1

Dňa 14. marca 2008 podala žalobkyňa Basic AG Lebensmittelhandel na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2

Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:

3

Tovary a služby uvedené v prihláške patria najmä do tried 35 a 39 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

4

Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 23/2008 z 9. júna 2008.

5

Dňa 8. septembra 2008 podal vedľajší účastník konania Repsol YPF, SA, námietku podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre služby uvedené v bode 3 vyššie.

6

Námietka bola založená na tejto skoršej obrazovej ochrannej známke Spoločenstva:

7

Služby chránené skoršou ochrannou známkou, ktorá je základom námietky, sú zaradené v triedach 35, 37 a 39 a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:

8

Dôvodom uvádzaným na podporu námietky bol dôvod uvedený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].

9

Námietkové oddelenie 28. mája 2010 námietke čiastočne vyhovelo. Tejto námietke sa vyhovelo pre časť služieb zaradených do triedy 35 a pre služby, ktoré boli zaradené do triedy 39.

10

Dňa 28. júla 2010 podal vedľajší účastník konania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia na ÚHVT odvolanie podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

11

Rozhodnutím z 31. marca 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT odvolaniu čiastočne vyhovel. Dospel k záveru, že „maloobchodné a veľkoobchodné služby v oblasti potravín, čerstvého ovocia a zeleniny, alkoholických a nealkoholických nápojov, ako aj sirupov, šumivých tabliet a iných prípravkov na prípravu nápojov, služby zásielkového predaja (okrem dopravy) alebo internetový predaj nápojov a potravín“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, zaradené do triedy 35 sú podobné so službami, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, zaradenými do triedy 39. Naproti tomu odvolací senát dospel k názoru, že ostaté služby zaradené do triedy 35, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú odlišné od služieb, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Odvolací senát zdôraznil, že kolidujúce ochranné známky majú nízky stupeň vizuálnej podobnosti, ale sú zhodné, pokiaľ ide o fonetické a koncepčné hľadisko. Okrem iného rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky je vo všeobecnosti veľmi slabá.

12

Za týchto podmienok dospel odvolací senát k záveru, že pokiaľ ide o služby považované za podobné uvedené v bode 11 vyššie, existuje pravdepodobnosť zámeny. Preto námietke vyhovel v rozsahu, v akom ide o tieto služby, zamietol prihlášku ochrannej známky Spoločenstva v súvislosti s nimi a zamietol odvolanie, pokiaľ ide o ostatné služby zaradené do triedy 35.

13

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

14

ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

15

Počas pojednávania žalobkyňa zmenila svoje návrhy v tom zmysle, že navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

Na pojednávaní žalobkyňa zopakovala svoj návrh na prerušenie konania na základe rozhodnutia zrušovacieho oddelenia ÚHVT z 8. októbra 2013 (5863 C), v ktorom zrušovacie oddelenie vyhlásilo skoršiu ochrannú známku za neplatnú, pokiaľ ide o časť predmetných služieb. V tejto súvislosti vedľajší účastník konania požadoval, aby Všeobecný súd zohľadnil jeho odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Všeobecný súd návrh na prerušenie konania zamietol.

17

Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod, založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

18

Žalobkyňa sa domnieva, že služby zaradené do triedy 35, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, nie sú podobné službám zaradeným do triedy 39, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, a teda že neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

19

ÚHVT a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.

20

Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, na ktoré sa tieto dve ochranné známky vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.

21

Podľa ustálenej judikatúry predstavuje pravdepodobnosť zámeny pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Z tej istej judikatúry vyplýva, že pravdepodobnosť zámeny sa má posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a predmetné výrobky alebo služby, a so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci, najmä vzájomnej závislosti medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených výrobkov a služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T-162/01, Zb. s. II-2821, body 30 až 33 a tam citovanú judikatúru].

22

Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 predpokladá pravdepodobnosť zámeny súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré označujú. Ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T-316/07, Zb. s. II-43, bod 42 a tam citovanú judikatúru].

23

Vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či odvolací senát správne konštatoval, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o časť služieb zaradených do triedy 35, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a služby zaradené do triedy 39, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka.

24

Podľa judikatúry je potrebné v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných výrobkov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Treba takisto zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T-256/04, Zb. s. II-449, bod 42 a tam citovanú judikatúru].

25

Po prvé, pokiaľ ide o ochranu skoršej ochrannej známky rozšírenú na celom území Európskej únie, je potrebné zohľadniť vnímanie kolidujúcich ochranných známok spotrebiteľom predmetných služieb na tomto území. Toto zistenie je v prejednávanej veci nesporné.

26

Po druhé odvolací senát dospel v bode 15 napadnutého rozhodnutia k záveru, že príslušná skupina verejnosti bola zložená z odborníkov, pokiaľ ide o služby zaradené do triedy 39, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Tento záver žalobkyňa nespochybňuje. Žalobkyňa iba uvádza, že služby maloobchodného predaja zaradené do triedy 35, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, nie sú určené odborníkom, ale konečným spotrebiteľom.

27

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na účely porovnania uvedených služieb sa musí zohľadniť iba príslušná skupina verejnosti spoločná pre predmetné služby. Príslušná skupina verejnosti je teda podľa ustálenej judikatúry zložená zo spotrebiteľov spôsobilých používať tak výrobky a služby skoršej ochrannej známky, ako aj výrobky a služby prihlasovanej ochrannej známky [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 30. septembra 2010, PVS/ÚHVT– MeDiTA Medizinische Kurierdienst (medidata), T‑270/09, bod 28 a tam citovanú judikatúru].

28

V prejednávanom prípade je nesporné, že služby zaradené do triedy 39, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sú služby distribúcie. Uvedené služby sú určené odbornej verejnosti.

29

Pokiaľ ide o služby maloobchodného predaja zaradené do triedy 35, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sporné v prejednávanej veci, je nesprávne tvrdiť, ako sa o to snaží žalobkyňa argumentmi uvádzanými v bode 26 vyššie, že tieto služby nemôžu byť určené odbornej verejnosti. Hoci je pravda, že tieto služby sú určené konečným spotrebiteľom, je tiež pravda, že sú určené rovnako výrobcom tovaru, ako aj prípadným obchodným sprostredkovateľom konajúcim ďalej v maloobchodnom reťazci, ako služby zabezpečujúce týmto hospodárskym subjektom poslednú časť predaja uvedeného výrobku.

30

Je teda správne, že odvolací senát v podstate považuje za príslušnú skupinu verejnosti odborníkov, výlučne spôsobilých používať tak služby zaradené do triedy 35, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka sporná v prejednávanej veci, ako aj služby, ktoré sú zaradené do triedy 39, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, takisto sporná v prejednávanej veci.

31

Za týchto podmienok musí byť definícia príslušnej skupiny verejnosti uvedená odvolacím senátom v bode 15 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o služby zaradené do tried 35 a 39, schválená.

32

Podľa ustálenej judikatúry je pri posudzovaní podobnosti medzi výrobkami alebo službami potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktorými sa vzťah medzi nimi vyznačuje. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter. Rovnako možno zohľadniť aj ďalšie okolnosti, ako sú distribučné kanály dotknutých výrobkov [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, El Corte Inglès/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T-443/05, Zb. s. II-2579, bod 37 a tam citovanú judikatúru].

33

Výrobky alebo služby sa dopĺňajú, ak medzi nimi existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý na použitie druhého, takže spotrebitelia si môžu myslieť, že zodpovednosť za výrobu týchto výrobkov alebo poskytovanie týchto služieb prináleží rovnakému podniku. Z toho vyplýva, že doplňujúci vzťah by nemohol existovať medzi výrobkami alebo službami, ktoré sú potrebné na fungovanie obchodného podniku, a výrobkami a službami, ktoré tento podnik vyrába alebo ponúka. Preto služby určené rôznym skupinám verejnosti nemôžu mať doplňujúci charakter (pozri rozsudok easyHotel, už citovaný v bode 22 vyššie, body 57 a 58 a tam citovanú judikatúru).

34

Pokiaľ ide o rozhodnutia ÚHVT uvádzané účastníkmi konania, je potrebné tiež pripomenúť, že ÚHVT je povinný vykonávať svoje právomoci v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. Hoci vzhľadom na zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy veci verejných je ÚHVT povinný zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je, alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako, uplatnenie týchto zásad musí byť uvedené do súladu so zásadou zákonnosti. Navyše z dôvodov právnej istoty a konkrétne riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané nenáležite. Takéto skúmanie sa teda musí vykonať v každom konkrétnom prípade. Zápis označenia ako ochrannej známky totiž závisí od špecifických kritérií uplatniteľných v rámci skutkových okolností konkrétneho prípadu, ktoré majú potvrdiť, či sa na dotknuté označenie vzťahuje niektorý z dôvodov zamietnutia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C-51/10 P, Zb. s. I-1541, body 73 až 77).

35

Pokiaľ ide o vnútroštátne rozhodnutia uvádzané účastníkmi konania, z ustálenej judikatúry vyplýva, že zápisy už vykonané v členských štátoch nie sú okolnosťou, ktorá je rozhodujúca, ale možno ich iba zohľadniť na účely zápisu ochrannej známky Spoločenstva [rozsudok Všeobecného súdu zo16. februára 2000, Procter & Gamble/ÚHVT (Tvar mydla), T-122/99, Zb. s. II-265, bod 61, a z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Biela a červená okrúhla tableta), T-337/99, Zb. s. II-2597, bod 58].

36

So zreteľom na vyššie uvedené úvahy je potrebné porovnať „maloobchodné a veľkoobchodné služby v oblasti potravín, čerstvého ovocia a zeleniny, alkoholických a nealkoholických nápojov, ako aj sirupov, šumivých tabliet a iných prípravkov na prípravu nápojov, služby zásielkového predaja (okrem dopravy) alebo internetový predaj nápojov a potravín“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, zaradené do triedy 35 so „službami distribúcie základných potravinárskych výrobkov, jemného pečiva a cukroviniek, zmrzliny, hotových jedál“, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, zaradené do triedy 39.

37

Žalobkyňa tvrdí, že výrobky, ktorých sa týkajú predmetné služby v prejednávanej veci, teda nápoje a potraviny, nemajú dostatočnú podobnosť na určenie podobnosti medzi službami veľkoobchodného a maloobchodného predaja nápojov a službami distribúcie potravín. Podľa nej nápoje a potraviny na základe svojej povahy zodpovedajú odlišným spôsobom distribúcie, predaja a spotreby.

38

Na pojednávaní účastníci konania vyjadrili svoj súhlas s výkladom, podľa ktorého je potrebné porovnať tak výrobky, ktorých sa týkajú predmetné služby, ako aj samotné služby.

39

V tejto súvislosti odvolací senát v bodoch 26 a 27 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že výrobky, ktorých sa týkajú „maloobchodné a veľkoobchodné služby v oblasti potravín, čerstvého ovocia a zeleniny, alkoholických a nealkoholických nápojov, ako aj sirupov, šumivých tabliet a iných prípravkov na prípravu nápojov, služby zásielkového predaja (okrem dopravy) alebo internetový predaj nápojov a potravín“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, boli zhodné alebo vysoko podobné so „základnými potravinárskymi výrobkami“ uvádzanými v skoršej ochrannej známke. Nápoje a potraviny majú tú istú povahu a ten istý účel v tom zmysle, že sú určené na ľudskú konzumáciu. Okrem toho tieto výrobky môžu vytvárať tie isté podniky, všeobecne sa predávajú na tých istých predajných miestach a často sú súbežne aj konzumované.

40

Za týchto podmienok treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne, ktorými popiera existenciu podobnosti medzi spornými službami z dôvodu neexistencie dostatočnej podobnosti medzi výrobkami, ktorých sa tieto služby týkajú.

41

Žalobkyňa sa domnieva, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že predmetné služby zaradené do triedy 35 boli zhodné alebo podobné so službami zaradenými do triedy 39, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Svoje odôvodnenie založil na nesprávnom výklade slova „distribúcia“, ktorého zmysel sa musí odvodiť od Niceskej dohody. Vedľajší účastník konania vyložil slovo „distribúcia“ tak, že si úmyselne vybral zápis skoršej ochrannej známky najmä pre služby zaradené do triedy 39. Preto sa pojem „distribúcia“ týka iba služieb nakladania, doručovania, uskladnenia a dopravy.

42

Pokiaľ ide na jednej strane o definíciu služieb distribúcie a služieb veľkoobchodného predaja, tvrdenie žalobkyne o chápaní slova „distribúcia“ a výrazu „veľkoobchodný predaj“ v bežnej reči treba zamietnuť. Táto bežná reč neobjasňuje, čím definície týchto navrhovaných pojmov umožňujú vylúčiť zhodnosť predmetných služieb.

43

Pokiaľ ide na druhej strane o údajný rozhodujúci charakter triedenia podľa Niceskej dohody v definícii služieb, je potrebné pripomenúť, že podľa pravidla 2 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), v znení zmien a doplnení toto triedenie slúži výhradne na administratívne účely. Toto triedenie nie je spôsobilé samo osebe určiť povahu a charakteristiku služieb v prejednávanej veci.

44

Za týchto podmienok nie je možné prijať definíciu pojmu distribúcia uvádzanú žalobkyňou, založenú na znení triedy 39. Okrem toho vysvetlivky k triede 39, ktoré cituje, nepredstavujú taxatívne vymenovanie služieb zaradených do tejto triedy.

45

Podľa žalobkyne sa služby veľkoobchodného predaja odlišujú od služieb distribúcie. V súvislosti s rozhodnutiami ÚHVT a vysvetlivkami pre triedy 35 a 39 triedenia podľa Niceskej dohody nie sú tieto dve kategórie služieb podobné, či už svojou povahou alebo svojím cieľom, a nemožno ich považovať za doplňujúce vo vzťahu k príslušnej skupine verejnosti. Navyše na rozdiel od služieb distribúcie nezahŕňajú služby veľkoobchodného a maloobchodného predaja dopravu tovaru.

46

V tejto súvislosti tiež z pravidla 2 ods. 4 nariadenia č. 2868/95 (pozri bod 43 vyššie) vyplýva, že služby sa nemôžu považovať za rozdielne len z dôvodu, že sú uvedené v rôznych triedach podľa Niceskej dohody. Toto pravidlo je potvrdené judikatúrou, podľa ktorej výrobky alebo služby nemusia nevyhnutne patriť do tej istej triedy, prípadne tej istej kategórie v rámci danej triedy, aby sa mohlo vykonať porovnanie a dospieť k záveru o tom, či existuje podobnosť medzi týmito výrobkami alebo službami [pozri rozsudok Všeobecného súdu zo 14. decembra 2006, Gagliardi/ÚHVT – Norma Lebensmittelfilialbetrieb (MANŪ MANU MANU), T‑392/04, neuverejnený v Zbierke, bod 77 a tam citovanú judikatúru]. Preto je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkyne o úmyselnej voľbe vedľajšieho účastníka zapísať skoršiu ochrannú známku iba pre služby zaradené do triedy 39.

47

Okrem toho je potrebné konštatovať, že služby distribúcie a služby veľkoobchodného predaja umožňujú predaj výrobku a majú sprostredkovateľskú funkciu medzi výrobou a konečnou spotrebou výrobku. Tieto dve kategórie služieb sa podieľajú na tom istom konečnom cieli, ktorým je predaj konečnému spotrebiteľovi.

48

V súvislosti s judikatúrou uvedenou v bode 33 vyššie je tiež potrebné zdôrazniť, že existuje úzke spojenie medzi týmito dvoma kategóriami služieb, keďže veľkoobchodník môže využiť služby distribúcie a distribútor môže tiež využívať služby veľkoobchodného predaja. Okrem toho veľkoobchodník je spôsobilý ponúknuť služby distribúcie, tak ako veľkoobchodný predaj môže byť súčasťou služieb ponúkaných distribútorom.

49

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého distribúcia nie je charakteristickým znakom služieb veľkoobchodného predaja, aj keby sa toto tvrdenie považovalo za dôvodné, samo osebe nemôže vylúčiť podobnosť medzi dvoma kategóriami služieb.

50

Zvyšok tvrdení, ktoré uvádza žalobkyňa, vychádza z mylného predpokladu, že služby distribúcie sa obmedzujú na služby dopravy a doručenia. Tieto služby však predstavujú len časť činností, na ktoré sa vzťahujú služby distribúcie.

51

Z toho, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia správne určil, že existuje podobnosť medzi službami veľkoobchodného predaja, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a službami distribúcie, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, keďže výrobky dotknuté týmito službami sú zhodné alebo vysoko podobné.

52

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne porovnal služby, ktoré sú predmetom konania, zohľadnením vnímania výrobcov, hoci služby veľkoobchodného predaja sú zamerané na konečného spotrebiteľa. Taktiež zdôrazňuje, že tieto dve kategórie služieb sú odlišné tak svojou povahou, ako aj svojím cieľom a nie sú doplňujúce z pohľadu výrobcu ani z pohľadu konečného spotrebiteľa. Okrem toho maloobchodníci neponúkajú služby doručenia tretím osobám.

53

V tomto zmysle z bodu 21 vyššie vyplýva, že pravdepodobnosť zámeny sa má posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma predmetné služby. Okrem toho sa v bodoch 26 až 31 vyššie konštatovalo, že príslušná skupina verejnosti bola zložená z odborníkov. Odvolací senát sa teda nedopustil nesprávneho posúdenia tým, že neprebral hľadisko konečného spotrebiteľa.

54

Pokiaľ ide o údajne odlišný cieľ služieb maloobchodného predaja a cieľ služieb distribúcie, je potrebné zdôrazniť, že majú spoločný konečný cieľ, ktorým je predaj konečnému spotrebiteľovi. Ako správne konštatoval odvolací senát v bode 28 napadnutého rozhodnutia, podstatou týchto dvoch kategórií služieb je poskytnutie výrobkov konečným spotrebiteľom. Toto posúdenie nie je v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej cieľom maloobchodu je predaj tovarov spotrebiteľom, čo okrem právneho aktu predaja zahŕňa aj každú činnosť podnikateľa podnecujúcu k uzavretiu takého aktu, a podľa ktorej táto činnosť pozostáva najmä z výberu tovarov ponúkaných na predaj a ponuky rôznych plnení, ktorých účelom je naviesť spotrebiteľa na to, aby uvedený akt uzavrel s predmetným obchodníkom a nie jeho konkurentom [pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. júla 2005, Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte, C-418/02, Zb. s. I-5873, bod 34, a rozsudok Všeobecného súdu z 15. februára 2011, Yorma’s/ÚHVT – Norma Lebensmittelfilialbetrieb (YORMA’S), T‑213/09, bod 33 a tam citovanú judikatúru].

55

V každom prípade, ako správne zdôraznil vedľajší účastník konania na pojednávaní, žalobkyňa nemôže založiť svoje tvrdenia na bode 34 rozsudku Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte, už citovaného v bode 54 vyššie. Táto judikatúra totiž spadá do rámca návrhu na začatie prejudiciálneho konania od Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd), ktorý podal na Súdny dvor otázku, či maloobchodný predaj predstavuje službu v zmysle článku 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92). Výklad podaný Súdnym dvorom v tejto veci nemôže predstavovať vyčerpávajúcu definíciu a všeobecný rozsah pojmu služba maloobchodného predaja.

56

Pokiaľ ide o judikatúru citovanú v bode 33 vyššie, posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého sú služby maloobchodného predaja a služby pre distribúciu doplňujúce, treba prijať. Poskytovatelia služieb maloobchodného predaja všeobecne závisia od služieb distribútorov na účely zabezpečenia svojich činností, najmä prepravou výrobkov na miesta predaja. Okrem toho, keďže činnosti distribúcie a činnosti maloobchodného predaja sledujú ten istý cieľ a zasahujú do relatívne pokročilej fázy procesu predaja, je možné, že príslušná skupina verejnosti si myslí, že tieto služby sú zabezpečované tým istým podnikom.

57

Za týchto podmienok odvolací senát v bode 28 napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že služby distribúcie a služby maloobchodného predaja boli podobné, pokiaľ ide o zhodné alebo vysoko podobné výrobky.

58

Odvolací senát sa správne domnieval, že kolidujúce ochranné známky majú nízky stupeň vizuálnej podobnosti, ale sú zhodné z fonetického a koncepčného hľadiska, čo v prejednávanom prípade účastníci konania nenapadli.

59

V prejednávanom prípade je potrebné potvrdiť posúdenie odvolacieho senátu, ktorý v bode 42 napadnutého rozhodnutia rozhodol, že rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky bola vo všeobecnosti dosť slabá, čo v prejednávanom prípade účastníci konania nenapadli.

60

V rámci všeobecného posúdenia pravdepodobnosti zámeny je preto potrebné pripomenúť podobnosť predmetných služieb, slabú podobnosť kolidujúcich označení z vizuálneho hľadiska a ich zhodu z fonetického a koncepčného hľadiska, ako aj slabú rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky. Za týchto okolností odvolací senát správne konštatoval, že existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany príslušnej skupiny verejnosti.

61

Z vyššie uvedeného vyplýva, že jediný žalobný dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný.

62

Z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

63

Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil: