ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 8. mája 2008

Vec F‑119/06

Petrus Kerstens

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Prípustnosť – Organizačná schéma – Akt spôsobujúci ujmu – Zmena pridelenia – Zmena pracovných úloh – Záujem služby – Rovnocennosť pracovných miest – Skrytá sankcia – Zneužitie právomoci“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou P. Kerstens navrhuje zrušiť rozhodnutie riadiaceho výboru Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) z 8. decembra 2005 o zmene organizačnej schémy PMO, ako aj zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Reorganizácia služieb, ktorá mení pracovné úlohy žalobcu – Zahrnutie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1; príloha IX)

1.      Žaloba podaná vedúcim útvaru proti rozhodnutiu o reorganizácii, ktorým sa menia úlohy a názov jeho útvaru a stanovuje, že bude naďalej vedúcim útvaru, je prípustná. Zmena pracovných úloh, aj keď neovplyvňuje majetkové záujmy a/alebo postavenie úradníka, môže totiž tým, že mení podmienky výkonu a povahu pracovných úloh poškodiť jeho nemajetkové záujmy a perspektívu do budúcnosti, a teda spôsobiť mu ujmu; určité pracovné úlohy zaradené do rovnakej kategórie môžu ľahšie ako iné viesť k povýšeniu z dôvodu povahy udelenej zodpovednosti. Nemožno sa teda a priori domnievať, že taká zmena nemôže spôsobiť ujmu dotknutému úradníkovi.

(pozri body 45, 46 a 48)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑745, bod 47; 16. apríla 2002, Fronia/Komisia, T‑51/01, Zb. VS s. I‑A‑43, II‑187, bod 24

2.      Inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii, avšak pod podmienkou, že toto pridelenie sa uskutoční v záujme služby a pri rešpektovaní rovnocennosti pracovných miest.

Pokiaľ ide o prvú podmienku a s prihliadnutím na mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú inštitúcie pri hodnotení záujmu služby, sa musí preskúmanie súdom obmedziť na otázku, či menovací orgán postupoval v primeraných medziach, ku ktorým nemožno mať výhrady, a svoju voľnú úvahu nepoužil zjavne nesprávne.

Pokiaľ ide o druhú podmienku v prípade zmeny pracovných úloh pridelených úradníkovi, pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom uvedené v článku 7 služobného poriadku neznamená porovnanie medzi súčasnými a predchádzajúcimi pracovnými úlohami dotknutej osoby, ale medzi jej súčasnými pracovnými úlohami a platovou triedou v rámci hierarchie. Nič teda nebráni tomu, aby boli rozhodnutím pridelené nové úlohy, ktoré sa síce odlišujú od úloh predtým vykonávaných a dotknutá osoba ich vníma ako zredukovanie svojich právomocí, ale sú v súlade s pracovným miestom zodpovedajúcim jeho platovej triede. Skutočné zmenšenie právomocí úradníka tak porušuje pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom len v prípade, ak by jeho pracovné úlohy ako celok jednoznačne prevyšovali úlohy, ktoré zodpovedajú jeho platovej triede a pracovnému miestu, berúc do úvahy ich povahu, dôležitosť a rozsah.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie, ktorým sa menia pracovné úlohy pridelené úradníkovi, nie je v rozpore so záujmom služby alebo rovnocennosťou pracovných miest, nemôže ísť o skrytú disciplinárnu sankciu alebo zneužitie právomoci a úradník nemôže administratíve vytýkať, že nezačala voči nemu disciplinárne konanie, ktoré by mu umožnilo uplatniť procesné záruky stanovené v prílohe IX služobného poriadku.

(pozri body 82, 84, 96, 97 a 103)

Odkaz:

Súdny dvor: 23. marca 1988, Hecq/Komisia, 19/87, Zb. s. 1681, bod 7; 7. marca 1990, Hecq/Komisia, C‑116/88 a C‑149/88, Zb. s. I‑599, bod 11; 14. decembra 2006, Meister/ÚHVT, C‑12/05 P, neuverejnený v Zbierke, body 45 a 47

Súd prvého stupňa: 23. októbra 1990, Pitrone/Komisia, T‑46/89, Zb. s. II‑577, bod 35; 19. júna 1997, Forcat Icardo/Komisia, T‑73/96, Zb. VS s. I‑A‑159, II‑485, bod 39; 22. januára 1998, Costacurta/Komisia, T‑98/96, Zb. VS s. I‑A‑21, II‑49, bod 36; Fronia/Komisia, už citovaný, bod 53; 26. novembra 2002, Cwik/Komisia, T‑103/01, Zb. VS s. I‑A‑229, II‑1137, bod 30; 25. júla 2006, Fries Guggenheim/Cedefop, T‑373/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑169, II‑A‑2‑819, bod 67; 7. februára 2007, Clotuche/Komisia, T‑339/03, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 47, 62, 91 a 126; Caló/Komisia, T‑118/04 a T‑134/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 101