3.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 136/1

1.

Rada 17. februára 2005 preskúmala aktualizovaný Program stability Belgicka na obdobie rokov 2004 až 2008. Program vo veľkej miere spĺňa požiadavky na údaje podľa „kódexu pravidiel pre obsah a formu programov stability a konvergenčných programov.“ Program nezahŕňa povinné prognózy o úrokových sadzbách. Belgicko sa preto vyzýva, aby dosiahlo úplný súlad s požiadavkami na údaje.

2.

Makroekonomický scenár, z ktorého tento program vychádza, predpokladá rast reálneho HDP v roku 2005 a 2006 vo výške 2,5 % a jeho zníženie v priebehu zostávajúceho obdobia programu na 2 %. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že scenár spoľahlivo odráža predpoklady rastu. Pokiaľ ide o infláciu, prognózy programu sa javia realistické.

3.

Rozpočtová stratégia načrtnutá v aktualizácii sa zameriava na udržanie vyrovnaného rozpočtu alebo malého prebytku a udržanie trendu zostupného pomeru dlhu s cieľom pripraviť sa na dosah starnutia obyvateľstva na rozpočet. Aktualizácia projektuje vyrovnaný rozpočet v roku 2005 a 2006 a prebytok vo výške 0,3 % HDP v roku 2007 a 0,6 % v roku 2008. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou (ktorá sa skončila v roku 2007), súčasná aktualizácia vo všeobecnosti potvrdzuje plánovanú úpravu vzhľadom na vo veľkej miere nezmenený makroekonomický scenár. V dôsledku vplyvu prebiehajúcej reformy priamych daní, ktorá sa začala z roku 2001, a vyšších verejných investícií pred začatím miestnych volieb v roku 2006, je primárny prebytok projektovaný tak, že do roku 2006 mierne poklesne, ale potom sa opäť zvýši. Program predpokladá klesajúce úrokové zaťaženie, čo je výsledkom najmä prebiehajúceho znižovania dlhu. Očakáva sa, že príjmy budú do roku 2006 klesať a potom zostanú stabilné, zatiaľ čo primárne výdavky do roku 2008 mierne klesnú. Predpokladá sa, že cyklicky upravený zostatok (podľa informácií v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky) zostane počas programového obdobia kladný pričom hodnota prebytku klesne z 0,5 % HDP v roku 2004 na 0,1 % v roku 2006 a potom opäť stúpne na 0,9 % HDP v roku 2008.

4.

Zdá sa, že riziká spojené s rozpočtovými projekciami sú vo veľkej miere vyvážené. Belgická vláda zatiaľ neoznámila, aké opatrenia prijme na to, aby udržala rozpočet na rok 2006 vyvážený, a to napriek poklesu o 0,3 % HDP, čo je výsledkom pokračujúcej reformy priamych daní z roku 2001 a skutočnosti, že rozpočet na rok 2005 využíva celý rad menších jednorázových operácií (v celkovej hodnote okolo 0,2 % HDP). Taktiež zatiaľ čo makroekonomický scenár je hodnoverný, zostatok štátneho rozpočtu Belgicka je i naďalej relatívne citlivý na zmeny hospodárskeho rastu (citlivosť 0,6). Na záver, existuje aj riziko vzhľadom na kontrolu primárnych výdavkov, najmä na úrovni systému sociálneho zabezpečenia. Prekročenie zaznamenané v systéme zdravotníckej starostlivosti v roku 2004 (napriek už vysokému ročnému reálnemu rastu vo výške 4,5 %) naznačuje pokračujúci vysoký rast týchto výdavkov. Ku koncu roka 2004 boli oznámené nové opatrenia s cieľom znížiť náklady na zdravotnícku starostlivosť (celkovo o 0,2 % HDP), no ich efektívnosť je stále obtiažne zhodnotiť. Na druhej strane, minister sociálnych vecí dostal mandát, aby na väčšiu časť roka 2005 prijal nevyhnutné opatrenia bez predošlej porady s parlamentom (alebo s niekým iným) s cieľom umožniť rýchlo reagovať na ďalšie možné prekročenie. Belgická vláda všeobecne taktiež získala dôveryhodnosť za dodržiavanie svojich záväzkov prijímať opatrenia na udržanie vyrovnaného rozpočtu.

5.

Vzhľadom na posúdenie rizík sa zdá, že riziká pre rozpočtové ciele sú vo všeobecnosti vyrovnané a rozpočtová pozícia v programe sa zdá byť dostatočná na dodržanie strednodobého cieľa takmer vyrovnaného alebo prebytkového stavu rozpočtu podľa Paktu stability a rastu. Navyše existuje dostatočná bezpečnostná rezerva voči riziku porušenia referenčnej hodnoty deficitu 3 % HDP v prípade normálnych cyklických fluktuácií v každom roku.

6.

Pomer dlhu sa v roku 2004 odhaduje na 96,6 % HDP, teda výrazne nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v Zmluve. Program projektuje počas programového obdobia pokles pomeru dlhu o 12,4 percentuálneho bodu na 84,2 % HDP v roku 2008. Toto číslo zahŕňa prevzatie dlhu vo výške 7,4 miliárd EUR (2,5 % HDP) od národnej železničnej spoločnosti SNBC v roku 2005. Zahrnutie dlhu SNBC spomaľuje zníženie zadlženia v roku 2005, ale inak je plánované zníženie zadlženosti rýchlejšie, než sa plánovalo v predchádzajúcej aktualizácii.

7.

S ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa zdá, že Belgicku hrozí určité riziko z dôvodu súčasnej úrovne hrubého dlhu. Napriek tomu, že pomer dlhu klesá, je ešte stále vysoký a rovnomerné znižovanie závisí od udržiavania vysokých primárnych prebytkov na dlhšie obdobie. Stratégia vysporiadania sa s vysokými rozpočtovými nákladmi na starnúce obyvateľstvo, ktorá je uvedená v programe, je založená najmä na znížení hrubého dlhu prostredníctvom udržania vyrovnanej rozpočtovej pozície alebo malého prebytku (spoliehajúc sa najmä na obmedzenie primárnych výdavkov) a na fonde pre starnúce obyvateľstvo. Zachovanie primárnych výdavkov sa môže ukázať ako náročné, najmä v sektore zdravotníckej starostlivosti, ale je dôležité vzhľadom na stratégiu vlády znižovať daňové zaťaženie s cieľom vytvárať zamestnanosť. Vzhľadom na projektované zvýšenie podielu obyvateľstva v dôchodkovom veku je odhodlané plnenie tejto všeobecnej stratégie kľúčové pri dosiahnutí dlhodobej udržateľnosti.

8.

Hospodárske politiky uvedené v aktualizácii sú vo veľkej miere v zhode so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky konkrétnej krajiny pre oblasť verejných financií. Aktualizácia zaručuje najmä, že pomer dlhu má naďalej udržateľný klesajúci trend. Vzhľadom na nedávne prekročenia výdavkov na zdravotnícku starostlivosť (pre ktoré je miera rastu stanovená na relatívne vysokej ročnej hodnote 4,5 %) hrozí určité riziko porušenia usmernenia, aby sa obmedzil rast reálnych výdavkov v subjektoch I (federálna vláda a sociálne zabezpečenie) na hodnotu 1,5 %. Dôležité je preto udržiavať vysoké primárne prebytky a obmedzovať rast reálnych výdavkov, najmä s ohľadom na finančné potreby vyvolané starnutím obyvateľstva.