1

Prejednávaná vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine.

2

Pán Viktor Viktorovyč Janukovyč bol jedným zo synov bývalého prezidenta Ukrajiny, ako aj jedným z členov Verkhovna Rada (Najvyššia rada).

3

Dňa 5. marca 2014 prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 66, 2014, s. 26).

4

Článok 1 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/119 stanovuje:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, a fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohe, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb, subjektov alebo orgánov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

2.   Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“

5

Podmienky predmetných reštriktívnych opatrení sú definované v nasledujúcich odsekoch tohto článku.

6

V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 66, 2014 s. 1).

7

V súlade s rozhodnutím 2014/119 nariadenie č. 208/2014 ukladá prijatie predmetných reštriktívnych opatrení a definuje podmienky uvedených reštriktívnych opatrení v podstate rovnakým spôsobom ako uvedené rozhodnutie.

8

Mená osôb, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014, sú uvedené v zozname nachádzajúcom sa v prílohe uvedeného rozhodnutia a v prílohe I uvedeného nariadenia (ďalej len „zoznam“) spolu najmä s odôvodnením ich zápisu.

9

Meno pána Janukovyča sa nachádza na zozname spolu s informáciou o totožnosti „syn bývalého prezidenta; člen Najvyššej rady Ukrajiny“ a týmto odôvodnením:

„Osoba, proti ktorej sa na Ukrajine vedie vyšetrovanie pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávny[m] prevod[om] mimo Ukrajinu.“

10

Dňa 6. marca 2014 Rada v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/119 a nariadení č. 208/2014 (Ú. v. EÚ C 66, 2014, s. 1). Podľa tohto oznámenia „dotknuté osoby môžu predložiť Rade spolu s podpornou dokumentáciou žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia zaradiť ich na… zoznamy…“. Oznámenie upozorňuje dotknuté osoby aj „na možnosť napadnúť rozhodnutie Rady na [Všeobecnom súde] v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 275 druhom odseku [ZFEÚ] a v článku 263 štvrtom a šiestom odseku [ZFEÚ]“.

11

Rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014 boli zmenené a doplnené vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/216/SZBP zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 91), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 381/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 111, 2014, s. 33).

12

Rozhodnutie 2014/119 bolo následne zmenené a doplnené rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/143 z 29. januára 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 24, 2015, s. 16), ktoré nadobudlo účinnosť 31. januára 2015. Pokiaľ ide o kritériá označenia osôb, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, z článku 1 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119 sa nahrádza takto:

„1.   Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, a fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spriaznené, uvedeným v prílohe, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve takýchto osôb, subjektov alebo orgánov, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

Na účely tohto rozhodnutia patria medzi osoby identifikované ako osoby zodpovedné za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov osoby, proti ktorým vedú ukrajinské orgány vyšetrovanie z dôvodu:

13

Nariadenie Rady (EÚ) 2015/138 z 29. januára 2015, ktorým sa mení nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 24, 2015, s. 1), zmenilo a doplnilo toto nariadenie v súlade s rozhodnutím 2015/143.

14

Rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014 boli neskôr zmenené a doplnené rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/364 z 5. marca 2015, (Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 25), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2015/357 z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 1). Rozhodnutie 2015/364 zmenilo a doplnilo článok 5 rozhodnutia 2014/119 takým spôsobom, že predĺžilo reštriktívne opatrenia voči pánovi Janukovyčovi do 6. júna 2015. V dôsledku uvedeného vykonávacie nariadenie 2015/357 nahradilo prílohu I nariadenia č. 208/2014.

15

Týmito aktmi bolo meno pána Janukovyča ponechané na zozname spolu s informáciami o totožnosti „syn bývalého prezidenta, člen Najvyššej rady Ukrajiny“ a týmto novým odôvodnením:

„Osoba, ktorú ukrajinské orgány vyšetrujú v súvislosti so spreneverou verejných finančných prostriedkov alebo aktív. Osoba spojená s označenou osobou (bývalým prezidentom Ukrajiny Viktorom Fedorov[y]čom Janukovyčom), voči ktorej ukrajinské orgány vedú trestné konanie za spreneveru verejných finančných prostriedkov alebo aktív.“

16

Rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/876 z 5. júna 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119 (Ú. v. EÚ L 142, 2015, s. 30), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2015/869 z 5. júna 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 (Ú. v. EÚ L 142, 2015, s. 1), bolo meno pána Janukovyča odstránené zo zoznamu.

17

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. mája 2014 podal pán Janukovyč žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

18

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 15. a 16. septembra 2014 Európska komisia a Ukrajina požiadali o povolenie vstupu do tohto konania ako vedľajší účastníci konania podporujúci návrhy Rady.

19

Uznesením z 12. novembra 2014 predseda deviatej komory Všeobecného súdu pripustil Komisiu ako vedľajšieho účastníka konania. Komisia predložila svoje vyjadrenie a pán Janukovyč a Rada k nemu predložili svoje pripomienky v stanovených lehotách.

20

Dňa 3. októbra 2014 predložila Rada odôvodnenú žiadosť v súlade s článkom 18 ods. 4 druhým pododsekom Pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, v ktorej žiadala, aby obsah prílohy k vyjadreniu k žalobe nebol citovaný v dokumentoch patriacich k tejto veci, ku ktorým má prístup verejnosť.

21

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. decembra 2014 Ukrajina informovala Všeobecný súd, že berie späť svoju žiadosť o povolenie vstupu do konania ako vedľajší účastník konania.

22

Uznesením z 11. marca 2015 predseda deviatej komory Všeobecného súdu nariadil výmaz Ukrajiny ako vedľajšieho účastníka konania.

23

Listom z 11. marca 2015 kancelária Všeobecného súdu informovala účastníkov konania o ukončení písomnej časti konania.

24

Dňa 20. marca 2015 pán Janukovyč zomrel.

25

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. apríla 2015 zástupca pána Janukovyča predložil kancelárii Všeobecného súdu v mene pána Janukovyča návrh na úpravu žalobných návrhov tak, aby bolo zohľadnené jednak rozhodnutie 2015/143 a nariadenie 2015/138, a jednak rozhodnutie 2015/364 a vykonávacie nariadenie 2015/357, v rozsahu, v akom sa tieto akty týkali pána Janukovyča.

26

V tento istý deň zástupca pána Janukovyča podal v jeho mene žalobu zaregistrovanú v kancelárii Všeobecného súdu pod spisovou značkou T‑172/15, ktorou sa domáhal zrušenia rovnakých aktov, pričom uviedol, že pre istotu je podaná paralelne s návrhom na úpravu žaloby.

27

Zástupca pána Janukovyča v týchto dvoch podaniach uviedol, že pán Janukovyč zomrel krátko pred ich podaním. Okrem toho v nich uviedol, že na Ukrajine prebieha konanie o určenie jeho právneho nástupcu a že je možné, že do jeho práv vstúpi vdova po pánovi Janukovyčovi. Zástupca pána Janukovyča preto požiadal o prerušenie konania na čas potrebný na určenie právneho nástupcu a na rozhodnutie o ďalších krokoch v konaní.

28

Rozhodnutím predsedu deviatej komory z 13. júla 2015 bolo na základe článku 69 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu konanie v prejednávanej veci prerušené do 31. októbra 2015.

29

Uznesením zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569), Všeobecný súd (deviata komora) zamietol žalobu vo veci T‑172/15 ako zjavne neprípustnú, z dôvodu, že bola podaná zástupcom pána Janukovyča po smrti pána Janukovyča, pričom zohľadnil skutočnosť, že na základe žiadneho dokumentu v spise nebolo možné vykladať túto žalobu tak, že by bola podaná na účet vdovy po pánovi Janukovyčovi, ktorá bola v texte žaloby uvedená ako jeho budúca dedička, alebo iných prípadných právnych nástupcov.

30

Listom z 30. októbra 2015 predložil zástupca pána Janukovyča do spisu úmrtný list pána Janukovyča a uviedol, že jeho vdova a jediná dedička, pani Olga Stanislavivna Janukovyčová, má v úmysle pokračovať v konaní, pričom spresnil dôvody odôvodňujúce pretrvávanie jej záujmu na konaní napriek odstráneniu mena pána Janukovyča zo zoznamu.

31

Dňa 22. februára 2016 podala Rada svoje vyjadrenie k návrhu na úpravu žalobných návrhov.

32

Dňa 25. februára 2016 predložila Rada odôvodnenú žiadosť v súlade s článkom 66 rokovacieho poriadku, v ktorej žiadala, aby obsah prílohy k vyjadreniu k návrhu na úpravu žalobných návrhov nebol citovaný v dokumentoch patriacich k tejto veci, ku ktorým má prístup verejnosť.

33

Dňa 10. marca 2016 podala Komisia svoje vyjadrenie k návrhu na úpravu žalobných návrhov.

34

Listom zo 17. marca 2016 kancelária Všeobecného súdu požiadala účastníkov konania, aby sa vyjadrili k uplatniteľnosti článku 132 rokovacieho poriadku na prejednávanú vec vzhľadom na rozsudky z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806); z 28. januára 2016, Stavytskyi/Rada (T‑486/14, neuverejnený, EU:T:2016:45), Arbuzov/Rada (T‑434/14, neuverejnený, EU:T:2016:46), Kljujev/Rada (T‑341/14, EU:T:2016:47), Azarov/Rada (T‑332/14, neuverejnený, EU:T:2016:48) a Azarov/Rada (T‑331/14, EU:T:2016:49), ktorými Všeobecný súd zrušil rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014 v rozsahu, v akom sa týkali žalobcov v uvedených veciach. Rovnakým listom boli účastníci konania tiež vyzvaní na to, aby sa vyjadrili k prípadným dôsledkom, ktoré by sa, pokiaľ ide o prispôsobenie návrhov, dali pre prejednávanú vec vyvodiť z uznesenia zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569). Účastníci konania na tieto žiadosti odpovedali v stanovených lehotách.

35

Žalobkyňa, pani Stanislavivna Janukovyčová, v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

36

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

37

Komisia navrhuje žalobu zamietnuť.

38

Podľa článku 132 rokovacieho poriadku ak Súdny dvor alebo Všeobecný súd už rozhodol o právnej otázke alebo otázkach zhodných s otázkami vychádzajúcimi z právnych dôvodov žaloby a ak Všeobecný súd konštatuje, že skutočnosti sú dokázané, môže po skončení písomnej časti konania, na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí účastníkov konania rozhodnúť, že žaloba je zjavne opodstatnená, odôvodneným uznesením s odkazom na príslušnú judikatúru.

39

V prejednávanej veci Všeobecný súd usúdil, že podmienky uplatnenia článku 132 rokovacieho poriadku sú splnené a rozhodol sa vydať rozhodnutie bez ďalšieho konania.

40

Na úvod treba uviesť, že žalobkyňa navrhuje zrušenie rozhodnutia 2014/119, zmeneného a doplneného vykonávacím rozhodnutím 2014/216, ako aj zrušenie nariadenia č. 208/2014, zmeneného a doplneného vykonávacím nariadením č. 381/2014, v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú pána Janukovyča. Treba pritom konštatovať, že ani vykonávacie rozhodnutie 2014/216, ani vykonávacie nariadenie č. 381/2014 sa pána Janukovyča netýkajú. Návrhy žalobkyne sa preto týkajú iba zrušenia rozhodnutia 2014/119 a nariadenia č. 208/2014 v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú pána Janukovyča.

41

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na neexistencii právneho základu, druhý na zneužití právomoci, tretí na nedostatku odôvodnenia, štvrtý na nedodržaní kritérií zápisu na zoznam, piaty na zjavne nesprávnom posúdení, šiesty na porušení práva na obhajobu a práva na účinný prostriedok nápravy a siedmy na porušení práva vlastniť majetok.

42

Všeobecný súd považuje za vhodné najprv preskúmať štvrtý žalobný dôvod, na podporu ktorého žalobkyňa v podstate tvrdí, že k prijatiu reštriktívnych opatrení voči pánovi Janukovyčovi došlo bez toho, aby na to existoval dostatočne silný skutkový základ.

43

Tento žalobný dôvod totiž vznáša právnu otázku, ktorá je totožná s otázkou, o ktorej už Všeobecný súd rozhodol v rozsudkoch z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806); z 28. januára 2016, Stavytskyi/Rada (T‑486/14, neuverejnený, EU:T:2016:45), Arbuzov/Rada (T‑434/14, neuverejnený, EU:T:2016:46), Kljujev/Rada (T‑341/14, EU:T:2016:47), Azarov/Rada (T‑332/14, neuverejnený, EU:T:2016:48) a Azarov/Rada (T‑331/14, EU:T:2016:49), ktoré sa všetky stali konečnými a majú už absolútnu právnu silu rozhodnutej veci.

44

V tomto žalobnom dôvode žalobkyňa najmä tvrdí, že jednak zápis mena pána Janukovyča na zoznam iba z toho dôvodu, že sa proti nemu vedie vyšetrovanie, s ohľadom na relevantnú judikatúru nespĺňa kritériá stanovené rozhodnutím 2014/119 a nariadením č. 208/2014, v ktorých sa spomínajú „os[oby] identifikovan[é] ako osoby zodpovedné“ za spreneveru štátnych finančných prostriedkov, a jednak že iba tá skutočnosť, že bol identifikovaný ako „syn bývalého prezidenta“, nepostačuje na to, aby bol kvalifikovaný ako „osoba [s ním] spriaznená“ v zmysle judikatúry. V každom prípade Rada neuniesla dôkazné bremeno.

45

V replike žalobkyňa tvrdí, že Rada jednak neoverila tvrdenia obsiahnuté v liste kancelárie generálneho prokurátora Ukrajiny vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 3. marca 2014 (ďalej len „list z 3. marca 2014“), ktorý je jediným dôkazom, ktorým Rada disponovala v čase prijatia rozhodnutia 2014/119 a nariadenia č. 208/2014, a jednak nevie uviesť informácie z neskoršieho dátumu ako uvedené akty. Tento list preto nie je dostatočným na to, aby predstavoval „konkrétne dôkazy a informácie, ktoré sú nevyhnutné“ na odôvodnenie zápisu mena pána Janukovyča na zoznam.

46

Rada v odpovedi na tieto výhrady predovšetkým reaguje tak, že podľa relevantnej judikatúry prináleží jej samotnej, aby identifikovala osoby, ktoré môžu byť kvalifikované ako osoby zodpovedné za spreneveru štátnych finančných prostriedkov na základe zhodných informácií pochádzajúcich z rozličných zdrojov, a že na pojem „identifikované“ treba uplatniť extenzívny výklad umožňujúci, aby sa okrem toho, že sa vzťahuje na osoby trestne stíhané za spreneveru štátnych finančných prostriedkov, tento pojem vzťahoval tiež najmä na osoby, proti ktorým sa vedie vyšetrovanie pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávnym prevodom. Takéto vyšetrovanie totiž predstavuje krok predchádzajúci začatiu trestného konania a týka sa osôb, ktoré sú podozrivé z účasti na takýchto trestných činoch.

47

Rada navyše tvrdí, že v liste z 3. marca 2014, ktorý bol potvrdený dodatočnými informáciami poskytnutými neskôr kanceláriou generálneho prokurátora Ukrajiny, sa uvádzalo, že v rámci trestného konania začatého proti určitým bývalým vysoko postaveným úradníkom sa preukázali určité skutočnosti týkajúce sa sprenevery štátnych finančných prostriedkov vo vysokých sumách a neskoršieho protiprávneho prevodu týchto prostriedkov mimo územia Ukrajiny a že v ňom bolo navyše spresnené, že vyšetrovanie týkajúce sa vyššie uvedených trestných činov preukázalo, že ďalšie osoby, medzi ktoré patrí pán Janukovyč, mali účasť na trestných činoch rovnakej povahy. V dôsledku uvedeného boli podľa Rady rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014 prijaté na dostatočne silnom skutkovom základe. Povinnosť prísnejšej požiadavky by mohla ohroziť účinnosť režimu reštriktívnych opatrení v súvislosti so spreneverou štátnych finančných prostriedkov.

48

V tejto súvislosti treba uviesť, ako bolo pripomenuté v bode 38 rozsudku z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806), že hoci Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o všeobecné kritériá, ktoré treba pri prijímaní reštriktívnych opatrení zohľadniť, účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv vyžaduje, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby na zoznam osôb, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o túto osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. To zahŕňa overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, dostatočne presne a konkrétne podložené (pozri rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, body 41 a 45 a citovanú judikatúru).

49

Tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 39), v prejednávanej veci kritérium stanovené v článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119 stanovuje, že reštriktívne opatrenia sú prijaté voči osobám identifikovaným ako osoby zodpovedné za spreneveru štátnych finančných prostriedkov. Okrem toho z odôvodnenia 2 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Rada prijala tieto opatrenia „s cieľom upevniť a podporiť právny štát… na Ukrajine“.

50

Meno pána Janukovyča bolo zapísané na zoznam z dôvodu, že bol „osob[ou], proti ktorej sa na Ukrajine vedie vyšetrovanie pre účasť na trestných činoch v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a ich protiprávny[m] prevod[om] mimo Ukrajinu“. Z toho vyplýva, že Rada usúdila, že pán Janukovyč je osobou, v súvislosti s ktorou sa robí preverovanie alebo sa vedie predbežné vyšetrovanie, ktoré neviedlo (alebo zatiaľ neviedlo) k formálnemu vzneseniu obvinenia z dôvodu jeho predpokladanej účasti na sprenevere štátnych finančných prostriedkov.

51

Tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 41), Rada na podporu odôvodnenia zápisu mena pána Janukovyča na zoznam poukazuje na list z 3. marca 2014, ako aj na ďalšie dôkazy z neskoršieho dátumu ako rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014.

52

List z 3. marca 2014 sa člení na dve časti. V prvej časti tohto listu sa uvádza, že „ukrajinské orgány činné v trestnom konaní“ začali viaceré trestné konania s cieľom vyšetriť trestnú činnosť, ktorej sa dopustili bývalí vysoko postavení úradníci, v súvislosti s ktorými vyšetrovanie vyššie uvedených trestných činov umožnilo preukázať, že došlo k sprenevere štátnych finančných prostriedkov vo vysokých sumách a neskoršiemu protiprávnemu prevodu týchto prostriedkov mimo územia Ukrajiny. Hneď potom sú uvedené mená týchto vysoko postavených úradníkov, ktorých je osem a ktorých mená sú všetky začiernené. V druhej časti listu sa dodáva, že „vyšetrovanie preveruje účasť ostatných vysoko postavených úradníkov predstavujúcich bývalé autority na trestnej činnosti rovnakého druhu“ a že je v pláne ich v krátkom čase informovať o začatí tohto vyšetrovania. Tiež sa hneď potom uvádzajú mená týchto ostatných vysoko postavených úradníkov, ktorých je desať a medzi ktorými figuruje meno pána Janukovyča, pričom jeho meno jediné nebolo začiernené.

53

Je nesporné, že na tomto jedinom základe bol pán Janukovyč identifikovaný „ako osob[a] zodpovedn[á] za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov“ v zmysle článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119.

54

Tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 42), je spomedzi dôkazov, ktoré predložila Rada v priebehu tohto konania, list z 3. marca 2014 jediným dôkazom, ktorý je z dátumu predchádzajúceho dátumu rozhodnutia 2014/119 a nariadenia č. 208/2014. Zákonnosť týchto aktov sa preto musí posúdiť vzhľadom na tento jediný dôkaz.

55

Tak ako Všeobecný súd rozhodol v rozsudku z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, body 43 a 44), pritom treba usudzovať, že napriek tomu, že uvedený list pochádza od vysoko postaveného súdneho orgánu tretej krajiny, obsahuje iba všeobecné a generické tvrdenie dávajúce do súvislosti meno žalobcu, spomedzi mien ostatných bývalých vysoko postavených úradníkov, s vyšetrovaním, ktoré v podstate preukázalo, že došlo k sprenevere štátnych finančných prostriedkov. List totiž neobsahuje žiadne spresnenie o preukázaní skutočností, ktoré vyšetrovanie vedené ukrajinskými orgánmi preverovalo, a už vôbec nie o individuálnej, čo i len predpokladanej zodpovednosti pána Janukovyča vo vzťahu k nim (pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2016, Azarov/Rada, T‑332/14, neuverejnený, EU:T:2016:48, bod 46).

56

Treba ešte uviesť, že na rozdiel od okolností veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. februára 2014, Ezz a i./Rada (T‑256/11, EU:T:2014:93, body 57 až 61), ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom z 5. marca 2015, Ezz a i./Rada (C‑220/14 P, EU:C:2015:147), na ktoré Rada poukazuje, v prejednávanej veci jednak Rada nedisponovala informáciami týkajúcimi sa skutkových okolností alebo správania, ktoré ukrajinské orgány konkrétne vytýkali pánovi Janukovyčovi, a jednak list z 3. marca 2014, aj keby sa posudzoval s ohľadom na jeho kontext, nemôže predstavovať dostatočne silný skutkový základ v zmysle judikatúry citovanej v bode 48 vyššie na to, aby bolo meno pána Janukovyča zapísané na zoznam z dôvodu, že bol identifikovaný „ako osoba zodpovedná“ za spreneveru štátnych finančných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada, T‑290/14, EU:T:2015:806, body 46 až 48).

57

Bez ohľadu na štádium, v ktorom sa nachádza konanie, ktorého predmetom je údajne pán Janukovyč, Rada voči nemu nemôže prijať reštriktívne opatrenia bez toho, aby poznala skutkové okolnosti sprenevery štátnych finančných prostriedkov, ktoré mu boli osobitne vytýkané ukrajinskými orgánmi. Iba na základe znalosti týchto skutkových okolností by totiž Rada mohla dospieť k záveru, že ich na jednej strane možno považovať za spreneveru štátnych finančných prostriedkov a že na druhej strane môžu spochybniť existenciu právneho štátu na Ukrajine, ktorého upevnenie a podpora predstavujú, ako to bolo pripomenuté v bode 49 vyššie, cieľ sledovaný prijatím predmetných reštriktívnych opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2016, Azarov/Rada, T‑331/14, EU:T:2016:49, bod 55).

58

Napokon v prípade pochybností je úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal, či sú dôvody uplatňované proti dotknutej osobe podložené, pričom táto osoba nie je povinná predložiť dôkazy o opaku svedčiace o nepodloženosti uvedených dôvodov (pozri rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada, T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 45 a citovanú judikatúru).

59

Treba teda dospieť k záveru, že rovnako ako Všeobecný súd rozhodol vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. októbra 2015, Portnov/Rada (T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 50), vzhľadom na totožnosť vznesených právnych otázok, pokiaľ ide o dôkazné bremeno Rady a o to, či boli uvádzané dôvody zápisu na zoznam dostatočne presne a konkrétne podložené, zápis mena pána Janukovyča na zoznam nedodržal kritériá označovania osôb, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia stanovené rozhodnutím 2014/119.

60

Napokon, pokiaľ ide o podmienku, ktorá sa týka konštatovania Všeobecného súdu, že skutočnosti sú dokázané, a ktorá je stanovená v článku 132 rokovacieho poriadku, treba uviesť, že skutková okolnosť, o ktorú sa Rada oprela pri zápise mena pána Janukovyča na zoznam, to znamená skutočnosť, že podľa listu z 3. marca 2014 ukrajinské orgány uskutočňovali vo vzťahu k žalobcovi preverovanie alebo predbežné vyšetrovanie pre spreneveru štátnych finančných prostriedkov, z hľadiska jej vecnej správnosti nie je účastníkmi konania spochybnená, a teda sa môže považovať za dokázanú.

61

Z uvedeného vyplýva, že prejednávaná žaloba sa v súlade s článkom 132 rokovacieho poriadku musí v časti, v ktorej sa navrhuje zrušenie rozhodnutia 2014/119 a nariadenia č. 208/2014, vyhlásiť za zjavne opodstatnenú.

62

Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami Rady uvedenými v odpovedi na otázku Všeobecného súdu (pozri bod 34 vyššie), ktorých cieľom je spochybniť uplatnenie tohto článku na prejednávanú vec.

63

Na úvod treba poznamenať, že Rada nevznáša konkrétne námietky týkajúce sa podmienok, ktoré treba splniť na to, aby sa na prejednávanú vec mohol uplatniť článok 132 rokovacieho poriadku. Vznáša iba dve otázky procesnej povahy, ktoré podľa nej z prejednávanej veci robia osobitný prípad, o ktorom nemožno rozhodnúť odôvodneným uznesením v zmysle tohto článku.

64

Rada podporovaná Komisiou konkrétne v prvom rade tvrdí, že na rozdiel od každej z vecí, v ktorých boli vydané rozsudky uvedené v otázke položenej Všeobecným súdom (pozri bod 34 vyššie), v prejednávanej veci vyvstáva otázka, či existuje záujem pokračovať v konaní o žalobe v časti, v ktorej sa navrhuje zrušenie rozhodnutia 2014/119 a nariadenia č. 208/2014, keďže pán Janukovyč bol po svojej smrti odstránený zo zoznamu.

65

V druhom rade Rada tvrdí, že vzhľadom na rozhodnutie 2015/364 a vykonávacie nariadenie 2015/357, ktoré stanovili ponechanie mena pána Janukovyča na zozname do 6. júna 2015, treba vyriešiť otázku prekážky začatého konania.

66

Pokiaľ ide o prvú námietku, treba jednak konštatovať, že nie je jasná, a jednak že nie je podložená. Rada totiž vo svojom vyjadrení k návrhu na úpravu žalobných návrhov nepredložila žiadne tvrdenie, pokiaľ ide o údajný nedostatok záujmu žalobkyne pokračovať v konaní.

67

Pokiaľ tejto námietke treba rozumieť tak, že žalobkyňa stratila záujem na vyriešení sporu z dôvodu odstránenia mena pána Janukovyča zo zoznamu po jeho smrti, treba predovšetkým uviesť, že jednak z judikatúry vyplýva, že v žalobe o neplatnosť podanej adresátom rozhodnutia môže pokračovať právny nástupca, osobitne v prípade smrti fyzickej osoby (pozri rozsudok z 22. apríla 2015, Tomana a i./Rada a Komisia, T‑190/12, EU:T:2015:222, bod 50 a citovanú judikatúru), a jednak že záujem žalobcu na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu – inak by muselo byť konanie zastavené – čo predpokladá, že výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý žalobu podal (pozri rozsudky zo 6. júna 2013, Ayadi/Komisia, C‑183/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:369, bod 59 a citovanú judikatúru, a z 22. apríla 2015, Tomana a i./Rada a Komisia, T‑190/12, EU:T:2015:222, bod 64 a citovanú judikatúru).

68

V tejto súvislosti sa v judikatúre uvádza, že hoci uznanie protiprávnosti napadnutého aktu nemôže ako také predstavovať náhradu majetkovej ujmy alebo nápravu zásahu do súkromného života, svojou povahou môže dotknutú osobu rehabilitovať alebo predstavovať spôsob náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená touto protiprávnosťou, a odôvodňovať tak pretrvávanie jej záujmu na konaní. V tejto súvislosti okolnosť, že zrušenie predmetných reštriktívnych opatrení bolo konečné, nebráni tomu, aby záujem na konaní pretrvával, pokiaľ ide o účinky aktov, ktoré zaviedli tieto opatrenia, odo dňa nadobudnutia ich účinnosti až do ich zrušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P, Zb., EU:C:2013:331, body 70 až 72 a 82).

69

V prejednávanej veci treba konštatovať, že verejné označenie pána Janukovyča za osobu, proti ktorej sa na Ukrajine vedie trestné konanie týkajúce sa sprenevery štátnych finančných prostriedkov, mohlo poškodiť najmä jeho dobrú povesť ako politika.

70

Za týchto okolností vzhľadom na to, že ako bolo uvedené v bode 67 vyššie, univerzálny právny nástupca pána Janukovyča má právo pokračovať v konaní, jeho záujem na konaní pretrváva, a to napriek odstráneniu mena pána Janukovyča zo zoznamu, s cieľom dosiahnuť to, aby súd Únie uznal, že pán Janukovyč nemal byť na tento zoznam nikdy zapísaný alebo že naň nemal byť zapísaný v rámci takého postupu, aký uskutočnili inštitúcie Únie. Platí to tým viac, že odstránenie mena pána Janukovyča zo zoznamu bolo dôsledkom jeho úmrtia, a nie výsledkom preskúmania dôvodov, ktorými bol odôvodnený pôvodný zápis jeho mena.

71

Treba preto dospieť k záveru, že záujem na konaní žalobkyne pretrváva napriek tomu, že čo sa týka pána Janukovyča, sporné reštriktívne opatrenia boli zrušené.

72

Pokiaľ ide o druhú námietku, stačí konštatovať, že neexistuje žiadna žaloba, ktorá by bola podaná na Všeobecnom súde pred podaním návrhu na úpravu žalobných návrhov a o ktorej by v súčasnosti prebiehalo konanie, vo veci sporu medzi rovnakými účastníkmi konania a s rovnakými žalobnými návrhmi na základe rovnakých žalobných dôvodov. Všeobecný súd preto nezistil žiadnu otázku prekážky začatého konania.

73

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy tak treba vyhovieť žalobe, ktorá je v zmysle článku 132 rokovacieho poriadku zjavne opodstatnená v časti, v ktorej sa týka zrušenia rozhodnutia 2014/119 v rozsahu, v akom sa týka pána Janukovyča.

74

Z rovnakých dôvodov treba zrušiť nariadenie č. 208/2014 v rozsahu, v akom sa týka pána Janukovyča.

75

Vzhľadom na to, že rozhodnutie 2015/876 a vykonávacie nariadenie 2015/869 (pozri bod 16 vyššie) odstránili meno pána Janukovyča zo zoznamu, netreba rozhodnúť o otázke zachovania účinkov rozhodnutia 2014/119 v časti, v ktorej sa ho toto rozhodnutie týka.

76

Podľa článku 126 rokovacieho poriadku ak Všeobecný súd zjavne nie je príslušný rozhodnúť o žalobe alebo ak je žaloba zjavne neprípustná či zjavne bez právneho základu, na návrh sudcu spravodajcu môže kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania. V prejednávanej veci Všeobecný súd usudzuje, že je dostatočne oboznámený so spisovým materiálom, a rozhodol, že nie je potrebné pokračovať v konaní.

77

Žalobkyňa v návrhu na úpravu žalobných návrhov navrhuje tiež zrušenie jednak rozhodnutia 2015/143 a nariadenia 2015/138 v rozsahu, v akom menia článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/119 a článok 3 nariadenia č. 208/2014, a jednak rozhodnutia 2015/364 a vykonávacieho nariadenia 2015/357.

78

Rada vo svojom vyjadrení k návrhu na úpravu žalobných návrhov tvrdí, že jednak Všeobecný súd nie je vzhľadom na článok 275 ZFEÚ príslušný rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiu 2015/143, ktoré bolo prijaté najmä na základe článku 29 ZEÚ, a jednak že rozšírenie žalobných návrhov na toto rozhodnutie, ako aj na nariadenie 2015/138 je neprípustné z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie žalobkyne.

79

Následne Rada podporovaná Komisiou vo svojej písomnej odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom tvrdí, že návrh na úpravu žalobných návrhov sa má vyhlásiť za zjavne neprípustný z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody, ktoré viedli Všeobecný súd k tomu, aby ako zjavne neprípustnú zamietol žalobu vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569) (pozri bod 29 vyššie).

80

V tejto súvislosti treba uviesť, že úprava žaloby, ktorá bola uskutočnená aktom podaným do kancelárie Všeobecného súdu v priebehu konania, predstavuje za takých okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, procesný úkon, ktorý bez toho, aby tým bolo dotknuté neskoršie rozhodnutie Všeobecného súdu o prípustnosti, zodpovedá podaniu žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. júna 2012, Hamas/Rada, T‑531/11, neuverejnené, EU:T:2012:317, bod 16 a citovanú judikatúru).

81

Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

82

Navyše podľa judikatúry sa prípustnosť žaloby posudzuje vzhľadom na situáciu v čase, kedy je žaloba podaná. Ak v tomto čase podmienky na podanie žaloby nie sú splnené, táto žaloba je teda neprípustná (rozsudok z 27. novembra 1984, Bensider a i./Komisia, 50/84, EU:C:1984:365, bod 8). Treba uviesť, že takéto úvahy sú vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 80 vyššie uplatniteľné aj na situácie, akou je situácia v prejednávanej veci, v ktorých žalobca prostredníctvom návrhu na úpravu žalobných návrhov navrhuje zrušenie nového aktu, ktorým bol nahradený alebo zmenený a doplnený akt s rovnakým predmetom, proti ktorému už bol podaný návrh na zrušenie.

83

Ako bolo pripomenuté vyššie, pán Janukovyč zomrel 20. marca 2015. Po jeho smrti, konkrétne 8. apríla 2015, podal jeho zástupca v mene pána Janukovyča do kancelárie návrh na úpravu žalobných návrhov. Zo spisu nevyplýva, že bol tento úkon vykonaný na účet žalobkyne.

84

Z uvedeného vyplýva, že tak ako Všeobecný súd rozhodol vo veci v podstate totožnej, konkrétne vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569), návrh na úpravu žalobných návrhov podaný zástupcom pána Janukovyča sa musí zamietnuť ako neprípustný, keďže pán Janukovyč už bol v čase, keď bol tento akt podaný do kancelárie Všeobecného súdu, po smrti.

85

Tento záver nemôže byť spochybnený tvrdeniami vznesenými žalobkyňou v jej písomnej odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom.

86

V prvom rade žalobkyňa jednak tvrdí, že v čase podania návrhu na úpravu žalobných návrhov prebiehalo konanie o určenie právneho nástupcu pána Janukovyča, pričom žalobkyňa čakala na to, že bude vo svojich právach potvrdená ukrajinskými orgánmi, a jednak že bolo zjavné, že návrh na úpravu žalobných návrhov bol podaný v jej mene ako právnej nástupkyne zosnulého. Za týchto okolností by žalobkyňa vzhľadom na lehotu na podanie žaloby o neplatnosť stanovenú v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ nemohla na to, aby podala návrh na úpravu žalobných návrhov, čakať na potvrdenie svojho nástupníctva.

87

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že na rozdiel od toho, čo ako sa zdá, tvrdí žalobkyňa, návrh na úpravu žalobných návrhov nebol predložený v jej mene a na jej účet. Žalobkyňa mohla prípadne podať vo vlastnom mene a na vlastný účet návrh na zrušenie aktov, ktoré považovala za potrebné napadnúť, pričom by odôvodnila svoj vlastný záujem na dosiahnutí ich zrušenia, hoci nebola ich adresátom. Alternatívne mohla rovnako vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet prejaviť svoj záujem pokračovať v tomto konaní tak, že by požiadala o možnosť upraviť žalobu s ohľadom na nové akty, ktoré považovala za potrebné napadnúť, pričom v takomto prípade by rovnako musela odôvodniť osobný záujem na konaní v tomto ohľade.

88

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569), nezaväzuje Všeobecný súd, pokiaľ ide o prípustnosť návrhu na úpravu žalobných návrhov a že z neho nemožno vyvodiť žiaden nepriaznivý záver v prejednávanej veci. Podľa žalobkyne je nesprávne to, že úprava žaloby zodpovedá podaniu novej žaloby, a nie ďalšiemu úkonu v konaní. Navyše žalobkyňa údajne nemohla predložiť svoje tvrdenia v rámci veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569), a neexistoval žiaden dôvod sa proti tomuto uzneseniu odvolávať. Napokon Všeobecný súd nerozhodol o neprípustnosti návrhu na úpravu žalobných návrhov v priebehu konania v prejednávanej veci, a dokonca ani počas jeho prerušenia, a žiaden z účastníkov konania nenamietal jej neprípustnosť.

89

V tejto súvislosti aj bez ohľadu na otázku, či je Všeobecný súd v prejednávanej veci viazaný uvedeným uznesením, treba uviesť, že v každom prípade vzhľadom na to, že žaloba vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569), a návrh na úpravu žalobných návrhov v prejednávanej veci boli podané za totožných okolností a podmienok, neexistuje žiaden dôvod – a žalobkyňa ho ani neudáva – na to, aby boli tieto dve situácie posúdené odlišne. Navyše v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, z ustálenej judikatúry vyplýva, že úprava žaloby zodpovedá podaniu novej žaloby (pozri bod 80 vyššie). Skutočnosť, že žalobkyňa údajne nemala príležitosť vyjadriť sa v prospech prípustnosti žaloby vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569), a že nepovažovala za vhodné sa odvolávať proti uzneseniu, ktorým bolo konanie v tejto veci ukončené, je na účely posúdenia prípustnosti návrhu na úpravu žalobných návrhov irelevantná. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd predovšetkým tak ako v súvislosti so žalobou podanou vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnené, EU:T:2015:569), obmedzuje na konštatovanie, že návrh na úpravu žalobných návrhov bol podaný v mene zosnulého.

90

Napokon skutočnosť, že Všeobecný súd hneď nerozhodol o tom, že návrh na úpravu žalobných návrhov je neprípustný, a doručil ho Rade a Komisii, je úplne bez významu. Okrem toho v prejednávanej veci bolo v liste, ktorý kancelária zaslala žalobkyni 9. decembra 2015, výslovne uvedené, že založenie návrhu na úpravu žalobných návrhov do spisu nemá vplyv na rozhodnutie o prípustnosti tohto návrhu. V tejto súvislosti treba navyše uviesť, že článok 86 ods. 5 rokovacieho poriadku stanovuje, že „bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie Všeobecného súdu o prípustnosti návrhu na úpravu žaloby, predseda určí žalovanému lehotu na vyjadrenie sa k návrhu na úpravu“.

91

V treťom rade žalobkyňa tiež tvrdí, že rozhodnutie o neprípustnosti návrhu na úpravu žalobných návrhov zodpovedá uloženiu procesnej prekážky, ktorá je v rozpore so zásadou efektivity alebo procesnou ekonómiou. Žalobkyňa totiž preukázala svoj úmysel pokračovať v konaní a svoj záujem na konaní. Okrem toho žalobkyňa, ktorá sa opiera o článok 7 Charty základných práv, článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, nástojí na tom, že blízke osoby zosnulého majú možnosť podávať žaloby v prípade, že na tom majú morálny alebo hmotný záujem. Napokon na účely prípadnej žaloby na náhradu škody v nadväznosti na toto konanie by bolo v rozpore so zásadou procesnej ekonómie rozhodnúť o tom, či došlo k porušeniu právneho predpisu, v osobitnom konaní, pokiaľ ide iba o časť napadnutých reštriktívnych opatrení.

92

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Všeobecný súd nespochybnil záujem blízkych osôb zosnulého, konkrétne jeho univerzálnej dedičky, pokračovať v konaní, ktoré bolo začaté na základe pôvodnej žaloby pána Janukovyča. Všeobecný súd sa totiž tak ako vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie zo 16. júla 2015, Janukovyč/Rada (T‑172/15, neuverejnený, EU:T:2015:569), obmedzil iba na konštatovanie, že návrh na úpravu žalobných návrhov bol podaný zástupcom pána Janukovyča v mene pána Janukovyča, no po jeho smrti (pozri bod 87 vyššie). Iba na tomto jedinom základe považuje Všeobecný súd návrh na úpravu žalobných návrhov v prejednávanej veci za zjavne neprípustný a na podobnom základe zamietol žalobu vo veci T‑172/15 ako zjavne neprípustnú.

93

Preto treba zamietnuť návrh na úpravu žaloby, a teda aj žalobu ako zjavne neprípustné, v časti, v ktorej smerujú proti rozhodnutiu 2015/143 a nariadeniu 2015/138, ako aj proti rozhodnutiu 2015/364 a vykonávaciemu nariadeniu 2015/357, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ďalšej námietke neprípustnosti vznesenej Radou, pokiaľ ide o návrh na zrušenie rozhodnutia 2015/143 a nariadenia 2015/138.

94

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené tak treba jednak zrušiť rozhodnutie 2014/119 a nariadenie č. 208/2014, v rozsahu, v akom sa týkajú pána Janukovyča, a jednak zamietnuť žalobu ako zjavne neprípustnú v časti, v ktorej smeruje proti rozhodnutiu 2015/143 a nariadeniu 2015/138, ako aj proti rozhodnutiu 2015/364 a vykonávaciemu nariadeniu 2015/357.

95

V tejto súvislosti treba spresniť, že rozhodnutie 2015/364 predstavuje autonómne rozhodnutie prijaté Radou po periodickom preskúmaní podľa článku 5 tretieho odseku rozhodnutia 2014/119 a článku 14 ods. 4 nariadenia č. 208/2014. Za týchto okolností hoci zrušenie rozhodnutia 2014/119 a nariadenia č. 208/2014 vedie k zrušeniu zápisu mena pána Janukovyča na zoznam, pokiaľ ide o obdobie pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia 2015/364, naopak nemôže spochybniť zákonnosť tohto zápisu, pokiaľ ide o obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia.

96

Podľa článku 134 ods. 2 rokovacieho poriadku ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Všeobecný súd medzi nich rozdelí nahradenie trov konania.

97

Keďže v prejednávanej veci Rada nemala úspech, pokiaľ ide o návrh na zrušenie uvedený v žalobe, treba jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s týmto návrhom, a to v súlade s návrhmi žalobkyne. Keďže žalobkyňa nemala úspech, pokiaľ ide o návrh na zrušenie uvedený v návrhu na úpravu žalobných návrhov, treba ju zaviazať na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súlade s týmto návrhom, a to v súlade s návrhmi Rady.

98

Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Komisia teda znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

nariadil: