1

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť Iceland Foods Ltd, navrhuje zrušiť rozhodnutie veľkého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 15. decembra 2022 (vec R 1613/2019‑G) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2

Dňa 23. januára 2018 spoločnosť Icelandic Trademark Holding ehf podala na EUIPO návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Európskej únie, ktorá bola zapísaná na základe prihlášky podanej žalobkyňou 12. februára 2013 pre obrazové označenie vyobrazené takto:

3

Tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka a pre ktoré bol podaný návrh na vyhlásenie neplatnosti, patria do tried 29, 30 a 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

4

Dôvody neplatnosti uvedené na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti boli v podstate tie, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. ES L 78, 2009, s. 1), ktoré bolo zmenené, v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. b), c) a g) uvedeného nariadenia [teraz článok 59 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

5

Dňa 27. mája 2019 zrušovacie oddelenie vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti pre všetky výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie.

6

Dňa 24. júla 2019 podala žalobkyňa odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia.

7

V konaní pred veľkým odvolacím senátom Icelandic Trademark Holding uviedla ďalší dôvod neplatnosti, okrem dôvodov predložených zrušovaciemu oddeleniu, ktorý sa v podstate zakladal na uplatnení kombinovaných ustanovení článku 52 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1001].

8

Napadnutým rozhodnutím veľký odvolací senát odvolanie zamietol. V podstate v prvom rade konštatoval, že návrh na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky, založený na článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 je neprípustný, pretože bol podaný neskoro, teda až v štádiu odvolacieho konania.

9

Veľký odvolací senát v druhom rade na jednej strane konštatoval, že napadnutá ochranná známka bola príslušnou skupinou verejnosti, t. j. početnou anglicky hovoriacou verejnosťou v Európskej únii, vnímaná ako označenie, podľa ktorého výrobky a služby, na ktoré sa vzťahuje, pochádzajú z Islandu. Dodal, že obrazové prvky napadnutej ochrannej známky nemenia toto vnímanie z dôvodu ich dekoratívnej povahy. Dospel preto k záveru, že uvedená ochranná známka bola zapísaná v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

10

Na druhej strane veľký odvolací senát v podstate pripomenul, že na to, aby sa predmetné označenie nemohlo zapísať ako ochranná známka Európskej únie, stačí, aby sa naň vzťahoval jeden z absolútnych dôvod zamietnutia. V každom prípade, ak by sa uvedená ochranná známka mala posudzovať podľa ustanovení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, mala by sa považovať za známku, ktorá nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

11

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

12

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

13

Icelandic Trademark Holding navrhuje, aby Všeobecný súd:

14

International Trademark Association (INTA) navrhuje, aby Všeobecný súd:

15

Žalobkyňa v podstate uvádza dva žalobné dôvody, založené na jednej strane na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 a na druhej strane na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

16

Veľký odvolací senát v podstate konštatoval, že napadnutá ochranná známka bola pre príslušnú skupinu verejnosti opisná vo vzťahu k zemepisnému pôvodu tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje, alebo k ich charakteristikám, najmä vzhľadom na veľmi vysokú znalosť zemepisného názvu „Island“ a charakteristiky tejto krajiny, pokiaľ ide o prírodu, ekológiu, obnoviteľné zdroje energie, hospodársku prosperitu, kvalifikovanú pracovnú silu a jej priemysel a skutočný vývoz. Na základe týchto skutočností možno dospieť k záveru, že pre príslušnú skupinu verejnosti bol Island krajinou schopnou vyrábať mnoho rôznych druhov tovarov a poskytovať širokú škálu služieb. Podľa veľkého odvolacieho senátu teda príslušná skupina verejnosti spájala predmetné tovary a služby s napadnutou ochrannou známkou ako označenie ich zemepisného pôvodu alebo niektorých ich charakteristík, ktoré sú špecifické pre tento zemepisný pôvod.

17

Žalobkyňa a INTA tvrdia, že veľký odvolací senát porušil článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009. Namietajú posúdenia veľkého odvolacieho senátu a v dôsledku toho záver o opisnom charaktere napadnutej ochrannej známky pre všetky predmetné výrobky a služby.

18

Konkrétnejšie, žalobkyňa sa domnieva, že napriek tomu, že neexistujú žiadne právne predpisy na úrovni Únie, ktoré by zakazovali zápis názvov krajín ako ochranných známok, veľký odvolací senát v napadnutom rozhodnutí takýto zákaz fakticky uložil. V tejto súvislosti sa podľa žalobkyne údajne opieral o nerozhodujúce kritériá, ako je znalosť zemepisného názvu „Iceland“ príslušnou skupinou verejnosti, alebo o nepresné a nepotvrdené charakteristiky tohto miesta, ktoré sú v každom prípade irelevantné. Okrem toho nezohľadnil niektoré prieskumy predložené žalobkyňou. Napokon žalobkyňa vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že sa nesprávne domnieval, že obrazové prvky napadnutej ochrannej známky slúžia výlučne na zvýraznenie slovného prvku. Aj keby sa slovná ochranná známka Iceland mala považovať za opisnú v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, čo žalobkyňa spochybňuje, obrazové prvky rozlišovacej typografie v spojení s červeným a žltým pozadím napadnutej ochrannej známky naopak vylučujú, aby sa táto ochranná známka považovala za opisnú.

19

EUIPO a Icelandic Trademark Holding spochybňujú tvrdenia žalobkyne a INTA.

20

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa ochranná známka Európskej únie vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného na EUIPO alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv, ak bola táto ochranná známka zapísaná v rozpore s ustanoveniami článku 7 tohto nariadenia.

21

Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa nezapíšu ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článkom 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001) sa článok 7 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 uplatní napriek skutočnosti, že dôvody zamietnutia existujú iba v časti Únie.

22

Tieto označenia alebo údaje sú nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod tovaru alebo služby [rozsudky z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley,C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 30, a z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL),T‑34/00, EU:T:2002:41, bod 37].

23

Na to, aby sa na označenie vzťahoval zákaz uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, je potrebné, aby toto označenie malo dostatočne priamy a konkrétny vzťah k predmetným tovarom alebo službám, ktorý umožní príslušnej skupine verejnosti hneď a bez ďalšieho uvažovania pochopiť opis predmetných tovarov a služieb alebo niektorú z ich charakteristických vlastností [pozri rozsudky z 12. januára 2005, Deutsche Post EURO EXPRESS/ÚHVT (EUROPREMIUM),T‑334/03, EU:T:2005:4, bod 25 a citovanú judikatúru, a z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB),T‑19/04, EU:T:2005:247, bod 25 a citovanú judikatúru].

24

Navyše nie je podstatné, či je takáto charakteristika z obchodného hľadiska hlavná alebo vedľajšia, charakteristika v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 však musí byť objektívnou vlastnosťou, ktorá je vlastná povahe výrobku alebo služby, ako aj neoddeliteľná a stála pre tento tovar alebo túto službu [pozri rozsudok zo 7. mája 2019, Fissler/EUIPO (vita),T‑423/18, EU:T:2019:291, bod 44 a citovanú judikatúru].

25

Pokiaľ ide konkrétnejšie o označenia alebo znaky, ktoré by mohli slúžiť na označenie zemepisného pôvodu alebo miesta určenia kategórií tovarov alebo miesta poskytovania kategórií služieb, pre ktoré sa žiada zápis ochrannej známky Európskej únie, najmä pokiaľ ide o zemepisné názvy, existuje všeobecný záujem, aby sa uchovala ich dostupnosť, a to najmä z dôvodu ich schopnosti nielen eventuálne poukazovať na kvalitu a iné charakteristiky kategórií príslušných tovarov alebo služieb, ale rovnako tak aj ovplyvniť rôznym spôsobom preferencie spotrebiteľov napríklad tým, že dôjde k spájaniu tovarov alebo služieb s určitým miestom, ktoré môže vyvolávať pozitívne pocity (rozsudok zo 6. septembra 2018, Bundesverband Souvenir – Geschenke – Ehrenpreise/EUIPO, C‑488/16 P, EU:C:2018:673, bod 37; pozri tiež analogicky rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee,C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, bod 26).

26

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že je vylúčený jednak zápis zemepisných názvov ako ochranných známok, ak tieto názvy označujú určité zemepisné miesta, ktoré sú už preslávené alebo známe pre kategóriu príslušných tovarov alebo služieb a ktoré sú teda v očiach zainteresovanej skupiny verejnosti spájané s týmito tovarmi alebo službami, a jednak je vylúčený zápis zemepisných názvov, ktoré môžu byť používané podnikmi a ktoré musia zostať takisto dostupné pre tieto podniky ako označenia zemepisného pôvodu kategórie príslušných tovarov alebo služieb (pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee,C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, body 29, 30 a 37).

27

Zápis označenia teda možno odmietnuť na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, len ak zemepisný názov, pre ktorý sa žiada zápis ako ochrannej známky, označuje miesto, ktoré predstavuje v čase žiadosti v očiach zainteresovanej skupiny verejnosti súvislosť s dotknutou kategóriou tovarov a služieb, alebo ak možno odôvodnene predpokladať, že v budúcnosti by takáto súvislosť mohla vzniknúť (rozsudok zo 6. septembra 2018, Bundesverband Souvenir – Geschenke – Ehrenpreise/EUIPO, C‑488/16 P, EU:C:2018:673, bod 38; pozri tiež analogicky rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee,C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, bod 31).

28

Aj keby príslušná skupina verejnosti poznala zemepisné miesto, nevyplýva z toho automaticky, že označenie môže slúžiť v obchode ako označenie zemepisného pôvodu. Na preskúmanie toho, či podmienky uplatňovania dôvodu zamietnutia predmetného zápisu sú splnené, je potrebné vziať do úvahy všetky príslušné okolnosti, akými sú povaha určených tovarov alebo služieb, väčšia alebo menšia dobrá povesť, najmä v predmetnom ekonomickom sektore, predmetného zemepisného miesta a väčšia alebo menšia znalosť tejto skutočnosti u predmetnej verejnosti, zvyky týkajúce sa predmetnej časti činnosti a otázka, v akej miere môže byť zemepisný pôvod predmetných tovarov alebo služieb relevantný v očiach zainteresovanej skupiny verejnosti pre posúdenie kvality alebo iných charakteristík predmetných tovarov alebo služieb [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Peek & Cloppenburg/ÚHVT (Cloppenburg), T‑379/03, EU:T:2005:373, bod 49].

29

Okrem toho, keďže sa však na zapísanú ochrannú známku Európskej únie v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti založeného na absolútnom dôvode zamietnutia vzťahuje domnienka platnosti, osobe, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti prináleží, aby v konaní pred EUIPO uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré spochybňujú jej platnosť [rozsudok z 13. septembra 2013, Fürstlich Castell’sches Domänenamt/ÚHVT – Castel Frères (CASTEL), T‑320/10, EU:T:2013:424, bod 28].

30

V prejednávanej veci po prvé treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje definíciu príslušnej skupiny verejnosti, ktorú prijal veľký odvolací senát v bodoch 89 až 93 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej táto verejnosť pozostávala z početnej anglicky hovoriacej skupiny verejnosti v rámci Únie v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky 12. februára 2013, ktorá sa nachádzala na území Cypru, Fínska, Írska, Malty, Holandska, škandinávskych krajín, vrátane Dánska a Spojeného kráľovstva.

31

Po druhé v napadnutom rozhodnutí veľký odvolací senát v podstate konštatoval, že slovo „Iceland“ je známe značnej časti príslušnej skupiny verejnosti ako názov krajiny, ktorá je najmä súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

32

V tejto súvislosti je potrebné na jednej strane konštatovať, že napadnutá ochranná známka označuje názov krajiny, ktorá sa zo zemepisného hľadiska nachádza v Európe, má relatívne riedko osídlené územie a rozlohu väčšiu ako niektoré členské štáty Únie a EHP.

33

Na druhej strane treba konštatovať, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne, veľký odvolací senát nezohľadnil znalosť o Islande ako rozhodujúce kritérium pri posudzovaní opisného charakteru dotknutej ochrannej známky. V bode 121 napadnutého rozhodnutia totiž jasne uviedol, že pri posudzovaní opisného charakteru tejto ochrannej známky bolo potrebné zohľadniť aj ďalšie relevantné faktory, ako napríklad znalosť charakteristík miesta označeného týmto zemepisným názvom a súvislosť medzi kategóriami tovarov a služieb a napadnutou ochrannou známkou.

34

Po tretie v napadnutom rozhodnutí veľký odvolací senát zohľadnil rôzne charakteristiky Islandu, ktoré podľa neho umožňovali dospieť k záveru, že Island je krajinou schopnou vyrábať mnoho rôznych druhov tovarov a poskytovať širokú škálu služieb.

35

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že žalobkyňa spochybňuje všeobecne známu skutočnosť, že Island je jednou z najekologickejších krajín sveta, posúdenie veľkého odvolacieho senátu týkajúce sa významných obchodných vzťahov, ktoré Island udržiava s členskými štátmi Únie a kvalifikáciu islandského cestovného ruchu ako „rozvíjajúceho sa“. Veľký odvolací senát nesprávne usúdil, že najbežnejším miestom určenia vývozu výrobkov z Islandu bolo Dánsko, a nie Holandsko, a dopustil sa nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že Island poskytuje primerane širokú škálu výrobkov a služieb.

36

Je však potrebné konštatovať, že žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne tvrdenie ani skutočnosť, ktoré by spochybňovali správnosť posúdení veľkého odvolacieho senátu. Preto je potrebné konštatovať, že posúdenie týchto charakteristík týkajúcich sa Islandu nemožno spochybniť všeobecnou a nekonkrétnou argumentáciou žalobkyne. Okrem toho po prvé analýza dôkazov, o ktoré sa veľký odvolací senát opieral v napadnutom rozhodnutí, potvrdzuje, že tieto dôkazy dostatočne preukazujú, že Island bol ekologickou krajinou, čo prispelo okrem iného k tomu, že bol vyhľadávanou turistickou destináciou [pozri body 108, 109, 125, 126 a 146 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú zhodujúcich sa informácií Collins Dictionary a Encyclopedia Britannica, ako aj najmä prieskumu spoločnosti Íslandsstofa (Promote Iceland) vykonaného v roku 2015 v Dánsku, vo Francúzsku, v Nemecku a Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o vnímanie Islandu turistami, alebo aj údajov vyplývajúcich z dokumentu Tourism in Iceland in Figures, May 2016 (Turizmus na Islande v grafoch, máj 2016)]. Po druhé z uvedených dôkazov vyplýva, že Island ponúkal širokú škálu tovarov a služieb, pričom v súvislosti s nimi udržiaval významné obchodné vzťahy s krajinami EHP (pozri najmä bod 127 napadnutého rozhodnutia, s odkazom na štatistickú ročenku Islandu za rok 2015, ako aj na vyhlásenie predsedníčky oddelenia zahraničného obchodu štatistického úradu Islandu z 27. januára 2016 o vývoze z Islandu do Únie v období od roku 1999 do roku 2014). Okrem toho uvedené skutočnosti preukazujú, že tieto obchodné vzťahy zostali stabilné, dokonca že sa mierne zintenzívnili po dátume podania prihlášky napadnutej ochrannej známky 12. februára 2013.

37

Na druhej strane, pokiaľ ide o námietky žalobkyne a INTA týkajúce sa relevantnosti charakteristík Islandu zohľadnených v napadnutom rozhodnutí na účely posúdenia spojitosti medzi touto krajinou a tovarmi a službami označenými napadnutou ochrannou známkou, z judikatúry uvedenej v bodoch 26 a 27 vyššie vyplýva, že ochranné známky majú opisný charakter, ak označujú určité zemepisné miesta, ktoré sú už preslávené alebo známe pre príslušnú kategóriu tovarov a služieb, ale aj tie, pri ktorých možno rozumne predpokladať, že v budúcnosti ich budú podniky používať ako označenia zemepisného pôvodu kategórie príslušných tovarov alebo služieb.

38

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nesprávne tvrdí, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť „dobrú povesť“, ktorej sa Island tešil u príslušnej skupiny verejnosti alebo ktorým sa mohol tešiť v budúcnosti v súvislosti s tovarmi a službami označenými napadnutou ochrannou známkou. Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 28 vyššie, je potrebné zohľadniť súhrn okolností, ako sa javili k 12. februáru 2013, ako aj z perspektívy budúcnosti, keďže tieto okolnosti sa neobmedzujú len na otázku dobrej povesti. Okrem toho sú rôzne charakteristiky Islandu, ktoré zohľadnil veľký odvolací senát, dôležité na účely určenia, do akej miery môže byť zemepisný pôvod predmetných tovarov alebo služieb relevantný v očiach zainteresovanej skupiny verejnosti pre posúdenie kvality alebo iných charakteristík dotknutých tovarov alebo služieb.

39

Z tých istých dôvodov žalobkyňa nemôže veľkému odvolaciemu senátu vytýkať, že zohľadnil hospodársku prosperitu, vrátane posúdenia hrubého domáceho produktu (HDP), kvalifikovanej pracovnej sily alebo prítomnosti rôznych priemyselných odvetví, keďže tieto kritériá mohli umožniť určiť, či sa Island mohol stať známym miestom alebo miestom s dobrou povesťou, ako miesto zemepisného pôvodu predmetných tovarov a služieb. Z celkového znenia napadnutého rozhodnutia, najmä z bodov 146, 147 a 176 vyplýva, že veľký odvolací senát uznal relevantnosť islandského hospodárstva (z hľadiska kvantitatívnych aspektov, ako je HDP, ako aj z hľadiska kvalitatívnych aspektov) na podporu svojho záveru týkajúceho sa schopnosti tejto krajiny vyrábať a dodávať širokú škálu tovarov a služieb a opisného charakteru napadnutej ochrannej známky vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti. V tejto súvislosti je ešte potrebné poznamenať, že z judikatúry vyplýva, že HDP je relevantný pri určovaní charakteristík zemepisného miesta, na ktoré sa vzťahuje označenie, o ktorého zápis sa žiada, a teda aj pri posudzovaní vzťahu medzi výrobkami a službami, na ktoré sa uvedené označenie vzťahuje, a označeným zemepisným názvom [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2022, Govern d’Andorra/EUIPO (Andorra),T‑806/19, neuverejnený, EU:T:2022:87, bod 65]. V prejednávanej veci navyše z bodov 118, 127 a 144 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že veľký odvolací senát zohľadnil ekonomické ukazovatele ako celok v spojení so štatistickými údajmi týkajúcimi sa vývozov a dovozov z Islandu.

40

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konkrétne preskúmať, či napadnutá ochranná známka v čase podania prihlášky označovala v očiach zainteresovanej skupiny verejnosti miesto, ktoré má súvislosť s dotknutými kategóriami tovarov a služieb, alebo či je možné predpokladať, že takáto súvislosť môže vzniknúť v budúcnosti.

41

Po prvé veľký odvolací senát konštatoval, že zemepisné označenie pôvodu potravín a poľnohospodárskych výrobkov je v podstate nielen bežnou obchodnou praxou, ale v prípade niektorých tovarov aj povinnosťou, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov a aby sa zaručilo ich právo na informácie. Spotrebitelia, ktorí uvidia názov krajiny uvedený na týchto tovaroch, budú preto skôr vnímať tento názov ako miesto pôvodu a v opisnom zmysle, a to aj v prípade, že daná krajina nemá dobrú povesť, ani nie je známa v súvislosti s konkrétnym tovarom.

42

Po druhé veľký odvolací senát konštatoval, že hoci Island môže byť spájaný hlavne s rybami, morskými plodmi, mäsom a mliečnymi výrobkami, je producentom aj iných potravín, ako napríklad ovocia, zeleniny a byliniek. Okrem toho geotermálnou energiou vykurované skleníky môžu umožniť dosiahnuť pomerne pestré možnosti produkcie potravín. Vzhľadom na to, že hydina sa chová a vajcia a obilniny sa bežne produkujú, balia a uvádzajú na trh v Európe, spotrebitelia by mohli mať dojem, že tieto tovary pravdepodobne pochádzajú z Islandu. To môže platiť aj pre jedlé tuky a oleje, najmä repkový olej, ktorý sa môže pestovať v chladnejších klimatických podmienkach.

43

Po tretie veľký odvolací senát rozhodol, že aj keď sa niektoré výrobky zaradené do triedy 30, ako napríklad kakao, káva, čaj, ryža, ságo a tapioka, vzhľadom na svoju povahu nepestujú na Islande, môžu sa tam spracúvať a prispôsobovať miestnym chuťovým preferenciám.

44

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že veľký odvolací senát sa pri posudzovaní spojitosti medzi výrobkami zaradenými do tried 29 a 30 a dotknutým zemepisným názvom nesprávne zameral na skutočnosť, že Island do určitej miery vyrába potraviny, hoci tieto predstavujú len zanedbateľnú časť tovarov vyvážaných z tejto krajiny. Okrem toho by posúdenie veľkého odvolacieho senátu v prípade niektorých „exotických“ tovarov bolo čisto teoretické a v každom prípade irelevantné. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že zákonná povinnosť uvádzať krajinu pôvodu na tovare nemá žiadny vplyv na používanie názvu tejto krajiny ako ochrannej známky.

45

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné konštatovať, že výrobky zaradené do tried 29 a 30, ktoré sú označené napadnutou ochrannou známkou, zahŕňajú potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu a tekutiny určené na ľudskú spotrebu, ktoré všetky patria do potravinárskeho sektora.

46

Podľa judikatúry je v súlade s bežnou praxou v oblasti poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov, aby boli označené zemepisným názvom, ktorý tak označuje alebo môže označovať ich zemepisný pôvod [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2003, Nordmilch/ÚHVT (OLDENBURGER),T‑295/01, EU:T:2003:267, body 42 až 45]. Zemepisný pôvod predmetných tovarov možno považovať za osobitne relevantný v očiach príslušnej skupiny verejnosti pre posúdenie kvality alebo iných charakteristík dotknutých výrobkov, a to aj z hľadiska všeobecných zdravotných, hospodárskych, environmentálnych, sociálnych alebo etických aspektov.

47

V druhom rade treba konštatovať, že ako vyplýva z podkladov predložených v správnom konaní pred EUIPO, Island vyrába a vyváža rôzne druhy poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov, najmä ryby a výrobky z rýb, rôzne druhy mäsa, mliečne výrobky, ovocie a zeleninu. Z uvedených podkladov vyplýva, že Island vyrábal a vyvážal tieto výrobky v rokoch 1999 až 2014, teda v období, ktoré predchádzalo a aj nasledovalo po dátume podania prihlášky napadnutej ochrannej známky (pozri najmä bod 127 napadnutého rozhodnutia, s odkazom na štatistickú ročenku Islandu za rok 2015, ako aj na vyhlásenie predsedníčky oddelenia zahraničného obchodu štatistického úradu Islandu z 27. januára 2016 o vývoze z Islandu do Únie v období od roku 1999 do roku 2014).

48

Okrem toho veľký odvolací senát v bod 154 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 42 vyššie) správne konštatoval, že niektoré ďalšie predmetné tovary, ako napríklad hydina a vajcia, mohli byť chované a produkované v rámci celej Európy, a teda aj na Islande. Podobne aj jedlé tuky a oleje, najmä repkový olej, sa mohli vyrábať alebo pestovať aj v chladnejších klimatických podmienkach, aké sú napríklad na Islande. Celkovo teda tieto výrobky zaradené do tried 29 a 30, ktoré sú označené napadnutou ochrannou známkou, môžu byť produkované, balené a predávané na Islande a vyvážané do krajín EHP.

49

Z toho vyplýva, že Island v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky vyrábal širokú škálu výrobkov zaradených do tried 29 a 30, ktoré sú označené napadnutou ochrannou známkou, že tieto tovary aj vyvážal a že mohol vyrábať aj ďalšie tovary. Vzhľadom na súčasnú alebo potenciálnu výrobnú a vývoznú kapacitu Islandu v oblasti týchto tovarov treba uviesť, že ak sa jeden z výrobkov zaradených do tried 29 a 30 uvádza na trh pod napadnutou ochrannou známkou, môže byť vnímaný ako tovar pochádzajúci z tejto krajiny. V tomto ohľade nemožno na rozdiel od tvrdenia žalobkyne veľkému odvolaciemu senátu vytknúť, že nezohľadnil okolnosť týkajúcu sa údajnej „zanedbateľnej časti“ podielu potravín vyvážaných z Islandu. Za predpokladu, že súčasný vývoz potravín z Islandu nepredstavuje relatívne významnú časť jeho celkového vývozu, takéto tvrdenie nemôže spochybniť opisný vzťah medzi ochrannou známkou a výrobkami zaradenými do tried 29 a 30, pokiaľ nezohľadňuje perspektívny pohľad na súvislosť, ktorú možno rozumne stanoviť medzi napadnutou ochrannou známkou a príslušnými tovarmi.

50

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, ktorými spochybňuje existenciu spojitosti medzi napadnutou ochrannou známkou a mäsom z tuleňov, treba konštatovať, že nespochybňuje skutočnosť, že na Islande sa produkujú aj iné druhy mäsa, ako je hovädzie mäso, baranie a bravčové mäso, a že podľa dôkazov predložených v správnom konaní sa z Islandu vyvážajú. Jej argumentácia teda nemôže spochybniť opisný charakter napadnutej ochrannej známky, pokiaľ ide o širšiu kategóriu „mäso“ zaradenú do triedy 29.

51

Pokiaľ ide o kakao, kávu a čaj, ktoré sú zaradené do triedy 30, je síce pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že tieto tovary sa vzhľadom na svoju povahu na Islande nepestujú a je málo pravdepodobné, že by sa tam pestovali v budúcnosti. Veľký odvolací senát však v bodoch 152 a 155 napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že sa tam môžu spracúvať a prispôsobovať miestnym chuťovým preferenciám. Príklady výberov čaju pochádzajúceho z Írska, Anglicka alebo Škótska, kde sa však tento tovar nepestuje, ktoré boli ponúkané na maloobchodný predaj v Únii, na ktoré sa odvolal veľký odvolací senát, sú tiež relevantnými príkladmi. Tie isté úvahy sa uplatňujú na iné tovary v predmetných triedach, ako je cukor, čokoláda a výrobky z čokolády alebo rôzne tovary z ovocia, pričom tieto tovary môžu byť pestované a sušené, konzervované alebo inak spracované na Islande, najmä pokiaľ ide o tovary z čučoriedok, divých černíc alebo červených ríbezlí (pozri bod 152 napadnutého rozhodnutia).

52

Ak by sa mali chápať tvrdenia žalobkyne tak, že sa týkajú neexistencie dôkazov potvrdzujúcich existenciu praxe spracovania alebo prispôsobovania miestnym preferenciám na Islande v prípade tovarov, ako je kakao, káva alebo čaj alebo iných tovarov uvedených v bode 51 vyššie, bolo by potrebné konštatovať, že uvedená možnosť zostávala v očiach príslušnej skupiny verejnosti primeraná. Tento druh tovarov sa totiž môže uvádzať na trh osobitným spôsobom, ktorý zdôrazňuje výrobok, ktorý má chuťové vlastnosti prispôsobené miestnemu vkusu alebo iné osobitné vlastnosti súvisiacimi s ich zemepisným pôvodom.

53

Treba poznamenať, že tieto výrobky, ako aj niektoré ďalšie tovary zaradené do tried 29 a 30, ako sú koreniny, omáčky, kečup a mnohé iné tovary, môžu v dôsledku úpravy nadobudnúť osobitné vlastnosti charakteristické pre Island, napríklad vzhľadom na spracovateľské metódy, ktoré umožňujú zdôrazniť osobitné chute, a môžu byť ako také vnímané príslušnou skupinou verejnosti.

54

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba dospieť k záveru, že veľký odvolací senát správne konštatoval, že napadnutá ochranná známka má opisný charakter vo vzťahu k výrobkom zaradeným do tried 29 a 30.

55

Služby zaradené do triedy 35 označené napadnutou ochrannou známkou sa na jednej strane v podstate týkajú maloobchodného predaja v obchodoch a online. Na druhej strane ide o reklamné, marketingové a propagačné služby, ako aj o služby organizácie a obchodnej prevádzky podniku.

56

Veľký odvolací senát v podstate konštatoval, že napadnutá ochranná známka môže byť používaná ako odkaz na miesto, z ktorého sa služby maloobchodného predaja zaradené do triedy 35 zvyčajne poskytujú. Okrem toho príslušná skupina verejnosti môže vnímať túto ochrannú známku ako odkaz na osobitnú kvalitu tovarov uvádzaných na trh v rámci uvedených služieb.

57

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že je málo pravdepodobné, že služby zaradené do triedy 35 pochádzajú z Islandu, keďže má nízku hustotu obyvateľstva a z veľkej časti neobývateľné územie, čo neumožňuje prevádzkovanie reťazca obchodov s potravinami. Okrem toho žalobkyňa zdôrazňuje, že Island „nevyváža“ žiadne maloobchodné služby.

58

Na úvod, hoci to účastníci konania nespochybňujú, treba poznamenať, že v bode 160 napadnutého rozhodnutia veľký odvolací senát pripomenul, že dotknutými službami boli „hlavne služby maloobchodného predaja“. V bode 161 uvedeného rozhodnutia tento senát analyzoval súvislosť medzi týmito službami a predmetným zemepisným názvom, pričom výslovne odkázal na „miesta maloobchodného predaja“. V bodoch 162 až 164 toho istého rozhodnutia však pri analýze uvedenej súvislosti nezohľadnil výslovne uvedené služby, pričom odkazoval na „kategórie služieb označených napadnutou ochrannou známkou“ (bod 162), „[uvedené] služby“ alebo „tieto služby“ (bod 163), „služby označené napadnutou ochrannou známkou“, a „dotknuté služby“ (bod 164), pričom tieto body napadnutého rozhodnutia okrem toho odkazujú na rozsudok z 20. júla 2016, Internet Consulting/EUIPO – Provincia Autonoma di Bolzano‑Alto Adige (SUEDTIROL) (T‑11/15, EU:T:2016:422), ktorý sa v podstate týkal služieb v oblasti obchodného riadenia a administratívy.

59

Hoci veľký odvolací senát vo svojom odôvodnení výslovne neodkazoval na reklamné, marketingové a propagačné služby, ako aj na služby organizácie a obchodnej prevádzky podniku, z celkového znenia dôvodov uvedených v bodoch 162 až 164 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa majú chápať tak, že sa vzťahujú na všetky služby označené napadnutou ochrannou známkou, a nie len na služby súvisiace s maloobchodným predajom. Úvahy spojené s osobitnými vlastnosťami služieb, ktoré by mohli byť opísané zemepisným názvom „Island“ v tom zmysle, že sú „napríklad prispôsobené osobitným požiadavkám podnikov pôsobiacich v tomto regióne, ktoré sa vyznačujú osobitným politickým, administratívnym a jazykovým kontextom“, sa totiž v zásade uplatňujú len na reklamné, marketingové a propagačné služby, ako aj na služby organizácie a obchodnej prevádzky podniku, a to o to viac, že toto tvrdenie odkazuje na odbornú verejnosť, ktorej sú tieto služby určené.

60

V každom prípade vzhľadom na neexistenciu tvrdení žalobkyne a INTA týkajúcich sa posúdenia budúcej väzby medzi službami uvedenými v bodoch 58 a 59 vyššie a zemepisným názvom označeným napadnutou ochrannou známkou sa táto analýza Všeobecného súdu zameria na uvedené posúdenie len vzhľadom na služby, ktoré sa v podstate týkajú maloobchodného predaja, ako aj na dotknuté zemepisné meno.

61

Treba zdôrazniť, že služby maloobchodného predaja, označené napadnutou ochrannou známkou, sa týkajú potravín, nápojov a tovarov pre domácnosť, ktoré sa všetky vyrábajú na Islande. Okrem toho môže ísť o tovary, ako sú ryby, morské plody alebo iné morské produkty, v prípade ktorých žalobkyňa nespochybňuje, že Island je známy ako krajina pôvodu.

62

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce sa neexistencie vývozu služieb označených napadnutou ochrannou známkou a neexistencie dobrej povesti Islandu v súvislosti s týmito službami, ako aj tvrdenia založené na tom, že veľkosť obyvateľstva Islandu bráni tejto krajine v tom, aby mohla prevádzkovať reťazec s potravinami, nemôžu uspieť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 37 a 38 vyššie, bez toho, aby bolo relevantné rozlišovať podľa demografickej dôležitosti príslušného zemepisného miesta. Je totiž rozumné predpokladať, že keď sa napadnutá ochranná známka používa v súvislosti s predmetnými službami, budú tieto služby vnímané ako služby poskytované v obchodoch nachádzajúcich sa v danej krajine.

63

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že veľký odvolací senát správne dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka má opisný charakter vo vzťahu k službám zaradeným do triedy 35.

64

Žiadne z ďalších tvrdení žalobkyne a INTA nie je schopné spochybniť záver veľkého odvolacieho senátu týkajúci sa opisného charakteru napadnutej ochrannej známky pre tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje.

65

Po prvé žalobkyňa a INTA tvrdia, že veľký odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate konštatoval, že zápis názvov krajín nutne naráža na absolútny dôvod zamietnutia zápisu uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) a f) nariadenia č. 207/2009, a to nezávisle od predmetných tovarov alebo služieb.

66

Je teda potrebné konštatovať, že tento žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z celkového znenia tohto rozhodnutia, najmä z jeho bodov 94 až 214, veľký odvolací senát podrobne preskúmal opisný charakter napadnutej ochrannej známky vo vzťahu ku všetkým predmetným tovarom a službám.

67

Po druhé treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ani typografia, ani farba napadnutej ochrannej známky v jej prípade nevyvoláva neobvyklý alebo nápadný efekt. Slovný prvok uvedenej ochrannej známky je totiž zobrazený štandardným tvarom bielych písmen bez akejkoľvek typografickej osobitosti. Hoci je síce umiestnený na červenom, oranžovom a žltom obdĺžnikovom pozadí, ktorého žltý a oranžový efekt vyvoláva dojem trochu rozptýleného aspektu, farebné pozadie, najmä v oranžovej a žltej farbe, je v podstate bežné v reklame alebo na obaloch, takže ho spotrebiteľ považuje za dekoratívny prvok.

68

Za týchto okolností sa veľký odvolací senát správne domnieval, že obrazové prvky napadnutej ochrannej známky slúžia výlučne na zvýraznenie slovného prvku uvedenej ochrannej známky a nijako nemenia jeho opisný obsah, ktorý má tento posledný uvedený prvok.

69

Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého článok 12 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 14 písm. b) nariadenia 2017/1001] umožňuje zabezpečiť, že islandské podniky môžu používať názov „Iceland“, treba konštatovať, že toto ustanovenie s názvom „Obmedzenie účinkov ochrannej známky [Európskej únie]“, znie takto:

„Ochranná známka [Európskej únie] neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe používať v obchodnom styku:

…

b) označenia týkajúce sa druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby tovarov alebo poskytovania služby ani iných charakteristík tovarov alebo služieb;

…

za predpokladu, že ich používa v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode.“

70

Ustanovenie uvedené v bode 69 vyššie osobitne upravuje najmä problémy, ktoré vznikajú pri zápise ochrannej známky zloženej úplne alebo sčasti zo zemepisného názvu a neudeľuje tretím stranám právo používať tento názov ako ochrannú známku, ale iba zaručuje ich právo používať ho opisným spôsobom, teda ako označenie týkajúce sa zemepisného pôvodu, za predpokladu, že takéto používanie je v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee,C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, body 26 až 28).

71

Na rozdiel od toho, čo pravdepodobne naznačuje žalobkyňa, skutočnosť, podľa ktorej článok 12 písm. b) nariadenia č. 207/2009 zaručuje, aby všetky hospodárske subjekty mohli voľne používať údaje týkajúce sa vlastností tovarov alebo služieb, neumožňuje zaručiť ochranu verejného záujmu, ktorý je základom článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia. Práve naopak, uvedená skutočnosť dokazuje záujem na tom, aby absolútny dôvod zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa skutočne uplatňoval na každé označenie, ktoré môže označovať vlastnosť tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT,C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 61 a citovanú judikatúru). Tvrdenie žalobkyne preto treba odmietnuť ako nedôvodné.

72

Po štvrté a nakoniec žalobkyňa zdá sa vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že zamietol ako neprípustný prieskum vykonaný 2. augusta 2019, ktorý zohľadňoval telefonické rozhovory uskutočnené v júni 2019.

73

Na základe kombinovaného výkladu najmä bodov 137, 138, 157 a 196 napadnutého rozhodnutia je však potrebné konštatovať, že veľký odvolací senát neanalyzoval otázku prípustnosti prieskumu vykonaného 2. augusta 2019, ale otázku jeho dôkaznej hodnoty.

74

Okrem toho, aj keby žalobkyňa mala v úmysle spochybniť posúdenie dôkaznej hodnoty tohto prieskumu, stačí konštatovať, že z neho nevyplývajú žiadne konkrétne dôsledky, ktoré by mal uvedený prieskum na posúdenie opisného charakteru napadnutej ochrannej známky. V každom prípade, ako správne konštatoval veľký odvolací senát v bode 157 napadnutého rozhodnutia, samotná skutočnosť, že sa respondentov opýtajú, ktoré tovary im napadnú pri pohľade na napadnutú ochrannú známku, nie je spoľahlivým a vhodným testom na posúdenie opisného charakteru tejto ochrannej známky, keďže toto posúdenie sa musí vždy vykonať s ohľadom na tovary a služby, na ktoré sa táto ochranná známka vzťahuje (pozri judikatúru citovanú v bode 23 vyššie).

75

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

76

Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa, podporovaná INTA, v podstate tvrdí, že odvolací senát porušil článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

77

EUIPO a Icelandic Trademark Holding spochybňujú tvrdenia žalobkyne a INTA.

78

Keďže z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že na to, aby označenie nemohlo byť zapísané ako ochranná známka Európskej únie, stačí, aby sa naňho vzťahoval jeden z absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu uvedených v tomto ustanovení, a vzhľadom na zamietnutie prvého žalobného dôvodu žalobkyne, ktorý sa týkal záveru veľkého odvolacieho senátu, podľa ktorého sa článok 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia uplatňuje na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky pre všetky tovary a služby, ktoré označuje, nie je potrebné preskúmať opodstatnenosť druhého žalobného dôvodu žalobkyne založeného na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

79

Vzhľadom na uvedené úvahy treba zamietnuť druhý žalobný dôvod a tým aj žalobu v celom rozsahu.

80

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

81

Keďže sa uskutočnilo pojednávanie a žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO a spoločnosti Icelandic Trademark Holding.

82

INTA znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto: