ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

zo 14. februára 2007

Vec T‑435/04

Manuel Simões Dos Santos

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejná služba – Úradníci a zamestnanci ÚHVT – Hodnotenie a povýšenie – Vynulovanie a nový výpočet bodov za zásluhy – Prechodný režim – Žaloba o neplatnosť – Námietka nezákonnosti – Zákaz retroaktivity – Zásady zákonnosti a právnej istoty – Právny základ – Legitímna dôvera – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia ÚHVT zo 7. júla 2004 o zamietnutí sťažnosti žalobcu z 11. marca 2004 a rozhodnutia ÚHVT z 15. decembra 2003 o určení kumulovaného počtu bodov za zásluhy žalobcu v rámci povyšovania za rok 2003, ako aj stanoviska spoločného hodnotiaceho výboru z 12. decembra 2003

Rozhodnutie:         Rozhodnutie ÚHVT z 15. decembra 2003 o konečnom pridelení bodov za zásluhy žalobcu v rámci povyšovania za rok 2003, ako aj rozhodnutie ÚHVT zo 7. júla 2004 o zamietnutí sťažnosti žalobcu z 11. marca 2004 sa zrušujú, pokiaľ majú za následok skonštatovanie straty zostatku bodov za zásluhy žalobcu, tak ako to bolo uznané rozhodnutím PERS-PROM-39-03rev1 o povýšení z 30. marca 2004. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Prijatie nového systému povyšovania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

2.      Úradníci – Povýšenie – Prijatie nového systému povyšovania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

3.      Úradníci – Zásady – Zásady rovnosti zaobchádzania a právnej istoty

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Povýšenie – Prijatie nového systému povyšovania

(Služobný poriadok úradníkov, články 45, 90 a 91)

1.      O retroaktivitu nejde v prípade, keď sa zmeny právnej úpravy uplatňujú na budúce účinky situácií, ktoré vznikli počas platnosti skoršej právnej úpravy, keďže zásadu legitímnej dôvery nemožno rozširovať do tej miery, aby bránila vo všeobecnosti takému uplatneniu. O retroaktívne uplatnenie internej právnej úpravy prijatej inštitúciou týkajúcej sa zavedenia nového systému hodnotenia a povyšovania preto nejde, pokiaľ v dôsledku nového spôsobu výpočtu bodov na povýšenie má ten účinok, že od nasledujúceho obdobia pre povýšenie od nadobudnutia účinnosti sa nezohľadňuje starý zostatok bodov za zásluhy úradníka priznaný na základe skoršej právnej úpravy. Po nadobudnutí účinnosti nového systému je totiž administratíva povinná spájať so skoršími skutkovými stavmi, ktoré viedli k uznaniu zostatku bodov za zásluhy v rámci predchádzajúcich povyšovacích období počas platnosti skorších medzitým zrušených režimov, právne následky stanovené novými ustanoveniami.

Okrem toho skutočnosť, že výpočet určitých bodov na povýšenie sa uskutočňuje podľa odpracovaných rokov úradníka v platovej triede ku dňu alebo odo dňa predchádzajúcemu nadobudnutiu účinnosti novej právnej úpravy, nepredstavuje retroaktívne uplatnenie novej právnej úpravy, lebo taký dátum je len spájajúcim bodom na účely uplatnenia novej právnej úpravy na budúcu situáciu dotknutého úradníka. Taká právna úprava len upravuje priebeh neskoršieho služobného postupu dotknutej osoby, pričom dovoleným spôsobom zohľadňuje obdobia odpracovanej služby a okolnosti, ku ktorým došlo predtým.

(pozri body 95, 100, 101, 103, 104)

Odkaz: Súdny dvor, 29. júna 1999, Butterfly Music, C‑60/98, Zb. s. I‑3939, body 24 a 25 a citovaná judikatúra

2.      Nie je povinnosťou inštitúcií prijať konkrétny systém hodnotenia a povyšovania, berúc do úvahy širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú na účely napĺňania cieľov článku 45 služobného poriadku v súlade s ich vlastnými potrebami organizácie a riadenia svojich zamestnancov. Cieľom akejkoľvek zmeny metód platných pre hodnotenie a povyšovanie úradníkov je totiž prípadná náprava určitých nevýhod vyplývajúcich z uplatňovania predchádzajúcich pravidiel. Pre taký reformný proces, v prípade ktorého má administratíva pri posudzovaní jeho nevyhnutnosti rozsiahlu rozhodovaciu právomoc, je teda príznačné, že hodnotenie zásluh úradníkov sa od určitého dátumu uskutočňuje na novom základe. V rámci nového režimu nie je možné od administratívy vyžadovať, aby v celom rozsahu a rovnakým spôsobom zohľadnila body za zásluhy, ktoré boli úradníkom udelené podľa predchádzajúceho režimu, keďže by to nevyhnutne viedlo k tomu, že reforma spôsobu povyšovania by stratila celý svoj praktický význam, pričom zamestnanci nemajú právo na zachovanie účinnej právnej úpravy.

Článok 45 služobného poriadku preto ponecháva inštitúciám v rámci ich politiky riadenia zamestnancov širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o zavádzanie a zmeny systému hodnotenia a povyšovania prostredníctvom prijatia všeobecne platných opatrení. Úradník sa teda v zásade nemôže dovolávať ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ ide o to, že budú prijaté určité opatrenia, ktoré mu zaručia zachovanie výhod vyplývajúcich z predchádzajúcej zrušenej právnej úpravy, s dôsledkom neprimeraného obmedzenia tejto diskrečnej právomoci. Len celkom výnimočne a za veľmi osobitných okolností sa teda možno dovolávať ochrany legitímnej dôvery vo vzťahu k takému všeobecne platnému opatreniu. Aj keď súd Spoločenstva môže preskúmať, či príslušná inštitúcia pri výkone svojej miery voľnej úvahy úplne dodržiava jej hranice, predsa je však rozsah tohto preskúmania obmedzený a obmedzuje sa na otázku, či prijaté opatrenia nie sú zjavne nevhodné a či posúdenie inštitúciou z tohto hľadiska nie je zjavne nesprávne.

(pozri body 132, 133)

Odkaz: Súdny dvor, 5. októbra 1994, Nemecko/Rada, C‑280/93, Zb. s. I‑4973, bod 90; Súd prvého stupňa, 11. februára 2003, Leonhardt/Parlament, T‑30/02, Zb. VS s. I‑A‑41, II‑265, bod 55 a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 28. júna 2005, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, T‑158/03, Zb. s. II‑2425, bod 95

3.      Každé individuálne opatrenie spôsobujúce úradníkovi ujmu vyžaduje v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásad zákonnosti a právnej istoty výslovný, presný a jednoznačný právny základ. Na úradníkov a zamestnancov sa totiž vzťahuje výkon diskrečnej právomoci administratívy v personálnych záležitostiach, ktorá je len v obmedzenej miere vyvažovaná jej povinnosťou starostlivosti. Preto je o to dôležitejšie, aby každý individuálny akt prijatý pri výkone tejto širokej diskrečnej právomoci, ktorý spôsobuje úradníkovi ujmu a dotýka sa jeho osobného právneho postavenia, prinajmenšom vychádzal z výslovného a v tejto súvislosti dostatočne presného a jasného právneho základu. Jedine bezpodmienečným dodržiavaním zásady požiadavky výslovného právneho základu vyplývajúcej zo zásady zákonnosti a právnej istoty, ktorou je viazaná každá inštitúcia Spoločenstva pri riadení svojich zamestnancov, môže byť zabezpečená minimálna predvídateľnosť a transparentnosť dosahov individuálnych aktov, ktoré sa môžu prijať voči úradníkovi pri výkone širokej diskrečnej právomoci.

(pozri bod 143)

Odkaz: Súdny dvor, 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb. s. I‑3009, bod 38; Súd prvého stupňa, 27. júna 2001, X/Komisia, T‑214/00, Zb. VS s. I‑A‑143, II‑663, body 28 až 34

4.      Interná právna úprava prijatá inštitúciou o zavedení nového systému hodnotenia a povyšovania, ktorej všeobecné a prechodné ustanovenia neodkazujú na body za zásluhy pochádzajúce z predchádzajúceho systému, nepredstavuje dostatočný právny základ na odňatie zostatku bodov za zásluhy úradníka nadobudnutých na základe predchádzajúcej právnej úpravy. Zrušenie tohto zostatku, aj keď nepriame, predstavuje opatrenie individuálneho dosahu spôsobujúce dotknutej osobe ujmu, ktoré v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásad zákonnosti a právnej istoty vyžaduje existenciu výslovného, presného a jednoznačného právneho základu. Ustanovenia novej právnej úpravy nariaďujúce všeobecným spôsobom zrušenie a nahradenie starého režimu povyšovania a hodnotenia novým režimom nie je z tohto hľadiska takým výslovným a presným právnym základom.

(pozri bod 144)