Žaloba podaná dňa 9. júna 2004: Európsky úrad pre životné prostredie a Stichting Natuur en Millieu proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-236/04)

(2004/C 217/52)

Jazyk konania: angličtina

Európsky úrad pre životné prostredie, so sídlom Brusel, Belgicko a Stichting Natuur en Millieu, so sídlom Utrecht, Holandsko, v zastúpení: P. van den Biesen a B. Arentz, advokáti, podali 9. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Napadnutým rozhodnutím Komisia rozhodla nedoplniť prílohu I k smernici 91/414 (2) a nezahrnúť „Atrazine“ medzi účinné látky tam uvedené. Článok 4 smernice 91/414 ustanovuje, že členskými štátmi môžu byť povolené iba prípravky na ochranu rastlín obsahujúce látky uvedené v prílohe I. Odmietnutím zahrnutia látky Atrazine do prílohy I Komisia rozhodla nepovoliť ďalšie užívanie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich túto látku.

Žalobcovia nenapádajú tento aspekt rozhodnutia ale skôr určité prechodné ustanovenia, ktoré dovoľujú do 30. júna 2007 za podmienok smerujúcich k minimalizovaniu rizika určité obmedzené užívanie prípravkov obsahujúcich Atrazine. V preambule svojho rozhodnutia Komisia odôvodňovala tieto prechodné opatrenia doterajšou absenciou efektívnych alternatív a potrebou vytvorenia časového obdobia pre ich vývoj.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú, že napadnuté ustanovenia porušujú smernicu 91/414. Článok 5 tejto smernice ustanovuje, že členský štát môže obnoviť povolenie na obdobie 12 rokov pre látky, ktoré boli uvedené na trh viac ako dva roky pred zverejnením smernice. Atrazine je takouto látkou. Pretože však medzičasom takéto látky neboli zahrnuté do prílohy I, podľa názoru žalobcov v smernici 91/414 neexistuje právny základ pre povolenie ich pokračujúceho používania po uplynutí 12-ročného prechodného obdobia. Žalobcovia týmto tvrdia, že napadnutými ustanoveniami Komisia vytvorila nový základ pre obnovenie povolenia Atrazine, hoci podľa smernice 91/414 nemala právomoc tak konať.

Žalobcovia tiež namietajú, že Komisia porušila smernicu 92/43 (3) a to tým, že do napadnutého rozhodnutia nezahrnula ďalšie obmedzenia týkajúce sa osobitných chránených území, bližšie špecifikovaných v Európskej ekologickej sústave osobitných chránených území Natura 2000, uvedenej v článku 3 smernice 92/43.

(1)  Ú. v. ES L 78 16.3.2004, s. 53.

(2)  Smernica Rady 91/414/EHS zo dňa 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, Úradný vestník L 230, 19/08/1991 s. 1-32

(3)  Smernica Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Úradný vestník L 206, 22/07/1992 s. 7-50