EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62005TJ0415

Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 13. septembra 2010.
Grécka republika (T-415/05), Olympiakes Aerogrammes AE (T-416/05) a Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE (T-423/05) proti Európskej komisii.
Štátna pomoc - Odvetvie letectva - Pomoci súvisiace s reštrukturalizáciou a privatizáciou gréckej národnej leteckej spoločnosti - Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasujú pomoci za nezlučiteľné so spoločným trhom a nariaďuje ich vymáhanie - Hospodárska kontinuita medzi oboma spoločnosťami - Zistenie osoby, ktorá je skutočným príjemcom pomoci na účely jej vymáhania - Kritérium súkromného hospodárskeho subjektu - Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom - Povinnosť odôvodnenia.
Spojené veci T-415/05, T-416/05 a T-423/05.

Zbierka rozhodnutí 2010 II-04749

Identifikátor ECLI: ECLI:EU:T:2010:386

Spojené veci T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05

Helénska republika a i.

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Odvetvie letectva – Pomoc súvisiaca s reštrukturalizáciou a privatizáciou gréckej národnej leteckej spoločnosti – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Hospodárska kontinuita medzi dvomi spoločnosťami – Určenie skutočného príjemcu pomoci na účely jej vymáhania – Kritérium súkromného hospodárskeho subjektu – Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Podmienky prípustnosti – Oprávnený záujem na rozhodnutí veci – Pojem

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 druhý odsek)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Určenie dlžníka v prípade postúpenia aktív – Kritérium „hospodárskej kontinuity“ podniku

(Článok 88 ods. 2 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Výpočet sumy, ktorá sa má vymáhať, a určenie osôb, ktorým sú určené príkazy na vrátenie – Ťažkosti, s ktorými sa stretáva členský štát – Povinnosť spolupráce medzi Komisiou a členským štátom

(Článok 10 ES a článok 88 ods. 2 ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Posúdenie so zreteľom na všetky relevantné aspekty spornej transakcie a jej kontext

(Článok 87 ods. 1 ES)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Výhoda poskytnutá príjemcom štátnej pomoci – Nevyhnutnosť zohľadniť účinky opatrenia na určenie výhody príjemcu

(Článok 87 ods. 1 ES)

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Uplatnenie kritéria súkromného investora – Pomoc spočívajúca v platení nižšieho nájomného za podnájom lietadiel, než sa platí na základe hlavných zmlúv

(Článok 87 ods. 1 ES)

7.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Nová pomoc – Dôkazné bremeno – Rozdelenie medzi Komisiu a členský štát – Podmienka – Dodržanie príslušných procesných povinností

(Článok 10 ES, článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 2 a 3 ES)

8.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Náležité a nestranné preskúmanie – Možnosť prijať rozhodnutie na základe dostupných informácií – Podmienky

(Článok 10 ES, článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ES)

9.      Pomoc poskytovaná štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Liberalizácia hospodárskeho odvetvia na úrovni Spoločenstva

(Článok 87 ods. 1 ES)

10.    Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Prípadná legitímna dôvera dotknutej tretej osoby – Ochrana – Podmienky a obmedzenia

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES)

11.    Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a nariaďujúce jej vrátenie – Povinnosť odôvodnenia spôsobu výpočtu sumy, ktorá sa má vrátiť

12.    Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu – Uplatnenie na správne konania začaté Komisiou – Rozsah

1.      Ak bol v oblasti štátnej pomoci vedľajšiemu účastníkovi konania uznaný priamy a skutočný záujem na vyriešení sporu v zmysle článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora z dôvodu, že vedľajší účastník konania bol jednak v konkurenčnom vzťahu s príjemcami pomoci a jednak sa aktívne zúčastňoval na konaní vo veci formálneho zisťovania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia konštatujúceho nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, ktoré je pre neho priaznivé, zachováva si takýto priamy a skutočný záujem dovtedy, kým je príjemcom pomoci priznaný záujem domáhať sa zrušenia tohto rozhodnutia. Vedľajší účastník konania má totiž naďalej súvzťažný záujem vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane Komisie na účely obrany zákonnosti tohto rozhodnutia, hoci len na účely uplatnenia nárokov na náhradu škody, po ktorých by mohli byť podané žaloby založené na protiprávnom poskytnutí pomoci, ktorým mu bola spôsobená ujma.

(pozri bod 64)

2.      V prípade, keď bola pomoc vyplatená spoločnosti nachádzajúcej sa v ťažkostiach, ktorá previedla určité aktíva na novú spoločnosť vzniknutú rozdelením jej činností, túto novú spoločnosť možno považovať za skutočného príjemcu pomoci, ak medzi týmito dvomi spoločnosťami existuje hospodárska kontinuita. Naopak pri neexistencii hospodárskej jednoty medzi týmito dvomi spoločnosťami spornú pomoc poskytnutú pôvodnej spoločnosti po rozdelení nemožno vymáhať od novej spoločnosti iba z toho dôvodu, že táto spoločnosť bola touto pomocou nepriamo zvýhodnená.

Na posúdenie otázky, či povinnosť vymáhať pomoc vyplatenú spoločnosti, ktorá sa nachádzala v ťažkostiach, možno rozšíriť na novú spoločnosť, na ktorú táto pôvodná spoločnosť previedla určité aktíva, pokiaľ na základe tohto prevodu možno dospieť k záveru o hospodárskej kontinuite medzi týmito dvomi spoločnosťami, možno vziať do úvahy tieto okolnosti: účel prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cenu prevodu, totožnosť akcionárov alebo vlastníkov nástupníckeho podniku a pôvodného podniku, okamih prevodu (po začatí prešetrovania, začatí konania alebo vydaní konečného rozhodnutia), ako aj ekonomickú logiku transakcie. V každom prípade kritériá, ktoré sa týkajú určenia skutočného príjemcu pomoci, majú objektívnu povahu.

Účelom povinnosti vymáhať pomoc je obnoviť hospodársku súťaž v dotknutom hospodárskom odvetví, a nie umožniť orgánu verejnej moci vymôcť svoje pohľadávky. V tomto zmysle teda treba ekonomickú logiku transakcie spočívajúcej v prevode aktív skúmať z hľadiska obnovenia hospodárskej súťaže v dotknutom odvetví.

(pozri body 104 – 106, 135, 146, 148)

3.      V rozhodnutí o nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom a o uložení povinnosti vymáhať túto pomoc Komisia nie je povinná špecifikovať, do akej miery mal každý podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, z predmetnej pomoci prospech. Prináleží dotknutému členskému štátu, aby pri vymáhaní pomoci určil sumu, ktorá sa má vymôcť od každého z týchto podnikov. Stačí, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umožňujúce jeho adresátovi, aby túto výšku sám určil bez neprimeraných ťažkostí. V prípade neočakávaných ťažkostí môže tento štát predložiť svoje problémy na posúdenie Komisii, pričom Komisia a štát musia spolupracovať v dobrej viere v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce vyjadrenou predovšetkým v článku 10 ES s cieľom prekonať tieto ťažkosti pri úplnom rešpektovaní ustanovení Zmluvy, a najmä ustanovení týkajúcich sa štátnej pomoci.

(pozri body 126, 315 – 318)

4.      Z hľadiska článku 87 ES musí Komisia vždy skúmať všetky relevantné okolnosti sporného opatrenia a jeho kontext, a to najmä pri uplatnení kritéria súkromného investora. Komisia je povinná so zreteľom na všetky relevantné okolnosti overiť, či sú splnené podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES.

Hoci je Komisia oprávnená vziať do úvahy kontext sporných opatrení, napríklad skutočnosť, že pomoc bola pridelená v rámci reštrukturalizácie a privatizácie, naďalej zostáva povinná skúmať, či sporné opatrenia so zreteľom na kritérium súkromného investora zodpovedali bežným obchodným transakciám v trhovom hospodárstve.

Aj keď opatrenie nadväzuje na opatrenia rovnakej povahy posúdené ako štátna pomoc, táto skutočnosť apriórne nevylučuje, že uvedené opatrenie spĺňa kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. V každom prípade prináleží súdu Únie, aby overil, či možno toto opatrenie so zreteľom na relevantné okolnosti primerane oddeliť od predchádzajúcich opatrení pomoci a považovať ho na účely uplatnenia kritéria súkromného investora za nezávislé opatrenie.

(pozri body 172 – 177)

5.      Z článku 87 ods. 1 ES vyplýva, že pojem pomoc je objektívnym pojmom, ktorý závisí iba od toho, či štátne opatrenie zvýhodňuje podnik alebo určité podniky. Na určenie, či predmetné opatrenie môže predstavovať štátnu pomoc, je potrebné vziať do úvahy predovšetkým účinky tohto opatrenia vo vzťahu k podnikom, ktoré sú jeho príjemcami, a nie situáciu verejných alebo súkromných subjektov, ktoré poskytujú pomoc.

(pozri body 211, 212)

6.      Na účely uplatnenia kritéria súkromného investora je potrebné určiť, či predmetné opatrenia priznávajú podniku, ktorý je ich príjemcom, hospodársku výhodu, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískal. Skutočnosť, že operácia je pre orgány verejnej moci alebo verejný podnik, ktoré poskytujú pomoc, primeraná, nestačí na to, aby bolo toto správanie v súlade s kritériom súkromného investora.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú v podobe nájomného za podnájom lietadiel, ktoré bolo nižšie než nájomné uhrádzané na základe hlavných zmlúv, na účely uplatnenia kritéria súkromného investora je potrebné porovnať platené sporné nájomné s trhovým nájomným. Komisia je povinná v súlade s kritériom súkromného investora overiť, či nájomné bolo skutočne nižšie než nájomné, ktoré by podnik v podnájme platil za obvyklých trhových podmienok.

(pozri body 213, 214)

7.      Komisia je povinná uviesť dôkaz týkajúci sa poskytnutia novej pomoci. Z článku 88 ods. 2 a 3 ES totiž vyplýva, že pokiaľ neexistuje taký dôkaz, nové opatrenia nemožno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

Uplatnenie tohto pravidla týkajúceho sa dôkazného bremena je však podmienené dodržaním procesných povinností Komisie a dotknutého členského štátu v rámci výkonu právomoci Komisie, ktorá jej umožňuje zabezpečiť, aby jej členský štát poskytol všetky potrebné informácie.

Naopak dôkazné bremeno zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom ako výnimky z ustanovení článku 87 ods. 1 ES v zásade spočíva na dotknutom členskom štáte, ktorý musí preukázať, že podmienky tejto výnimky sú splnené.

(pozri body 224, 225, 329)

8.      Komisia je oprávnená prijať rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak jej členský štát v rozpore so svojou povinnosťou spolupráce s touto inštitúciou, ktorá vyplýva z článku 10 ES, neposkytne informácie, ktoré od neho požadovala, či už na preskúmanie posúdenia a zlučiteľnosti novej alebo upravenej pomoci so spoločným trhom, alebo na overenie riadneho použitia skôr schválenej pomoci. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia však Komisia musí vyzvať členský štát, aby jej v lehote, ktorú určí, poskytol všetky dokumenty a informácie potrebné na výkon jej kontroly. Až keď členský štát napriek príkazu Komisie neposkytne požadované informácie, má Komisia právomoc ukončiť konanie a prijať na základe informácií, ktoré má k dispozícii, rozhodnutie. Tieto procesné povinnosti sú dotknutému členskému štátu a Komisii uložené na to, aby umožnili Komisii vykonať svoju kontrolu na základe dostatočne jasných a presných informácií pri súčasnom garantovaní dodržania práva dotknutého členského štátu byť vypočutý. Dodržanie práva na obhajobu je totiž v každom konaní vedenom proti osobe, v ktorom môže byť prijatý akt, ktorý jej spôsobí ujmu, základnou zásadou práva Únie a musí byť zaručené aj vtedy, keď neexistuje osobitná právna úprava.

Členskému štátu nemožno vytýkať, že neposkytol Komisii dostatočné informácie, ak rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania neobsahuje predbežné posúdenie sporných opatrení na účely určenia, či zahŕňajú prvok pomoci, a ak počas správneho konania jednak uvedené opatrenia neboli výslovne spochybnené a jednak neexistuje akákoľvek žiadosť o informácie týkajúce sa súladu týchto opatrení s trhovými podmienkami.

V takom prípade je Komisia v súlade so svojou povinnosťou dôkladného a nestranného preskúmania v záujme riadneho uplatňovania základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci povinná pokračovať vo svojich šetreniach a prehĺbiť svoje prešetrovanie s cieľom okrem iného určiť, či dotknuté opatrenia boli v súlade s kritériom súkromného hospodárskeho subjektu. Na tento účel je povinná buď zaslať členskému štátu príkaz na poskytnutie doplňujúcich informácií so špecifikáciou povahy požadovaných informácií, alebo zabezpečiť vypracovanie doplňujúceho posudku.

(pozri body 226, 229, 240, 246, 248, 249)

9.      Na odôvodnenie posúdenia určitého opatrenia ako štátnej pomoci je Komisia povinná podľa článku 87 ods. 1 ES preukázať hrozbu skreslenia hospodárskej súťaže, o čo ide v prípade, ak uvedené opatrenie posilňuje postavenie podniku, ktorý je jeho príjemcom, v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sú jeho konkurentmi v odvetví, ktoré bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spoločenstva.

(pozri bod 312)

10.    Poskytnutie štátnej pomoci v podobe záruk nemôže zakladať legitímnu dôveru tretích osôb v zákonnosť týchto záruk, ak boli poskytnuté v rozpore s ustanoveniami článku 88 ods. 3 ES. Prináleží totiž dotknutým tretím osobám, aby prejavili potrebnú obozretnosť a starostlivosť a ubezpečili sa, či boli dodržané právne predpisy Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci.

(pozri bod 354)

11.    Rozhodnutie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, ktoré neobsahuje detailný výpočet predmetných opatrení pomoci, avšak na základe dostatočne presných údajov uvedených v jeho odôvodneniach, od ktorých výrok nemožno oddeliť, umožňuje vyčíslenie spornej pomoci, nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené. Vyčíslenie musí totiž v každom prípade vykonať členský štát v rámci výkonu rozhodnutia konštatujúceho nezlučiteľnosť pomoci v lojálnej spolupráci s Komisiou.

(pozri bod 388)

12.    Dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu, ktorý jej spôsobí ujmu, je základnou zásadou práva Únie, ktorú treba zabezpečiť aj v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy. V oblasti štátnej pomoci môže Komisia na účely posúdenia opatrenia z hľadiska ustanovení článku 87 ES vychádzať z informácií získaných od tretích osôb iba v prípade, ak dotknutému členskému štátu najskôr umožní predložiť svoje pripomienky k týmto informáciám.

Neposkytnutie správy členskému štátu, ktorá vychádza výlučne z údajov získaných od príjemcov štátnej pomoci pri kontrole na mieste vykonanej expertmi Komisie, a teda neobsahuje nijakú skutkovú okolnosť, ktorá by podnikom, ktoré sú príjemcami sporných opatrení a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve členského štátu, nebola známa, nemôže porušiť právo tohto členského štátu na obhajobu.

(pozri body 399 – 401)







ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 13. septembra 2010 (*)

„Štátna pomoc – Odvetvie letectva – Pomoc súvisiaca s reštrukturalizáciou a privatizáciou gréckej národnej leteckej spoločnosti – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Hospodárska kontinuita medzi dvomi spoločnosťami – Určenie skutočného príjemcu pomoci na účely jej vymáhania – Kritérium súkromného hospodárskeho subjektu – Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Povinnosť odôvodnenia“

V spojených veciach T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05,

Helénska republika, v zastúpení: A. Samoni‑Rantou a P. Mylonopoulos, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa vo veci T‑415/05,

Olympiakes Aerogrammes AE, so sídlom v Kallithéi (Grécko), v zastúpení: V. Christianos, advokát,

žalobkyňa vo veci T‑416/05,

Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: P. Anestis, S. Mavroghenis, advokáti, S. Jordan, T. Soames, solicitors, a D. Geradin, advokát,

žalobkyňa vo veci T‑423/05,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: D. Triantafyllou a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Aeroporia Aigaiou Aeroporiki AE, so sídlom v Aténach, v zastúpení: N. Keramidas a vo veci T‑416/05 tiež N. Korogiannakis, I. Dryllerakis a E. Dryllerakis, advokáti,

vedľajší účastník konania vo veciach T‑416/05 a T‑423/05,

ktorých predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 2706 v konečnom znení zo 14. septembra 2005 o štátnej pomoci v prospech Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE [C 11/2004 (ex NN 4/2003) – Olympiaki Aeroporia – Reštrukturalizácia a privatizácia],

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia A. W. H. Meij (spravodajca) a L. Truchot,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. júna 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 14. septembra 2005 Komisia prijala rozhodnutie K(2005) 2706 v konečnom znení o štátnej pomoci v prospech Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE [C 11/2004 (ex NN 4/2003) – Olympiaki Aeroporia – Reštrukturalizácia a privatizácia] (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2        S cieľom uľahčiť privatizáciu leteckej spoločnosti Olympiaki Aeroporia AE (Olympic Airways), ktorá bola vo výlučnom vlastníctve štátu a ktorá sa od decembra 2003 premenovala na Olympiaki Aeroporia Ypiresies (Olympic Airways Services) (ďalej len „OA“), článok 27 gréckeho zákona č. 3185/2003 z 9. septembra 2003 o zmene a doplnení zákona č. 2668/1998, zosúladení so smernicou 2002/39/ES, úprave otázok týkajúcich sa orgánu gréckych pôšt a iných ustanoveniach (FEK A’ 229/26.9.2003, ďalej len „zákon č. 3185/2003“) s názvom „Transformácia skupiny Olympiaki Aeroporia“ okrem iného stanovoval, že „spoločnosti skupiny Olympiaki Aeroporia sa transformujú odčlenením ich pobočiek, oddelení alebo útvarov patriacich do ich činnosti v oblasti leteckej dopravy a ich zlúčením s jestvujúcou spoločnosťou skupiny alebo ich začlenením do jednej z týchto spoločností.“

3        Na základe článku 27 zákona č. 3185/2003 boli letecké činnosti spoločnosti OA a jej dcérskej spoločnosti Olympiaki Aeroploïa AE (Olympic Aviation) odčlenené a znovu spojené „zlúčením“ v rámci inej dcérskej spoločnosti OA, Makedonikes Aerogrammes AE (Macedonian Airways), ktorá dostala názov Olympiakes Aerogrammes AE (Olympic Airlines, ďalej len „NOA“). Z listín založených do spisu vyplýva a účastníci konania na pojednávaní potvrdili, že nová letecká spoločnosť NOA bola založená 11. decembra 2003 a začala vykonávať svoju činnosť 12. decembra 2003. K tomuto dňu OA prestala vykonávať akékoľvek letecké činnosti a naďalej vykonávala iba činnosti v oblasti pozemnej obsluhy, údržby a vzdelávania. Celý kapitál novej leteckej spoločnosti NOA nadobudla priamo Helénska republika.

4        Hospodárska situácia spoločnosti OA a verejné finančné podpory poskytnuté tejto spoločnosti, ako aj novej leteckej spoločnosti NOA boli predmetom viacerých rozhodnutí Komisie.

 Rozhodnutie 2003/372/ES

5        Dňa 11. decembra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2003/372/ES o pomoci poskytnutej Gréckom spoločnosti OA (Ú. v. EÚ L 132, 2003, s. 1, ďalej len „rozhodnutie z 11. decembra 2002“), v ktorom bola za nezlučiteľnú so spoločným trhom vyhlásená pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti OA, ktorá bola schválená v priebehu rokov 1994, 1998 a 2000, ako aj nová protiprávna pomoc. Pokiaľ ide o reštrukturalizačnú pomoc, toto rozhodnutie bolo založené najmä na zistení, že sa nedosiahla väčšina cieľov plánu reštrukturalizácie spoločnosti OA z roku 1998, ktoré sa týkali obnovenia strednodobej a dlhodobej životaschopnosti tejto spoločnosti, a neboli v celom rozsahu dodržané podmienky, s ktorými boli spojené rozhodnutia o schválení pomoci. Na základe článku 3 rozhodnutia z 11. decembra 2002 bola Helénska republika povinná vymáhať časť vyplatenej reštrukturalizačnej pomoci vo výške 41 miliónov eur, ako aj novú protiprávnu pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

6        Článok 1 prvý odsek písm. b) rozhodnutia z 11. decembra 2002 stanovoval, že reštrukturalizačná pomoc, ktorú Helénska republika poskytla spoločnosti OA v podobe nových záruk za pôžičky vo výške 378 miliónov amerických dolárov (USD) týkajúcich sa pôžičiek na nákup nových zariadení a investícií potrebných na premiestnenie jej sídla na nové letisko v Spate (Grécko), sa považuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

7        Rozsudkom z 12. mája 2005, Komisia/Grécko (C‑415/03, Zb. s. I‑3875, ďalej len „rozsudok z 12. mája 2005“), Súdny dvor rozhodol, že Helénska republika si tým, že neprijala v súlade s článkom 3 rozhodnutia z 11. decembra 2002 v stanovenej lehote všetky opatrenia potrebné na vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú, s výnimkou pomoci týkajúcej sa príspevkov vnútroštátnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia (IKA), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedeného rozhodnutia.

8        V tomto rozsudku (body 32 až 34) Súdny dvor vzal do úvahy najmä skutočnosť, že z informácií poskytnutých Komisiou, ktoré grécke orgány nespochybnili, vyplývalo, že Helénska republika previedla najvýnosnejšie aktíva spoločnosti OA bez akýchkoľvek záväzkov na spoločnosť NOA, ktorej vlastníkom bol tiež tento členský štát a ktorá požívala osobitnú ochranu pred veriteľmi, odchylne od všeobecnej právnej úpravy a od obchodno-právnych záväzkov. Súdny dvor okrem iného rozhodol, že táto právna konštrukcia na základe vnútroštátneho práva znemožňovala vymáhanie poskytnutej pomoci a bránila účinnému vykonaniu rozhodnutia z 11. decembra 2002, ako aj vráteniu pomoci.

9        Na základe žaloby o neplatnosť, ktorú podala OA proti rozhodnutiu z 11. decembra 2002, Súd prvého stupňa rozsudkom z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia (T‑68/03, Zb. s. II‑2911), čiastočne zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo tolerovania sústavného neplatenia jednak letiskových poplatkov dlhovaných spoločnosťou OA medzinárodnému letisku v Aténach (AIA) a jednak dane z pridanej hodnoty z paliva a náhradných dielov dlhovanej spoločnosťou OA. Pokiaľ ide o inú novú protiprávnu pomoc a reštrukturalizačnú pomoc, žaloba bola zamietnutá.

10      Vzhľadom na to, že Komisia sa domnievala, že Helénska republika neprijala opatrenia na vykonanie rozsudku z 12. mája 2005, podala žalobu o nesplnenie povinnosti na základe článku 228 ES. Rozsudkom zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko (C‑369/07, Zb. s. I‑5703, body 68, 72, 109, 143 a 145), Súdny dvor v zásade uznal, že započítanie, pokiaľ je upravené vnútroštátnym právnym poriadkom ako mechanizmus zániku záväzku, môže predstavovať primeraný prostriedok umožňujúci zabezpečiť vrátenie štátnej pomoci. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci, je potrebné na účely predmetného konania o nesplnenie povinnosti konštatovať, že Helénska republika preukázala existenciu splatnej pohľadávky spoločnosti OA vo výške 601 289 003 eur vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku zo 6. decembra 2006, podľa ktorého bola Helénska republika povinná zaplatiť spoločnosti OA určité sumy z dôvodu náhrady škody. Hoci Súdny dvor poukázal na to, že táto suma bola oveľa vyššia ako všetky sumy pomoci, ktoré sa mali vymôcť na základe rozhodnutia z 11. decembra 2002, dospel k záveru, že Helénska republika v súvislosti s časťou novej protiprávnej pomoci uvedenej v tomto rozhodnutí z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že táto pomoc bola vrátená. V dôsledku toho Súdny dvor v tomto smere uložil kumulatívnu povinnosť zaplatiť penále aj paušálnu pokutu.

 Napadnuté rozhodnutie

11      Listom z 3. marca 2003 grécke orgány informovali Komisiu o stave postupu privatizácie spoločnosti OA. V priebehu roka 2003 došlo k výmene korešpondencie medzi týmito orgánmi a Komisiou v súvislosti s reštrukturalizáciou leteckej spoločnosti OA na účely jej privatizácie.

12      Vzhľadom na to, že nedošlo k formálnemu oznámeniu prípadnej štátnej pomoci, Komisia prijala 8. septembra 2003 rozhodnutie, ktorým uložila Helénskej republike povinnosť poskytnúť Komisii všetky potrebné informácie na účely preskúmania opatrení súvisiacich s reštrukturalizáciou a privatizáciou leteckej spoločnosti OA, ktoré by mohli zahŕňať prvky štátnej pomoci, z hľadiska ustanovení článku 87 ES.

13      Dňa 25. septembra 2003 konkurenčná letecká spoločnosť Aeroporia Aigaiou Aeroporiki AE (Aegean Airlines, ďalej len „Aeroporia Aigaiou“ alebo „vedľajší účastník konania“) podala Komisii sťažnosť týkajúcu sa postupu privatizácie spoločnosti OA.

14      Listom z 29. septembra 2003 grécke orgány oznámili Komisii zákon č. 3185/2003, ako aj odpoveď na príkaz na poskytnutie informácií. Listom z 31. októbra 2003 Komisia oznámila gréckym orgánom, že ešte chýbajú niektoré údaje.

15      Listom z 15. decembra 2003 Komisia zopakovala svoju žiadosť o informácie. Helénska republika poskytla tieto informácie listami z 18. a 19. decembra 2003. Listom z 15. januára 2004 Komisia požiadala grécke orgány o doplňujúce informácie a tieto orgány odpovedali dvomi listami z 15. a 16. januára 2004.

16      Rozhodnutím zo 16. marca 2004 Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES týkajúce sa opatrení súvisiacich s reštrukturalizáciou a privatizáciou skupiny Olympic Airways, ktoré prijala Helénska republika vo vzťahu k spoločnostiam OA a NOA po prijatí rozhodnutia z 11. decembra 2002 (Ú. v. EÚ C 192, s. 2).

17      V tomto rozhodnutí Komisia okrem iného poukázala na to, že OA v nadväznosti na odčlenenie leteckých činností skupiny Olympic Airways a ich zoskupenie do novej spoločnosti NOA prestala zabezpečovať letecké činnosti a naďalej poskytovala služby v oblasti pozemnej obsluhy, údržby a vzdelávania. Komisia uviedla, že grécke orgány v tejto fáze neuvažovali o likvidácii spoločnosti OA napriek tomu, že výška jej vlastného imania bola už druhý rok po sebe záporná. Podľa gréckych orgánov totiž proces reštrukturalizácie, ktorý sa začal v decembri 2003, mal trvať štyri až päť rokov a umožniť pohltiť podstatnú časť dlhov spoločnosti OA, ktorá vstúpi do likvidácie, keď budú všetky jej oddelenia, ako aj ostatné aktíva, ako sú budovy, stroje, lietadlá, ktoré už nie sú prevádzke, a všetky ostatné veci predané.

18      Komisia v rozhodnutí zo 16. marca 2004 uviedla, že sa zdá, že niektoré výhody poskytnuté spoločnosti OA predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Tiež zdôraznila, že na novú leteckú spoločnosť NOA boli prevedené aktíva z odvetvia leteckých činností skupiny Olympic Airways, pričom podstatná časť pasív bola ponechaná na ťarchu spoločnosti OA, a že nijaký veriteľ spoločnosti OA sa nebude môcť domáhať plnenia od spoločnosti NOA. Komisia napokon uviedla, že v rámci takto začatého konania vo veci prešetrovania vychádza zo „zásady, že všetky spoločnosti, ktoré boli súčasťou skupiny – vrátane [spoločnosti NOA] – [tvorili] jeden podnik.“

19      Listom z 11. júna 2004 Helénska republika predložila Komisii svoje pripomienky týkajúce sa rozhodnutia zo 16. marca 2004.

20      Aeroporia Aigaiou predložila pripomienky v lehote určenej na tento účel zainteresovaným tretím osobám v nadväznosti na uverejnenie uvedeného rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.

21      Listom z 11. októbra 2004 Komisia v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) oznámila Helénskej republike svoj zámer prijať rozhodnutie, ktorým jej prikáže, aby pozastavila vykonávanie akéhokoľvek opatrenia pomoci, kým nebude možné prijať rozhodnutie o jeho zlučiteľnosti so Zmluvou. Helénska republika odpovedala listom z 26. októbra 2004.

22      V nadväznosti na túto odpoveď grécke orgány listami alebo na stretnutiach pravidelne informovali Komisiu o vývoji postupu privatizácie spoločností NOA a OA.

23      Od 9. do 26. mája 2005 vykonala poradenská kancelária Moore Stephens na žiadosť Komisie kontrolu v priestoroch spoločností OA a NOA. Jej správa z 19. júla 2005 je nazvaná „Kontrola vo veci reštrukturalizácie a privatizácie skupiny Olympic Airways/Olympic Airlines“. Z tejto správy vyplýva, že cieľom tejto kontroly bolo najmä zodpovedať otázky, či reštrukturalizácia skupiny Olympic Airways a založenie spoločnosti NOA nepredstavovali iba právne opatrenia, ktorých cieľom bolo previesť aktíva a činnosti na nový právny subjekt a prenechať dlhy pôvodnému právnemu subjektu, a či OA a NOA po tejto reštrukturalizácii dostali priamu alebo nepriamu štátnu pomoc.

24      Dňa 14. septembra 2005 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom konštatovala poskytnutie štátnej pomoci spoločnosti NOA v podobe nájomného za podnájom lietadiel, ktoré si táto spoločnosť prenajala od spoločnosti OA alebo od Helénskej republiky, ktoré bolo nižšie ako nájomné, ktoré OA alebo Helénska republika platili na základe hlavných nájomných zmlúv (článok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia v tomto rozhodnutí konštatovala poskytnutie troch kategórií štátnej pomoci v prospech spoločnosti OA. Prvá z nich sa týkala predčasného vyplatenia spoločnosti OA údajne nadhodnotenej sumy hodnoty aktív týkajúcich sa odvetvia leteckých činností, ktoré boli pri rozdelení prevedené na spoločnosť NOA (článok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). Druhá kategória pomoci spočívala vo vyplatení sumy vo výške 8,2 milióna eur spoločnosti OA, ako aj v realizácii určitých štátnych záruk, ktoré boli uvedené v rozhodnutí z 11. decembra 2002 a ktoré boli zmenené (článok 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia). Napokon tretia kategória sa týkala tolerovania neplatenia daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie spoločnosťou OA zo strany gréckych orgánov (článok 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia).

25      Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:

Článok 1

1.      Skutočnosť, že spoločnosť [OA] a [Helénska republika] akceptovali od spoločnosti [NOA] platby za podnájom lietadiel, ktoré boli nižšie ako sumy platené na základe hlavných lízingových zmlúv a ktoré viedli k stratám spoločnosti [OA] rádovo vo výške 37 mil. EUR v roku 2004 a štátu rádovo vo výške 2,75 mil. EUR do mája 2005, predstavuje neoprávnenú štátnu pomoc spoločnosti [NOA], ktorá je nezlučiteľná so zmluvou.

2.      [Helénska republika] poskytl[a] neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc spoločnosti [OA] vo výške, o akú boli nadhodnotené aktíva spoločnosti [NOA] v čase založenia spoločnosti [NOA]. Komisia túto sumu predbežne odhaduje približne na 91,5 mil. EUR.

3.      Poskytnutie súm, ktoré spolu predstavujú približne 8 mil. EUR, [Helénskou republikou] spoločnosti [OA] a ďalšie platby splátok určitých bankových úverov a finančného lízingu uskutočnené v období od mája 2004 do marca 2005 zo strany [Helénskej republiky] namiesto spoločnosti [OA], pokiaľ tieto platby nepredstavujú len uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo záruk uvedených v článku 1 [prvom odseku] písm. b) rozhodnutia [z 11. decembra 2002] a súvisiacich podmienok, predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc spoločnosti [OA], ktorá je nezlučiteľná so zmluvou.

4.      Pokračujúce tolerovanie zo strany [Helénskej republiky] týkajúce sa neplatenia dlhu voči štátu na daniach a sociálnom zabezpečení spoločnosťou [OA] vo výške približne 354 mil. EUR od decembra 2002 do decembra 2004 predstavuje neoprávnenú štátnu pomoc poskytnutú spoločnosti [OA] a táto pomoc je nezlučiteľná so zmluvou.

Článok 2

1.      [Helénska republika] zabezpečí, aby príjemcovia vrátili pomoc uvedenú v článku 1.

2.      Pomoc sa vráti bezodkladne a v súlade s postupmi vnútroštátneho práva za predpokladu, že tieto postupy umožňujú okamžitý a účinný výkon rozhodnutia. Vrátená pomoc musí zahŕňať úrok odo dňa, kedy bola pomoc príjemcovi poskytnutá, až do dňa vrátenia pomoci. Úrok sa vypočíta na základe referenčnej sadzby, ktorá sa používa na výpočet grantového ekvivalentu regionálnej pomoci.

Článok 3

[Helénska republika] okamžite pozastaví všetky ďalšie platby pomoci spoločnostiam [OA] a [NOA].

Článok 4

Do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia [Helénska republika] informuje Komisiu o opatreniach prijatých na splnenie článkov 2 a 3.“

26      Napadnuté rozhodnutie bolo oznámené Helénskej republike 15. septembra 2005.

27      Vo svojom rozsudku zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko (C‑419/06, Zb. s. I‑27), Súdny dvor na základe žaloby, ktorú podala Komisia podľa článku 88 ods. 2 ES, určil, že Helénska republika si tým, že v stanovených lehotách neprijala všetky opatrenia potrebné na zrušenie a vymoženie pomoci, ktorá bola napadnutým rozhodnutím vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú so spoločným trhom, od jej príjemcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 až 4 napadnutého rozhodnutia.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

28      Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. novembra 2005 žalobkyne, Helénska republika, ako aj NOA a OA podali žaloby, na základe ktorých sa začalo toto konanie.

29      Vo veci T‑416/05 žalobkyňa samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. februára 2006 podala návrh na odklad výkonu článku 2 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o pomoc uvedenú v článku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia. Uznesením z 26. júna 2006, Olympiakes Aerogrammes/Komisia (T‑416/05 R, neuverejnené v Zbierke), predseda Súdu prvého stupňa tento návrh zamietol.

30      Vo veci T‑423/05 žalobkyňa samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. júna 2006 podala návrh na odklad výkonu článku 2 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o pomoc uvedenú v článku 1 ods. 2 až 4 tohto rozhodnutia. Uznesením z 29. januára 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia (T‑423/05 R, neuverejnené v Zbierke), predseda Súdu prvého stupňa tento návrh zamietol.

31      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k šiestej komore, ktorej boli z tohto dôvodu prejednávané veci pridelené.

32      Vo veci T‑416/05 žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. augusta 2006 namietla na základe článku 48 ods. 2 prvého a druhého pododseku rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa neprípustnosť údajných nových dôvodov Komisie uvedených v duplike. Žalobkyňa navrhla, aby Súd prvého stupňa vyhlásil tieto dôvody za neprípustné, a subsidiárne navrhla, aby jej poskytol dodatočnú lehotu na vyjadrenie sa k nim. Komisia predložila písomné pripomienky k uvedenému návrhu.

33      Vo veci T‑416/05 Aeroporia Aigaiou podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. mája 2006 požiadala o povolenie vstupu do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie.

34      Podaním zo 14. júla 2006 NOA navrhla zamietnuť tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Samostatným podaním podaným v ten istý deň podala žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k spoločnosti Aeroporia Aigaiou, pokiaľ ide o celé napadnuté rozhodnutie, kým nebude v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená verzia tohto rozhodnutia bez uvedenia dôverných údajov, a určité údaje uvedené v žalobe, v replike a v ich prílohách.

35      Uznesením zo 6. júna 2008 predseda šiestej komory povolil vstup spoločnosti Aeroporia Aigaiou do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie. V tomto uznesení bolo stanovené, že vedľajšiemu účastníkovi konania sa v súlade s článkom 116 ods. 2 rokovacieho poriadku zašle verzia procesných dokumentov bez uvedenia dôverných údajov, a bola v ňom tiež stanovená lehota na predloženie vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania bez toho, aby bola dotknutá možnosť prípadného neskoršieho doplnenia tohto vyjadrenia po rozhodnutí o dôvodnosti žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

36      Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. júna 2008 vedľajší účastník konania napadol žiadosť o dôverné zaobchádzanie predloženú spoločnosťou NOA. Navrhol, aby sa mu v celom rozsahu poskytli procesné dokumenty, pričom však uviedol, že má v úmysle predložiť svoje vyjadrenie na základe verzií dokumentov bez uvedenia dôverných údajov, ktoré mu boli poskytnuté. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania bolo podané 22. júla 2008.

37      Vo veci T‑416/05 žalobkyňa listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. marca 2010 v reakcii na otázky, ktoré jej položil Všeobecný súd, týkajúce sa jej žiadosti o dôverné zaobchádzanie túto žiadosť vzala späť vzhľadom na to, že po skončení postupu privatizácie vstúpila do osobitného režimu likvidácie a prestala vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť. Vedľajší účastník konania bol vyzvaný na predloženie doplňujúcich pripomienok.

38      Vo veci T‑423/05 Aeroporia Aigaiou podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. mája 2006 požiadala o povolenie vstupu do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Podaním z 28. júla 2006, žalobkyňa navrhla zamietnuť tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Samostatným podaním podaným v ten istý deň podala žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k spoločnosti Aeroporia Aigaiou.

39      Uznesením zo 6. júna 2008 predseda šiestej komory povolil vstup spoločnosti Aeroporia Aigaiou do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie vo veci T‑423/05. V tomto uznesení bolo stanovené, že v súlade s článkom 116 ods. 6 rokovacieho poriadku sa vedľajšiemu účastníkovi konania včas zašle správa pre pojednávanie, aby mohol na pojednávaní predložiť svoje prípadné pripomienky.

40      Vo veci T‑423/05 žalobkyňa listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. mája 2010 v reakcii na otázky položené Všeobecným súdom, ktoré sa týkali najmä jej žiadosti o dôverné zaobchádzanie, vzhľadom na to, že po skončení postupu privatizácie vstúpila do osobitného režimu likvidácie, vzala túto žiadosť späť.

41      Uznesením predsedu šiestej komory z 18. mája 2010 boli po vypočutí všetkých účastníkov konania veci T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05 spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku.

42      Vzhľadom na prekážku vo výkone funkcie na strane sudcu T. Čipeva predseda Všeobecného súdu na základe článku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že doplní komoru v prejednávaných veciach.

43      Vo veci T‑415/05 žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        úplne alebo čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

44      Vo veci T‑416/05 žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 1 ods. 1 a 4 a článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

45      Vo veci T‑423/05 žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil celé napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť v rozsahu, v akom sa týka pomoci, ktorá jej bola poskytnutá,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

46      Komisia, ktorú vo veciach T‑416/05 a T‑423/05 podporuje Aeroporia Aigaiou, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žaloby,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

47      Na základe správy sudcu spravodajcu sa Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol začať ústnu časť konania bez predchádzajúceho dokazovania. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania boli účastníci konania vyzvaní, aby odpovedali na písomné otázky Všeobecného súdu a aby predložili určité dokumenty. Účastníci konania týmto žiadostiam vyhoveli.

48      Prednesy a odpovede účastníkov konania na otázky Všeobecného súdu boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. júna 2010.

49      Vo veci T‑415/05 Helénska republika, ktorá požiadala o postúpenie veci veľkej komore, na pojednávaní potvrdila, že túto žiadosť berie späť.

 Právny stav

A –  O zániku záujmu žalobkýň na konaní

1.     Tvrdenia účastníkov konania

50      Komisia vo svojich písomných pripomienkach v nadväznosti na žiadosť Všeobecného súdu spochybnila existenciu skutočného záujmu žalobkýň na konaní vo veciach T‑416/05 a T‑423/05 – spoločností NOA a OA – v dôsledku toho, že po skončení postupu privatizácie vstúpili do likvidácie.

51      Komisia tiež uviedla, že vo veci T‑415/05 Helénska republika v dôsledku vrátenia pomoci uvedenej v napadnutom rozhodnutí už nemá záujem na konaní.

52      V tejto súvislosti Komisia uviedla, že záujmy Helénskej republiky, ktorá je jediným akcionárom a pokiaľ nie jediným, tak aspoň zďaleka najväčším veriteľom spoločností NOA a OA, boli úplne uspokojené vymožením spornej pomoci. Zrušenie napadnutého rozhodnutia by teda nemalo nijaký význam. Komisia osobitne uviedla, že nič nenasvedčuje tomu, že po uspokojení prednostných pohľadávok Helénskej republiky týmito spoločnosťami by mohli byť uspokojené aj prípadné pohľadávky iných veriteľov.

53      Helénska republika na pojednávaní a NOA a OA tak vo svojich písomných odpovediach na otázky položené Všeobecným súdom, ako aj na pojednávaní spochybnili túto argumentáciu Komisie. Na pojednávaní najmä zdôraznili, že pohľadávky voči zamestnancom a pohľadávky zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam majú prednosť pred pohľadávkami štátu.

54      Napokon vo veciach T‑416/05 a T‑423/05 vedľajší účastník konania vo svojej odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom vo veci T‑416/05 a na pojednávaní v obdivoch vyššie uvedených veciach uviedol, že aj po vstupe žalujúcich spoločností do likvidácie má právny záujem vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

55      NOA vo svojej odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom a na pojednávaní a OA na pojednávaní spochybnili existenciu takého záujmu spoločnosti Aeroporia Aigaiou na jej ďalšej účasti na konaní v postavení vedľajšieho účastníka.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

56      Podmienky prípustnosti patria medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, ktoré môže súd Európskej únie kedykoľvek skúmať aj bez návrhu (pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, T‑228/00, T‑229/00, T‑242/00, T‑243/00, T‑245/00 až T‑248/00, T‑250/00, T‑252/00, T‑256/00 až T‑259/00, T‑265/00, T‑267/00, T‑268/00, T‑271/00, T‑274/00 až T‑276/00, T‑281/00, T‑287/00 a T‑296/00, Zb. s. II‑787, bod 22 a tam citovanú judikatúru). V prejednávaných veciach je potrebné so zreteľom na argumentáciu účastníkov konania overiť, či žalobkyne môžu pokračovať v konaní aj po vstupe spoločností NOA a OA do likvidácie a namietanom vrátení predmetnej pomoci.

57      Po prvé, pokiaľ ide o údajnú neprípustnosť žaloby, ktorú podala Helénska republika (vec T‑415/05), je potrebné zdôrazniť, že podľa dlhodobo ustálenej judikatúry článok 230 ES jasne rozlišuje medzi právom inštitúcií Spoločenstva a členských štátov podať žalobu o neplatnosť na jednej strane a právom fyzických a právnických osôb podať takúto žalobu na druhej strane, keďže druhý odsek tohto článku najmä priznáva každému členskému štátu právo napadnúť zákonnosť rozhodnutí Komisie žalobou o neplatnosť bez toho, aby bol výkon tohto práva podmienený preukázaním záujmu na konaní. Členský štát teda na to, aby bola jeho žaloba prípustná, nemusí preukazovať, že akt Komisie, ktorý napáda, spôsobuje voči nemu právne účinky. Na to, aby akt Komisie mohol byť predmetom žaloby o neplatnosť, je však potrebné, aby išlo o akt, ktorý má spôsobovať právne účinky (uznesenie Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, C‑208/99, Zb. s. I‑9183, body 22 až 24; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 21. mája 2010, Francúzsko a i./Komisia, T‑425/04, T‑444/04, T‑450/04 a T‑456/04, Zb. s. II‑2099, body 118 až 120).

58      V prejednávaných veciach Komisia v napadnutom rozhodnutí posúdila sporné opatrenia v prospech spoločností NOA a OA ako štátnu pomoc a vyhlásila ich za nezlučiteľné so spoločným trhom.

59      Z toho vyplýva že toto rozhodnutie spôsobuje záväzné právne účinky, a teda predstavuje napadnuteľný akt.

60      V dôsledku toho Helénska republika, ktorá napáda najmä posúdenie sporných opatrení ako štátnej pomoci, je už vzhľadom na svoje postavenie členského štátu oprávnená podať žalobu o neplatnosť proti napadnutému rozhodnutiu, a teda už vzhľadom na toto svoje postavenie môže v konaní o tejto žalobe pokračovať.

61      Po druhé, pokiaľ ide o údajný nedostatok záujmu spoločnosti NOA (vec T‑416/05) a spoločnosti OA (vec T‑423/05) na konaní, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry záujem žalobcu na konaní musí trvať až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia. O žalobe totiž už nie je potrebné rozhodnúť, ak žalobca stratil akýkoľvek osobný záujem na zrušení napadnutého aktu v dôsledku udalosti, ktorá nastala v priebehu konania a ktorá má za následok, že zrušenie tohto aktu už nemôže mať samo osebe právne účinky, ktoré sú v prospech žalobcu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia, T‑301/01, Zb. s. II‑1753, bod 37, a rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T‑42/06, Zb. s. II‑40, uverejnený výber z rozhodnutí, bod 61).

62      V prejednávaných veciach stačí konštatovať, že žalujúce spoločnosti – ktoré vo svojich odpovediach na písomné otázky položené Všeobecným súdom uviedli, že v súlade s napadnutým rozhodnutím vrátili údajnú pomoc v celom rozsahu – správne tvrdia, že majú naďalej osobný a skutočný záujem na pokračovaní v konaní o svojich žalobách vzhľadom na to, že ak sa napadnuté rozhodnutie zruší, Helénska republika bude povinná nahradiť im vrátené sumy, ktoré sa zahrnú do aktív v ich likvidačných súvahách.

63      Z toho vyplýva, že prejednávané žaloby sú prípustné.

64      Okrem toho vo veciach T‑416/05 a T‑423/05 v súvislosti s otázkou, či má Aeroporia Aigaiou naďalej priamy a skutočný záujem na vyriešení sporov v zmysle článku 40 druhého odseku štatútu Súdneho dvora, stačí pripomenúť, že v už citovanom uznesení Olympiakes Aerogrammes/Komisia (bod 28) a v už citovanom uznesení Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia (bod 23), ktorými bol povolený vstup spoločnosti Aeroporia Aigaiou do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie, bol takýto priamy a skutočný záujem uznaný z dôvodu, že vedľajší účastník konania bol jednak v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťami OA a NOA, ktoré boli príjemcami pomoci uvedenej v napadnutom rozhodnutí, a jednak sa aktívne zúčastňoval na konaní vo veci formálneho zisťovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ktoré je pre neho priaznivé. Pokiaľ sa spoločnostiam NOA a OA prizná aj po ich vstupe do likvidácie záujem domáhať sa zrušenia napadnutého rozhodnutia, Aeroporia Aigaiou má naďalej súvzťažný záujem vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane Komisie na účely obrany zákonnosti tohto rozhodnutia, hoci len na účely uplatnenia nárokov na náhradu škody, po ktorých by mohla podať žaloby založené na protiprávnom poskytnutí pomoci, ktorým jej bola spôsobená ujma, počas uvedeného konkurenčného obdobia.

65      Je teda potrebné uznať, že Aeroporia Aigaiou ako vedľajší účastník konania má naďalej záujem na vyriešení prejednávaných sporov.

B –  O veci samej

66      Žalobkyne napádajú konštatovania Komisie týkajúce sa po prvé existencie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania pomoci (veci T‑415/05 a T‑416/05), po druhé poskytnutia štátnej pomoci spoločnosti NOA (veci T‑415/05 a T‑416/05) a po tretie poskytnutia štátnej pomoci spoločnosti OA (veci T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05). Žalobkyne navyše namietajú po štvrté nerešpektovanie práva dotknutého členského štátu byť vypočutý (veci T‑415/05 a T‑423/05), po piate porušenie zásady proporcionality (veci T‑415/05 a T‑416/05) a po šieste porušenie zásady ne bis in idem (veci T‑415/05 a T‑423/05).

67      Ešte pred postupným posúdením týchto jednotlivých výhrad je potrebné na úvod poukázať na to, že vo veci T‑416/05 žalobkyňa – NOA – namieta neprípustnosť údajných nových dôvodov obrany Komisie (pozri bod 34 vyššie). Prípustnosť týchto dôvodov obrany sa posúdi v rámci skúmania žalobných dôvodov, ktorých sa tieto dôvody týkajú (pozri body 116, 117, 129 až 131, 208 a 409 nižšie).

1.     O zohľadnení hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania pomoci (veci T‑415/05 a T‑416/05)

a)     Tvrdenia účastníkov konania

68      Pokiaľ ide o určenie príjemcov predmetnej pomoci na účely jej vymáhania, Helénska republika a NOA napádajú konštatovanie Komisie o existencii hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA vzhľadom na to, že toto konštatovanie by sa mohlo v súvislosti s článkom 1 ods. 4 v spojení s článkom 2 napadnutého rozhodnutia vykladať tak, že z neho vyplýva povinnosť vymáhať od spoločnosti NOA pomoc poskytnutú spoločnosti OA po prijatí rozhodnutia z 11. decembra 2002 a pred rozdelením.

69      Po prvé žalobkyne sa domnievajú, že vzhľadom na to, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje jednoznačný a presný príkaz na vymáhanie predmetnej pomoci v súlade s článkom 88 ES a článkom 14 nariadenia č. 659/1999, z tohto rozhodnutia nevyplýva nijaká povinnosť vymáhať túto pomoc od spoločnosti NOA.

70      Helénska republika tvrdí, že nepresnosti Komisie tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj v jej podaniach, ktoré zahŕňajú rozpory, vyvolávajú pochybnosti o dôvodoch a rozsahu zahrnutia uvedeného konštatovania týkajúceho sa právneho nástupníctva spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci do napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia č. 178 až 183), keď Komisia vo vyjadrení k žalobe súčasne pripúšťa, že toto konštatovanie sa týka výlučne rozhodnutia z 11. decembra 2002 a nemá nijaké právne dôsledky pre napadnuté rozhodnutie a v tomto smere namieta neexistenciu jej záujmu na konaní.

71      Je teda nevyhnutné objasniť v súlade so zásadou právnej istoty, či napadnuté rozhodnutie stanovuje, že NOA môže byť povinná vrátiť najmä pomoc uvedenú v článku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, aby otázka právneho nástupníctva spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci včas podliehala preskúmaniu Všeobecného súdu v rámci prejednávanej žaloby.

72      Po druhé Helénska republika a NOA uvádzajú, že tvrdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 183), že NOA sa musí považovať prinajmenšom na účely vymáhania pomoci poskytnutej pred odčlenením odvetvia leteckých činností za právneho nástupcu spoločnosti OA, vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia a je nedostatočne odôvodnené.

73      Žalobkyne pripúšťajú, že podľa judikatúry môže byť Komisia povinná vyžadovať, aby vymáhanie nebolo obmedzené na pôvodného príjemcu pomoci, ale aby sa vzťahovalo aj na podnik, ktorý prípadne pokračuje v činnosti pôvodného podniku pomocou výrobných prostriedkov, ktoré na neho boli prevedené, pokiaľ medzi týmito dvomi podnikmi existuje hospodárska kontinuita (rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C‑328/99 a C‑399/00, Zb. s. I‑4035, bod 77). Z tejto judikatúry však vyplýva, že po prvé vymáhanie pomoci od tretej osoby je iba možnosťou a po druhé musí existovať prvok hospodárskej kontinuity.

74      Osobitne možnosť spoločnosti, ktorá sa nachádza v hospodárskych ťažkostiach, prijať ozdravné opatrenia nemožno vopred vylúčiť z dôvodu požiadaviek súvisiacich s vymáhaním pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom (rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, už citovaný, bod 76). Na rozdiel od tvrdení Komisie sa zámer obísť povinnosť vrátiť pomoc berie do úvahy pri skúmaní ekonomickej logiky transakcie spočívajúcej v prevode a transformácii podniku (rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, už citovaný, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. októbra 2005, CDA Datenträger Albrechts/Komisia, T‑324/00, Zb. s. II‑4309, body 102 až 104).

75      Žalobkyne v tejto súvislosti pripomínajú, že ak spoločnosť, ktorá je príjemcom pomoci, prevedie časti svojich aktív na tretiu právnickú osobu s cieľom zabezpečiť si možnosť rozvoja bez právnej a ekonomickej neistoty, ktorá ohrozuje ďalšie vykonávanie tejto časti jej činnosti, táto skutočnosť sama osebe nepreukazuje existenciu úmyslu obísť účinky vymáhania (rozsudok CDA Datenträger Albrechts/Komisia, už citovaný, bod 98).

76      V prejednávaných veciach teda v súlade s uvedenou judikatúrou rozhodujúce kritérium spočíva v tom, že transformácia vyplývala z ekonomickej logiky účinnejšieho vymoženia a jej cieľom nebolo obísť účinky príkazu na vymáhanie.

77      Cieľom odčlenenia leteckých činností v rámci rozsiahlejšieho plánu reštrukturalizácie a privatizácie skupiny Olympic Airways bolo predať toto odvetvie s čo najvyšším ziskom. Osobitne hodnota novej leteckej spoločnosti NOA značne prevyšuje samotný úhrn prevedených aktív. Je zvýšená najmä vďaka existencii spoľahlivého a flexibilného lietadlového parku, veľmi dobre vzdelaným zamestnancom, know-how a skúsenostiam na domácom trhu, obchodnej povesti a spoľahlivosti, sieti spolupracovníkov, zmluvám o spolupráci a dostupným prevádzkovým intervalom.

78      Žalobkyne sa preto domnievajú, že v súlade s kritériom súkromného investora transformácia stanovená zákonom č. 3185/2003 vyplývala z ekonomickej logiky privatizácie skupiny Olympic Airways s cieľom dosiahnuť účinnejšie vymoženie pomoci a nebola vykonaná s cieľom obísť účinky príkazu na vymáhanie. Po neúspešných pokusoch o privatizáciu spoločnosti OA sa totiž Helénska republika rozhodla rozdeliť jednotlivé činnosti skupiny s cieľom sprivatizovať ich oddelene a s čo najvyšším ziskom. V tejto súvislosti NOA osobitne napáda tvrdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 178), že zámerom Helénskej republiky pri transformácii tejto skupiny bolo umožniť ďalšie vykonávanie leteckých činností.

79      Helénska republika a NOA tvrdia, že v prejednávaných veciach, rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok CDA Datenträger Albrechts/Komisia, už citovaný, sa majetok spoločnosti, ktorá bola zbavená časti svojich aktív, v tomto prípade spoločnosti OA, vôbec nezmenšil, keďže došlo k prevodu rovnocennej časti jej pasív. Komisia navyše uznala, že na spoločnosť NOA boli prevedené záväzky vo výške 145 miliónov eur (odôvodnenie č. 117 napadnutého rozhodnutia).

80      Okrem toho na rozdiel od tvrdení Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 179) prevodom aktív spoločnosti OA na spoločnosť NOA nebola OA zbavená svojich príjmov. OA totiž ďalej pôsobí v oblastiach pozemnej obsluhy, údržby a opráv, renovácie, stravovania, informatiky a dodávok pohonných hmôt. OA získava značné príjmy od spoločnosti NOA na základe podmienok obchodno-právneho vzťahu.

81      Za týchto okolností je tvrdenie Komisie, že vytvorenie spoločnosti NOA predstavovalo umelú reorganizáciu v rámci tej istej skupiny, nesprávne. Na základe zákona č. 3185/2003 totiž Helénska republika vlastní akcie spoločnosti NOA len na účely jej privatizácie. Okrem toho NOA ako spoločnosť, ktorá nadobudla časť aktív spoločnosti OA, nebola nijako zvýhodnená a vzhľadom na to, že OA ďalej vykonáva svoju činnosť, medzi týmito dvomi spoločnosťami neexistuje hospodárska kontinuita, ktorá by odôvodňovala vymáhanie pomoci, ktorej príjemcom bola OA, od spoločnosti NOA (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C‑277/00, Zb. s. I‑3925, bod 81).

82      Na rozdiel od tvrdení Komisie Helénska republika vo svojom liste z 2. júna 2005 neuznala, že NOA je právnou nástupníčkou spoločnosti OA. Iba pripustila, že v prípade, ak by sa pomoc v celom rozsahu nevymohla od spoločnosti OA, po vyčerpaní likvidačného zostatku tejto spoločnosti by ju bolo možné vymáhať od spoločností, ktorá sú právnymi nástupníčkami spoločnosti OA, pokiaľ by boli splnené podmienky stanovené judikatúrou Spoločenstva týkajúcou sa prechodu povinnosti vrátiť štátnu pomoc. V prejednávaných veciach však nejde o taký prípad. Vzhľadom na to, že postup privatizácie spoločnosti NOA sa blížil ku koncu, grécke orgány v uvedenom liste výslovne odkázali na podmienku týkajúcu sa predaja za primeranú trhovú cenu.

83      Tým, že vo vyjadrení k žalobe (bod 76) uviedla, že samotná transformácia nebola predmetom napadnutého rozhodnutia, a preto si nevyžadovala podrobnú analýzu na účely posúdenia, či sa NOA stala právnou nástupníčkou spoločnosti OA, Komisia uznala, že nevzala do úvahy základné kritérium týkajúce sa ekonomickej logiky tejto transformácie.

84      V dôsledku toho je odôvodnenie, na ktorom je založené konštatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého sa NOA stala právnou nástupníčkou spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci, nedostatočné, keďže Komisia neskúmala ekonomickú logiku procesu založenia spoločnosti NOA ako prvok reštrukturalizácie a privatizácie spoločnosti OA s cieľom umožniť vymoženie čo najvyššej sumy protiprávne vyplatenej pomoci.

85      Napokon Helénska republika a NOA spochybňujú výklad rozsudku z 12. mája 2005, z ktorého vychádzala Komisia. Poukazujú na to, že Súdny dvor rozhodol iba o právnych a finančných dôsledkoch zákona č. 3185/2003 pre výkon rozhodnutia z 11. decembra 2002. Súdny dvor sa nevyjadril k zámerom, ktoré odôvodňovali rozhodnutie rozdeliť odvetvie leteckých činností, ani k zlučiteľnosti tejto reštrukturalizácie s ustanoveniami článku 87 ES, ani k otázke, či bolo možné považovať spoločnosť NOA za právnu nástupníčku spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci uvedenej v rozhodnutí z 11. decembra 2002. V rámci tejto žaloby o nesplnenie povinnosti Súdny dvor navyše nemohol skúmať, či sa NOA stala právnou nástupníčkou spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci, keďže 2. októbra 2003, keď bola táto žaloba podaná, NOA ešte neexistovala.

86      V rozsudku z 12. mája 2005 Súdny dvor iba konštatoval, že prevod aktív spoločnosti OA na spoločnosť NOA znemožnil na základe vnútroštátneho práva vymoženie pomoci poskytnutej spoločnosti OA. K tomuto záveru však dospel na základe konštatovania, že „všetky aktíva“ spoločnosti OA boli prevedené „bez akýchkoľvek záväzkov“ (bod 33 rozsudku). Nebolo to však tak, keďže Komisia už uznala, že OA si ponechala značné aktíva a previedla veľkú časť záväzkov na spoločnosť NOA. Komisia teda mení a skresľuje úvahy Súdneho dvora uvedené v rozsudku z 12. mája 2005, keď tvrdí, že Súdny dvor konštatoval, že najvýnosnejšie aktíva boli prevedené na spoločnosť NOA.

87      Zo všetkých týchto dôvodov sú závery Komisie týkajúce sa zistenia údajnej hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA nesprávne a neodôvodnené.

88      Komisia po prvé uvádza svoj výklad napadnutého rozhodnutia. Vo vyjadreniach k žalobe vo veciach T‑415/05 a T‑416/05 v prvom rade uvádza, že na rozdiel od rozsudku z 12. mája 2005 sa napadnuté rozhodnutie netýka otázky vymáhania pomoci poskytnutej spoločnosti OA od spoločnosti NOA. Komisia z toho vyvodzuje, že Helénska republika a NOA nemajú skutočný záujem na konaní v rozsahu, v akom napádajú odôvodnenie tohto rozhodnutia týkajúce sa posúdenia spoločnosti NOA ako právnej nástupníčky spoločnosti OA.

89      V duplikách však Komisia obhajuje stanovisko, že z článku 2 napadnutého rozhodnutia vykladaného v súvislosti s odôvodnením tohto rozhodnutia vyplýva, že sporná pomoc poskytnutá spoločnosti OA prinajmenšom pred rozdelením sa musí vymáhať nielen od tejto spoločnosti, ale tiež od spoločnosti NOA. Uznáva teda záujem Helénskej republiky a spoločnosti NOA na spochybnení povinnosti vymáhať pomoc poskytnutú spoločnosti OA od spoločnosti NOA.

90      Komisia vysvetľuje túto zmenu postoja tým, že o presnom dátume založenia spoločnosti NOA bola informovaná až na základe toho, že v replike vo veci T‑416/05 bol uvedený 13. december 2003 ako dátum založenia a začatia činnosti tejto spoločnosti.

91      Preukázanie tohto presného dátumu viedlo k uplatneniu výhrady, ktorú Komisia viackrát uviedla, pokiaľ ide o určenie skutočného príjemcu pomoci poskytnutej pred rozdelením.

92      Pokiaľ ide spornú pomoc vyplatenú spoločnosti OA po rozdelení, môže a musí sa vymáhať aj od spoločnosti NOA, ak sa pri výkone napadnutého rozhodnutia preukáže, že prospech z nej bol prevedený na spoločnosť NOA. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že OA previedla na spoločnosť NOA výhodu vyplývajúcu z pomoci, ktorú jej poskytla Helénska republika, tým, že novej leteckej spoločnosti prenechala do podnájmu lietadlá za nájomné, ktoré bolo nižšie ako nájomné, ktoré sama platila hlavným prenajímateľom.

93      Komisia spresňuje, že rozdelenie povinnosti vrátiť pomoc medzi spoločnosti OA a NOA bude treba určiť pri výkone napadnutého rozhodnutia.

94      Po druhé vo veciach T‑415/05 a T‑416/05 Komisia napáda argumentáciu žalobkýň, ktorou sa usilujú preukázať, že NOA nie je právnou nástupníčkou spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci. Tvrdí, že vymáhanie pomoci od subjektu, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, na podporu ktorej bola táto pomoc poskytnutá, má zabezpečiť obnovenie podmienok zdravej hospodárskej súťaže.

95      Aeroporia Aigaiou, vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie vo veci T‑416/05, poukazuje na to, že otázka existencie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA bola vyriešená rozsudkom z 12. mája 2005.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

96      Na úvod je potrebné poukázať na to, že v nadväznosti na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní Komisia nepotvrdila tvrdenie spoločnosti OA, ktoré OA uviedla vo svojej odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom a zopakovala na pojednávaní, že táto spoločnosť v súlade s článkom 2 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu vrátila sumu spornej pomoci, ktorá jej bola vyplatená, vrátane úrokov. Komisia totiž vyjadrila výhrady, pokiaľ ide o vrátenie tejto pomoci v celom rozsahu, pričom zároveň uviedla, že vzhľadom na vstup spoločností OA a NOA do likvidácie nevyžaduje od Helénskej republiky, aby od spoločnosti NOA vymáhala spornú pomoc, ktorá bola poskytnutá spoločnosti OA.

97      Helénska republika a NOA na pojednávaní vyhlásili, že trvajú na svojich výhradách voči posúdeniu spoločnosti NOA ako právnej nástupníčky spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci vyplatenej spoločnosti OA.

98      V tejto súvislosti je potrebné najprv určiť opatrenia v prospech spoločnosti OA, na ktoré sa môže vzťahovať povinnosť vymáhať pomoc od spoločnosti NOA, následne je potrebné vymedziť právny dosah napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o konštatovanie týkajúce sa právneho nástupníctva spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci, a napokon posúdiť opodstatnenosť rozšírenia povinnosti vymáhať pomoc na spoločnosť NOA.

 O určení opatrení v prospech spoločnosti OA, na ktoré sa môže vzťahovať povinnosť vymáhať pomoc od spoločnosti NOA

99      Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku z 12. mája 2005 (bod 32), na úvod je potrebné rozlíšiť skúmanie samotných reštrukturalizačných opatrení z hľadiska podmienok uplatňovania článku 87 ES od úplne odlišnej otázky, či možno spoločnosť NOA považovať za právnu nástupníčku spoločnosti OA, pokiaľ ide o letecké činnosti, na účely vymáhania pomoci, ktorá bola poskytnutá spoločnosti OA pred rozdelením. V rámci konania o nesplnenie povinnosti, v ktorom bol vydaný uvedený rozsudok, sa posudzovali iba právne a finančné dôsledky týchto reštrukturalizačných opatrení pre výkon rozhodnutia z 11. decembra 2002.

100    Z príkazu na poskytnutie informácií, ako aj z rozhodnutia o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 ES zo 16. marca 2004 vyplýva, že šetrenia Komisie sa v prejednávaných veciach týkali všetkých opatrení súvisiacich s reštrukturalizáciou a privatizáciou skupiny Olympic Airways, ktoré mohli zahŕňať prvky štátnej pomoci (pozri body 12 a 16 až 18 vyššie).

101    V napadnutom rozhodnutí sa však reštrukturalizačné opatrenia neskúmali ako také z hľadiska ich posúdenia so zreteľom na podmienky uplatňovania článku 87 ods. 1 ES. Komisia posudzovala ich povahu a najmä vzťah medzi spoločnosťami OA a NOA iba s cieľom jednak preukázať existenciu hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania spornej pomoci a jednak posúdiť skúmané opatrenia v ich súvislostiach (pozri najmä body 164 až 178 nižšie).

102    Pokiaľ ide konkrétne o vymáhanie pomoci, Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preskúmať otázku právneho nástupníctva spoločnosti OA vo vzťahu k spoločnosti NOA iba na účely vymáhania novej pomoci uvedenej v tomto rozhodnutí od spoločnosti OA. Určenie skutočných príjemcov pomoci uvedenej v rozhodnutí z 11. decembra 2002 na účely výkonu príkazu na vymáhanie obsiahnutého v tomto rozhodnutí bolo totiž vykonané rozsudkom z 12. mája 2005 (pozri body 7, 8 a 99 vyššie).

103    Okrem toho je potrebné poukázať na to, že otázku právneho nástupníctva spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci možno v prejednávaných veciach vzniesť iba v súvislosti s pomocou, ktorá bola poskytnutá spoločnosti OA pred odčlenením leteckých činností a založením spoločnosti NOA.

104    Ak totiž medzi týmito dvomi spoločnosťami existuje hospodárska kontinuita, spoločnosť NOA možno považovať za skutočného príjemcu pomoci poskytnutej na podporu odvetvia leteckých činností, ktorá bola poskytnutá pôvodnej leteckej spoločnosti OA pred tým, ako tieto činnosti prebrala spoločnosť NOA.

105    Naproti tomu na rozdiel od tvrdení Komisie v duplikách (pozri bod 92 vyššie) spornú pomoc poskytnutú spoločnosti OA po rozdelení nemožno vymáhať od spoločnosti NOA iba z toho dôvodu, že táto spoločnosť bola touto pomocou nepriamo zvýhodnená. Totiž aj za predpokladu, že ako tvrdí Komisia, štátna pomoc poskytnutá spoločnosti OA po rozdelení umožnila tejto spoločnosti poskytnúť novej spoločnosti NOA výhody, ktoré by táto spoločnosť za obvyklých trhových podmienok nezískala, čo nie je preukázané, iba na základe tejto okolnosti nemožno konštatovať, že NOA je skutočným príjemcom pomoci poskytnutej spoločnosti OA.

106    Pokiaľ totiž po rozdelení spoločnosti OA a NOA – v prípade ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí nespochybnila, že sú právne a finančne nezávislé – netvorili jeden ekonomický celok, prináleží v každom prípade Komisii, aby jednoznačne určila výhodu, ktorú OA údajne poskytla spoločnosti NOA, a aby ju samostatne posúdila z hľadiska podmienok uplatňovania článku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C‑222/04, Zb. s. I‑289, body 112 až 114, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb. s. II‑2405, body 313 a 314). Komisia tak navyše postupovala v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o pomoc poskytnutú spoločnosti NOA v podobe nízkeho nájomného za podnájom lietadiel (pozri body 154 až 253 nižšie).

107    Z toho vyplýva, že ako tvrdia žalobkyne, v prejednávaných veciach je otázka právneho nástupníctva spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci relevantná iba v súvislosti s pomocou, ktorá bola údajne poskytnutá spoločnosti OA v podobe tolerovania neplatenia daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie, uvedenou v článku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ bola táto pomoc poskytnutá pred rozdelením. Všetky ostatné druhy pomoci v prospech spoločnosti OA, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 2 a 3 tohto rozhodnutia, boli totiž poskytnuté po rozdelení.

108    V tejto súvislosti je potrebné na tomto mieste poukázať na to, že žalobné dôvody, ktoré žalobkyne uviedli vo veciach T‑415/05 a T‑423/05 a ktorými sa domáhajú zrušenia článku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, sa musia zamietnuť, ako bude preukázané ďalej (pozri body 378 až 394 nižšie).

109    Za týchto okolností je potrebné určiť právny dosah napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o konštatovanie týkajúce sa existencie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania pomoci uvedenej v článku 1 ods. 4 uvedeného rozhodnutia, pokiaľ bola táto pomoc poskytnutá pred 11. decembrom 2003.

 O právnom dosahu napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o konštatovanie týkajúce sa právneho nástupníctva spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci

110    Na úvod treba poukázať na to, že vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 14. septembra 2005, Komisia mala v čase jeho prijatia k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby v samotnom rozhodnutí určila príjemcov, od ktorých sa má predmetná pomoc vymáhať. Z tohto hľadiska sa okolnosti posudzované v prejednávaných veciach odlišujú od okolností, ktoré skúmala Komisia v rozhodnutí z 11. decembra 2002, ktoré bolo prijaté pred reštrukturalizáciou skupiny Olympic Airways a založením spoločnosti NOA v decembri 2003.

111    Vo výroku napadnutého rozhodnutia však Komisia výslovne neoznačila spoločnosť NOA za skutočného príjemcu časti pomoci poskytnutej spoločnosti OA, ktorá je uvedená v článku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia.

112    Komisia totiž v článku 2 napadnutého rozhodnutia iba stanovila, že Helénska republika zabezpečí, aby „príjemcovia“ vrátili pomoc uvedenú v článku 1 tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o článok 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, tento sa týka výslovne protiprávnej pomoci poskytnutej spoločnosti OA v podobe tolerovania neplatenia dlhov tejto spoločnosti voči štátu na daniach a príspevkoch na sociálne zabezpečenie zo strany Helénskej republiky a neodkazuje na spoločnosť NOA ako na skutočného príjemcu časti tejto pomoci.

113    V už citovanom rozsudku zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, Súdny dvor určil, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali z napadnutého rozhodnutia, pričom nepovažoval za potrebné skúmať najmä otázku, či bola v tomto rozhodnutí NOA označená ako právna nástupníčka spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci uvedenej v článku 1 ods. 4. Pokiaľ ide o túto pomoc, Súdny dvor totiž len overil, či napadnuté rozhodnutie obsahuje údaje, ktoré umožňujú príslušným vnútroštátnym orgánom, aby bez neprimeraných ťažkostí samy určili sumy, ktoré majú vymáhať (body 42 až 44 rozsudku).

114    Ako tvrdia žalobkyne, v tejto súvislosti prináleží Všeobecnému súdu, aby vyložil obsah napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide prípadnú povinnosť vymáhať pomoc uvedenú v článku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia od spoločnosti NOA.

115    Na úvod je potrebné poukázať na to, že Komisia v duplikách vo veciach T‑415/05 a T‑416/05 odôvodnila svoje rozporné stanoviská týkajúce sa výkladu napadnutého rozhodnutia svojou neistotou, pokiaľ ide o presný dátum založenia spoločnosti NOA (pozri bod 90 vyššie).

116    Vo veci T‑416/05 NOA namieta, že táto argumentácia týkajúca sa údajnej neistoty Komisie, pokiaľ ide o presný dátum založenia spoločnosti NOA, je nová, a teda neprípustná (pozri bod 34 vyššie).

117    V tejto súvislosti stačí poukázať na to, že táto argumentácia Komisie je v každom prípade irelevantná. Bez ohľadu na to, aké spôsoby výkladu v prejednávaných veciach žalovaná inštitúcia postupne podala, prináleží v konečnom dôsledku Všeobecnému súdu, aby vyložil napadnuté rozhodnutie. V dôsledku toho sú rozporné stanoviská Komisie týkajúce sa výkladu napadnutého rozhodnutia a uvedenie neistoty, pokiaľ ide o presný dátum založenia spoločnosti NOA, ako dôvodu vývoja stanoviska Komisie, irelevantné a nemôžu porušiť právo žalobkýň na obhajobu (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T‑228/97, Zb. s. II‑2969, bod 30). Treba navyše poukázať na to, že v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania zo 16. marca 2004 (bod 110) a v napadnutom rozhodnutí (bod 6) sa výslovne uvádza, že NOA vznikla 12. decembra 2003. Žalobkyne na pojednávaní potvrdili, že NOA začala týmto dňom vykonávať svoju činnosť. Za týchto okolností, hoci Komisia nebola počas správneho konania informovaná o presnom dátume založenia spoločnosti NOA, ktorým bol 11. december 2003, táto skutočnosť nemohla mať vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia – a teda ani na jeho výklad – pokiaľ ide o prípadné označenie spoločnosti NOA ako právnej nástupníčky spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci.

118    Na účely výkladu článku 2 napadnutého rozhodnutia je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry výrok rozhodnutia o štátnej pomoci nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, a teda toto rozhodnutie, ak je to nevyhnutné, treba vykladať so zreteľom na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C‑355/95 P, Zb. s. I‑2549, bod 21, a rozsudok z 12. mája 2005, bod 41 a tam citovanú judikatúru).

119    V prejednávaných veciach je teda potrebné overiť, či článok 2 napadnutého rozhodnutia možno z hľadiska odôvodnenia tohto rozhodnutia vykladať tak, že medzi „príjemcov pomoci uvedenej v článku 1“ patrí aj NOA ako skutočný príjemca spornej pomoci poskytnutej spoločnosti OA, ktorá je uvedená v článku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia.

120    V rámci skúmania povahy reštrukturalizácie skupiny Olympic Airways (odôvodnenia č. 178 až 183 napadnutého rozhodnutia) vykonaného v rámci „posúdenia pomoci“ (bod 6 napadnutého rozhodnutia) Komisia podrobnejšie analyzovala podmienky reštrukturalizácie, ktoré Súdny dvor už zohľadnil v rozsudku z 12. mája 2005. Komisia v odôvodnení č. 183 napadnutého rozhodnutia na základe uvedeného rozsudku dospela k tomuto záveru:

„Je preto zrejmé, že reštrukturalizácia spoločnosti [OA] v roku 2003, v rámci ktorej bola vytvorená spoločnosť [NOA], síce viedla k vytvoreniu samostatného právneho subjektu, uskutočnila sa však tak, aby sa predišlo vráteniu pomoci na základe rozhodnutia z [11. decembra] 2002, a že spoločnosť [NOA] je nástupníckou spoločnosťou spoločnosti [OA] aspoň na účely vrátenia štátnej pomoci poskytnutej pred rozdelením.“

121    S cieľom preukázať, že NOA sa stala právnou nástupníčkou spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci vyplatenej spoločnosti OA Komisia teda uviedla len skutočnosti, na základe ktorých Súdny dvor v rozsudku z 12. mája 2005 dospel k záveru o existencii hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania pomoci uvedenej v rozhodnutí z 11. decembra 2002. Na základe týchto skutočností Komisia v odôvodnení č. 183 napadnutého rozhodnutia výslovne konštatovala, že pokiaľ ide konkrétne o spornú pomoc v prospech spoločnosti OA poskytnutú pred rozdelením, povinnosť vymáhať pomoc sa vzťahuje aj na spoločnosť NOA.

122    Okrem toho Komisia v rámci svojho posúdenia zlučiteľnosti pomoci poskytnutej spoločnosti NOA v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 216 a 217) pripomenula, že vzhľadom na to, že NOA je právnou nástupníčkou spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci, novú pomoc poskytnutú spoločnosti NOA nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ nedôjde k vráteniu pomoci poskytnutej pred rozdelením.

123    Z tohto preskúmania napadnutého rozhodnutia vyplýva, že – hoci je poľutovaniahodné, že Komisia vo výroku tohto rozhodnutia menovite neoznačila príjemcov, od ktorých sa má vymáhať pomoc uvedená v článku 1 ods. 4, ktorá bola poskytnutá pred rozdelením – na základe odôvodnenia tohto rozhodnutia možno spoločnosť NOA ľahko určiť za právnu nástupníčku spoločnosti OA na účely vymáhania tejto pomoci.

124    V tejto súvislosti z článku 2 napadnutého rozhodnutia v spojení s uvedenými odôvodneniami uvedeného rozhodnutia, a najmä s prihliadnutím na rozsudok z 12. mája 2005, jednoznačne vyplýva, že Komisia uložila Helénskej republike povinnosť vymáhať pomoc poskytnutú spoločnosti OA pred rozdelením nielen od tejto spoločnosti, ale prípadne aj od spoločnosti NOA.

125    Článok 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý stanovuje vymáhanie pomoci uvedenej v článku 1 tohto rozhodnutia, treba teda vykladať v tom zmysle, že obsahuje príkaz na vymáhanie pomoci, ktorá bola poskytnutá pred rozdelením, od spoločnosti OA alebo spoločnosti NOA, pričom rozdelenie povinnosti vrátiť pomoc medzi tieto dve spoločnosti treba určiť pri výkone uvedeného rozhodnutia.

126    Pokiaľ ide o rozdelenie povinnosti vrátiť pomoc medzi príjemcov pomoci, je totiž potrebné pripomenúť, že v rozhodnutí o nezlučiteľnosti pomoci a o uložení povinnosti vymáhať túto pomoc Komisia nie je povinná špecifikovať, do akej miery mal každý podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, z predmetnej pomoci prospech. Prináleží dotknutému členskému štátu, aby pri vymáhaní pomoci určil sumu, ktorá sa má vymôcť od každého z týchto podnikov. V prípade neočakávaných ťažkostí môže tento štát predložiť svoje problémy na posúdenie Komisii, pričom Komisia a štát musia spolupracovať v dobrej viere v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce vyjadrenou predovšetkým v článku 10 ES s cieľom prekonať tieto ťažkosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, T‑111/01 a T‑133/01, Zb. s. II‑1579, bod 124).

127    Toto riešenie bolo potvrdené rozsudkom z 12. mája 2005, v ktorom Súdny dvor síce zdôraznil výlučne ekonomické kritérium obnovenia nenarušenej hospodárskej súťaže v dotknutom odvetví, avšak implicitne pripustil, že NOA môže mať výlučne subsidiárnu povinnosť vrátiť pomoc. V tomto rozsudku totiž Súdny dvor iba určil, že došlo k nesplneniu povinnosti, pričom ponechal na príslušné vnútroštátne orgány a Komisiu, aby v rámci svojej vzájomnej povinnosti lojálnej spolupráce určili rozdelenie povinnosti vrátiť pomoc medzi spoločnosti OA a NOA, pokiaľ ide o pomoc uvedenú v rozhodnutí z 11. decembra 2002.

128    V prejednávaných veciach je potrebné so zreteľom na výklad napadnutého rozhodnutia uvedený vo vyššie uvedených bodoch 123 až 125 preskúmať odôvodnenie a opodstatnenosť zistenia o hospodárskej kontinuite medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania pomoci uvedenej v článku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, ktorá bola poskytnutá pred rozdelením.

 O posúdení odôvodnenia a opodstatnenosti zistenia o právnom nástupníctve spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci uvedeného v napadnutom rozhodnutí

129    Pred skúmaním dôvodnosti žalobných dôvodov založených na nedostatočnom odôvodnení a zjavne nesprávnom posúdení, ktoré uviedli žalobkyne vo veciach T‑415/05 a T‑416/05, je potrebné zamietnuť tvrdenie spoločnosti NOA o neprípustnosti údajných nových dôvodov obrany Komisie, ktoré sa týkajú jednak údajného zámeru Helénskej republiky obísť povinnosť vymáhať pomoc a jednak údajnej protiprávnosti existencie spoločnosti NOA (pozri bod 34 vyššie).

130    Z dupliky totiž jednoznačne vyplýva, že Komisia neuvádza nijaký nový dôvod obrany týkajúci sa údajného zámeru Helénskej republiky obísť povinnosť vymáhať pomoc prostredníctvom reštrukturalizácie skupiny Olympic Airways a založenia spoločnosti NOA. Naopak Komisia predkladá tvrdenie, ktoré už uviedla v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe, že neexistencia zámeru Helénskej republiky obísť túto povinnosť, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, je irelevantná, keďže uvedená reštrukturalizácia bráni vymoženiu pomoci.

131    Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že rozsudok z 12. mája 2005 má vplyv na samotnú existenciu spoločnosti NOA, keďže ju vyhlasuje za protiprávnu, toto tvrdenie je súčasťou diskusií medzi účastníkmi konania týkajúcich sa právneho dosahu tohto rozsudku, pokiaľ ide o určenie skutočného príjemcu spornej pomoci.

132    Pokiaľ ide o vec samu, vzhľadom na to, že Komisia v rámci svojho skúmania vzťahu medzi spoločnosťami OA a NOA dospela k záveru, že „[NOA] je nástupníckou spoločnosťou spoločnosti [OA] aspoň na účely vrátenia štátnej pomoci poskytnutej pred rozdelením“ (odôvodnenie č. 183 napadnutého rozhodnutia) najmä na základe skutočností, ktoré zohľadnil Súdny dvor v rozsudku z 12. mája 2005, je potrebné na úvod vymedziť právny dosah tohto rozsudku v prejednávaných veciach.

133    Na rozdiel od tvrdení, ktoré Komisia uviedla v konaní pred Všeobecným súdom, môže tento rozsudok zakladať prekážku rozhodnutej veci, iba pokiaľ ide o vymáhanie pomoci uvedenej v rozhodnutí z 11. decembra 2002, vzhľadom na to, že konštatované nesplnenie povinnosti sa týkalo práve nevykonania tohto rozhodnutia.

134    Pokiaľ ide konkrétne o konštatovanie týkajúce sa existencie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania spornej pomoci poskytnutej pred rozdelením, je potrebné poukázať na to, že hoci relevantné okolnosti, ktoré možno vziať do úvahy, sú v podstate rovnaké bez ohľadu na to, či ide o povinnosť vymáhať pomoc, ktorá bola uložená rozhodnutím z 11. decembra 2002, alebo povinnosť vymáhať pomoc v prospech spoločnosti OA poskytnutú pred rozdelením, ktorá bola uložená napadnutým rozhodnutím, všetky okolnosti nie sú úplne totožné. Rozdiel spočíva v tom, že k prevodu aktív zo spoločnosti OA na spoločnosť NOA v odvetví leteckých činností za podmienok, ktoré znemožnili vymoženie pomoci poskytnutej spoločnosti OA od spoločnosti NOA došlo po prijatí rozhodnutia z 11. decembra 2002, avšak pred začatím konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia zo 14. septembra 2005.

135    Okamih prevodu aktív na novú spoločnosť však patrí medzi kritériá, ktoré možno v závislosti od konkrétneho prípadu v rôznej miere zohľadniť. Z judikatúry totiž vyplýva, že na posúdenie otázky, či povinnosť vymáhať pomoc vyplatenú spoločnosti, ktorá sa nachádzala v ťažkostiach, možno rozšíriť na novú spoločnosť, na ktorú táto pôvodná spoločnosť previedla určité aktíva, pokiaľ na základe tohto prevodu možno dospieť k záveru o hospodárskej kontinuite medzi týmito dvomi spoločnosťami, možno vziať do úvahy tieto okolnosti: účel prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cenu prevodu, totožnosť akcionárov alebo vlastníkov nástupníckeho podniku a pôvodného podniku, okamih prevodu (po začatí prešetrovania, začatí konania alebo vydaní konečného rozhodnutia), ako aj ekonomickú logiku transakcie (rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, už citovaný, body 78, 80 a 85).

136    V prejednávaných veciach je teda potrebné overiť, či vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávaného sporu Komisia mohla bez toho, aby prekročila hranice svojej diskrečnej právomoci, v napadnutom rozhodnutí použiť úvahy, ktoré uviedol Súdny dvor v rozsudku z 12. mája 2005, a na základe nich dospieť k záveru o existencii hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania spornej pomoci.

137    Pokiaľ ide konkrétne o kritérium týkajúce sa okamihu prevodu aktív, ktorého obsah a rozsah budú vymedzené ďalej (pozri bod 146 nižšie), na tomto mieste stačí pripomenúť, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. mája 2005, k prevodu aktív spoločnosti OA, ktorá sa nachádzala v ťažkostiach, na novú spoločnosť NOA, ktorý znemožnil vymoženie pomoci uvedenej v rozhodnutí z 11. decembra 2002 od pôvodnej spoločnosti, došlo po prijatí tohto rozhodnutia (pozri bod 134 vyššie). Vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, už citovaný (bod 77), a Nemecko/Komisia, už citovaný (bod 71), z ktorých analýza uvedená v rozsudku z 12. mája 2005 implicitne vychádza (pozri body 143 a 144 nižšie), transakcie spočívajúce v „obchádzaní“, na ktoré poukázala Komisia, boli vykonané buď v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania, alebo v okamihu, keď príslušné vnútroštátne orgány boli informované o zámere Komisie začať konanie vo veci prešetrovania.

138    V prejednávaných veciach je potrebné poukázať na to, že príkaz na poskytnutie informácií o všetkých opatreniach súvisiacich s reštrukturalizáciou a privatizáciou spoločnosti OA, ktoré môžu zahŕňať prvky pomoci, bol zaslaný Helénskej republike už 8. septembra 2003. Helénska republika a OA teda tým skôr v čase založenia spoločnosti NOA museli vedieť, že opatrenia v prospech spoločnosti OA prijaté pred rozdelením budú môcť byť predmetom prešetrovania Komisie a že nadväzujú na určité predchádzajúce druhy pomoci uvedené v rozhodnutí z 11. decembra 2002, ktoré boli poskytnuté spoločnosti OA, v podobe tolerovania neplatenia daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie zo strany Helénskej republiky.

139    Vzhľadom na podobnosť skutkových okolností za týchto podmienok konštatovanie, z ktorého vychádzal Súdny dvor v rozsudku z 12. mája 2005, podľa ktorého sa na obnovenie nenarušenej hospodárskej súťaže v dotknutom hospodárskom odvetví povinnosť vymáhať pomoc vyplatenú spoločnosti OA môže vzťahovať aj na spoločnosť NOA, na ktorú boli prevedené najvýnosnejšie výrobné činnosti spoločnosti OA, z tých istých dôvodov platí aj pre pomoc poskytnutú pred rozdelením posudzovanú v prejednávaných veciach.

140    Za týchto okolností nemožno prijať výklad rozsudku z 12. mája 2005 navrhovaný žalobkyňami, ktoré tvrdia, že Súdny dvor nepovažoval spoločnosť NOA za právnu nástupníčku spoločnosti OA na účely vymáhania pomoci.

141    V rozsudku z 12. mája 2005 (body 33 a 34) totiž Súdny dvor uznal tvrdenie Komisie, že opatrenie spočívajúce v prevode aktív odvetvia leteckých činností spoločnosti OA bez akýchkoľvek záväzkov na spoločnosť NOA vzhľadom na to, že bolo štruktúrované tak, aby na základe vnútroštátneho práva znemožňovalo vymáhanie dlhov pôvodnej spoločnosti OA od novej spoločnosti NOA, „predstavovalo prekážku pre reálny výkon rozhodnutia [z 11. decembra 2002] a pre vymáhanie pomoci, ktorou [Helénska republika] podporil[a] hospodárske činnosti tejto spoločnosti,“ a „v dôsledku toho [bol] cieľ, ktorý sledovalo rozhodnutie [z 11. decembra 2002], a síce obnovenie nenarušenej hospodárskej súťaže v odvetví civilného letectva, vážne ohrozený.“

142    Tým, že Súdny dvor zdôraznil potrebu obnoviť hospodársku súťaž v odvetví civilného letectva, teda implicitne označil spoločnosť NOA za skutočného príjemcu pomoci poskytnutej spoločnosti OA, ktorá bola uvedená v rozhodnutí z 11. decembra 2002, vzhľadom na to, že touto pomocou poskytnutou pôvodnej leteckej spoločnosti OA bolo podporené odvetvie leteckých činností, ktoré bolo prevedené na spoločnosť NOA.

143    So zreteľom na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát M. Geelhoed (Zb. s. I‑3878, body 28 až 36), totiž rozsudok z 12. mája 2005 treba chápať tak, že sa ním konštatuje existencia hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA, pokiaľ ide o odvetvie leteckých činností, na účely vymáhania pomoci v zmysle rozhodnutia z 11. decembra 2002. V dôsledku toho sa proti novej leteckej spoločnosti NOA ako novému podniku, ktorý skutočne využil túto pomoc, v zásade mohlo viesť vnútroštátne konanie na vymoženie pomoci uvedenej v spomenutom rozhodnutí s cieľom obnoviť nenarušenú hospodársku súťaž v dotknutom hospodárskom odvetví.

144    Generálny advokát M. Geelhoed vo svojej analýze vychádzal najmä z už citovaného rozsudku Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že ak by sa podniku, ktorý sa nachádza v ťažkostiach, umožnilo vytvoriť v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa pomoci, ktorú získal, dcérsku spoločnosť, na ktorú by následne previedol svoje najvýnosnejšie prevádzkové činnosti, znamenalo by to, že by sa pripustilo, že každá spoločnosť môže vyčleniť tieto aktíva z majetku materskej spoločnosti pri vymáhaní pomoci, čo by mohlo viesť k úplnej alebo čiastočnej neúčinnosti vrátenia pomoci. Aby rozhodnutie nestratilo svoj potrebný účinok a aby nepretrvávalo narúšanie hospodárskej súťaže, môže Komisia požadovať, aby sa vymáhanie pomoci neobmedzovalo iba na pôvodný podnik, ale aby zahŕňalo aj podnik, ktorý bude s prevedenými výrobnými prostriedkami pokračovať v činnosti pôvodného podniku, ak určité aspekty prevodu umožňujú konštatovať, že medzi týmito dvomi podnikmi existuje hospodárska kontinuita (bod 33 návrhov).

145    V prejednávaných veciach argumentácia Helénskej republiky a spoločnosti NOA, ktorou sa v podstate usilujú spochybniť skutočnosť, že hlavné aktíva spoločnosti OA – ktoré nesúviseli s odvetvím leteckých činností – boli prevedené na spoločnosť NOA, a to bez najväčšej časti pasív, za podmienok, ktoré znemožnili vymáhanie pomoci od tejto spoločnosti, v skutočnosti smeruje proti konštatovaniu, z ktorého vychádzal Súdny dvor vo svojom rozsudku z 12. mája 2005. Na rozdiel od tvrdení žalobkýň sú totiž hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré už boli zohľadnené v uvedenom rozsudku, v prejednávaných veciach rovnaké. Hoci je pravda, že v uvedenom rozsudku Súdny dvor uviedol, že aktíva odvetvia leteckých činností boli prevedené na spoločnosť NOA „bez akýchkoľvek záväzkov“, toto konštatovanie – založené na informáciách, ktoré mu poskytli účastníci konania – bolo spôsobené tým, že Súdny dvor v rámci konania o nesplnenie povinnosti nebol povinný podrobne skúmať všetky podmienky reštrukturalizácie skupiny Olympic Airways, najmä pokiaľ ide o prevod veľmi obmedzenej časti záväzkov na spoločnosť NOA, pričom všetky dlhodobé záväzky a 90 % krátkodobých záväzkov naďalej spočívali na spoločnosti OA. Za týchto okolností skutočnosť, na ktorú sa v prejednávaných veciach odvolávajú žalobkyne, že OA si ponechala činnosti pozemnej obsluhy, údržby a vzdelávania, pričom 10 % jej krátkodobých záväzkov, čiže záväzkov s lehotou splatnosti kratšou ako jeden mesiac, bolo prevedených na spoločnosť NOA, ako to vyplýva zo správy poradenskej kancelárie Moore Stephens, nemôže ovplyvniť konštatovanie vyplývajúce z rozsudku z 12. mája 2005.

146    Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň kritériá stanovené judikatúrou, ktoré sa týkajú určenia skutočného príjemcu pomoci, majú objektívnu povahu. Z judikatúry totiž vyplýva, že existenciu hospodárskej kontinuity možno na účely vymáhania pomoci preukázať na základe rôznych objektívnych skutočností, ako je nezaplatenie ceny zodpovedajúcej trhovým podmienkam za prevedené aktíva, alebo objektívna skutočnosť, že prevod má za následok obídenie povinnosti vrátiť spornú pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 86; rozsudky z 12. mája 2005, body 32 až 34, a Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, už citovaný, bod 78). V tomto smere na rozdiel od tvrdení žalobkýň z už citovaného rozsudku CDA Datenträger Albrechts/Komisia nevyplýva, že na konštatovanie o obchádzaní povinnosti vrátiť pomoc prostredníctvom prevodu aktív sa vyžaduje úmysel. Navyše je potrebné poukázať na to, že kritérium týkajúce sa okamihu prevodu aktív (pozri body 135 až 138 vyššie) má tiež objektívnu povahu a nevyžaduje existenciu úmyslu obísť povinnosť vrátiť pomoc. Treba ho chápať v tom zmysle, že okamih prevodu môže prípadne nasvedčovať tomu, že dochádza k obídeniu povinnosti vrátiť pomoc.

147    Za týchto okolností argumentácia žalobkýň, podľa ktorej reštrukturalizácia skupiny Olympic Airways a prevod leteckých činností spoločnosti NOA vyplývali z ekonomickej logiky účinnejšieho vymoženia pomoci poskytnutej spoločnosti OA vďaka privatizácii spoločnosti NOA, nemôže uspieť.

148    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že účelom povinnosti vymáhať pomoc je obnoviť hospodársku súťaž v dotknutom hospodárskom odvetví, a nie umožniť orgánu verejnej moci vymôcť svoje pohľadávky (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 76). Ekonomickú logiku transakcie spočívajúcej v prevode aktív teda treba skúmať z hľadiska obnovenia hospodárskej súťaže v dotknutom odvetví.

149    Z toho vyplýva, že subjektívna okolnosť, na ktorú poukazujú žalobkyne, spočívajúca v tom, že reštrukturalizácia skupiny Olympic Airways a založenie spoločnosti NOA s cieľom umožniť najmä privatizáciu spoločnosti NOA za najlepších podmienok a s čo najvyšším ziskom v záujme zabezpečenia vrátenia pomoci najmä z výnosu z privatizácie, je v každom prípade irelevantná.

150    Napokon je potrebné poukázať na osobitné okolnosti prejednávaného sporu, ktoré sa vyznačujú tým, že reštrukturalizácia spoločnosti OA a založenie spoločnosti NOA predstavovali len dočasné opatrenia, ktorých cieľom bolo uľahčiť privatizáciu. Prevod odvetvia leteckých činností skupiny Olympic Airways na spoločnosť NOA bol vykonaný zákonom, odchylne od všeobecnej právnej úpravy, a celý kapitál tejto novej spoločnosti okamžite nadobudla Helénska republika. Za týchto okolností vzhľadom na to, že pokiaľ sa nezavŕšila privatizácia leteckej spoločnosti, nový nadobúdateľ nezaplatil protihodnotu, nebolo potrebné overovať, či výšku pomoci poskytnutej spoločnosti OA pred rozdelením možno považovať za zahrnutú v kúpnej cene zodpovedajúcej trhovým podmienkam (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Banks, C‑390/98, Zb. s. I‑6117, bod 77, a z 13. novembra 2008, Komisia/Francúzsko, C‑214/07, Zb. s. I‑8357, body 57 a 58).

151    Zo všetkých týchto dôvodov nemožno konštatovať, že zistenie Komisie o hospodárskej kontinuite medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania spornej pomoci poskytnutej spoločnosti OA pred rozdelením je založené na zjavne nesprávnom posúdení.

152    Okrem toho napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené. Komisia totiž v rámci skúmania vzťahu medzi spoločnosťami OA a NOA v odôvodneniach č. 178 až 183 tohto rozhodnutia jasne uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, že najmä vzhľadom na rozsudok z 12. mája 2005 medzi spoločnosťami OA a NOA existuje hospodárska kontinuita na účely vymáhania spornej pomoci poskytnutej pred rozdelením. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň posúdenie ekonomickej logiky založenia spoločnosti NOA, ktoré v tomto prípade vykonala Komisia s cieľom určiť skutočných príjemcov pomoci poskytnutej pred rozdelením, treba odlíšiť od preskúmania zlučiteľnosti samotnej reštrukturalizácie so spoločným trhom (pozri bod 99 vyššie). Skutočnosť, že Komisia takéto preskúmanie nevykonala, teda vôbec neznamená, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

153    Z toho vyplýva, že žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia sa musia zamietnuť ako nedôvodné.

2.     O pomoci poskytnutej spoločnosti NOA (článok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05 a T‑416/05)

154    Helénska republika a NOA sa domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia v článku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia konštatovala, že spoločnosti NOA bola poskytnutá protiprávna pomoc v podobe nájomného za podnájom lietadiel, ktoré bolo nižšie ako nájomné, ktoré platili OA a Helénska republika na základe hlavných nájomných zmlúv. Žalobkyne sa v tejto súvislosti opierajú o dva žalobné dôvody, ktoré sú založené na porušení článku 87 ods. 1 ES a na nedostatku alebo neexistencii odôvodnenia, pokiaľ ide o preskúmanie podmienok uplatnenia článku 87 ods. 1 ES týkajúcich sa jednak poskytnutia výhody z hľadiska kritéria súkromného investora a jednak možnosti pričítať sporné konanie spoločnosti OA Helénskej republike.

155    Žalobkyne v prvom rade napádajú zohľadnenie údajnej hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA Komisiou na účely posúdenia sporných opatrení.

a)     O zohľadnení hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely posúdenia sporných opatrení

 Tvrdenia účastníkov konania

156    Helénska republika a NOA v prvom rade tvrdia, že v napadnutom rozhodnutí Komisia samostatne skúmala opatrenia v prospech spoločnosti OA a spoločnosti NOA. Tým, že vo vyjadreniach k žalobe vychádza z údajnej hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA – ktorá podľa Komisie znamená, že opatrenia prijaté vo vzťahu k spoločnosti NOA nemožno posudzovať nezávisle na účely ich posúdenia ako štátnej pomoci –, sa Komisia usiluje nahradiť nedostatočné a nesprávne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia novým odôvodnením. Toto nové odôvodnenie je preto neprípustné.

157    Okrem toho rozpory medzi napadnutým rozhodnutím a argumentáciou Komisie v konaní pred Všeobecným súdom neumožňujú porozumieť odôvodneniu tohto rozhodnutia. Porušujú tak právo žalobkýň na obhajobu, keďže žalobkyne sú nútené vyvracať nejednoznačné a rozporné úvahy.

158    V každom prípade nová argumentácia Komisie nie je podložená nijakým dôkazom, ktorý by umožnil konštatovať existenciu hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA.

159    V tejto súvislosti sa Helénska republika a NOA domnievajú, že sporné opatrenia sa musia skúmať samostatne, v závislosti od ich príjemcov, a nie na základe údajnej hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA.

160    Komisia, ktorú vo veci T‑416/05 podporuje Aeroporia Aigaiou, ktorá sa pripája k jej argumentácii, spresňuje, že v napadnutom rozhodnutí skúmala predmetné opatrenia jednotlivo a zároveň ich posudzovala vo všeobecnom kontexte reštrukturalizácie spoločnosti OA, do ktorého patria.

161    Komisia tvrdí, že existenciu hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA konštatoval Súdny dvor v rozsudku z 12. mája 2005. Odčlenením odvetvia leteckých činností bolo toto odvetvie oslobodené od vysokého nájomného, ktoré ho zaťažovalo. Letecké činnosti spoločnosti NOA tak boli dotované spoločnosťou OA, ktorej straty v konečnom dôsledku vyrovnávala Helénska republika tolerovaním záväzkov spoločnosti OA voči štátu a poskytovaním prostriedkov na osobitný účet. Predmetné opatrenia teda treba posudzovať v tomto hospodárskom kontexte.

162    Osobitne vzhľadom na pretrvávajúce finančné ťažkosti spoločnosti OA aj spoločnosti NOA napriek formálnej transformácii skupiny a na časovú blízkosť rozhodnutia z 11. decembra 2002 sa možno domnievať, že sporné opatrenia zabezpečujú zachovanie činnosti ich príjemcov a sledujú rovnaký cieľ ako predchádzajúca pomoc.

163    Vedľajší účastník konania zdôrazňuje, že súlad sporných opatrení s kritériom súkromného investora sa musí posúdiť s prihliadnutím na dobu návratnosti investície. Preto je nevyhnutné vziať do úvahy celú genézu poskytovania štátnej pomoci skupine Olympic Airways.

 Posúdenie Všeobecným súdom

164    Na úvod je potrebné pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí jednak konštatovala existenciu hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania pomoci poskytnutej pred rozdelením (pozri body 68 až 153 vyššie) a jednak posúdila niektoré opatrenia v prospech spoločnosti NOA alebo spoločnosti OA spojené s procesom transformácie skupiny Olympic Airways zákonom č. 3185/2003 na účely jej privatizácie ako štátnu pomoc.

165    Ako vyplýva z vyššie uvedených úvah, tieto dve otázky sú úplne odlišné (pozri najmä body 99 až 101 vyššie). Závery týkajúce sa otázky, či mala NOA z dôvodu hospodárskej kontinuity medzi ňou a spoločnosťou OA tiež prospech z pomoci vyplatenej spoločnosti OA pred rozdelením a v dôsledku toho môže byť povinná túto pomoc vrátiť, sú teda irelevantné pre posúdenie pomoci poskytnutej priamo spoločnosti NOA po jej vzniku z hľadiska článku 87 ods. 1 ES.

166    Otázku posúdenia nových opatrení v prospech spoločnosti NOA teda treba odlíšiť od otázky týkajúcej sa vymáhania pomoci, ktorá bola skúmaná napríklad v už citovanom rozsudku Nemecko/Komisia (body 71, 87 a 88), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že samotná skutočnosť, že novovzniknutá dcérska spoločnosť ďalej vykonávala činnosti materskej spoločnosti, ktorá sa nachádzala v likvidácii, na základe jej zariadení, ktoré mala prenajaté, pričom Komisia tvrdila, že nezískala informácie, ktoré by jej umožnili posúdiť, či nájomné zodpovedá trhovým podmienkam, neumožnila preukázať, že nájomca získal konkurenčnú výhodu spojenú s pomocou poskytnutou prenajímateľovi pred vznikom nájomcu.

167    V prejednávaných veciach sporné opatrenia v prospech spoločnosti NOA spočívajú v nízkom nájomnom, ktoré táto spoločnosť platila spoločnosti OA a Helénskej republike za podnájom lietadiel. Komisia v podstate tvrdí, že s prihliadnutím na kontext týchto opatrení, ktorý sa vyznačuje hospodárskou kontinuitou medzi spoločnosťami OA a NOA a tým, že Helénska republika finančne podporovala spoločnosť OA s cieľom zabezpečiť pokračovanie leteckých činností, sa možno domnievať, že tieto nové opatrenia v prospech spoločnosti NOA tiež predstavujú štátnu pomoc.

168    V tomto smere z preskúmania napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia z hľadiska podmienok uplatňovania článku 87 ES jednotlivo preskúmala viaceré špecifické opatrenia v prospech spoločnosti OA alebo spoločnosti NOA, medzi ktoré patrila výška nájomného, ktoré NOA platila za podnájom lietadiel (odôvodnenia č. 56, 57, 155 až 161, 186, 188, 191 a 193 napadnutého rozhodnutia). Z tohto rozhodnutia však vyplýva, že toto samostatné preskúmanie každého z predmetných opatrení na účely ich posúdenia je nevyhnutne súčasťou všeobecného kontextu transformácie skupiny Olympic Airways, ktorý spočíva v odčlenení leteckých činností a ich prevzatí novou spoločnosťou NOA za podmienok stanovených najmä zákonom č. 3185/2003. Totiž najmä vzhľadom na závery expertov Komisie týkajúce sa reštrukturalizácie skupiny Olympic Airways realizovanej v decembri 2003 (odôvodnenia č. 110 až 126 napadnutého rozhodnutia) Komisia analyzovala povahu tejto reštrukturalizácie, avšak bez toho, aby ju samotnú posúdila ako štátnu pomoc (odôvodnenia č. 178 až 183 napadnutého rozhodnutia), ako už bolo uvedené (pozri bod 101 vyššie).

169    Komisia teda správne tvrdí, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jednotlivo preskúmala sporné opatrenia v prospech spoločnosti NOA (pozri najmä odôvodnenia č. 186 a 188), pričom ich zároveň posúdila vo všeobecnom kontexte reštrukturalizácie skupiny Olympic Airways, do ktorého patria.

170    Za týchto okolností na rozdiel od tvrdení žalobkýň argumentácia Komisie, podľa ktorej sa existencia hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA musí vziať do úvahy na účely posúdenia sporných opatrení z hľadiska článku 87 ods. 1 ES, nepredstavuje nové odôvodnenie, ktorého účelom by bolo nahradiť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Takúto argumentáciu preto nemožno vyhlásiť za neprípustnú.

171    Navyše je potrebné poukázať na to, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň samotné zohľadnenie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA Komisiou nie je v rozpore s individuálnym preskúmaním sporných opatrení a nemá za následok nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

172    Okrem toho, pokiaľ ide o zohľadnenie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA v rámci posúdenia sporných opatrení z hľadiska článku 87 ES, je potrebné hneď na úvod pripomenúť, že podľa dlhodobo ustálenej judikatúry musí Komisia vždy skúmať všetky relevantné okolnosti sporného opatrenia a jeho kontext, a to najmä pri uplatnení kritéria súkromného investora (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T‑228/99 a T‑233/99, Zb. s. II‑435, bod 270; pozri tiež rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T‑196/04, Zb. s. II‑3643, bod 59).

173    V prejednávaných veciach z toho vyplýva, že zohľadnenie existencie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA nezbavilo Komisiu jej povinnosti so zreteľom na všetky relevantné okolnosti overiť, či sú splnené podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES.

174    V tomto prípade Komisia bola oprávnená vziať do úvahy kontext sporných opatrení, ktorý sa vyznačoval jednak tým, že pôvodnej leteckej spoločnosti bola poskytnutá reštrukturalizačná pomoc a protiprávna pomoc s cieľom umožniť pokračovanie jej leteckých činností, a jednak reštrukturalizáciou skupiny Olympic Airways v roku 2003 na účely jej privatizácie, ako aj povahou vzťahu medzi spoločnosťami OA a NOA. Tým však nebola dotknutá povinnosť Komisie skúmať, či sporné opatrenia so zreteľom na kritérium súkromného investora zodpovedali bežným obchodným transakciám v trhovom hospodárstve a či sa tým odlišovali od vyššie uvedenej protiprávnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. októbra 2002, Linde/Komisia, T‑98/00, Zb. s. II‑3961, body 43 až 54).

175    Za týchto okolností sa na základe konštatovania týkajúceho sa existencie hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA nemožno domnievať, že vzhľadom na pretrvávajúce finančné ťažkosti týchto dvoch spoločností po rozdelení nové opatrenia v prospech spoločnosti NOA skúmané v napadnutom rozhodnutí predstavujú logické pokračovanie vyššie uvedenej predchádzajúcej pomoci, a preto tiež patria do kategórie štátnej pomoci.

176    V tomto smere nemožno uznať argumentáciu Komisie založenú na rozsudku Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia (T‑11/95, Zb. s. II‑3235, body 171 a 176). Na rozdiel od okolností, za ktorých bol vydaný uvedený rozsudok, v ktorom boli posudzované opatrenia tvorené súborom po sebe idúcich kapitálových vkladov verejného podniku do svojej dcérskej spoločnosti, je potrebné poukázať na to, že v prejednávaných veciach sa pomoc, ktorú OA a Helénska republika údajne poskytli spoločnosti NOA v podobe nájomného za podnájom lietadiel, ktoré bolo oveľa nižšie ako nájomné, ktoré OA a Helénska republika platili na základe hlavných zmlúv, svojím účelom a svojou povahou úplne odlišuje od štátnej pomoci v prospech spoločnosti OA, ktorá je predmetom rozhodnutia z 11. decembra 2002, a nijako s touto pomocou nesúvisí.

177    Okrem toho je potrebné predovšetkým poukázať na to, že podľa už citovaného rozsudku BP Chemicals/Komisia (bod 170), aj keď dotknuté opatrenie nadväzuje na opatrenia rovnakej povahy posúdené ako štátna pomoc, táto skutočnosť apriórne nevylučuje, že uvedené opatrenie spĺňa kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. V každom prípade prináleží súdu Únie, aby overil, či možno toto opatrenie so zreteľom na relevantné okolnosti primerane oddeliť od predchádzajúcich opatrení pomoci a považovať ho na účely uplatnenia kritéria súkromného investora za nezávislé opatrenie.

178    V prejednávaných veciach bolo teda úlohou Komisie skúmať, či údajná pomoc v prospech spoločnosti NOA spĺňa podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES, a to nielen na základe jej kontextu a najmä časovej postupnosti týchto opatrení vo vzťahu k predchádzajúcej pomoci poskytnutej spoločnosti OA, ako aj pretrvávajúcich hospodárskych ťažkostí dotknutých podnikov, ale na základe všetkých relevantných skutkových a právnych okolností.

b)     O kritériu súkromného investora

 Tvrdenia účastníkov konania

179    Helénska republika a NOA namietajú po prvé zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o uplatnenie kritéria súkromného investora, a po druhé nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto smere.

180    Pokiaľ ide o zjavne nesprávne posúdenie, Helénska republika a NOA tvrdia, že podnájmom lietadiel za nájomné, ktoré bolo nižšie ako nájomné platené za hlavný nájom, spoločnosti NOA nevznikla nijaká výhoda, ktorú by táto spoločnosť za obvyklých trhových podmienok nezískala.

181    V tomto prípade správanie spoločnosti OA zodpovedalo správaniu súkromného subjektu, ktorý – konfrontovaný s prudkým poklesom nájomného v dôsledku krízy na medzinárodnom trhu leteckej dopravy vyvolanej udalosťami z 11. septembra 2001 a viazaný povinnosťou platiť nájomné dohodnuté v hlavných nájomných zmluvách, aj keby tieto zmluvy jednostranne vypovedal – znížil vzniknuté straty približne o 50 % tým, že svoje lietadlá prenechal do podnájmu za nájomné, ktoré bolo nižšie ako nájomné, ktoré platil na základe hlavných lízingových zmlúv uzatvorených pred krízou za odlišnej ekonomickej konjunktúry.

182    Okrem toho na účely posúdenia, či zo zmlúv o podnájme vyplývala spoločnosti NOA výhoda, mala Komisia zohľadniť všetky transakcie uzatvorené medzi spoločnosťami OA a NOA, čo v napadnutom rozhodnutí neurobila. Vďaka predmetným podnájmom sa OA zbavila nákladov týkajúcich sa stráženia, údržby a opráv lietadiel. Okrem toho poskytovala spoločnosti NOA služby v oblasti údržby a opráv lietadiel za trhové ceny (pozri odôvodnenia č. 163 a 164 rozhodnutia). Z celkovej sumy 99 miliónov eur, ktorú NOA zaplatila spoločnosti OA v roku 2004 za služby v oblasti údržby, pripadalo 44 441 850 eur na 18 lietadiel, ktoré OA prenechala do podnájmu spoločnosti NOA.

183    Žalobkyne navyše vytýkajú Komisii, že neporovnala nájomné, ktoré platila NOA, s trhovým nájomným. Okrem toho spochybňujú tvrdenie Komisie, že NOA by za trhových podmienok s najväčšou pravdepodobnosťou nenašla prenajímateľov. Toto tvrdenie nie je podložené nijakým dôkazom a popierajú ho skutkové okolnosti. Najmä v nadväznosti na udalosti z 11. septembra 2001 ponuka lietadiel značne prevyšovala dopyt a nájomné bolo mimoriadne výhodné. Na konci roka 2003 bol dopyt nulový. Od polovice roka 2004 začal narastať, čo viedlo k zvýšeniu nájomného až o 30 % na konci roka 2004, avšak bez toho, aby toto nájomné dosiahlo cenovú úroveň zo septembra 2001. V tomto prípade v júni 2004 NOA navyše uzavrela nájomnú zmluvu na lietadlo typu B 737-300 za nájomné vo výške 130 000 USD za tri roky, ktoré zodpovedalo trhovej cene.

184    Pokiaľ ide o lízingové zmluvy na štyri lietadlá typu Airbus A 340-300, Helénska republika a NOA zdôrazňujú rozdiel medzi zmluvami o prenechaní týchto lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA na jednej strane a rozhodnutím Helénskej republiky využiť svoje právo vstúpiť do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich z týchto zmlúv, keďže veritelia sa vyhrážali, že budú vyžadovať okamžitú realizáciu všetkých záruk poskytnutých štátom vo výške 200 miliónov eur a hrozilo odňatie lietadiel spoločnosti OA lízingovými veriteľmi. NOA nezískala nijakú výhodu z tohto vstupu Helénskej republiky do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich z lízingových zmlúv.

185    Komisia, ktorú vo veci T‑416/05 podporuje Aeroporia Aigaiou, sa domnieva, že po vzniku spoločnosti NOA odčlenením sa od spoločnosti OA je NOA v dôsledku toho, že OA jej prenechala do podnájmu lietadlá za nájomné, ktoré je podstatne nižšie ako nájomné uhrádzané na základe hlavných zmlúv, oslobodená od časti svojich prevádzkových nákladov, ktoré takto financuje OA a vzhľadom na straty spoločnosti OA ich v konečnom dôsledku financuje Helénska republika. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené straty, ktoré takto vznikli priamo spoločnosti OA a Helénskej republike (odôvodnenie č. 186) a nepriamo Helénskej republike (odôvodnenie č. 189 a 191). Za týchto okolností sporné opatrenie nie je v súlade s kritériom súkromného investora.

186    V rámci kritéria súkromného investora sa totiž po prvé berie do úvahy účinok predmetných opatrení na príjemcu, pričom je potrebné overiť, či príjemcovi z týchto opatrení nevyplýva výhoda, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískal.

187    V prejednávaných veciach však grécke orgány v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania nepredložili Komisii potrebné dôkazy, a to napriek jej príkazu na poskytnutie všetkých informácií užitočných pre preskúmanie postupu transformácie skupiny Olympic Airways. Zaslaním tohto príkazu gréckym orgánom na ne podľa článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 prešlo dôkazné bremeno. Vzhľadom na to, že informácie poskytnuté gréckymi orgánmi boli neúplné, Komisia poverila expertov vykonaním kontrol na mieste. Komisia tvrdí, že za týchto okolností zákonnosť napadnutého rozhodnutia možno posudzovať výlučne na základe informácií, ktorými disponovala v čase jeho prijatia.

188    Po druhé Komisia tvrdí, že aj keby jej informácie týkajúce sa nájomného uplatňovaného na trhu boli poskytnuté včas, porovnanie výšky nájomného, ktoré platila NOA, s trhovým nájomným by bolo v každom prípade irelevantné. Nebolo by totiž reálne vykonať takéto porovnanie, keďže NOA by s najväčšou pravdepodobnosťou nenašla na trhu iných prenajímateľov, ktorí by boli ochotní prenajať jej lietadlá bez zásahu Helénskej republiky.

189    Tomuto záveru nasvedčuje skutočnosť, že hlavní prenajímatelia, ktorí sa obávali o uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti OA, hrozili vypovedaním zmlúv uzatvorených s touto spoločnosťou, predajom lietadiel a okamžitou realizáciou záruk, ako aj tým, že v tomto smere uložia prísnejšie podmienky. Tento záver nespochybňuje ani skutočnosť, že spoločnosti NOA sa v júni 2004 podarilo uzatvoriť zmluvu o operatívnom lízingu, keďže táto spoločnosť podľa Komisie zostala pod „ochranou“ Helénskej republiky.

190    Svojím vstupom do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich zo štyroch lízingových zmlúv a poskytnutým znížením nákladov na prenájom tak Helénska republika umožnila pokračovanie nájmu, a teda aj zachovanie leteckých činností. Nie je teda potrebné vypočítať rozdiel medzi hypotetickým nájomným a nájomným plateným spoločnosťou NOA spoločnosti OA a Helénskej republike.

191    Komisia navyše zdôrazňuje, že v napadnutom rozhodnutí posúdila ako pomoc poskytnutú spoločnosti NOA iba zníženie nákladov na prenájom lietadiel poskytnuté spoločnosťou OA a Helénskou republikou bez toho, aby túto pomoc výslovne vyčíslila.

192    Za týchto okolností, pokiaľ ide o konkrétne o štyri lietadlá, ktoré Helénska republika prenechala do podnájmu spoločnosti NOA, Komisia na rozdiel od tvrdení žalobkýň v napadnutom rozhodnutí neopomenula rozdiel medzi protiplneniami stanovenými v lízingových zmluvách a v zmluvách o podnájme. Toto rozlíšenie je však relevantné len pre výpočet výšky pomoci a nebolo potrebné poukázať naň na účely preukázania, že časť nájomného hradil štát.

193    Komisia poukazuje na to, že sumy vo výške 37 miliónov eur a 2,75 milióna eur spomenuté v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia nevyhnutne nezodpovedajú pomoci, ale predstavujú len výšku strát, ktoré vznikli spoločnosti OA a Helénskej republike. Podľa Komisie bude potrebné určiť výšku pomoci v rámci diskusií medzi ňou a gréckymi orgánmi v súlade so zásadou lojálnej spolupráce vyjadrenej v článku 10 ES. Nie je vylúčené, že pomoc bola vyššia ako uvedené straty.

194    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o poskytnutie výhody spoločnosti NOA vyplývajúcej z výšky nájomného (odôvodnenia č. 186 a 188), dostatočne odôvodnené. Nebolo potrebné vyčísliť pomoc porovnaním nájomného, ktoré platila NOA, s trhovými cenami. V každom prípade grécke orgány neposkytli Komisii informácie potrebné na tento účel.

195    Vo veci T‑416/05 Aeroporia Aigaiou ako vedľajší účastník konania na strane Komisie spochybňuje súlad správania spoločnosti OA a Helénskej republiky s kritériom súkromného hospodárskeho subjektu, a to z dvoch dôvodov. Po prvé tvrdí, že súkromný investor by prenechal predmetné lietadlá do podnájmu prednostne zdravej leteckej spoločnosti, a to za podmienok uplatňovaných na trhu, s cieľom zabezpečiť včasné úhrady nájomného, a nie spoločnosti NOA, voči ktorej neexistovala nijaká možnosť núteného výkonu. Napokon nijaký súkromný investor by nesúhlasil s odčlenením svojho jediného odvetvia potenciálne výnosnej činnosti.

196    Po druhé vedľajší účastník konania tvrdí, že dôsledky zachovania zmluvy o nájme lietadiel uzatvorenej za vysokú cenu a na dlhé obdobie v čase priaznivej konjunktúry predstavujú obvyklé obchodné riziko, ktoré znášajú letecké spoločnosti. Preto vzhľadom na to, že podľa vedľajšieho účastníka konania sa NOA stala právnou nástupníčkou spoločnosti OA a je súčasťou tej istej skupiny, samotná skutočnosť, že nemusela hradiť vysoké nájomné, predstavuje štátnu pomoc zodpovedajúcu rozdielu medzi nájomným uhrádzaným na základe hlavných zmlúv a nájomným plateným v rámci podnájmu bez toho, aby bolo potrebné porovnať nájomné platené spoločnosťou NOA s trhovými cenami.

197    Aeroporia Aigaiou navyše vyjadruje pochybnosti v súvislosti so súladom nájomného plateného spoločnosťou NOA s trhovými cenami. Uvádza, že na základe zmluvy zo 14. decembra 2006 platí spoločnosti, ktorá sa zaoberá prenájmom lietadiel, nájomné vo výške 700 000 eur za prenájom lietadla, ktorého trhová hodnota je približne o 50 % nižšia ako trhová hodnota lietadiel, ktoré mala prenajaté NOA.

 Posúdenie Všeobecným súdom

198    Po určení spornej pomoci a otázok vyplývajúcich z argumentácie účastníkov konania bude potrebné preskúmať skutočnosti, ktoré sú v prejednávaných veciach relevantné pre uplatnenie kritéria súkromného investora, a následne sa zaoberať otázkou rozdelenia dôkazného bremena v súvislosti s dodržaním procesných povinností účastníkov konania v správnom konaní.

–       O určení spornej pomoci

199    Z článku 1 ods. 1 a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, že Komisia iba konštatovala, že štátnu pomoc predstavuje jednak skutočnosť, že OA v priebehu roka 2004 akceptovala nájomné za podnájom lietadiel spoločnosti NOA, ktoré bolo nižšie ako nájomné, ktoré platila OA na základe hlavných zmlúv o operatívnom lízingu (pozri najmä odôvodnenia č. 158 a 186), a jednak skutočnosť, že Helénska republika akceptovala nájomné, ktoré bolo nižšie ako nájomné, ktoré platila na základe lízingových zmlúv odo dňa vstupu do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich z týchto zmlúv až do mája 2005, keď experti Komisie vykonali kontroly na mieste (pozri najmä odôvodnenia č. 160 a 186). V napadnutom rozhodnutí teda nie sú výslovne uvedené straty, ktoré vznikli spoločnosti OA na základe lízingových zmlúv pred vstupom Helénskej republiky do jej práv a povinností vyplývajúcich z týchto zmlúv a na základe hlavných zmlúv o operatívnom lízingu od 12. do 31. decembra 2003 a od 1. januára do 14. septembra 2005, keď bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. Tiež v ňom nie sú výslovne uvedené straty, ktoré vznikli Helénskej republike od mája do 14. septembra 2005. Tento výklad napadnutého rozhodnutia potvrdzuje aj rozsudok zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, už citovaný (bod 42), v ktorom Súdny dvor uviedol, že sumy „týkajúce sa platieb za podnájom lietadiel… boli stanovené“ v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sú presne uvedené straty, ktoré vznikli spoločnosti OA v roku 2004 a Helénskej republike až do mája 2005.

200    V napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia č. 186 a 188 článok 1 ods. 1 výroku) Komisia na základe správy poradenskej kancelárie Moore Stephens vychádzala výlučne zo zistenia strát, ktoré vznikli spoločnosti OA a Helénskej republike tým, že prenechali spoločnosti NOA do podnájmu lietadlá za nájomné, ktoré bolo podstatne nižšie ako nájomné uhrádzané na základe hlavných zmlúv. V tejto súvislosti žalobkyne nespochybňujú skutočnosť, že tieto straty, ktoré vyplývali z rozdielu medzi hlavným nájomným a nájomným uhrádzaným spoločnosťou NOA, dosahovali v prípade spoločnosti OA za podnájom lietadiel spoločnosti NOA v roku 2004 sumu v celkovej výške 37,6 milióna eur, čiže 55 % sumy nájomného uhrádzaného na základe hlavných nájomných zmlúv. Pokiaľ ide o straty, ktoré vznikli Helénskej republike, tieto podľa zistení, ku ktorým dospeli experti Komisie, dosahovali sumu od 250 000 do 350 000 eur mesačne za každé zo štyroch lietadiel, ktoré prenechala do podnájmu spoločnosti NOA po svojom vstupe do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich z lízingových zmlúv. Rozdiel medzi nájomným, ktoré platila NOA za tieto štyri lietadlá, a nájomným, ktoré platila Helénska republika na základe lízingových zmlúv, teda podľa Komisie dosiahol do mája 2005 sumu v celkovej výške 2,75 milióna eur, ktorú žalobkyne nespochybňujú.

201    Pokiaľ ide o prenechanie lietadiel spoločnosťou OA do podnájmu spoločnosti NOA, zo správy poradenskej kancelárie Moore Stephens a z napadnutého rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenie č. 155) vyplýva a NOA na pojednávaní potvrdila, že OA jej najprv pri jej založení prenechala do prenájmu 23 lietadiel. Tento počet následne klesol na 22 v dôsledku neobnovenia zmluvy o operatívnom lízingu medzi spoločnosťou OA a hlavným prenajímateľom pri skončení platnosti tejto zmluvy v marci 2005.

202    Pokiaľ ide o uvedených 22 lietadiel, ktoré OA prenechala do podnájmu spoločnosti NOA, z napadnutého rozhodnutia a zo správy poradenskej kancelárie Moore Stephens vyplýva, že je nesporné, že 18 z týchto lietadiel sa nachádzalo v držbe spoločnosti OA na základe zmluvy o operatívnom lízingu a štyri z nich sa nachádzali v jej držbe na základe lízingových zmlúv. Zo spomenutej správy vyplýva a účastníci konania na pojednávaní potvrdili, že Helénska republika vstúpila do práv a povinností spoločnosti OA 17. decembra 2004, pokiaľ ide o dve z týchto lízingových zmlúv, a v apríli 2005, pokiaľ ide o dve zostávajúce lízingové zmluvy.

–       O určení sporných otázok z hľadiska obsahu napadnutého rozhodnutia a argumentácie účastníkov konania

203    Za týchto skutkových okolností Komisia v napadnutom rozhodnutí porovnala len nájomné, ktoré platila NOA za podnájom lietadiel, s nájomným uhrádzaným na základe hlavných zmlúv. Neexistenciu porovnania sporného nájomného, ktoré platila NOA, s nájomným uplatňovaným na trhu potvrdzuje správa poradenskej kancelárie Moore Stephens. V tejto správe, z ktorej Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, totiž experti uviedli, že v čase, v ktorom mali vykonať svoju prácu, neboli schopní nezávisle posúdiť výšku nájomného na trhu prenájmu lietadiel.

204    V konaní pred Všeobecným súdom však Komisia uznala, že sumy pomoci nezodpovedajú sumám strát, ktoré vznikli spoločnosti OA a Helénskej republike, uvedeným v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, ale rozdielu medzi nájomným, ktoré platila NOA, a trhovými cenami.

205    Žalobkyne vytýkajú Komisii, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila povinnosť odôvodnenia tým, že v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora najmä neporovnala nájomné, ktoré platila NOA, s trhovými cenami.

206    Komisia nepopiera, že podmienky na trhu prenájmu lietadiel sa medzi dňom uzavretia hlavných zmlúv, ktorý predchádzal udalostiam z 11. septembra 2001, a obdobím posudzovaným v prejednávaných veciach podstatne zmenili. V tejto súvislosti nezaujíma stanovisko k správe s názvom „Štúdia týkajúca sa výšky trhového nájomného vo vzťahu k spoločnosti NOA“ z 15. novembra 2005, ktorú vypracovala poradenská kancelária „Aviation Economics“ na žiadosť spoločnosti NOA. Tiež nespochybňuje tvrdenia žalobkýň, že OA by bola na základe hlavných zmlúv povinná platiť nájomné v dohodnutej výške ako odškodnenie v prípade jednostranného vypovedania týchto zmlúv.

207    Komisia však uvádza, že rozdiely medzi nájomným uhrádzaným na základe hlavných zmlúv a nájomným, ktoré platila NOA, uvedené v napadnutom rozhodnutí v prejednávaných veciach svedčia o znížení nákladov na prenájom lietadiel, ktoré OA a Helénska republika poskytli spoločnosti NOA. Rozhodujúci prvok spočíva v tom, že „tieto rozdiely vo výške nájomného sa stratia v spoločnosti, ktorá sa nachádza v ťažkostiach a ktorá je povinná vrátiť pomoc.“

208    Za týchto okolností na rozdiel od tvrdení žalobkyne (pozri bod 34 vyššie) tvrdenie Komisie, že letecké činnosti spoločnosti NOA dotuje OA, ktorej straty v konečnom dôsledku vyrovnáva Helénska republika, ktorej tým vzniká nepriama škoda, iba rozvíja argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe a nemožno ho považovať za nový dôvod obrany.

209    Okrem toho Komisia v podstate len tvrdí, že nebola povinná vykonať porovnanie sporného nájomného, ktoré platila NOA, s trhovými cenami, keďže grécke orgány jej napriek jej príkazom na poskytnutie informácií nepredložili potrebné dôkazy. Toto porovnanie je podľa Komisie navyše v každom prípade irelevantné, keďže NOA by bez zásahu Helénskej republiky s najväčšou pravdepodobnosťou nenašla iných prenajímateľov.

210    Vzhľadom na tieto tvrdenia účastníkov konania je potrebné najprv určiť okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie kritéria súkromného investora v súvislosti so spornými opatreniami, a následne preskúmať procesné povinnosti účastníkov konania počas správneho konania a rozdelenie dôkazného bremena v prejednávaných veciach.

–       O okolnostiach relevantných v prejednávaných veciach na účely uplatnenia kritéria súkromného investora

211    Z článku 87 ods. 1 ES vyplýva, že pojem pomoc je objektívnym pojmom, ktorý závisí iba od toho, či štátne opatrenie zvýhodňuje podnik alebo určité podniky (rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T‑67/94, Zb. s. II‑1, bod 52).

212    Na určenie, či predmetné opatrenia môžu predstavovať štátnu pomoc, je potrebné vziať do úvahy predovšetkým účinky tohto opatrenia vo vzťahu k podnikom, ktoré sú jeho príjemcami, a nie situáciu verejných alebo súkromných subjektov, ktoré poskytujú pomoc (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 21).

213    Je teda potrebné určiť, či predmetné opatrenia priznávajú podniku, ktorý je ich príjemcom, hospodársku výhodu, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískal (pozri rozsudky Linde/Komisia, už citovaný, bod 39, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, už citovaný, bod 207 a tam citovanú judikatúru). Skutočnosť, že operácia je pre orgány verejnej moci alebo verejný podnik, ktoré poskytujú pomoc, primeraná, nemá za následok zánik povinnosti vykonať toto overenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, už citovaný, bod 315; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Linde/Komisia, už citovaný, body 48 až 54).

214    Ako tvrdí Komisia, z toho vyplýva, že aj v prípade, ak by sa pripustilo, že „pohltenie rozdielov nájomného“ bolo rozumnejšie ako výpoveď hlavných zmlúv, rozumná finančná správa lietadiel spoločnosťou OA a Helénskou republikou, ktorou sa straty znížili vďaka prenechaniu týchto lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA a následnému poskytovaniu služieb tejto spoločnosti za trhových podmienok, nestačí na to, aby bolo toto správanie v súlade s kritériom súkromného investora. Z toho vyplýva, že za okolností prejednávaného sporu na rozdiel od tvrdení žalobkýň samotná okolnosť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala všetky údajné výhody vyplývajúce spoločnosti OA z prenechania svojich lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA, neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia nerešpektovala kritérium súkromného investora.

215    Helénska republika a NOA však správne zdôrazňujú potrebu porovnať sporné nájomné, ktoré platila NOA spoločnosti OA a Helénskej republike, s trhovým nájomným na účely uplatnenia kritéria súkromného hospodárskeho subjektu v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou.

216    V tejto súvislosti je potrebné zamietnuť tvrdenia Komisie a spoločnosti Aeroporia Aigaiou, že takéto porovnanie by bolo irelevantné. Totiž po prvé tak z odôvodnení, ako aj z článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že pomoc uvedená v tomto rozhodnutí nespočíva v samotnom prenechaní lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA spoločnosťou OA a Helénskou republikou, ale v tom, že NOA platila nájomné, ktoré bolo nižšie ako nájomné, ktoré títo prenajímatelia platili na základe hlavných nájomných zmlúv alebo lízingových zmlúv. Tvrdenia Komisie, že NOA by nebola schopná prenajať si na trhu lietadlá bez podpory Helénskej republiky, sú teda v prejednávaných veciach irelevantné.

217    Z tohto hľadiska prejednávaný spor vyvoláva otázky, ktoré sú odlišné od otázok posudzovaných napríklad v rozsudku z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia (C‑288/96, Zb. s. I‑8237, body 30 až 32 a 41), v ktorom Súdny dvor použil kritérium založené na možnosti príjemcu štátnej záruky získať pôžičku na kapitálovom trhu bez tejto záruky. Vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, totiž išlo o poskytnutie záruky, zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí sa opatrenia posúdené ako pomoc týkali výlučne výšky nájomného uplatňovaného vo vzťahu k spoločnosti NOA.

218    V prejednávaných veciach v rámci posúdenia sporných opatrení (odôvodnenia č. 186 a 188 napadnutého rozhodnutia) Komisia nespochybnila prípadnú neexistenciu požiadavky spoločnosti OA a Helénskej republiky týkajúcu sa dostatočných platobných záruk zo strany spoločnosti NOA na to, aby jej prenechali do podnájmu lietadlá. Komisia tiež nevytýka spoločnosti OA, že nevypovedala hlavné nájomné zmluvy namiesto toho, aby prenechala lietadlá do podnájmu spoločnosti NOA.

219    Po druhé Komisia, ktorá neskúmala reštrukturalizáciu skupiny Olympic Airways ako takú (pozri bod 101 vyššie), tiež nevytýka Helénskej republike, že pri vzniku spoločnosti NOA nepreviedla hlavné nájomné zmluvy a lízingové zmluvy na túto spoločnosť. V dôsledku toho je tvrdenie spoločnosti Aeroporia Aigaiou, že existencia štátnej pomoci v prospech spoločnosti NOA vyplýva zo samotnej skutočnosti, že táto spoločnosť bola oslobodená od obvyklého obchodného rizika súvisiaceho so zachovaním hlavných nájomných zmlúv, irelevantné.

220    Napokon Komisia pri svojom posúdení sporných opatrení z hľadiska kritéria súkromného investora nespochybnila rozhodnutie Helénskej republiky vstúpiť do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich zo štyroch lízingových zmlúv. Komisia uvádza, že zo správy poradenskej kancelárie Moore Stephens vyplýva, že Helénska republika prijala toto rozhodnutie s cieľom vyhnúť sa prísnejším podmienkam tak pre spoločnosť OA, ako aj pre samotnú Helénsku republiku ako ručiteľa, ktoré stanovili príslušné finančné inštitúcie (hlavní prenajímatelia) pri rozdelení z dôvodu neistoty súvisiacej s budúcnosťou spoločností OA a NOA. Komisia iba zdôrazňuje výnimočný charakter tohto rozhodnutia, pričom poukazuje na to, že podľa expertov bolo na umožnenie tejto operácie potrebné prijať nový právny predpis (pozri odôvodnenie č. 159 napadnutého rozhodnutia).

221    Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že aj za predpokladu, že tvrdenia Komisie – podľa ktorých bol podnájom lietadiel spoločnosti NOA za nájomné, ktoré bolo nižšie ako nájomné uhrádzané na základe hlavných zmlúv, možný iba vďaka podpore Helénskej republiky – by boli opodstatnené, Komisia by tým nebola zbavená povinnosti v súlade s kritériom súkromného hospodárskeho subjektu overiť, či nájomné, ktoré platila NOA, bolo skutočne nižšie ako nájomné, ktoré by počas posudzovaného obdobia platila za obvyklých trhových podmienok.

222    Podmienky reštrukturalizácie a rôzne podporné opatrenia uvádzané Komisiou, ktoré samy osebe nie sú v napadnutom rozhodnutí posúdené ako štátna pomoc (pozri bod 101 vyššie), totiž predstavujú iba okolnosti, do ktorých patrí údajná pomoc poskytnutá v podobe nájomného za podnájom lietadiel, ktoré bolo nižšie ako nájomné uhrádzané na základe hlavných zmlúv. Tieto okolnosti samy osebe bez akéhokoľvek iného závažného dôkazu neumožňujú domnievať sa, že nájomné, ktoré platila NOA za podnájom lietadiel, bolo nižšie ako nájomné uplatňované na trhu.

223    Z toho vyplýva, že v prejednávaných veciach bolo na rozdiel od tvrdení Komisie na základe kritéria súkromného hospodárskeho subjektu potrebné overiť, či sporné nájomné, ktoré platila NOA, zodpovedalo nájomnému uhrádzanému za obvyklých trhových podmienok počas posudzovaného obdobia.

–       O rozdelení dôkazného bremena a procesných povinnostiach Komisie a dotknutého členského štátu

224    Podľa judikatúry bola Komisia povinná uviesť v napadnutom rozhodnutí dôkaz týkajúci sa poskytnutia novej pomoci tým, že v tomto prípade mala porovnať sporné nájomné, ktoré platila NOA, s trhovým nájomným. Z článku 88 ods. 2 a 3 ES totiž vyplýva, že pokiaľ neexistuje taký dôkaz, predmetné nové opatrenia nemožno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C‑324/90 a C‑342/90, Zb. s. I‑1173, bod 23).

225    Uplatnenie tohto pravidla týkajúceho sa dôkazného bremena je však podmienené dodržaním procesných povinností Komisie a dotknutého členského štátu v rámci výkonu právomoci Komisie, ktorá jej umožňuje zabezpečiť, aby jej členský štát poskytol všetky potrebné informácie (rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citovaný, bod 35).

226    Z judikatúry najmä vyplýva, že Komisia je oprávnená prijať rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak jej členský štát v rozpore so svojou povinnosťou spolupráce s touto inštitúciou, ktorá vyplýva z článku 10 ES, neposkytne informácie, ktoré od neho požadovala, či už na preskúmanie posúdenia a zlučiteľnosti novej alebo upravenej pomoci so spoločným trhom, alebo na overenie riadneho použitia skôr schválenej pomoci. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia však Komisia musí vyzvať členský štát, aby jej v lehote, ktorú určí, poskytol všetky dokumenty a informácie potrebné na výkon jej kontroly. Až keď členský štát napriek príkazu Komisie neposkytne požadované informácie, má Komisia právomoc ukončiť konanie a prijať na základe informácií, ktoré má k dispozícii, podľa okolností buď rozhodnutie týkajúce sa existencie a zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom, alebo rozhodnutie, ktorým sa konštatuje riadne použitie skôr schválenej pomoci (pozri rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citovaný, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

227    Vyššie uvedené procesné povinnosti sú zopakované a konkretizované v článku 2 ods. 2, v článku 5 ods. 1 a 2, v článku 10 a v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.

228    Je rovnako potrebné pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 „rozhodnutie začať konať vo veci formálneho zisťovania zhrnie príslušné záležitosti faktov a práva, bude zahrňovať predbežné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, a vysvetlí pochybnosti, čo sa týka jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom.“

229    Tieto procesné povinnosti sú dotknutému členskému štátu a Komisii uložené na to, aby umožnili Komisii vykonať svoju kontrolu na základe dostatočne jasných a presných informácií pri súčasnom garantovaní dodržania práva dotknutého členského štátu byť vypočutý. Treba totiž pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je dodržanie práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, v ktorom môže byť prijatý akt, ktorý jej spôsobí ujmu, základnou zásadou práva Únie a musí byť zaručené aj vtedy, keď neexistuje osobitná právna úprava (pozri rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citovaný, bod 37 a tam citovanú judikatúru).

230    Z hľadiska týchto procesných zásad je potrebné skúmať, či bola Komisia v tomto prípade oprávnená, ako v podstate tvrdí, predpokladať existenciu štátnej pomoci iba na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, alebo či bola na základe uplatnenia kritéria súkromného investora povinná pokračovať vo svojom prešetrovaní, aby mohla porovnať sporné nájomné, ktoré platila NOA, s nájomným, ktoré by platila za obvyklých trhových podmienok.

231    Na tento účel je potrebné preskúmať obsah príkazu na poskytnutie informácií a rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ako aj pripomienok Helénskej republiky predložených v konaní pred Všeobecným súdom.

232    Po prvé v príkaze na poskytnutie informácií z 8. septembra 2003 Komisia na základe článkov 5 a 10 nariadenia č. 659/1999 požiadala o poskytnutie všetkých informácií potrebných na preskúmanie opatrení súvisiacich s postupom reštrukturalizácie a privatizácie leteckej spoločnosti OA. V tejto súvislosti pripomenula, že pri skúmaní zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom musí vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti, vrátane prípadných okolností, ktoré už boli posúdené v skoršom rozhodnutí.

233    Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že vzhľadom na neoznámenie postupu privatizácie a nových opatrení týkajúcich sa reštrukturalizácie spoločnosti OA určených na uľahčenie jej privatizácie sa príkaz týkal všetkých okolností súvisiacich s touto reštrukturalizáciou a privatizáciou, ktoré mohli zahŕňať prvky štátnej pomoci. Komisia osobitne žiadala o predloženie podnikateľského plánu spoločnosti NOA, štruktúry jej akcionárov, podrobných údajov o jej aktívach a o jej financovaní, vrátane záväzkov, jej právneho a daňového postavenia, ako aj podrobných informácií týkajúcich sa možnej likvidácie spoločnosti OA a jej dcérskych spoločností.

234    Po druhé vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania zo 16. marca 2004 Komisia najprv preskúmala finančnú situáciu spoločnosti OA v rokoch 2001 a 2002 so zreteľom na účtovné závierky za tieto dve účtovné obdobia overené audítorom, ktoré získala až v septembri a v decembri 2003. Výška strát, ktoré vznikli spoločnosti OA, potvrdzovala záver Komisie uvedený v rozhodnutí z 11. decembra 2002, že Helénska republika sa stala de facto hlavným zdrojom financovania tejto spoločnosti, pričom bez jej podpory by táto spoločnosť musela s najväčšou pravdepodobnosťou ukončiť svoju činnosť (body 17, 26 a 29).

235    Pokiaľ ide o prípadnú novú pomoc poskytnutú po prijatí rozhodnutia z 11. decembra 2002, ktorá je ako jediná predmetom prejednávaných vecí, Komisia v tomto rozhodnutí zo 16. marca 2004 konštatovala, že OA a NOA sú „z hľadiska pravidiel Spoločenstva [v oblasti] štátnej pomoci jedným podnikom“ (body 106 a 108).

236    Pokiaľ ide konkrétne o lietadlá prevádzkované spoločnosťou NOA, Komisia v rámci svojho podrobného opisu situácie iba uviedla, že z transformačnej súvahy spoločnosti NOA vypracovanej na základe zákona č. 3185/2003 na žiadosť gréckych orgánov poradenskou spoločnosťou Deloitte & Touche vyplýva, že vlastnícke právo k osemnástim lietadlám, ktorých vlastníkom bola OA alebo Olympic Aviation, bolo prevedené na spoločnosť NOA. Okrem toho, pokiaľ ide o prenechanie lietadiel spoločnosťou OA do podnájmu spoločnosti NOA, Komisia uviedla, že Deloitte & Touche vysvetlila, že tento podnájom znamená, že OA zostala ako jediná zodpovedná voči nájomcovi, a že ako zdôraznili samotné grécke orgány, umožnila spoločnosti NOA využívať záruky poskytnuté štátom za prenájom lietadiel a ostatné zmluvné záväzky, najmä záruky za pôžičky na nákup nových lietadiel a premiestnenie jej sídla do nového letiska v Spate, ktoré Komisia posúdila v rokoch 1998 a 2000 ako reštrukturalizačnú pomoc a rozhodnutím z 11. decembra 2002 ich vyhlásila za nezlučiteľné so spoločným trhom (bod 54 rozhodnutia zo 16. marca 2004; pozri tiež bod 6 vyššie). Komisia zdôraznila, že podľa spoločnosti Kantor, ktorá bola poradcom vlády, bolo dôležité, aby NOA začala vykonávať svoju činnosť už od konca roka 2003, a to najmä preto, aby „využila nízke ceny nákupu a prenájmu lietadiel, v dôsledku čoho mohla zlepšiť a obnoviť lietadlový park,“ a preto, lebo OA „musela čeliť značným ťažkostiam, aby prežila zimnú sezónu 2003/2004“ (bod 57).

237    Okrem toho Komisia v tomto rozhodnutí zo 16. marca 2004 uviedla, že Aeroporia Aigaiou vo svojej sťažnosti tvrdila, že prevod aktív spoločnosti OA na spoločnosť NOA, pri ktorom všetky pasíva zostali v spoločnosti OA, predstavoval štátnu pomoc. Komisia tiež uviedla, že podľa spoločnosti, ktorá podala sťažnosť, pokiaľ nájomcovia a finančné inštitúcie súhlasili s prevodom lietadiel spoločnosti OA na spoločnosť NOA, s najväčšou pravdepodobnosťou to urobili len na základe štátnej záruky, ktorá predstavovala štátnu pomoc (bod 76).

238    Z preskúmania príkazu na poskytnutie informácií a z rozhodnutia zo 16. marca 2004 teda vyplýva, že Komisia v týchto rozhodnutiach vôbec, a to ani implicitne, nepoukázala na výšku nájomného, ktoré platila NOA spoločnosti OA za podnájom lietadiel. Príkaz na poskytnutie informácií sa totiž týka výlučne a veľmi všeobecne opatrení súvisiacich s postupom reštrukturalizácie a privatizácie spoločnosti OA, ktoré môžu predstavovať štátnu pomoc. Pokiaľ ide o rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v jeho časti venovanej posúdeniu predmetných opatrení sú uvedené výlučne opatrenia v prospech spoločnosti OA a postup privatizácie, ktorý nebol skúmaný v napadnutom rozhodnutí, ale bol predmetom iného konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia Komisie zo 17. septembra 2008, ktorým bol schválený privatizačný plán.

239    Prenechanie lietadiel spoločnosťou OA do podnájmu spoločnosti NOA je konkrétne spomenuté iba v opisnej časti rozhodnutia zo 16. marca 2004, hoci je pravda, že je spomenuté z hľadiska výhody vyplývajúcej spoločnosti NOA zo záruk poskytnutých štátom spoločnosti OA za prenájom lietadiel, ktoré boli vyhlásené za nezlučiteľné rozhodnutím z 11. decembra 2002. Je však potrebné pripomenúť, že samotné prenechanie lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA nebolo v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týka len výšky nájomného, za týchto okolností posúdené ako pomoc.

240    Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania neobsahuje predbežné posúdenie nájomného, ktoré platila táto spoločnosť, na účely určenia, či zahŕňa prvok pomoci, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.

241    Vo svojich pripomienkach z 11. júna 2004 k tomuto rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania však Helénska republika okrem iného uviedla, že lietadlá prenajaté spoločnosťou OA boli prenechané do podnájmu spoločnosti NOA za trhové ceny z dôvodu odškodnenia, ktoré by OA musela zaplatiť prenajímateľom v prípade výpovede hlavných nájomných zmlúv pred skončením ich platnosti. Tento podnájom bol iba krátkodobým riešením, keďže všetky hlavné nájomné zmluvy (okrem malého počtu z nich, ktorých platnosť sa mala čoskoro skončiť) mala v budúcnosti prevziať NOA. Štyri lietadlá, ktoré boli predmetom lízingu, boli však naďalej prenechané do podnájmu spoločnosti NOA za trhové ceny.

242    Zo správy poradenskej kancelárie Moore Stephens navyše vyplýva, že pri kontrolách vykonaných na mieste vedenie spoločnosti NOA expertom Komisie odôvodnilo rozdiely medzi nájomným, ktoré platila táto spoločnosť za podnájom lietadiel, na jednej strane a nájomným, ktoré platila OA na základe hlavných nájomných zmlúv a Helénska republika na základe lízingových zmlúv, na druhej strane tvrdením, že nájomné za podnájom zodpovedá trhovým cenám a že NOA by si mohla prenajať lietadlá od iných prenajímateľov, ak by sa jej tento podnájom neponúkal za trhovú cenu.

243    Okrem toho je nesporné, že Helénska republika poskytla všetky potrebné informácie týkajúce sa predmetných hlavných zmlúv a zmlúv o podnájme, najmä informácie o dohodnutom nájomnom. Neposkytla len dôkaz týkajúci sa výšky nájomného za obvyklých trhových podmienok počas posudzovaného obdobia.

244    Z príkazu na poskytnutie informácií, z rozhodnutia zo 16. marca 2004, ani z iných listín založených do spisu však nevyplýva a Komisia navyše ani netvrdí, že počas správneho konania akýmkoľvek spôsobom spochybnila výšku nájomného, ktoré platila NOA, z hľadiska trhových podmienok a že požiadala Helénsku republiku, aby jej v tejto súvislosti poskytla doplňujúce informácie.

245    Okrem toho je potrebné poznamenať, že Helénska republika vo svojich pripomienkach z 26. októbra 2004 k príkazu na pozastavenie všetkých opatrení pomoci zdôraznila, že od svojich pripomienok z 11. júna 2004 nebola informovaná o nijakom novom opatrení týkajúcom sa dokazovania zo strany Komisie a že nedostala nijakú žiadosť o doplňujúce informácie týkajúce sa týchto pripomienok.

246    Za týchto okolností jednak vzhľadom na to, že počas správneho konania nebola výslovne spochybnená výška nájomného, ktoré platila NOA, a jednak vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek žiadosti o informácie týkajúce sa súladu tohto nájomného s trhovými cenami Helénskej republike nemožno vytýkať, že neposkytla Komisii dostatočné informácie, aby Komisia mohla posúdiť sporné opatrenia s úplnou znalosťou veci.

247    Okrem toho a v každom prípade je potrebné poukázať na to, že Komisia v konaní pred Všeobecným súdom netvrdí, že chýbajúce informácie mala k dispozícii najmä Helénska republika. Poukazuje len na informácie týkajúce sa trhových cien, ktoré si mohla bez ťažkostí obstarať vykonaním jednoduchej štúdie trhu počas posudzovaného obdobia.

248    V tejto súvislosti sa Komisia nemohla zbaviť svojej povinnosti preukázať, že predmetné nájomné, ktoré platila NOA za podnájom lietadiel, nezodpovedalo trhovým cenám. Bola povinná predložiť aspoň čiastočný dôkaz založený na skutkových okolnostiach, na základe ktorého by Helénska republika mohla byť povinná predložiť doplňujúce vysvetlenia (pozri analogicky, pokiaľ ide o dôkaz o účasti podniku na kartelovej dohode, rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 78 a 79).

249    V dôsledku toho bola Komisia v súlade so svojou povinnosťou dôkladného a nestranného preskúmania v záujme riadneho uplatňovania základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci povinná v nadväznosti na správu poradenskej kancelárie Moore Stephens pokračovať vo svojich šetreniach a prehĺbiť svoje prešetrovanie s cieľom určiť, či nájomné, ktoré platila NOA, bolo v súlade s kritériom súkromného hospodárskeho subjektu. Na tento účel bola povinná buď zaslať Helénskej republike príkaz na poskytnutie doplňujúcich informácií týkajúcich sa výšky nájomného, ktoré platila NOA, a v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 špecifikovať povahu požadovaných informácií, alebo zabezpečiť vypracovanie doplňujúceho posudku, aby bola schopná porovnať výšku sporného nájomného s trhovými cenami.

250    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na základe požiadaviek súvisiacich s dodržiavaním práva na obhajobu informácie, ktoré nepochádzali od gréckych orgánov, a ktoré Komisia získala od tretích osôb, mohla Komisia použiť na podporu zistenia o existencii štátnej pomoci až po poskytnutí možnosti týmto orgánom účinne vyjadriť svoje pripomienky k týmto informáciám (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, body 27 až 29, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C‑301/87, Zb. s. I‑307 body 29 a 30).

251    V prejednávaných veciach vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy teda stačí konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neoverila, ako to vyžaduje kritérium súkromného hospodárskeho subjektu, či sporné nájomné bolo nižšie ako trhové ceny. Napadnuté rozhodnutie totiž neobsahuje nijakú úvahu, ktorá by spochybňovala stanovisko, ktoré v tomto smere obhajovala žalobkyňa počas správneho konania (pozri bod 241 vyššie). Okrem toho v podrobnom pláne práce expertov uvedenom v správe poradenskej kancelárie Moore Stephens, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, je uvedené, že šetrenia sa týkali výlučne rizika prenechania lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA „za umelo nízke nájomné (aj keby toto nájomné mohlo zodpovedať trhovým cenám.“ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že hoci Komisia môže, pričom však nie je povinná, obrátiť sa na externých expertov, nie je zbavená povinnosti posúdiť ich prácu (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T‑274/01, Zb. s. II‑3145, bod 72).

252    Z toho vyplýva, že tým, že Komisia len na základe rozdielov medzi nájomným, ktoré platila OA a Helénska republika za prenájom lietadiel, na jednej strane a nájomným, ktoré platila NOA za podnájom týchto lietadiel, na druhej strane dospela k zisteniu, že tejto spoločnosti bola poskytnutá výhoda, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nezískala, sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatňovaní kritéria súkromného investora.

253    Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 87 ods. 1 ES je dôvodný. Článok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia sa teda musí zrušiť bez toho, aby bolo potrebné skúmať žalobné dôvody založené na nedostatku odôvodnenia a pripísateľnosti predmetných opatrení štátu. V dôsledku toho sa článok 2 tohto rozhodnutia musí tiež zrušiť v rozsahu, v akom ukladá povinnosť vymáhať pomoc uvedenú v článku 1 ods. 1.

3.     O pomoci poskytnutej spoločnosti OA

a)     O predčasnom zaplatení nadhodnotenej sumy hodnoty aktív spoločnosti OA prevedených na spoločnosť NOA (článok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05 a T‑423/05)

254    Helénska republika a OA napádajú napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia v článku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia konštatovala, že tejto spoločnosti bola poskytnutá protiprávna pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom a ktorej výška zodpovedá nadhodnoteniu aktív spoločnosti OA prevedených na spoločnosť NOA pri založení tejto novej leteckej spoločnosti.

255    Žalobkyne namietajú porušenie článku 87 ods. 1 ES, ako aj nedostatok odôvodnenia. Helénska republika subsidiárne tvrdí, že aj za predpokladu, že predmetné opatrenie možno posúdiť ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, čo popiera, toto opatrenie sa malo vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Napadnuté rozhodnutie je tiež v tomto smere nedostatočne odôvodnené.

 O porušení článku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia (veci T‑415/05 a T‑423/05)

–       Tvrdenia účastníkov konania

256    Helénska republika a OA tvrdia, že Komisia a jej experti nezohľadnili ekonomickú logiku, na ktorej bola založená transformácia skupiny Olympic Airways, ktorú považovali iba za vnútornú reštrukturalizáciu. Vysvetľujú, že postup privatizácie, pre ktorý sa Helénska republika rozhodla od roku 2003, bol založený na odčlenení leteckých činností skupiny Olympic Airways a na založení novej samostatnej spoločnosti NOA, ktorá nebola súčasťou skupiny Olympic Airways, s cieľom maximalizovať jej hodnotu a okamžite ju predať. Táto transformácia mala umožniť Helénskej republike získať späť čo najväčšiu časť svojej investície do spoločnosti OA v podobe reštrukturalizačnej pomoci vyplatenej v priebehu posledného desaťročia.

257    V tejto súvislosti si Komisia zamenila kritérium súkromného investora s kritériom súkromného veriteľa. Súkromný investor by totiž zhodnotil šance podniku na ozdravenie a nevyžadoval by vyhlásenie konkurzu podniku pri prvom zlyhaní bez zohľadnenia jeho dlhodobejšieho potenciálu.

258    Na základe transformačných súvah bolo základné imanie spoločnosti NOA stanovené približne na 130 miliónov eur. Helénska republika teda vykonala v prospech spoločnosti OA platby v celkovej výške zodpovedajúcej tejto sume, z ktorej OA viac ako polovicu použila na vyplatenie odškodnenia a pokrytie ostatných nákladov súvisiacich s prepúšťaním zamestnancov v dôsledku transformácie.

259    Na rozdiel od tvrdení Komisie touto predčasnou platbou nebola OA nijako zvýhodnená, keďže jej výška neprekročila hodnotu majetku, o ktorý táto spoločnosť prišla. Táto platba mala navyše dočasný charakter, keďže sa očakávali príjmy z predaja spoločnosti NOA a ostatných spoločností zo skupiny Olympic Airways.

260    Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia a je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o zvýhodnenie spoločnosti OA a uplatnenie kritéria súkromného investora.

261    Žalobkyne tvrdia, že v kontexte transformácie skupiny Olympic Airways sa aktíva prevedené na spoločnosť NOA mali ohodnotiť v ich trhovej hodnote. V tejto súvislosti poukazujú na to, že zatiaľ čo experti Komisie ocenili hodnotu aktív prevedených na spoločnosť NOA na 38,5 milióna eur, samotná hodnota lietadiel, o ktoré OA prišla, bola na základe správy vypracovanej spoločnosťou Airclaims ocenená na vyše 120 miliónov eur.

262    Okrem toho žalobkyne spochybňujú neexistenciu akéhokoľvek práva spoločnosti OA na odškodnenie za všetky jej práva k prevádzkovým intervalom na rôznych letiskách, najmä na letisku Heathrow (Londýn, Spojené kráľovstvo), kde z predaja práv leteckými spoločnosťami získali približne 7 až 8 miliónov eur za prevádzkový interval, za dvojstranné zmluvy, ktoré mala uzatvorené, ako aj za svoju obchodnú známku a svoje logo, ktoré boli všeobecne známe.

263    V tejto súvislosti OA poukazuje na to, že goodwill vo výške 30 miliónov eur uvedený v transformačnej súvahe spoločnosti OA bol vykázaný v rámci zlúčenia začlenením leteckých činností spoločnosti OA a jej dcérskej spoločnosti Olympic Aviation do spoločnosti Macedonian Airways, ktorá sa premenovala na NOA, najmä v súlade s ustanoveniami gréckeho zákona č. 2190/1920 o akciových spoločnostiach kodifikovaného kráľovským nariadením 174/1963 (FEK A 37, ďalej len „zákon č. 2190/1920) a zákona č. 3185/2003, ako aj s medzinárodným štandardom finančného výkazníctva č. 3 „Podnikové kombinácie“ (ďalej len „štandard IFRS 3“). Konkrétne podľa článku 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 2190/1920 „goodwill podniku, ktorý sa vytvorí pri spätnom odkúpení akejkoľvek hospodárskej jednotky alebo zlúčení s ňou a ktorý sa rovná rozdielu medzi celkovou obstarávacou cenou a reálnou hodnotou aktív, sa uvedie na účte ,goodwill podniku‘ nehmotného majetku a odpisuje sa buď paušálne, alebo postupne a rovnomerne vo viacerých účtovných obdobiach, pričom doba odpisovania nesmie prekročiť päť rokov.“ Okrem toho z gréckej právnej úpravy vyplýva, že nepeňažné vklady do akciovej spoločnosti sa musia oceniť v ich reálnej hodnote, a nie podľa pôvodnej obstarávacej ceny.

264    OA dodáva, že ak by ocenenie aktív prevedených na spoločnosť NOA nezodpovedalo trhovej hodnote týchto aktív, predaj spoločnosti NOA za cenu, ktorá by bola nižšia ako trhová cena, by zahŕňal štátnu pomoc pre potenciálnych nadobúdateľov spoločnosti NOA a poškodzoval by práva veriteľov spoločnosti OA.

265    Pri pokuse o privatizáciu spoločnosti NOA, ktorý viedol k podpísaniu memoranda o porozumení z 5. augusta 2005, bola hodnota spoločnosti NOA k 31. decembru 2004 ocenená súkromným investorom na viac ako 100 miliónov eur, čo zodpovedalo účtovnému oceneniu vykonanému 12. decembra 2003 po odpočítaní strát, ktoré vznikli spoločnosti NOA.

266    OA spochybňuje tvrdenia Komisie týkajúce sa neexistencie nezávislého auditu transformačných súvah. Tieto súvahy v celom rozsahu vypracoval prísažný audítor v súlade so zákonom č. 3185/2003.

267    Pokiaľ ide o ocenenie pohľadávok spoločnosti NOA, OA poukazuje na to, že v správe pripojenej k počiatočnej súvahe spoločnosti NOA sa uvádza, že akýkoľvek rozdiel medzi pohľadávkami uvedenými v počiatočnej súvahe tejto novej leteckej spoločnosť a sumami, ktoré budú napokon vymožené, sa pripíše v prospech alebo na ťarchu účtov spoločnosti OA a spoločnosti Olympic Aviation, takže čisté aktíva spoločnosti NOA nebudú dotknuté. Žalobkyne navyše vytýkajú Komisii, že nevzala do úvahy očakávané príjmy z budúceho predaja dvoch lietadiel, ktoré sú doteraz vedené v súvahe spoločnosti OA.

268    Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že napadnuté rozhodnutie ponecháva výšku nadhodnotenia aktív prevedených na spoločnosť OA na diskusiu v rámci lojálnej spolupráce na základe článku 10 ES, Helénska republika a OA poukazujú na ťažkosti vyplývajúce z vyčíslenia údajnej pomoci na účely jej vymáhania. Pripomínajú, že ak pohľadávka nie je likvidná, podľa gréckeho práva nie je vymáhateľná. Vytýkajú Komisii, že sa nevyjadrila k informáciám, ktoré jej grécke orgány poskytli listom zo 16. novembra 2005, medzi ktorými bola uvedená správa spoločnosti Deloitte & Touche z 27. októbra 2005, ktorá poukazovala na mnoho nepresných odhadov expertov Komisie týkajúcich sa vyčíslenia aktív prevedených na spoločnosť NOA. Podľa tejto správy spoločnosti Deloitte & Touche úpravy vykonané Komisiou neodrážajú reálnu majetkovú štruktúru a finančnú situáciu spoločnosti NOA po transformácii, čo je v rozpore so zákonom č. 2190/1920, ktorý stanovuje, že od jeho ustanovení sa možno odchýliť na účely poskytnutia verného obrazu o stave podniku. Samotní experti Komisie uvádzajú, že tieto úpravy „nevyhnutne nezahŕňajú všetko, čo by sa vyžadovalo v prípade vykonania auditu“ (poznámka pod čiarou č. 10 napadnutého rozhodnutia).

269    OA navyše vytýka Komisii, že nevymedzila relevantné trhy a neanalyzovala konkurenčné podmienky na týchto trhoch. Záver, že sporné opatrenie skresľuje hospodársku súťaž, je nielen neodôvodnený, ale aj nesprávny. OA totiž na základe záväzkov služby vo verejnom záujme obsluhuje 33 z 38 gréckych letísk, a to bez akejkoľvek konkurencie, a približne 30 z týchto letísk nie je z obchodného hľadiska zaujímavých.

270    Komisia tvrdí, že sporná predčasná platba predstavuje sama osebe štátnu pomoc. Žalobkyne neuvádzajú nijaký závažný dôvod, z ktorého by súkromný investor mohol vyvodiť pevnú a reálnu nádej na získanie uspokojivého výnosu z tejto predčasnej platby vzhľadom na mimoriadne zložitú situáciu spoločnosti OA, ktorá sa vyznačovala poskytovaním pomoci tejto spoločnosti počas viacerých rokov, neúspešnými pokusmi o reštrukturalizáciu a predaj, pretrvávajúcimi zápornými výsledkami a súbehom záväzkov a strát. Súkromní veritelia spoločnosti OA ako prenajímatelia lietadiel a banky ABN Amro a Crédit Lyonnais navyše požadovali záruky od Helénskej republiky. Okrem toho zo správy poradenskej kancelárie Moore Stephens vyplýva, že sporná predčasná platba bola použitá na financovanie prevádzkových nákladov, ako bol nájom lietadiel spoločnosťou OA, ktoré boli prenechané do podnájmu spoločnosti NOA.

271    Iba subsidiárne Komisia v napadnutom rozhodnutí skúmala, či spornú platbu možno považovať za určitú formu odškodnenia, ktoré poskytol štát spoločnosti OA za aktíva, ktoré boli prevedené na spoločnosť NOA.

272    V tejto súvislosti experti Komisie konštatovali, že sporná suma vo výške 130 miliónov eur bola stanovená na základe údajov, ktoré spoločnosti Deloitte & Touche poskytlo vedenie spoločnosti OA, bez toho, aby boli posúdené nezávislými kontrolórmi. Vo svojej správe o finančných výkazoch spoločnosti NOA za účtovné obdobie, ktoré sa skončilo 31. decembra 2003, audítori vymenovaní gréckymi orgánmi vyjadrili svoje výhrady k počiatočným súvahám tejto spoločnosti.

273    Experti Komisie ocenili hodnotu čistých aktív prevedených na spoločnosť NOA na 38,5 milióna eur po úprave súvahy odvetvia leteckých činností s výhradami. Vychádzali z účtovných údajov poskytnutých gréckymi orgánmi a použili uznávané účtovné postupy, pričom najmä odpočítali pochybné pohľadávky, výnos z budúceho predaja lietadiel, ako aj goodwill a zohľadnili celkovú výšku záväzkov, odpisy cien lietadiel, ako aj odhady týkajúce sa niektorých príjmov a výdavkov, najmä v oblasti daní.

274    Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, popiera, že transformácia skupiny Olympic Airways má vlastnú účtovnú hodnotu. Žalobkyne nezohľadňujú definíciu pojmu goodwill podľa účtovných štandardov. Podľa odseku 51 štandardu IFRS 3 goodwill zodpovedá sume, o ktorú obstarávacie náklady prevyšujú podiel nadobúdateľa na reálnej čistej hodnote nadobudnutých identifikovateľných aktív a pasív. Vzhľadom na neexistenciu trhovej transakcie teda nemožno objektívne hovoriť o goodwille v prípade, o aký ide podľa Komisie v prejednávaných veciach, keď ide len o vnútornú reštrukturalizáciu skupiny Olympic Airways Helénskou republikou. Na rozdiel od tvrdení spoločnosti OA nedošlo najmä k skutočnému zlúčeniu ani k spätnému odkúpeniu, keďže neexistovala trhová cena, ktorá je nevyhnutnou podmienkou existencie goodwillu.

275    Okrem toho účtovné pravidlá neumožňujú vykázať nehmotné aktíva, ktorých reálnu hodnotu nemožno spoľahlivo oceniť. Najmä nie je možné stanoviť „skutočný obraz transformácie“ na základe umelej transformačnej súvahy, ktorá je založená len na odhadoch vedenia spoločnosti OA.

276    V duplike vo veci T‑423/05 Komisia tvrdí, že OA v replike po prvý raz vysvetľuje, že goodwill je tvorený súborom nehmotného majetku (obchodné meno, prevádzkové intervaly), čo sa úplne odlišuje od definície stanovenej v odseku 51 už citovaného štandardu IFRS 3, ako aj v gréckych právnych predpisoch, na ktoré poukazuje OA. Táto argumentácia je teda oneskorená.

277    Pokiaľ ide kúpnu cenu spoločnosti NOA, na ktorú sa odvoláva OA, Komisia poukazuje na to, že by bolo spravodlivejšie, ak by závisela od skutočného predaja, a nie od svojvoľných odhadov založených na nepotvrdených odhadoch, a to bez ohľadu na hodnotu lietadiel, ktoré tvoria len časť súvahy.

278    Napadnuté rozhodnutie je napokon dostatočne odôvodnené. Všetky poznatky, ktoré zohľadnili experti Komisie v súlade s pravidlami rozumného a zdravého riadenia, sú uvedené v tabuľke, ktorá je súčasťou odôvodnenia č. 120 tohto rozhodnutia. Tieto poznatky sú doplnené o poznámky (odôvodnenia č. 110 až 126), rovnako ako právne posúdenie Komisie (odôvodnenia č. 197 až 201).

–       Posúdenie Všeobecným súdom

279    Je nesporné, že na základe článku 27 zákona č. 3185/2003 Helénska republika vykonala v prospech spoločnosti OA predčasnú platbu v niekoľkých splátkach od decembra 2003 do mája 2004 z osobitného účtu v celkovej výške približne 130 miliónov eur, ktorá podľa gréckych orgánov zodpovedá hodnote aktív prevedených na spoločnosť NOA pri založení tejto novej spoločnosti.

280    Článok 27 ods. 1 a 5 zákona č. 3185/2003 totiž stanovoval, že všetky akcie spoločnosti, ktoré vzniknú transformáciou skupiny Olympic Airways, nadobudne bez protiplnenia Helénska republika na účely privatizácie týchto spoločností a že na osobitný účet Helénskej republiky nazvaný „Grécky štát – privatizačný účet skupiny Olympic Airways“ sa prevedie výnos z predaja privatizovaných spoločností skupiny. Podľa tohto článku sa na uhradenie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s prepúšťaním zamestnancov a na pokrytie finančných záväzkov spoločností OA a Olympic Aviation v priebehu obdobia transformácie a likvidácie z osobitného účtu zaplatia preddavky štátu vo výške sumy zodpovedajúcej nominálnej hodnote akcií novej leteckej spoločností vytvorenej transformáciou, ktoré nadobudla Helénska republika.

281    V prejednávaných veciach z článku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, že sporná pomoc spočíva podľa Komisie iba v nadhodnotení výšky aktív prevedených na spoločnosť NOA pri jej založení. Komisia predbežne odhadla výšku tejto pomoci na 91,5 milióna eur. Vo výroku napadnutého rozhodnutia teda nespochybnila samotný princíp predčasného vyplatenia sumy zodpovedajúcej hodnote všetkých aktív prevedených na spoločnosť NOA v prospech spoločnosti OA.

282    Je pravda, že Komisia v odôvodnení č. 196 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že vyplatenie preddavku vo výške približne 130 miliónov eur podniku, akým je OA, ktorý sa nachádzal v mimoriadne zložitej hospodárskej situácii a z ktorého bolo navyše vyčlenené odvetvie leteckých činností a ktorého daňové dlhy a dlhy na príspevkoch na sociálne zabezpečenie voči Helénskej republike na konci roka 2003 dosahovali sumu vo výške 522 miliónov eur, pričom tieto dlhy sa naďalej zvyšovali a aktíva, ktoré bolo možné speňažiť na splnenie týchto dlhov, sa zmenšovali, bolo v rozpore s kritériom súkromného investora. Komisia v tejto súvislosti s poukazom na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Španielsko/Komisia (C‑480/98, Zb. s. I‑8717, I‑8720, body 32 až 43), uviedla, že za týchto okolností by súkromný veriteľ, ktorý je v tomto prípade tiež najväčším veriteľom spoločnosti OA a má veľmi malú reálnu šancu na uspokojenie svojich pohľadávok voči spoločnosti OA, podnikol všetky právne kroky na dosiahnutie uspokojenia splatných pohľadávok alebo realizáciu svojich záruk.

283    Je však potrebné pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nespochybnila rozhodnutie Helénskej republiky transformovať skupinu Olympic Airways s cieľom uľahčiť jej privatizáciu prevodom aktív jej odvetvia leteckých činností na spoločnosť NOA a okrem iného poskytnutím spornej predčasnej platby v prospech spoločnosti OA namiesto toho, aby požadovala okamžité vyhlásenie konkurzu na spoločnosť OA s cieľom vymôcť aspoň časť svojich pohľadávok voči tejto spoločnosti (pozri body 101 a 281 vyššie). Komisia iba konštatovala, že v prípade neexistencie perspektívy dlhodobej výnosnosti spoločnosti OA by súkromný investor neposkytol finančný preddavok, aký bol vyplatený tejto spoločnosti. Komisia však v odôvodnení ani vo výroku napadnutého rozhodnutia neposúdila samotné predčasné vyplatenie kompenzácie ako štátnu pomoc.

284    Z odôvodnenia č. 197 napadnutého rozhodnutia však výslovne vyplýva, že Komisia posúdila ako štátnu pomoc vyplatenie sporného preddavku v rozsahu, v akom jeho výška podľa nej prevyšuje hodnotu aktív prevedených na spoločnosť NOA, a teda ho nemožno považovať za kompenzáciu, ktorú Helénska republika vyplatila spoločnosti OA za tento prevod.

285    Komisia osobitne v odôvodnení č. 197 napadnutého rozhodnutia výslovne uznala, že ak by suma 130 312 459 eur, ktorú Helénska republika vyplatila spoločnosti OA na osobitný účet, zodpovedala hodnote aktív spoločnosti OA prevedených na spoločnosť NOA, tento prevod by nezahŕňal nijakú štátnu pomoc.

286    Vzhľadom na jednoznačný obsah článku 1 ods. 2 výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré je podložený odôvodnením tohto rozhodnutia, prináleží Všeobecnému súdu rozhodnúť o tvrdeniach týkajúcich sa ocenenia aktív prevedených na spoločnosť NOA na účely výpočtu výšky kompenzácie.

287    V tejto súvislosti je potrebné skúmať, či je záver Komisie uvedený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého hodnota aktív prevedených na spoločnosť NOA bola nadhodnotená, dostatočne odôvodnený a či nevychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia.

288    V správach poradenskej spoločnosti Deloitte & Touche z 29. novembra 2003, ktoré sú pripojené k počiatočnej súvahe spoločnosti NOA a k transformačným súvahám spoločností OA a Olympic Aviation, je v súlade s článkom 27 zákona č. 3185/2003 uvedené, že tieto súvahy – ktoré táto poradenská spoločnosť vypracovala ako prísažný audítor vymenovaný na základe uvedeného článku 27 – boli vypracované v súlade s gréckymi účtovnými štandardmi, vrátane zásady minulých nákladov, s výnimkou jednak ocenenia lietadiel a motorov vo výlučnom vlastníctve subjektov odčlenených od spoločností OA a Olympic Aviation, ktoré ocenila špecializovaná spoločnosť Airclaims v ich trhovej hodnote k 1. októbru 2003, a jednak ocenenia goodwillu. Podľa týchto správ poradenskej spoločnosti Deloitte & Touche bol totiž goodwill ocenený vedením spoločnosti OA v súlade s medzinárodnými postupmi na základe hrubých príjmov tejto spoločnosti, jej nedávnych výsledkov a záujmu prejaveného v rámci postupu jej privatizácie.

289    V napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia č. 120, 199 a 200) však Komisia s poukazom na správu poradenskej kancelárie Moore Stephens vykonala úpravy založené na odhadoch svojich expertov, ktorí v prípade lietadiel vychádzali len z ich čistej účtovnej hodnoty a okrem toho z výpočtu kompenzácie vylúčili najmä sumu zodpovedajúcu hodnote nehmotných aktív, ktorú vzali do úvahy grécke orgány ako goodwill, ako aj pochybné pohľadávky a pohľadávku týkajúcu sa budúceho predaja dvoch lietadiel doteraz vedených v súvahe spoločnosti OA.

290    V tejto súvislosti žalobkyne Komisii osobitne vytýkajú, že nezohľadnila jednak potrebu oceniť lietadlá v ich trhovej hodnote a jednak potrebu vziať do úvahy goodwill vytvorený pri založení spoločnosti NOA, ako aj očakávané príjmy z budúceho predaja dvoch lietadiel s cieľom určiť skutočný hospodársky stav spoločnosti NOA. Tiež spochybňujú úpravy, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s pochybnými pohľadávkami.

291    Na úvod je potrebné poukázať na to, že na rozdiel od toho, čo podľa všetkého vyplýva zo záverov expertov Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 124), na základe skutočnosti, že článok 27 zákona č. 3185/2003 stanovil predčasné vyplatenie spornej kompenzácie vo výške sumy zodpovedajúcej nominálnej hodnote akcií spoločnosti NOA, nemožno predpokladať, že vklady do základného imania spočívajúce v prevode aktív odvetvia leteckých činností skupiny Olympic Airways boli nadhodnotené s cieľom podporiť spoločnosť OA, ktorá sa nachádzala vo veľkých finančných ťažkostiach, počas postupu transformácie a likvidácie. Táto skutočnosť navyše nemohla brániť tomu, aby sa pri stanovení hodnoty základného imania spoločnosti NOA v súlade s príslušnými účtovnými štandardmi vzala do úvahy najmä trhová hodnota prevedených lietadiel, ako aj hodnota nehmotných aktív, ktoré boli v tomto prípade vedené v transformačnej súvahe spoločnosti OA a v počiatočnej súvahe spoločnosti NOA ako goodwill, keďže túto hodnotu bolo možné spoľahlivo oceniť.

292    V tejto súvislosti je potrebné z hľadiska kritéria súkromného hospodárskeho subjektu preskúmať sporné úpravy, ktoré vykonala Komisia, pokiaľ ide po prvé o vylúčenie niektorých nehmotných aktív z výpočtu kompenzácie, po druhé o spochybnenie zohľadnenia trhovej hodnoty lietadiel zo strany Komisie a po tretie o vylúčenie príjmov týkajúcich sa budúceho predaja dvoch lietadiel.

293    Po prvé, pokiaľ ide rôzne nehmotné aktíva, ktoré boli v transformačnej súvahe spoločnosti OA a v počiatočnej súvahe spoločnosti NOA zohľadnené ako goodwill vo výške 30 miliónov eur, je potrebné hneď na úvod zamietnuť tvrdenie Komisie vo veci T‑423/05 o neprípustnosti niektorých tvrdení žalobkyne (pozri bod 276 vyššie).

294    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v správach z 29. novembra 2003 pripojených k transformačným súvahám spoločností OA a Olympic Aviation a v počiatočnej súvahe spoločnosti NOA sú vymenované nehmotné aktíva zohľadnené ako goodwill (pozri bod 296 nižšie). V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 110) sa navyše výslovne uvádza, že podľa zistení expertov Komisie suma vo výške 30 miliónov eur vedená v transformačnej súvahe spoločnosti OA ako nehmotný majetok zodpovedá oceneniu hodnoty obchodného mena, loga (olympijské kruhy) ochrannej známky Olympic, prevádzkových intervalov a dvojstranných dohôd zo strany vedenia spoločnosti OA. V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (bod 59) Komisia navyše uviedla, že podľa správ poradenskej spoločnosti Deloitte & Touche pripojených k vyššie uvedeným súvahám bol tento goodwill, „čiže nehmotný majetok tvorený obchodným menom, prevádzkovými intervalmi, podielom na trhu“, vypočítaný vedením spoločnosti OA a predstavoval viac ako 20 % majetku tejto spoločnosti.

295    Za týchto okolností na rozdiel od tvrdení Komisie nemožno považovať odvolávanie sa spoločnosti OA v replike vo veci T‑423/05 na také prvky, ako sú prevádzkové intervaly, logo, ochranná známka alebo obchodné meno, ako na prvky, ktoré boli zohľadnené ako goodwill, za nový žalobný dôvod. Je totiž zrejmé, že ide o pokračovanie diskusie vedenej medzi účastníkmi konania už od správneho konania, ako aj argumentácie, ktorú uviedla OA v žalobe v súvislosti s potrebou zohľadniť goodwill.

296    Pokiaľ ide o vec samu, z vyššie uvedených správ poradenskej spoločnosti Deloitte & Touche pripojených k počiatočnej súvahe spoločnosti NOA a k transformačnej súvahe spoločnosti OA vyplýva, že aktíva, ktoré vedenie spoločnosti OA zohľadnilo ako goodwill, boli tvorené obchodným menom a ochrannou známkou Olympic, logom (olympijské kruhy), prevádzkovými intervalmi, ktorými OA disponovala na rôznych letiskách, dvojstrannými dohodami – uzatvorenými so štátmi, ktoré nie sú členmi Európskej únie, týkajúcimi sa letových práv, ako potvrdili žalobkyne v nadväznosti na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní –, dobrou povesťou spoločnosti OA a jej podielom na trhu.

297    V tejto súvislosti možno v rámci vyššie uvedených nehmotných aktív rozlíšiť jednak oddeliteľné aktíva, ktoré možno oddeliť od prevádzaného subjektu a predať alebo postúpiť buď jednotlivo, alebo súčasne s viazanou zmluvou, aktívom alebo pasívom a ktorých hodnotu možno spoľahlivo oceniť bez ohľadu na výsledok plánovanej privatizácie, ako sú prevádzkové intervaly, a jednak neoddeliteľné nehmotné aktíva, ktorých trhovú hodnotu v prípade neexistencie transakcie nemožno spoľahlivo oceniť, ako je dobrá povesť alebo podiely na trhu, ktoré zodpovedajú goodwillu vytvorenému pri spätnom odkúpení podniku alebo pri jeho zlúčení s iným podnikom.

298    Je potrebné konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia č. 110 a 199) si Komisia osvojila zistenia uvedené v správe poradenskej kancelárie Moore Stephens „za použitia účtovných metód a štandardov, ktoré sú akceptované aj v Grécku, aj medzinárodne,“ a odmietla zohľadniť súbor rôzneho vyššie uvedeného nehmotného majetku prevedeného na spoločnosť NOA, pričom iba uviedla, že „ani grécke účtovné zásady, ani [všeobecne uznávané medzinárodné účtovné zásady] nestanovujú uznanie nehmotného majetku vytvoreného podnikom v súvahe.“

299    Komisia však nepopiera, že štandard IFRS 3, ktorý sa vzťahuje na podnikové kombinácie, uvedený v prílohe nariadenia Komisie (ES) č. 2236/2004 z 29. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) 1, 3 až 5, Medzinárodné účtovné štandardy (IAS) 1, 10, 12, 14, 16 až 19, 22, 27, 28, 31 až 41 a interpretácie Výboru pre interpretácie štandardov (SIC) 9, 22, 28 a 32 (Ú. v. EÚ L 392, s. 1), na ktorý účastníci konania poukazujú v konaní pred Všeobecným súdom a ktorý sa uplatňuje od 31. marca 2004 (odsek 78 štandardu IFRS 3) a za určitých podmienok mohol byť predmetom „spätného uplatňovania“ (odsek 85 štandardu IFRS 3), umožňoval nadobúdateľovi osobitne vykázať identifikovateľný nehmotný majetok nadobudnutého podniku alebo subjektu, ak jeho reálnu hodnotu – čiže v podstate čiastku, ktorá by sa zaplatila pri transakcii medzi informovanými stranami konajúcimi v obvyklých podmienkach hospodárskej súťaže – bolo možné ku dňu nadobudnutia spoľahlivo oceniť (odseky 37, 45 a 46 štandardu IFRS 3). Okrem toho podľa medzinárodného účtovného štandardu 38 „Nehmotný majetok“, zmeneného a doplneného v dôsledku prijatia štandardu IFRS 3 (IAS 38), reálnu hodnotu nehmotného majetku nadobudnutého pri podnikových kombináciách bolo možné spravidla dostatočne spoľahlivo oceniť na to, aby sa vykázala oddelene od goodwillu. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že už medzinárodný účtovný štandard 22 „Podnikové kombinácie“ uvedený v prílohe nariadenia Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (Ú. v. EÚ L 261, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 4), ktorý bol nahradený štandardom IFRS 3, stanovoval oddelené vykázanie identifikovateľných nehmotných aktív, ktorých reálna hodnota bola spoľahlivo ocenená, ku dňu nadobudnutia subjektu.

300    Okrem toho Komisia nespochybňuje skutočnosť, že grécke účtovné štandardy umožňovali nadobúdateľovi vykázať oddelene od goodwillu oddeliteľný nehmotný majetok nadobúdaného subjektu, ako sú prevádzkové intervaly, pokiaľ jeho hodnotu bolo možné spoľahlivo oceniť.

301    Pokiaľ ide o tie nehmotné aktíva, ktoré neboli oddeliteľné a ktorých reálnu hodnotu nebolo možné spoľahlivo určiť, keďže v prejednávaných veciach nedošlo k skutočnej transakcii vzhľadom na to, že pri vyplatení sporného preddavku ešte nebola konkretizovaná nijaká presná perspektíva spätného odkúpenia spoločnosti NOA súkromným investorom, je potrebné potvrdiť stanovisko Komisie, podľa ktorého v prípade neexistencie transakcie nemožno prevod aktív súvisiacich s odvetvím leteckých činností na spoločnosť NOA spojený s prevodom akcií tejto spoločnosti na Helénsku republiku bez protiplnenia na účely budúcej privatizácie tejto spoločnosti postaviť na roveň spätnému odkúpeniu alebo zlúčeniu, ktoré môžu viesť k vytvoreniu goodwillu (pozri bod 297 vyššie). Pokiaľ v tomto štádiu neexistuje presná a konkrétna perspektíva transakcie, na tomto závere nič nemení skutočnosť, na ktorú poukazuje OA, že NOA vznikla zlúčením a začlenením leteckých činností spoločností OA a Olympic Aviation do bývalej dcérskej spoločnosti Macedonian Airways, ktorá bola po tejto transformácii premenovaná na NOA.

302    V tejto súvislosti bola Komisia najmä vzhľadom na štandard IFRS 3, na ktorý sa odvolávajú účastníci konania (pozri bod 299 vyššie), povinná jednotlivo preskúmať jednotlivé predmetné nehmotné aktíva a overiť, či boli oddeliteľné a či bolo možné spoľahlivo oceniť ich reálnu hodnotu a prípadne či sa mali so zreteľom na kritérium súkromného investora vylúčiť z výpočtu kompenzácie vyplatenej spoločnosti OA.

303    Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia – ktorá navyše na pojednávaní uznala, že niektoré nehmotné aktíva, ako sú prevádzkové intervaly, je možné samostatne predať a že majú vlastnú trhovú hodnotu – jednotlivo nepreskúmala predmetné nehmotné aktíva a v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, že kritérium súkromného investora v tomto prípade bráni tomu, aby sa nehmotné aktíva, ktoré bolo možné spoľahlivo oceniť bez ohľadu na akýkoľvek prevod alebo zlúčenie, zohľadnili vo výške ich reálnej hodnoty na účely výpočtu výšky kompenzácie vyplatenej spoločnosti OA. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie v tomto smere vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia.

304    Okrem toho a v každom prípade v kontexte založenia novej právne samostatnej leteckej spoločnosti, na ktorú boli prevedené všetky aktíva spojené s odvetvím leteckých činností skupiny Olympic Airways, a vzhľadom na to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala, že predčasné vyplatenie finančnej kompenzácie spoločnosti OA za prevod nehmotných aktív na spoločnosť NOA samo osebe predstavovalo štátnu pomoc, bola Komisia povinná aspoň odôvodniť, prečo odmietla na účely výpočtu kompenzácie zohľadniť všetky nehmotné aktíva, a to so zreteľom na kritérium súkromného investora.

305    Za uvedených okolností, aj keby Komisia vychádzala z predpokladu, že odčlenenie odvetvia leteckých činností a prevod zodpovedajúcich aktív na spoločnosť NOA bolo potrebné považovať iba za reštrukturalizáciu vo vnútri skupiny Olympic Airways, bola v každom prípade povinná so zreteľom na kritérium súkromného investora jasne a zrozumiteľne odôvodniť výber účtovných pravidiel, na základe ktorých vylúčila sporné nehmotné aktíva z výpočtu kompenzácie vyplatenej spoločnosti OA.

306    Zatiaľ čo Komisia v konaní pred Všeobecným súdom poukazuje najmä na štandard IFRS 3 – ktorý stanovuje vykazovanie podnikových kombinácií na základe nákupnej metódy, podľa ktorej nadobúdateľ vykáže najmä nadobudnuté aktíva, vrátane tých, ktoré nadobúdaný podnik predtým nevykazoval (odsek 15 štandardu) –, v napadnutom rozhodnutí naopak vychádzala výlučne z účtovnej zásady, ktorá zakazuje podniku vykázať vo svojich účtovných výkazoch ako aktíva vnútorne vytvorený goodwill (štandard IAS 38), pričom navyše nešpecifikovala štandard alebo štandardy, o ktoré sa opierala.

307    Komisia teda v napadnutom rozhodnutí – osobitne so zreteľom na štandardy vzťahujúce sa na podnikové kombinácie – neuviedla dôvody, pre ktoré – hoci išlo o ocenenie predmetných aktív nie na účely ich vykázania v účtovných výkazoch spoločnosti OA, ale na účely stanovenia sumy, ktorá sa mala tejto spoločnosti zaplatiť ako kompenzácia za stratu celého jej odvetvia leteckých činností a zodpovedajúcich aktív, pričom niektoré z nich bolo možné predať samostatne – vychádzala z pravidiel, ktoré upravujú vykazovanie týchto nehmotných aktív nadobúdaným podnikom.

308    Po druhé za vyššie uvedených okolností a z obdobných dôvodov (pozri bod 305 vyššie) je tiež potrebné konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia č. 111 a 199) – potvrdením zistení uvedených v tejto súvislosti v správe poradenskej kancelárie Moore Stephens, ktorá všeobecne odkazovala na grécke účtovné zásady a na medzinárodné všeobecne uznávané účtovné zásady – so zreteľom na kritérium súkromného investora z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnila, prečo na účely výpočtu sumy kompenzácie zohľadnila čistú účtovnú hodnotu lietadiel, ktoré boli prevedené na spoločnosť NOA, a nie ich trhovú hodnotu k 1. októbru 2003, ktorá podľa správy spoločnosti Airclaims viedla k zvýšeniu odhadovanej hodnoty týchto lietadiel približne o 43,2 milióna eur v porovnaní s ich čistou účtovnou hodnotou.

309    Po tretie odkaz Komisie v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia č. 114 a 199) na grécke účtovné zásady a všeobecne uznávané účtovné zásady, ktoré vylučujú uvedenie príjmov súvisiacich s ešte neuskutočneným predajom dlhodobého majetku, ktorý podniku nepatrí, v účtovnej závierke tohto podniku, dostatočne neodôvodňuje, prečo Komisia na účely výpočtu sumy kompenzácie nezohľadnila očakávané čisté príjmy z prebiehajúceho predaja dvoch lietadiel typu A 300-600, ktoré boli až do zavŕšenia predaja naďalej vedené v súvahe spoločnosti OA. Vzhľadom na to, že Komisia nespochybnila prevod všetkých aktív spoločnosti OA týkajúcich sa leteckých činností na spoločnosť NOA a zodpovedajúce predčasné vyplatenie kompenzácie, bola totiž povinná so zreteľom na kritérium súkromného investora odôvodniť vylúčenie očakávaných príjmov z predaja dvoch vyššie uvedených lietadiel vo výške 24,4 milióna eur z výpočtu sumy kompenzácie.

310    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné považovať žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za dôvodné v rozsahu, v akom Komisia vylúčila z výpočtu kompenzácie všetky nehmotné aktíva, ktoré zohľadnilo vedenie spoločnosti OA ako goodwill. Napadnuté rozhodnutie navyše trpí nedostatkom odôvodnenia v rozsahu, v akom Komisia vylúčila z tohto výpočtu očakávaný príjem z predaja dvoch lietadiel, ktoré boli ešte stále vedené v súvahe spoločnosti OA, a odmietla ocenenie osemnástich lietadiel, ktoré boli prevedené na spoločnosť NOA, v ich skutočnej trhovej hodnote.

311    Ďalej je potrebné konštatovať, že pokiaľ ide o pochybné pohľadávky, Komisia v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia č. 112, 120 a 199) dostatočne odôvodnila ich vylúčenie alebo ich úpravu na účely výpočtu výšky kompenzácie vyplatenej spoločnosti OA, pričom sa opierala o závery expertov, ktorí najmä zdôraznili, že vzhľadom na to, že počiatočná súvaha spoločnosti neobsahovala položku týkajúcu sa týchto pohľadávok, nebolo obozretné uviesť takéto pohľadávky medzi aktívami spoločnosti NOA. Nepodložené tvrdenia žalobkýň, že sporné pohľadávky boli isté, navyše neumožňujú konštatovať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že hodnota týchto aktív sa nemá zohľadniť alebo že bola nadhodnotená. Okrem toho, hoci ako tvrdí OA (pozri bod 267 vyššie), vyplatenie sumy sporných pohľadávok bolo vo vzťahu k spoločnosti NOA zabezpečené, táto okolnosť je irelevantná pre posúdenie výšky uvedených pohľadávok, ktorých uspokojenie bolo možné rozumne očakávať pri prevode týchto pohľadávok na spoločnosť NOA ako aktív spojených s odvetvím leteckých činností.

312    Okrem toho na rozdiel od tvrdení spoločnosti OA napadnuté rozhodnutie nevychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia a ani nie je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o konštatovanie, že predčasné vyplatenie kompenzácie, ktorej výška bola údajne nadhodnotená, mohlo narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže. Komisia totiž v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 35) uviedla, že OA vykonáva činnosti v oblasti pozemnej obsluhy, údržby a opráv a že pôsobí na trhu poskytovania predmetných služieb. V tejto súvislosti zdôraznila, že poskytnutie údajnej spornej pomoci môže narušiť hospodársku súťaž s ostatnými podnikmi Únie, a to najmä v dôsledku deregulácie trhu služieb pozemnej obsluhy od roku 1996 (odôvodnenie č. 202). V súlade s článkom 87 ods. 1 ES Komisia teda z právneho hľadiska dostatočne preukázala hrozbu skreslenia hospodárskej súťaže, ktorá odôvodňovala posúdenie predmetného oparenia ako štátnej pomoci, keďže toto opatrenie posilňuje postavenie podniku, ktorý je jeho príjemcom, v porovnaní s inými podnikmi. Z judikatúry osobitne vyplýva, že skutočnosť, že hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spoločenstva, môže charakterizovať skutočný alebo možný dosah pomoci na hospodársku súťaž, ako aj jej účinok na obchod medzi členskými štátmi (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C‑148/04, Zb. s. I‑11137, body 56 a 57 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho na rozdiel od tvrdení spoločnosti OA skutočnosť, že 33 z 38 gréckych letísk obsluhuje táto spoločnosť na základe záväzkov služby vo verejnom záujme, nemôže vylúčiť existenciu konkurenčnej situácie.

313    Okrem toho, pokiaľ ide o súbor aktív prevedených na spoločnosť NOA, ktoré Komisia vylúčila z výpočtu alebo upravila, iných ako nehmotných aktív, ktoré boli zohľadnené ako goodwill, 18 vyššie uvedených lietadiel a pohľadávku týkajúcu sa budúceho predaja dvoch lietadiel, ktoré sú doteraz vedené v súvahe spoločnosti OA (pozri bod 311 vyššie), výška predčasnej platby, ktorá sa mohla poskytnúť spoločnosti OA ako kompenzácia za tieto aktíva, sa bude musieť určiť v rámci postupu vymáhania pomoci a v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce na základe účtovných závierok overených audítorom, ako tvrdí Komisia.

314    Komisia totiž uznáva, že úpravy, ktoré vykonali jej experti, môžu byť predmetom neskorších diskusií v rámci lojálnej spolupráce. Podľa Komisie bude úlohou spoločnosti OA vykonať pod dohľadom gréckych orgánov účtovnú kontrolu predmetných aktív a navrhnúť konkrétne ocenenie aktív prevedených na spoločnosť NOA.

315    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že žiadne ustanovenie práva Spoločenstva nevyžaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariaďujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, stanovila presnú výšku pomoci, ktorá sa má vrátiť. Stačí, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umožňujúce jeho adresátovi, aby túto výšku sám určil bez neprimeraných ťažkostí (rozsudky Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 25, a zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, už citovaný, bod 44).

316    Okrem toho v už citovanom rozsudku zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, ktorým určil, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 až 4 napadnutého rozhodnutia, Súdny dvor zamietol tvrdenie, že Komisia neposkytla spoľahlivú metódu výpočtu, ktorá by umožňovala určiť výšku pomoci, ktorá sa má vymôcť (bod 42 a nasl. rozsudku).

317    Pokiaľ ide konkrétne o nadhodnotenie aktív spoločnosti OA prevedených na spoločnosť NOA, Súdny dvor v už citovanom rozsudku zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, konštatoval, že skutočnosť, že v súvislosti s výškou tohto nadhodnotenia stanovenou v článku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia je uvedené, že ide v tomto smere o predbežný odhad, nemožno vykladať v tom zmysle, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne presné na účely jeho výkonu (bod 43).

318    Za týchto okolností treba tvrdenie Helénskej republiky založené na ťažkostiach vnútroštátnej povahy vyplývajúcich z vymáhania spornej pomoci (pozri bod 268 vyššie) tiež zamietnuť. V tomto smere z judikatúry vyplýva, že ak výkonu príkazu na vymáhanie pomoci bránia určité ťažkosti vnútroštátnej povahy, Komisia a dotknutý členský štát musia na základe zásady, podľa ktorej majú členské štáty a orgány Spoločenstva vzájomnú povinnosť lojálnej spolupráce, ktorá je založená najmä na článku 10 ES, spolupracovať v dobrej viere s cieľom prekonať tieto ťažkosti pri úplnom rešpektovaní ustanovení Zmluvy, a najmä ustanovení týkajúcich sa štátnej pomoci (rozsudky Súdneho dvora zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C‑348/93, Zb. s. I‑673, bod 17; z 22. marca 2001, Komisia/Francúzsko, C‑261/99, Zb. s. I‑2537, bod 24, a rozsudok z 12. mája 2005, bod 42).

319    Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa musí čiastočne zrušiť pre zjavne nesprávne posúdenie a nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom vylučuje zohľadnenie súhrnu nehmotných aktív ako goodwillu, a pre nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom vylučuje zohľadnenie očakávaných príjmov z predaja dvoch vyššie uvedených lietadiel a pripúšťa iba zohľadnenie čistej účtovnej hodnoty prevedených lietadiel namiesto ich skutočnej trhovej hodnoty. Vo zvyšnej časti treba výhrady založené na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia zamietnuť.

 O porušení článku 87 ods. 3 ES a nedostatku odôvodnenia (vec T‑415/05)

–       Tvrdenia účastníkov konania

320    Helénska republika subsidiárne tvrdí, že údajná pomoc v každom prípade predstavuje pomoc na záchranu zlučiteľnú so spoločným trhom. Táto pomoc totiž spĺňa alebo ľahko mohla splniť všetky kumulatívne podmienky, na splnenie ktorých je podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, ďalej len „usmernenia z roku 1999“) viazané konštatovanie o zlučiteľnosti takejto pomoci.

321    Komisia sa v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 231 a 232) dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o prvé dve podmienky zlučiteľnosti vymedzené v usmerneniach z roku 1999.

322    Pokiaľ ide prvú z vyššie uvedených podmienok, spornú predčasnú platbu možno považovať za „úver“, ktorý sa mal vrátiť. Helénska republika uznáva, že pre tento úver pôvodne neboli stanovené úroky. Mohli by sa však ľahko stanoviť, ak by Komisia v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania informovala Helénsku republiku, čo bola povinná urobiť, o svojom úmysle skúmať zlučiteľnosť spornej predčasnej platby s článkom 87 ods. 3 ES z hľadiska usmernení z roku 1999 v nadväznosti na žiadosť v tomto zmysle, ktorú jej subsidiárne predložili grécke orgány vo svojom liste zo 11. júna 2004 a ktorú zopakovali vo svojom liste z 3. novembra 2004.

323    Pokiaľ ide o druhú podmienku, Helénska republika pripomína, že bod 24 usmernení z roku 1999 stanovuje:

„Pomoc na záchranu sa najprv schváli na dobu maximálne šiestich mesiacov alebo, v prípade, že príslušný členský štát predložil plán reštrukturalizácie v rámci tohto obdobia, dovtedy kým Komisia nedospeje k rozhodnutiu o tomto pláne. Za náležite zdôvodnených výnimočných okolností a na žiadosť príslušného členského štátu Komisia môže pôvodnú šesťmesačnú dobu predĺžiť.“

324    Vo svojom liste z 11. júna 2004 (bod 5.21) adresovanom Komisii grécke orgány uviedli, že ak Komisia uzná, že výška predčasnej platby poskytnutej spoločnosti OA by mohla predstavovať pomoc na záchranu, preukážu, že stanovené reštrukturalizačné opatrenia boli v súlade s usmerneniami z roku 1999.

325    V prejednávaných veciach Helénska republika preto tvrdí, že lehoty vymedzené v usmerneniach z roku 1999 boli predĺžené, keďže Komisia neodpovedala na túto žiadosť včas, čím gréckym orgánom znemožnila dodržať uvedené lehoty.

326    Okrem toho v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 235) Komisia tiež nesprávne vyložila záväzok gréckych orgánov nevyplatiť nijakú doplňujúcu pomoc spoločnosti OA, ktorý bol potvrdený v rozhodnutí Komisie č. 94/696/ES zo 7. októbra 1994 o pomoci poskytnutej Gréckom spoločnosti Olympic Airways [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 273, s. 22), ktorým bola schválená reštrukturalizačná pomoc (pozri bod 5 vyššie). Tento záväzok sa totiž týkal iba reštrukturalizačnej pomoci, a nie pomoci na záchranu. V súčasnosti sa navyše tento záväzok musí posudzovať na základe nového právneho rámca vymedzeného v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2), ktoré za určitých podmienok umožňujú poskytnutie novej reštrukturalizačnej pomoci. Komisia teda vychádzala z nesprávneho právneho základu.

327    Komisia napokon nedodržala povinnosť odôvodnenia, keďže v napadnutom rozhodnutí neskúmala tri ostatné podmienky, ktoré musia byť podľa usmernení z roku 1999 splnené na uznanie zlučiteľnosti pomoci na záchranu so spoločným trhom.

328    Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania túto argumentáciu spochybňuje.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

329    Je potrebné pripomenúť, že dôkazné bremeno zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom ako výnimky z ustanovení článku 87 ods. 1 ES v zásade spočíva na dotknutom členskom štáte, ktorý musí preukázať, že podmienky tejto výnimky sú splnené (rozsudok Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citovaný, bod 34). Na tento účel je povinný poskytnúť Komisii všetky potrebné informácie na preukázanie zlučiteľnosti plánovanej pomoci so spoločným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C‑364/90, Zb. s. I‑2097, bod 20).

330    V prejednávaných veciach je isté, že sporný preddavok bol vyplatený po častiach od decembra 2003 do mája 2004. V dôsledku toho sa zlučiteľnosť tohto opatrenia so spoločným trhom ako opatrenia, ktoré bolo posúdené ako štátna pomoc, mala skúmať z hľadiska podmienok povolenia pomoci na záchranu uvedených v bode 23 usmernení z roku 1999, ktoré sa uplatňovali až do 9. októbra 2004, keďže nové usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 2004 nadobudli účinnosť až 10. októbra 2004.

331    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že argumentácia žalobkyne neumožňuje preukázať, že prvá podmienka povolenia vymedzená v bode 23 usmernení z roku 1999 bola splnená. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že sporný preddavok bol úverom poskytnutým pri úrokovej sadzbe minimálne porovnateľnej so sadzbami uplatňovanými na úvery zdravým podnikom a najmä s referenčnými sadzbami prijatými Komisiou, ako to vyžadoval uvedený bod 23. Žalobkyňa najmä neuviedla nijakú závažnú okolnosť, na základe ktorej by bolo možné predpokladať, že OA mala vrátiť sumu predčasnej platby spolu s úrokmi do výšky sumy prevyšujúcej výnos z predaja spoločnosti OA po privatizácii (pozri bod 280 vyššie). Jej argumentácia naopak potvrdzuje, že nešlo o úver v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže nebola stanovená povinnosť platiť úroky.

332    Za týchto okolností vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala, že jedna z kumulatívnych podmienok, na splnenie ktorých je podľa bodu 23 usmernení z roku 1999 viazaná možnosť Komisie vyhlásiť pomoc na záchranu za zlučiteľnú so spoločným trhom, bola splnená, treba zamietnuť jej výhradu založenú na zjavne nesprávnom posúdení spočívajúcom v tom, že Komisia konštatovala nezlučiteľnosť sporného preddavku so spoločným trhom, bez ohľadu na to, či jednak boli splnené ostatné podmienky stanovené v uvedenom bode 23 a jednak či Helénska republika dodržala záväzky uvedené v rozhodnutí 94/696.

333    V dôsledku toho na rozdiel od tvrdení žalobkyne Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že v napadnutom rozhodnutí neskúmala všetky kumulatívne podmienky stanovené v bode 23 usmernení z roku 1999.

334    Z toho vyplýva, že žalobné dôvody založené na porušení článku 87 ods. 3 ES a na nedostatku odôvodnenia sa musia zamietnuť ako nedôvodné.

b)     O realizácii určitých štátnych záruk (článok 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05 a T‑423/05)

 Tvrdenia účastníkov konania

335    Helénska republika a OA napádajú posúdenie platieb, ktoré vykonal štát v rámci plnenia záväzkov vyplývajúcich zo záruk, ako novej pomoci, pričom tieto platby spočívali po prvé v troch čiastkových splátkach pôžičky poskytnutej spoločnosti OA bankou ABN Amro (36,9 milióna eur), po druhé v uhradení polročných lízingových splátok, ktoré bola OA povinná zaplatiť za dve lietadlá Airbus A 340-300 (11,7 milióna eur), splatných 29. júla 2004 a po tretie v priamom financovaní poskytnutom spoločnosti OA (8,2 milióna eur).

336    Žalobkyne v tejto súvislosti spochybňujú výklad článku 1 rozhodnutia z 11. decembra 2002, z ktorého vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 238), podľa ktorého sa sporné záruky považovali za pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Tvrdia, že ak by to bolo tak, Komisia by v tomto rozhodnutí výslovne uložila povinnosť vrátiť záruky. O platnosti zachovania sporných záväzkov vyplývajúcich zo záruk navyše svedčí skutočnosť, že ani v priebehu konania podľa článku 88 ods. 2 ES, v ktorom bol vydaný rozsudok z 12. mája 2005, ani v korešpondencii po vydaní tohto rozsudku Komisia nevzniesla otázku nesprávneho výkonu rozhodnutia z 11. decembra 2002, pokiaľ ide o ručenie. OA sa napokon domnieva, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o tvrdenie, že rozhodnutie z 11. decembra 2002 malo za následok zmenu právnych povinností vyplývajúcich zo sporných záruk.

337    V každom prípade, aj keby sa rozhodnutie z 11. decembra 2002 malo vykladať v tom zmysle, že sporné záruky vo vzťahu k spoločnosti OA boli zmenené, neschopnosť Komisie jednoznačne uviesť túto skutočnosť v tomto rozhodnutí, ako aj počas celého nasledujúceho obdobia odôvodňuje legitímne očakávanie Helénskej republiky a dotknutých tretích osôb, ktoré sa domnievali, že tieto záruky naďalej legálne spôsobovali zmluvne dohodnuté účinky. Žalobkyne v tejto súvislosti zdôrazňujú povinnosť štátu splniť záväzky vyplývajúce zo záruk, s ktorými súhlasil.

338    Keďže sporné záruky boli v tomto prípade podľa žalobkýň realizované v súlade s pôvodnými podmienkami dohodnutými v zmluvách o záruke, napadnuté rozhodnutie obsahuje vady spočívajúcimi v zjavne nesprávnom posúdení a nie je dostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom Komisia posúdila sporné vyššie uvedené platby ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

339    Pokiaľ ide po prvé o pôžičku, ktorú vo februári 2001 poskytla spoločnosti OA ABN Amro na pokrytie nákladov spôsobených jej predčasným opustením letiska Hellinikon v Aténach (Grécko) a premiestením jej sídla na nové letisko v Spate, žalobkyne poukazujú na to, že na spoločnosť OA sa vzťahovalo ručenie Helénskej republiky v súlade so schvaľujúcimi rozhodnutiami Komisie z rokov 1994, 1998 a 2000. Od roku 2001 nedošlo k nijakej zmene podmienok zmluvy o pôžičke a štátnej záruky. Štát v máji a októbri 2004 a v marci 2005 vykonal tri čiastkové platby po tom, čo bol vyzvaný veriteľskou bankou na vykonanie týchto platieb ako ručiteľ z dôvodu preukázanej neschopnosti spoločnosti OA vykonať tieto platby v priebehu posudzovaných období. Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia č. 135 až 139) navyše vyplýva, že Komisia vedela, že štát vykonal sporné platby v súlade s pôvodnými podmienkami ručenia a že v nadväznosti na tieto platby boli voči spoločnosti OA vydané osvedčenia o dlhu a príslušné jednotlivé platobné výmery v súlade so všeobecnými ustanoveniami gréckeho zákona o vymáhaní verejných pohľadávok.

340    Pokiaľ ide po druhé o záruku za lízingové splátky, ktoré bola OA povinná platiť na základe dvoch lízingových zmlúv na lietadlá typu Airbus A 340-300, Helénska republika a OA uvádzajú, že po tom, čo bola Helénska republika ako ručiteľ spoločnosti OA vyzvaná na vykonanie tejto platby bankou Crédit Lyonnais, zaplatila polročné splátky, ktoré táto spoločnosť dlhovala k 29. júlu 2004, banke Crédit Lyonnais. Helénska republika sa totiž zaviazala, že čiastočne prevezme záväzky spoločnosti OA vyplývajúce z lízingových zmlúv v súlade so schvaľujúcimi rozhodnutiami, ktoré prijala Komisia v rokoch 1994, 1998 a 2000. Toto ručenie bolo schválené v celkovej výške 200 miliónov eur, pričom celkové financovanie prevyšovalo 350 miliónov eur.

341    Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia č. 140 a 141) vyplýva, že Komisia vedela, že sporná platba bola vykonaná v súlade s podmienkami ručenia a že zodpovedajúci dlh spoločnosti OA bol vymáhaný príslušnými orgánmi.

342    OA navyše zdôrazňuje, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keďže založila protiprávnosť jedinej záručnej platby, ktorú Helénska republika vykonala v auguste 2004, na zmenách týchto záruk po vstupe Helénskej republiky do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich z lízingových zmlúv (odôvodnenie č. 240 napadnutého rozhodnutia). K tomuto vstupu do práv a povinností spoločnosti OA totiž došlo niekoľko mesiacov po spornej záručnej platbe. Komisia bola e-mailami z 22. decembra 2004 a 4. apríla 2005 informovaná o tom, že k vstupu Helénskej republiky do práv a povinností spoločnosti OA došlo 17. decembra 2004, pokiaľ ide o lízingové zmluvy na dve lietadlá, a 4. apríla 2005, pokiaľ ide o lízingové zmluvy na ďalšie dve lietadlá.

343    Okrem toho žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené v rozsahu, v akom Komisia neskúmala, či predmetné opatrenie spĺňa kritérium súkromného investora alebo ručiteľa, ktorý by sa nachádzal v rovnakej situácii a uprednostnil by postupné splácanie neuhradeného zostatku až do ukončenia lízingu pred okamžitým zaplatením celkových súm záruk, ktoré by boli zrealizované, vo výške 200 miliónov eur.

344    Pokiaľ ide po tretie o priame vyplatenie sumy vo výške 8,2 milióna eur spoločnosti OA, Helénska republika a OA vysvetľujú, že na dosiahnutie predchádzajúceho súhlasu hlavných prenajímateľov s prenechaním lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA v súlade s lízingovými zmluvami musela OA v auguste 2004 súhlasiť so zadržaním sumy vo výške 8,2 milióna eur, ktorá jej patrila, na blokovanom účte banky Crédit Lyonnais. Keď Helénska republika vstúpila do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich z vyššie uvedených zmlúv, rozhodla sa uvoľniť túto sumu. V záujme zjednodušenia tohto procesu však štát vyplatil spoločnosti OA sumu vo výške blokovaných 8,2 milióna eur výmenou za prevod pôvodnej zablokovanej sumy vo výške 8,2 milióna eur spolu s úrokmi zo spoločnosti OA na štát, ktorá bola odblokovaná v dôsledku realizácie zmlúv o vstupe do práv a povinností tejto spoločnosti.

345    OA uznáva, že v rozpore so svojou povinnosťou previesť spornú sumu na štát si po odblokovaní predmetného účtu v decembri 2004 ponechala sumu vo výške 8,2 milióna eur, ako aj úroky. Tvrdí, že sa tak usilovala získať kompenzáciu za svoje vlastné pohľadávky voči Helénskej republike, ako by to urobil každý obozretný hospodársky subjekt.

346    Žalobkyne vysvetľujú, že sporná suma bola osvedčená ako dlh voči Helénskej republike v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom na účely jej vymoženia spolu s úrokmi.

347    Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania celú túto argumentáciu spochybňuje.

 Posúdenie Všeobecným súdom

348    Je potrebné pripomenúť, že článok 1 prvý odsek písm. b) rozhodnutia z 11. decembra 2002 stanovuje, že reštrukturalizačná pomoc, ktorú Helénska republika poskytla spoločnosti OA v podobe nových záruk týkajúcich sa pôžičiek na nákup nových lietadiel a na investície potrebné na premiestnenie jej sídla na nové letisko v Spate, sa považuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom (pozri bod 6 vyššie).

349    Komisia teda správne tvrdí, že ak sporné záručné platby predstavovali len realizáciu pôvodných záruk, ktoré boli článkom 1 prvým odsekom písm. b) rozhodnutia z 11. decembra 2002 vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom, tieto platby treba na základe uvedeného rozhodnutia tiež považovať za štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Z rozhodnutia z 11. decembra 2002 – ktorým bola uložená povinnosť vymáhať všetky skúmané druhy pomoci, ktoré boli vyplatené po 14. auguste 1998 – navyše vyplýva, že Komisia neuložila povinnosť vymáhať sporné záručné platby, keďže ešte neboli vykonané. V tomto prípade bol dotknutý členský štát v rámci výkonu rozhodnutia z 11. decembra 2002 povinný nevykonať tieto platby v súlade s článkom 88 ods. 3 ES. Za týchto okolností otázka nesplnenia povinnosti Helénskej republiky vymáhať tieto sumy nebola vznesená Komisiou ani vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. mája 2005, keďže sporné záruky ešte neboli realizované. Napokon konanie o nesplnenie povinnosti vykonať tento rozsudok, ktoré začala Komisia na základe článku 228 ods. 2 ES, nemohlo prekračovať obmedzenia právoplatnosti uvedeného rozsudku.

350    Z toho vyplýva, že ak boli sporné platby vykonané v súlade s pôvodnými zárukami, ako tvrdia žalobkyne, článok 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia má iba potvrdzujúci charakter a nespôsobuje samostatné právne účinky. Okrem toho príkaz na vymáhanie zodpovedajúcich súm obsiahnutý v článku 2 napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho článku 1 ods. 3 je logickým dôsledkom vyhlásenia o nezlučiteľnosti obsiahnutého v rozhodnutí z 11. decembra 2002.

351    Z toho vyplýva, že v prípade, ak sporné záruky neboli zmenené, by sa musel návrh na zrušenie konštatovania o nezlučiteľnosti týchto záruk uvedeného v článku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia vyhlásiť za neprípustný vzhľadom na konečný charakter rozhodnutia z 11. decembra 2002. Naproti tomu návrh na zrušenie článku 2 vo vzťahu k tomuto článku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia by sa musel vyhlásiť za prípustný, keďže príkaz na vymáhanie uvedený v článku 2 spôsobuje žalobkyni ujmu.

352    Za týchto okolností a aj za predpokladu, že sporné záruky neboli zmenené – čo nie je preukázané – treba návrh na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia v spojení s jeho článkom 1 ods. 3 v prejednávaných veciach zamietnuť ako nedôvodný vzhľadom na to, že Komisia vyvodila dôsledky len z vyhlásenia o nezlučiteľnosti, ktoré už bolo uvedené v rozhodnutí z 11. decembra 2002, ktoré je konečné.

353    Okrem toho a v každom prípade Komisia tiež správne tvrdí, že ak sporné záručné platby nepredstavujú len realizáciu vyššie uvedených pôvodných záruk, predstavujú tiež protiprávnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom.

354    Na rozdiel od tvrdení žalobkýň totiž ani poskytnutie štátnej pomoci v podobe záruk nemôže zakladať legitímnu dôveru tretích osôb v zákonnosť týchto záruk, ak boli poskytnuté v rozpore s ustanoveniami článku 88 ods. 3 ES. Prináleží totiž dotknutým tretím osobám, aby prejavili potrebnú obozretnosť a starostlivosť a ubezpečili sa, či boli dodržané právne predpisy Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T‑204/97 a T‑270/97, Zb. s. II‑2267, bod 144).

355    V tejto súvislosti, ako pripomenula Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 239) s poukazom na oznámenie o uplatňovaní článkov 87 [ES] a 88 [ES] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. ES C 71, 2000, s. 14; Mim. vyd. 08/001, s. 369, bod 5.3), ak dotknutý členský štát vykoná záručnú platbu za podmienok, ktoré sú odlišné od pôvodne dohodnutých podmienok, táto platba sa považuje za vznik novej záruky, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 ES.

356    Okrem toho podľa judikatúry, aby Komisia mohla posúdiť, či opatrenie spĺňa podmienky uplatnenia výnimky na základe článku 87 ods. 3 ES, je úlohou dotknutého členského štátu, aby v rámci povinnosti lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a inštitúciami, ktorá vyplýva z článku 10 ES, poskytol Komisii všetky informácie, ktoré jej umožnia overiť, či sú podmienky uplatnenia požadovanej výnimky splnené (rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 20).

357    V prejednávaných veciach Komisia najmä vytýka gréckym orgánom, že jej neposkytli informácie, ktoré by jej umožnili overiť, či sporné platby predstavovali iba realizáciu pôvodných záruk. Vzhľadom na dostupné informácie v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 240) konštatovala, že sporné opatrenia predstavujú nové záruky.

358    V tejto súvislosti sa na základe argumentácie účastníkov konania a listín založených do spisu zdá, že počas správneho konania grécke orgány aj napriek príkazu na poskytnutie informácií, ktorý im zaslala Komisia, neposkytli informácie týkajúce sa presných podmienok zmlúv o záruke, uplynutia stanovených lehôt, predchádzajúcich výziev veriteľských bánk a dátumu vyplatenia sporných súm. Okrem toho neoznámili prípadné zmeny pôvodných záruk na účely prípadného schválenia takto zmenených záruk.

359    Za týchto okolností aj za predpokladu, že pôvodné záruky, ktoré boli rozhodnutím z 11. decembra 2002 vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom, boli zmenené, stačí konštatovať, že Komisia v každom prípade neprekročila hranice svojej diskrečnej právomoci, keď v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia č. 204 a 241) konštatovala, že aj tieto sporné nové záruky poskytnuté Helénskou republikou tým skôr predstavujú protiprávnu pomoc z hľadiska kritéria súkromného investora vzhľadom na rastúcu zadlženosť a všeobecnú platobnú neschopnosť spoločnosti OA. V tejto súvislosti Komisia správne poukazuje najmä na to, že správanie súkromných veriteľov, ktorí sa usilovali stanoviť prísnejšie podmienky pri uzatváraní zmlúv o prenechaní lietadiel spoločnosťou OA do podnájmu spoločnosti NOA a ktorí akceptovali iba vstup štátu do práv a povinností spoločnosti OA vyplývajúcich z lízingových zmlúv, potvrdzuje nedostatok dôveryhodnosti spoločností OA a NOA a neochotu súkromných veriteľov vziať na seba v tejto súvislosti čo i len minimálne riziko.

360    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia a je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide posúdenie sporných platieb, ktoré vykonala Helénska republika v rámci realizácie určitých záruk, ako štátnej pomoci.

361    Pokiaľ ide o priamu platbu vo výške 8,2 milióna eur spoločnosti OA, ktorú Helénska republika uskutočnila 9. augusta 2004 ako preddavok na sumy zaplatené spoločnosťou OA na blokovaný účet na zabezpečenie platieb, ktoré bola táto spoločnosť povinná uhrádzať na základe lízingových zmlúv na dve lietadlá Airbus A 340-300, zo správy poradenskej kancelárie Moore Stephens vyplýva, že táto konkrétna sporná platba nebola krytá nijakou zárukou, ako to potvrdili aj žalobkyne. Okrem toho je nesporné, že pri odblokovaní vyššie uvedenej sumy bankou Crédit Lyonnais OA nevrátila Helénskej republike túto sumu spolu s úrokmi (pozri body 345 a 346 vyššie). Za týchto okolností Komisia neprekročila hranice svojej diskrečnej právomoci a dostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, keď konštatovala, že aj keby grécke orgány považovali výšku spornej platby za dlh spoločnosti OA voči nim, táto platba predstavovala z hľadiska kritéria súkromného investora novú pomoc vzhľadom na malú pravdepodobnosť vrátenia tejto sumy spoločnosťou OA (odôvodnenie č. 204 napadnutého rozhodnutia).

362    Zo všetkých týchto dôvodov je teda potrebné zamietnuť žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide realizáciu sporných štátnych záruk, ako aj priame vyplatenie vyššie uvedenej sumy vo výške 8,2 milióna eur, ako nedôvodné.

c)     O tolerovaní neplatenia daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie (článok 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05)

 Tvrdenia účastníkov konania

363    Žalobkyne napádajú konštatovania Komisie týkajúce sa údajného tolerovania neplatenia daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie spoločnosťou OA. Grécke orgány vo svojich pripomienkach z 11. júna 2004 už poukázali na nepresnosť a nepodloženosť výhrad, ktoré v tejto súvislosti Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí zo 16. marca 2004 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Jediný konkrétny príklad spomenutý v tomto rozhodnutí sa týka nezaplatenia sumy vo výške 26 miliónov eur na daň nazývanú „spatosimo“, ktorú Helénska republika vyberá z leteniek na účely financovania rozvoja letísk.

364    Žalobkyne tvrdia, že dlhy voči štátu, v prípade ktorých došlo k omeškaniu, automaticky nepredstavujú štátnu pomoc. Za pomoc možno považovať iba výšku výhody poskytnutej dlžníkovi verejným veriteľom, ktorý nekoná ako súkromný veriteľ. Na preukázanie existencie štátnej pomoci v súlade s kritériom súkromného veriteľa je potrebné preukázanie pretrvávajúceho tolerovania neplatenia, a teda aj vyčíslenie uvedeného tolerovania. Dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na Komisii.

365    V prejednávaných veciach sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila povinnosť odôvodnenia, keď konštatovala, že iba zásah štátu umožnil spoločnosti OA pokračovať vo vykonávaní svojich činností, a neposúdila tolerovanie zo strany štátu z hľadiska kritéria súkromného veriteľa.

366    Komisia totiž nepreukázala ani sústavnosť údajného tolerovania zo strany Helénskej republiky, ani zvýhodnenie spoločnosti OA vo vzťahu k jej konkurentom, pokiaľ ide o vrátenie neuhradených dlhov.

367    Komisia najmä neuviedla konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že súkromný veriteľ by sporné opatrenia neprijal. Komisia najmä neskúmala, či údajné tolerovanie dlhov zo strany Helénskej republiky vyplývalo z dohody o urovnaní, za akých podmienok bola táto dohoda o urovnaní uzatvorená, či boli dlhy spoločnosti OA potvrdené a či sa pristúpilo k ich vymáhaniu.

368    V prejednávaných veciach Komisia namieta sústavné tolerovanie, hoci v prípade dlhov týkajúcich sa príspevkov na sociálne zabezpečenie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. mája 2005, sama uznala neexistenciu takéto tolerovania v priebehu obdobia do decembra 2002.

369    Žalobkyne navyše vytýkajú Komisii, že v napadnutom rozhodnutí neuviedla dostatočné údaje, ktoré by umožňovali nielen dotknutému členskému štátu, ale aj všetkým dotknutým osobám presne určiť pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú, a bez neprimeraných ťažkostí stanoviť jej výšku.

370    Žalobkyne z toho vyvodzujú, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Vytýkajú Komisii, že spomenula iba sumu v celkovej výške „rádovo“ 354 miliónov eur a ponechala na grécke orgány, aby vyčíslili skutočné zvýhodnenie poskytnuté spoločnosti OA. Vzhľadom na to, že Komisia neuviedla, čo by urobil súkromný veriteľ, však nie je možné presne určiť druh pomoci konštatovanej Komisiou, obdobie poskytovania tejto pomoci a jej výšku.

371    Komisia v napadnutom rozhodnutí najmä nešpecifikovala, či vyššie uvedená suma vo výške 354 miliónov eur, ktorá sa má vymáhať, zahŕňa len istinu dlhu, alebo aj dlžné úroky a pokuty. V tejto súvislosti žalobkyne pripomínajú, že podľa gréckeho zákona o vymáhaní verejných pohľadávok je osvedčenie dlhov voči štátu príslušným finančným orgánom exekučným titulom na ich vymáhanie. K osvedčeným dlhom sa pripočítajú značné úroky a omeškanie s platbou sa sankcionuje pokutami. Na vykonanie osvedčení o dlhu sa vydajú individuálne platobné výmery, na základe ktorých má dotknutá spoločnosť zaplatiť dlžné sumy.

372    Podľa spoločnosti OA o zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, pokiaľ ide o vnútroštátne pokuty a úroky, svedčí skutočnosť, že v článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia je uložená povinnosť uplatniť úroky Spoločenstva na celkovú sumu daňových dlhov, vrátane vnútroštátnych pokút a úrokov.

373    Komisia však bola informovaná o tom, že v čase kontroly vykonanej expertmi Komisie v máji 2005 bolo 90 % dlhov spoločnosti OA na daniach a príspevkoch na sociálne zabezpečenie osvedčených a zvýšených o úroky a pokuty. Vzhľadom na to, že spôsob vymáhania dlhov voči štátu na jednej strane a štátnej pomoci, ktorá sa má vrátiť, na druhej strane je úplne rovnaký, je potrebné zaoberať sa dôsledkami posúdenia všetkých dlhov ako štátnej pomoci pre vymáhanie.

374    Okrem toho žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide pripísateľnosť úkonov vnútroštátneho orgánu sociálneho zabezpečenia Helénskej republike.

375    OA si napokon kladie otázku, či sú poplatky dlhované letisku AIA zahrnuté v sume sporných dlhov.

376    Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania argumentáciu žalobkýň spochybňuje. Najmä tvrdí, že grécke orgány sú schopné presne vyčísliť sporné dlhy, o čom svedčí aj osvedčenie 90 % týchto dlhov.

 Posúdenie Všeobecným súdom

377    Je potrebné overiť, či Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala pretrvávanie tolerovania neplatenia daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie spoločnosťou OA od decembra 2002 do decembra 2004 zo strany Helénskej republiky po rozhodnutí z 11. decembra 2002.

378    Na tento účel je potrebné hneď na úvod poukázať na to, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň samotné osvedčenie dlhov spoločnosti OA voči Helénskej republike neumožňuje zaručiť ich splnenie (pozri v tomto zmysle uznesenie Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, už citované, bod 94). V dôsledku toho, pokiaľ – bez akéhokoľvek legitímneho odôvodnenia – po osvedčení dlhov nenasledovali platobné výmery a v prípade ich nezaplatenia opatrenia núteného výkonu, tolerovanie neplatenia predmetných dlhov zo strany Helénskej republiky pretrváva. V tejto súvislosti je skutočnosť uvedená Helénskou republikou, že spôsob vymáhania pohľadávok štátu a štátnej pomoci je totožný, pre posúdenie existencie štátnej pomoci v podobe takého tolerovania irelevantná.

379    V prejednávaných veciach však žalobkyne neuviedli, ani nepredložili platobný výmer, ani netvrdili, že boli prijaté opatrenia núteného výkonu s cieľom dosiahnuť uspokojenie sporných pohľadávok voči spoločnosti OA.

380    V reakcii na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní navyše OA uviedla, že dohody o urovnaní dlhov boli uzatvorené iba s IKA. V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie č. 128) vyplýva, že experti Komisie poukázali na to, že suma vo výške 7,7 milióna eur bola vyplatená IKA „na základe dohody o urovnaní týkajúcej sa obdobia do roku 2003“. Zo spisu a z argumentácie účastníkov konania vyplýva, že pokiaľ ide o dlhy na príspevkoch na sociálne zabezpečenie – ktorých výška bola v správe poradenskej kancelárie Moore Stephens odhadnutá na 148 miliónov eur za rok 2003 a na 196 miliónov eur na rok 2004 – a daňových dlhov vo výške 374 miliónov eur v roku 2003 a 431 miliónov eur v roku 2004, podľa zistení uvedených v tejto správe na základe finančných výkazov a účtovných výkazov spoločnosti OA grécke orgány a OA Komisii v priebehu správneho konania nepredložili nijakú podloženú informáciu o uzavretí a presnom obsahu prípadných dohôd o urovnaní týkajúcich sa daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie spoločnosti OA voči štátu počas posudzovaného obdobia a o realizácii týchto prípadných dohôd.

381    Na rozdiel od tvrdení žalobkýň nemožno vytýkať Komisii, že nevykonala dostatočne dôkladné prešetrovanie. Za okolností prejednávaných vecí najmä nepresnosť výhrad uvedených Komisiou v rozhodnutí zo 16. marca 2004 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania nezbavila Helénsku republiku a spoločnosť OA povinnosti poskytnúť Komisii všetky informácie, ktoré považovali za relevantné, pokiaľ ide úhradu predmetných dlhov spoločnosťou OA. Je pravda, že v uvedenom rozhodnutí (bod 82) Komisia poukázala len na „neplatenie daňových dlhov“ a výslovne nespomenula tolerovanie neplatenia dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie. Výhrady sformulované Komisiou však bolo potrebné vykladať v kontexte prešetrovania, ktoré táto inštitúcia začala – súbežne s pokračovaním výkonu rozhodnutia z 11. decembra 2002 – pokiaľ ide o všetky opatrenia prijaté po prijatí tohto rozhodnutia spojené s reštrukturalizáciou skupiny Olympic Airways, ktoré mohli zahŕňať štátnu pomoc. V tomto kontexte, ktorý sa vyznačoval značnými finančnými ťažkosťami spoločnosti OA, ktorá už skôr mala prospech z podobných opatrení v podobe tolerovania neplatenia jej daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie konštatovaných v rozhodnutí z 11. decembra 2002 Helénska republika navyše vo svojich pripomienkach z 11. júna 2004 zdôraznila, že pojem „daňové dlhy“ nie je jasný. V tejto súvislosti poukázala v podstate na to, že ak Komisia chcela konštatovať, že grécke orgány podporujú spoločnosť OA tým, že tolerujú neplatenie niektorých dlhov, a nielen daňových dlhov, bola povinná takéto tolerovanie preukázať.

382    V tomto prípade žalobkyne neuviedli nijakú konkrétnu okolnosť, ktorá by mohla vysvetliť tolerovanie neplatenia sporných dlhov počas posudzovaného obdobia zo strany Helénskej republiky.

383    Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že obrátila dôkazné bremeno tým, že predpokladala existenciu sústavného tolerovania dlhov spoločnosti OA zo strany štátu, ktoré by súkromný veriteľ nachádzajúci sa v porovnateľnej situácii netoleroval.

384    V tomto smere žalobkyne nepreukázali, že Komisia prekročila hranice svojej diskrečnej právomoci, keď konštatovala, že hoci je pravda, že štát, rovnako ako každý súkromný veriteľ, môže poskytnúť svojim dlžníkom dodatočnú lehotu na splnenie ich dlhov, keď existuje reálna nádej, že časť týchto dlhov sa v blízkej a predvídateľnej budúcnosti vráti, takáto perspektíva sa v prejednávaných veciach nejavila ako reálna, keďže nedochádzalo k ozdraveniu spoločnosti OA, o čom svedčilo hromadenie jej dlhov. Okrem toho v tomto smere je napadnuté rozhodnutie (pozri najmä odôvodnenia č. 203 a 205), v ktorom Komisia zdôraznila najmä hromadenie daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie spoločnosti OA počas posudzovaného obdobia, ktoré boli už na konci roka 2002 značné, dostatočne odôvodnené.

385    Riziko, že veriteľovi vzniknú ďalšie straty, potvrdzovala najmä skutočnosť, že sporné opatrenia nadväzovali na určité opatrenia rovnakej povahy, ktoré spočívali najmä v tolerovaní pretrvávajúceho neplatenia príspevkov na sociálne zabezpečenie a daňových dlhov, ako bola daň „spatosimo“, a ktoré už boli posúdené ako štátna pomoc v rozhodnutí z 11. decembra 2002. Vzhľadom na to, že žalobkyne neuviedli nijakú okolnosť, ktorá by umožňovala oddeliť sporné opatrenia od obdobnej skoršej pomoci, možno skutočnosť, že takéto opatrenia boli logickým pokračovaním tejto skoršej pomoci, považovať za potvrdenie toho, že patrili do kategórie štátnej pomoci (rozsudok BP Chemicals/Komisia, už citovaný, body 171 a 176). Na tomto závere nič nemení skutočnosť – ktorá sa týka iba výkonu rozhodnutia z 11. decembra 2002, a teda je irelevantná v prejednávaných veciach – že Komisia vo svojej žalobe o nesplnenie povinnosti, na základe ktorej bol vydaný rozsudok z 12. mája 2005, vylúčila príspevky na sociálne zabezpečenie zo svojho návrhu, ktorým sa domáhala, aby Súdny dvor určil, že Helénska republika neprijala všetky opatrenia potrebné na vrátenie pomoci uvedenej v rozhodnutí z 11. decembra 2002, v nadväznosti na dohodu uzatvorenú medzi spoločnosťou OA a IKA a čiastočné uhradenie dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie uvedených v tomto rozhodnutí, ako to vyplýva z bodu 10 tohto rozsudku.

386    V prejednávaných veciach je potrebné navyše v tomto smere zdôrazniť, že Komisia uviedla, že ak by bolo stanovené akékoľvek konkrétne opatrenie na zabezpečenie pohľadávok štátu, bola by ochotná preskúmať ho pri výkone napadnutého rozhodnutia.

387    Pokiaľ ide o výhradu žalobkýň, že sporná pomoc nie je ani len približne vyčíslená, stačí poukázať na to, že Súdny dvor vo svojom už citovanom rozsudku zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko (bod 42), už túto výhradu zamietol, keď konštatoval, že sumy týkajúce sa nevybratých daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie boli stanovené v článku 1 napadnutého rozhodnutia.

388    Neexistencia podrobného prehľadu dlhov spoločnosti OA voči Helénskej republika nad rámec odlíšenia daňových dlhov od dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie neznemožňuje vyčíslenie spornej pomoci na základe dostatočne presných údajov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia č. 128 až 130 a 205), od ktorého výrok nemožno oddeliť. Napadnuté rozhodnutie teda nemožno v tomto smere považovať za nedostatočne odôvodnené. Vyčíslenie musia v každom prípade vykonať grécke orgány v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia v lojálnej spolupráci s Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko, už citovaný, body 43 a 44).

389    Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 206) z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila pripísateľnosť sporných opatrení štátu, keď najmä uviedla, že IKA je gréckym orgánom verejnej moci, ktorý pod dohľadom štátu zodpovedá za správu gréckeho systému sociálneho zabezpečenia a výber povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie.

390    Napokon na rozdiel od tvrdení žalobkýň uloženie povinnosti zaplatiť úroky Spoločenstva zo sumy spornej pomoci, ktorá už bola zvýšená o vnútroštátne úroky, v článku 2 napadnutého rozhodnutia nepreukazuje nijaké zjavne nesprávne posúdenie v analýze Komisie, keďže tieto rôzne úroky sledujú špecifické ciele (pozri body 417 a 418 nižšie).

391    Pokiaľ ide konkrétne o daň „spatosimo“, žalobkyne nepreukázali, že Komisii bol predložený dôkaz o platbe. Je potrebné pripomenúť, že ak bola daň čiastočne zaplatená, treba to zohľadniť pri výkone napadnutého rozhodnutia, ako uvádza Komisia.

392    Pokiaľ ide o pochybnosti, ktoré vyjadrila OA v súvislosti s posúdením tolerovania neplatenia poplatkov, ktoré bola OA povinná platiť AIA, ako pomoci, stačí poukázať na to, že Komisia neskúmala toto opatrenie ako také z hľadiska jeho prípadného posúdenia ako štátnej pomoci. V odôvodnení č. 179 napadnutého rozhodnutia totiž v rámci skúmania povahy reštrukturalizácie iba spomenula, že na spoločnosť NOA nebol pri rozdelení prevedený dlh spoločnosti OA voči AIA. Komisia však skúmala dlhy spoločnosti NOA voči AIA. V tejto súvislosti konštatovala, že nemôže dospieť ku konečnému záveru, že úkony AIA možno pričítať štátu.

393    Zo všetkých týchto dôvodov sa musia žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia zamietnuť ako nedôvodné.

4.     O porušení práva byť vypočutý (veci T‑415/05 a T‑423/05)

a)     Tvrdenia účastníkov konania

394    Helénska republika a OA tvrdia, že Komisia porušila právo dotknutého členského štátu na obhajobu tým, že mu odmietla poskytnúť správu poradenskej kancelárie Moore Stephens pred prijatím napadnutého rozhodnutia napriek jeho žiadostiam zopakovaným najmä v jeho liste Komisii z 26. októbra 2005. Táto správa bola poskytnutá gréckym orgánom až na konci roka 2005, v rozpore s praxou Komisie v oblasti štátnej pomoci v odvetví leteckej dopravy, napríklad vo veci týkajúcej sa spoločnosti Alitalia. Helénska republika navyše v tejto súvislosti namieta porušenie zásady riadnej správy vecí verejných.

395    Žalobkyne vytýkajú Komisii, že v napadnutom rozhodnutí prevzala zistenia obsiahnuté vo vyššie uvedenej správe bez toho, aby bolo gréckym orgánom umožnené včas sformulovať svoje pripomienky týkajúce sa nedostatkov tejto správy, pokiaľ ide o preskúmanie prenechania lietadiel do podnájmu spoločnosti NOA, ocenenie výšky aktív spoločnosti OA prevedených na spoločnosť NOA a rôzne druhy priamej pomoci údajne poskytnutej spoločnosti OA.

396    OA tvrdí, že porušenie práva Helénskej republiky byť vypočutá malo priamy nepriaznivý vplyv na možnosť príjemcu údajnej pomoci brániť svoje záujmy. Spoločnosti OA tým bolo „nepriamo“ odňaté jej právo byť vypočutá k pravdivosti a relevantnosti údajov uvedených v správe poradenskej kancelárie Moore Stephens.

397    Ak by mali grécke orgány a „nepriamo“ aj OA prístup k tejto správe, mohli by vyjasniť veľké množstvo nedorozumení pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Porušenie práva Helénskej republiky byť vypočutá preto odôvodňuje zrušenie tohto rozhodnutia.

398    Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania túto argumentáciu spochybňuje. Uvádza, že na rozdiel od tvrdení Helénskej republiky neposkytla správu ani talianskym orgánom pred rozhodnutím týkajúcim sa spoločnosti Alitalia.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

399    Dodržiavanie práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu, ktorý jej spôsobí ujmu, je základnou zásadou práva Únie, ktorú treba zabezpečiť aj v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy, ako už bolo uvedené v bode 229 vyššie.

400    Najmä v oblasti štátnej pomoci môže Komisia na účely posúdenia opatrenia z hľadiska ustanovení článku 87 ES vychádzať z informácií získaných od tretích osôb iba v prípade, ak dotknutému členskému štátu najskôr umožní predložiť svoje pripomienky k týmto informáciám (pozri bod 250 vyššie).

401    V prejednávaných veciach vzhľadom na to, že správa poradenskej kancelárie Moore Stephens vychádza výlučne z údajov získaných od spoločností OA a NOA pri kontrole na mieste vykonanej expertmi Komisie, a teda neobsahuje nijakú skutkovú okolnosť, ktorá by podnikom, ktoré sú príjemcami sporných opatrení a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve Helénskej republiky, nebola známa, samotné neposkytnutie tejto správy Helénskej republike nemohlo porušiť právo tohto členského štátu na obhajobu.

402    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o sporné opatrenia v prospech spoločnosti NOA, vo veci T‑415/05 sa už rozhodlo, že Komisia porušila článok 87 ods. 1 ES tým, že neoverila, či nájomné, ktoré táto spoločnosť platila spoločnosti OA a Helénskej republike za podnájom lietadiel, bolo nižšie ako trhové ceny (pozri body 248 až 253 vyššie), takže v prejednávaných veciach nie je potrebné skúmať vplyv neposkytnutia správy poradenskej kancelárie Moore Stephens gréckym orgánom na výsledok konania.

403    Pokiaľ ide o sporné opatrenia v prospech spoločnosti OA vo veciach T‑415/05 a T‑423/05, je potrebné poukázať na to, že žalobkyne neuviedli nijakú konkrétnu okolnosť, na základe ktorej by bolo možné predpokladať, že ak by grécke orgány mali k dispozícii správu poradenskej kancelárie Moore Stephens pred prijatím napadnutého rozhodnutia, mohli by uviesť tvrdenia, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok konania.

404    Žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný. Okrem toho vzhľadom na to, že žalobkyne neuviedli konkrétne tvrdenie na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení zásady riadnej správy vecí verejných (pozri bod 394 vyššie), tento žalobný dôvod treba zamietnuť z rovnakého dôvodu ako žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu.

5.     O porušení zásady proporcionality (T‑415/05 a T‑416/05)

a)     Tvrdenia účastníkov konania

405    Vo veci T‑415/05 Helénska republika tvrdí, že – v prípade, ak napadnuté rozhodnutie treba vykladať v tom zmysle, že NOA je na základe článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia povinná vrátiť aj pomoc vyplatenú spoločnosti OA, čo popiera – je neprimerané vyžadovať okrem iného vymáhanie sumy vo výške 354 miliónov eur uvedenej v článku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia od spoločnosti NOA, hoci táto spoločnosť začala vykonávať svoju činnosť až 12. decembra 2003 a Komisia nezistila nijakú pomoc v jej prospech v podobe tolerovania neplatenia daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie.

406    V replike Helénska republika dodáva, že takáto požiadavka je v rozpore s povinnosťou spolupracovať v dobrej viere stanovenou v článku 10 ES.

407    Vo veci T‑416/05 NOA tvrdí, že povinnosť vymáhať od nej pomoc uvedenú v článku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia, ktorá bola poskytnutá pred rozdelením, by bola v rozpore so zásadou proporcionality, ak by sa týkala pomoci poskytnutej vo všetkých odvetviach činnosti spoločnosti OA.

408    Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania túto argumentáciu spochybňuje.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

409    Vo veci T‑416/05 nie je potrebné rozhodnúť o tvrdení žalobkyne o neprípustnosti argumentácie týkajúcej sa neistoty Komisie, pokiaľ ide o presný dátum založenia spoločnosti NOA, ktoré bolo navyše v rámci tohto žalobného dôvodu uvedené iba podporne. Ako už totiž bolo rozhodnuté, táto argumentácia je v každom prípade irelevantná (pozri bod 117 vyššie).

410    Pokiaľ ide o vec samu, stačí pripomenúť, že v už citovanom rozsudku zo 14. februára 2008, Komisia/Grécko (bod 53), Súdny dvor zamietol žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, ktorý v konaní pred ním uplatnila Helénska republika, z dôvodu, že zrušenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konštatovania o jej protiprávnosti a že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom, má zabezpečiť obnovenie predchádzajúceho stavu.

411    Za týchto okolností vzhľadom na to, že bolo rozhodnuté, že spoločnosť NOA možno považovať za právnu nástupníčku spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci (pozri body 148 až 151 vyššie), vymáhanie tejto pomoci od spoločnosti NOA nemožno považovať za nezlučiteľné so zásadou proporcionality.

412    Okrem toho je potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o rozdelenie povinnosti vrátiť pomoc medzi spoločnosti OA a NOA, táto otázka nebola vyriešená v rozsudku z 12. mája 2005 a Komisia ju v napadnutom rozhodnutí neskúmala. Prináleží teda účastníkom konania, aby ju vyriešili v rámci vnútroštátneho konania o výkone napadnutého rozhodnutia v súlade so svojou vzájomnou povinnosťou lojálnej spolupráce (pozri body 125 až 127 vyššie).

413    Zo všetkých týchto dôvodov je potrebné zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, ako aj výhradu založenú na porušení povinnosti spolupráce, ktorá nie je podložená nijakým konkrétnym tvrdením, ako nedôvodné.

6.     O porušení zásady ne bis in idem (veci T‑415/05 a T‑423/05)

414    Helénska republika a OA tvrdia, že vzhľadom na to, že zo sumy vo výške 354 miliónov eur uvedenej v článku 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia zodpovedá suma v približnej výške 136 miliónov eur úrokom a pokutám stanoveným vnútroštátnym právom, povinnosť zvýšiť sumy, ktoré sa majú vymáhať, o referenčnú sadzbu Spoločenstva stanovená v článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zásadou ne bis in idem.

415    Je potrebné zdôrazniť, že úroky Spoločenstva, ktoré sú podniky, ktoré sú príjemcami spornej pomoci, povinné zaplatiť na základe článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, nemajú sankčnú povahu, ale ich cieľom je úplne obnoviť hospodársku súťaž prostredníctvom vrátenia výhody poskytnutej týmto príjemcom odo dňa poskytnutia pomoci.

416    V tomto prípade, keďže tolerovanie neplatenia súm rôznych úrokov z omeškania a príslušenstva, ktoré stanovuje grécke právo, tiež predstavuje štátnu pomoc, Komisia správne tvrdí, že napadnuté rozhodnutie treba vykladať v tom zmysle, že úroky uvedené v článku 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia sa vzťahujú aj na tieto sumy od okamihu ich splatnosti. Okrem toho podmienky kapitalizácie úrokov budú vymedzené pri výkone napadnutého rozhodnutia, ako Komisia uviedla v konaní pred Všeobecným súdom.

417    Vzhľadom na to, že úroky z omeškania a pokuty stanovené vnútroštátnym právom na jednej strane a úroky stanovené v napadnutom rozhodnutí na účely zabezpečenia obnovenia hospodárskej súťaže na druhej strane sledujú rozdielne ciele, uloženie úrokov Spoločenstva na celkovú výšku pomoci zvýšenej o vnútroštátne úroky a pokuty neporušuje zásadu ne bis in idem.

418    Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení zásady ne bis in idem sa musí zamietnuť ako nedôvodný.

419    Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť po prvé v časti, v ktorej Komisia vyhlásila pomoc poskytnutú spoločnosti NOA za nezlučiteľnú so spoločným trhom (článok 1 ods. 1), po druhé v časti, v ktorej sa ním vyhlasuje za nezlučiteľnú pomoc poskytnutá spoločnosti OA uvedená v článku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa vzťahuje na sumu zodpovedajúcu hodnote súhrnu nehmotných aktív vedených ako goodwill, hodnote lietadiel prevedených na spoločnosť NOA, ako aj očakávaných príjmov z predaja dvoch lietadiel, a po tretie v časti, v ktorej sa ním ukladá povinnosť vymáhať túto pomoc (článok 2).

 O trovách

420    Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania. Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že aj iný vedľajší účastník konania ako členský štát znáša svoje vlastné trovy konania.

421    Vzhľadom na to, že v týchto troch spojených veciach každý z účastníkov konania nemal v časti svojich dôvodov úspech, je potrebné uložiť každému účastníkovi konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia vo veciach T‑416/05 a T‑423/05.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Článok 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie K(2005) 2706 v konečnom znení zo 14. septembra 2005 o štátnej pomoci v prospech Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE [C 11/2004 (ex NN 4/2003) – Olympiaki Aeroporia – Reštrukturalizácia a privatizácia] sa zrušuje.

2.      Článok 1 ods. 2 rozhodnutia K(2005) 2706 v konečnom znení sa čiastočne zrušuje v časti týkajúcej sa sumy zodpovedajúcej hodnote súhrnu nehmotných aktív vedených v transformačnej súvahe Olympiaki Aeroporia Ypiresies ako goodwill, hodnoty lietadiel prevedených na Olympiakes Aerogrammes AE a očakávaných príjmov z predaja dvoch lietadiel doteraz vedených v súvahe Olympiaki Aeroporia Ypiresies.

3.      Článok 2 rozhodnutia K(2005) 2706 v konečnom znení sa zrušuje v časti týkajúcej sa opatrení uvedených v článku 1 ods. 1 a 2 v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia zrušujú.

4.      Žaloby sa vo zvyšných častiach zamietajú.

5.      Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

Jaeger

Meij

Truchot

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. septembra 2010.

Podpisy

Obsah


Okolnosti predchádzajúce sporu

Rozhodnutie 2003/372/ES

Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

A –  O zániku záujmu žalobkýň na konaní

1.  Tvrdenia účastníkov konania

2.  Posúdenie Všeobecným súdom

B –  O veci samej

1.  O zohľadnení hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely vymáhania pomoci (veci T‑415/05 a T‑416/05)

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

O určení opatrení v prospech spoločnosti OA, na ktoré sa môže vzťahovať povinnosť vymáhať pomoc od spoločnosti NOA

O právnom dosahu napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o konštatovanie týkajúce sa právneho nástupníctva spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci

O posúdení odôvodnenia a opodstatnenosti zistenia o právnom nástupníctve spoločnosti NOA vo vzťahu k spoločnosti OA na účely vymáhania spornej pomoci uvedeného v napadnutom rozhodnutí

2.  O pomoci poskytnutej spoločnosti NOA (článok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05 a T‑416/05)

a)  O zohľadnení hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťami OA a NOA na účely posúdenia sporných opatrení

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

b)  O kritériu súkromného investora

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

–  O určení spornej pomoci

–  O určení sporných otázok z hľadiska obsahu napadnutého rozhodnutia a argumentácie účastníkov konania

–  O okolnostiach relevantných v prejednávaných veciach na účely uplatnenia kritéria súkromného investora

–  O rozdelení dôkazného bremena a procesných povinnostiach Komisie a dotknutého členského štátu

3.  O pomoci poskytnutej spoločnosti OA

a)  O predčasnom zaplatení nadhodnotenej sumy hodnoty aktív spoločnosti OA prevedených na spoločnosť NOA (článok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05 a T‑423/05)

O porušení článku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia (veci T‑415/05 a T‑423/05)

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O porušení článku 87 ods. 3 ES a nedostatku odôvodnenia (vec T‑415/05)

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

b)  O realizácii určitých štátnych záruk (článok 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05 a T‑423/05)

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

c)  O tolerovaní neplatenia daňových dlhov a dlhov na príspevkoch na sociálne zabezpečenie (článok 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia) (veci T‑415/05, T‑416/05 a T‑423/05)

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

4.  O porušení práva byť vypočutý (veci T‑415/05 a T‑423/05)

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

5.  O porušení zásady proporcionality (T‑415/05 a T‑416/05)

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

6.  O porušení zásady ne bis in idem (veci T‑415/05 a T‑423/05)

O trovách


* Jazyk konania: gréčtina.

Začiatok