1

Podľa článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332) „členské štáty zabezpečia, že prípravok na ochranu rastlín nebude povolený, pokiaľ… jeho účinné látky nebudú uvedené v prílohe I a nebude splnená niektorá podmienka uvedená v nej“.

2

Článok 5 ods. 1 smernice 91/414 stanovuje, že „vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky bude účinná látka zaradená do prílohy I na počiatočnú dobu neprevyšujúcu 10 rokov, ak sa dá očakávať, že prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinnú látku budú spĺňať… podmienky“, ktoré sú ďalej stanovené, pričom sa vzťahujú na to, aby prípravky nemali škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani na životné prostredie.

3

Podľa článku 5 ods. 4 prvej a druhej zarážky tejto smernice môže byť zaradenie účinnej látky podmienené požiadavkami ako „minimálny stupeň čistoty účinnej látky“ a „druh a maximálny obsah určitých nečistôt“.

4

Článok 8 ods. 2 smernice 91/414 stanovuje:

„Na základe výnimky z článku 4…, členský štát môže počas obdobia 12 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice povoliť uvedenie na trh na svojom území prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ktoré sú už na trhu dva roky po dátume oznámenia tejto smernice.

Po prijatí tejto smernice Komisia začne program činnosti súvisiaci s postupným skúšaním týchto účinných látok v rámci 12-ročného obdobia uvedeného v predchádzajúcom pododseku. V rámci tohto programu možno vyžadovať zo strany zainteresovaných strán predloženie všetkých potrebných údajov Komisii a členským štátom v lehote uvedenej v tomto programe. Nariadenie prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 19 stanoví všetky opatrenia nevyhnutné na vykonávanie tohto programu.

…

Počas 12-ročného obdobia uvedeného v prvom pododseku možno na základe preskúmania takejto účinnej látky výborom uvedeným v článku 19 rozhodnúť postupom uvedeným v danom článku o tom, že daná látka môže byť zaradená do prílohy I a za akých podmienok alebo — v prípadoch, kde podmienky článku 5 nie sú splnené alebo keď požadované informácie a údaje neboli predložené v predpísanej lehote — že takáto účinná látka nebude zaradená do prílohy I. Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušné povolenia vydávali, rušili alebo menili v predpísanej lehote.“

5

Článok 19 smernice 91/414, zmenenej a doplnenej nariadením Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003 (Ú. v. EÚ L 122, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 301), stanovuje, že Komisii Európskych spoločenstiev pomáha regulačný výbor, stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (ďalej len „výbor“).

6

Čo sa týka účinnej látky chlórtalonil, lehota podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414, ktorá mala uplynúť 26. júla 2003, bola predĺžená najskôr do 31. decembra 2005 nariadením Komisie (ES) č. 2076/2002 z 20. novembra 2002 (Ú. v. ES L 319, s. 3; Mim. vyd. 03/037, s. 374), neskôr do 31. decembra 2006 nariadením Komisie (ES) č. 1335/2005 z 12. augusta 2005 (Ú. v. EÚ L 211, s. 6), lenže rozhodnutie o zaradení tejto látky do prílohy I smernice 91/414 nebolo prijaté pred uplynutím tejto lehoty.

7

Nariadenie Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. ES L 366, s. 10; Mim. vyd. 03/013, s. 242), upravuje konanie o posúdení viacerých účinných látok s ohľadom na ich možné zaradenie do prílohy I smernice 91/414. Medzi dotknutými látkami je uvedený chlórtalonil.

8

Podľa článku 4 ods. l nariadenia č. 3600/92 „akýkoľvek výrobca, ktorý si želá zaistiť zaradenie do prílohy I smernice [91/414] liečivo [účinnú látku — neoficiálny preklad]…, oznámi to Komisii do 6 mesiacov odo dňa, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť“.

9

Podľa článku 5 nariadenia č. 3600/92 po tom, čo Komisia preskúma ohlásenia, vypracuje vo forme nariadenia zoznam účinných látok prijatých na posúdenie, určí spravodajský členský štát a pre každú látku prijatú na posúdenie uvedie názvy všetkých výrobcov, ktorí podali ohlásenie, ako aj termín predloženia dokumentácií spravodajskému členskému štátu, na ktoré sa vzťahuje článok 6 tohto nariadenia.

10

Článok 6 nariadenia č. 3600/92, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 2266/2000 z 12. októbra 2000 (Ú. v. ES L 259, s. 27; Mim. vyd. 03/030, s. 388), stanovuje, že ohlasovatelia individuálne alebo kolektívne odošlú spravodajskému členskému štátu súhrnnú a úplnú dokumentáciu, a ďalej spresňuje obsah týchto dokumentácií.

11

Článok 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 3600/92, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1199/97 Komisie z 27. júna 1997 (Ú. v. ES L 170, s. 19; Mim. vyd. 03/021, s. 166), stanovuje:

„1.   Členský štát ako spravodajca pre určité liečiva [účinné látky — neoficiálny preklad], pre každé liečivo [účinnú látku — neoficiálny preklad]:

2.   Od začiatku preverovania uvedeného v odseku 1 môže členský štát spravodajca požiadať oznamovateľov, aby zlepšili svoje dokumentačné spisy alebo aby ich doplnili…“

12

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 3600/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1199/97:

„Po obdržaní súhrnnej dokumentácie a správy uvedenej v odseku 1 Komisia postúpi túto dokumentáciu a správu výboru na preverenie.

…

Predtým, ako sa dokumentácia a správa postúpi výboru, môže sa zorganizovať konzultácia odborníkov z členských štátov a Komisia môže konzultovať s niektorými alebo so všetkými oznamovateľmi… o správe alebo častiach správy o príslušnej účinnej látke.“

13

Podľa článku 7 ods. 3A nariadenia č. 3600/92, ktorý bol doplnený nariadením č. 1199/97:

„Po preverení uvedenom v odseku 3 Komisia… predloží výboru:

…“

14

Podľa článku 7 ods. 6 nariadenia č. 3600/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1199/97, „keď Komisia predkladá návrh smernice alebo návrh rozhodnutia podľa odseku 3A alebo návrh podľa odseku 5, súčasne predloží závery preverenia výboru vo forme aktualizovanej správy o posúdení, ktorá sa zaznamená do súhrnného protokolu zo zasadnutia“.

15

Dňa 8. júla 1993 žalobca Vischim Srl, ktorý je talianskou spoločnosťou vyrábajúcou chlórtalonil, oznámil Komisii svoj záujem, aby bola táto účinná látka zaradená do prílohy I smernice 91/414.

16

Nariadením Komisie (ES) č. 933/94 z 27. apríla 1994, ktorým sa ustanovujú účinné látky prípravkov na ochranu rastlín a určujú sa spravodajské členské štáty na vykonávanie nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 (Ú. v. ES L 107, s. 8; Mim. vyd. 03/057, s. 13), Komisia stanovila zoznam účinných látok, ktoré sa majú posudzovať v rámci prvej fázy programu činnosti uvedenému v článku 8 ods. 2 smernice 91/414. Čo sa týka chlórtalonilu, tento zoznam uvádza 16 ohlasovateľov, medzi ktorými je aj žalobca. Lehota na podanie dokumentácií spravodajskému členskému štátu je stanovená v článku 2 uvedeného nariadenia, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 2230/95 Komisie z 21. septembra 1995 (Ú. v. ES L 225, s. 1; Mim. vyd. 03/018, s. 196).

17

Len dvaja ohlasovatelia chlórtalonilu podali dokumentáciu včas, konkrétne spoločnosť ISK Biotech Europe (ktorú počas konania o posúdení nahradila spoločnosť Zeneca Agrochemicals, ktorá sa neskôr zmenila na spoločnosť Syngenta) a žalobca.

18

Dňa 31. januára 2000 spravodajský členský štát predložil Komisii svoju hodnotiacu správu k dokumentáciám.

19

V období od marca do septembra 2001 bola táto správa konzultovaná s odborníkmi z iných členských štátov (ďalej len „vyhodnocovanie odborníkmi“), čo organizoval subjekt nazvaný European Community Co-Ordination (ECCO).

20

Preskúmanie dokumentácií bolo zverené výboru podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 3600/92 a uskutočnilo sa v období od júla 2001 do septembra 2004.

21

Po tomto preskúmaní služby Komisie vyhotovili návrh revíznej správy Komisie o chlórtalonile (dokument SANCO/4343/2000 rev. 3.1 z 20. januára 2005, ďalej len „návrh revíznej správy“). Pokiaľ ide o špecifikáciu chlórtalonilu, príloha I návrhu revíznej správy odkazuje na špecifikáciu, ktorú prijala FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov) v roku 1998, stanovujúca maximálny obsah hexachlórbenzénu (HCB) vo výške 0,3 g/kg. Uvedená príloha I však obsahuje výnimku, ktorá spresňuje, že špecifikácia FAO sa od roku 2003 opätovne posudzuje. Príloha IIIA tohto návrhu z 19. januára 2005 predstavuje „zoznam štúdií, o ktorých ochranu požiadal hlavný poskytovateľ a ktoré… boli považované za rozhodujúce pre posúdenie“, vrátane odkazov na údaje predložené podnikmi Syngenta a žalobcom.

22

Prostredníctvom e-mailu z 8. februára 2005 orgány spravodajského členského štátu oznámili žalobcovi uvedený návrh.

23

Vo februári 2005 prijala FAO na základe informácií predložených podnikom Syngenta novú špecifikáciu chlórtalonilu, ktorá stanovovala maximálny obsah HCB vo výške 0,01 g/kg.

24

Dňa 15. februára 2005 prijal výbor súhlasné stanovisko k návrhu smernice týkajúcej sa zaradenia chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414, ktorý bol predložený Komisii a dokončil správu o posúdení chlórtalonilu (dokument SANCO/4343/2000 v konečnom znení zo 14. februára 2005, ďalej len „správy o posúdení“). Čo sa týka špecifikácie chlórtalonilu, príloha I správy o posúdení odkazuje na špecifikáciu FAO z februára 2005 uvádzajúcu maximálny obsah HCB vo výške 0,01 g/kg. Príloha IIIA správy o posúdení z 15. marca 2005 odkazuje len na údaje predložené podnikom Syngenta.

25

Listom z 19. februára 2005 žalobca predložil orgánom spravodajského členského štátu svoje pripomienky k návrhu revíznej správy, ktorý bol pripojený k e-mailu z 8. februára 2005.

26

E-mailom z 15. marca 2005 odpovedali orgány spravodajského členského štátu na pripomienky žalobcu, pričom najmä uviedli, že bolo rozhodnuté o pokračovaní v posúdení chlórtalonilu na základe dokumentácie predloženej podnikom Syngenta.

27

Listom zo 14. apríla 2005 žalobca požiadal Komisiu, aby nepristupovala k prijatiu smernice, a aby tak urobila len v prípade, že špecifikácia chlórtalonilu bude upravená tak, že zohľadní špecifikáciu jeho prípravku.

28

Komisia odpovedala žalobcovi 19. mája 2005, pričom uviedla, že jej služby „zbie[rajú] potrebné informácie na preskúmanie záujmov, ktoré vyjadril [vo svojej] žiadosti, a oznám[ia] mu svoje stanovisko“.

29

Žalobca túto žiadosť zopakoval v dvoch ďalších listoch zaslaných Komisii, z 9. júna a 14. júla 2005, na ktoré Komisia neodpovedala.

30

Dňa 16. septembra 2005 Komisia prijala smernicu 2005/53/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid a metyl-tiofanát ako účinné látky (Ú. v. EÚ L 241, s. 51, ďalej len „napadnutá smernica“).

31

Podľa článku 1 napadnutej smernice a jej prílohy je chlórtalonil zaradený pod č. 102 do tabuľky nachádzajúcej sa v prílohe I smernice 91/414. Štvrtý stĺpec tejto tabuľky, nazvaný „Čistota“, stanovuje: „hexachlórbenzén: nie vyššia ako 0,01 g/kg“.

32

Podľa článku 3 ods. 1 napadnutej smernice sú členské štáty povinné prípadne zmeniť alebo odobrať povolenia na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce chlórtalonil do 31. augusta 2006, pričom overia na jednej strane, či boli splnené podmienky podľa prílohy I smernice 91/414, a na druhej strane, či držiteľ povolenia mal alebo má prístup k dokumentácii spĺňajúcej požiadavky prílohy II smernice 91/414 v súlade s podmienkami článku 13 tej istej smernice.

33

Napadnutá smernica nadobudla účinnosť 1. marca 2006. Podľa jej článku 2 prvého a druhého odseku členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. augusta 2006 právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a začnú ich uplatňovať od 1. septembra 2006.

34

V decembri 2005 FAO na základe informácií predložených žalobcom zverejnila novú špecifikáciu chlórtalonilu s maximálnym obsahom HCB vo výške 0,04 g/kg.

35

Dňa 22. septembra 2006 Komisia prijala smernicu 2006/76/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/414, pokiaľ ide o špecifikáciu účinnej látky chlórtalonil (Ú. v. EÚ L 263, s. 9).

36

Podľa článku 1 smernice 2006/76 špecifikácia chlórtalonilu, ako bol zaradený do prílohy I smernice 91/414, bola nahradená tabuľkou nachádzajúcou sa v prílohe. Štvrtý stĺpec tejto tabuľky, nazvaný „Čistota“, stanovuje: „hexachlórbenzén: najviac 0,04 g/kg.“

37

Smernica 2006/76 nadobudla účinnosť 23. septembra 2006. Podľa jej článku 2 mali členské štáty prijať právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. augusta 2006 a začať ich uplatňovať od 1. septembra 2006.

38

Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. novembra 2005 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

39

Žalobca v rámci svojej žaloby podal postupne dva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré boli zamietnuté uzneseniami predsedu Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2006, Vischim/Komisia (T-420/05 R), a z 13. októbra 2006, Vischim/Komisia (T-420/05 R II, Zb. s. II-4085), ktoré bolo aj potvrdené uznesením predsedu Súdneho dvora z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia [C-459/06 P(R)].

40

Čo sa týka opatrení na zabezpečenie priebehu konania, Komisia listom z 18. októbra 2006 jednak opravila chybu uvedenú v tabuľke pripojenej k jej duplike a jednak predložila svoje pripomienky týkajúce sa prijatia smernice 2006/76.

41

Listami zo 14. decembra 2006 a z 2. marca 2007 žalobca požiadal o povolenie predložiť dodatočné návrhy a žalobné dôvody s ohľadom na prijatie smernice 2006/76. Vo svojich pripomienkach z 3. apríla 2007 Komisia namietala proti žiadosti žalobcu.

42

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania žalobca 20. júla 2007 predložil svoje upravené návrhy a žalobné dôvody s ohľadom na prijatie smernice 2006/76. Komisia predložila svoje pripomienky 28. septembra 2007.

43

Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k šiestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

44

Z dôvodu prekážky jedného sudcu komory pojednávať predseda Súdu prvého stupňa na základe článku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa určil ďalšieho sudcu na doplnenie komory.

45

Po vypočutí účastníkov konania bola táto vec spojená s vecou T-380/06 na spoločné konanie na účely ústnej časti konania.

46

Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania písomne položil účastníkom konania niekoľko otázok, na ktoré odpovedali listami zo 16. júna a zo 7. a 14. júla 2008.

47

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Súdom prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 25. septembra 2008.

48

Vo svojej žalobe žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

49

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

50

Žalobca sa vo svojom vyjadrení z 20. júla 2007 usiluje o nahradenie prvej časti jeho žalobných návrhov na zrušenie uvedených v žalobe návrhmi smerujúcimi k zrušeniu článku 2 druhého odseku a článku 3 ods. 1 napadnutej smernice alebo subsidiárne k zrušeniu napadnutej smernice v celom rozsahu. Okrem toho uvádza, že ak Súd prvého stupňa rozhodne o zamietnutí nového žalobného návrhu ako neprípustného, bude trvať na svojom pôvodnom žalobnom návrhu, ako bol uvedený v žalobe.

51

Komisia namieta, že žalobné návrhy z 20. júla 2007 predstavujú nové dôvody, ktoré sú podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustné.

52

Treba pripomenúť, že špecifikácia chlórtalonilu uvedená v napadnutej smernici bola nahradená zmenenou špecifikáciou zavedenou smernicou 2006/76.

53

Podľa ustálenej judikatúry, ak je napadnutý akt v priebehu konania nahradený aktom, ktorý má rovnaký predmet, treba ho považovať za nový prvok, umožňujúci žalobcovi prispôsobiť svoje žalobné návrhy a žalobné dôvody, t. j. rozšíriť svoje pôvodné návrhy a žalobné dôvody na neskorší akt alebo predložiť dodatočné návrhy a dôvody proti nemu (rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, Zb. s. 749, bod 8, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2000, CCRE/Komisia, T-46/98 a T-151/98, Zb. s. II-167, bod 33).

54

V prejednávanej veci nové návrhy predložené žalobcom však nesmerujú proti neskoršiemu aktu, t. j. proti smernici 2006/76, ktorá je navyše predmetom samostatnej žaloby (vec T-380/06). Z iného pohľadu smerujú k čiastočnému alebo úplnému zrušeniu napadnutej smernice, už uvedenej v návrhoch predložených v žalobe. Takže čo sa týka nových dôvodov, nezakladajúcich sa na právnych ani skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, treba ich podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku považovať za neprípustné.

55

Za týchto okolností je potrebné zamietnuť nové návrhy žalobcu z 20. júla 2007 a rozhodnúť o žalobných návrhoch uvedených v žalobe.

56

Komisia tvrdí, že na základe zmeny špecifikácie chlórtalonilu vyplývajúcej z prijatia smernice 2006/76 zanikol záujem žalobcu na konaní o neplatnosť napadnutej smernice.

57

Žalobca potvrdil, že jeho výrobok je v súlade so špecifikáciou chlórtalonilu zavedenou smernicou 2006/76, ale tvrdí, že špecifikácia stanovená napadnutou smernicou spôsobila právne účinky, ktoré pretrvávajú napriek zmene tejto špecifikácie a ktoré odôvodňujú zachovanie jeho záujmu na konaní. V tejto súvislosti uvádza, že povolenia na jeho prípravky na ochranu rastlín obsahujúce chlórtalonil boli odobraté vo viacerých členských štátoch.

58

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry existuje záujem na zrušení aktu len v prípade, že toto zrušenie môže mať právne dôsledky (rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, AKZO Chemie/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, bod 40).

59

V prejednávanej veci treba poznamenať, že napadnutá smernica, ktorá bola prijatá 16. septembra 2005 a nadobudla účinnosť 1. marca 2006, zaviazala členské štáty, aby do 31. augusta 2006 opätovne preskúmali existujúce povolenia na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce chlórtalonil. Podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku napadnutej smernice toto opätovné preskúmanie zahŕňa overenie toho, že jednak boli splnené podmienky zaradenia uvedeného prípravku do prílohy I smernice 91/414 a jednak držiteľ povolenia mal alebo má prístup k dokumentácii spĺňajúcej požiadavky prílohy II smernice 91/414.

60

Špecifikácia uvedená v napadnutej smernici bola nahradená zmenenou špecifikáciou uvedenou v smernici 2006/76. Táto novšia smernica mala byť podľa jej článku 2 prvého odseku prebratá členskými štátmi retroaktívne k 31. augustu 2006, t. j. k dátumu stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku napadnutej smernice na odobratie alebo zmenu existujúcich vnútroštátnych povolení, ktoré nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v napadnutej smernici na zaradenie chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414. Naopak, uvedený retroaktívny účinok smernice 2006/76 nie je rozšírený až do dátumu nadobudnutia účinnosti napadnutej smernice, a teda nemôže zhojiť právne následky, ktoré spôsobila napadnutá smernica pred 31. augustom 2006.

61

Z uvedeného vyplýva, že napadnutá smernica mohla ovplyvniť právne postavenie žalobcu, keďže žalobca sa nemohol dovolávať súladu svojich prípravkov s podmienkami na zaradenie do prílohy I smernice 91/414 počas lehoty stanovenej v napadnutej smernici, ktorej úlohou bolo umožniť dotknutým osobám pripraviť sa na opätovné preskúmanie vnútroštátnymi orgánmi.

62

Napokon treba uviesť, že tieto žalobné návrhy na zrušenie zachovávajú prinajmenšom záujem ako základ návrhov žalobcu na náhradu škody (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 74 a tam citovanú judikatúru).

63

Treba teda dospieť k záveru, že žalobca má naďalej záujem na konaní s ohľadom na tieto žalobné návrhy na zrušenie.

64

Komisia v rámci svojej obrany spochybňuje prípustnosť týchto žalobných návrhov, pričom sa odvoláva na normatívnu povahu napadnutej smernice, ako aj na to, že žalobca ňou nie je priamo a osobne dotknutý.

65

Žalobca tvrdí, že má záujem na konaní, najmä vzhľadom na to, že sa zúčastnil na konaní o posúdení chlórtalonilu.

66

Treba pripomenúť, že napadnutá smernica je všeobecne platný akt, ktorý je určený členským štátom.

67

V tejto súvislosti, hoci článok 230 štvrtý odsek ES výslovne neupravuje prípustnosť žalôb o neplatnosť smernice podaných fyzickou alebo právnickou osobou, z judikatúry vyplýva, že táto jediná okolnosť nestačí na vyhlásenie neprípustnosti takýchto žalôb. Inštitúcie Spoločenstva totiž nemôžu samou voľbou formy predmetného aktu vylúčiť súdnu ochranu, ktorú toto ustanovenie Zmluvy poskytuje jednotlivcom (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júna 1998, UEAPME/Rada, T-135/96, Zb. s. II-2335, bod 63, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2002, Japan Tobacco a JT International/Parlament a Rada, T-223/01, Zb. s. II-3259, bod 28).

68

Okrem toho všeobecná platnosť napadnutého aktu nevylučuje, že sa tento akt môže priamo a osobne týkať určitých fyzických alebo právnických osôb. V takom prípade môže mať akt Spoločenstva všeobecnú platnosť a voči niektorým hospodárskym subjektom povahu rozhodnutia (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T-13/99, Zb. s. II-3305, bod 84, a Alpharma/Rada, T-70/99, Zb. s. II-3495, bod 76 a tam citovanú judikatúru).

69

Treba teda preskúmať, či sa napadnutá smernica osobne a priamo dotkla právneho postavenia žalobcu.

70

Čo sa najskôr týka osobného dotknutia žalobcu, je potrebné pripomenúť, že skutočnosť, že osoba zasahuje do procesu, ktorý vedie k prijatiu aktu Spoločenstva, je schopná individualizovať túto osobu vo vzťahu k predmetnému aktu len vtedy, keď jej uplatniteľná právna úprava Spoločenstva poskytuje isté procesné záruky (pozri rozsudky Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný, bod 101, a Alpharma/Rada, už citovaný, bod 93 a tam citovanú judikatúru).

71

V tomto zmysle treba poznamenať, že postup hodnotenia podľa článku 8 ods. 2 smernice 91/414 týkajúci sa účinných látok, ktoré sú na trhu už dva roky po oznámení uvedenej smernice, je podľa podmienok stanovených v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 3600/92 začatý doručením oznámenia dotknutého výrobcu. Podľa článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia je ohlasovateľ povinný predložiť dokumentáciu obsahujúcu údaje na posúdenie dotknutej účinnej látky. Okrem toho z článku 7 ods. 2 a 3 toho istého nariadenia vyplýva, že je zapojený do rôznych štádií skúmania jeho dokumentácie a z tohto dôvodu sú mu poskytnuté procesné záruky.

72

Preto je potrebné dospieť k záveru, že ohlasovateľ, ktorý predložil dokumentáciu a zúčastnil sa na postupe hodnotenia, je osobne dotknutý aktom Komisie, ktorým sa skončilo konanie. V tejto súvislosti je presne rovnako dotknutý smernicou povoľujúcou za určitých podmienok účinnú látku, ako by bol dotknutý rozhodnutím zamietajúcim povolenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia, T-125/96 a T-152/96, Zb. s. II-3427, bod 168).

73

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca je jedným z dvoch ohlasovateľov, ktorí predložili dokumentáciu a zúčastnili sa na posúdení chlórtalonilu. Pokiaľ ide o chlórtalonil, je teda osobne dotknutý napadnutou smernicou.

74

Čo sa ďalej týka priamej dotknutosti, tá vyžaduje, aby napadnuté opatrenie po prvé bezprostredne ovplyvňovalo právne postavenie žalobcu a po druhé neponechávalo priestor na voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spoločenstva, bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43).

75

V prejednávanej veci Komisia prijatím napadnutej smernice skončila posúdenie chlórtalonilu a rozhodla o zaradení tejto účinnej látky do prílohy I smernice 91/414 za určitých podmienok spojených predovšetkým s maximálnym obsahom HCB.

76

Podľa článku 3 ods. 1 napadnutej smernice boli členské štáty povinné opätovne preskúmať povolenia prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich chlórtalonil a v stanovenej lehote overiť, či sú v súlade s podmienkami na zaradenie danej látky do prílohy I smernice 91/414.

77

Treba uviesť, že napadnutá smernica tým, že stanovuje podmienky uvádzania chlórtalonilu na trh Spoločenstva, má priame účinky na právne postavenie žalobcu, ktorý je spoločnosťou vyrábajúcou túto účinnú látku. Okrem toho, čo sa týka uvedených podmienok, ktoré sú stanovené v napadnutej smernici, úkon, ktorý mali vykonať členské štáty, bol výlučne automatický. Predovšetkým, ako pripustila Komisia vo svojej duplike, členské štáty nemali nijakú mieru voľnej úvahy vo vzťahu k maximálnemu obsahu HCB.

78

Treba teda rozhodnúť, že pokiaľ ide o uvedenú podmienku na zaradenie, napadnutá smernica sa priamo týka právneho postavenia žalobcu a neponecháva členským štátom nijakú mieru voľnej úvahy.

79

Na základe vyššie uvedeného je návrh žalobcu na zrušenie napadnutej smernice prípustný, čo sa týka chlórtalonilu.

80

Pokiaľ ide o žalobcom subsidiárne podaný žalobný návrh smerujúci k tomu, aby Súd prvého stupňa zmenil špecifikáciu uvedenú v napadnutej smernici, je potrebné pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti podľa článku 230 ES nemôže súd Spoločenstva ukladať inštitúciám príkazy alebo tieto inštitúcie nahrádzať (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, T-155/04, Zb. s. II-4797, bod 28). V dôsledku toho je tento subsidiárne podaný žalobný návrh neprípustný.

81

Na podporu týchto žalobných návrhov na zrušenie napadnutej smernice žalobca predkladá na jednej strane tri procesné žalobné dôvody, založené po prvé na vylúčení jeho dokumentácie z konania o posúdení, po druhé na vadách konania pred výborom, po tretie na porušení procesných záruk, ako aj práva byť vypočutý, a na druhej strane tri hmotnoprávne žalobné dôvody, založené na porušení článku 5 smernice 91/414, porušení článku 13 smernice 91/414, ako aj na porušení niektorých všeobecných zásad práva Spoločenstva.

82

V prvom rade žalobca tvrdí, že Komisia ho protiprávne vylúčila z konania o posúdení chlórtalonilu tým, že na jednej strane mu nepriznala postavenie „hlavného poskytovateľa údajov“ a na druhej strane vylúčila jeho údaje a špecifikáciu jeho prípravku.

83

Na začiatku konania o posúdení spravodajský členský štát považoval žalobcu a spoločnosť Syngenta za „hlavných poskytovateľov údajov“. Táto skutočnosť bola uvedená v správe o preskúmaní. Prostredníctvom tohto dokumentu sa však žalobca dozvedel, že počas posúdenia bolo rozhodnuté o tom, že za „hlavného poskytovateľa údajov“ sa bude považovať len Syngenta. Žalobcovi nebolo nikdy oznámené toto rozhodnutie ani dôvody jeho vylúčenia.

84

Špecifikácia predložená žalobcom však bola v rámci konania posúdená, a preto mala byť zohľadnená pri prijatí napadnutej smernice.

85

Z hodnotiacej správy vypracovanej spravodajským členským štátom 31. januára 2000 totiž vyplýva, že prípravky spoločnosti Syngenta a žalobcu boli preskúmané v súlade s požiadavkami Spoločenstva a že podľa zistených výsledkov týmto požiadavkám vyhovujú. Prípravok žalobcu bol tiež preskúmaný počas vyhodnocovania odborníkmi. Boli požadované doplňujúce informácie, ktoré žalobca poskytol v máji 2002. Dňa 2. decembra 2003 bolo rozhodnuté, že tejto žiadosti o informácie bolo vyhovené. Daná skutočnosť bola potvrdená tabuľkou o posúdení chlórtalonilu z 28. januára 2004 (pracovný dokument útvarov Komisie SANCO/4342/2000 rev. 1-3).

86

Navyše v priebehu konania žalobca predložil viacero štúdií uvedených v prílohe IIIA návrhu revíznej správy. Tieto štúdie, týkajúce sa jeho dokumentácie, sa už nenachádzali v konečnom znení prílohy IIIA z 15. marca 2005.

87

Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že jeho dokumentácia bola podstatná pre posúdenie. Z tabuľky o posúdení z 28. januára 2004 vyplýva, že len žalobca predložil všetky informácie týkajúce sa špecifikácie chlórtalonilu, lebo Syngenta mala ešte určiť „rozdiel medzi dvoma hodnotami vzťahujúcimi sa na kvantový výťažok“ a splnila túto požiadavku až „po inom výpočte výsledkov spoločnosti Vischim“. Pokiaľ ide teda o identifikáciu účinnej látky, dokumentácia spoločnosti Syngenta bola úplná len odkazom na dokumentáciu žalobcu. Okrem toho niektoré štúdie žalobcu boli citované na podporu vedeckého posúdenia v prílohe II s. 17 správy o posúdení.

88

Takže v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, preskúmanie chlórtalonilu sa nemohlo dokončiť iba na základe dokumentácie spoločnosti Syngenta. Ako vyplýva z bodu 4.9 dokumentu vypracovaného spravodajským členským štátom v apríli 2004, dokumentácia spoločnosti Syngenta obsahuje nedostatok s ohľadom na ekotoxikológiu, ktorý sa týka štúdie vypracovanej na dážďovkách. Ďalej úroveň „NOAEL“ (No-Observed-Adverse-Effect Level — nijaká nepriaznivá odpoveď na štatisticky významnej úrovni v porovnaní s kontrolnou skupinou) týkajúca sa bodu „dlhodobá toxicita a karcinogenita“, uvedená v prílohe II správy o posúdení, bola vypočítaná na základe štúdie vypracovanej na potkanoch, ktorú predložil žalobca.

89

Okrem toho zaradenie účinnej látky do prílohy I smernice 91/414 sa môže zakladať na „kompilácii“ údajov predložených viacerými ohlasovateľmi, bez ohľadu na to, či dokumentácia každého z nich bola úplná. Podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie (dokument SANCO/10435/2004 z 15. apríla 2005) „prijateľné štúdie, ktoré samy osebe úplne nezodpovedajú požiadavke alebo osobitnej náplni identifikovanej v súvislosti so zaradením do prílohy I, ale spoločne prispievajú k všeobecnému skúšobnému prístupu…, musia byť všetky zahrnuté [do správy o preskúmaní]“.

90

Napokon žalobca namieta proti tvrdeniu Komisie, že od mája 2004 prebiehalo posudzovanie iba na základe dokumentácie spoločnosti Syngenta, pričom tvrdí, že v tom čase bolo posudzovanie už skončené.

91

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

92

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobca napáda jeho údajné vylúčenie z konania o posúdení ako „hlavného poskytovateľa údajov“ a namieta voči tomu, že dotknuté posúdenie sa skončilo iba na základe dokumentácie spoločnosti Syngenta, pričom boli vylúčené údaje a špecifikácia chlórtalonilu, ako vyplývajú z jeho dokumentácie.

93

Treba pripomenúť, čo sa týka pravidiel dotknutého konania, že podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 3600/92 majú ohlasovatelia individuálne alebo kolektívne odoslať spravodajskému členskému štátu dokumentácie obsahujúce údaje potrebné na posúdenie ohlasovanej účinnej látky. Podľa článku 7 ods. 2 tohto nariadenia môže spravodajský členský štát požiadať ohlasovateľov, aby zlepšili svoje dokumentácie alebo aby ich doplnili.

94

Z týchto ustanovení vyplýva, že v rámci dotknutého konania je ohlasovateľ, ktorý individuálne predložil dokumentáciu, povinný poskytnúť všetky údaje potrebné na posúdenie ohlasovanej účinnej látky.

95

V prejednávanej veci treba na úvod poznamenať, že dotknuté konanie o posúdení sa spočiatku týkalo zložiek, ktoré individuálne predložili žalobca a Syngenta.

96

Podľa bodu 1 správy o posúdení totiž len títo dvaja ohlasovatelia predložili načas dokumentácie, v ktorých neboli podstatné nedostatky, a boli považovaní za „hlavných poskytovateľov údajov“. Z toho istého dokumentu vyplýva, že počas posúdenia sa rozhodlo o tom, že len Syngenta sa bude považovať za „hlavného poskytovateľa údajov“.

97

Pokiaľ ide o označenie spoločnosti Syngenta a žalobcu za „hlavných poskytovateľov údajov“, treba uviesť, že uvedený pojem nie je upravený platnou právnou úpravou, ale vyplýva z praxe Komisie. Keďže označenie „hlavný poskytovateľ údajov“ počas posudzovania nemôže priznať dotknutému ohlasovateľovi osobitné právne postavenie, tvrdenie žalobcu založené na údajnom odmietnutí priznať mu toto postavenie počas celého konania o posúdení je neúčinné.

98

Čo sa ďalej týka tvrdenia žalobcu založeného na údajnom vylúčení jeho dokumentácie, Komisia tvrdí, že keďže počas posudzovania sa ukázalo, že dokumentácia žalobcu má vážne nedostatky, rozhodla sa od mája 2004 pokračovať v posudzovaní len na základe dokumentácie spoločnosti Syngenta. V dôsledku toho sa podľa Komisie posudzovanie chlórtalonilu, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutej smernice, zakladalo iba na dokumentácii spoločnosti Syngenta.

99

Treba konštatovať, že z dokumentu vypracovaného spravodajským členským štátom v apríli 2004, nazvaného „Úroveň 4 — Žiadosť o doplňujúce informácie“, ktorý Komisia priložila k vyjadreniu k žalobe, vyplýva, že dokumentácia žalobcu mala v tomto pokročilom štádiu posúdenia ešte stále vážne nedostatky.

100

Ako spresnila Komisia na pojednávaní bez toho, aby to žalobca spochybnil, dotknutý dokument označil celkovo 42 štúdií, ktoré chýbajú v dokumentácii žalobcu. Napríklad pokiaľ ide o položku nazvanú „Toxikológia a metabolizmus“, tento dokument uvádza, že dokumentácia žalobcu neobsahovala informácie umožňujúce stanoviť úroveň „[NOAEL] týkajúcu sa systémových účinkov“, „informácie o orálnej subakútnej toxicite“, „informácie o toxicite metabolitov“, „údaje o porovnávacej absorpcii cez pokožku“ a „štúdie in vitro na potkanej koži a ľudskej pokožke“. Okrem toho spravodajský členský štát požadoval vykonať štúdie pôdy týkajúce sa rôzneho použitia chlórtalonilu, ako aj predloženie informácií „vzťahujúcich sa na rezíduá vylúčené do pôdy“, „akútnu dermálnu toxicitu chlórtalonilu 500 g/l“ a „presné zloženie chlórtalonilu 75 WG“.

101

Okrem toho žalobca vo svojej písomnej odpovedi zo 16. júna 2008 na otázku položenú Súdom prvého stupňa pripustil, že spravodajskému členskému štátu predkladal údaje označené v uvedenom dokumente od júla 2006 až do augusta 2007, t. j. po prijatí napadnutej smernice.

102

Z týchto okolností vyplýva, že v rámci konania o posúdení žalobca nepredložil dokumentáciu obsahujúcu všetky údaje potrebné na posúdenie chlórtalonilu.

103

Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že na začiatku konania bola dokumentácia žalobcu považovaná za dokumentáciu, ktorá nemala podstatné nedostatky, a že bola preskúmaná v hodnotiacej správe vyhotovenej spravodajským členským štátom 31. januára 2000, ako aj v rámci vyhodnocovania odborníkmi od marca do septembra 2001.

104

Treba poznamenať, že pravidlá dotknutého konania nevyžadujú, aby sa na začiatku posúdenia vykonalo konečné rozhodnutie o úplnosti dokumentácie. V prejednávanej veci teda pôvodné konštatovanie, podľa ktorého dokumentácia žalobcu nemala „podstatné nedostatky“, neznamená, ako to naznačujú aj uvedené slová, že dokumentácia bola úplná vo všetkých zreteľoch.

105

Žalobca nemôže založiť svoje tvrdenie na tom, že odkazy na jeho údaje predložené počas posúdenia boli uvedené v prílohe IIIA návrhu revíznej správy. Podľa odôvodnenia č. 4 a položky č. 102 tabuľky uvedenej v prílohe napadnutej smernice bolo totiž konečné znenie správy o preskúmaní vyhotovené 15. februára 2005. V rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, dotknuté posúdenie pokračovalo až do uvedeného dátumu a nemohlo byť považované za skončené v štádiu návrhu revíznej správy. Pritom len skutočnosť, že odkazy na údaje žalobcu boli zahrnuté do uvedeného návrhu, ale boli vylúčené v konečnom návrhu správy, nestačí na preukázanie toho, že jeho dokumentácia bola úplná.

106

Ďalej treba uviesť, že žalobca nepreukázal, že dokumentácia druhého ohlasovateľa bola neúplná, a že preto ju bolo nevyhnutne potrebné doplniť údajmi z jeho dokumentácie.

107

Na jednej strane tvrdenie žalobcu, že jeho dokumentácia bola potrebná na dosiahnutie úplnosti dokumentácie spoločnosti Syngenta, pokiaľ ide o „hodnoty vzťahujúce sa na kvantový výťažok“, bolo odmietnuté na základe dôkazov, ktoré predložila Komisia v rámci svojej písomnej odpovede zo 16. júna 2008 na otázku položenú Súdom prvého stupňa, pričom podľa týchto dôkazov bola daná štúdia spoločnosti Syngenta akceptovaná spravodajským členským štátom po doručení dodatočných informácií.

108

Na jednej strane, hoci by správa o posúdení skutočne odkazovala na určité údaje založené na dokumentácii žalobcu, konkrétne na úroveň NOAEL vypočítanú na základe žalobcovej štúdie vypracovanej na potkanoch alebo jeho štúdie o reprodukcii a narastaní počtu dážďoviek citovanej v prílohe II k tejto správe, je potrebné poznamenať, že tento podružný odkaz na údaje predložené žalobcom nepreukazuje, že dokumentácia druhého ohlasovateľa neobsahovala dostatočné informácie.

109

V tejto súvislosti Komisia vo svojej písomnej odpovedi zo 16. júna 2008 na otázku Súdu prvého stupňa spresnila, bez toho, aby žalobca dokázal opak, že dokumentácia spoločnosti Syngenta obsahovala rovnocenné informácie a že odkazy na hodnotu vyplývajúcu zo štúdií vykonaných žalobcom boli zahrnuté len preto, lebo spravodajský členský štát sa domnieval, že táto konkrétna hodnota bola vedecky vhodnejšia. Predloženie doplňujúcich štúdií bolo okrem toho požadované na úrovni členských štátov (bod 7 správy o posúdení).

110

Napokon treba zamietnuť aj tvrdenie žalobcu, že nebol povinný predložiť podobnú informáciu ako spoločnosť Syngenta, keďže v rámci konania týkajúceho sa viacerých ohlasovateľov môže Komisia zohľadniť všetky údaje z rôznych zložiek. Aj za predpokladu, že Komisia má túto možnosť, nič to nemení na skutočnosti, ako bolo uvedené v bode 94 vyššie, že ak ohlasovatelia nepredložia dokumentáciu kolektívne, musí sa každý ohlasovateľ ubezpečiť, že jeho individuálne predložená dokumentácia je úplná.

111

V tejto súvislosti na pojednávaní žalobca tvrdil, že v roku 1998 sa so spoločnosťou Zeneca Agrochemicals dohodol, že údaje, ktoré každý z nich predloží v rámci posúdenia, sa budú považovať za také, ktoré predstavujú ich spoločné úsilie.

112

Na podporu tohto tvrdenia žalobca najskôr odkazuje na list zo 16. apríla 1998, uvedený v prílohe žaloby, ktorý spoločnosť Zeneca Agrochemicals zaslala spravodajskému členskému štátu, a poukazuje na stretnutie z 24. februára 1998 spoločnosti Zeneca Agrochemicals, žalobcu a spravodajského členského štátu, na ktorom ho tento členský štát požiadal o predloženie spoločných pripomienok.

113

Z tohto listu vyplýva, že spoločnosť Zeneca Agrochemicals požiadala spravodajský členský štát, aby písomne potvrdil, že len žalobca a ona boli považovaní za „hlavných majiteľov údajov“, pričom uviedla, že po tomto potvrdení „sa skontaktuje so [žalobcom], aby určili, ako postupovať v tejto otázke [týkajúcej sa prípadného predloženia spoločných pripomienok]“. Hoci z toho vyplýva, že Zeneca Agrochemicals a žalobca začali rokovania týkajúce sa možnosti predložiť spoločné pripomienky, len tento samotný list nepreukazuje, že rozhodli o predložení svojich údajov spoločne.

114

Žalobca ďalej odkazuje na dve dohody, ktoré uzatvoril so spoločnosťou Zeneca Agrochemicals 18. júna 1998 a 8. júla 1999, ktorých predmetom bola výmena údajov týkajúcich sa chlórtalonilu. Podľa žalobcu sa na základe týchto dohôd mala každá pripomienka predložená spoločnosťou Syngenta počas posudzovania považovať za ich spoločnú pripomienku.

115

Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o dôsledkoch týchto dohôd, ktoré boli predložené prvýkrát na pojednávaní a ktorých platnosť podľa vysvetlení samotného žalobcu nebola spoločnosťou Syngenta uznaná, treba však poznamenať, ako uviedla Komisia na pojednávaní a žalobca to nepoprel, že dotknuté dohody neboli predložené spravodajskému členskému štátu ani výboru.

116

Túto skutočnosť len podporuje neexistencia akéhokoľvek odkazu na spoločné predloženie údajov v posudzovaných dokumentoch predložených účastníkmi konania v rámci ich písomností, v ktorých boli údaje predložené spoločnosťou Syngenta a žalobcom posudzované samostatne.

117

Treba teda rozhodnúť, že žalobca nepreukázal, že ním predložené údaje a údaje predložené spoločnosťou Syngenta mali byť posudzované ako spoločná dokumentácia predstavujúca ich spoločné úsilie. Preto žalobca nesprávne tvrdí, že nebol povinný podľa platnej právnej úpravy poskytnúť požadovanú informáciu na posúdenie, keďže rovnocenná informácia už bola predložená spoločnosťou Syngenta.

118

S ohľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila procesnej chyby, keď posúdila chlórtalonil na základe dokumentácie spoločnosti Syngenta, pričom neprihliadla na údaje a špecifikáciu chlórtalonilu uvedené v dokumentácii predloženej žalobcom, ktorá neobsahovala dostatočné údaje.

119

V dôsledku toho nemôže byť tento žalobný dôvod úspešný.

120

Žalobca tvrdí, že výbor dokončil správu o posúdení 15. februára 2005, a teda nemohol schváliť následne podané zmeny tejto správy týkajúce sa špecifikácie chlórtalonilu a odstrániť odkazy na štúdie, ktoré predložil žalobca. V rozvrhu rokovania výboru z 15. apríla 2005 sa správa o posúdení vôbec nespomínala. Žalobca vo svojej replike tvrdí, že návrh revíznej správy, predložený výboru tri týždne pred jeho stretnutím, ktoré sa konalo 15. februára 2005, nebol v rozpore s pravidlami výboru.

121

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

122

Žalobca v podstate tvrdí, že správa o posúdení nebola výborom dostatočne dokončená, pretože znenie tejto správy dokončené výborom na jeho stretnutí 15. februára 2005 bolo následne ešte zmenené.

123

Treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 6 nariadenia č. 3600/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1199/97, „keď Komisia predkladá návrh smernice…, súčasne predloží závery preverenia výboru vo forme aktualizovanej správy o posúdení, ktorá sa zaznamená do súhrnného protokolu zo zasadnutia“. Ako navyše stanovuje štvrté odôvodnenie nariadenia č. 1199/97, „je potrebné, aby návrh smernice alebo návrh rozhodnutia predloženého… výboru… bol priamo spojený so správou a odporúčaním členského štátu spravodajcu [spravodajskému členskému štátu — neoficiálny preklad], ako aj s akýmikoľvek úpravami vykonanými následne po konzultáciách“.

124

Preto treba preskúmať, či v prejednávanom prípade Komisia splnila svoju povinnosť predložiť výboru spolu s návrhom smernice aktualizovanú správu o posúdení, obsahujúcu závery o úplnom posúdení navrhovaného opatrenia.

125

Z tvrdení účastníkov konania v tejto súvislosti vyplýva, že znenie správy o posúdení predložené výboru na zasadnutí 15. februára 2005 bolo po tomto zasadnutí zmenené, čo sa týka po prvé podmienok zaradenia chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414, spojených s čistotou, a po druhé odstránenia odkazov na štúdie predložené žalobcom. Príloha I uvedenej správy obsahuje špecifikáciu chlórtalonilu, a hoci je z 20. januára 2005, odkazuje na špecifikáciu FAO prijatú vo februári 2005. Okrem toho jej príloha IIIA, obsahujúca zoznam štúdií, je z 15. marca 2005.

126

Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že tieto dve zmeny navrhnuté spravodajským členským štátom 10. februára 2005 boli predložené výboru na zasadnutí 15. februára 2005 a boli ním prijaté, avšak boli zahrnuté do správy o posúdení až po tomto zasadnutí.

127

Ako vyplýva z týchto spresnení, ktoré žalobca nespochybnil, dotknuté zmeny správy o posúdení boli predložené výboru, ktorý teda mal 15. februára 2005 všetky relevantné informácie.

128

Táto úvaha nie je vyvrátená skutočnosťou, že správa o posúdení bola aktualizovaná až po tomto dátume, aby zohľadnila zmeny prijaté výborom, a že preto niektoré prílohy správy o posúdení majú neskorší dátum ako 15. február 2005.

129

Okrem toho, ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia výboru 15. apríla 2005, predloženej žalobcom, žalobca na tomto zasadnutí „zobral na vedomie zmenenú správu o posúdení“, čo sa týka chlórtalonilu.

130

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajne príliš krátkej lehoty na predloženie dokumentov výboru, tento žalobný dôvod treba zamietnuť ako neprípustný, keďže žalobca sa nemôže odvolávať na porušenie procesných pravidiel zavedených na ochranu záujmov členských štátov združených vo výbore (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 13. septembra 2007, Common Market Fertilizers/Komisia, C-443/05 P, Zb. s. I-7209, body 144 a 145).

131

V každom prípade z rokovacieho poriadku prijatého výborom v súlade s článkom 7 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124), vyplýva, že dokumenty síce musia byť všeobecne dostupné štrnásť dní pred zasadnutím výboru, ale zmeny môžu byť navrhnuté v kratšej lehote, aj počas zasadnutia.

132

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že konanie pred výborom nebolo v súlade s predpismi.

133

Tento žalobný dôvod preto nie je možné prijať.

134

Žalobca tvrdí, že spravodajský členský štát a Komisia porušili jeho procesné záruky, keď ho nezavolali na niektoré zasadnutia a základné výmeny informácií a neposkytli mu niektoré dokumenty ani podporu stanovené nariadením č. 3600/92 v takom rozsahu, v akom ich poskytli spoločnosti Syngenta.

135

Spravodajský členský štát a Komisia nezabezpečili, aby žalobca predložil svoju súhrnnú dokumentáciu ostatným členským štátom, nekonzultovali s ním hodnotiacu správu, nezaslali mu výsledky vyhodnocovania odborníkmi a nepozvali ho na zasadnutie so spoločnosťou Syngenta konané 12. decembra 2002.

136

Žalobca odkazuje na základné zásady práva Spoločenstva, ako aj na judikatúru týkajúcu sa oblasti antidumpingových opatrení, pričom tvrdí, že v rámci daného konania mu malo byť poskytnuté právo na obranu a právo byť vypočutý, ktoré Komisia porušila.

137

V tejto súvislosti žalobca Komisii vytýka na jednej strane, že ho vylúčila z diskusií týkajúcich sa špecifikácie chlórtalonilu, a najmä že zohľadnila špecifikáciu FAO prijatú vo februári 2005, a na druhej strane, že mu nepredložila dôvody jeho vylúčenia z konania ani dôvody odstránenia jeho štúdií zo správy o posúdení.

138

Napokon vady, ktoré sa vyskytli v konaní o posúdení chlórtalonilu, údajne spôsobili porušenie zásady riadnej správy vecí verejných.

139

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu. Najmä tvrdí, že uplatniteľná právna úprava na konanie v tejto veci neposkytuje ohlasovateľom procesné záruky.

140

Na úvod treba pripomenúť, že dotknutý výrobca v rámci konania zahŕňajúceho opätovné posúdenie prípravku existujúceho na trhu na základe ním predloženej dokumentácie musí byť úzko zapojený do posudzovania a môže sa odvolávať na právo byť informovaný o hlavných nedostatkoch jeho dokumentácie, ktoré bránia povoleniu jeho prípravku, pričom dodržiavanie týchto procesných záruk podlieha súdnemu preskúmaniu. V súvislosti so zásadami právnej istoty a riadnej správy vecí verejných totiž Komisia nemôže, okrem naliehavých prípadov, odmietnuť povolenie prípravku existujúceho na trhu bez toho, aby umožnila dotknutému výrobcovi poskytnúť primerané údaje na opravenie týchto nedostatkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. októbra 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T-392/02, Zb. s. II-4555, body 186 až 188).

141

Tieto úvahy sa uplatnia v rámci dotknutého konania začatého na základe ohlásenia žalobcu, pričom pravidlá tohto konania stanovujú, že ohlasovateľ je zapojený do posúdenia jeho dokumentácie. Podľa článku 7 ods. 2 a 3 nariadenia č. 3600/92 totiž môže spravodajský členský štát požiadať ohlasovateľov, aby zlepšili svoje dokumentácie alebo aby ich doplnili, a Komisia môže predtým, ako predloží výboru súhrnnú dokumentáciu a hodnotiacu správu vypracovanú spravodajským členským štátom, konzultovať o tejto správe s ohlasovateľmi.

142

Z uvedeného vyplýva, že v rámci dotknutého konania sa ohlasovateľ, ktorý predložil dokumentáciu na posúdenie spravodajskému členskému štátu a Komisii, môže odvolávať na právo byť informovaný o prípadných nedostatkoch jeho dokumentácie, ktoré bránia povoleniu danej účinnej látky.

143

Naopak, v prípade neexistencie akéhokoľvek výslovného procesného ustanovenia v tomto zmysle Komisia nemôže byť povinná informovať ohlasovateľov o obsahu opatrenia navrhovaného vo výbore.

144

S ohľadom na tieto pripomienky treba preskúmať tvrdenia žalobcu uvedené v rámci tohto žalobného dôvodu.

145

Po prvé žalobca tvrdí, že nebol zapojený do rôznych štádií posudzovania primeraným spôsobom, ktorý by bol v súlade s údajmi uvedenými v pracovných dokumentoch Komisie, a v každom prípade nie do takej miery ako druhý ohlasovateľ.

146

Treba poznamenať, že správa o posúdení nespomína účasť žalobcu na niektorých štádiách konania. Bod 1 tejto správy týkajúci sa konania, ktoré sa použilo na posúdenie, totiž odkazuje len na predloženie súhrnnej dokumentácie spoločnosťou Syngenta 31. júla 2000, na zaslanie hodnotiacej správy spoločnosti Syngenta 20. apríla 2000, na zaslanie výsledkov vyhodnocovania odborníkmi „hlavnému poskytovateľovi údajov“16. novembra 2001 a na stretnutie so spoločnosťou Syngenta konané 12. decembra 2002.

147

Z písomností uvedených v spise však vyplýva, že žalobca bol v skutočnosti zapojený do posudzovania primeraným spôsobom.

148

Čo sa týka predloženia súhrnnej dokumentácie ostatným členským štátom, z listu žalobcu z 27. júla 2000, ktorý Komisia priložila k svojmu vyjadreniu k žalobe, vyplýva, že žalobca predložil túto dokumentáciu na základe výzvy spravodajského členského štátu.

149

Pokiaľ ide o konzultáciu s ohlasovateľmi o hodnotiacej správe vypracovanej spravodajským členským štátom 31. januára 2000, treba poznamenať, že článok 7 ods. 3 nariadenia č. 3600/92, na ktorý sa žalobca odvoláva, neukladá povinnosť konzultovať tento dokument s ohlasovateľmi pred jeho vypracovaním, ale stanovuje len možnosť Komisie konzultovať s niektorými alebo so všetkými ohlasovateľmi o tomto dokumente po jeho vypracovaní. V každom prípade žalobca vo svojej žalobe potvrdil, že mu bola doručená dotknutá správa 20. apríla 2000, rovnako ako spoločnosti Syngenta.

150

Čo sa týka oznámenia výsledkov vyhodnocovania odborníkmi, Komisia uviedla, že podľa spravodajského členského štátu boli tieto výsledky doručené žalobcovi, ktorý bol vyzvaný na doplnenie svojej dokumentácie. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca, ktorý vo svojej žalobe uviedol, že bol vyzvaný na predloženie dodatočných informácií po vyhodnocovaní odborníkmi, čo aj spravil v máji 2002.

151

Pokiaľ ide o stretnutie konané 12. decembra 2002, Komisia tvrdí, pričom žalobca to nespochybnil, že toto stretnutie sa týkalo výlučne otázok vzťahujúcich sa na dokumentáciu spoločnosti Syngenta.

152

S ohľadom na všetky tieto skutočnosti treba konštatovať, že pokiaľ ide o štádiá dotknutého posudzovania, žalobca bol zapojený do konania rovnako ako druhý ohlasovateľ, a teda nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania.

153

Po druhé žalobca vytýka Komisii, že mu neoznámila rozhodnutie pokračovať v posudzovaní iba na základe dokumentácie druhého ohlasovateľa ani ho neinformovala o dôvodoch odstránenia odkazov na štúdie žalobcu zo správy o posúdení.

154

Treba pripomenúť, že podľa pravidiel daného konania, ktoré sú uvedené v bodoch 93 a 94 vyššie, je žalobca povinný poskytnúť úplnú dokumentáciu obsahujúcu všetky údaje potrebné na posúdenie.

155

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že orgány spravodajského členského štátu oznámili žalobcovi 5. februára 2004 posledné doplňujúce informácie týkajúce sa hodnotiacej správy vrátane dokumentu nazvaného „Úroveň 4 — Žiadosť o doplňujúce informácie“, zodpovedajúceho dokumentu s rovnakým názvom, vypracovaného spravodajským členským štátom v apríli 2004 (pozri bod 99 vyššie) a uvádzajúceho hlavné nedostatky, ktoré sa stále nachádzali v dokumentácii žalobcu. Okrem toho v elektronickej pošte z 5. marca 2004, ktorú Komisia pripojila k svojmu vyjadreniu k žalobe, žalobca potvrdil, že mu boli uvedené dokumenty doručené.

156

Hoci žalobca v rámci svojej písomnej odpovede zo 16. júna 2008 na otázku Súdu prvého stupňa prvýkrát tvrdil, že niektoré dotknuté údaje neboli spravodajským členským štátom včas zistené, treba poznamenať, že neskoré uplatnenie tohto tvrdenia nijako neodôvodnil. Keďže žalobca neuviedol ani vo svojej žalobe, ba ani vo svojej replike argumentáciu týkajúcu sa údajného včasného neinformovania zo strany spravodajského členského štátu o údajoch potrebných na posúdenie, túto argumentáciu treba považovať za nový žalobný dôvod, ktorý je podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustný. V každom prípade treba poznamenať, že táto argumentácia sa týka len jedného z nedostatkov zistených v dokumente uvedenom v predchádzajúcom bode, t. j. „štúdie prostredníctvom lyzimetra“, a preto je tiež neúčinná.

157

Žalobcovi bola teda oznámená skutočnosť, že jeho dokumentácia neobsahovala potrebné údaje, najmä v rámci dokumentov doručených 5. februára 2004. S prihliadnutím na túto informáciu mal očakávať, s ohľadom na pravidlá dotknutého konania, že jeho dokumentácia nie je základom na posúdenie a že posúdenie bude pokračovať na základe úplnej dokumentácie druhého ohlasovateľa. Okrem toho z písomnej odpovede Komisie zo 16. júna 2008 na otázku Súdu prvého stupňa vyplýva, ako bolo uvedené v doplnku 13 k hodnotiacej správe uvedenej medzi dokumentmi predloženými žalobcovi 5. februára 2004, že „spoločnosť Syngenta [bola] považovaná za hlavného ohlasovateľa [a že] úplné posúdenie sa [uskutočnilo] len s ohľadom na údaje tohto ohlasovateľa“.

158

Čo sa týka skutočnosti, že odkazy na štúdie predložené žalobcom sa stále nachádzali na zozname štúdií považovaných za nevyhnutné pre posúdenie, ktorý bol pripojený k návrhu revíznej správy z 20. januára 2005 (pozri bod 21 vyššie), táto okolnosť síce napovedá, že došlo k určitej nedôslednosti, ale tá nemôže sama osebe spôsobiť vážnu pochybnosť o presnosti skorších údajov uvedených v predchádzajúcom bode, podľa ktorých bola dokumentácia žalobcu neúplná a nebola základom na posúdenie.

159

Okrem toho, čo sa týka odstránenia odkazov na štúdie žalobcu z konečného znenia tohto dokumentu, treba uviesť, že ide o dokument, ktorý je iba informatívnej povahy a nemôže mať záväzné právne účinky. Výhrada založená na údajnom neinformovaní o dôvodoch odstránenia týchto odkazov je teda neúčinná (pozri body 214 až 217 a 243 až 249 nižšie). V každom prípade odstránenie dotknutých odkazov je len dôsledkom toho, že dokumentácia žalobcu, ktorá je neúplná, nemohla predstavovať základ na posúdenie.

160

Preto je potrebné odmietnuť výhradu žalobcu založenú na údajnom neinformovaní o skutočnosti, že posúdenie sa uskutoční iba na základe dokumentácie spoločnosti Syngenta, ako ani o dôvodoch odstránenia štúdií žalobcu zo zoznamu priloženého k správe o posúdení.

161

Po tretie žalobca namieta, že Komisia ho vylúčila z diskusií týkajúcich sa špecifikácie chlórtalonilu, ktoré viedli k zohľadneniu špecifikácie FAO prijatej vo februári 2005.

162

Treba poznamenať, že správy prijaté postupne počas dotknutého posudzovania, ako vyplýva z tvrdení účastníkov konania, odkazovali na špecifikáciu FAO prijatú v roku 1998, ktorá sa uplatňovala až do zverejnenia novej špecifikácie vo februári 2005.

163

Žalobca vo svojej žalobe však tvrdí, že prinajmenšom od mája 2004 vedel, že uvedená špecifikácia FAO bude opätovne preskúmaná na základe informácií predložených spoločnosťou Syngenta. Na pojednávaní žalobca tiež pripustil, že v priebehu roka 2004 bol informovaný o tomto opätovnom preskúmaní FAO, pričom však spresnil, že nevedel o presnom obsahu diskusií vedených na FAO.

164

Okrem toho návrh revíznej správy predložený žalobcovi 8. februára 2005 síce stále odkazoval na špecifikáciu FAO z roku 1998, bolo v ňom však uvedené, že od roku 2003 FAO túto špecifikáciu opätovne preskúmava.

165

Keďže žalobca bol upozornený na tieto skutočnosti, nemohol očakávať, že táto revidovaná špecifikácia FAO nebude zohľadnená v rámci dotknutého posúdenia.

166

Žalobca preto nemôže vytýkať Komisii, že ho neinformovala o úvahách, ktoré viedli k zaradeniu chlórtalonilu s odkazom na špecifikáciu prijatú FAO vo februári 2005.

167

Napokon, čo sa týka tvrdenia žalobcu o porušení jeho práva byť vypočutý, treba pripomenúť, že zásada rešpektovania práva na obranu v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu nepriaznivo zasahujúcemu do jej právneho postavenia, vyžaduje, aby osoby, ktorým sú určené, mohli užitočne vyjadriť svoje stanovisko (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21).

168

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako už bolo konštatované (pozri body 155 až 157 vyššie), že žalobca bol informovaný o nedostatkoch jeho dokumentácie, ktoré viedli k tomu, že táto dokumentácia nemohla byť základom na posúdenie chlórtalonilu. Keďže žalobcovi bola táto informácia doručená najmä prostredníctvom dokumentov predložených 5. februára 2004, mohol počas posúdenia vyjadriť svoje stanovisko, čo sa týka konštatovania neúplnej povahy jeho dokumentácie.

169

Za týchto okolností Komisia nebola povinná vyzvať žalobcu na predloženie jeho pripomienok k obsahu navrhovaného opatrenia vo výbore 15. februára 2005. Komisia sa totiž mohla správne domnievať, že taká konzultácia nebola primeraná, keďže dokumentácia žalobcu naďalej nebola úplná, a teda nemohla byť základom na dôkladné posúdenie navrhovaného opatrenia.

170

V každom prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, že vada konania má za následok zrušenie rozhodnutia alebo jeho časti len v prípade, ak sa preukáže, že pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah (rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 416; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 47).

171

V prejednávanej veci si žalobca nesplnil svoju povinnosť predložiť úplnú dokumentáciu, takže skutočnosť, že sa s ním nekonzultovalo v konečnom štádiu konania, t. j. v čase, keď bol výboru zaslaný návrh smernice a správa o posúdení, nemôže mať vplyv na obsah spornej špecifikácie, prijatej na základe dokumentácie druhého ohlasovateľa a zohľadňujúcej špecifikáciu zverejnenú FAO vo februári 2005.

172

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by v dotknutom konaní došlo k porušeniu jeho procesných záruk alebo jeho práva byť vypočutý, ktoré by mohli viesť k zrušeniu napadnutej smernice.

173

Napokon je tiež potrebné zamietnuť výhradu žalobcu založenú na porušení zásady riadnej správy vecí verejných. V rámci tohto žalobného dôvodu žalobca totiž len uviedol, že došlo k vade konania, ktoré sa použilo na posúdenie chlórtalonilu. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že v dotknutom konaní k vadám nedošlo.

174

Vzhľadom na uvedené úvahy treba tento žalobný dôvod zamietnuť.

175

Žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 5 ods. 1 smernice 91/414 tým, že pri zaradení chlórtalonilu do prílohy I tejto smernice neprihliadla na špecifikáciu jeho prípravku napriek tomu, že podľa hodnotiacej správy vypracovanej spravodajským členským štátom 31. januára 2000 spĺňal tento prípravok podmienky na zaradenie.

176

Rozhodnutie Komisie vylúčiť špecifikáciu žalobcu sa zakladalo len na novej špecifikácii FAO, a nie na výsledkoch jej posúdenia. Podmienky zaradenia stanovené v článku 5 smernice 91/414 však nijako neodkazujú na špecifikácie FAO.

177

Navyše Komisia porušila článok 5 ods. 1 smernice 91/414, keď svoje rozhodnutie založila na špecifikácii FAO, ktorá nezodpovedala účinným látkam ohláseným žalobcom a spoločnosťou Syngenta a posúdeným spravodajským členským štátom.

178

Látky ohlásené na začiatku konania totiž zohľadňovali špecifikáciu FAO z roku 1998, ktorá stanovovala maximálny obsah HCB vo výške 0,3 g/kg. Skutočnosť, že spoločnosť Syngenta dala podnet na opätovné preskúmanie, ktoré viedlo k zverejneniu novej špecifikácie FAO, stanovujúcej maximálny obsah HCB vo výške 0,01 g/kg, sa nemohla vzťahovať na posúdenie Spoločenstva, ktoré sa v čase tohto zverejnenia vo februári 2005 už skončilo. Komisia nemohla zohľadniť túto novú špecifikáciu bez toho, aby vykonala nové posúdenie prípravku zodpovedajúceho tejto špecifikácii.

179

Vo svojej replike žalobca pripomína, že prípravok ohlásený spoločnosťou ISK Biotech Europe v roku 1995 mal obsah HCB viac ako 0,01 g/kg, čo bolo aj potvrdené listom spoločnosti Zeneca Agrochemicals z 11. júna 1998. Takže na začiatku konania žiadny z ohlasovateľov neohlásil prípravok s maximálnym obsahom HCB vo výške 0,01 g/kg stanoveným napadnutou smernicou.

180

Žalobca dodáva, že špecifikácia prijatá FAO vo februári 2005 nebola posúdená spravodajským členským štátom a nemohla byť základom na stanovenie úrovne HCB v napadnutej smernici. Kritériá posúdenia FAO sú odlišné od tých, ktoré boli použité v smernici 91/414. Žalobca nemusel v rámci konania prebiehajúceho v Spoločenstve nijako preukazovať, že jeho prípravok zodpovedal novej špecifikácii FAO.

181

Okrem toho maximálny obsah HCB stanovený napadnutou smernicou nebol z vedeckého pohľadu nevyhnutný a bol neprimeraný. Žalobca tvrdí, že krátko po prijatí napadnutej smernice sa mu podarilo dosiahnuť zmenu špecifikácie FAO na maximálny obsah HCB vo výške 0,04 g/kg. Posúdenie vykonané spravodajským členským štátom po prijatí napadnutej smernice totiž dokázalo, že chlórtalonil s obsahom 0,04 g/kg HCB bol rovnako bezpečný ako ten s obsahom 0,01 g/kg HCB.

182

Napokon odmietnutím preskúmať štúdie poskytnuté žalobcom Komisia porušila svoju povinnosť stanovenú v článku 95 ES a článku 5 ods. 1 smernice 91/414 zohľadniť všetky dostupné údaje týkajúce sa súčasných vedeckých a technických poznatkov.

183

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

184

Treba pripomenúť, že sporná špecifikácia chlórtalonilu bola prijatá na základe dokumentácie spoločnosti Syngenta a okrem toho bola doplnená o podmienky spojené s čistotou, najmä s maximálnym obsahom HCB.

185

V prvom rade žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 5 smernice 91/414 tým, že nezohľadnila pri prijímaní napadnutej smernice špecifikáciu jeho prípravku.

186

V tejto súvislosti treba poznamenať, že povolenie účinných látok podľa článku 5 ods. 1 smernice 91/414 podlieha ich posúdeniu Komisiou v rámci konania stanoveného touto smernicou.

187

Ako však bolo uvedené v bode 118 vyššie, Komisia neporušila toto konanie tým, že nezaložila svoje rozhodnutie týkajúce sa zápisu chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414 na dokumentácii žalobcu, ktorá neobsahovala dostatočné údaje.

188

Okrem toho, s ohľadom na dôvody uvedené v bodoch 103 a 104 vyššie, toto zistenie nie je vyvrátené tým, že špecifikácia prípravku žalobcu bola posúdená v hodnotiacej správe vypracovanej spravodajským členským štátom 31. januára 2000, pričom však závery uvedené v tomto predbežnom dokumente mohli byť opätovne preskúmané počas posúdenia.

189

Žalobca teda nemôže tvrdiť, že Komisia tým, že nezohľadnila špecifikáciu jeho prípravku, porušila článok 5 smernice 91/414.

190

V druhom rade žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 5 smernice 91/414, ako aj zásadu proporcionality tým, že stanovila špecifikáciu chlórtalonilu odkazom na špecifikáciu FAO prijatú vo februári 2005, ktorá stanovovala maximálny obsah HCB vo výške 0,01 g/kg.

191

V tejto súvislosti sa žalobca domnieva, že Komisia protiprávne stanovila na povolenie chlórtalonilu podmienku, ktorá bola po prvé definovaná len odkazom na špecifikáciu FAO, po druhé nevyplývala zo zložiek posúdených v rámci konania a po tretie z vedeckého pohľadu nebola nevyhnutná ani primeraná.

192

Po prvé treba pripomenúť, že v súlade s článkom 5 ods. 4 smernice 91/414 môže byť zaradenie účinnej látky do prílohy I tejto smernice podmienené požiadavkami týkajúcimi sa najmä „minimálneho stupňa čistoty účinnej látky“ a „druhu a maximálneho obsahu určitých nečistôt“.

193

V rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, článok 5 smernice 91/414 neobmedzuje pri stanovení týchto požiadaviek posúdenie Komisie s ohľadom na špecifikácie odporúčané na medzinárodnej úrovni.

194

Okrem toho v prípade uskutočňovania komplexného technického posúdenia v rámci daného konania má Komisia širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 75 a tam citovanú judikatúru).

195

S ohľadom na širokú mieru voľnej úvahy, čo sa týka dôkazov, na ktoré má Komisia prihliadnuť pri posúdení kritérií stanovených v článku 5 smernice 91/414, Komisia mohla oprávnene stanoviť podmienky na zaradenie chlórtalonilu tak, že pritom zohľadnila špecifikáciu FAO.

196

Po druhé, čo sa týka tvrdenia žalobcu, že maximálna úroveň HCB stanovená napadnutou smernicou nezodpovedá ohláseniam vykonaným na začiatku dotknutých konaní, treba pripomenúť, že dotknutá podmienka bola oprávnene stanovená prostredníctvom odkazu na špecifikáciu FAO platnú v čase dokončovania posúdenia.

197

Tvrdenie žalobcu založené na obsahu špecifikácií ohlásených dotknutými ohlasovateľmi nevyvracia teda zákonnosť tohto posúdenia.

198

Z tvrdení účastníkov konania v každom prípade vyplýva, že špecifikácia vyplývajúca z dokumentácie spoločnosti Syngenta, ktorá bola posúdená pri zaradení chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414, bola v súlade s maximálnou úrovňou HCB stanovenou napadnutou smernicou.

199

Hoci Komisia pripustila, že na začiatku konania špecifikácia ohlásená spoločnosťou Syngenta nezohľadňovala túto maximálnu výšku, ale ako vyplýva z jej pripomienok z 18. októbra 2006 a z písomnej odpovede zo 16. júna 2008 na otázku Súdu prvého stupňa, v čase skončenia posúdenia sa údaje poskytnuté spoločnosťou Syngenta týkali jej prípravku, ktorý už zodpovedal špecifikácii FAO prijatej vo februári 2005. Táto okolnosť je navyše potvrdená tým, že uvedená špecifikácia FAO bola stanovená na základe údajov od spoločnosti Syngenta, v čom sa obaja účastníci zhodujú.

200

S ohľadom na tieto skutočnosti treba zamietnuť aj tvrdenie žalobcu, že zohľadnenie špecifikácie FAO prijatej vo februári 2005 nebolo dôvodné bez nového posúdenia zložiek. Žalobca totiž nevysvetlil, v čom mohlo zohľadnenie tejto špecifikácie zodpovedajúcej prípravku patriacemu do dokumentácie spoločnosti Syngenta v čase dokončovania posúdenia vyžadovať nové posúdenie tejto dokumentácie.

201

Napokon žalobca nesprávne tvrdí, že v čase prijatia špecifikácie FAO vo februári 2005 bolo dotknuté posúdenie už skončené. Posúdenie totiž nebolo skončené až do dokončenia správy o posúdení výborom 15. februára 2005.

202

Žalobca teda nepreukázal, že zohľadnenie špecifikácie FAO prijatej vo februári 2005 spôsobilo porušenie článku 5 smernice 91/414.

203

Po tretie, čo sa týka údajnej neexistencie primeranej povahy dotknutého opatrenia, treba pripomenúť, že zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou. V rámci súdneho preskúmania uplatňovania tejto zásady v oblastiach, v ktorých majú inštitúcie širokú mieru voľnej úvahy, len zjavne nevhodná povaha opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý má sledovať, môže ovplyvniť zákonnosť tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 2006, Zuid-Hollandse Milieufederatie a Natuur en Milieu, C-174/05, Zb. s. I-2443, body 28 a 29 a tam citovanú judikatúru).

204

V prejednávanej veci treba konštatovať, že zohľadnenie minimálnych úrovní odporúčaných na medzinárodnej úrovni, akými sú aj špecifikácie FAO, nemôže byť v dotknutej oblasti samo osebe považované za zjavne neprimerané.

205

V tejto súvislosti skutočnosť uvedená žalobcom, že FAO opätovne preskúmala dotknutú špecifikáciu po prijatí napadnutej smernice, pričom stanovila maximálny obsah HCB na 0,04 g/kg a že tento maximálny obsah bol akceptovaný v správe vypracovanej spravodajským členským štátom v apríli 2006, nedokazuje, že zohľadnenie špecifikácie FAO prijatej vo februári 2005 bolo zjavne neprimerané. Treba uviesť, že uvádzané skutočnosti, ktoré nasledovali po prijatí napadnutej smernice, nemôžu v nijakom prípade spochybniť jej súlad s právom, pokiaľ ide o zásadu proporcionality.

206

Vzhľadom na tieto úvahy žalobca nepreukázal, že Komisia porušila článok 5 smernice 91/414 alebo zásadu proporcionality, čo sa týka maximálneho obsahu HCB stanoveného v rámci napadnutej smernice.

207

V treťom rade žalobca tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť podľa článku 5 ods. 1 smernice 91/414 zohľadniť všetky relevantné údaje, keďže nezaložila svoje rozhodnutie na údajoch, ktoré jej boli predložené.

208

V tejto súvislosti žalobca uviedol rovnaké dôkazy ako tie, ktoré boli preskúmané v rámci prvého dôvodu, pričom tvrdí, že jeho dokumentácia bola potrebná na posúdenie vzhľadom na to, že dokumentácia druhého ohlasovateľa údajne mala nedostatky. Toto tvrdenie však treba zamietnuť z rovnakých dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v bodoch 107 až 109 vyššie.

209

Napokon, čo sa týka dovolávania sa článku 95 ES žalobcom, treba poznamenať, že ak je smernica 91/414 založená na článku 43 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 37 ES), článok 5 smernice 91/414 preberá aspoň čiastočne znenie článku 95 ods. 3 ES tým, že vyžaduje, aby rozhodnutia boli prijaté „vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky“.

210

V prejednávanej veci výhrada založená na údajnom porušení článku 95 ES sa nezakladá na žiadnom novom tvrdení, ktoré by bolo odlišné od tých, ktoré sa týkajú údajného porušenia článku 5 smernice 91/414 a ktoré boli zamietnuté v predchádzajúcich bodoch. Za týchto okolností musí byť výhrada založená na porušení článku 95 ES tiež zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o uplatniteľnosti tohto ustanovenia v prejednávanej veci.

211

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné prijať tento žalobný dôvod.

212

Žalobca tvrdí, že požiadal o ochranu údajov predložených počas posudzovania chlórtalonilu podľa článku 13 smernice 91/414. Skutočnosť, že Komisia nezahrnula odkazy na tieto údaje do správy o posúdení, viedla k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z článku 13 smernice 91/414.

213

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

214

Žalobca tvrdí, že skutočnosť, že odkazy na tieto údaje neboli uvedené v zozname nachádzajúcom sa v prílohe IIIA správy o posúdení, spôsobilo porušenie článku 13 smernice 91/414.

215

V tejto súvislosti treba poznamenať, že ochrana údajov podľa článku 13 ods. 3 smernice 91/414 nijako nezávisí od zahrnutia týchto údajov do zoznamu vypracovaného Komisiou pri prijímaní opatrení týkajúcich sa zaradenia účinnej látky (pozri body 243 až 249 nižšie).

216

Okrem toho napadnutá smernica neobsahuje nijaký odkaz na dotknutý zoznam nachádzajúci sa v prílohe IIIA správy o posúdení.

217

Tento žalobný dôvod preto nemôže viesť k zrušeniu napadnutej smernice a musí byť teda zamietnutý ako neúčinný.

218

Žalobca odkazuje na účel smernice 91/414, predovšetkým na jej článok 13 ods. 5, pričom tvrdí, že Komisia mala stanoviť minimálnu úroveň čistoty chlórtalonilu a umožniť členským štátom posúdiť vyrovnanosť prípravkov pochádzajúcich z rôznych zdrojov. Komisia však svoje posúdenie založila iba na špecifikácii spoločnosti Syngenta, pričom stanovila členským štátom maximálnu úroveň čistoty chlórtalonilu, a teda porušila zásadu subsidiarity.

219

Navyše zaradením chlórtalonilu iba na základe špecifikácie ohlásenej spoločnosťou Syngenta a vylúčením špecifikácie ohlásenej žalobcom a posúdenej v rámci dotknutého konania, Komisia porušila zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania, ako aj právo žalobcu na slobodný výkon obchodnej činnosti a jeho právo vlastniť majetok a zaviedla monopolné postavenie spoločnosti Syngenta na trhu Spoločenstva s chlórtalonilom, pričom tak porušila článok 2 ES.

220

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

221

Najskôr treba uviesť, čo sa týka zásady subsidiarity, že táto zásada je vyjadrená v článku 5 druhom odseku ES, podľa ktorého v oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, má Spoločenstvo vyvíjať činnosť len vtedy a len v rozsahu, v akom ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva.

222

Treba pripomenúť, že článok 5 smernice 91/414 stanovuje konanie Spoločenstva o povoľovaní účinných látok, ktoré obsahujú prípravky na ochranu rastlín. Okrem toho podľa článku 5 ods. 4 smernice 91/414 môže povolenie účinnej látky podliehať podmienkam spojeným s čistotou a maximálnym obsahom určitých nečistôt.

223

Keďže tieto ustanovenia stanovujú inštitúciám Spoločenstva výlučnú právomoc určovať účinné látky povolené na úrovni Spoločenstva a stanoviť podmienky spojené s ich čistotou, na opatrenie prijaté v rámci výkonu tejto právomoci sa nevťahuje uplatňovanie zásady subsidiarity. Preto musí byť žalobný dôvod založený na porušení tejto zásady zamietnutý ako nedôvodný.

224

Čo sa ďalej týka zásady ochrany legitímnej dôvery, z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo domáhať sa jej sa vzťahuje na každého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva uňho vyvolal dôvodné očakávania (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse a Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia, T-213/01 a T-214/01, Zb. s. II-1601, bod 210 a tam citovanú judikatúru).

225

Po prvé v prejednávanom prípade žalobca tvrdí, že špecifikácia jeho prípravku bola preskúmaná v rámci hodnotiacej správy vypracovanej spravodajským členským štátom 31. januára 2000, a preto mohol dôvodne očakávať, že táto špecifikácia bude pri povoľovaní chlórtalonilu zohľadnená.

226

Okolnosť, že najskôr bola dokumentácia žalobcu považovaná za dokumentáciu, ktorá nemala podstatné nedostatky v údajoch a bola preskúmaná v predbežnom štádiu posúdenia, nemohla v ňom vyvolať akékoľvek dôvodné očakávania s ohľadom na skutočnosť, že špecifikácia vyplývajúca z jeho dokumentácie by mala byť základom na zaradenie chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414. Vzhľadom na pravidlá dotknutého konania uvedené v bode 104 vyššie totiž skutočnosť, že v predbežnom štádiu posúdenia bola dokumentácia žalobcu považovaná za dokumentáciu, ktorá nemala podstatné nedostatky, neznamená, že táto dokumentácia obsahovala všetky údaje potrebné na rozhodnutie, že dotknutý prípravok spĺňal podmienky podľa článku 5 ods. 1 smernice 91/414.

227

Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, že zohľadnila špecifikáciu FAO prijatú vo februári 2005. Treba však pripomenúť, ako už bolo uvedené v bodoch 163 až 165 vyššie, že žalobca, keďže bol upozornený na skutočnosť, že špecifikácia FAO bola opätovne posudzovaná, nemohol očakávať, že táto nová špecifikácia nebude pri prijatí dotknutého opatrenia zohľadnená.

228

Čo sa týka zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby právne normy boli jasné a presné, a jej cieľom je tak zabezpečiť predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov spadajúcich do rámca práva Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20), treba uviesť, že hoci článok 5 smernice 91/414 neodkazuje na špecifikácie FAO, z účelu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že tieto špecifikácie môžu byť zohľadnené pri posúdení účinných látok.

229

Okrem toho z pravidiel týkajúcich sa obsahu zložiek predložených na podporu žiadosti o zápis, najmä z prílohy II časti A bodu 2 iii) smernice 91/414 v znení zmien a doplnení jasne vyplýva, že špecifikácie FAO predstavujú dokumenty, ktoré môžu byť zohľadnené pri posúdení účinných látok. To je podporené aj praxou Komisie týkajúcou sa prijímania smerníc o zaradení účinných látok do prílohy I smernice 91/414, ako ju Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe, podľa ktorej špecifikácia dotknutej látky je stanovená s ohľadom na špecifikáciu FAO, ak taká špecifikácia existuje.

230

Čo sa týka rovnosti zaobchádzania, žalobca tvrdí, že nebol zapojený do konania rovnako ako druhý ohlasovateľ a najmä že mu neboli poskytnuté rovnaké možnosti na bránenie svojho postavenia počas konania. V tejto súvislosti však žalobca nepredložil nijaké tvrdenie, ktoré by bolo odlišné od tvrdení uvedených v rámci tretieho žalobného dôvodu, ktoré boli posúdené a zamietnuté v bodoch 147 až 152 vyššie. Tieto tvrdenia musia byť teda zamietnuté.

231

Napokon žalobca Komisii vytýka, že prijala špecifikáciu chlórtalonilu, čo mu zabránilo získať vnútroštátne povolenia potrebné na to, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a vykonávať svoje práva duševného vlastníctva týkajúce sa vedeckých štúdií pripravených na účely posúdenia na úrovni Spoločenstva. Okrem toho tvrdí, že Komisia zaviedla monopolné postavenie na dotknutom trhu pre spoločnosť Syngenta, čo bolo v rozpore so zásadou voľnej hospodárskej súťaže, ako aj s cieľmi Spoločenstva zakotvenými v článku 2 ES.

232

V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na to, že napadnutá smernica všeobecným a abstraktným spôsobom podmieňovala povolenie chlórtalonilu podmienkami stanovenými v špecifikácii FAO platnej v čase dokončovania posúdenia, nie je možné sa vôbec domnievať, že by vyhradzovala právo vyrábať chlórtalonil ktorémukoľvek výrobcovi na úkor žalobcu.

233

Okrem toho špecifikáciu chlórtalonilu stanovenú v napadnutej smernici, ktorá bola prijatá v súlade s právom z pohľadu článku 5 smernice 91/414 a zásady proporcionality, nemožno považovať za obsahujúcu neoprávnené alebo neprimerané obmedzenie žalobcových práv duševného vlastníctva či jeho práva na slobodný výkon povolania. Okrem toho, ako už bolo uvedené v bodoch 214 až 217 vyššie, žalobca nepreukázal, že napadnutá smernica mohla zasiahnuť do jeho práv týkajúcich sa ochrany štúdií vypracovaných na účely posúdenia chlórtalonilu.

234

Vzhľadom na uvedené treba tento žalobný dôvod zamietnuť.

235

V dôsledku toho musia byť žalobné návrhy na zrušenie napadnutej smernice zamietnuté.

236

Komisia spochybňuje prípustnosť týchto žalobných návrhov na zrušenie správy o posúdení, pričom uvádza, že ide o technický dokument, ktorý nemá právne účinky nezávislé od napadnutej smernice.

237

Podľa ustálenej judikatúry sú aktmi, ktoré možno napadnúť žalobou o neplatnosť v zmysle článku 230 ES, opatrenia, ktoré majú záväzné právne účinky spôsobilé dotknúť sa záujmov žalobcu tým, že výrazne menia jeho právne postavenie. Prechodné opatrenia, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie, teda v zásade nepredstavujú napadnuteľné akty. Z judikatúry však vyplýva, že akty prijaté v priebehu prípravného konania, ktoré samy osebe predstavujú ukončenie osobitného konania nezávislého od konania, ktoré má umožniť Komisii rozhodnúť vo veci samej, a ktoré majú záväzné právne účinky spôsobilé dotknúť sa záujmov žalobcu tým, že výrazne menia jeho právne postavenie, predstavujú napadnuteľné akty (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, body 9 až 11 a rozsudok Súdu prvého stupňa Österreichische Postsparkasse a Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia, už citovaný, bod 65).

238

V prejednávanej veci z článku 7 ods. 6 nariadenia č. 3600/92 vyplýva, že správa o posúdení je prechodným aktom vypracovaným Komisiou, ktorý obsahuje závery posúdenia výboru a ktorého účelom je pripraviť rozhodnutie týkajúce sa zaradenia dotknutej účinnej látky do prílohy I smernice 91/414.

239

Treba teda preskúmať, či napriek svojej prechodnej povahe vyvoláva správa o posúdení, ako tvrdí žalobca, záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť jeho záujmy.

240

V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že správa o posúdení nepriaznivo zasahuje do jeho postavenie tým, že tento akt ho neoznačuje za „hlavného poskytovateľa údajov“ a neodkazuje na jeho údaje predložené s cieľom posúdenia chlórtalonilu, čo ovplyvňuje jeho právo na ochranu údajov podľa článku 13 ods. 3 smernice 91/414.

241

Po prvé, čo sa týka odmietnutia označiť žalobcu za „hlavného poskytovateľa údajov“, treba pripomenúť, že uvedený pojem nie je stanovený v platnej právnej úprave, a teda nemôže poskytnúť dotknutému ohlasovateľovi osobitné právne postavenie. Toto údajné odmietnutie preto nemohlo zasiahnuť do postavenia žalobcu.

242

Po druhé, čo sa týka skutočnosti, že odkazy na údaje žalobcu neboli zahrnuté do prílohy IIIA správy o posúdení, treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 1 písm. b) smernice 91/414 členské štáty vyžadujú, aby žiadatelia o povolenie prípravku na ochranu rastlín spolu so svojou žiadosťou predložili „dokumentáciu spĺňajúcu — vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky — požiadavky uvedené v prílohe II“ tej istej smernice. Okrem toho článok 13 ods. 3 smernice 91/414 zakazuje členským štátom využívať informácie uvedené v prílohe II v prospech iných žiadateľov počas období, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení, iba že by prvý žiadateľ poskytol súhlas s ich použitím.

243

V rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, z týchto ustanovení nevyplýva, že by zákaz použiť informácie predložené v rámci žiadosti o povolenie prípravku na ochranu rastlín v prospech iného žiadateľa bol podmienený ich zaradením do dokumentu vyhotovenému Komisiou pri posúdení danej účinnej látky, akým je dotknutá správa o posúdení.

244

V prípade neexistencie normatívneho ustanovenia ukladajúceho Komisii prijať akt, ktorý by stanoval, ktoré údaje budú podliehať ochrane podľa článku 13 ods. 3 smernice 91/414, zoznam nachádzajúci sa v prílohe IIIA správy o posúdení je teda možné považovať len za akt, ktorý má iba informatívnu povahu.

245

Túto úvahu nevyvracia ani fakt, ktorý uviedol žalobca, že členské štáty odkazujú na dotknutý zoznam v rámci vykonania článku 13 ods. 3 smernice 91/414, lebo tento fakt je iba dôsledkom spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi poverenými vykonaním právnej úpravy Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. januára 2002, Van Parys a Pacific Fruit Company/Komisia, T-160/98, Zb. s. II-233, bod 65).

246

Informatívna povaha tohto zoznamu navyše vyplýva z bodu 8 správy o posúdení, podľa ktorého dotknutá informácia „nezasahuje do nijakého práva ani povinnosti členských štátov alebo výrobcov, čo sa týka jej použitia pri vykonaní ustanovení článku 13 smernice 91/414“.

247

V každom prípade, aj keby bolo pripustené, ako tvrdí žalobca, že dotknutý zoznam predstavuje pre členské štáty referenčný dokument v tom zmysle, že stanovuje dodatočné informácie, ktoré boli potrebné na prvé zaradenie chlórtalonilu do prílohy I smernice 91/414 a ktoré sú chránené podľa článku 13 ods. 3 písm. d) tej istej smernice, nevyplýva z toho, že by tento zoznam mal právne účinky, podľa ktorých sú z ochrany vylúčené údaje, ktoré v ňom uvedené nie sú.

248

Táto úvaha nie je nijako vyvrátená listom od orgánov Spojeného kráľovstva z 30. januára 2006, predloženým žalobcom, ktorým ho tieto orgány informovali, že poskytnú jeho údajom ohláseným na podporu vnútroštátnych povolení rovnakú ochranu, ako poskytnú údajom spoločnosti Syngenta, ktoré sú chránené podľa článku 13 ods. 3 písm. d) smernice 91/414.

249

V dôsledku toho neexistencia odkazu a údaje žalobcu v prílohe IIIA správy o posúdení nemôžu vyvolať záväzné právne účinky, čo sa týka uplatňovania predpisov prijatých členskými štátmi v rámci vykonania článku 13 ods. 3 smernice 91/414.

250

S ohľadom na tieto úvahy môže byť správa o posúdení považovaná len za predbežný akt, ktorý nemá nezávislé právne účinky, ktoré by mohli zasiahnuť do záujmov žalobcu.

251

V dôsledku toho treba tieto žalobné návrhy zamietnuť ako neprípustné.

252

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa na základe článku 232 ES konštatoval, že Komisia nerozhodla o jeho liste zo 14. apríla 2005, ktorým ju požiadal, aby nepristupovala k prijatiu návrhu schváleného výborom 15. februára 2005 a aby tak urobila len v prípade, že špecifikácia chlórtalonilu bude upravená tak, že zohľadní špecifikáciu jeho prípravku.

253

Z judikatúry vyplýva, že podmienky prípustnosti žaloby na nečinnosť stanovené v článku 232 ES nie sú splnené, ak žalovaná inštitúcia, ktorá bola vyzvaná konať, zaujala stanovisko k tejto výzve pred podaním žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. apríla 1993, Pesqueras Echebastar/Komisia, C-25/91, Zb. s. I-1719, bod 11).

254

V prejednávanom prípade však Komisia zaujala stanovisko k uvedenému obsahu listu žalobcu zo 14. apríla 2005, keď prijala napadnutú smernicu 16. septembra 2005, pred podaním tejto žaloby.

255

Okolnosť, že prijatím stanoviska nebolo žalobcovi vyhovené, nemá nijaký vplyv. Článok 232 ES sa totiž týka nečinnosti absenciou rozhodnutia alebo absenciou prijatia rozhodnutia, a nie prijatím odlišného aktu od toho, aký si dotknutí želali alebo považovali za potrebný (rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 1992, Buckl a i./Komisia, C-15/91 a C-108/91, Zb. s. I-6061, body 16 a 17).

256

Tieto žalobné návrhy na nečinnosť teda musia byť zamietnuté ako neprípustné.

257

Svojím návrhom na náhradu škody žalobca žiada nahradiť škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu prijatia napadnutej smernice.

258

Vo svojom vyjadrení z 20. júla 2007 predloženom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania po tom, ako bola prijatá smernica 2006/76, sa žalobca usiluje o zmenu tohto žalobného návrhu, pričom navrhuje, aby Komisia bola zaviazaná na zaplatenie predbežnej čiastky 170940000 eur ako náhrady škody, ktorá mu vznikla prijatím napadnutej smernice v spojení so smernicou 2006/76.

259

V tejto súvislosti v rozsahu, v akom tento návrh žalobcu smeruje k predloženiu nových žalobných návrhov na náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu prijatia smernice 2006/76, sú tieto žalobné návrhy, ako aj žalobné dôvody na ich podporu neprípustné podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku.

260

Čo sa týka podstaty návrhu na náhradu škody, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia byť návrhy na náhradu škody zamietnuté v rozsahu, v akom úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré boli zamietnuté (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2002, Arne Mathisen/Rada, T-340/99, Zb. s. II-2905, bod 134 a tam citovanú judikatúru).

261

V tomto prípade existuje úzka súvislosť medzi návrhmi na zrušenie a návrhmi na náhradu škody, ktoré sa zakladajú na tvrdeniach vychádzajúcich z protiprávnosti napadnutej smernice pre porušenie smernice 91/414 a nariadenia č. 3600/92, ako aj zásad riadnej správy vecí verejných a ochrany legitímnej dôvery uvedených v rámci žalobných návrhov na zrušenie napadnutej smernice. Z preskúmania týchto tvrdení však nevyplynula nijaká protiprávnosť spôsobená Komisiou, ktorá by viedla k vzniku zodpovednosti Spoločenstva.

262

Žalobné návrhy na náhradu škody treba teda zamietnuť z dôvodu, že boli zamietnuté žalobné návrhy na zrušenie, s ktorými úzko súvisia.

263

Okrem toho, keďže žalobca sa subsidiárne odvoláva na škodu údajne spôsobenú tým, že Komisia nezaujala stanovisko k jeho listu zo 14. apríla 2005, je potrebné pripomenúť, že v tejto súvislosti Komisia zaujala stanovisko tým, že prijala napadnutú smernicu. Žalobca však neuplatnil žiadnu škodu, ktorá mu vznikla pred prijatím napadnutej smernice, keď sa skončila údajná nečinnosť.

264

V dôsledku toho musia byť žalobné návrhy na náhradu škody zamietnuté, aj pokiaľ ide o údajnú nečinnosť Komisie.

265

S ohľadom na vyššie uvedené treba túto žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

266

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

Právny rámec

1. Smernica 91/414/EHS

2. Nariadenie (EHS) č. 3600/92

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O žalobných návrhoch na zrušenie napadnutej smernice, pokiaľ ide o špecifikáciu chlórtalonilu

O zmene žalobných návrhov na zrušenie

O prípustnosti

O záujme na konaní

O záujme žalobcu na konaní

O žalobnom návrhu na zmenu spornej špecifikácie

O veci samej

O prvom žalobnom dôvode založenom na údajnom vylúčení dokumentácie žalobcu z konania o posúdení

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O druhom žalobnom dôvode založenom na údajných vadách konania pred výborom

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných záruk a na práve byť vypočutý

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 5 smernice 91/414

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 13 smernice 91/414

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad subsidiarity, ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania, práva žalobcu na slobodný výkon obchodnej činnosti a jeho práva vlastniť majetok, ako aj na porušení článku 2 ES

— Tvrdenia účastníkov konania

— Posúdenie Súdom prvého stupňa

2. O žalobných návrhoch na zrušenie správy o posúdení

3. O žalobných návrhoch týkajúcich sa nečinnosti

4. O žalobných návrhoch na náhradu škody

O trovách