—

Podpora nie je určená pre spracovateľské podniky, ale je potrebným dodatočným opatrením na odškodnenie strát príjmov výrobcov, ktoré vyplývajú z vyššieho dopadu fixných nákladov na rozdelenie čistých výnosov u družstiev;

—

príčinnú súvislosť medzi epidémiou dobytka a zníženými príspevkami nie je možné abstraktne preukázať, ale táto závisí od praktického výkonu predpisu o podpore, ktorý je vo svojej podstate štrukturovaný tak, že vylučuje poskytovanie podpory z dôvodov, ktoré by nesúviseli s chorobou modrých jazykov. Odvolanie sa na hypotetické dôvody, ktoré by nesúviseli so znížením príspevkov, nie je dostatočne odôvodnené a odporuje skutočnostiam známym Európskej Komisii;

—

družstvá zvýhodnené podporou by nemali žiadnu flexibilitu ohľadne prístupu k alternatívnym zdrojom zásobenia.

—

Komisia porušila zásadu užitočného účinku tým, že vylúčila použitie článku 87 odsek 2 písmeno b, aj keď sa talianske úrady na tento predpis neodvolávali. Podľa náhľadu žalujúcej strany mala žalovaná strana toto nepoužitie primerane odôvodniť. Je isté, že použitie tohto ustanovenia pri zohľadnení zásady užitočného účinku nemôže byť vylúčené len z dôvodu, že sa talianske úrady naňho neodvolali.

—

Komisia porušila článok 87 odsek 3 písmeno c) tým, že neuznala, že opatrenie prehlásené za nesúladné je druhovo identické s Komisiou samotnou, rozhodnutím SG(01) D/285817 z 2. februára 2001, povoleným opatrením podľa článku 3 regionálneho zákona 22/2000.