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 171/7


    Žaloba podaná 22. apríla 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko

    (Vec C-181/05)

    (2005/C 171/13)

    Jazyk konania: nemčina

    Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: U. Wölker a M. Konstantinidis, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 22. apríla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spolkovej republike Nemecko.

    Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

    vyslovil, že Spolková republika Nemecko si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 3 ods. 4, 5 ods. 4 a 4 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES (1) z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti tým, že včas neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie týchto ustanovení do nemeckého vnútroštátneho právneho poriadku;

    zaviazal Spolkovú republiku Nemecko nahradiť trovy konania.

    Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

    § 1 ods. 3 prvá veta nariadenia Spolkovej republiky Nemecko o vozidlách po dobe životnosti je v rozpore s ustanoveniami smernice 2000/53/ES, pretože článok 3 ods. 1 uvedenej smernice v spojení s článkom 2 bodom 1 platí pre akékoľvek vozidlo zaradené do kategórie M1 alebo N1 a aj pre špeciálne jednoúčelové vozidlá. Ustanovenia nemeckého nariadenia o vozidlách po dobe životnosti naproti tomu platia pre špeciálne jednoúčelové vozidlá iba do celkovej prípustnej hmotnosti 3,5 tony. Podľa článku 3 ods. 4 smernice sú špeciálne jednoúčelové vozidlá vyňaté z pôsobnosti predpisov o opätovnom využití a spätnom získavaní, nie však z pôsobnosti zákazov určitých látok. Je treba povedať, že podľa uvedených predpisov pre rozsah pôsobnosti sú rozhodujúce jednoznačne znaky konečného výrobku: ak teda špeciálne jednoúčelové vozidlo po jeho úprave spĺňa znaky triedy M1, bezvýhradne sa na neho vzťahuje pôsobnosť smernice 2000/53. Obmedzenie pôsobnosti na základe celkovej hmotnosti je teda v rozpore so smernicou.

    § 1 ods. 3 tretia veta nemeckého nariadenia o vozidlách po dobe životnosti vyníma „výstuže, súčiastky a ostatné predmety vo výbave, ktoré sú pre špeciálne účely nevyhnutné“, zo zákazu určitých látok. Toto vyňatie nie je pokryté smernicou, pretože jej relevantné ustanovenia sa vzťahujú na všetky materiály a súčiastky, ktorých hlavným účelom je používanie vozidiel uvedených v tejto smernici, vrátane materiálov a súčiastok, ktoré sú nevyhnutné na špeciálne účely.

    Podľa § 3 ods. 4 nariadenia o vozidlách po dobe životnosti neplatí zásada bezplatného prevzatia, ak vozidlo po dobe životnosti nebolo registrované podľa ustanovení nemeckého registračného konania alebo bolo naposledy registrované, keď vozidlo po dobe životnosti bolo registrované podľa ustanovení nemeckého registračného konania menej ako tri mesiace pred jeho vyradením, pokiaľ nebol odovzdaný technický preukaz, alebo ak vozidlo po dobe životnosti je vozidlom kategórie M1 alebo N1, ktoré sa nevyrába a nepovoľuje sériovo alebo v jednostupňovom konaní. Tieto výnimky nie sú obsiahnuté v smernici.

    § 8 ods. 2 nariadenia o vozidlách po dobe životnosti obmedzuje zákaz určitých látok podľa článku 4 ods. 2 písm. a) smernice na vozidlá, ktoré sa dodali na trh po 1. júli 2003, ako aj na materiály a súčiastky pre tieto vozidlá. Keďže sa zákaz určitých látok podľa smernice vzťahuje na všetky materiály a súčiastky dodané na trh po 1. júli 2003, je toto ustanovenie nemeckého nariadenia o vozidlách po dobe životnosti v rozpore so smernicou. Skutočnosť, že rozhodnutia 2002/525 a 5006/63 predpokladali pre náhradné diely okrem výnimiek obsiahnutých v prílohe II smernice ďalšie výnimky, nemôže odôvodniť iný výklad článku 4 ods. 2 písm. a) smernice, pretože potreba stanovenia týchto výnimiek bola zrejmá až po prijatí tejto smernice. Vyššie uvedený rozpor nemeckej právnej úpravy znovu nastane, keď uplynú lehoty časovo obmedzených výnimiek. Ciele smerníc – znížiť zaťaženie životného prostredia vozidlami po dobe životnosti a zabrániť v čo najširšej miere hromadeniu odpadov – by bolo možné najlepšie dosiahnuť maximálne reštriktívnym výkladom článku 4 ods. 2 písm. a).


    (1)  Ú. v. ES L 269, s. 34


    Top