1

Dotknuté opatrenie bolo prijaté na základe článku 12 talianskeho zákonného dekrétu (Decreto Legge) č. 269 z 30. septembra 2003, ktorý upravuje „opatrenia týkajúce sa rozvoja hospodárstva a zlepšenia verejných účtov“ (ďalej len „DL 269/2003“), ktorý bol zmenený na zákon č. 326 z . Toto opatrenie nadobudlo účinnosť , v deň uverejnenia DL 269/2003 v talianskom úradnom vestníku, bez toho, aby bolo oznámené Komisii.

2

Článok 12 DL 269/2003 mení daňovú úpravu niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch Európskej únie (ďalej len „špecializované investičné nástroje“).

3

Tento článok hlavne stanovuje, že počínajúc finančným rokom, počas ktorého sú splnené niektoré špecifické požiadavky, kapitálové príjmy nadobudnuté špecializovanými investičnými nástrojmi podliehajú namiesto bežnej dani z príjmov právnických osôb so sadzbou 12,5 % náhradnej dani so sadzbou 5 %.

4

Na účely zabezpečenia rovnakej úrovne účinného zdanenia zahraničných a talianskych investičných nástrojov článok 12 DL 269/2003 stanovuje, že na kapitálové zisky nadobudnuté talianskymi nešpecializovanými investičnými nástrojmi, ktoré investujú do talianskych špecializovaných investičných nástrojov, sa uplatňuje náhradná daň s nominálnou sadzbou zníženou na 5 %, pokiaľ ide o podiel z ich zisku pochádzajúci od týchto špecializovaných nástrojov, zatiaľ čo kapitálové príjmy nadobudnuté talianskymi investičnými nástrojmi, ktoré pochádzajú od zahraničných investičných subjektov, majú daňovú úľavu 60 %.

5

S cieľom rozšíriť uplatnenie na ostatné investičné nástroje článok 12 DL 269/2003 stanovuje, že dôchodkové fondy tiež podliehajú dani vo výške 5 % z časti ich zisku, ktorú nadobudli zo zahraničných špecializovaných investičných nástrojov, a zisky nadobudnuté z talianskych investičných nástrojov podliehajú 6 %-nej daňovej úľave, ktorá zodpovedá 5 %-nej náhradnej dani zaťažujúcej kapitálové zisky nadobudnuté špecializovanými investičnými nástrojmi, v ktorých majú tieto dôchodkové fondy svoju účasť.

6

Všetky talianske investičné subjekty a investičné nástroje upravené smernicou Rady z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 139) môžu využiť 5 %-nú zníženú daň za podmienky, že sa špecializujú na investície do akcií spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktoré sú kótované na regulovanom európskom trhu (ďalej len „spoločnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou“). Podľa článku 12 DL 269/2003 ide o spoločnosti, ktorých zisk nepresahuje 800 miliónov eur, stanovený na základe priemernej trhovej ceny akcií spoločnosti v posledný obchodný deň každého štvrťroka v roku.

7

Podľa článku 12 DL 269/2003 sú investičné nástroje špecializované, ak nimi držané akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou tvoria minimálne dve tretiny hodnoty ich aktív, ktorými disponovali v kalendárnom roku aspoň počas šestiny zo všetkých dní fungovania fondu, ako je uvedené v pravidelných účtovných závierkach týchto nástrojov. Schéma sa uplatňuje až od rozpočtového roka, v priebehu ktorého investičný nástroj investuje aspoň dve tretiny všetkých svojich aktív do akcií spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, alebo od okamihu, keď stanovy investičného nástroja stanovia, že tento nástroj investuje najmä do akcií spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou.

8

Okrem talianskych investičných nástrojov môžu všetky ostatné talianske fondy otvoreného a zatvoreného typu („historické luxemburské fondy“), investičné spoločnosti s variabilným kapitálom (ďalej len „SICAV“) a zahraničné investičné nástroje využívať uplatnenie zdaniteľnej sadzby zníženej na 5 % za podmienky, že sú zaregistrované ako špecializované investičné nástroje, alebo vzhľadom na časť ich zisku investovanú do zaregistrovaných špecializovaných investičných nástrojov.

9

Listom z 22. októbra 2003 Komisia vyzvala talianske orgány, aby jej poskytli informácie o opatreniach prijatých v DL 269/2003 a o ich účinnosti s cieľom posúdiť ich prípadný charakter štátnej pomoci v zmysle článku 87 ES, a pripomenula Talianskej republike jej povinnosť oznámenia podľa článku 88 ods. 3 ES.

10

Listami z 11. a 26. novembra 2003 talianske orgány predložili požadované informácie. Dňa Komisia opäť pripomenula talianskym orgánom povinnosti, ktoré im vyplývajú z článku 88 ods. 3 ES, a vyzvala ich, aby informovali prípadných príjemcov zvýhodnenia o dôsledkoch, ktoré stanovuje Zmluva a článok 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v prípade zistenia, že dotknuté opatrenie predstavuje nezákonne poskytnutú pomoc.

11

Listom z 11. mája 2004 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zo začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 ES v súvislosti s daňovými výhodami priznanými podľa článku 12 DL 269/2003.

12

Listom zo 14. júla 2004 talianske orgány predložili Komisii svoje pripomienky.

13

Rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené 9. septembra 2004 v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 225, s. 8).

14

Listami zo 7. októbra 2004 a z združenie Associazione italiana del risparmio gestito (ďalej len „Assogestioni“) predložilo svoje pripomienky.

15

Rozhodnutie Komisie 2006/638/ES zo 6. septembra 2005 o schéme štátnej pomoci, ktorú zaviedlo Taliansko v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na akcie spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch (Ú. v. EÚ L 268, 2006, s. 1) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), opisuje najprv konanie, ktoré predchádzalo jeho prijatiu (oddiel I), potom dotknuté opatrenie (oddiel II).

16

Pokiaľ ide o oddiel II, Komisia začína opisom všeobecného rámca, v rámci ktorého je uvedený článok 12 DL 269/2003. V tomto kontexte definuje investičné nástroje ako spoločnosti, ktoré vykonávajú kolektívne investície do prevoditeľných cenných papierov (alebo PKIPCP) v kolektívnom záujme viacerých investorov a dopĺňa, že tieto nástroje môžu mať podobu buď zmluvného investičného fondu bez právnej subjektivity, ktorý riadi správcovská spoločnosť s odlišnou majetkovou podstatou (ďalej len „SGE“), alebo investičného fondu založeného ako spoločnosť (napríklad SICAV), alebo dôchodkového fondu. Komisia predtým, ako detailne opisuje daňovú schému, ktorá sa uplatňuje na príjmy jednotlivých investičných nástrojov, spresňuje, čo sú špecializované investičné nástroje v zmysle článku 12 DL 269/2003.

17

Napadnuté rozhodnutie ďalej uvádza dôvody, ktoré viedli k začatiu konania (oddiel III), a pripomienky talianskych orgánov, ako aj zúčastnených tretích strán (oddiel IV).

18

Posúdenie Komisie (oddiel V) sa skladá zo siedmich častí. Komisia predovšetkým uvádza, že dotknuté opatrenie kumulatívne zodpovedá kritériám stanoveným v článku 87 ods. 1 ES. Preukazuje existenciu selektívneho zvýhodnenia v prospech najprv špecializovaných investičných nástrojov, potom spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe uvedených špecializovaných investičných nástrojov.

19

Zo štvrtej časti oddielu V napadnutého rozhodnutia, nazvanej „Štátne zdroje“, vyplýva, že poskytnuté výhody pochádzajú od štátu v podobe zrieknutia sa daňových príjmov, ktoré sú spravidla vyberané talianskym daňovým úradom. Nasledujúca časť sa týka dopadu opatrenia na hospodársku súťaž. Komisia v tejto súvislosti uvádza, že špecializované investičné nástroje sú v konkurencii s ostatnými finančnými podnikmi a vystupujú na otvorenom finančnom trhu, ktorý charakterizujú dôležité obchody v rámci Spoločenstva. Okrem toho uvádza, že niektoré spoločnosti s obmedzenou kapitalizáciou, ktoré majú výhody z dotknutého opatrenia, vykonávajú, čo sa týka ich podielu, aktívnu činnosť v odvetviach, v ktorých existuje obchod medzi členskými štátmi.

20

Komisia v šiestej časti, nazvanej „Legitimita opatrenia“, zdôrazňuje, že talianske orgány zaviedli dotknuté opatrenie bez predbežného oznámenia, takže predstavuje nezákonnú štátnu pomoc.

21

Siedma časť hodnotenia Komisie skúma zlučiteľnosť schémy so spoločným trhom.

22

Výroková časť napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Článok 1

Schéma štátnej pomoci, poskytovaná v podobe daňových výhod v prospech [špecializovaných investičných nástrojov] ustanovená v článku 12 [DL] 269/2003, ktoré [Talianska republika] uplatňovalo [uplatňovala — neoficiálny preklad] v rozpore s článkom 88 ods. 3 [ES], je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

[Talianska republika] zruší schému pomoci uvedenú v článku 1 do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 3

1.   Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia [Talianska republika] informuje všetkých finančných sprostredkovateľov vrátane [špecializovaných investičných nástrojov] a všetky ostatné subjekty zúčastnené na uplatňovaní schémy štátnej pomoci uvedenej v článku 1 o rozhodnutí Komisie považovať uvedenú schému za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

2.   Talianska republika prijme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na vrátenie pomoci uvedenej v článku 1, a ktoré boli nelegitímne [nezákonne — neoficiálny preklad] poskytnuté príjemcom investičných nástrojov v podobe spoločnosti alebo prípadne spoločností, ktoré spravujú investičné nástroje v zmluvnej podobe, okrem prípadných opravných prostriedkov podľa národného [vnútroštátneho — neoficiálny preklad] práva.

Talianska republika informuje Komisiu do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o totožnosti príjemcov, o výške poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch a metódach, pomocou ktorých boli tieto sumy stanovené.

3.   Vrátenie je potrebné vykonať bez meškania a v súlade s konaniami podľa národného práva, za účelom [vnútroštátneho práva na účely — neoficiálny preklad] okamžitého a efektívneho vykonania tohto rozhodnutia.

4.   Pomoc určená na vrátenie vynáša [zahŕňa — neoficiálny preklad] úroky odo dňa, kedy bola daná k dispozícii pre príjemcov, do dňa skutočného vrátenia.

Úroky sa počítajú na základe ustanovení hlavy V [kapitoly V– neoficiálny preklad] nariadenia (ES) č. 794/2004.

Článok 4

[Talianska republika] informuje Komisiu, v lehote dvoch mesiacov, odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia, o prijatých a plánovaných opatreniach na vykonanie tohto rozhodnutia. Tieto informácie budú oznámené prostredníctvom dotazníka, ktorý je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Taliansko predloží v tej istej lehote všetky dokumenty potvrdzujúce skutočné začatie konania vrátenia [o vymáhaní pomoci — neoficiálny preklad] voči príjemcom nelegitímnej [nezákonnej — neoficiálny preklad] pomoci.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.“

23

Združenie Assogestioni a spoločnosť Fineco Asset Management SpA (ďalej len „Fineco“) (spoločne ďalej len „žalobcovia“) návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. decembra 2005 podali žalobu proti napadnutému rozhodnutiu.

24

Assogestioni je združením zameraným na podporu kolektívnych záujmov sporiteľských správcovských spoločností a spoločností, ktoré poskytujú správcovské služby. Členmi Assogestioni sú okrem iného sporiteľské správcovské spoločnosti, ktoré spravujú špecializované PKIPCP vyplývajúce z ustanovení článku 12 DL 269/2003, najmä spoločnosť Fineco.

25

Fineco je sporiteľskou správcovskou spoločnosťou, ktorá má podobu akciovej spoločnosti. Spravuje dva z troch špecializovaných spoločných fondov v spoločnostiach s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktoré sú príjemcami daňového opatrenia uvedeného v článku 12 DL 269/2003 a ktoré vykonávajú svoju činnosť v Taliansku.

26

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

27

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

28

Komisia bez toho, aby podala námietku neprípustnosti samostatným podaním podľa článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedla rozsiahle tvrdenia, ktoré smerovali k preukázaniu, že žalobcami podaná žaloba má byť posúdená ako neprípustná.

29

Komisia sa v podstate domnieva, že Fineco nemá aktívnu legitimáciu, lebo nepreukázal osobnú aktívnu legitimáciu v súvislosti s príjemcami schémy pomoci preskúmanej v rozhodnutí, medzi ktorých táto spoločnosť patrí. Žaloba podaná Assogestioni v postavení združenia, ktoré zastupuje záujmy týchto príjemcov pomoci, je podľa nej tiež neprípustná.

30

Komisia začína konštatovaním, že napadnuté rozhodnutie je určené členskému štátu, a nie žalobcom. Preto je potrebné preskúmať, či sa napadnuté rozhodnutia priamo a osobne týka žalobcov. Fineco, ako aj Assogestioni však nie sú napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí.

31

Keďže napadnuté rozhodnutie vyhlásilo schému štátnej pomoci uplatniteľnú na neobmedzený počet podnikov za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ide o akt všeobecného rozsahu. Preto by mal byť osobný záujem jednotlivcov vzhľadom na akt všeobecného rozsahu predmetom prísneho posúdenia judikatúrou.

32

V predmetnej veci podniky ako príjemcovia pomoci nemôžu uviesť ich osobné vlastnosti alebo osobitné okolnosti, ktoré ich charakterizujú vo vzťahu k iným podnikom. Toto preskúmanie je potvrdené judikatúrou. Komisia v tejto súvislosti cituje niektoré rozsudky, medzi nimi aj rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 2006, Atzeni a i. (C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, body 32 až 34).

33

Komisia skúma niektoré rozsudky, ktorými bolo rozhodnuté o prípustnosti žaloby o neplatnosť, najmä tie, ktoré uviedli žalobcovia, a poukazuje na rozdiely, ktoré odlišujú dotknuté veci od predmetného prípadu.

34

Zvlášť rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, ďalej len „rozsudok Sardegna Lines“), bol odôvodnený skutkovými okolnosťami v danom prípade, konkrétne skutočnosťou, že žalobkyňa Sardegna Lines bola hlavným príjemcom schémy dotknutej pomoci, o čom Komisia vedela, keď rozhodovala o schéme štátnej pomoci.

35

Komisia uvádza, že za každého predpokladu sa treba zbaviť dojmu, prípadne vyplývajúceho z niektorých rozsudkov, podľa ktorého existencia príkazu na vymáhanie pomoci má rozhodujúci význam na účely preskúmania prípustnosti žalôb. Takéto posúdenie by malo totiž za následok uvedenie skutočných príjemcov schémy neoznámenej štátnej pomoci do výhodnejšej situácie, vzhľadom na prípustnosť ich žalôb, ako príjemcov oznámenej pomoci, čo by podnecovalo členské štáty neoznamovať štátne pomoci, čím by porušovali kontrolný mechanizmus stanovený v Zmluve. Navyše skutočná existencia povinnosti vymáhania pomoci od podnikov môže byť nariadená len po vykonaní zistení, ktorých povaha môže byť z hľadiska okolností rozdielna. Okrem toho pripustiť žaloby podané skutočnými príjemcami pomoci poskytnutej v rámci neoznámenej schémy by podľa judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C-188/92, Zb. s. I-833), vystavilo tieto podniky nebezpečenstvu neskoršej straty akejkoľvek právnej ochrany pred vnútroštátnym súdom. Komisia navyše upozorňuje Súd prvého stupňa na neželateľné účinky v praxi, najmä na nárast žalôb, ktoré môže mať prípustnosť uvedených žalôb, pokiaľ by sa rozhodnutie týkalo zvýhodneného daňového režimu alebo iných oslobodení od poplatkov určených veľkému počtu podnikov.

36

Okrem toho Komisia v súvislosti s Assogestioni uvádza, že ide o organizáciu založenú na účely podpory kolektívnych záujmov jej členov. Títo členovia, podobne ako Fineco, sa však nemôžu domáhať osobnej dotknutosti napadnutým rozhodnutím, takže žaloba podaná Assogestioni by takisto mala byť zamietnutá ako neprípustná.

37

Fineco sa naopak domnieva, že žaloba má byť vyhlásená za prípustnú vzhľadom na to, že sa jej napadnuté rozhodnutie týka nielen priamo, ale aj osobne. Fineco je osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím ako skutočný príjemca schémy pomoci, ktorý je predmetom uvedeného rozhodnutia. Navyše mu bolo napadnuté rozhodnutie priamo oznámené Talianskou republikou. Fineco sa tiež domnieva, že sa odlišuje od ostatných subjektov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, pretože v deň prijatia tohto rozhodnutia dva zo spoločných investičných fondov, ktoré spravuje, spĺňali podmienky požadované na využitie predmetného daňového opatrenia. Podľa Fineca Súdny dvor pripustil, že skutočnosť byť príjemcom pomocného opatrenia dovoľuje podniku spochybniť rozhodnutie Komisie, ktorá vyhlásila túto pomoc za nezlučiteľnú so spoločným trhom bez ohľadu na to, že rozhodnutie bolo adresované členskému štátu. Je to tak aj v prípade, keď Komisia vyhlási schému štátnej pomoci za nezákonnú, ako to vyplýva z viacerých rozsudkov.

38

Fineco tvrdí, že judikatúru uvedenú Komisiou na podporu neprípustnosti žaloby nemožno v predmetnej veci uplatniť.

39

Fineco sa okrem toho domnieva, že Komisia sa usiluje podriadiť prípustnosť týchto žalôb dodatočnej podmienke, ktorú judikatúra nepozná, a to existencii individuálneho správneho aktu vnútroštátnych orgánov.

40

Fineco tvrdí, že sa ho napadnuté rozhodnutie osobne týka z iného dôvodu, a to na základe existencie príkazu na vymáhanie pomoci, ktorý sa ho priamo týka ako skutočného príjemcu daňových zvýhodnení.

41

Assogestioni tvrdí, že chráni nielen svoje vlastné záujmy, ale aj záujmy BNL Gestioni a Fineca. Vzhľadom na to, že sa napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka týchto spoločností, Assogestioni sa domnieva, že má aktívnu legitimáciu na konanie v ich mene. Združenie Assogestioni zdôrazňuje, že sa okrem iného zúčastnilo na konaní, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia.

42

Podľa článku 230 štvrtého odseku ES môže každá fyzická alebo právnická osoba za rovnakých podmienok podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré jej je určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia lebo rozhodnutia určeného inej osobe.

43

V predmetnej veci je zrejmé, že rozhodnutie je určené Talianskej republike, a nie žalobcom. Preto je potrebné preskúmať, či sa napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka žalobcov.

44

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti považuje za vhodné najprv preskúmať, či je Fineco priamo a osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím.

45

Na základe ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje podobne ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a Sardegna Lines, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 32).

46

Súdny dvor už rozhodol, že podnik v zásade nemôže napadnúť rozhodnutie Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslušnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiž vzhľadom na žalujúci podnik javí ako všeobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatňuje na objektívne určené situácie a zahŕňa právne účinky vzhľadom na určitú kategóriu osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 37 a tam citovanú judikatúru).

47

Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie neoznačuje podnik alebo podniky, ktoré sú príjemcami predmetnej pomoci. Jeho prvý článok vyhlasuje schému štátnej pomoci, ktorú Talianska republika uviedla vo forme daňového zvýhodnenia v prospech špecializovaných investičných subjektov, za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Napadnuté rozhodnutie sa preto uplatňuje na objektívne určené situácie a má právne účinky vzhľadom na určitú kategóriu osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom v zmysle už citovanej judikatúry.

48

Treba však pripomenúť, že v bodoch 34 a 35 rozsudku Sardegna Lines, už citovaného v bode 34 vyššie, Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že podnik Sardegna Lines bol predmetným rozhodnutím v tejto veci osobne dotknutý nielen ako podnik v odvetví námornej dopravy na Sardínii, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci určenej sardínskym vlastníkom lodí, ale aj ako skutočný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, bol uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a jeho žaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu bola prípustná (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007, Salvat père & fils a i./Komisia, T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 69).

49

Preto je potrebné preskúmať, či má Fineco postavenie skutočného príjemcu individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy odvetvovej pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia.

50

Je zjavné, že Fineco je sporiteľskou správcovskou spoločnosťou a že na základe toho spravuje dva spoločné fondy špecializované na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, konkrétne „Fineco AM Small Cap Italy“ a „Fineco Small Cap Europe“, vyplývajúce z článku 12 DL 269/2003. V postavení správcu týchto dvoch fondov odvádza náhradnú daň stanovenú týmto ustanovením, takže je príjemcom pomoci priznanej dotknutým opatrením, ktorej vrátenie sa požaduje. Komisia napokon na pojednávaní uznala, že Fineco už uplatnil dotknuté opatrenie a vymáhanie sa ho v zásade dotýka.

51

Fineco je teda skutočným príjemcom individuálnej pomoci, ktorej vrátenie sa požaduje. Je preto osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím.

52

Pokiaľ ide o priamu dotknutosť Fineca v rozsahu, v akom článok 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia ukladá Talianskej republike povinnosť prijať opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci uvedenej v článku 1, Fineco sa musí považovať za priamo dotknutý týmito ustanoveniami (pozri v tomto zmysle rozsudky Sardegna Lines, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 36, a Salvat père & fils a i./Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 75).

53

Dve kritériá priamej dotknutosti vyplývajúce z judikatúry, a to po prvé skutočnosť, že predmetný akt musí mať priamo účinky na právne postavenie jednotlivca, a po druhé, že uvedený akt nesmie ponechávať žiadnu voľnú úvahu osobám, ktorým je určený a ktoré sú poverené jeho vykonaním, sú totiž v predmetnej veci splnené (rozsudok Salvat père & fils a i./Komisia, už citovaný v bode 48 vyššie, bod 76).

54

Preto je potrebné vyhlásiť žalobu Fineca za prípustnú.

55

Podľa ustálenej judikatúry je združenie poverené ochranou kolektívnych záujmov v zásade oprávnené podať žalobu o neplatnosť konečného rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci, len ak sú na to samostatne oprávnené aj dotknuté podniky alebo ak toto združenie môže uplatňovať vlastný záujem na podaní žaloby najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávača bolo ovplyvnené aktom, ktorého neplatnosť sa navrhuje (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 23 a tam citovanú judikatúru).

56

Na základe tejto judikatúry a vzhľadom na to, že združenie Assogestioni je poverené ochranou kolektívnych záujmov svojich členov a aspoň jeden z nich, a to Fineco, je oprávnený napadnúť rozhodnutie, je žaloba Assogestioni rovnako prípustná.

57

V prvej časti tohto žalobného dôvodu žalobcovia v podstate uvádzajú rozporné alebo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s existenciou selektívneho zvýhodnenia.

58

Žalobcovia v prvom rade tvrdia, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Komisia totiž v rozhodnutí o začatí konania odkazuje na priame zvýhodnenie špecializovaných investičných nástrojov prostredníctvom zníženia dane. V napadnutom rozhodnutí Komisia však po potvrdení svojho pôvodného postoja predložila nové tvrdenie, podľa ktorého dotknuté opatrenie zavádza nepriame zvýhodnenie špecializovaných investičných nástrojov, ktoré spočíva vo zvýšení likvidity a poplatkov.

59

V druhom rade po tom, čo Komisia v rozhodnutí o začatí konania a v odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia potvrdila, že dotknuté opatrenie poskytuje špecializovaným investičným nástrojom nepriame zvýhodnenie, si Komisia následne v odôvodnení č. 37 napadnutého rozhodnutia protirečí tým, že príjemcami pomoci už nie sú špecializované investičné nástroje, ale SICAV a SGE. Napriek tomu nie je v tomto prípade nijako potrebné určiť, či sú SICAV a investičné nástroje, ktoré nemajú podobu spoločnosti, podnikmi. Komisia však v odôvodnení č. 38 napadnutého rozhodnutia nesúvislo znovu pripomína, že aj špecializované investičné nástroje, ktoré nie sú spoločnosťami, sú podnikmi. V odôvodnení č. 45 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež uvádza, čo sú v tomto prípade ostatné finančné podniky. Komisia sa tak dopustila zámeny medzi nástrojmi kolektívneho investovania a sporiteľskými správcovskými spoločnosťami.

60

Táto zámena sa objavila aj vo vyjadrení k žalobe, v ktorom Komisia v bode 149 kvalifikuje investičné nástroje čisto zmluvného charakteru ako podniky, hoci v bode 130 toho istého vyjadrenia k žalobe uvádza, že nikdy nekvalifikovala fondy nemajúce právnu subjektivitu ako podniky.

61

Žalobcovia v treťom rade tvrdia, že Komisia nedostatočne právne odôvodňuje existenciu hospodárskeho zvýhodnenia spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, aj keď v odôvodnení č. 42 napadnutého rozhodnutia opisuje toto hypotetické zvýhodnenie ako výhodu, ktorá spočíva vo „zvýšení dopytu po ich akciách a zvýšení ich likvidity“.

62

Podľa žalobcov tieto odôvodnenia robia napadnuté rozhodnutie rozporným a nedovoľujú dotknutým osobám poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonávať jeho kontrolu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa.

63

V druhej časti tohto žalobného dôvodu sa žalobcovia snažia preukázať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tiež rozporné a nedostatočné v súvislosti s existenciou skreslenia hospodárskej súťaže, ktoré narúša obchod v rámci Spoločenstva.

64

Podľa žalobcov uvedením, že spoločnosti, ktoré sú príjemcami pomoci, by mohli existovať na medzinárodných trhoch a vykonávať obchodnú činnosť na trhoch so silnou hospodárskou súťažou, je len zdanlivým odôvodnením. Komisia nevysvetľuje, v čom môže nepriame hospodárske zvýhodnenie poskytnuté spoločnostiam, ktoré sú príjemcami pomoci, narúšať hospodársku súťaž, keďže ide o zanedbateľné sumy určené veľkému počtu spoločností.

65

Komisia s tvrdeniami žalobcov nesúhlasí.

66

Najprv treba pripomenúť, že podľa judikatúry je žalobný dôvod založený na porušení článku 253 ES odlišný od žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatiaľ čo prvý z nich, ktorým sa spochybňuje neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, spočíva v porušení podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spoločenstva preskúmať z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z meritórneho hľadiska, spočíva v porušení právneho pravidla súvisiaceho s uplatňovaním Zmluvy v zmysle toho istého článku 230 ES a môže byť preskúmaný súdom Spoločenstva len vtedy, ak sa ho žalobca dovoláva. Povinnosť odôvodnenia je teda odlišnou otázkou od otázky dôvodnosti odôvodnenia (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67; z , Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35, a z , Holandsko/Komisia, C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 65; rozsudok Súdu prvého stupňa z , Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T-158/99, Zb. s. II-1, bod 97).

67

Podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie požadované článkom 253 ES prispôsobené charakteru dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá je autorkou aktu, aby mali dotknuté osoby možnosť poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súdny orgán mohol vykonať jeho preskúmanie. Povinnosť odôvodnenia musí byť posúdená podľa okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie obsahovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posúdiť nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj s prihliadnutím na dané súvislosti a všetky právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť. Predovšetkým Komisia nie je povinná vyjadriť sa k všetkým tvrdeniam, ktorých sa pred ňou dovolávajú dotknuté osoby, ale postačuje, aby opísala právne skutočnosti a odôvodnenia, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia T-198/01, Zb. s. II-2717, body 59 a 60 a tam citovanú judikatúru).

68

Okrem toho v prípade schémy pomoci môže Komisia na účely zistenia, či daná schéma obsahuje prvky pomoci, preskúmať všeobecné charakteristiky dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý osobitný prípad uplatnenia (rozsudky Súdneho dvora Sardegna Lines, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 51, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24).

69

Vo svetle týchto zásad je preto potrebné preskúmať, či napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené z jednotlivých uvedených hľadísk.

70

Ako vyplýva z uvedenia napadnutého rozhodnutia v bodoch 15 až 22 vyššie, Komisia pri opise dotknutého opatrenia uvádza, že investičné nástroje môžu mať podobu buď zmluvného investičného fondu bez právnej subjektivity, ktorý je spravovaný SGE, alebo investičného fondu založeného ako spoločnosť (napríklad SICAV), alebo dôchodkového fondu (odôvodnenie č. 13).

71

Komisia pritom vzhľadom na dôvody, ktoré odôvodňujú začatie konania, v odôvodnení č. 29 napadnutého rozhodnutia spresňuje, že tým, že uviedla pochybnosti v súvislosti s možnou existenciou pomoci v prospech špecializovaných investičných nástrojov, sa domnievala, že tieto nástroje sú „podnikmi“ podľa článku 87 ods. 1 ES v tom zmysle, že buď majú podobu obchodnej spoločnosti a samy osebe sú podnikmi, alebo majú oddelenú majetkovú podstatu, spravovanú podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži na investičných trhoch.

72

Komisia v odôvodnení č. 35 napadnutého rozhodnutia uvádza svoje hodnotenie pomoci vyhlásením, že zníženie dane v prospech investorov predstavuje štátnu pomoc v prospech tak špecializovaných investičných nástrojov, ako aj spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe týchto subjektov.

73

Komisia v súlade s týmto rozlišovaním následne rozdelila svoje skúmanie tak, že odôvodnenia č. 36 až 41 venovala selektívnemu zvýhodneniu špecializovaných investičných nástrojov a odôvodnenia č. 42 a 43 selektívnemu zvýhodneniu dotknutých spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou.

74

Pokiaľ ide o špecializované investičné nástroje, Komisia v odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia pripomína, že v niektorých prípadoch sú investičné nástroje podnikmi v zmysle článku 87 ES, a teda môžu byť príjemcami zníženej dane stanovenej v článku 12 DL 269/2003. Komisia spresňuje, že aj keď investičné nástroje nie sú priamymi príjemcami zníženej dane, ktorá je poskytovaná ich upisovateľom, sú nepriamo hospodársky zvýhodnené, keďže dotknuté opatrenie nabáda upisovateľov na získanie podielov v týchto špecializovaných nástrojoch tak, že im zabezpečí likviditu a dodatočné výnosy vo forme poplatkov za spravovanie a upisovanie.

75

V odôvodnení č. 37 napadnutého rozhodnutia Komisia zohľadňuje pripomienku talianskych orgánov, podľa ktorej sú špecializované investičné nástroje uplatňujúce si zníženú daň v súlade s článkom 12 DL 269/2003 jednoducho majetkovými podstatami, a preto nemôžu byť zo zásady považované za podniky v zmysle článku 87 ES. Komisia však pripomína, že v niektorých prípadoch majú tieto investičné nástroje podobu obchodných spoločností a môžu individuálne prijímať výhody. Komisia tiež pripomína, že ostatné investičné nástroje bez právnej subjektivity sú spravované spoločnosťami, ktoré sú v konkurencii s inými hospodárskymi subjektmi spravujúcimi úspory, a preto tieto podniky môžu využívať výhody.

76

Komisia ďalej v odôvodnení č. 38 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že špecializované investičné nástroje, či už v podobe obchodnej spoločnosti, alebo v inej podobe, vykonávajú hospodársku činnosť, a teda sú podnikmi v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Podľa nej je to potvrdené judikatúrou Súdneho dvora z oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), podľa ktorej predstavujú operácie SICAV spočívajúce v kolektívnom investovaní do prevoditeľných cenných papierov hospodársku činnosť vykonávanú zdaniteľnými osobami v zmysle smernice o DPH.

77

Z toho, čo bolo uvedené, Komisia v odôvodnení č. 39 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje, že daňová výhoda poskytovaná investorom, ktorí investujú do špecializovaných investičných nástrojov, zvýhodňuje tieto nástroje ako také, ak sú podnikmi, ktoré majú podobu obchodnej spoločnosti, alebo podniky, ktoré spravujú tieto nástroje, ak majú zmluvnú podobu.

78

V odôvodnení č. 40 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že podmienka selektívnosti je splnená, pretože dotknuté opatrenie stanovuje výnimočné zníženie dane a je určené len pre špecializované investičné nástroje a ich správcovské spoločnosti. Dodáva, že podľa judikatúry skutočnosť, že výhoda je iba nepriama, nemôže vylúčiť existenciu štátnej pomoci.

79

Komisia napokon v odôvodnení č. 41 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že dotknuté opatrenie poskytuje špecifickú nepriamu výhodu investičným nástrojom a ich správcovským spoločnostiam v neprospech ostatných podnikov, ktoré poskytujú alternatívne formy investícií.

80

Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie týkajúce sa existencie nepriamej selektívnej výhody poskytnutej špecializovaným investičným nástrojom. Uvedené rozhodnutie vysvetľuje, podľa čoho dotknuté investičné nástroje môžu byť považované za vykonávajúce hospodársku činnosť, a teda kvalifikované ako podniky v zmysle článku 87 ES, hoci tak robí odlišnými spôsobmi, v závislosti od ich právnej povahy. Podnikom, ktorý je príjemcom výhody, je buď sám investičný nástroj, pokiaľ má podobu obchodnej spoločnosti, alebo podnik, ktorý ho spravuje, pokiaľ má investičný nástroj zmluvnú podobu.

81

Žalobcovia však poukazujú na viaceré rozpory v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

82

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že rozpor v odôvodnení rozhodnutia je porušením povinnosti vyplývajúcej z článku 253 ES v tom zmysle, že môže narušiť platnosť dotknutého aktu, ak sa preukáže, že pre tento rozpor nemôže ten, komu je tento akt určený, poznať úplne alebo sčasti skutočné dôvody rozhodnutia, a že na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo sčasti právne nepodložený (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 85).

83

V prvom rade, pokiaľ ide o údajný nesúlad medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a odôvodnením rozhodnutia o začatí konania, treba konštatovať, že nesúlad medzi týmito dvoma rozhodnutiami, aj keby bol preukázaný, neznamená, že žalobcovia nie sú schopní poznať dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré z neho vyplývajú.

84

Navyše uplatnením článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 rozhodnutie o začatí konania znovu pripomína relevantné skutkové a právne skutočnosti, zahŕňa predbežné hodnotenie Komisie a uvádza dôvody, ktoré vedú k pochybnostiam o zlučiteľnosti opatrenia so spoločným trhom. Pokiaľ ide o konanie vo veci formálneho zisťovania, toto konanie dovoľuje preskúmať a objasniť otázky uvedené v rozhodnutí o začatí konania. Z článku 7 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že na konci tohto konania môže dôjsť k posunu v analýze Komisie, keďže tá môže napokon rozhodnúť, že opatrenie nepredstavuje pomoc alebo že pochybnosti o jeho zlučiteľnosti boli odstránené. Z toho vyplýva, že konečné rozhodnutie môže byť odlišné od rozhodnutia o začatí konania bez toho, aby tieto rozdiely viedli k neplatnosti konečného rozhodnutia.

85

V každom prípade v predmetnej veci nemožno zistiť nesúlad medzi rozhodnutím o začatí konania a napadnutým rozhodnutím ani v súvislosti s uvedenou výhodou, ani v súvislosti s dotknutými nástrojmi.

86

Pokiaľ ide totiž o nepriamu výhodu, ktorú špecializovaným investičným nástrojom poskytuje dotknuté opatrenie, Komisia už vo svojom rozhodnutí o začatí konania tvrdila, že táto výhoda mohla spočívať v tom, že zvýšením výnosu po zdanení dochádza k podpore dopytu investorov po akciách týchto nástrojov. Toto posúdenie však nemožno považovať za také, ktoré je v rozpore s posúdením uvedeným v odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého špecializované investičné nástroje prijímajú z dotknutého opatrenia nepriamu výhodu, „pretože daňové úľavy pre špecializované investičné nástroje nabádajú upisovateľov nadobudnúť podiely v špecializovaných nástrojoch, čo im zvyšuje likviditu a dodatočné príjmy v podobe poplatkov za spravovanie a upisovanie“. Okrem toho nemožno považovať za protikladnú skutočnosť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla výhradu k poskytnutiu priamej výhody založenej na znížení dane špecializovaným investičným nástrojom.

87

Pokiaľ ide o predmetné investičné nástroje, žalobcovia tiež nesprávne tvrdia, že uvedení príjemcovia pomoci už nie sú špecializovanými investičnými nástrojmi, ale investičnými subjektmi, ktoré majú podobu spoločností, a pokiaľ majú tieto subjekty podobu spoločných fondov, sú spoločnosťami, ktoré ich spravujú tieto fondy.

88

Na jednej strane totiž zostávajú špecializované investičné nástroje považované v zmysle napadnutého rozhodnutia za príjemcov dotknutého opatrenia, aj keď toto rozhodnutie spresňuje, že sú samy osebe príjemcami ako podniky, ak majú podobu spoločnosti, alebo prostredníctvom spoločností, ktoré ich spravujú, ak majú zmluvnú podobu (odôvodnenie č. 39).

89

Na druhej strane v rozhodnutí o začatí konania Komisia už uviedla, že zníženie dane, ktoré sa uplatňuje na špecializované investičné nástroje, mohli uprednostňovať aj spoločnosti, ktoré spravujú takéto fondy a ktoré sú tiež podnikmi v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

90

V druhom rade žalobcovia poukazujú na nepresnosti a rozpory v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

91

Po prvé, pokiaľ ide o príjemcov dotknutého opatrenia a ich postavenia podniku v zmysle článku 87 ods. 1 ES, z odôvodnenia č. 35 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že podľa Komisie je dotknuté opatrenie štátnou pomocou v prospech špecializovaných investičných nástrojov a spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe týchto subjektov.

92

Čo sa týka špecializovaných investičných nástrojov, z odôvodnení č. 13 a 37 vyplýva, že tieto subjekty majú viacero podôb, a čo je pre nás v tomto prípade dôležité, najmä podobu zmluvného investičného fondu bez právnej subjektivity, ktorý je spravovaný SGE, alebo investičného fondu založeného ako obchodná spoločnosť, akým sú napríklad SICAV.

93

Komisia preto v odôvodnení č. 39 napadnutého rozhodnutia opodstatnene potvrdzuje, že dotknuté opatrenie zvýhodňuje samotné investičné nástroje ako podniky, ak majú podobu spoločnosti, alebo podniky, ktoré spravujú tieto nástroje, ak majú zmluvnú podobu. Komisia v odôvodnení č. 41 napadnutého rozhodnutia súvislo uzatvára svoje skúmanie investičných nástrojov v ich rôznych podobách, pripomínajúc, že dotknutá výhoda je poskytnutá tak pre investičné nástroje, ako aj pre ich správcovské spoločnosti.

94

Žalobcovia v postavení v prvom prípade správcovskej spoločnosti dvoch fondov, na ktoré sa vzťahuje dotknuté opatrenie, a v druhom prípade združenia, ktoré zastupuje takéto správcovské spoločnosti, mohli preto rozpoznať dôvody napadnutého rozhodnutia a porozumieť, v čom sa na nich vzťahuje.

95

Tento záver nie je spochybnený údajným nesúladom, ktorý malo obsahovať odôvodnenie č. 38 napadnutého rozhodnutia.

96

Toto odôvodnenie sa totiž prostredníctvom svojho odkazu na judikatúru Súdneho dvora v oblasti daňovej úpravy SICAV zjavne prejaví v preukazovaní ich postavenia ako podnikov. Aj keby sa však toto preukázanie mohlo zdať v určitých súvislostiach vyvrátiteľné a nejasné, na jednej strane sa netýka žalobcov v rozsahu, v akom sa vzťahuje na SICAV, a na druhej strane a predovšetkým musí byť toto odôvodnenie začlenené do príslušného kontextu a chápané z hľadiska celého napadnutého rozhodnutia a jeho výrokovej časti, v ktorej samo osebe netvorí dôležitú súčasť. Tento bod odôvodnenia nemožno teda považovať za spochybňujúci závery, ktoré si žalobcovia mohli pre seba vyvodiť z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení č. 13, 29, 36, 37, 39 a 41.

97

Po druhé, pokiaľ ide o nedostatočné odôvodnenie selektívnej výhody poskytnutej spoločnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov, je potrebné konštatovať, že Komisia ho skúma v odôvodneniach č. 42 a 43 napadnutého rozhodnutia.

98

V odôvodnení č. 42 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že výhoda pre tieto spoločnosti vyplýva v náraste dopytu po ich akciách a v náraste ich likvidity. Komisia zamieta tvrdenie, podľa ktorého tieto spoločnosti nezískali nijakú výhodu, keďže fondy a investori sa snažia predovšetkým o zvýšenie svojich ziskov. Komisia sa totiž domnieva, že výhodnejšia daňová úprava robí investovanie lákavejším, umožňujúc tak uvedeným spoločnostiam vyššiu likviditu aj bez vynaloženia aktívneho úsilia týchto spoločností smerujúceho k využívaniu týchto výhod.

99

Komisia v odôvodnení č. 43 napadnutého rozhodnutia následne vyvracia tvrdenie, podľa ktorého dotknuté opatrenie tvorí opatrenie všeobecnej daňovej politiky určené na podporu kapitalizácie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou a nespadá do pôsobnosti pravidiel o štátnej pomoci.

100

Komisia však v napadnutom rozhodnutí jasne odôvodnila existenciu selektívnej výhody v prospech spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov. Žalobcovia nakoniec v tejto súvislosti nesúhlasia skôr s dôvodnosťou uvedeného odôvodnenia, ktorú nemožno v súlade s judikatúrou, už citovanou v bode 66 vyššie, spochybniť v rámci tohto žalobného dôvodu založeného na nedostatočnom odôvodnení.

101

Prvá časť prvého žalobného dôvodu musí byť teda zamietnutá.

102

Je potrebné pripomenúť, že aj keď je Komisia povinná v odôvodnení svojho rozhodnutia prinajmenšom uviesť okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, ak tieto okolnosti preukazujú, že pomoc môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, nie je povinná preukázať skutočný dopad pomoci, ktorá už bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by malo za následok podstatné zvýhodnenie členských štátov, ktoré poskytli protiprávnu pomoc, v neprospech tých, ktoré oznámili pomoc už v štádiu návrhu (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 215).

103

Vzhľadom na túto judikatúru sa nezdá, že by si Komisia v tomto prípade nesplnila povinnosť dostatočne odôvodniť napadnuté rozhodnutie.

104

V troch odôvodneniach napadnutého rozhodnutia totiž zisťovala dopad dotknutého opatrenia na hospodársku súťaž, na jednej strane vysvetľujúc, v čom podľa nej dotknuté opatrenie narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod v rámci Spoločenstva, a na druhej strane odpovedajúc na niektoré vyjadrenia prednesené počas konania, v ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím.

105

V odôvodnení č. 45 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že dotknuté opatrenie môže narúšať hospodársku súťaž medzi podnikmi a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi, keďže „spoločnosti prijímajúce pomoc môžu pracovať na medzinárodných trhoch a vykonávať obchodné činnosti a iné hospodárske činnosti na trhoch, pre ktoré je charakteristická hospodárska súťaž“. Dopĺňa, že špecializované investičné nástroje „sú v hospodárskej súťaži s inými finančnými podnikmi a pracujú na otvorenom trhu, ktorý je charakteristický podstatným obchodom v rámci Spoločenstva“, a niektoré spoločnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou pôsobia v odvetviach, v ktorých existuje obchod medzi členskými štátmi.

106

Komisia v odôvodnení č. 46 zamieta tvrdenie založené na obmedzených daňových nákladoch dotknutého opatrenia a nízkom počte špecializovaných nástrojov, ktoré boli v prevádzke v roku 2004, keď Komisia začala konanie v súvislosti s dotknutým opatrením. V tejto súvislosti v prvom rade pripomína ustálenú judikatúru, podľa ktorej aj pomoc v malej výške má vplyv na hospodársku súťaž. V druhom rade zdôrazňuje, že Talianska republika nevylučuje, že dotknuté opatrenie by mohlo mať v budúcnosti oveľa vážnejší hospodársky dopad. Komisia dopĺňa, že zamedzenie dopadu dotknutého opatrenia sa tiež môže vysvetľovať vplyvom jej rýchlej reakcie na správanie hospodárskych subjektov. Nakoniec Komisia tvrdí, že na základe údajov, ktoré poskytla Talianska republika, nemožno vyvodiť záver, že výhody, ktoré využívajú jednotliví príjemcovia pomoci z dotknutého opatrenia, zostanú v medziach pomoci de minimis.

107

V odôvodnení č. 47 napadnutého rozhodnutia Komisia z toho vyvodzuje záver, že dotknuté opatrenie „spôsobuje (prostredníctvom daňového zaobchádzania s investormi) zmenu konkurenčnej pozície [konkurenčného postavenia — neoficiálny preklad] niektorých podnikov, ktoré vykonávajú obchodné činnosti, a keďže tieto pôsobia na trhoch, ktoré sú otvorené medzinárodnej konkurencii, narúša tým aj hospodársku súťaž“.

108

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožňuje preto žalobcom a súdu Spoločenstva poznať dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES týkajúce sa ovplyvňovania obchodu medzi členskými štátmi a narúšania hospodárskej súťaže boli v predmetnej veci splnené.

109

Žalobcovia nemôžu Komisii vytýkať, že dôkladnejšie nepreskúmala konkrétny dopad spornej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a na hospodársku súťaž. Komisii totiž neprislúcha vykonať hospodársku analýzu skutočnej situácie dotknutého trhu zo strany trhu podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, z pozície konkurujúcich si podnikov a na základe bežnej výmeny dotknutých služieb medzi členskými štátmi, keďže uviedla, v čom sporná pomoc narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Pokiaľ ide o pomoc, ktorá nebola oznámená, Komisia nie je povinná preukázať skutočný dopad tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok CETM/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, body 102 a 103).

110

Druhá časť prvého žalobného dôvodu založená na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s dopadom dotknutého opatrenia na hospodársku súťaž a obchod v rámci Spoločenstva je teda nedôvodná.

111

Preto je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť v plnom rozsahu.

112

V prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobcovia tvrdia, že dotknuté opatrenie nie je štátnou pomocou, ale daňovým opatrením všeobecnej povahy, keďže je určené všetkým upisovateľom podielových listov investičných nástrojov.

113

Žalobcovia po prvé uvádzajú, že zníženie dane vyplývajúce z dotknutého opatrenia je určené priamo držiteľom podielov v investičných nástrojoch. V prípade zahraničných investičných nástrojov spočíva toto opatrenie v priamom znížení sadzby dane z príjmu upisovateľov podielov týchto investičných nástrojov z 12,5 % na 5 %, zatiaľ čo v prípade talianskych investičných nástrojov to isté opatrenie, ktoré obsahuje zníženie náhradnej dane uplatniteľnej na uvedené investičné nástroje, sa prejavuje okamžite a priamo zvýšením súm, ktoré môžu upisovatelia získať v rámci pravidelného rozdelenia výnosov alebo splatenia či nákupu podielov. Okrem toho zvýšenie kapitálu investičných nástrojov zvýhodňuje len upisovateľov, a nie správcovské spoločnosti. Čo sa týka SICAV, žalobcovia uvádzajú, že v tomto prípade nemôže dôjsť k zvýšeniu poplatkov vyberaných za spravovanie, keďže SICAV poverujú ďalšie podniky správou ich majetku. Pokiaľ ide o špecializované investičné nástroje, ktoré majú sídlo mimo Talianska, žalobcovia tvrdia, že poplatky za spravovanie sú proporcionálne k hrubému prevádzkovému zisku, bez odpočítania náhradnej dane, keďže tieto investičné nástroje nepodliehajú náhradnej dani z prevádzkového zisku.

114

Žalobcovia po druhé uvádzajú, že dotknutí upisovatelia sú vo všeobecnosti jednotlivci, a nie podniky, takže napadnuté rozhodnutie nesprávne potvrdilo, že dotknuté opatrenie je štátnou pomocou.

115

Žalobcovia v druhej časti ich druhého žalobného dôvodu tvrdia, že zo zníženia dane, ktoré zaviedlo napadnuté opatrenie pre SICAV a SGE, nevyplýva žiadne selektívne hospodárske zvýhodnenie.

116

Žalobcovia v prvom rade tvrdia, že predmetné zníženie dane nemôže samo osebe zabezpečiť podnikom, ktoré spravujú špecializované investičné nástroje, získanie dodatočných poplatkov. Aj za predpokladu, že by dotknuté opatrenie mohlo podporiť upisovanie podielov špecializovaných investičných nástrojov, spoločnosti, ktoré ich spravujú, z toho nemusia mať nevyhnutne prospech. Upisovanie podielov špecializovaných investičných nástrojov by mohlo totiž spôsobiť prevod podielov nešpecializovaných investičných nástrojov. Ak sú investičné nástroje spravované tou istou SGE, zvýšenie poplatkov vyberaných za spravovanie špecializovaných investičných nástrojov je kompenzované znížením poplatkov za spravovanie nešpecializovaných investičných nástrojov. Existencia nepriameho hospodárskeho zvýhodnenia predmetných spoločností sa nikdy nepreukázala.

117

Žalobcovia navyše tvrdia, že v praxi Komisie opatrenia, ktoré zvýhodňujú investičné subjekty a fondy, nepredstavujú štátnu pomoc pre podniky, ktoré ich spravujú. Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že poplatky za spravovanie sú pre SICAV nákladné — nie výhodné.

118

Žalobcovia v druhom rade poukazujú na neexistenciu selektívnosti údajnej výhody poskytnutej SICAV a SGE. Výhoda opísaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí je totiž dostupná všetkým SGE, keďže je im dovolené vytvárať investičné nástroje, ktoré zodpovedajú podmienkam stanoveným dotknutým opatrením. Rovnako aj existujúce fondy alebo SICAV by mohli vystupovať ako špecializované investičné nástroje. Za každého predpokladu selektívna povaha predmetnej výhody nemôže podnikom, ktoré využívajú iné formy investičných nástrojov na zhromažďovanie kapitálov, znemožniť dosiahnutie prospechu z dotknutého opatrenia. Tento pohľad by podľa žalobcov dal neprijateľný rozsah pojmu selektívnosť a rozšíril by pojem štátna pomoc na znížené daňové sadzby, ktoré sa uplatňujú iba na výnosy niektorých foriem investičných nástrojov.

119

V tretej časti druhého žalobného dôvodu žalobcovia spochybňujú, že investičné nástroje by mohli byť posúdené ako podniky.

120

Žalobcovia tvrdia, že spoločné investičné fondy nie sú majetkovou podstatou bez nezávislej právnej subjektivity. Navyše, keďže v rozhodnutí o začatí konania bolo uznané, že spoločné fondy nevyrábajú tovary a neposkytujú žiadne služby, Komisia nemôže tieto fondy považovať za podniky. Okrem toho smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, s. 38; Mim. vyd. 09/001, s. 369) považuje príjmy pochádzajúce z platieb, ktoré rozdeľujú investične nástroje, za úroky, a nie za zisk podniku.

121

Vo štvrtej časti druhého žalobného dôvodu žalobcovia spochybňujú, že dotknuté opatrenie poskytlo selektívne hospodárske zvýhodnenie spoločnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov.

122

Nemožno si myslieť, že opatrenie zanedbateľnej hodnoty vo výške 600000 eur, ktorého príjemcami je veľký počet spoločností, podľa žalobcov až 6900 spoločností, by mohlo spôsobiť zvýšenie investícií a zároveň zvýšenie likvidity predmetných spoločností. Komisia v napadnutom rozhodnutí nijako nepreukázala vytýkané ovplyvnenie.

123

V každom prípade cieľ dotknutého opatrenia nemôže zvýšiť likviditu spoločnosti s nízkou kapitalizáciou, ale môže nabádať investorov na rozloženie ich investičného portfólia. Združenie Assogestioni výslovne nesúhlasí s tvrdeniami Komisie v odôvodnení č. 32 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých dotknuté opatrenie sleduje podporu kapitalizácie uvedených spoločností. Nakoniec žalobcovia zdôrazňujú, že dotknuté opatrenie nespôsobuje zníženie výdavkov spojených s investovaním do predmetných spoločností, takže v tom nemožno vidieť podporu investovania v prospech SGE.

124

Aj za predpokladu, že by dotknuté opatrenie zahŕňalo nepriame hospodárske zvýhodnenie pre spoločnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, žalobcovia spochybňujú selektívnu povahu takejto výhody, keďže postavenie týchto spoločností nemožno porovnávať s postavením ostatných kótovaných spoločností. Predpokladaná výhoda poskytnutá kótovaným spoločnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou je odôvodnená cieľom, ktorý dotknuté opatrenie sleduje.

125

Komisia s tvrdeniami žalobcov nesúhlasí.

126

Vo svojom druhom žalobnom dôvode žalobcovia kritizujú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v súvislosti s identifikáciou príjemcov výhody dotknutého opatrenia (prvá časť), s poskytnutím selektívneho zvýhodnenia rôznym kategóriám údajným príjemcom výhody (druhá a štvrtá časť) a s kvalifikáciou rôznych investičných nástrojov ako podnikov (tretia časť). Prvú a tretiu časť tohto žalobného dôvodu treba preskúmať spoločne.

127

V tejto súvislosti je potrené pripomenúť, že článok 87 ES zakazuje pomoc poskytovanú štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov bez stanovenia, podľa čoho sú priamo alebo nepriamo poskytované výhody týkajúce sa pomoci. Judikatúra teda pripustila, že priamo poskytnutá výhoda niektorým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú nevyhnutne podnikmi, môže predstavovať nepriamu výhodu a tým štátnu pomoc pre ostatné fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, body 22 až 35, a z , Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, body 38 a 60 až 66).

128

Podľa odôvodnenia č. 35 napadnutého rozhodnutia „zníženie predmetnej dane v prospech investorov predstavuje štátnu pomoc v prospech… organizácií špecializovaných na investície do akcií spoločností s nízkou a strednou kapitalizáciou“. V odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že „aj keď špecializované investičné nástroje priamo nevyužívajú zníženie dane poskytované ich upisovateľom, tieto nástroje prijímajú nepriamu hospodársku výhodu“. V odôvodnení č. 39 napadnutého rozhodnutia znovu pripomína, že daňové zvýhodnenie poskytnuté investorom, ktorí investujú do špecializovaných investičných nástrojov, zvýhodňuje samotné tieto nástroje.

129

Okrem toho z odôvodnenia č. 42 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnieva, že dotknuté opatrenie poskytuje nepriame selektívne zvýhodnenie spoločnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov, v podobe nárastu dopytu po ich akciách a zvýšenia ich likvidity.

130

Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že Komisia bez spochybnenia, že upisovatelia sú priamymi príjemcami výhody dotknutého opatrenia, kvalifikovala toto opatrenie ako štátnu pomoc vo vzťahu k jeho nepriamym príjemcom, ktorými sú podľa nej špecializované investičné nástroje a spoločnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou.

131

Preto podľa judikatúry už citovanej v bode 127 vyššie skutočnosť, ako tvrdia žalobcovia, že dotknuté opatrenie nie je štátnou pomocou v prospech upisovateľov špecializovaných investičných nástrojov, nebráni takejto kvalifikácii vzhľadom na podniky, ktoré sú len nepriamymi príjemcami tejto výhody. Na konštatovanie existencie zásahu formou štátnych prostriedkov v prospech podniku nie je potrebné, aby tento podnik bol priamym príjemcom výhody (rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, T-93/02, Zb. s. II-143, bod 95).

132

Komisia tak správne právne posúdila dotknuté opatrenie vo vzťahu k jeho nepriamym príjemcom.

133

Z toho vyplýva, že argumentácia žalobcov smerujúca k preukázaniu neexistencie štátnej pomoci na úrovni priamych príjemcov dotknutého opatrenia je neúčinná. Podmienky článku 87 ods. 1 ES totiž nemusia byť splnené na ich úrovni, ale na úrovni nepriamych príjemcov výhody.

134

V rámci toho, pred preskúmaním existencie výhody v prospech nepriamych príjemcov, je potrebné zistiť, ako to navrhujú žalobcovia v tretej časti tohto žalobného dôvodu, či Komisia správne kvalifikovala jednotlivých nepriamych príjemcov ako podniky.

135

V tejto súvislosti treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie rozlišuje dva prípady (pozri odôvodnenia č. 13, 29, 37 a 39 a body 75, 77, 92 a 93 uvedené vyššie). V niektorých prípadoch majú tieto investičné nástroje podobu spoločnosti a samy osebe môžu byť ako podniky príjemcami dotknutej výhody. V ostatných prípadoch uvedené investičné subjekty nemajú právnu subjektivitu, ale sú spravované podnikmi, ktoré sú zvýhodňované v zmysle článku 87 ES. Preto aj keby špecializované investičné nástroje uvedené v článku 12 DL 269/2003 boli, ako sa domnievajú žalobcovia, len jednoduchými majetkovými podstatami bez právnej subjektivity, podľa napadnutého rozhodnutia majú podniky, ktoré ich spravujú, nepriamy prospech z dotknutej výhody. Existencia týchto spoločností, ktoré spravujú tieto zmluvné investičné fondy bez právnej subjektivity, ani skutočnosť, že boli kvalifikované ako podniky, nebola spochybnená. Z toho vyplýva, že dotknuté opatrenie skutočne zvýhodňuje podniky v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

136

V každom prípade je potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že pokiaľ ide v predmetnej veci o schému štátnej pomoci, Komisia mohla preskúmať všeobecné charakteristiky dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý osobitný prípad uplatnenia (pozri judikatúru už citovanú v bode 68 vyššie). Súdny dvor už na účely uplatnenia článku 87 ods. 1 ES na schému štátnej pomoci rozhodol, že postačuje, že táto schéma zvýhodňuje niektoré podniky, pričom toto konštatovanie nie je spochybnené skutočnosťou, že zvýhodňuje tiež príjemcov pomoci, ktorí nie sú podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, body 91 a 92). Komisii preto postačovalo preukázať, že v niektorých prípadoch sú investičné nástroje podnikmi (odôvodnenie č. 36 napadnutého rozhodnutia).

137

Prvá a tretia časť tohto druhého žalobného dôvodu nie sú teda dôvodné.

138

Je potrebné pripomenúť, že za pomoc sa považujú najmä zásahy, ktoré v rozličných podobách zmierňujú náklady bežne zaťažujúce rozpočet podniku a takto, aj keď nie sú subvenciou v presnom zmysle slova, majú rovnakú povahu a také isté účinky (pozri okrem iného rozsudky Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 23, a z , Banco Exterior de España, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13).

139

Z odôvodnenia č. 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, špecializované investičné nástroje využívajú nepriamu výhodu, keďže zníženie dane z investícií v týchto špecializovaných nástrojoch nabáda upisovateľov nadobudnúť v nich podiely, čo im zvyšuje likviditu a dodatočné príjmy v podobe poplatkov za spravovanie a upisovanie. Komisia v odôvodnení č. 39 napadnutého rozhodnutia pripomína, že zvýšenie dopytu po podieloch v špecializovaných investičných nástrojoch spôsobuje zvýšenie poplatkov za spravovanie a upisovanie vyberaných týmito nástrojmi alebo podnikmi, ktoré ich spravujú.

140

Žalobcovia však nesúhlasia so samotnou existenciou takejto výhody v prospech špecializovaných investičných nástrojov a podnikov, ktoré ich spravujú.

141

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého jedine schopnosť podnikov spravujúcich špecializované investičné nástroje im umožňuje získať dodatočné poplatky, je potrebné konštatovať, ako to priznali aj žalobcovia, že dotknuté opatrenie nabáda investorov na upisovanie podielov tohto druhu investičných subjektov. Preto, keďže nie je spochybnené, že poplatky boli vyplatené proporcionálne k príslušnému objemu podielov počas ich upisovania a/alebo za správu fondov, aj keď spôsoby platby môžu byť rôzne, nárast upísaných podielov nevyhnutne spôsobuje zvýšenie poplatkov za spravovanie a upisovanie vyberaných týmito nástrojmi alebo podnikmi, ktoré ich spravujú, ako to tvrdí Komisia v odôvodnení č. 39 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobcov nie je teda dôvodné.

142

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na kompenzácii medzi prípadným zvýšením poplatkov za spravovanie špecializovaných investičných nástrojov a znížením poplatkov za spravovanie nešpecializovaných investičných nástrojov, treba na jednej strane uviesť, že Komisia v odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia uviedla tak poplatky za spravovanie, ako aj poplatky za upisovanie. Argumentácia žalobcov sa však v každom prípade týka len poplatkov za spravovanie. Na druhej strane, ak je možné, že v určitých prípadoch na úrovni poplatkov za spravovanie existuje kompenzácia uvedená žalobcami, nič nenaznačuje, že by mohla mať automatický charakter, ktorý by vo všetkých prípadoch odstránil výhodu poskytnutú dotknutým opatrením.

143

V každom prípade skutočnosť, že by výhoda poskytnutá dotknutým opatrením mohla byť niekedy zrušená, nemôže sama osebe odstrániť kvalifikáciu opatrenia ako výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Na to, aby boli tieto podniky uprednostňované v zmysle článku 87 ods. 1 ES, bez ohľadu na podmienku selektívnosti, postačuje, aby dotknuté opatrenie spôsobilo zvýšenie dopytu po podieloch v špecializovaných investičných nástrojoch a tým poplatkov za spravovanie a upisovanie vyberaných týmito nástrojmi alebo podnikmi, ktoré ich spravujú. Nie je potrebné v tejto súvislosti zisťovať, či celkový počet všetkých poplatkov, ktoré tieto podniky vyberali pred prijatím dotknutého opatrenia, pri všetkých nástrojoch a všetkých plneniach spoločne, sa zvýšil či nezvýšil alebo sa môže či nemôže zvýšiť.

144

Okrem toho treba zdôrazniť, že ak žalobcovia uvádzajú, že poplatky za spravovanie sú pre SICAV nákladné, lebo sa vyplácajú spoločnostiam, ktoré ich spravujú, potvrdzujú tvrdenie Komisie, podľa ktorého ak je špecializovaný investičný nástroj spravovaný správcovskou spoločnosťou, táto správcovská spoločnosť využíva výhodu z dotknutého opatrenia v podobe zvýšenia poplatkov za spravovanie a upisovanie (pozri odôvodnenie č. 39 napadnutého rozhodnutia).

145

Nakoniec argumentácia žalobcov založená na rozhodovacej praxi Komisie nie je o nič presvedčivejšia. Je totiž potrebné pripomenúť, že pojem štátna pomoc vystihuje objektívnu situáciu, ktorá sa posudzuje v čase, keď Komisia prijíma svoje rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 137), a slúži ako odpoveď na jedinú otázku, či štátne opatrenie udeľuje, alebo neudeľuje jednému alebo viacerým podnikom výhodu (rozsudok Súdu prvého stupňa zo , Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 180). Rozhodovacia prax Komisie v tejto oblasti, vzhľadom na ktorú sa účastníci konania navyše nezhodujú, sa preto nezdá rozhodujúca.

146

Žiadne z tvrdení žalobcov, ktorým spochybňujú existenciu výhody v prospech špecializovaných investičných nástrojov alebo podnikov, ktoré ich spravujú, nie je teda dôvodné.

147

Žalobcovia však v súvislosti s uvedenými nástrojmi alebo podnikmi namietajú aj proti selektívnej povahe dotknutého opatrenia.

148

Ako vyplýva z textu článku 87 ods. 1 ES, hospodárske zvýhodnenie poskytované členským štátom má podobu pomoci len vtedy, ak tým, že má určitú selektívnu povahu, môže zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu“. Na účely uplatnenia tohto ustanovenia treba len určiť, či v rámci predmetného právneho režimu štátne opatrenie môže zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES vo vzťahu k iným podnikom, ktoré sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na cieľ sledovaný dotknutým opatrením (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, body 34 a 41 a tam citovanú judikatúru).

149

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora podmienku selektívnej povahy nespĺňa opatrenie, ktoré hoci predstavuje pre svojho príjemcu zvýhodnenie, možno odôvodniť povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, v ktorom figuruje (rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, už citovaný v bode 148 vyššie, bod 42).

150

Najskôr, čo sa týka špecializovaných investičných nástrojov, ktoré sú spoločnosťami a samy osebe môžu byť ako podniky príjemcami dotknutej výhody (pozri v bode 135 vyššie), ako vyplýva z odôvodnení č. 11 až 19 napadnutého rozhodnutia a vysvetlenia uvedeného v odôvodnení č. 40 tohto rozhodnutia, dotknuté opatrenie stanovuje zníženie dane „pre [špecializované investičné nástroje] a pre príslušné správcovské spoločnosti“. Keďže je taxatívne určené riadne definovaným investičným nástrojom a spĺňa osobitné podmienky „v neprospech ostatných podnikov, ktoré poskytujú alternatívne formy investícií“ (odôvodnenie č. 41 napadnutého rozhodnutia), zvýhodňuje niektoré investičné nástroje oproti ostatným, ktoré sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii v zmysle judikatúry už citovanej v bode 148 vyššie. Dotknuté opatrenie má teda selektívnu povahu v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

151

V tejto súvislosti nie je tvrdenie žalobcov, podľa ktorého zvýhodnenie vyplývajúce z dotknutého opatrenia je dostupné pre všetky investičné subjekty, ktoré spĺňajú stanovené podmienky, presvedčivé.

152

Samotná skutočnosť, že zvýhodnenie by mohli využívať všetky investičné nástroje, ktoré spĺňajú stanovené podmienky, totiž ako taká nedáva dotknutému opatreniu všeobecnú povahu a nebráni tomu, že dotknuté opatrenie má selektívnu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 58).

153

Z toho vyplýva, že dotknuté opatrenie poskytuje selektívne zvýhodnenie niektorým špecializovaným investičným nástrojom a uplatňuje sa naň článok 87 ods. 1 ES. Toto konštatovanie nemožno spochybniť skutočnosťou, že z predmetnej schémy pomoci majú prospech aj príjemcovia, ktorí nie sú podnikmi (pozri bod 136 vyššie). Tieto úvahy preto postačujú na zamietnutie druhej časti druhého žalobného dôvodu.

154

Navyše treba uviesť, že v súvislosti najmä so špecializovanými investičnými nástrojmi, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sa Komisia domnieva, že dotknuté opatrenie zvýhodňuje správcovské spoločnosti, ktoré ich spravujú a ktorých postavenie ako podniku nie je spochybnené (pozri najmä odôvodnenia č. 37 a 39 napadnutého rozhodnutia). Je však potrebné konštatovať, že v súvislosti s týmito spoločnosťami je podmienka selektívnosti splnená aj v súlade s judikatúrou už citovanou v bode 148 vyššie.

155

Treba totiž zdôrazniť, že pomoc môže byť z hľadiska článku 87 ods. 1 ES selektívna, aj keď sa týka celého hospodárskeho odvetvia (rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 136 vyššie, bod 95).

156

V predmetnej veci sa dotknuté opatrenie uplatňuje vo finančnom odvetví. V rámci tohto odvetvia zvýhodňuje len podniky, ktoré vykonávajú uvedené plnenia. Keďže sa neuplatňuje na všetky hospodárske subjekty, nemožno naň hľadieť ako na všeobecné opatrenie daňovej alebo hospodárskej politiky. Opatrenie sa v skutočnosti odchyľuje od spoločnej daňovej právnej úpravy. Správcovské spoločnosti, ktoré sú jeho príjemcami, nepriamo požívajú zvýhodnenie, ktoré nie je upravené v rámci riadneho uplatňovania tejto schémy a ktorého sa nemôžu domáhať podniky vo finančnom odvetví, ktoré nevykonávajú správcovské operácie špecializovaných investičných nástrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 136 vyššie, body 96, 97, 99 a 100). Dotknuté opatrenie je preto rovnako selektívne vo vzťahu k správcovským spoločnostiam špecializovaných investičných nástrojov.

157

Tento záver nemožno spochybniť skutočnosťou, že je možné, že niektoré SGE využívajú zvýhodnenie poskytnuté dotknutým opatrením pre niektoré svoje činnosti a pre iné nie. Nemožno totiž tvrdiť, že im dotknuté opatrenie poskytuje výhodu pre niektoré osobitné činnosti, zatiaľ čo ostatné nešpecializované SGE nie sú zvýhodňované.

158

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhá časť druhého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

159

Z odôvodnenia č. 42 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia usudzuje, že dotknuté opatrenie poskytuje nepriame selektívne zvýhodnenie spoločnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov, v podobe dopytu po ich akciách a zvýšením ich likvidity, ktoré sa spájajú s najvýhodnejším investovaním.

160

Žalobcovia spochybňujú, že dotknuté opatrenie by mohlo spôsobiť takéto zvýšenie. Toto tvrdenie je nielen nepravdivé z dôvodu zanedbateľnej výšky, ktorú Talianska republika vymedzila pre dotknuté opatrenie, ale nemožno ho ani preukázať v napadnutom rozhodnutí.

161

Pokiaľ ide o vzťah, ktorý sa usilujú preukázať žalobcovia medzi sumou poskytnutou talianskymi orgánmi pre dotknuté opatrenie a počtom spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, je potrebné poznamenať, že tento vzťah nemôže vyvrátiť vzťah medzi posilnením príťažlivosti investícií v týchto spoločnostiach a zvýšením ich likvidity, ktorý je zdôraznený v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 42).

162

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Talianska republika tvrdí, že dotknuté opatrenie podporuje trhovú kapitalizáciu spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou v porovnaní s trhovou kapitalizáciou ostatných kótovaných spoločností v Európe (odôvodnenie č. 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia aj vo svojej duplike v tejto veci znovu uviedla časť žaloby talianskych orgánov vo veci T-424/05, z ktorej vyplýva, že poskytnutie daňových úľav inštitucionálnym investorom, ktorí majú podiel v spoločnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, zmierňuje negatívne vplyvy zníženej kapitalizácie na perspektívu vývoja podnikov, keďže vysoká kapitalizácia podporuje nárast objemu spoločnosti. Žalobcovia tvrdia, že cieľom dotknutého opatrenia nie je zvýšenie likvidity týchto spoločnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. Tvrdia však, že dotknuté opatrenie podporuje investorov na rozloženie ich investičného portfólia získavaním podielov v špecializovaných investičných nástrojoch, ako aj zároveň nabáda SGE na rozšírenie ich ponuky výrobkov. Preto aj keby dotknuté opatrenie nemalo cieľ, ako ho uvádza jeho autor, ale cieľ, ako ho uvádzajú žalobcovia, stále platí, že v očiach investorov zvýši atraktívnosť investícií v uvedených spoločnostiach a že zvýšením dopytu po ich akciách poskytne týmto spoločnostiam zvýhodnenie.

163

Súdny dvor navyše už rozhodol, že opatrenie, ktoré umožňuje dotknutým podnikom zvýšiť ich vlastné fondy za výhodnejších podmienok, môže predstavovať štátnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 127 vyššie, bod 34). Jednoduché zvýšenie likvidity môže teda v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, predstavovať zvýhodnenie v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

164

Okrem toho tvrdenie žalobcov, podľa ktorého SICAV alebo SGE uskutočňujú operácie podľa potrieb maximálneho zisku, a nie z hľadiska prípadného zníženia dane, nie je presvedčivé. Na jednej strane totiž neexistuje nesúlad medzi týmito dvoma odôvodneniami, keďže prípadné zníženie dane v podstate zvyšuje zisk. Na druhej strane, ak dotknuté opatrenie dosahuje cieľ, ktorý uvádzajú žalobcovia, nabádať SGE na rozšírenie ich ponuky výrobkov znamená, že má evidentne vplyv na ich politiku, keďže tak vyvoláva zvýšenie dopytu po akciách spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou.

165

Preto Komisia v odôvodnení č. 42 napadnutého rozhodnutia správne vyvodila záver, že zvýhodňovaním dopytu investorov po akciách spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou dotknuté opatrenie nepriamo zvýhodňuje tieto spoločnosti.

166

Z judikatúry už citovanej v bodoch 148 a 149 vyššie však vyplýva na jednej strane, že skúmanie selektívnej povahy opatrenia si vyžaduje porovnanie situácie podnikov, ktoré sú príjemcami výhody, so situáciou ostatných podnikov, ktoré sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii s ohľadom na cieľ sledovaný dotknutým opatrením, a na druhej strane, že opatrenie predstavujúce zvýhodnenie nespĺňa podmienku selektívnosti, pokiaľ je odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, v ktorom funguje.

167

Žalobcovia však tvrdia na jednej strane, že situácia kótovaných spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou nie je porovnateľná so situáciou väčších spoločností, a na druhej strane, že obmedzenie opatrenia na prvé uvedené spoločnosti nie je selektívnym kritériom, lebo je odôvodnené sledovaným cieľom.

168

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, je potrebné konštatovať, že žalobcovia neposkytli nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval nemožnosť porovnať situáciu kolektívneho investovania v spoločnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou so situáciou kolektívneho investovania v ostatných spoločnostiach, dokonca so situáciou spoločností individuálneho investovania. Predovšetkým skutočnosť, že spoločnosti s vysokou kapitalizáciou disponujú práve podstatným kapitálovým majetkom a sú už dostatočne prítomné na trhoch a v portfóliách investičných nástrojov, nebráni z týchto jediných dôvodov ich porovnaniu so spoločnosťami s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. Navyše, ak žalobcovia tvrdia, že dotknuté opatrenie podporuje investorov na rozloženie ich investičného portfólia a nabáda SGE na rozšírenie ich ponuky výrobkov, implicitne priznávajú, že podielmi spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou a iných spoločností, napríklad s vysokou kapitalizáciou, sú investície a výrobky, ktoré môžu byť súčasťou toho istého portfólia. Pokiaľ dotknuté opatrenie môže nabádať investorov na vyváženie ich portfólia, z ich pohľadu to znamená, že investície v spoločnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou sú porovnateľné s investíciami v iných spoločnostiach, a môžu ich teda prilákať natoľko, pokiaľ sú pre ne výhodnejšie ako zvýhodnenie, ktoré im poskytuje dotknuté opatrenie.

169

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia ho preskúmala v odôvodnení č. 42 napadnutého rozhodnutia. V tomto odôvodnení sa domnieva, že poskytnuté daňové zvýhodnenie nekompenzuje podstatné rozdiely daňovej úpravy medzi kolektívnym investovaním v spoločnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou na jednej strane a kolektívnym investovaním v iných spoločnostiach alebo individuálnym investovaním v nekótovaných spoločnostiach na strane druhej. Opatrenie takisto nie je možné odôvodniť na základe samotného špecifického cieľa, pretože sa obmedzuje iba na ustanovenie zníženia dane v prípade špecializovaných kolektívnych investícií do akcií spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou a pretože ako také nie je selektívne ani primerané vzhľadom na svoj cieľ zvýhodňovať kapitalizáciu týchto spoločností, ale skôr podmienené požiadavkou, aby boli investície vykonávané prostredníctvom špecializovaných investičných nástrojov.

170

Žalobcovia však nepredložili nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého je napadnuté opatrenie odôvodnené cieľom, ktorý sleduje, a tým je podľa ich názoru zabezpečiť, aby investori rozložili svoje portfólio investícií upisovaním podielov v špecializovaných investičných nástrojoch, a podľa talianskych orgánov zabezpečiť kapitalizáciu týchto spoločností. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak má platiť, že sledovanie cieľa hospodárskej alebo priemyselnej politiky, akým je podpora investovania, vylučuje selektívne opatrenie z uplatnenia článku 87 ods. 1 ES, stráca toto ustanovenie potrebný účinok. V súlade s ustálenou judikatúrou je teda potrebné konštatovať, že cieľ sledovaný dotknutým opatrením nemôže brániť jeho kvalifikácii ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES (rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, už citovaný v bode 152 vyššie, bod 51).

171

Nakoniec treba uviesť, že táto časť, aj keby bola dôvodná, sama osebe nepostačuje na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zahŕňa aj špecializované investičné nástroje alebo správcovské spoločnosti.

172

Ani štvrtá časť druhého žalobného dôvodu nie je dôvodná, takže celý druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

173

Žalobcovia subsidiárne uvádzajú tretí žalobný dôvod za predpokladu, že by Súd prvého stupňa rozhodol, že dotknuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Podľa ich názoru dotknuté opatrenie spĺňa dve podmienky stanovené v článku 87 ods. 2 písm. a) ES. Po prvé ide o opatrenie, ktoré má sociálnu povahu v prospech investorov. Po druhé nespôsobuje žiadnu diskrimináciu medzi vnútroštátnymi finančnými výrobkami a finančnými výrobkami Spoločenstva. Sociálna povaha skúmaného opatrenia vyplýva zo založenia nástroja, ktorý umožňuje malým sporiteľom získať akcie spoločností, ktoré by im inak boli ťažko dostupné.

174

V každom prípade rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia (T-200/04, neuverejnený v Zbierke), uvedený Komisiou, nemožno uplatniť, lebo v citovanej časti Súd prvého stupňa odpovedal na výhradu založenú na nevykonaní dokazovania.

175

Komisia s tvrdeniami žalobcov nesúhlasí.

176

Pokiaľ ide o určenie na jednej strane, či sa príjemca pomoci môže odvolávať na skutočnosti a písomnosti, s ktorými nebola Komisia oboznámená pred vydaním svojho rozhodnutia, a na druhej strane, či žalobné dôvody založené na takých skutočnostiach a písomnostiach sú prípustné, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť zákonnosť aktu Spoločenstva v rámci žaloby o neplatnosť podanej podľa článku 230 ES posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v čase prijatia tohto aktu. Obzvlášť komplexné posúdenia uskutočnené Komisiou môžu byť preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich uskutočnenia. V tejto súvislosti nemožno Komisii vytýkať, že nezohľadnila prípadné informácie, ktoré jej mohli byť predložené v priebehu správneho konania, ale predložené neboli, keďže Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmať, ktoré skutočnosti jej mohli byť predložené (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2006, Ter Lembeek/Komisia, T-217/02, Zb. s. II-4483, body 82 a 83 a tam citovanú judikatúru).

177

Súd prvého stupňa z toho vyvodil, že je neprípustné, aby žalobca, ktorý bol účastníkom konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES, uplatňoval skutkové tvrdenia, ktoré neboli Komisii známe a ktoré jej žalobca neoznámil v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania. Naopak, nič nebráni dotknutej osobe, aby uplatnila proti konečnému rozhodnutiu právny žalobný dôvod, ktorý nebol uplatnený v priebehu správneho konania (rozsudok Ter Lembeek/Komisia, už citovaný v bode 176 vyššie, bod 84).

178

Preto žalobcovia nemôžu v tomto štádiu konania s určitosťou uplatniť skutkové informácie, ktoré neboli Komisii známe v priebehu prijatia jej rozhodnutia a neboli jej oznámené v priebehu konania vo veci zisťovania. Nič im však nebráni v rámci tejto žaloby namietať porušenie článku 87 ods. 2 písm. a) ES, aj keď výslovne nenamietali posúdenie Komisie v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s nemožnosťou uplatnenia výnimiek stanovených v článku 87 ods. 2 a 3 ES.

179

V rámci meritórneho skúmania tohto žalobného dôvodu je potrebné najprv pripomenúť, že v súvislosti s výnimkou zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom stanovenej v článku 87 ods. 1 ES musí byť článok 87 ods. 2 písm. a) ES predmetom doslovného výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 127 vyššie, bod 49).

180

Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení č. 52 výslovne vylučuje uplatnenie výnimky uvedenej žalobcami.

181

Zo znenia článku 87 ods. 2 písm. a) ES vyplýva, že uplatnenie tejto výnimky je podmienené sociálnou povahou pomoci, ktorá musí byť poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom a bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov.

182

Preto pokiaľ nie je namietané, že pomoc je poskytovaná bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu dotknutých investičných nástrojov, je určená investorom všetkých kategórií bez rozdielu, ktorým znižuje dane alebo poplatky. Dotknuté opatrenie preto nemá žiadnu sociálnu povahu. Komisia teda odôvodnene vylúčila uplatnenie výnimky stanovenej v článku 87 ods. 2 písm. a) ES.

183

Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

184

Týmto žalobným dôvodom, ktorý je uvedený ešte subsidiárnejšie za predpokladu, že by Súd prvého stupňa nezrušil napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu, sa žalobcovia domáhajú zrušenia príkazu na vymáhanie pomoci, keďže sa týka investičných nástrojov, ktoré majú podobu spoločností a podnikov spravujúcich investičné nástroje zmluvnej podoby.

185

Nezákonnosť príkazu na vymáhanie pomoci vyplýva podľa žalobcov v prvom rade z neexistencie podobnosti medzi skutočnými príjemcami dotknutého opatrenia a osobami, proti ktorým dotknutý príkaz na vymáhanie pomoci smeruje, konkrétne talianske špecializované SICAV a talianske SGE spravujúce spoločné špecializované fondy. Z článku 88 ES a článku 14 nariadenia č. 659/1999 totiž vyplýva, že príkaz na vymáhanie pomoci sa môže vzťahovať iba na samotných priamych a skutočných príjemcov pomoci. Komisia však priznala, najmä v odôvodnení č. 42 napadnutého rozhodnutia, že skutočnými príjemcami skúmaného opatrenia sú len investori, keďže špecializované investičné nástroje sú iba nepriamymi príjemcami.

186

Podľa žalobcov je neprimerané nariadiť dotknutým SICAV a SGE vrátenie výšky náhradnej daňovej úľavy uplatnenej na prevádzkový zisk, zatiaľ čo zvýhodnenie, ktorého majú byť príjemcovia, spočíva vo zvýšení vyberaných poplatkov. Komisia nie je oprávnená nariadiť vymáhanie sumy, ktorá nezodpovedá sume zo zvýhodnenia, ktoré podniky skutočne využili. Nariadením vymáhania neprimeranej sumy Komisia porušuje článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, v ktorého znení „Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva spoločenstva“. Žalobcovia v tejto súvislosti zdôrazňujú, že netvrdia, že príkaz na vymáhanie pomoci je ako taký neprimeraný.

187

Žalobcovia v druhom rade tvrdia, že vykonanie príkazu na vymáhanie pomoci postaví špecializované talianske SICAV a talianske SGE, ktoré spravujú spoločné špecializované fondy, do nevýhodnejšej situácie, ako je tá, v ktorej by sa nachádzali v prípade neexistencie dotknutého opatrenia, lebo vrátenie rovnakej výšky daňovej úľavy by predstavovalo náklady, ktoré by inak nepoznali. Okrem toho si nebudú môcť tieto náklady vymáhať od investorov. Zdanenie takýchto dodatočných nákladov by bolo teda v rozpore s judikatúrou, ktorá nariaďuje obnovenie status quo ante vrátením protiprávne vyplatenej pomoci.

188

Žalobcovia v treťom rade uvádzajú, že talianske orgány nemôžu vykonať prikázané vymáhanie pomoci v súvislosti so špecializovanými investičnými nástrojmi, ktorých sídlo sa nachádza v inom členskom štáte, či už ide o SICAV, alebo o SGE spravujúce spoločné fondy, pretože dotknutý príkaz na vymáhanie pomoci je nielen nezákonný, ale aj neuplatniteľný, čo je zdrojom diskriminácie z dôvodu miesta sídla špecializovaných investičných nástrojov.

189

Komisia s tvrdeniami žalobcov nesúhlasí.

190

Článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 stanovuje, že v prípade prijatia záporných rozhodnutí v súvislosti s protiprávnou pomocou Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu. Komisia nevyžaduje vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.

191

Je potrebné pripomenúť, že zrušenie protiprávnej pomoci prostredníctvom vymáhania je zákonitým dôsledkom konštatovania jej protiprávnosti a smeruje k obnoveniu predchádzajúcej situácie (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 74, a rozsudok Súdu prvého stupňa z , Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 308).

192

Hlavným cieľom, ktorý sa sleduje vrátením protiprávne vyplatenej štátnej pomoci, je odstrániť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou získanou na základe protiprávnej pomoci (rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 191 vyššie, bod 76; rozsudky Súdu prvého stupňa z , Saxonia Edelmetalle a i./Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 114, a Freistaat Thüringen/Komisia, už citovaný v bode 191 vyššie, bod 310).

193

Vymáhanie pomoci s cieľom obnoviť pôvodný stav nemožno v zásade posudzovať ako neprimerané opatrenie vzhľadom na účel ustanovení Zmluvy v oblasti štátnej pomoci. Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu požíval voči svojim konkurentom, a obnoví sa pôvodná situácia, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, body 103 a 104, a z , Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 113).

194

Pokiaľ ide o pomoc daňovej povahy, Súdny dvor už rozhodol, že obnovenie pôvodného stavu predstavuje čo najrýchlejší návrat k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné plnenia uskutočnili bez poskytnutia zníženia dane. Takýto návrat do pôvodného stavu nepredstavuje odlišnú rekonštrukciu minulosti v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú voľby, často viacnásobné, ktoré mohli urobiť dotknuté hospodárske subjekty, keďže skutočne vykonané voľby spojené s prijatím pomoci sa môžu ukázať ako nenávratné (rozsudok Unicredito Italiano, už citovaný v bode 193 vyššie, body 117 a 118).

195

Z hľadiska týchto zásad je potrebné preskúmať štvrtý žalobný dôvod.

196

Článok 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v jeho oficiálnom talianskom znení nariaďuje Talianskej republike prijať všetky potrebné opatrenia na vrátenie pomoci, ktorá bola protiprávne poskytnutá príjemcom, v rámci investičných nástrojov, ktoré majú podobu spoločností, alebo podľa okolností v rámci podnikov, ktoré spravujú investičné nástroje zmluvnej podoby, bez toho, aby tým boli dotknuté prípadné opravné prostriedky stanovené vnútroštátnym právom.

197

Odôvodnenie č. 60 napadnutého rozhodnutia spresňuje, že Talianska republika bude musieť zabezpečiť vrátenie pomoci zo strany investičných nástrojov alebo podnikov, ktoré spravujú investičné nástroje zmluvnej podoby, ktoré sú zároveň prvými príjemcami pomoci, a osobami, ktoré majú daňovú povinnosť odvádzať štátu náhradnú daň z prevádzkových výnosov. Pomoc určená na vrátenie zodpovedá rozdielu medzi bežnou náhradnou daňou a zníženou daňou odvodenou z predmetných daňových výhod. Komisia v znení odôvodnenia č. 60 napadnutého rozhodnutia nevylučuje možnosť, že investičné nástroje alebo podniky, ktoré ich spravujú, budú vymáhať príslušnú sumu od ich upisovateľov, ak je táto možnosť upravená vo vnútroštátnom práve. Komisia rovnako zdôrazňuje, že je možné, že všetka pomoc poskytnutá jednotlivým príjemcom, alebo jej časť, patrí do pôsobnosti ustanovení, ktoré sa uplatňujú na pomoc de minimis.

198

V prvom rade treba konštatovať, že špecializované investičné nástroje alebo SGE, ktoré ich spravujú, sú príjemcami dotknutého opatrenia, ako to vyplýva z uvedených bodov 127 až 132 a 138 až 146 vyššie, preto žalobcovia nesprávne uplatňujú porušenie článku 88 ES a článku 14 nariadenia č. 659/1999, ktoré podľa nich spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie nariaďuje Talianskej republike vymáhanie pomoci od osôb iných, ako sú tie, ktoré sú príjemcami tejto pomoci podľa napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ani Zmluva, ani nariadenie č. 659/1999 na účely vymáhania pomoci vykonaného dotknutým členským štátom nerobia rozdiel z hľadiska postavenia priameho alebo nepriameho príjemcu dotknutej protiprávnej pomoci.

199

Žalobcovia však tvrdia, že napadnuté rozhodnutie ukladá špecializovaným investičným nástrojom alebo SGE, ktoré ich spravujú, povinnosť vrátiť výhodu úplne odlišnú od výhody, ktorej boli podľa Komisie príjemcami. Musia totiž vrátiť sumu vo výške daňovej úľavy, ktorej nie sú priamymi príjemcami, zatiaľ čo ich výhoda spočíva podľa Komisie vo zvýšení ich poplatkov za upisovanie a spravovanie. Zásada proporcionality je teda porušená.

200

Z odôvodnenia č. 60 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, že vrátenie pomoci sa má zabezpečiť zo strany špecializovaných investičných nástrojov alebo SGE, ktoré ich spravujú, ktoré sú zároveň nepriamymi príjemcami pomoci, a subjektmi, ktoré majú daňovú povinnosť odvádzať náhradnú daň.

201

Preto špecializované investičné nástroje alebo SGE, ktoré ich spravujú, sú na základe ich postavenia daňovníkov jedinými možnými sprostredkovateľmi Talianskej republiky pri vykonaní vymáhania protiprávnej pomoci. Obnovenie pôvodnej situácie, ktorá by pretrvávala, pokiaľ by boli dotknuté plnenia uskutočnené bez poskytnutia zníženia dane, si preto vyžaduje z ich strany vrátenie rozdielu medzi bežnou daňou a zníženou daňou, ktorá vyplýva z dotknutého opatrenia, a to aj v prípade, ak by to pre ne malo znamenať, že sa podľa ustanovení vnútroštátneho práva následne obrátia na svojich upisovateľov alebo na štát.

202

Okrem toho vzhľadom na postavenie príjemcov dotknutej protiprávnej pomoci vymáhanie tejto pomoci zo strany špecializovaných investičných nástrojov alebo SGE, ktoré ich spravujú, nemožno podľa judikatúry už citovanej v bodoch 192 až 194 vyššie považovať za neprimerané. Práve dotknutá daňová úľava, ktorej vrátenie sa žiada, totiž vyvoláva skreslenie hospodárskej súťaže v prospech špecializovaných investičných nástrojov alebo podnikov, ktoré ich spravujú, vo vzťahu k ostatným investičným nástrojom.

203

Tvrdenie, podľa ktorého sa špecializované investičné nástroje a SGE, ktoré ich spravujú, po nariadenom vymáhaní pomoci ocitnú v nevýhodnejšej situácii, ako keby neboli príjemcami dotknutého opatrenia, musí byť rovnako zamietnuté. Sumy, ktoré sa majú vrátiť, nemožno totiž určiť na základe rôznych operácií, ktoré mohli podniky vykonať, keby si neboli zvolili formu operácie spojenú s pomocou (rozsudok Unicredito Italiano, už citovaný v bode 193 vyššie, bod 114).

204

V druhom rade treba v každom prípade uviesť, že aj keby sa problémy v praxi, ktoré uviedli žalobcovia, potvrdili, nepostačujú na spochybnenie platnosti príkazu na vymáhanie pomoci, ktorý sa bez rozdielu dotýka všetkých špecializovaných investičných nástrojov alebo spoločností, ktoré ich spravujú.

205

Tento žalobný dôvod teda nemožno prijať, a preto je namieste žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

206

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je namieste zaviazať ich v súlade s návrhom Komisie na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

Okolnosti predchádzajúce sporu

Dotknuté opatrenie

Správne konanie

Napadnuté rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

O prípustnosti

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O veci samej

1. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení článku 253 ES v spojení s článkom 88 ES z dôvodu rozporného alebo nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O prvej časti žalobného dôvodu týkajúcej sa odôvodnenia existencie selektívneho zvýhodnenia

O druhej časti tohto žalobného dôvodu založenej na nedostatočnom odôvodnení existencie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré by ovplyvňovalo obchod v rámci Spoločenstva

2. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 87 ods. 1 ES v rozsahu, v akom opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O identifikácii príjemcov výhody dotknutého opatrenia a ich kvalifikácii ako podnikov

O existencii selektívneho zvýhodnenia v prospech špecializovaných investičných nástrojov alebo podnikov, ktoré ich spravujú

O existencii nepriameho selektívneho zvýhodnenia v prospech kótovaných spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v držbe špecializovaných investičných nástrojov

3. O treťom žalobnom dôvode založenom subsidiárne na porušení článku 87 ods. 2 písm. a) ES a článku 88 ES v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, že dotknuté opatrenie je nezlučiteľné so spoločným trhom

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

4. O štvrtom žalobnom dôvode založenom subsidiárne na porušení článku 88 ES a článku 14 nariadenia č. 659/1999, keďže Komisia nariadila vymáhanie pomoci poskytnutej investičným nástrojom, ktoré majú podobu spoločností a podnikov spravujúcich investičné nástroje zmluvnej podoby

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O trovách