ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 5. júla 2011

Vec F-46/09

V

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Podmienky prijatia do zamestnania – Fyzická spôsobilosť – Vstupná lekárska prehliadka – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Lekárske tajomstvo – Presun lekárskych údajov medzi inštitúciami – Právo na ochranu súkromia“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou V navrhuje hlavne zrušenie jednak rozhodnutia z 19. decembra 2008, ktorým riaditeľ pre administratívne riadenie personálu Parlamentu z dôvodu nespôsobilosti na výkon práce odvolal svoju ponuku pracovného miesta, ktorá jej bola predložená 10. decembra 2008, a jednak lekárskeho posudku povereného lekára Parlamentu z 18. decembra 2008, ako aj náhradu ujmy, ktorá jej údajne vznikla

Rozhodnutie:      Rozhodnutie z 19. decembra 2008, ktorým Parlament odvolal ponuku pracovného miesta, ktorú predložil žalujúcej strane, sa zrušuje. Parlament je povinný uhradiť žalujúcej strane sumu 25 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania žalujúcej strany. Vedľajší účastník konania, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Prijímanie – Odmietnutie prijatia pre fyzickú nespôsobilosť – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 33)

2.      Úradníci – Prijímanie – Fyzická spôsobilosť – Lekárska komisia – Rešpektovanie práva na obranu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 33 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 83)

3.      Základné práva – Rešpektovanie súkromného a rodinného života – Presun osobných lekárskych údajov tretej osobe – Zásah v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach – Odôvodnenie

4.      Úradníci – Žaloba – Uplatnenie dôvodu, ktorý mohol zákonným spôsobom odôvodniť sporné rozhodnutie počas konania – Prekážka pre zrušenie rozhodnutia – Neexistencia s výnimkou prípadu presne vymedzenej právomoci administratívy v danej oblasti

5.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Pojem – Uplatnenie v služobných sporoch – Kritériá

6.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Primeraná náhrada nemajetkovej ujmy – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Súd Únie síce nemôže v rámci posudzovania zákonnosti odmietnutia prijatia do zamestnania z dôvodu fyzickej nespôsobilosti nahradiť špecifický lekársky posudok vlastným posúdením, prináleží mu však overiť, či sa náborové konanie uskutočnilo zákonným spôsobom, a najmä preskúmať, či sa odmietnutie prijatia do zamestnania zakladá na odôvodnenom lekárskom posudku, ktorý preukázal zrozumiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým dospel.

Lekár inštitúcie nemusí svoj posudok o fyzickej nespôsobilosti založiť len na aktuálnej existencii fyzických alebo psychických ťažkostí, ale aj na lekársky podloženej prognóze budúcich problémov, ktoré môžu v dohľadnej budúcnosti ohroziť riadne plnenie povinností.

Právomoc voľnej úvahy v zdravotnej oblasti priznaná lekárovi súdu nezakazuje nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale ani preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili.

(pozri body 72, 73 a 81)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. apríla 1994, A/Komisia, T-10/93, body 61a 62; 12. mája 2004, Hecq/Komisia, T-191/01, bod 63

2.      Článok 33 druhý odsek služobného poriadku stanovuje interné odvolacie konanie v prípade negatívneho posudku vydaného lekárom inštitúcie. Zriadením odvolacieho lekárskeho konzília v tomto ustanovení mal normotvorca za cieľ vytvoriť dodatočnú záruku pre uchádzačov a zlepšiť tak ochranu ich práv. Táto záruka, ktorá súvisí so zásadou dodržiavania práva na obranu, predstavuje podstatnú formálnu náležitosť.

Túto záruku treba okrem toho nevyhnutne dodržať pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí prijatia do zamestnania, a nie v neskoršej fáze, lebo vtedy by stratila svoje opodstatnenie, teda zabezpečiť, aby sa dodržalo právo uchádzačov o pracovné miesto na obranu. Znenie článku 33 druhého odseku služobného poriadku je v tomto smere jasné: uchádzač o pracovné miesto sa môže na lekárske konzílium obrátiť v lehote 20 dní, ktorá nezačína plynúť dňom oznámenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prijatie do zamestnania, ale dňom oznámenia stanoviska lekára inštitúcie.

(pozri body 92 – 94)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, body 75 až 78

Súd prvého stupňa: A/Komisia, už citovaný, bod 23; 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T-48/05, bod 151

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, N/Komisia, F-95/05, body 69 a 76

3.      Právo na rešpektovanie súkromného života zakotvené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a vyplývajúce zo spoločných ústavných tradícií členských štátov predstavuje jedno zo základných práv chránených právnym poriadkom Únie. Zahŕňa najmä právo osoby na utajenie jej zdravotného stavu.

Presun osobných údajov týkajúcich sa zdravotného stavu osoby zozbieraných inštitúciou tretej osobe vrátane inej inštitúcie predstavuje sám osebe zásah do súkromia dotknutej osoby bez ohľadu na to, ako sú takto oznámené informácie neskôr použité.

Podľa článku 8 ods. 2 dohovoru však môže byť zásah štátneho orgánu do súkromia odôvodnený za predpokladu, že je „v súlade so zákonom“, že sleduje jeden alebo viac taxatívne vymedzených cieľov a že je „nevyhnutný“ na dosiahnutie týchto cieľov.

Vzhľadom na mimoriadne intímnu a citlivú povahu lekárskych údajov si možnosť poskytnúť alebo oznámiť takéto informácie tretej osobe, aj keby išlo o inú inštitúciu alebo iný orgán Únie, bez súhlasu dotknutej osoby vyžaduje mimoriadne dôkladné preskúmanie.

(pozri body 111 – 113 a 123)

Odkaz:

Súdny dvor: 8 apríla 1992, Komisia/Nemecko, C-62/90, bod 23; 5. októbra 1994, X/Komisia, C-404/92 P, body 17 a 18; 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk a i., C-465/00, C-138/01 a C-139/01, body 73 až 75

4.      V prípade žaloby úradníka uplatnenie takéhoto dôvodu, ktorý by mohol zákonným spôsobom odôvodniť sporné rozhodnutie, počas konania nemôže byť prekážkou zrušenia tohto rozhodnutia s výnimkou prípadov presne vymedzenej právomoci administratívy v danej oblasti.

Pri odmietnutí prijatia do zamestnania založenom na fyzickej nespôsobilosti osoby však inštitúcia nemôže tvrdiť, že sa nachádzala v takejto situácii presne vymedzenej právomoci, lebo pokiaľ ide o dôvod súvisiaci s narušením vzťahu dôvery, uvádzaný v konaní, má širokú mieru voľnej úvahy.

(pozri body 147 a 148)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. decembra 2003, Tomarchio/Komisia, T-173/02, bod 86; 15. marca 2006, Leite Mateus/Komisia, T-10/04, bod 43

Súd pre verejnú službu: 15. decembra 2010, Angulo Sánchez/Rada, F-67/09, body 76 až 78

5.      Vznik zodpovednosti administratívy predpokladá splnenie súhrnu podmienok, pokiaľ ide o protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám, skutočnú škodu a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním a uvádzanou škodou. Tieto tri podmienky sú kumulatívne. Neexistencia jednej z nich postačuje na zamietnutie návrhu na náhradu škody.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, v zásade je potrebné, aby žalobca predložil dôkaz o priamej a určitej príčinnej súvislosti medzi pochybením, ktorého sa dopustila inštitúcia, a uvádzanou škodou.

Miera istoty príčinnej súvislosti je však dosiahnutá, ak nezákonnosť, ktorej sa dopustila inštitúcia Únie, s určitosťou zbavila osobu nie nevyhnutne samotného prijatia, o ktorom dotknutá osoba nemôže nikdy preukázať, že naň mala právo, ale veľkej šance byť prijatá ako úradník alebo zamestnanec, pričom to má pre dotknutú osobu dôsledok, ktorý spočíva v majetkovej škode predstavujúcej stratu príjmu. Ak sa za okolností prejednávanej veci zdá veľmi pravdepodobné, že inštitúcia by pri zákonnom postupe zamestnanca prijala, teoretická neistota týkajúca sa výsledku riadne uskutočneného prijímania do zamestnania nemôže vylučovať náhradu skutočnej majetkovej škody, ktorá vznikla dotknutej osobe zamietnutím žiadosti o prijatie na pracovné miesto, ktoré mohla reálne získať.

(pozri body 157 – 159)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, bod 42; 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C-348/06 P, bod 52

Súd prvého stupňa: 28. septembra 1999, Hautem/EIB, T-140/97, bod 85; 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T-45/01, bod 150

Súd pre verejnú službu: 22. októbra 2008, Tzirani/Komisia, F-46/07, bod 218

6.      Samotné zrušenie protiprávneho aktu administratívy môže predstavovať vhodnú a v zásade dostatočnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá úradníkovi mohla vzniknúť.

Zrušenie takéhoto aktu však nemôže predstavovať úplnú náhradu nemajetkovej ujmy, ak tento akt obsahuje hodnotenie schopností alebo správania dotknutej osoby, ktoré by jej mohlo ublížiť, ak je zbavené akéhokoľvek potrebného účinku alebo ak je protiprávne konanie, ku ktorému došlo, zvlášť závažné. Porušenie práva na rešpektovanie súkromného života a nariadenia č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov je mimoriadne závažné, čo je dôvod na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(pozri body 167, 169 a 171 – 173)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. februára 1990, Culin/Komisia, C-343/87, body 25 až 29

Súd prvého stupňa: 26. januára 1995, Pierrat/Súdny dvor, T-60/94, bod 62; 21. januára 2004, Robinson/Parlament, T-328/01, bod 79; 30. septembra 2004, Ferrer de Moncada/Komisia, T-16/03, bod 68

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Sundholm/Komisia, F-42/06, bod 44; Tzirani/Komisia, už citovaný, bod 223; 7. júla 2009, Bernard/Europol, F-99/07 a F-45/08, bod 106