Žaloba podaná dňa 28. januára 2005: Ritec International Limited proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-40/05)

(2005/C 93/63)

Jazyk konania: angličtina

Ritec International Limited, so sídlom v Enfield (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: P. H. L. M. Kuypers a M. J. Osse, právnici, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 28. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 5 ods. 7 nariadenia 2037/2000/ES (1) umožňuje Komisii povoliť na žiadosť príslušného orgánu členského štátu časovo obmedzenú výnimku na používanie a uvedenie hydrochlórofluorokarbónov na trh, ak sa preukáže, že pre jednotlivé použitia nie sú dostupné alebo sa nemôžu použiť technicky a ekonomicky prijateľné alternatívne látky alebo technológie. Príslušný orgán Veľkej Británie podal za žalobkyňu takúto žiadosť o povolenie výnimky pre jej používanie HCFC-141b v jej výrobku na ochranu skla „ClearShield“. Dňa 23. novembra 2004 Komisia túto žiadosť zamietla.

Žalobkyňa je toho názoru, že Komisia nesprávne pochopila spôsob, akým žalobkyňa používa HCFC-141b, a ďalej odmieta tvrdenia Komisie, že výrobky ako nehorľavý „ClearShield“ sa už nachádzajú na trhu, že žalobkyňa plánuje zavedenie horľavého „ClearShield“ alebo lakovacieho boxu v roku 2005, že horľavé výrobky na ochranu skla sú pre užívateľov bezpečné, ak sa horľavý výrobok používa v lakovacom boxe, a že žalobkyňa mala dosť času na náhradu HCFC-141b náhradnými látkami. Ďalej žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa našla náhradu za HCFC-141b. Súčasne žalobkyňa spochybňuje tvrdenie Komisie, že existuje niekoľko náhradných látok bez HCFC, ale z dôvodu obáv z horľavosti, resp. kvôli používaniu inými spoločnosťami na trhu EU, tieto doposiaľ neboli zavedené. Žalobkyňa uvádza, že našla iba jedinú náhradnú látku, ktorá nie je komerčne dostupná.

Žalobkyňa ďalej spochybňuje tvrdenie Komisie, že používanie HCFC-141b zakazovalo už nariadenie 3093/1994 (2), a že výnimka podľa článku 5 ods. 7 nariadenia 2037/2000 je nevyhnutná pre ďalšie používanie tejto látky žalobkyňou. Podľa žalobkyne sa na používanie HCFC-141b nariadenie 2037/2000 nevzťahuje, alebo prinajmenšom bude zakázané až po roku 2015.

Napokon žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie Komisie je v rozpore s článkom 253 ES, nakoľko neobsahuje odôvodnenie.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 224, s. 1).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 3093/94 z 15. decembra 1994 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 333, s. 1).