1

Rozhodnutím C(2014) 9295 final z 10. decembra 2014 týkajúcim sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (AT.39780 – Obálky) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Európska komisia predovšetkým konštatovala, že žalobkyne Printeos SA, Tompla Sobre Exprés SL, Tompla Scandinavia AB, Tompla France SARL a Tompla Druckerzeugnisse Vertriebs GmbH porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že v období od 8. októbra 2003 do 22. apríla 2008 boli účastníkmi kartelu uzavretého a uplatňovaného na európskom trhu štandardných katalógových obálok a špeciálnych obálok s potlačou, vrátane Dánska, Nemecka, Francúzska, Švédska, Spojeného kráľovstva a Nórska. Cieľom tohto kartelu bola koordinácia predajných cien, rozdelenie zákazníkov a výmena citlivých obchodných informácií. Okrem žalobkýň boli účastníkmi kartelu aj skupina Bong (ďalej len „Bong“), skupina GPV France SAS a Heritage Envelopes Ltd (ďalej len „GPV“), skupina Holdham SA (ďalej len „Hamelin“) a skupina Mayer‑Kuvert (ďalej len „Mayer‑Kuvert“), ktorým bolo takisto určené napadnuté rozhodnutie.

2

Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rámci konania o urovnaní na základe článku 10a nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), a oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, ďalej len „oznámenie o urovnaní“).

3

Vzhľadom na zistené porušenie (článok 1 ods. 5 napadnutého rozhodnutia) Komisia uložila žalobkyniam spoločne a nerozdielne pokutu vo výške 4729000 eur [článok 2 ods. 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia].

4

Správne konanie vedúce k prijatiu napadnutého rozhodnutia bolo začaté z vlastnej iniciatívy Komisiou na základe informácií a dokumentov poskytnutých informátorom. Dňa 14. septembra 2010 uskutočnila u žalobkýň a ostatných spoločností zúčastnených na karteli v Dánsku, Španielsku, Francúzsku a vo Švédsku inšpekcie na základe článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Ďalšie inšpekcie sa uskutočnili 1. októbra 2010 a 31. januára 2011 v Nemecku (odôvodnenie 16 napadnutého rozhodnutia).

5

Dňa 22. októbra 2010 žalobkyne podali Komisii žiadosť o zhovievavosť na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o spolupráci“) (odôvodnenie 17 napadnutého rozhodnutia), pričom podobnú žiadosť podali aj na Comisión Nacional de la Competencia, neskôr premenovanú na Comisión Nacional de los Mercados y la Competencia (španielsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže, ďalej len „CNC“).

6

Dňa 15. marca 2011 CNC začal konanie s cieľom zistiť porušenie článku 101 ZFEÚ a porušenie obdobných španielskych pravidiel hospodárskej súťaže, ktorého sa mali dopustiť najmä Tompla Sobre Exprés vrátane svojich španielskych dcérskych spoločností, pokiaľ išlo iba o trh papierových obálok v Španielsku [vec S/0316/10, Sobres de papel (papierové obálky)]. Toto konanie viedlo k tomu, že CNC prijal 25. marca 2013 rozhodnutie ukladajúce týmto spoločnostiam pokutu v celkovej výške 10141530 eur z dôvodu ich účasti na karteloch na španielskom trhu v období od roku 1977 do roku 2010, pričom cieľom týchto kartelov bolo určovanie cien a rozdelenie obstarávaní vyhlasovaných španielskymi orgánmi, ktoré sa týkali dodávok predtlačených obálok na voľby a referendá na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, rozdelenia ponuky predtlačených obálok na obchodné použitie pre veľkoobchodných zákazníkov, určovanie cien obálok bez potlače a obmedzenia technológií.

7

Keďže všetci dotknutí účastníci konania vyjadrili záujem podieľať sa na rokovaní o urovnaní, Komisia začala 10. decembra 2013 konanie podľa článku 10a nariadenia č. 773/2004, v rámci ktorého uskutočnila dvojstranné stretnutia s každým z účastníkov konania (odôvodnenia 19 a 20 napadnutého rozhodnutia).

8

Na stretnutí 21. januára 2014 Komisia predložila žalobkyniam svoj pohľad na kartel ako celok vrátane analýzy dôkazov, ktoré mala k dispozícii.

9

Žalobkyne predložili 24. februára 2014 neformálny dokument s názvom „non paper“, v ktorom požiadali Komisiu, aby pri určení výšky pokuty zohľadnila v prvom rade pokutu uloženú CNC, z dôvodu, že už samotná táto pokuta sa rovnala 10 % ich celkového obratu v roku 2012, po druhé skutočnosť, že tvoria skupinu „jedného výrobku“ (t. j. venujúcu sa výrobe jediného výrobku), a po tretie bod 37 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia“), ktoré umožňujú Komisii vzhľadom na osobitosti dotknutého prípadu odchýliť sa od všeobecnej metódy stanovenia pokút alebo hraníc stanovených v bode 21 rovnakých usmernení.

10

Namiesto druhého stretnutia Komisia po dohode so žalobkyňami emailom zo 17. júna 2014 predložila prehľad všetkých podstatných prvkov, ktoré sa mali zohľadniť v súvislosti so stanovením výšky ukladanej pokuty, ako je hodnota predaja dosiahnutého žalobkyňami v roku 2007, t. j. 143316000 eur, ich obrat v roku 2013, t. j. [dôverné] ( 1 ) eur, dĺžka ich účasti na porušení, atď. Žalobkyne odpovedali emailom z 18. júna 2014, pričom potvrdili hodnotu svojho predaja a obrat, ako ich vyčíslila Komisia, a uviedli, že nemajú v tejto súvislosti zásadné pripomienky.

11

Na stretnutí 24. októbra 2014 Komisia informovala žalobkyne o metódach a parametroch stanovenia výšky pokuty, a to po prvé o časti (15 %) hodnoty predaja (143316000 eur v roku 2007) použitej na určenie základnej sumy pokuty, po druhé o dĺžke trvania porušenia, ktorého sa dopustili žalobkyne (štyri roky a šesť mesiacov), po tretie o dodatočnej sume vo výške 15 %, po štvrté o neexistencii poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností, po piate o neuplatnení násobiteľa, po šieste o najvyššej povolenej pokute vo výške [dôverné] eur (10 % celkového obratu žalobkýň v roku 2013), po siedme o mimoriadnom znížení pokuty podľa bodu 37 usmernení z dôvodu osobitných okolností veci, vrátane skutočnosti, že základné sumy všetkých účastníkov kartelu prevyšovali 10 % hornú hranicu stanovenú v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, po ôsme o dodatočnom znížení odôvodnenom povahou skupiny žalobkýň ako skupiny „jedného výrobku“, po deviate o nemožnosti priznať zníženie z dôvodu pokuty uloženej CNC, keďže kartel, za ktorý bola uložená, bol odlišný od kartelu zisteného Komisiou a musel sa potrestať nezávisle a v súlade s príslušnými pravidlami, ktoré sa líšia od pravidiel uplatňovaných Komisiou, po desiate o plánovanom 50 % znížení na základe bodov 24 a 25 oznámenia o spolupráci, po jedenáste o plánovanom 10 % znížení na základe bodu 32 oznámenia o urovnaní a napokon o rozpätí ohraničujúcom výšku pokuty, ktoré bolo od 4610000 do 4848000 eur, pričom žalobkyne vo svojom návrhu na urovnanie museli súhlasiť s maximálnou výškou.

12

Dňa 7. novembra 2014 žalobkyne predložili svoj návrh na urovnanie, pričom súhlasili s hodnotou predaja a obratom, ktoré použila Komisia, ako aj s maximálnou výškou pokuty 4848000 eur.

13

Dňa 18. novembra 2014 Komisia vydala oznámenie o výhradách.

14

Dňa 20. novembra 2014 žalobkyne v súlade s bodom 26 oznámenia o urovnaní potvrdili, že oznámenie o výhradách zodpovedá obsahu ich návrhu na urovnanie a že zostávajú zaviazané pokračovať v konaní o urovnanie.

15

Pokiaľ ide o stanovenie uložených pokút, Komisia v napadnutom rozhodnutí určila základnú sumu každého z dotknutých podnikov tak, ako je to zhrnuté v tejto tabuľke (odôvodnenia 71 až 84 napadnutého rozhodnutia):

16

Okrem toho v odôvodneniach 85 až 87 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že nebolo namieste upraviť základné sumy podľa bodov 28 a 29 usmernení, okrem podniku Mayer‑Kuvert, na ktorý sa malo uplatniť 10 % zníženie z dôvodu obmedzenej účasti na porušení.

17

Pod nadpisom „Úprava základnej sumy“ Komisia konštatovala, že vzhľadom na to, že predaj väčšiny dotknutých účastníkov konania sa uskutočnil na jedinom trhu, na ktorom sa zúčastňovali kartelu počas niekoľkých rokov, prakticky všetky pokuty mohli dosiahnuť hornú hranicu 10 % celkového obratu, a že uplatnenie uvedenej hranice by bolo skôr pravidlom ako výnimkou (odôvodnenie 88 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti Komisia pripomenula judikatúru Všeobecného súdu, pričom poznamenala, že takýto prístup by mohol viesť k pochybnostiam vzhľadom na zásadu, že sankcia musí byť viazaná na porušenie, ako aj na osobu, ktorá sa ho dopustila, keďže za určitých okolností by takýto prístup mohol viesť k situácii, že akékoľvek rozlišovanie na základe závažnosti porušenia alebo poľahčujúcich okolností by sa už nemohlo prejaviť na výške pokuty (rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T‑211/08, EU:T:2011:289, bod 75). Vzhľadom na osobitné okolnosti tejto veci Komisia považovala za vhodné uplatniť svoju voľnú úvahu a uplatniť bod 37 usmernení, ktorý jej umožňuje odchýliť sa od metód usmernení (odôvodnenia 89 a 90 napadnutého rozhodnutia).

18

Odôvodnenia 91 a 92 napadnutého rozhodnutia znejú takto:

19

Výsledok tejto úpravy základných súm možno zhrnúť takto (pozri tiež tabuľku uvedenú v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia):

20

Komisia okrem iného priznala žalobkyniam dodatočné 50 % zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci a 10 % zníženie na základe bodu 32 oznámenia o urovnaní (odôvodnenia 99, 102 a 103 napadnutého rozhodnutia), pričom v rámci tohto sporu sa nespochybňuje zákonnosť týchto znížení. Na základe zodpovedajúcich príslušných pravidiel sa skupine Hamelin priznalo 25 % zníženie pokuty (spolupráca) a skupine Mayer‑Kuvert 10 % zníženie (spolupráca) a obidvom 10 % zníženie (urovnanie) (odôvodnenia 100 až 103 napadnutého rozhodnutia).

21

Napokon z odôvodnení 104 až 108 napadnutého rozhodnutia s názvom „Platobná schopnosť“ vyplýva, že vzhľadom na odôvodnené žiadosti, ktoré podali [dôverné] a [dôverné] podľa bodu 35 usmernení, Komisia stanovila ich pokuty vo výške [dôverné] eur a [dôverné] eur. Žalobkyne nepodali Komisii obdobnú žiadosť, ani nezískali zníženie na základe uvedeného bodu.

22

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. februára 2015 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

23

Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh štvrtej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

24

Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku písomne položil účastníkom konania otázky týkajúce sa dôverného zaobchádzania vo vzťahu k verejnosti s niektorými údajmi uvedenými v správe pre pojednávanie. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote.

25

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 4. júla 2016.

26

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

27

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

28

Žalobkyne uvádzajú, že nechcú popierať svoju účasť na porušení uvedenom v článku 1 napadnutého rozhodnutia, ani skutkové okolnosti tvoriace toto porušenie, ani ich právnu kvalifikáciu. Domáhajú sa len zrušenia článku 2 ods. 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom im bola uložená pokuta, pričom spochybňujú jej výšku, ako bola určená pred uplatnením znížení na základe oznámení o spolupráci a urovnaní.

29

Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyne vytýkajú Komisii, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o úpravu základnej sumy pokút v zmysle bodu 37 usmernení a konkrétne percentuálne zníženie uplatnené na každý z podnikov, pričom v replike doplnili výhradu zneužitia právomoci.

30

Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyne uvádzajú porušenie zásady rovnosti zaobchádzania v ich neprospech v rámci výnimočnej úpravy základnej sumy pokút v zmysle článku 37 usmernení.

31

Svojím tretím žalobným dôvodom žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila zásady proporcionality a zákazu diskriminácie v rámci určenia výšky pokuty tým, že nezohľadnila pokutu, ktorú im uložil CNC.

32

Podľa žalobkýň nie sú v bodoch 88 až 92 napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska dostatočne spresnené konkrétne dôvody, ktoré viedli Komisiu k rozhodnutiu výnimočne upraviť na základe bodu 37 usmernení základné sumy pokút uložených dotknutým podnikom a uplatniť voči nim v tejto súvislosti rôzne sadzby zníženia, a to v jednotlivých prípadoch 85 %, 88 %, 90 % a 98 %. Konkrétne údajne nie je možné pochopiť dôvody, prečo Komisia priznala skupine Hamelin [dôverné] % zníženie. Tento nedostatok odôvodnenia je podľa nich o to závažnejší, a naopak povinnosť odôvodnenia o to väčšia, že v prejednávanej veci sa Komisia odchýlila od všeobecnej metódy určenia pokút v zmysle usmernení. Žalobkyne v replike v podstate spresnili, že Komisia až vo vyjadrení k žalobe po prvýkrát vysvetlila skutočné dôvody tohto prijatia úpravy základných súm pokút. Toto oneskorené vysvetlenie by však podľa nich nemalo napraviť nedostatok odôvodnenia týkajúci sa napadnutého rozhodnutia, ale preukazuje, že Komisia sa uskutočnením tejto úpravy dopustila aj zneužitia právomoci. V bodoch 28, 64 a 65 vyjadrenia k žalobe tak Komisia údajne uviedla, že hoci Hamelin nepredstavovala „podnik jedného výrobku, základná suma, ktorá sa [jej] týkala, sa musela takisto upraviť v súlade s bodom 37 usmernení a podľa rovnakej metódy, z dôvodov spravodlivého zaobchádzania, aby sa zohľadnila [jej] účasť na porušení a obnovila rovnováha, pokiaľ ide o pokuty uložené rôznym podnikom po uvedených úpravách“. Odôvodnenie, podľa ktorého bola pokuta uložená skupine Hamelin v skutočnosti znížená z dôvodov spravodlivého zaobchádzania, a nie vzhľadom na povahu podniku „jedného výrobku“, podľa nich nevyplýva z odôvodnenia 92 napadnutého rozhodnutia.

33

Komisia odmieta tvrdenia žalobkyne a navrhuje zamietnuť tento žalobný dôvod.

34

Pokiaľ ide o stanovenie výšky pokút a najmä určenie základnej sumy v napadnutom rozhodnutí, Komisia spresňuje, že v tejto veci nastali výnimočné okolnosti vyplývajúce z povahy dotknutých podnikov okrem skupiny Hamelin ako podnikov „jedného výrobku“, ako bolo uvedené v odôvodneniach 88 až 95 napadnutého rozhodnutia. Podľa Komisie vzhľadom na to, že základná suma prekračovala hornú hranicu 10 % celkového obratu, existovalo „nebezpečenstvo, že pokuta bude uložená výlučne na základe uvedeného celkového obratu a nebude zohľadňovať závažnosť a dĺžku trvania porušenia, ani osobitosti prípadu“. Inými slovami, v súlade s tým, čo bolo údajne uvedené v odôvodnení 89 napadnutého rozhodnutia, by z dôvodu výšky celkového obratu uplatnenie koeficientu závažnosti a násobiteľa nemalo „nijaký praktický význam pri stanovení pokuty“. Komisia údajne zohľadnila skutočnosť, že v prejednávanej veci zohľadnenie týchto okolností nemohlo viesť k zníženiu konečnej sumy pokuty. Uplatnenie poľahčujúcej okolnosti v prospech podniku Mayer‑Kuvert z dôvodu jeho menej závažnej účasti na porušení (pozri odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia) by údajne nemalo nijaký vplyv na konečnú výšku pokuty, keďže zníženie by sa uplatnilo pred uplatnením 10 % hornej hranice. V duplike Komisia spresnila, že pred stanovením základných súm by bola miera prekročenia 38,98 % pre skupinu Bong, 441,83 % pre skupinu GPV, 30,04 % pre skupinu Hamelin, 36,71 % pre skupinu Mayer‑Kuvert a 97,13 % pre žalobkyne.

35

Komisia preto uplatnila na každý podnik zníženie nevyhnutné na to, aby bola základná suma pokuty nižšia než horná hranica 10 % celkového obratu v roku 2013. S týmto cieľom bola základná suma údajne proporcionálne znížená vzhľadom na podiel „jedného výrobku“ v rámci uvedených podnikov. Pokiaľ ide o skupinu Hamelin, Komisia uviedla, že „hoci nepredstavoval[a] podnik jedného výrobku, základná suma, ktorá sa [jej] týkala, sa musela takisto upraviť v súlade s bodom 37 usmernení a podľa rovnakej metódy, z dôvodov rovnosti, aby sa zohľadnila [jej] účasť na porušení a obnovila rovnováha, pokiaľ ide o pokuty uložené rôznym podnikom po uvedených úpravách“. Komisia údajne neuplatnila zníženie rovnomerne, ale pri dodržaní 10 % hornej hranice zabezpečila, aby bola výsledná pokuta dostatočne odstrašujúca vzhľadom na závažnosť a dĺžku trvania porušenia. V súlade s metódou opísanou v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia údajne uplatnila tieto zníženia základných súm: [dôverné] % pre skupinu Bong, [dôverné] % pre skupinu GPV, [dôverné] % („spravodlivé zaobchádzanie“) pre skupinu Hamelin, [dôverné] % pre skupinu Mayer‑Kuvert a [dôverné] % pre žalobkyne.

36

Podľa Komisie sa Všeobecný súd musí obmedziť na preskúmanie otázky dodržania povinnosti odôvodnenia jedine vo vzťahu k žalobkyniam, nie vo vzťahu k ostatným dotknutým podnikom, ktoré nepodali žaloby na Všeobecný súd a pre ktoré sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia stalo právoplatným. Žalobkyne teda podľa nej nemôžu v prejednávanej veci namietať údajnú nedostatočnosť odôvodnenia týkajúceho sa zníženia pokút uložených ostatným podnikom, ktorým je určené uvedené rozhodnutie. V každom prípade je toto odôvodnenie podľa nej dostatočné, keďže umožňuje žalobkyniam poznať dôvody úpravy výšky pokuty, ktorá sa ich týka, pričom tieto dôvody údajne poznali vopred ako žiadateľky o uvedené zníženie, a umožňuje Všeobecnému súdu uskutočniť súdne preskúmanie.

37

Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v konaní o urovnaní, v rámci ktorého boli účastníci konania informovaní počas dvojstranných rozhovorov o všetkých relevantných prvkoch, ako sú uvádzané skutkové okolnosti, ich kvalifikácia, závažnosť a dĺžka trvania vytýkaného porušenia, pripísanie zodpovednosti a odhad rozpätia pravdepodobných pokút, jeho odôvodnenie údajne mohlo byť oveľa stručnejšie než v prípade ostatných rozhodnutí prijatých v zmysle článkov 7 a 23 nariadenia č. 1/2003. V prejednávanej veci teda dvojstranné rozhovory medzi Komisiou a žalobkyňami údajne umožnili žalobkyniam poznať každý z týchto prvkov aj zamýšľanú metódu na stanovenie výšky pokút, aby sa dobrovoľne rozhodli, či podajú alebo nepodajú návrh na urovnanie. Za týchto okolností je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia údajne úplne dostatočné.

38

Text napadnutého rozhodnutia už totiž údajne podrobne vysvetľuje okolnosti, ktoré sa zohľadnili pri určení závažnosti a dĺžky trvania porušenia, ako aj pri stanovení základnej sumy pokuty. V odôvodneniach 72 až 84 uvedeného rozhodnutia je údajne vysvetlená metóda použitá na stanovenie tejto základnej sumy, ktorú žalobkyne údajne nespochybňujú. Tento text podľa nej rovnako obsahuje spresnenia, ako sú objem predaja dotknutých podnikov zohľadnený pri stanovení základnej sumy pokút (pozri tabuľku č. 1 v odôvodnení 75), rôzne násobitele na základe dĺžky trvania (pozri tabuľku č. 2 v odôvodnení 81), a jednotlivé základné sumy pokút pred úpravou a po úprave (pozri tabuľky č. 3 a 4 uvedené v odôvodneniach 84 a 93). Podľa Komisie teda bola splnená požiadavka odôvodnenia v súvislosti s okolnosťami umožňujúcimi posúdiť závažnosť a dĺžku trvania porušenia.

39

Okrem toho na stretnutí 24. októbra 2014 Komisia údajne poskytla žalobkyniam podrobný opis metódy stanovenia výšky pokuty, ktorú voči nim chcela uplatniť, vrátane hodnoty predaja použitej na stanovenie základnej sumy, dĺžky trvania ich účasti na porušení, dodatočnej sumy pripočítanej na odstrašenie (násobiteľ), neexistencie priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností, uplatneného zníženia na základe oznámení o urovnaní a spolupráci, ako aj zníženia uplatneného v zmysle bodu 37 usmernení. Žalobkyne údajne dokonale pochopili tieto vysvetlenia a vo svojom návrhu na urovnanie údajne výslovne súhlasili s maximálnou výškou pokuty, ktorú im bolo možné uložiť v súlade s navrhnutým rozpätím.

40

Pokiaľ ide o zníženie základnej sumy uplatnené na základe bodu 37 usmernení, Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach 88 až 92 z právneho hľadiska dostatočne vysvetľuje dôvody, prečo považovala za nevyhnutné upraviť základné sumy. Osobitosti, ktoré viedli k úprave vo vzťahu k žalobkyniam, už boli údajne preskúmané na stretnutí 24. októbra 2014, teda pred podaním ich návrhu na urovnanie, odoslaním oznámenia o výhradách a prijatím napadnutého rozhodnutia. Počas tohto stretnutia Komisia údajne vysvetlila, že základné sumy stanovené pre všetky podniky prevyšovali 10 % hornú hranicu, a to z dôvodu kombinácie faktorov, ako sú hodnota predstavovaná percentuálnym podielom objemu predaja dotknutého porušením, rozsiahla dĺžka trvania kartelu a podiel „jedného výrobku“ v rámci podnikov (vyčíslený ako pomer medzi objemom celého predaja obálok a celkovým objemom predaja dotknutého podniku). Napokon uvádza, že hoci je pravda, že na stretnutí 24. októbra 2014 došlo k určitému nedorozumeniu, pokiaľ ide o vplyv zníženia na základe podielu „jedného výrobku“ na konečnú výšku pokuty, toto nedorozumenie bolo rozptýlené na tom istom stretnutí, pričom po jeho skončení žalobkyne údajne predložili uvedený návrh na urovnanie.

41

Komisia dodáva, že práve samotné žalobkyne ju požiadali v dokumente „non paper“ z 24. februára 2014 (pozri bod 9 vyššie), aby znížila pokutu na základe bodu 37 usmernení. Žalobkyne údajne vysvetlili, že vzhľadom na povahu ich skupiny ako skupiny „jedného výrobku“ by obmedzenosť dĺžky trvania porušenia nemala vplyv na výšku pokuty, ktorá im bude uložená. Vzhľadom na to, že predaj obálok predstavoval vyše 90 % objemu ich celkového predaja, by sa totiž uplatnenie dodatočnej sumy vyše 10 % na odstrašenie prejavilo na výške pokuty prekračujúcej hornú hranicu 10 % celkového obratu uvedenú v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Vzhľadom na uvedené okolnosti a najmä na podobné odôvodnenie uvedené v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, že v danom prípade nie je potrebné podrobnejšie odôvodnenie.

42

V súvislosti s presnými sadzbami zníženia určenými pre každý z dotknutých podnikov Komisia pripomenula odôvodnenia 91 a 92 napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa nej výslovne uvádzali faktory, ktoré zohľadnila pri určení týchto sadzieb, doplnené odôvodnením 87 uvedeného rozhodnutia, ktoré podľa nej vysvetľovalo, že skupina Mayer‑Kuvert zohrávala inú úlohu a podieľala sa na porušení v menšej miere. Tabuľky č. 3 a 4 uvedené v odôvodneniach 84 a 93 napadnutého rozhodnutia teda údajne vysvetľovali základné sumy každého z podnikov pred úpravou a po úprave, pričom jednoduchý aritmetický výpočet umožňoval vyvodiť presnú výšku úpravy uplatnenej na každú pokutu. V prípade žalobkýň bola podľa nej sadza úpravy, uplatnená z dôvodu ich povahy skupiny „jediného výrobku“, o ktorej uplatnenie samy požiadali, [dôverné] %. Okrem toho judikatúra údajne nepovažuje za nevyhnutné poskytnúť aritmetický výpočet alebo spresniť všetky faktory vedúce k stanoveniu presnej sumy pokuty. Pokiaľ ide o zníženie priznané skupine Hamelin z dôvodu „spravodlivého zaobchádzania“, v duplike Komisia spresnila, že toto zníženie bolo opodstatnené nevyhnutnosťou zohľadniť osobitné okolnosti prejednávanej veci, ako je uvedené v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia.

43

Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyne v podstate uvádzajú nedostatok odôvodnenia týkajúci sa odôvodnení 88 až 92 napadnutého rozhodnutia. Tieto odôvodnenia podľa nich z právneho hľadiska dostatočne nespresňujú dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby na základe bodu 37 usmernení výnimočne upravila základné sumy pokút uložených dotknutým podnikom a uplatnila voči nim v tejto súvislosti rôzne sadzby zníženia, pričom najmä priznala skupine Hamelin [dôverné] % zníženie. Tento prístup podľa nich navyše znamená zneužitie právomoci. Konkrétne Komisia údajne po prvýkrát až v konaní pred súdom uviedla, že Hamelin nie je podnikom „jedného výrobku“ a že úprava základnej sumy, ktorá sa jej týkala, v zmysle bodu 37 usmernení, je opodstatnená najmä z dôvodov spravodlivého zaobchádzania, čo údajne nevyplývalo z odôvodnenia 92 napadnutého rozhodnutia.

44

Ako bolo uznané ustálenou judikatúrou, povinnosť odôvodnenia upravená v článku 296 druhom odseku ZFEÚ tvorí podstatnú formálnu náležitosť, ktorú je nevyhnutné odlíšiť od otázky opodstatnenosti odôvodnenia, spätej so zákonnosťou sporného aktu z vecnej stránky. Z tohto hľadiska musí byť požadované odôvodnenie prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umožnilo pochopiť dôvody prijatia aktu a príslušnému súdu preskúmať ho. Pokiaľ ide konkrétne o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, povinnosť odôvodniť takéto rozhodnutia má za cieľ okrem snahy umožniť preskúmanie súdom poskytnúť dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, či rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej možno spochybniť jeho platnosť (pozri rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, body 146 až 148 a citovanú judikatúru; z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, body 114 a 115 a citovanú judikatúru, a z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, C‑455/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:796, body 89 a 90 a citovanú judikatúru).

45

Okrem toho požiadavka odôvodnenia musí byť preskúmaná vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa však, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posúdiť nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zreteľom na jeho kontext a všetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblasť (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, bod 150; z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 116, a z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, C‑455/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:796, bod 91).

46

Judikatúra ešte spresnila, že odôvodnenie teda v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemožno ospravedlniť skutočnosťou, že dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi počas konania na súdoch Únie (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, bod 149, a z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, C‑628/10 P a C‑14/11 P, EU:C:2012:479, bod 74).

47

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z článku 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 263 ZFEÚ na jednej strane a článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, body 52 až 67), ako boli pripomenuté v bode 41 oznámenia o urovnaní, sa tieto zásady uplatňujú mutatis mutandis na povinnosť Komisie podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ odôvodniť rozhodnutie ukladajúce pokuty, ktoré prijíma na záver konania o urovnaní, v rámci ktorého má dotknutý podnik súhlasiť iba s maximálnou sumou navrhnutej pokuty. Práve vzhľadom na uvedené ustanovenia primárneho a sekundárneho práva Súdny dvor zdôraznil osobitnú dôležitosť povinnosti Komisie odôvodniť svoje rozhodnutia ukladajúce pokuty v oblasti hospodárskej súťaže a najmä vysvetliť svoje posúdenie a hodnotenie jednotlivých okolností zohľadnených pri určení výšky pokút, ako aj povinnosť súdu z úradnej moci preveriť prítomnosť takéhoto odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 61).

48

Pokiaľ sa Komisia rozhodne odchýliť sa od všeobecných metód uvedených v usmerneniach, ktorými sa sama obmedzila pri výkone svojej diskrečnej právomoci v súvislosti so stanovením pokút, pričom sa tak, ako v prejednávanej veci, opiera o bod 37 týchto usmernení, tieto požiadavky odôvodnenia sú nastolené o to výraznejšie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť ustálenú judikatúru, ktorá uznala, že usmernenia vyjadrujú konvenčné pravidlá postupu, ktorých sa Komisia musí vo svojej praxi pridŕžať a od ktorých sa nemôže v individuálnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade najmä so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, C‑70/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:351, bod 53, a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 60 a citovanú judikatúru). Toto odôvodnenie musí byť o to presnejšie, že bod 37 usmernení sa obmedzuje na všeobecný odkaz na „konkrétne okolnosti danej veci“ a ponecháva tak Komisii širokú mieru voľnej úvahy na to, aby tak ako v prejednávanej veci pristúpila k výnimočnej úprave základných súm pokút dotknutých podnikov. V takomto prípade má totiž dodržanie záruk, ktoré právny poriadok Únie stanovuje pre správne konania, vrátane povinnosti odôvodnenia, Komisiou o to zásadnejší význam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14).

49

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci bola Komisia povinná vysvetliť dostatočne jasne a presne spôsob, akým chcela využiť svoju voľnú úvahu, vrátane rôznych skutkových a právnych okolností, ktoré v tejto súvislosti zohľadnila. Konkrétne vzhľadom na svoju povinnosť dodržať zásadu rovnosti zaobchádzania pri stanovení výšky pokút, ktorej porušenie v ich neprospech jej vytýkajú žalobkyne (ako uvádzajú v druhom žalobnom dôvode), táto povinnosť odôvodnenia zahŕňa všetky relevantné okolnosti vyžadované na to, aby sa mohlo posúdiť, či sa dotknuté podniky, ktorých základné sumy pokút boli znížené, nachádzali alebo nenachádzali v podobných situáciách, či sa s týmito situáciami zaobchádzalo rovnako alebo nerovnako a či prípadné rovnaké alebo nerovnaké zaobchádzanie s uvedenými situáciami bolo objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, body 51 a 62 a citovanú judikatúru).

50

Na to, aby sa preverilo, či Komisia dodržala svoju povinnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenúť jednotlivé etapy určenia a úpravy základných súm pokút uložených dotknutým podnikom, ktoré uskutočnila v zmysle bodu 37 usmernení. Odôvodnenie uvedené v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí možno zhrnúť takto:

51

Okrem toho je na jednej strane potrebné pripomenúť, že v odôvodneniach 88 a 89 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate zdôraznila, že väčšina dotknutých podnikov dosiahla svoje predaje na jedinom trhu, v dôsledku čoho mohli prakticky všetky pokuty dosiahnuť hornú hranicu 10 % celkového obratu stanovenú v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, že uplatnenie tejto hornej hranice bolo skôr pravidlom ako výnimkou a že akékoľvek rozlišovanie podľa závažnosti porušenia alebo poľahčujúcich okolností sa už nemohlo prejaviť na výške pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T‑211/08, EU:T:2011:289, bod 75). Na druhej strane v odôvodneniach 90 až 92 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila uplatnenie bodu 37 usmernení, ako aj úpravu základných súm v prospech „všetkých účastníkov“, pričom sa odvolala najmä na „hodnotu predaja výrobku, ktorého sa týkal kartel, vo vzťahu k celkovému obratu, ako aj rozdiely medzi účastníkmi v závislosti od ich individuálnej účasti na porušení“ a skutočnosť, že „všetci účastníci v rôznej, ale výraznej miere vykonávali činnosť predaja obálok“. Komisia tak vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a skutočnosť, „že všetci účastníci v rôznej, ale výraznej miere vykonávali činnosť predaja štandardných katalógových obálok a špeciálnych obálok s potlačou“, pristúpila k „zníženi[u] pokuty, ktorá sa musí uložiť za porušenie, o [dôverné] % pre GPV, [dôverné] % pre [žalobkyne], [dôverné] % pre Bong a Mayer‑Kuvert, ako aj o [dôverné] % pre Hamelin“.

52

V prvom rade, ako tvrdia žalobkyne, je však potrebné konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí a najmä v jeho odôvodnení 92 Komisia neuvádza dôvody, prečo uplatnila na dotknuté podniky tieto rozdielne sadzby zníženia. Rozdiely medzi týmito sadzbami nemožno vysvetliť iba tým, že Komisia chcela každému z uvedených podnikov znížiť základnú sumu už v tomto prechodnom štádiu postupu stanovenia pokút na percentuálnu hodnotu nachádzajúcu sa pod hornou hranicou 10 % celkového obratu v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, v súlade s duchom bodu 75 rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia (T‑211/08, EU:T:2011:289). Ako totiž správne tvrdia žalobkyne v rámci druhého žalobného dôvodu, tieto upravené základné sumy sa zreteľne vyznačovali výraznými rozdielmi v percentuálnom vyjadrení vo vzťahu k uvedenej hornej hranici 10 %, t. j. predovšetkým 4,5 % v prípade skupiny Hamelin a 4,7 % v prípade skupiny Bong v porovnaní s 9,7 % v prípade žalobkýň.

53

Komisia takisto nemôže opodstatnene tvrdiť, že žalobkyne boli z právneho hľadiska dostatočne informované o jej zamýšľanom postupe v správnom konaní, alebo že poznali jeho kontext, keďže toto tvrdenie nie je v spise ničím podložené. Na otázku Všeobecného súdu k tejto záležitosti počas pojednávania Komisia uznala stručnosť a krátkosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti a v podstate sa obmedzila na tvrdenie, že v rámci konania o urovnaní je jej povinnosť odôvodnenia voľnejšia, lebo účastníci konania poznajú spis, vrátane okolností, ktoré chce Komisia zohľadniť, a slobodne vedú dvojstranné rozhovory s cieľom uzavrieť urovnanie. Vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o uplatnenie rozdielnych sadzieb zníženia uvedených v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd pripomenul účastníkom konania svoju povinnosť prípadne preskúmať z úradnej moci dostatočnosť odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ, čo bolo poznamenané v zápisnici z pojednávania.

54

V druhom rade odôvodnenie 92 napadnutého rozhodnutia zjavne nespresňuje – čo Komisia vysvetlila oneskorene a spôsobom, ktorý nemôže napraviť prípadnú nedostatočnosť odôvodnenia alebo chýbajúce odôvodnenie (pozri judikatúru citovanú v bode 46 vyššie), až v čase súdneho konania podstatným doplnením odôvodnenia – že na rozdiel od ostatných dotknutých podnikov Hamelin nevykonávala hospodársku činnosť týkajúcu sa „jedného výrobku“ a úprava základnej sumy, ktorá sa na ňu vzťahovala, bola napriek tomu opodstatnená dôvodmi spravodlivého zaobchádzania a obnovenia rovnováhy medzi jednotlivými pokutami (pozri body 34 a 35 vyššie). Vzhľadom na tieto dodatočné vysvetlenia na rozdiel od dojmu, ktorý mohol vzniknúť z odôvodnenia 91 napadnutého rozhodnutia, rozhodujúcim prvkom posúdenia, ktorý Komisia zohľadnila pri stanovení základných súm, tak nebola skutočnosť, že existovali „rozdiely medzi účastníkmi v závislosti od ich individuálnej účasti na porušení“, ktorá bola v prípade skupiny Hamelin iba o málo menej závažná s dĺžkou trvania porušenia 4,416 roka oproti 4,5 roka v prípade ostatných dotknutých podnikov. Okrem toho na rozdiel od toho, čo zrejme pochopili žalobkyne, toto odôvodnenie sa nemôže ani výlučne týkať menej závažnej účasti skupiny Mayer‑Kuvert na porušení, lebo táto nižšia závažnosť už viedla k 10 % zníženiu na základe poľahčujúcej okolnosti v zmysle bodu 29 usmernení (odôvodnenia 85 a 87 napadnutého rozhodnutia), t. j. pred napadnutými úpravami základných súm uvedenými v odôvodnení 88 a nasledujúcich odôvodneniach napadnutého rozhodnutia.

55

Z toho vyplýva, že na základe tohto odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobkyne nemohli účinne spochybniť dôvodnosť prístupu Komisie vzhľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania, ani Všeobecný súd nemôže byť schopný plne uplatniť svoje preskúmanie zákonnosti týkajúce sa dodržania uvedenej zásady (pozri druhý žalobný dôvod). Vzhľadom na odôvodnenia 91 a 92 napadnutého rozhodnutia nie je možné pochopiť a posúdiť, či sa Hamelin a ostatné dotknuté podniky nachádzali v porovnateľných alebo odlišných situáciách a či s nimi Komisia zaobchádzala rovnako alebo rozdielne. Na základe toho je teda o to menej možné preveriť, či prípadne rovnaké zaobchádzanie s rozdielnymi situáciami dotknutých podnikov na základe bodu 37 usmernení, ktoré je v podstate odôvodnené povahou ich obchodnej činnosti ako činnosti týkajúcej sa „jediného výrobku“ a čiastočne dôvodmi „spravodlivého zaobchádzania“, alebo prípadne rozdielne zaobchádzanie s porovnateľnými situáciami, najmä uplatnenie rozdielnych sadzieb zníženia, bolo objektívne opodstatnené. Naopak stručné odôvodnenie uvedené v odôvodnení 92 napadnutého rozhodnutia mohlo vytvoriť nesprávny dojem, že hlavný dôvod horizontálnej úpravy základných súm v prospech dotknutých podnikov spočíval v skutočnosti, že všetky tieto podniky sa nachádzali prinajmenšom v porovnateľných situáciách súvisiacich s povahou ich obchodnej činnosti ako činnosti týkajúcej sa „jedného výrobku“. V prípade skupiny Hamelin to však tak nebolo, ako uznala Komisia počas súdneho konania.

56

Keďže bod 84 oznámenia o výhradách obsahoval ešte všeobecnejšie informácie o metóde zamýšľanej na úpravu základných súm a odôvodneniach, o ktoré sa opierali, Komisia rovnako nemohla opodstatnene tvrdiť, že žalobkyne dostali dostatok informácií v tejto súvislosti počas správneho konania alebo že mali dostatočné znalosti o relevantnom kontexte. V každom prípade nič iné zo spisu nemôže preukázať, že to tak bolo, a Komisia nedokáže potvrdiť, že tieto okolnosti údajne oznámila žalobkyniam najmä na stretnutí 24. októbra 2014.

57

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je teda potrebné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, a preto je potrebné vyhovieť prvému žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je založený na porušení povinnosti odôvodnenia v zmysle článku 296 druhého odseku ZFEÚ.

58

V dôsledku toho je potrebné zrušiť článok 2 ods. 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia, pričom nie je potrebné vyjadriť sa k výhrade založenej na zneužití právomoci a k druhému a tretiemu žalobnému dôvodu, ako aj prípustnosti tretieho žalobného dôvodu. Navyše nie je potrebné rozhodnúť o druhej časti návrhov, ktorá bola uvedená subsidiárne.

59

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkýň.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil: