16.4.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/8

1)

Musia sa články 2 a 5 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS (1) zo 6. decembra 1979, v rozsahu, v ktorom podmieňujú vrátenie dane nadobúdateľovi alebo zákazníkovi, ktorí nie sú rezidentmi, použitím tovarov a služieb na účely zdaniteľných plnení, vykladať tak, že sa môže tiež vrátiť DPH, ktorá nie je dlhovaná a ktorá bola postupne omylom faktúrovaná a uhradená štátnej pokladni? Ak bude odpoveď kladná, je ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré vylučuje vrátenie dane nadobúdateľovi/zákazníkovi, a to na základe zásady neodpočítateľnosti vyúčtovanej a zaplatenej dane, hoci nebola dlhovaná, v rozpore s uvedenými ustanoveniami smernice?

2)

Je vo všeobecnosti možné vyvodiť zo spoločného systému DPH, že nadobúdateľ/zákazník sú daňovníkmi dane voči štátnej pokladni? Je zlučiteľné s týmto systémom, najmä so zásadami neutrality DPH, účinnosti a nediskriminácie, aby sa na základe vnútroštátneho práva nepriznalo nadobúdateľovi/zákazníkovi ako daňovníkovi DPH – ktorému vnútroštátne právo ukladá povinnosť fakturácie a platby – právo na vrátenie dane daňovým orgánom v prípade, že mu bola nedlhovaná daň vyrúbená a bola zaplatená? Je vnútroštátny systém – tak, ako ho vykladajú vnútroštátne súdy – v rozpore so zásadami účinnosti a nediskriminácie v oblasti vrátenia DPH vyberanej pri porušení práva Spoločenstva, keďže umožňuje nadobúdateľovi/zákazníkovi konať len voči dodávateľovi/poskytovateľovi služieb, no nie voči daňovému orgánu, napriek tomu, že vo vnútroštátnom právnom poriadku existuje analogický prípad, keď zástupca daňovníka odvádza priame dane, ktoré tento daňovník dlhuje, pričom obaja majú právo žiadať od štátnej pokladne vrátenie nedlhovanej dane?