I. Právny rámec

A. Rozpočtové pravidlá z roku 2002

1. Rozpočtové nariadenie z roku 2002

2. Vykonávacie rozpočtové nariadenie z roku 2002

B. Rozpočtové pravidlá z roku 2012

1. Rozpočtové nariadenie z roku 2012

2. Delegované rozpočtové nariadenie z roku 2012

C. Rozpočtové pravidlá z roku 2018

II. Okolnosti predchádzajúce sporom

A. Odvolateľka

B. Okolnosti predchádzajúce správnemu konaniu

1. Rozhodnutie zo 7. novembra 2013

2. Rozhodnutie zo 16. decembra 2014

3. Rozhodnutie z 8. mája 2015

C. Okolnosti predchádzajúce súdnemu konaniu

1. Vec T‑29/15

2. Vec T‑381/15

3. Rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P

4. Uznesenie C‑183/17 P‑INT

D. Veci na prvom stupni

1. Vec T‑381/15 RENV

2. Vec T‑645/19

III. Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore

A. Návrhy účastníkov konania

B. Konanie na Súdnom dvore

IV. O odvolaniach

A. O predmete sporov a záujme na konaní

1. Argumentácia účastníkov konania

2. Posúdenie Súdnym dvorom

B. O odvolaní C‑619/20 P

1. O prvom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O druhom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

C. O odvolaní vo veci C‑620/20 P

1. O prvom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

1) O prvej výhrade založenej na porušení zásady právnej sily rozhodnutej veci

2) O druhej a štvrtej výhrade, založených na existencii dostatočne závažného porušenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012

3) O tretej výhrade založenej na porušení povinnosti náležitej starostlivosti

2. O druhom odvolacom dôvode

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

V. O odvolaní vo veci T‑381/15 RENV

A. O konečnom rozhodnutí

B. O existencii dostatočne závažného porušenia povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú má v prejednávanej veci Komisia

C. O uvádzaných druhoch ujmy a príčinnej súvislosti so zisteným porušením

VI. O trovách

1

Svojím odvolaním vo veci C‑619/20 P sa International Management Group (ďalej len „IMG“) domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 9. septembra 2020, IMG/Komisia (T‑645/19, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2020:388), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o zrušenie listu Európskej komisie z 18. júla 2019 vyzývajúceho na predloženie určitých dokumentov v rámci výkonu rozsudku z 31. januára 2019, International Management Group/Komisia (C‑183/17 P a C‑184/17 P, ďalej len „rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P“, EU:C:2019:78) a jednak o priznanie náhrady ujmy spôsobenej týmto listom, ako aj rozhodnutiami, ktoré boli týmto rozsudkom zrušené.

2

Svojím odvolaním vo veci C‑620/20 P sa IMG domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu z 9. septembra 2020, IMG/Komisia (T‑381/15 RENV, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2020:406), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím Komisie, obsiahnutým v jej liste z 8. mája 2015, neuzatvoriť s ňou nové dohody o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia až „kým nedôjde k absolútnej istote, pokiaľ ide o otázku [jej] postavenia ako medzinárodnej organizácie“.

3

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74), zmenené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 390, 2006, s. 1) (ďalej len „rozpočtové nariadenie z roku 2002“), bolo s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1) (ďalej len „rozpočtové nariadenie z roku 2012“). Článok 212 písm. a) rozpočtového nariadenia z roku 2012 však okrem iného stanovil, že články 53 a 53d rozpočtového nariadenia z roku 2002 sa naďalej uplatňujú na všetky záväzky prijaté do 31. decembra 2013.

4

Článok 53 rozpočtového nariadenia z roku 2002 uvádza:

„Komisia plní rozpočet v súlade s ustanoveniami uvedenými v článkoch 53a až 53d jedným z týchto spôsobov:

5

Článok 53d tohto nariadenia okrem iného stanovuje:

„1.   Ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom spoločného hospodárenia,… na medzinárodné organizácie [sa] delegujú niektoré úlohy plnenia rozpočtu…

…

2.   Jednotlivé dohody uzatvorené s medzinárodnou organizáciou na poskytnutie financovania musia obsahovať podrobné ustanovenia týkajúce sa vykonávania úloh zverených takejto medzinárodnej organizácii.

…“

6

Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145), zmenené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 111, 2007, s. 13) (ďalej len „vykonávacie rozpočtové nariadenie z roku 2002“ a spolu s rozpočtovým nariadením z roku 2002 „rozpočtové pravidlá z roku 2002“), bolo s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1) (ďalej len „delegované rozpočtové nariadenie z roku 2012“ a spolu s rozpočtovým nariadením z roku 2012 „rozpočtové pravidlá z roku 2012“).

7

Článok 43 vykonávacieho rozpočtového nariadenia z roku 2002, nazvaný „Spoločné hospodárenie“, obsahoval okrem iného odsek 2, podľa ktorého:

„Medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 53d nariadenia [o rozpočtových pravidlách z roku 2002] sú:

…“

8

Rozpočtové nariadenie z roku 2012 nadobudlo účinnosť 27. októbra 2012 v súlade s prvým odsekom jeho článku 214. Uplatňovalo sa od 1. januára 2013 podľa druhého odseku tohto článku bez toho, aby boli dotknuté osobitné dátumy uplatnenia stanovené v tom istom odseku pre niektoré ustanovenia tohto nariadenia.

9

Medzi týmito ustanoveniami sa nachádzal článok 58 tohto nariadenia s názvom „Spôsoby plnenia rozpočtu“, ktorý obsahoval odsek 1, ktorý sa uplatňoval len na záväzky uzavreté od 1. januára 2014 a ktorý znie takto:

„Komisia plní rozpočet týmito spôsobmi:

…“

10

Články 84 až 86 uvedeného nariadenia boli uplatniteľné od 1. januára 2013.

11

V zmysle článku 84 tohto nariadenia s názvom „Rozhodnutia o financovaní“:

„1.   Každý výdavok sa musí viazať, potvrdiť, povoliť a vyplatiť.

2.   S výnimkou rozpočtových prostriedkov, ktoré môžu byť použité bez základného aktu…, viazaniu výdavku predchádza rozhodnutie o financovaní, ktoré prijme inštitúcia alebo subjekty, na ktoré inštitúcia delegovala právomoci.

3.   V rozhodnutí o financovaní uvedenom v odseku 2 sa stanoví sledovaný cieľ, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a jeho celková suma. Obsahuje aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, informácie o sume pridelenej na jednotlivé akcie a orientačný harmonogram plnenia.

V prípade nepriameho hospodárenia sa v rozhodnutí o financovaní stanoví tiež subjekt alebo osoba poverené podľa článku 58 ods. 1 písm. c), kritériá použité pri výbere subjektu alebo osoby a úloh[y], ktorými sú poverení.

…“

12

Článok 85 rozpočtového nariadenia z roku 2012, nazvaný „Druhy záväzkov“, v odseku 1 prvom a druhom pododseku stanovoval:

„Rozpočtový záväzok je operácia, ktorou sa vyhradia rozpočtové prostriedky potrebné na uhradenie následných platieb určených na plnenie právnych záväzkov.

Právny záväzok je úkon, ktorým povoľujúci úradník prijíma záväzok, z ktorého vyplýva zaťaženie rozpočtu, alebo taký záväzok vytvára.“

13

Článok 86 tohto nariadenia s názvom „Pravidlá vzťahujúce sa na záväzky“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade každého opatrenia, ktoré môže viesť k vzniku výdavkov hradených z rozpočtu, zodpovedný povoľujúci úradník vytvorí rozpočtový záväzok pred prijatím právneho záväzku voči tretím stranám…“

14

Článok 43 delegovaného rozpočtového nariadenia z roku 2012, nazvaný „Osobitné ustanovenia pre nepriame hospodárenie s medzinárodnými organizáciami“, v odseku 1 stanovoval:

„Medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 58 ods. 1 písm. c) bode ii) nariadenia [o rozpočtových pravidlách z roku 2012] sú:

…“

15

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1, ďalej len „rozpočtové nariadenie z roku 2018“) nadobudlo účinnosť 2. augusta 2018 a od tohto dátumu sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté osobitné dátumy uplatnenia stanovené pre niektoré z jeho ustanovení.

16

Článok 62 tohto nariadenia s názvom „Spôsoby plnenia rozpočtu“ v odseku 1 prvom pododseku uvádza:

„Komisia plní rozpočet ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

…“

17

Článok 156 uvedeného nariadenia, nazvaný „Nepriame riadenie s medzinárodnými organizáciami“, znie:

„1.   Komisia môže v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) bodom ii) plniť rozpočet nepriamo s medzinárodnými verejnoprávnymi organizáciami [organizáciami podľa medzinárodného práva verejného – neoficiálny preklad] zriadenými medzinárodnými dohodami (ďalej len ‚medzinárodné organizácie‘) a so špecializovanými agentúrami zriadenými takýmito organizáciami. Uvedené dohody sa postupujú Komisii ako súčasť posúdenia, ktoré Komisia vykonáva v súlade s článkom 154 ods. 3.

…

4.   Ak medzinárodné organizácie implementujú finančné prostriedky v rámci nepriameho riadenia, uplatňujú sa s nimi uzatvorené dohody o overovaní.“

18

Ako vyplýva z bodu 1 napadnutého rozsudku, IMG bola podľa svojich stanov založená 25. novembra 1994 ako medzinárodná organizácia s názvom „International Management Group – Infrastructure for Bosnia and Herzegovina“ (Medzinárodná správcovská skupina – Infraštruktúra pre Bosnu a Hercegovinu) a mala svoje sídlo v Belehrade (Srbsko), s cieľom umožniť štátom zúčastňujúcim sa na obnove Bosny a Hercegoviny mať na tento účel určený subjekt. IMG odvtedy postupne rozšírila svoju oblasť pôsobnosti a 13. júna 2012 uzavrela dohodu o sídle s Belgickým kráľovstvom.

19

Okolnosti predchádzajúce správnemu konaniu v týchto veciach, tak ako boli predtým uvedené v bodoch 17 až 28 rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, sú v podstate nasledujúce.

20

Dňa 7. novembra 2013 prijala Komisia na základe článku 84 rozpočtového nariadenia z roku 2012 vykonávacie rozhodnutie C(2013) 7682 final o ročnom akčnom pláne na rok 2013 pre Mjanmarsko/Barmu, ktorý má byť financovaný zo všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „rozhodnutie zo 7. novembra 2013“).

21

Článok 1 tohto rozhodnutia stanovoval, že sa schvaľuje ročný akčný plán na rok 2013 pre Mjanmarsko/Barmu, ako sa uvádza v prílohách 1 a 2.

22

Článok 3 uvedeného rozhodnutia stanovoval, že úlohy plnenia rozpočtu prostredníctvom spoločného hospodárenia môžu byť zverené subjektom uvedeným v jeho prílohách 1 a 2, a to s výhradou uzavretia dohody o delegovaní.

23

Príloha 2 rovnakého rozhodnutia opisovala druhú akciu, ktorá je súčasťou ročného akčného plánu na rok 2013 pre Mjanmarsko/Barmu. Časti 5 a 8 uvedenej prílohy uvádzali v podstate, že túto akciu predstavuje program rozvoja obchodu, ktorého náklady odhadované na 10 miliónov eur budú financované z prostriedkov Európskej únie, pričom jeho vykonávanie bude prebiehať prostredníctvom spoločného hospodárenia s IMG. Bod 8.3.1 uvedenej prílohy uvádzal IMG ako medzinárodnú organizáciu už usadenú v Mjanmarsku/Barme a zapojenú do vykonávania projektov financovaných Úniou v tomto štáte.

24

Dňa 17. februára 2014 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) informoval Komisiu, že začal vyšetrovanie týkajúce sa postavenia IMG.

25

Dňa 24. februára 2014 generálny tajomník Komisie postúpil túto informáciu generálnemu riaditeľovi tejto inštitúcie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, pričom ho upozornil na možnosť prijať ochranné opatrenia na základe článku 7 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 2013, s. 1).

26

Dňa 26. februára 2014 tento generálny riaditeľ prijal na základe tohto ustanovenia ochranné opatrenia, pričom ich odôvodnil okolnosťou, že počiatočná analýza OLAF‑u odhalila pochybnosti o postavení IMG. Tieto ochranné opatrenia spočívali v podstate v dočasnom zákaze jednak uzatvorenia akejkoľvek novej dohody o delegovaní s IMG v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie na základe rozpočtového nariadenia z roku 2012 a jednak rozšírenia ktorejkoľvek už uzavretej dohody o delegovaní uzatvorenej s IMG v rámci spoločného hospodárenia s rozpočtom Únie na základe rozpočtového nariadenia z roku 2002.

27

Dňa 25. apríla 2014 generálny riaditeľ Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj zaslal IMG list (ďalej len „list z 25. apríla 2014“), v ktorom ju informoval o troch nových skutočnostiach v správnom spise Komisie týkajúcich sa po prvé toho, že päť členských štátov Únie, ktoré IMG uviedla ako svojich členov, sa za nich nepovažuje, po druhé toho, že generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) uviedol, že IMG nepredstavuje špecializovanú agentúru OSN, a po tretie toho, že existujú pochybnosti o splnomocnení osôb, ktoré zastupovali niektoré štáty pri podpise zakladajúcej listiny IMG. Ten istý generálny riaditeľ tiež uviedol, že vzhľadom na pochybnosti založené na týchto skutočnostiach, dal svojim službám pokyn, aby, pokiaľ ide o postavenie IMG, vo vzťahu k nej dočasne pozastavili využívanie postupov zavedených finančnými úpravami z rokov 2002 a 2012 s cieľom umožniť Komisii zveriť vykonávanie úloh plnenia rozpočtu medzinárodným organizáciám v rámci nepriameho alebo spoločného hospodárenia s rozpočtom Únie.

28

Dňa 15. decembra 2014 bola Komisii doručená správa, ktorú vypracoval OLAF v nadväznosti na svoje vyšetrovanie (ďalej len „správa OLAF‑u“), spolu s radom odporúčaní. V tejto správe OLAF v podstate dospel k záveru, že IMG nepredstavuje medzinárodnú organizáciu v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, pričom Komisii odporučil, aby voči IMG uložila sankcie a prikročila k vymáhaniu súm, ktoré jej boli poskytnuté v takomto postavení.

29

Dňa 16. decembra 2014 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie C(2014) 9787 final na základe článku 84 rozpočtového nariadenia z roku 2012 (ďalej len „rozhodnutie zo 16. decembra 2014“). Podľa článku 1 tohto rozhodnutia bola príloha 2 rozhodnutia zo 7. novembra 2013 nahradená novou prílohou, ktorej oddiely 1 a 4.3 v zásade stanovujú, že vykonávanie programu rozvoja obchodu podľa rozhodnutia zo 7. novembra 2013 bude zabezpečené v rámci nepriameho hospodárenia, avšak iným subjektom než IMG.

30

Dňa 16. januára 2015 právna služba Komisie vypracovala správu s názvom „Právna analýza [správy OLAF‑u] o vyšetrovaní… týkajúcom sa [IMG]“.

31

Dňa 8. mája 2015 Komisia zaslala IMG list, ktorého cieľom bolo informovať ju o opatreniach, ktoré zamýšľala prijať v súvislosti so správou OLAF‑u. Uviedla najmä, že hoci sa rozhodla nepostupovať v zmysle väčšiny z odporúčaní uvedených v tejto správe, ktoré neoznámila IMG, predovšetkým rozhodla, že „kým nedôjde k absolútnej istote, pokiaľ ide o otázku [jej] postavenia ako medzinárodnej organizácie“, jej útvary s ňou neuzatvoria novú dohodu o delegovaní na základe ustanovení umožňujúcich zverenie úloh súvisiacich s plnením rozpočtu medzinárodným organizáciám v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie (ďalej len „rozhodnutie z 8. mája 2015“).

32

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. januára 2015 podala IMG žalobu o neplatnosť rozhodnutia zo 16. decembra 2014.

33

Komisia vzniesla námietku neprípustnosti voči tejto žalobe, ktorá bola založená na nenapadnuteľnosti rozhodnutia zo 16. decembra 2014, a to jednak z dôvodu neexistencie jeho záväzných právnych účinkov a jednak z dôvodu jeho výlučne potvrdzujúcej povahy vo vzťahu k listu z 25. apríla 2014, ktorým bola IMG informovaná o existencii ochranných opatrení z 26. februára 2014.

34

Uznesením z 30. júna 2015 Všeobecný súd spojil konanie o námietke s konaním vo veci samej.

35

Rozsudkom z 2. februára 2017, International Management Group/Komisia (T‑29/15, neuverejnený, ďalej len „rozsudok T‑29/15“, EU:T:2017:56), Všeobecný súd zamietol žalobu IMG. V bodoch 28 až 78 tohto rozsudku dospel k záveru, že námietka neprípustnosti vznesená Komisiou nebola dôvodná, keďže rozhodnutie zo 16. decembra 2014 vyvolalo záväzné právne účinky, pretože na jednej strane definitívne zbavilo IMG možnosti uzavrieť dohodu o delegovaní, na ktorú sa vzťahovalo, a na druhej strane nemalo čisto potvrdzujúci charakter vo vzťahu k listu z 25. apríla 2014. V bodoch 79 až 169 a 174 uvedeného rozsudku však Všeobecný súd zamietol sedem žalobných dôvodov, ktoré IMG uvádzala, a v dôsledku toho zamietol žalobu ako nedôvodnú.

36

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. júla 2015 podala IMG žalobu na zrušenie rozhodnutia z 8. mája 2015 a návrh na náhradu ním spôsobenej škody.

37

Komisia vzniesla námietku neprípustnosti proti tejto žalobe založenú na nenapadnuteľnosti rozhodnutia z 8. mája 2015 najmä z dôvodu neexistencie jeho záväzných právnych účinkov.

38

Uznesením z 29. januára 2016 Všeobecný súd spojil konanie o tejto námietke s konaním vo veci samej.

39

Rozsudkom z 2. februára 2017, IMG/Komisia (T‑381/15, neuverejnený, ďalej len „rozsudok T‑381/15“, EU:T:2017:57), Všeobecný súd rozhodol, že konanie o časti žaloby IMG sa zastavuje, a v zostávajúcej časti ju zamietol.

40

V bodoch 41 až 53 a 75 tohto rozsudku Všeobecný súd najprv konštatoval, že rozhodnutie z 8. mája 2015 vyvolalo záväzné právne účinky, keďže odňalo IMG možnosť, aby jej boli zverené nové úlohy plnenia rozpočtu spôsobom nepriameho hospodárenia medzinárodnou organizáciou podľa článku 58 ods. 1 rozpočtového nariadenia z roku 2012, takže žaloba o neplatnosť, ktorú podala IMG, bola prípustná. Ďalej v bodoch 76 až 160 uvedeného rozsudku Všeobecný súd zamietol osem žalobných dôvodov IMG a v dôsledku toho zamietol žalobu ako nedôvodnú. V tejto súvislosti Všeobecný súd v podstate rozhodol, že hoci rozhodnutie z 8. mája 2015 nebolo veľmi presne a podrobne odôvodnené, treba ho chápať a preskúmať s ohľadom na tri skutkové a právne okolnosti uvedené v bode 27 tohto rozsudku, ktoré Komisia oznámila IMG, aby odôvodnila svoje pochybnosti v súvislosti s postavením tohto subjektu ako medzinárodnej organizácie. Napokon v bodoch 170 až 173 toho istého rozsudku Všeobecný súd zamietol návrh IMG na náhradu škody ako nedôvodný.

41

Dvoma odvolaniami podanými 11. apríla 2017 IMG navrhla, aby Súdny dvor zrušil rozsudky T‑29/15 a T‑381/15 a s konečnou platnosťou rozhodol o sporoch tak, že zruší rozhodnutia zo 16. decembra 2014 a z 8. mája 2015, ako aj uloží Únii povinnosť nahradiť škodu spôsobenú druhým z týchto rozhodnutí.

42

Hoci Komisia navrhla zamietnuť tieto dve odvolania v celom rozsahu, podala súčasne dve vzájomné odvolania, ktorými navrhla, aby Súdny dvor v podstate zrušil rozsudky T‑29/15 a T‑381/15 v rozsahu, v akom zamietli jej námietky neprípustnosti, a s konečnou platnosťou rozhodol o sporoch tak, že zamietne žaloby ako neprípustné.

43

Rozsudkom C‑183/17 P a C‑184/17 P Súdny dvor v prvom rade zamietol dve vzájomné odvolania Komisie z dôvodu, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho z nesprávnych právnych posúdení uvádzaných touto inštitúciou, keď konštatoval, že dve žaloby, ktoré IMG podala, boli prípustné v rozsahu, v akom sa týkali aktov, ktoré mali vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy IMG tým, že podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie.

44

Súdny dvor totiž v bodoch 55 až 60 rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P konštatoval, že rozhodnutie zo 16. decembra 2014 predstavovalo rozhodnutie o financovaní prijaté na základe článku 84 rozpočtového nariadenia z roku 2012, ktorého predmetom bolo zmeniť skoršie rozhodnutie s cieľom zveriť tretiemu subjektu úlohu plnenia rozpočtu, ktorá bola predtým zverená IMG. Uviedol tiež, že toto rozhodnutie o financovaní malo za následok odňatie právneho postavenia IMG ako subjektu povereného plnením rozpočtu a v dôsledku toho zbavenie dotknutej osoby akejkoľvek možnosti neskôr uzavrieť s Úniou dohodu o delegovaní týkajúcu sa tohto plnenia rozpočtu, čím sa realizoval právny záväzok v zmysle článkov 85 a 86 tohto nariadenia.

45

Okrem toho Súdny dvor v bodoch 61 až 63 uvedeného rozsudku konštatoval, že rozhodnutie z 8. mája 2015 tým, že zakazovalo uzavretie s IMG akejkoľvek inej dohody o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie „kým nedôjde k absolútnej istote, pokiaľ ide o otázku [jej] postavenia ako medzinárodnej organizácie“, dotknutej osobe odnímalo akúkoľvek reálnu možnosť, že by jej boli zverené úlohy plnenia rozpočtu v tomto postavení a že z judikatúry vyplýva, že tento účinok sa musí považovať za záväzný právny účinok uvedeného rozhodnutia, ako to správne uviedol Všeobecný súd.

46

V druhom rade Súdny dvor v bodoch 84 až 97 toho istého rozsudku vyhovel dôvodom oboch odvolaní, ktorými IMG vytýkala Všeobecnému súdu, že rozhodol, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď odôvodnila rozhodnutia zo 16. decembra 2014 a z 8. mája 2015 existenciou pochybností o jej postavení medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012.

47

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa obmedzil na konštatovanie, že tvrdenia a dôkazy predložené zo strany IMG nevyvracali pochybnosti Komisie, pokiaľ ide o jej postavenie medzinárodnej organizácie, namiesto toho, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutí zo 16. decembra 2014 a z 8. mája 2015 s ohľadom na pojem „medzinárodná organizácia“ v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, ktoré v tejto súvislosti odkazujú na „[organizácie podľa medzinárodného práva verejného] zriadené medzivládnymi dohodami“.

48

V tomto kontexte Súdny dvor najmä uviedol, že žiadna z troch skutočností uvedených v bode 27 tohto rozsudku nemohla z právneho hľadiska odôvodniť pochybnosti o postavení IMG ako medzinárodnej organizácie, keďže tieto sa týkali len postavenia piatich štátov, ktoré IMG predstavila ako svojich členov alebo niekdajších členov, ako aj právomocí osôb, ktoré tieto štáty zastupovali pri podpise jej zakladajúcej listiny, a nie všetkých štátov, ktoré boli členmi IMG, alebo jej vlastného postavenia.

49

V treťom a poslednom rade Súdny dvor v bodoch 98 až 106 rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P zastával názor po prvé, že konštatovanie nesprávneho právneho posúdenia Všeobecným súdom znamená, že rozsudky T‑29/15 a T‑381/15 treba zrušiť v celom rozsahu, po druhé, že oba spory sa nachádzali v stave umožňujúcom rozhodnúť v rozsahu, v akom IMG žiadala zrušenie rozhodnutí zo 16. decembra 2014 a z 8. mája 2015, po tretie, že tieto dve rozhodnutia boli poznačené protiprávnosťou rovnako ako rozsudky T‑29/15 a T‑381/15, takže aj tieto rozsudky mali byť zrušené v celom rozsahu, a po štvrté, že o návrhu na náhradu škody spôsobenej IMG rozhodnutím z 8. mája 2015 nebolo možné rozhodnúť, a teda musel byť vrátený Všeobecnému súdu.

50

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 10. januára 2020 IMG požiadala Súdny dvor o výklad bodov 1 až 3 výroku rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P v spojení s bodmi 91 až 105 odôvodnenia tohto rozsudku v tom zmysle, že Komisia nemala dôvod zachovať pochybnosti o jej postavení medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel Únie.

51

Uznesením z 9. júna 2020, International Management Group/Komisia (C‑183/17 P‑INT, ďalej len „uznesenie C‑183/17 P‑INT“, EU:C:2020:507), Súdny dvor zamietol tento návrh na výklad ako zjavne neprípustný, keďže sa týkal otázky, o ktorej tento rozsudok nerozhodol. Konkrétne v bodoch 22 a 23 tohto uznesenia Súdny dvor v podstate uviedol, že hoci konštatoval nesprávnosť pochybností vyjadrených Komisiou v súvislosti s postavením IMG ako medzinárodnej organizácie na základe viacerých skutočností, ktoré nemohli vyvolať takéto pochybnosti, Súdny dvor v žiadnom prípade nerozhodol o tom, či na základe analýzy, ktorá nie je poznačená nesprávnym právnym posúdením, a pri zohľadnení všetkých relevantných skutkových a právnych okolností bolo potrebné považovať alebo naopak vylúčiť, že zainteresovaná strana má takéto postavenie.

52

Po vyhlásení rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili písomné pripomienky predtým, ako im zaslal otázky na písomnú odpoveď, na ktoré odpovedali v stanovených lehotách. Všeobecný súd ich tiež vypočul na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. marca 2020.

53

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol návrh na náhradu škody uvedený v bode 49 tohto rozsudku.

54

Po prvé Všeobecný súd v bodoch 49 až 68 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že tento návrh, tak ako ho spresnila IMG v jej písomných pripomienkach v nadväznosti na čiastočné vrátenie veci Súdnym dvorom, je neprípustný v rozsahu, v akom sa týka náhrady viacerých škôd, ktoré sa buď pridávajú k ujme uvedenej v návrhu na začatie konania, alebo sa v porovnaní s touto ujmou zmenila ich povaha. Konkrétne tento súd zamietol ako neprípustné žalobné návrhy uvedeného návrhu, ktorými sa IMG domáhala naturálnej náhrady škody prostredníctvom súdnych príkazov na konanie a verejných vyhlásení spolu s úrokmi z omeškania za rôzne majetkové ujmy, ktoré údajne utrpela v dôsledku rozhodnutia z 8. mája 2015. Okrem toho uvedený súd zamietol ako neprípustný žalobný návrh, ktorým IMG požadovala náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslenú na 10 miliónov eur a nie symbolického eura, ako to bolo v tejto žalobe.

55

Naopak, návrh na náhradu škody bol posúdený ako prípustný v rozsahu, v akom sa týkal niektorých druhov majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy, ktorých náhradu IMG požadovala v uvedenej žalobe.

56

Po druhé v bodoch 75 až 93 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate rozhodol, že rozhodnutie z 8. mája 2015, hoci je poznačené protiprávnosťou z dôvodov, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, neporušilo žiadnu právnu normu, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.

57

V tejto súvislosti v bodoch 76 až 88 tohto rozsudku zamietol ako nedôvodnú argumentáciu IMG, podľa ktorej sa ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, v rozpore s ktorými bolo toto rozhodnutie prijaté, majú vykladať s prihliadnutím na niektoré pravidlá medzinárodného práva verejného týkajúce sa pojmu „medzinárodná organizácia“ uvedeného v týchto ustanoveniach tak, že ich cieľom je priznať subjektom, ktorým Komisia priznala postavenie medzinárodnej organizácie v zmysle uvedených ustanovení, právo byť naďalej za takéto organizácie považované.

58

Rovnako v bodoch 89 až 93 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol ako nedôvodnú argumentáciu IMG, podľa ktorej protiprávnosť poznačujúca rozhodnutie z 8. mája 2015, ako ju konštatoval Súdny dvor v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, sa má kvalifikovať ako porušenie právneho pravidla vyplývajúceho zo zásady riadnej správy vecí verejných, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom, a to povinnosti, na základe ktorej bola Komisia povinná starostlivo a nestranne preskúmať jej situáciu a jej možné postavenie medzinárodnej organizácie vzhľadom na príslušné ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012.

59

Všeobecný súd dospel k tomuto záveru na základe troch skupín úvah. V prvom rade uviedol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada riadnej správy vecí verejných, teraz zakotvená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), sama osebe nepriznáva práva jednotlivcom, okrem prípadu, keď predstavuje vyjadrenie osobitných práv, ako je napríklad právo jednotlivca, aby orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Ďalej pripomenul, že z právnych posúdení vykonaných v napadnutom rozsudku vyplýva, že Komisia mohla legálne spochybniť postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, takže tejto inštitúcii nemožno platne vytýkať, že s týmto subjektom neuzavrela nové dohody o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia. Napokon Všeobecný súd uviedol, že okrem tohto tvrdenia IMG nepreukázala, v čom protiprávnosť, ktorá viedla Súdny dvor k zrušeniu rozhodnutia z 8. mája 2015, predstavuje porušenie povinnosti Komisie nestranne preskúmať jej situáciu na základe všetkých užitočných informácií.

60

V treťom rade a na záver Všeobecný súd v bodoch 94 až 97 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že porušenie finančných pravidiel z rokov 2002 a 2012, na ktoré sa odvoláva IMG, sa v každom prípade nezdá dostatočne závažné, keďže dotknutá osoba nepreukázala, že Komisia nemala nijaký priestor na voľnú úvahu na vykonanie týchto pravidiel.

61

Na základe týchto dôvodov Všeobecný súd v bodoch 98 až 101 napadnutého rozsudku konštatoval, že návrh IMG na náhradu škody sa musí v celom rozsahu zamietnuť.

62

Súčasne s priebehom konania vo veci T‑381/15 RENV si Komisia a IMG vymenili korešpondenciu týkajúcu sa vykonania rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P. Z tejto korešpondencie vyplýva, že Komisia sa pôvodne domnievala, že zrušenie rozhodnutí zo 16. decembra 2014 a z 8. mája 2015 bolo založené na nedostatku odôvodnenia týchto rozhodnutí, zatiaľ čo IMG sa domnievala, že ich meritórne zrušenie malo za následok povinnosť Komisie uznať jej postavenie medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012.

63

V rámci tejto korešpondencie Komisia zaslala 18. júla 2019 IMG list, v ktorom bod 31 napadnutého uznesenia, ktorý nebol spochybnený pred Súdnym dvorom, uvádzal tento opis:

„Listom z 18. júla 2019… Komisia najprv uviedla, že v rozsudku [C‑183/17 P a C‑184/17 P] Súdny dvor nedospel k záveru, [že IMG] bola medzinárodnou organizáciou, takže vykonanie uvedeného rozsudku si nevyžaduje ,automatické uznanie IMG ako medzinárodnej organizácie, ale prehodnotenie jej právneho postavenia z hľadiska dostupných informácií a uplatniteľných rozpočtových pravidiel‘. Komisia ďalej zopakovala svoju žiadosť adresovanú [IMG], aby predložila dokumenty uvedené v [jej] liste zo 6. mája 2019…, a spresnila, že v prípade odmietnutia [IMG] sa priamo obráti na štáty, ktoré IMG považuje za svojich členov… Napokon Komisia opätovne potvrdila, že posúdenie postavenia [IMG] ako medzinárodnej organizácie je otázkou, ktorá predchádza vykonaniu rozsudku [C‑183/17 P a C‑184/17 P] tiež preto, že tento rozsudok zrušil rozhodnutie zo 16. decembra 2014.“

64

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. septembra 2019 podala IMG žalobu na jednej strane o zrušenie listu z 18. júla 2019 z dôvodu, že Komisia nebola oprávnená ani vykonať nové posúdenie jej postavenia medzinárodnej organizácie, ani požiadať jej členov o poskytnutie informácií v tejto súvislosti. Na druhej strane IMG žiadala náhradu po prvé nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená týmto listom, po druhé rôznych druhov majetkovej ujmy, ktorá napriek tomu, že mala svoj pôvod v rozhodnutí z 8. mája 2015, pretrváva v uvedenom liste, a po tretie ujmy, ktorú utrpela v dôsledku rozhodnutia zo 16. decembra 2014, ale len v rozsahu, v akom je tiež zachovaná tým istým listom.

65

Napadnutým uznesením Všeobecný súd uvedenú žalobu zamietol. Pokiaľ ide o návrh na zrušenie listu z 18. júla 2019, Všeobecný súd sa v bodoch 45 až 76 tohto uznesenia domnieval, že tento žalobný návrh je neprípustný v podstate z dôvodu, že tento list predstavoval prípravné opatrenie vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bola Komisia povinná prijať na vykonanie rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P.

66

Pokiaľ ide o návrh na náhradu ujmy spôsobenej listom z 18. júla 2019, Všeobecný súd sa domnieval, že tento návrh bol zjavne neprípustný z troch dôvodov, ktorými sú po prvé úzka súvislosť medzi nemajetkovou ujmou, ktorú si uplatňuje IMG, a návrhom na zrušenie uvedeného listu, ktorý je sám osebe neprípustný (body 80 a 81 napadnutého uznesenia), po druhé existencia situácie litispendencie vyplývajúcej zo vzťahu spájajúceho niektoré druhy majetkovej ujmy uvádzanej zo strany IMG, a druhy majetkovej ujmy, ktoré sú predmetom veci T‑381/15 RENV (body 82 až 85 tohto uznesenia), a po tretie nejasnosť a nepresnosť podaní IMG týkajúcich sa iných druhov majetkovej ujmy, ktorej náhradu požaduje (body 86 až 93 uvedeného uznesenia).

67

Svojím odvolaním vo veci C‑619/20 P IMG navrhuje, aby Súdny dvor:

68

Svojím odvolaním vo veci C‑620/20 P IMG navrhuje, aby Súdny dvor:

69

V každej z týchto vecí Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal IMG na náhradu trov konania.

70

Dňa 16. júna 2021, teda po ukončení písomnej časti konania v každej z týchto dvoch vecí, Komisia informovala Súdny dvor, že listom z 8. júna 2021 (ďalej len „list z 8. júna 2021“) oznámila IMG konečné posúdenie jej postavenia, ktoré vykonala na účely vykonania rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P. Komisia spresnila, že z tohto posúdenia obsiahnutého v dokumente s názvom „Konečné posúdenie právneho postavenia [IMG] na účely jej oprávnenosti na nepriame hospodárenie“ vyplynulo, že IMG nemožno kvalifikovať ako medzinárodnú organizáciu v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002, 2012 a 2018 a že v dôsledku toho jej nemožno zveriť úlohy spojené s plnením rozpočtu v tomto postavení. Komisia tiež v podstate uviedla, že uvedené posúdenie sa musí považovať za uplatniteľné so spätnou účinnosťou od rozhodnutí zo 16. decembra 2014 a 8. mája 2015, takže malo alebo mohlo mať v prípade veci C‑619/20 P a veci C‑620/20 P za následok, že spor sa stal bezpredmetným alebo že IMG stratila záujem na konaní.

71

V odpovedi na otázku Súdneho dvora Komisia uviedla, že uvedením tejto informácie zamýšľala uviesť v každej z týchto vecí nový dôvod v zmysle článku 127 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na odvolania podľa článku 190 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku.

72

Podľa článku 127 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku bola IMG stanovená lehota na to, aby zaujala stanovisko k tejto argumentácii Komisie, čo táto včas urobila.

73

Vzhľadom na vzájomnú súvislosť týchto dvoch vecí je potrebné po vypočutí sudcu spravodajcu, generálneho advokáta a po vypočutí účastníkov konania spojiť tieto veci na účely vyhlásenia rozsudku podľa článku 54 rokovacieho poriadku.

74

Na podporu argumentácie uvedenej v bodoch 70 a 71 tohto rozsudku Komisia predložila list z 8. júna 2021, ku ktorému je pripojený dokument s názvom „Konečné posúdenie právneho postavenia [IMG] na účely jej oprávnenosti na nepriame hospodárenie“, uvedený v bode 70 tohto rozsudku.

75

Z tohto dokumentu po prvé vyplýva, že ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, na ktoré sa vzťahuje rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P, boli počas konania, ktoré viedlo k tomuto rozsudku, nahradené novými ustanoveniami uvedenými v rozpočtovom nariadení z roku 2018, ktoré treba podľa Komisie zohľadniť na účely nového posúdenia situácie a právneho postavenia IMG, ktoré si vyžaduje vykonanie uvedeného rozsudku.

76

Po druhé Komisia v ňom vyjadruje názor, podľa ktorého ustanovenia rozpočtového nariadenia z roku 2018, ktoré stanovujú možnosť zveriť úlohy plnenia rozpočtu medzinárodným organizáciám vytvoreným „medzinárodnými dohodami“, sa majú vykladať jednak v tom zmysle, že majú rovnaký význam ako odkaz na medzinárodné organizácie zriadené „medzivládnymi dohodami“, ktorý je uvedený v rozpočtových pravidlách z rokov 2002 a 2012, a na druhej strane, že tieto dva výrazy zhodne odkazujú na zmluvy formálne uzavreté viacerými štátmi, ktoré samotné sú zastúpené osobami platne oprávnenými vyjadriť ich súhlas.

77

Po tretie Komisia v ňom uvádza, že s cieľom vykonať rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P požiadala každý zo štátov, ktoré IMG uviedla ako člena alebo bývalého člena, o informáciu, jednak, či tento subjekt predstavuje medzinárodnú organizáciu, ktorej sú alebo boli členmi, a jednak, či môžu predložiť medzinárodnú dohodu, ktorou bola zriadená takáto medzinárodná organizácia, ako aj akýkoľvek iný dokument relevantný v tejto súvislosti.

78

Po štvrté Komisia v ňom v podstate uvádza, že z odpovedí, ktoré jej zaslali tieto štáty, vyplýva, že žiadny z nich nepotvrdil, že by uzavrel v požadovanej forme medzinárodnú dohodu o založení IMG ako medzinárodnej organizácie, ktorej by bol členom. Z týchto odpovedí totiž vyplýva, že v skutočnosti rôzne štáty, o ktorých je preukázané, že podpísali zakladajúcu listinu alebo stanovy IMG, sa buď zúčastnili stretnutia, na ktorom bola IMG vytvorená, alebo ešte sú súčasťou jej riadiaceho výboru alebo jej poskytujú financie, tento subjekt v roku 1994 vytvorili prostredníctvom dokumentu politicky a právne nezáväznej povahy, ako medzinárodný nástroj úzko zameraný a dočasný, určený na koordináciu financovania rekonštrukcie infraštruktúry Bosny a Hercegoviny.

79

Po piate Komisia v ňom dospela k záveru, že vzhľadom na tieto skutočnosti rôzne pripomienky, ktoré jej v tejto súvislosti predložila IMG, a posúdenie, ktoré vykonala, nie je preukázané, že tento subjekt bol ako organizácia medzinárodného práva verejného založený dohodou uzatvorenou aspoň dvoma štátmi, ktoré boli na tento účel platne zastúpené, hoci existoval už viac ako dvadsať rokov a od svojho založenia podstatne rozšíril svoju činnosť. V dôsledku toho uvedenému subjektu nemožno zveriť úlohy plnenia rozpočtu v zmysle ustanovení rozpočtových pravidiel z rokov 2002, 2012 a 2018, ktoré umožňujú zveriť takéto úlohy medzinárodným organizáciám.

80

IMG tvrdí, že argumentácia Komisie je nedôvodná.

81

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá podá odvolanie, musí mať, rovnako ako v prípade, že podá žalobu o neplatnosť, záujem na konaní, ktorého existencia sa musí posudzovať jednak vzhľadom na predmet tohto odvolania alebo žaloby a jednak ku dňu jej podania. Nerešpektovanie tejto základnej požiadavky predstavuje prekážku konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môže súd Únie kedykoľvek vziať do úvahy ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada,C‑535/06 P, EU:C:2009:498, bod 24, a z 21. januára 2021, Nemecko/Esso Raffinage, C‑471/18 P, EU:C:2021:48EU:C:2021:48, bod 101, ako aj citovanú judikatúru).

82

Okrem toho tento záujem na konaní, rovnako ako predmet samotného sporu, musí pretrvávať až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia. V dôsledku toho zánik tohto záujmu alebo tohto predmetu počas konania môže súd Únie viesť ku konštatovaniu, prípadne ex offo, že konanie vo veci treba zastaviť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, C‑19/93 P, EU:C:1995:339, bod 13; z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada, C‑535/06 P, EU:C:2009:498, bod 24, ako aj zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 43).

83

Nakoniec tak existencia, ako aj trvanie záujmu na konaní predpokladajú, že žaloba alebo odvolanie môže vo svojom výsledku priniesť fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá ho podala, prospech (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P, EU:C:2013:331, body 61 až 64, ako aj zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660EU:C:2018:660, bod 43). Vo všetkých prípadoch treba túto otázku posúdiť konkrétnym spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 65).

84

V prejednávanej veci je po prvé nesporné, že ku dňu podania prejednávaných odvolaní mali tieto odvolania svoj predmet a že IMG preukázala záujem na konaní. Komisia naopak tvrdí, že tento predmet a tento záujem sa v priebehu týchto konaní stratili z dôvodu jej rozhodnutia obsiahnutého v liste z 8. júna 2021 nekvalifikovať IMG ako medzinárodnú organizáciu v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002, 2012 a 2018 vzhľadom na konečné posúdenie jej postavenia, ktoré vykonala Komisia na účely vykonania rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P.

85

Po druhé toto rozhodnutie predstavuje výsledok procesu posúdenia, ktorého východiskom je list z 18. júla 2019 uvedený v bode 63 tohto rozsudku, ktorého zrušenia sa IMG domáha. Okrem toho sa uvedené rozhodnutie zakladá, ako vyplýva z tvrdení Komisie zhrnutých v bodoch 76 až 78 tohto rozsudku, na súbore skutočností, ktoré táto inštitúcia zhromaždila v rámci predmetného postupu posúdenia. Napokon žaloba vo veci T‑645/19, ktorú podala IMG proti tomuto listu, a odvolanie vo veci C‑619/20 P, ktoré IMG podala po zamietnutí tejto žaloby napadnutým uznesením, majú za cieľ najmä spochybniť samotnú možnosť Komisie uskutočniť takýto proces hodnotenia, ako to vyplýva z bodu 64 uvedeného rozsudku.

86

Tieto okolnosti posudzované ako celok však vylučujú záver, že toto odvolanie sa stalo bezpredmetným alebo že IMG stratila záujem na konaní, pretože toto odvolanie nebolo schopné svojím výsledkom priniesť IMG prospech. Ak by sa totiž po preskúmaní, ktoré má vykonať Súdny dvor, ukázalo, že odvolanie je dôvodné a že napadnuté uznesenie musí byť zrušené, toto zrušenie by spôsobilo zánik listu z 18. júla 2019 z právneho poriadku a mohlo by vzhľadom na väzby existujúce medzi týmto listom a listom z 8. júna 2021 mať dôsledky na zákonnosť tohto posledného uvedeného listu, ku ktorému obaja účastníci konania uvádzajú, že IMG ho spochybňuje v rámci žaloby, ktorá bola zaregistrovaná v kancelárii Všeobecného súdu pod spisovou značkou T‑509/21 a konanie o ktorej k dátumu podania tých odvolaní pred týmto súdom ešte prebieha.

87

Po tretie a na záver sa nezdá, že by list z 8. júna 2021, ako ho predložila Komisia, mohol mať akýkoľvek vplyv na predmet odvolania vo veci C‑620/20 P alebo záujem IMG na konaní v tomto rámci.

88

Predmetom tohto odvolania a žaloby vo veci T‑381/15 RENV, ktorá mu predchádzala, je náhrada nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorú IMG údajne utrpela v dôsledku rozhodnutia z 8. mája 2015, ktorým ju Komisia, ako bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, informovala o svojom rozhodnutí neuzavrieť s ňou novú dohodu o delegovaní podľa ustanovení rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, ktoré umožňujú zveriť úlohy plnenia rozpočtu medzinárodným organizáciám, vzhľadom na existenciu pochybností o jej postavení medzinárodnej organizácie v zmysle týchto ustanovení.

89

Keďže ako vyplýva z bodov 46 až 49 a 51 tohto rozsudku, Súdny dvor konštatoval protiprávnu povahu tohto rozhodnutia v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P vzhľadom na to, že odôvodnenie, ktoré viedlo Komisiu k takýmto pochybnostiam, nie je skutkovo ani právne podložené a že dôvody, ktoré sú podkladom tohto konštatovania podľa ustálenej judikatúry (rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, EU:C:1999:407, bod 54, ako aj z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, C‑221/10 P, EU:C:2012:216, bod 87), majú právnu silu rozhodnutej veci, keďže predstavujú nevyhnutnú oporu výroku tohto rozsudku o zrušení, otázka, či toto protiprávne rozhodnutie mohlo spôsobiť nemajetkovú a majetkovú ujmu, náhradu ktorej má IMG záujem žiadať, nemôže byť ovplyvnené okolnosťou, že Komisia došla v rozhodnutí prijatom šesť rokov neskôr a založenom na inom právnom a skutkovom posúdení k záveru, že IMG nemožno považovať za medzinárodnú organizáciu. V rámci žaloby o náhradu škody totiž treba, aby sa protiprávnosť aktu alebo správania, ktoré môže viesť ku vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie, posudzovala na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia uvedeného aktu alebo uvedeného správania (rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P, EU:C:2019:694, bod 39).

90

Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentácia Komisie týkajúca sa straty predmetu prejednávaných odvolaní alebo straty záujmu IMG na konaní nie je dôvodná.

91

IMG na podporu svojich návrhov uvádza dva odvolacie dôvody založené v uvedenom poradí na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa zamietnutia jej návrhu na zrušenie listu z 18. júla 2019 ako neprípustného (body 43 až 76 napadnutého uznesenia) a na zamietnutí jej návrhu na náhradu ujmy, ktorá jej bola týmto listom spôsobená, ako zjavne neprípustného (body 77 až 93 toho istého uznesenia).

92

IMG tvrdí, že odôvodnenie, na základe ktorého Všeobecný súd dospel k záveru, že list z 18. júla 2019 nie je aktom, ktorý by mohol byť predmetom žaloby o neplatnosť, je poznačené viacerými nesprávnymi právnymi posúdeniami.

93

Tento list totiž obsahoval konečné rozhodnutie Komisie vykonať rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P tým, že pristúpil k novému posúdeniu postavenia IMG vzhľadom na ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 s prihliadnutím na ďalšie skutočnosti, ktoré má dotknutá osoba poskytnúť, alebo ak to nie je možné, poskytnutých štátmi, ktoré táto dotknutá osoba uvádza ako členov alebo bývalých členov. K takémuto výslovnému rozhodnutiu sa implicitne, ale nevyhnutne pridáva rozhodnutie nevykonať tento rozsudok tým, že by sa IMG vrátila do postavenia medzinárodnej organizácie uznanej okrem iného Komisiou, v ktorom sa nachádzala pred prijatím dvoch aktov zrušených Súdnym dvorom.

94

Všeobecný súd sa však tým, že neuznal, že tieto rozhodnutia sú napadnuteľné, dopustil v prvom rade nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v odmietnutí preskúmať porušenie článku 266 prvého odseku ZFEÚ zo strany Komisie, ktorý v prípade zrušenia aktu, ktorého sú tieto inštitúcie autorom, ukladá inštitúciám Únie povinnosť prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozsudku vyhlasujúceho toto zrušenie. Konkrétnejšie, body 53 až 59, 61 až 66, 68 až 70 a 73 až 76 napadnutého uznesenia porušujú právnu silu rozhodnutej veci, ktorá sa spája s rozsudkom C‑183/17 P a C‑184/17 P, ktorého rozhodujúce dôvody (body 92 až 96 a 104) ukazujú, že Komisia bola povinná vrátiť IMG do predošlého postavenia uznanej medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, ktoré predtým mala.

95

Ďalej Všeobecný súd tým, že nezohľadnil skutočnosť, že IMG si mala zachovať získanie tohto uznania, okrem prípadu, že by jej členovia zmenili jej postavenie alebo ukončili jej existenciu, porušil rôzne pravidlá medzinárodného práva verejného týkajúce sa pojmu „medzinárodná organizácia“, na ktorý odkazujú tieto pravidlá, ktorých dodržiavanie je vzhľadom na ich prednosť pred sekundárnym právom Únie povinné tak pre tento súd, ako aj pre Komisiu v rámci vykonania rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17.

96

Napokon Všeobecný súd nesprávne uplatnil zásady vyplývajúce z ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „akt, ktorý možno napadnúť žalobou“, keď nekvalifikoval list z 18. júla 2019 ako taký napriek jeho zneniu, kontextu, v ktorom bol prijatý, a právnym účinkom výslovných a implicitných rozhodnutí, ktoré tento list obsahoval.

97

Komisia tvrdí, že tento odvolací dôvod je nedôvodný.

98

Žalobu o neplatnosť podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ možno podať proti ustanoveniam alebo opatreniam, ktoré boli prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy fyzickej alebo právnickej osoby tým, že podstatným spôsobom menia jej právne postavenie (rozsudok z 31. januára 2019, International Management Group/Komisia, C‑183/17 P a C‑184/17 P, EU:C:2019:78, bod 51 a citovaná judikatúra).

99

Na účely stanovenia, či napadnutý akt v konkrétnom prípade má vyvolávať záväzné právne účinky, treba v prvom rade, a ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, vychádzať z podstaty tohto aktu a posúdiť jeho účinky vzhľadom na objektívne kritériá, akými je obsah predmetného aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ktoré sú jeho autorom. Samotné tieto právomoci nemožno posudzovať abstraktne, ale ako prvky, ktoré môžu objasniť konkrétnu analýzu obsahu uvedeného aktu, ktorá má ústredný a nevyhnutný charakter (rozsudok z 21. januára 2021, Nemecko/Esso Raffinage, C‑471/18, EU:C:2021:48, bod 64 a citovaná judikatúra).

100

Po druhé z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v prípade, že tak ako v prejednávanej veci bol napadnutý akt prijatý po zrušení skoršieho aktu, treba zohľadniť osobitosti právnej úpravy, ktoré sú vlastné takejto situácii.

101

V tejto súvislosti z článku 266 ZFEÚ vyplýva, že inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, musí prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku zrušujúceho tento akt a na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom, ako aj na jeho úplné vykonanie je povinná dodržať nielen jeho výrok, ale aj dôvody, ktoré viedli k tomuto výroku a o ktoré sa tento výrok opiera, v tom zmysle, že sú nevyhnutné na určenie presného zmyslu toho, o čom sa rozhodlo v tomto výroku (rozsudok zo 14. júna 2016, Komisia/McBride a i., C‑361/14 P, EU:C:2016:434, bod 35 a citovaná judikatúra).

102

Keďže však článok 266 ZFEÚ nekonkretizuje povahu opatrení, ktoré má autor aktu, ktorý bol vyhlásený za neplatný, prijať na účely splnenia tejto povinnosti, prináleží mu určiť tieto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2016, Komisia/McBride a i., C‑361/14 P, EU:C:2016:434, body 52 a 53), pričom pri ich výbere má širokú mieru voľnej úvahy s tým, že tieto opatrenia musia byť zlučiteľné s výrokom rozsudku, ktorý tento akt zrušil, ako aj s dôvodmi, o ktoré sa tento akt nevyhnutne opiera (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2020:463, EU:C:2018:187, bod 87 a citovaná judikatúra).

103

Po tretie a ako posledné, z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade aktov, ktoré sú vypracované v niekoľkých procesných fázach, je aktom, proti ktorému možno podať žalobu o neplatnosť, v zásade len akt, ktorý definitívne určuje postavenie príslušnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie na konci konania, s vylúčením predbežných opatrení, ktorých účelom je príprava tohto konečného opatrenia, najmä vyjadrujúcich predbežné stanovisko (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, body 10 a 20, ako aj z 3. júna 2021, Maďarsko/Parlament, C‑650/18, EU:C:2021:426, body 43 a 44).

104

Žaloba o neplatnosť podaná proti opatreniu vyjadrujúcemu predbežné stanovisko by totiž mohla viesť súd Únie k posudzovaniu otázok, ku ktorým ešte príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie nemala príležitosť vysloviť sa, čo by bolo nezlučiteľné so systémom rozdelenia právomocí i so systémom prostriedkov nápravy, ktoré stanovuje ZEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, bod 51, ako aj z 15. marca 2017, Stichting Woonlinie a i./Komisia, C‑414/15 P, EU:C:2017:215EU:C:2017:215, bod 45).

105

Okrem toho, keďže protiprávností, ktoré môžu poznačiť predbežné opatrenie, sa možno dovolávať na podporu žaloby o neplatnosť, ktorú možno podať proti konečnému opatreniu, ktorého je prípravnou fázou, táto žaloba umožňuje zabezpečiť dostatočnú súdnu ochranu dotknutých osôb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, EU:C:2011:656, body 53 a 54, ako aj zo 6. októbra 2021, Poggiolini/Parlament (C‑408/20 P, EU:C:2021:806EU:C:2021:806, bod 43).

106

V prejednávanej veci Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na jeho obsah, ako bol pripomenutý v bode 63 tohto rozsudku, list z 18. júla 2019 nebol aktom, ktorý by mohol byť predmetom žaloby o neplatnosť, keďže predstavoval prípravné opatrenie.

107

Konkrétne sa tento súd najprv v bodoch 51 a 52 napadnutého uznesenia domnieval, že tento list treba analyzovať tak, že vyjadruje stanovisko Komisie, podľa ktorého táto inštitúcia považovala za nevyhnutné získať informácie, ktoré jej umožnia posúdiť postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie v zmysle uplatniteľných ustanovení a prijať svoje konečné stanovisko v tejto súvislosti, aby splnila svoju povinnosť vykonať rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P.

108

Všeobecný súd ďalej v bodoch 54, 59 až 69 a 71 až 75 napadnutého uznesenia v podstate konštatoval, že vzhľadom na kontext, v ktorom bol uvedený list prijatý, výrok a odôvodnenie rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ako aj na voľnú úvahu, ktorú mala Komisia na to, aby splnila svoju povinnosť vykonať tento rozsudok, mala možnosť, ba dokonca povinnosť, vykonať nové posúdenie postavenia IMG ako medzinárodnej organizácie vzhľadom na uplatniteľné ustanovenia a usilovať sa získať na tento účel informácie, ktoré sa jej zdali potrebné na umožnenie prijatia jej konečného stanoviska v tejto veci.

109

Všeobecný súd z toho napokon v bode 76 napadnutého uznesenia vyvodil, že list z 18. júla 2019 je prípravným opatrením pre rozhodnutie, ktoré bola Komisia povinná prijať na vykonanie rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P.

110

V tejto súvislosti treba uviesť, pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenia IMG, ktoré sú zhrnuté v bode 94 tohto rozsudku, že vzhľadom na zásady vyplývajúce z judikatúry, pripomenuté v bodoch 100 až 102 tohto rozsudku, sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď stručným spôsobom v bode 108 uvedeného rozsudku určil právne dôsledky, ktoré bolo potrebné vyvodiť v rámci analýzy napadnuteľnosti listu z 18. júla 2019 po prvé z existencie rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, po druhé z právomoci posúdenia, ktorou disponovala Komisia na splnenie svojej povinnosti prijať opatrenia, ktoré si vyžadovalo vykonanie tohto rozsudku, a po tretie právnej sily rozhodnutej veci, ktorá sa spája, ako bolo pripomenuté v bode 89 tohto rozsudku, tak s výrokom tohto zrušujúceho rozsudku, ako aj s dôvodmi, ktoré tvoria jeho potrebnú oporu.

111

Konkrétne, ako tento súd správne uviedol, z bodov 57 až 59, 61 a 88 až 90 rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P na jednej strane jasne vyplýva, že Komisia má povinnosť uistiť sa, že subjekty, ktorým zverila alebo plánuje zveriť úlohy plnenia rozpočtu v zmysle ustanovení rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 týkajúcich sa nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie medzinárodnými organizáciami, majú takéto postavenie v zmysle týchto ustanovení. Na druhej strane má táto inštitúcia v prípade pochybností v tejto súvislosti povinnosť odstrániť tieto pochybnosti, ako aj zhromaždiť všetky skutočnosti potrebné na odôvodnenie jej právneho, ako aj skutkového rozhodnutia vzhľadom na právne dôsledky tohto rozhodnutia pre dotknutý subjekt.

112

Okrem toho z bodov 92 až 97 a 104 rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ktorého obsah bol pripomenutý v bodoch 22 a 23 uznesenia C‑183/17 P‑INT, jasne vyplýva, že v prejednávanej veci rozhodnutia, ktoré Súdny dvor zrušil, neboli právne ani fakticky odôvodnené.

113

Vzhľadom na tieto posúdenia a konštatovania, ktoré podporujú výrok tohto rozsudku, Komisia nebola povinná vrátiť IMG do predošlého postavenia uznanej medzinárodnej organizácie, v ktorej táto tvrdí, že sa nachádzala, ale mohla splniť svoju povinnosť vykonať rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P tým, že prijala procesné opatrenia umožňujúce jej napraviť nezrovnalosť, ktorú konštatoval Súdny dvor, a potenciálne prijať nový akt určený na nahradenie rozhodnutí zrušených Súdnym dvorom po získaní informácií, ktoré považovala za potrebné na právne a skutkové odôvodnenie tohto nového aktu.

114

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenia IMG zhrnuté v bode 96 tohto rozsudku, treba uviesť, že vzhľadom na právne dôsledky, ktoré správne vyvodil z rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, keď v bode 76 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že list z 18. júla 2019 treba vzhľadom na jeho obsah považovať za prípravné opatrenie vyjadrujúce predbežné stanovisko Komisie v súvislosti s postavením IMG ako medzinárodnej organizácie v zmysle uplatniteľných ustanovení.

115

Vzhľadom na to, že príslušná inštitúcia zamýšľala vykonať posúdenie tohto postavenia, takéto opatrenie mohlo byť platne kvalifikované ako prípravné opatrenie vzhľadom na zásady vyplývajúce z judikatúry, pripomenuté v bodoch 103 a 104 tohto rozsudku.

116

Pokiaľ ide v treťom rade o tvrdenia IMG zhrnuté v bode 95 tohto rozsudku, treba konštatovať, že sa týkajú dôsledkov, ktoré podľa IMG treba vyvodiť z niektorých pravidiel medzinárodného práva verejného týkajúcich sa pojmu „medzinárodná organizácia“ v rámci posúdenia jej prípadného postavenia medzinárodnej organizácie v zmysle uplatniteľných ustanovení, teda otázky, o ktorej Komisia v liste z 18. júla 2019 uviedla, že chce posúdiť pred akýmkoľvek konečným stanoviskom. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 104 a 105 tohto rozsudku však takéto tvrdenia, aj keby sa považovali za dôvodné, nemôžu viesť k uznaniu napadnuteľnej povahy tohto listu.

117

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je tento odvolací dôvod nedôvodný a v dôsledku toho musí byť zamietnutý.

118

IMG predovšetkým tvrdí, že vzhľadom na to, že návrh na zrušenie listu z 18. júla 2019 bol prípustný, návrh na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej týmto listom bol tiež prípustný v rozpore s tým, čo Všeobecný súd uviedol v bodoch 80 a 81 napadnutého uznesenia.

119

Ďalej sa domnieva, že ani návrh na náhradu majetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím z 8. mája 2015 nemožno zamietnuť ako neprípustný z dôvodu litispendencie vo veci T‑381/15 RENV, ako Všeobecný súd nesprávne rozhodol v bodoch 82 až 85 tohto uznesenia. Hoci totiž predmetné druhy ujmy mali svoj pôvod v tomto rozhodnutí, boli osobitne a výlučne uvedené v rozsahu, v akom k nim došlo prostredníctvom tohto listu.

120

Napokon a rovnakým spôsobom sa návrh na náhradu majetkovej ujmy vyplývajúcej z rozhodnutia zo 16. decembra 2014 týkal osobitne a výlučne tejto ujmy, keďže táto ujma bola spôsobená listom z 18. júla 2019, takže Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď ho zamietol ako neprípustný v bodoch 86 až 93 uvedeného uznesenia.

121

Komisia sa domnieva, že tento odvolací dôvod je čiastočne nedôvodný a v zostávajúcej časti neúčinný.

122

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie IMG týkajúce sa posúdenia, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 80 a 81 napadnutého uznesenia, stačí konštatovať, že hoci sa IMG v podstate obmedzuje na tvrdenie, že toto posúdenie by sa malo považovať za poznačené nesprávnym právnym posúdením, ak by sa ukázalo, že žalobný návrh smerujúci k zrušeniu listu z 18. júla 2019 bol nesprávne zamietnutý ako neprípustný, z bodu 117 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd tento žalobný návrh dôvodne zamietol ako neprípustný.

123

Pokiaľ ide po druhé o žalobný návrh na náhradu majetkovej ujmy, ktorá síce má svoj pôvod v rozhodnutí z 8. mája 2015, ale bola zachovaná listom z 18. júla 2019, treba konštatovať, že ako Všeobecný súd správne pripomenul v bode 82 napadnutého uznesenia, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že žaloba o neplatnosť alebo o náhradu škody podaná po inej žalobe, ktorá sa týka tých istých účastníkov konania, ktorá sa týka toho istého žalobného nároku a je založená na tých istých žalobných dôvodoch alebo výhradách, sa musí odmietnuť ako neprípustná z dôvodu prekážky začatého konania (uznesenie z 1. apríla 1987, Ainsworth a i./Komisia, 159/84, 267/84, 12/85 a 264/85, EU:C:1987:172, body 3 a 4, ako aj rozsudok z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, C‑376/15 P a C‑377/15 P, EU:C:2017:269, bod 29).

124

Všeobecný súd pritom správne uplatnil túto judikatúru v prejednávanej veci v bodoch 83 až 85 napadnutého uznesenia, keďže návrh IMG na náhradu škody bol podaný po podaní návrhu vo veci T‑381/15 RENV, v ktorej IMG konal proti tomu istému účastníkovi konania, ktorá mala rovnaký účel náhrady škody a týkala sa majetkovej ujmy, ktorá síce bola zachovaná listom z 18. júla 2019, ale podľa samotnej zainteresovanej strany mala svoj pôvod v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom sporu v tejto predchádzajúcej veci.

125

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o analogické tvrdenie IMG týkajúce sa jej žalobného návrhu na náhradu ujmy, ktorá napriek tomu, že bola spôsobená rozhodnutím zo 16. decembra 2014, bola zachovaná listom z 18. júla 2019, stačí uviesť, že toto tvrdenie je neúčinné. Na účely zamietnutia tohto žalobného návrhu ako neprípustného sa totiž Všeobecný súd v bodoch 91 až 93 napadnutého uznesenia neopieral o hmotnoprávne alebo procesné úvahy týkajúce sa povahy alebo pôvodu údajnej ujmy, ale o nedodržanie formálnych náležitostí uplatniteľných na návrh na začatie konania uvedených v článku 76 písm. d) jeho rokovacieho poriadku, pričom sa v podstate domnieval, že argumentácia na podporu uvedeného žalobného návrhu bola príliš stručná a príliš nepresná na to, aby mohol rozhodnúť.

126

Keďže tento odvolací dôvod nie je o nič odôvodnenejší ako prvý, musí byť odvolanie zamietnuté.

127

IMG na podporu svojich návrhov uvádza dva odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa zamietnutia časti jej návrhov na náhradu ujmy ako nedôvodných (body 69 až 100 napadnutého rozsudku) a ako neprípustných, pokiaľ ide o zvyšok týchto žalobných návrhov (body 40 až 68 tohto rozsudku).

128

Pokiaľ ide o návrhy na náhradu ujmy, ktoré boli zamietnuté vo veci samej v napadnutom rozsudku, IMG po prvé tvrdí, že Všeobecný súd tým, že nevyvodil dôsledky zo zrušenia rozhodnutia z 8. mája 2015 rozsudkom C‑183/17 P a C‑184/17 P, porušil zásadu právnej sily rozhodnutej veci, tak ako bola zakotvená v článku 61 druhom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého ak je vec vrátená späť Všeobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach, o ktorých rozhodol Súdny dvor, viazaný jeho rozhodnutím. Hoci totiž Súdny dvor dospel k záveru o neoprávnenosti pochybností Komisie v súvislosti s postavením IMG ako medzinárodnej organizácie, Všeobecný súd v bodoch 82 až 86 napadnutého rozsudku odmietol pripustiť, že Komisia už nebola oprávnená vzniesť v tejto súvislosti pochybnosti.

129

Po druhé IMG tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení v bodoch 86 až 88 napadnutého rozsudku, keď odmietol pripustiť, že protiprávnosť konštatovaná Súdnym dvorom sa vzhľadom na relevantné ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, ako aj pravidlá medzinárodného práva verejného, ktoré treba zohľadniť na účely pochopenia pojmu „medzinárodná organizácia“, na ktorú odkazujú tieto ustanovenia, kvalifikuje ako porušenie právneho pravidla, ktorého cieľom je priznať práva subjektom, ktorým Únia zverila úlohy plnenia rozpočtu.

130

V tejto súvislosti IMG v prvom rade tvrdí, že po tom, čo bol subjekt uznaný za medzinárodnú organizáciu, tomuto subjektu už nemožno odoprieť takéto postavenie z dôvodu konečnej povahy a namietateľnosti tohto uznania vyplývajúceho z medzinárodného práva verejného, pokiaľ sa členské štáty, ktoré sú jej členmi, sami nerozhodli zmeniť jej postavenie alebo ukončiť jej existenciu. V dôsledku toho takýto subjekt má na základe tohto práva a dovtedy, kým existuje, právo zostať uznaný ako taký.

131

Ďalej spochybnenie postavenia medzinárodnej organizácie, ktoré bolo takto priznané danému subjektu, nemožno odôvodniť osobitnou alebo autonómnou povahou pojmu „medzinárodná organizácia“ v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, keďže tieto predpisy by sa mali vykladať v súlade s relevantnými pravidlami medzinárodného práva verejného vzhľadom na vyššie postavenie, ktoré tieto pravidlá majú v hierarchii noriem.

132

Napokon IMG v podstate uvádza, že zohľadnenie všetkých právnych a skutkových okolností relevantných v prejednávanej veci malo viesť Všeobecný súd k záveru, že jej postavenie medzinárodnej organizácie nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti.

133

Po tretie IMG vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 89 až 93 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol konštatovať existenciu porušenia práva na riadnu správu vecí verejných, ktoré by mohlo viesť ku vzniku zodpovednosti Únie, vzhľadom na protiprávnosť zistenú Súdnym dvorom v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P. S prihliadnutím na neodôvodnenú povahu pochybností, ktoré viedli Komisiu k zmrazeniu jej zmluvných vzťahov s IMG v rozhodnutí z 8. mája 2015, ako aj vzhľadom na nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie, ktorými je poznačené toto rozhodnutie, je totiž zrejmé, že táto protiprávnosť predstavuje porušenie práva na riadnu správu vecí verejných, ako je zakotvené v článku 41 Charty, a konkrétne povinnosti, ktorú mala táto inštitúcia podľa tohto článku, postupovať pri preskúmaní jej situácie s náležitou starostlivosťou, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vychádzajúcou z rozsudku z 21. novembra 1991, Technische Universität München (C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14).

134

Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 96 a 97 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že porušenie rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, na ktoré sa odvoláva IMG, nebolo v žiadnom prípade dostatočne závažné.

135

Komisia sa v odpovedi po prvé domnieva, že výhrada, podľa ktorej Všeobecný súd porušil článok 61 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, je neprípustná, neúčinná a nedôvodná. Týka sa totiž posúdení Všeobecného súdu týkajúcich sa neexistencie porušenia právnych noriem, ktorých cieľom je priznať práva jednotlivcom, ktoré nemožno spochybniť v rámci odvolania. Okrem toho tento súd v každom prípade dospel k záveru, že takéto porušenie, aj keby sa považovalo za preukázané, nebolo dostatočne závažné. Napokon tak z rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ako aj z uznesenia C‑183/17 P‑INT vyplýva, že Komisia nebola povinná priznať IMG postavenie medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012.

136

Po druhé výhrada, podľa ktorej protiprávnosť konštatovaná Súdnym dvorom mala byť kvalifikovaná ako porušenie právneho pravidla, ktorého cieľom je priznať práva medzinárodným organizáciám, ktorým Komisia zverila úlohy plnenia rozpočtu, vzhľadom na určité pravidlá medzinárodného práva verejného týkajúce sa pojmu „medzinárodná organizácia“, na ktorú odkazujú ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, je rovnako neúčinná a nedôvodná.

137

V prejednávanej veci totiž nie je potrebné odpovedať na otázku, či Komisia môže pristúpiť k novému posúdeniu postavenia IMG, ale či ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, na základe ktorých táto inštitúcia vyjadrila v tejto súvislosti pochybnosti, predstavujú právne predpisy, ktorých cieľom je priznať práva subjektom, ktoré sa nachádzajú v situácii IMG. Posúdenia Všeobecného súdu v tejto súvislosti však neobsahujú žiadne nesprávne právne posúdenie.

138

Po tretie výhrada týkajúca sa porušenia práva na riadnu správu vecí verejných môže byť novým, a teda neprípustným dôvodom, keďže nebola uvedená dostatočne zrozumiteľne a nebola rozvinutá vo vyjadreniach v prvostupňovom konaní. V každom prípade táto výhrada je nedôvodná. IMG sa totiž ani nepokúsila preukázať, že okrem protiprávnosti konštatovanej Súdnym dvorom Komisia preukázala nedostatok náležitej starostlivosti, ako konštatoval Všeobecný súd v bode 92 napadnutého rozsudku. Okrem toho v bode 91 tohto rozsudku Všeobecný súd správne vyvodil z rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, že Komisii nemožno vytýkať, že zmrazila svoje zmluvné vzťahy s IMG, keďže postavenie IMG bolo predmetom pochybností.

139

Po štvrté IMG nepreukázala, že Všeobecný súd nesprávne vylúčil existenciu dostatočne závažného porušenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012.

140

Ako vyplýva z vyššie uvedeného vysvetlenia tvrdení účastníkov konania, tento žalobný dôvod sa delí na štyri samostatné výhrady.

141

Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu zhrnutú v bode 128 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že po tom, čo Súdny dvor v celom rozsahu zrušil rozsudky T‑29/15 a T‑381/15 a rozhodol o časti žalôb, ktoré viedli k vydaniu týchto rozsudkov, Súdny dvor v bode 104 rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P skutočne uviedol, že tri skutočnosti, z ktorých Komisia vychádzala vo svojich rozhodnutiach zo 16. decembra 2014 a z 8. mája 2015, ako sú analyzované v bodoch 92 až 96 posledného uvedeného rozsudku, neboli také, aby spochybnili postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012.

142

Toto uvedenie záveru, však nemožno vykladať bez ohľadu na odôvodnenie rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ktorého je logickým dôsledkom a ktorého zmysel a dosah pripomenul Súdny dvor v uznesení C‑183/17 P‑INT v znení uvedenom v bode 51 tohto rozsudku. Z tohto odôvodnenia však jasne vyplýva, že Komisii nebolo zakázané, aby neskôr vykonala nové posúdenie postavenia IMG ako medzinárodnej organizácie s prihliadnutím na všetky relevantné skutkové a právne okolnosti.

143

Všeobecný súd sa preto v bodoch 82 až 86 napadnutého rozsudku nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia vzhľadom na článok 61 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

144

Pokiaľ ide v druhom rade o výhrady zhrnuté v bodoch 129 až 132 a 134 tohto rozsudku, podľa ktorých sa Všeobecný súd v bodoch 86 až 88 a 96 až 97 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odmietol pripustiť, že protiprávnosť konštatovanú Súdnym dvorom v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P bolo možné kvalifikovať ako dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, keďže ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, vo vzťahu ku ktorým bola konštatovaná táto protiprávnosť, sa mali so zreteľom na pravidlá medzinárodného práva verejného považovať za ustanovenia s takýmto cieľom, treba uviesť nasledujúce.

145

Po prvé z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na to, aby mimozmluvná zodpovednosť Únie mohla vzniknúť v danom prípade, je okrem iných podmienok nevyhnutné, aby osoba, ktorá sa domáha náhrady škody alebo ujmy, o ktorej sa domnieva, že ju utrpela v dôsledku konania alebo aktu Únie, preukázala existenciu porušenia právneho pravidla, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom (rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, EU:C:2000:361, body 41 a 42, ako aj zo 4. apríla 2017, Európsky ombudsman/Staelen, C‑337/15 P, EU:C:2017:256, bod 31).

146

Okrem toho toto porušenie musí byť dostatočne závažné, čo je požiadavka, ktorá samotná závisí od právomoci posúdenia, ktorou disponuje inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, ktorá porušila toto pravidlo, a od toho, či táto inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra prekročila hranice stanovené pre túto právomoc zjavným a závažným spôsobom, najmä vzhľadom na stupeň jasnosti a presnosti uvedeného pravidla, na ťažkosti s výkladom alebo uplatnením, ktoré z toho môžu vyplývať, ako aj zložitosť situácie, ktorú treba upraviť (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, EU:C:2000:361, body 40, 43 a 44, ako aj z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P, EU:C:2017:402EU:C:2017:402, bod 30).

147

Po druhé v prejednávanej veci zo znenia a štruktúry relevantných ustanovení rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 v spojení s cieľmi sledovanými týmito právnymi úpravami jasne vyplýva, že tieto ustanovenia nemožno samé osebe považovať za ustanovenia, ktorých cieľom je priznať práva subjektom, voči ktorým môžu byť vykonané.

148

Článok 53 písm. c) a článok 53d rozpočtového nariadenia z roku 2002, ako aj článok 58 ods. 1 písm. c) rozpočtového nariadenia z roku 2012 totiž priznávajú Komisii zodpovednosť za plnenie rozpočtu Únie, pričom stanovujú viaceré spôsoby plnenia rozpočtu, z ktorých jeden, nazvaný „spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami“ v prvom z týchto nariadení a „nepriame hospodárenie“ v druhom z týchto nariadení, umožňuje tejto inštitúcii „zveriť úlohy plnenia rozpočtu“ takýmto organizáciám, čo je možnosť, v rámci ktorej má širokú právomoc voľnej úvahy.

149

Okrem toho článok 53d rozpočtového nariadenia z roku 2002 vo svojich odsekoch 1 a 2 výslovne stanovuje, že len v prípade, keď Komisia plní rozpočet prostredníctvom spoločného hospodárenia, a teda v prípade, že sa rozhodla využiť svoju možnosť zaviesť tento spôsob plnenia rozpočtu, sú niektoré úlohy zverené medzinárodnej organizácii, pričom v takom prípade musí individuálna dohoda, ktorá sa s touto organizáciou uzavrie, obsahovať podrobné ustanovenia týkajúce sa týchto úloh. Rovnako sa v článku 84 ods. 3 druhom pododseku rozpočtového nariadenia z roku 2012 spresňuje, že ak sa Komisia rozhodla plniť rozpočet Únie spôsobom nepriameho hospodárenia, rozhodnutie o financovaní musí spresňovať najmä subjekt alebo poverenú osobu, kritériá použité pri výbere subjektu alebo osoby a úlohy, ktoré sú im zverené. Podobný mechanizmus je z tohto hľadiska teraz stanovený v článku 62 ods. 1 písm. c) a v článku 156 ods. 1 rozpočtového nariadenia z roku 2018.

150

Napokon tieto rôzne ustanovenia treba chápať, ako Všeobecný súd správne pripomenul v bodoch 79 a 80 napadnutého rozsudku a ako uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, vzhľadom na zásadu riadneho finančného hospodárenia uvedenú v článku 310 ods. 5 a článku 317 prvom odseku ZFEÚ.

151

Vzhľadom na úlohu a zodpovednosť, ktorú tieto ustanovenia primárneho práva Únie a finančné nariadenia priznávajú Komisii v súvislosti s plnením rozpočtu Únie, má táto inštitúcia povinnosť dbať na dodržiavanie uvedenej zásady. Z toho vyplýva, že v prípade keď sa Komisia rozhodne zaviesť spôsob vykonávania rozpočtu, ktorý zahŕňa zapojenie tretích osôb, je v každom prípade povinná dbať pri tomto zavádzaní a potom počas vykonávania dotknutých rozpočtových úloh o rešpektovanie uplatniteľných podmienok, najmä podmienok, ktoré upravujú poskytnutie príslušných finančných prostriedkov a ich následné použitie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. februára 2019, Alfamicro/Komisia, C‑14/18 P, EU:C:2019:159, body 65 a 66, ako aj zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576EU:C:2020:576, body 100 a 101).

152

V dôsledku toho treba predmetné ustanovenia považovať za ustanovenia, ktorých cieľom je zaviesť možnosť Komisie zveriť na základe širokej miery voľnej úvahy a pri dodržaní súboru právnych, správnych, technických a finančných podmienok, ako aj zásady riadneho finančného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu medzinárodným organizáciám, a nie priznať týmto organizáciám také práva, ako sú právo byť poverený, alebo si zachovať zverenie takých úloh.

153

Po tretie, pokiaľ ide o argumentáciu IMG, podľa ktorej porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, vyplýva z povinnosti súdu Únie zohľadniť v rámci svojej analýzy ustanovení pripomenutých v bodoch 148 a 149 tohto rozsudku rôzne pravidlá medzinárodného práva verejného týkajúce sa uznania medzinárodných organizácií, ako aj jeho namietateľnosti, je potrebné na jednej strane pripomenúť, že v prípade, ak Komisia poverila určitý subjekt plnením úloh vykonávania rozpočtu v postavení medzinárodnej organizácie, takéto poverenie môže byť vždy neskôr preskúmané v súlade s formálnymi a procesnými požiadavkami, ak je toto rozhodnutie o preskúmaní právne a skutkovo odôvodnené, ako to vyplýva z bodu 111 tohto rozsudku.

154

Na druhej strane treba uviesť, že bez ohľadu na akúkoľvek analýzu ich prípadného obsahu a možnosti subjektu, akým je IMG, odvolávať sa na ne pred súdom, pravidlá, na ktoré tento subjekt odkazuje, nemohli byť v žiadnom prípade zohľadnené na účely rozhodnutia o tejto žalobe o náhradu škody založenej na protiprávnosti rozhodnutia z 8. mája 2015, ako to konštatoval Súdny dvor v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P.

155

Ako totiž vyplýva najmä z bodov 31 a 46 tohto rozsudku, rozhodnutie z 8. mája 2015 je založené práve na existencii pochybností týkajúcich sa postavenia IMG ako medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, a nie na konečnom posúdení tohto postavenia v jednom alebo druhom zmysle.

156

Ďalej, hoci Súdny dvor v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P zrušil tieto rozhodnutia z dôvodu, že neboli právne a skutkovo odôvodnené, v nijakom prípade nerozhodol o otázke, ktorá nesúvisí so spormi, ktoré mu boli predložené, a to, či na základe analýzy, ktorá nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia a s prihliadnutím na všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, bolo potrebné konštatovať alebo naopak vylúčiť, že IMG mala také postavenie, ako vyplýva z bodov 51 a 142 tohto rozsudku.

157

Napokon túto otázku môže teraz vyriešiť Všeobecný súd v rámci žaloby o neplatnosť, ktorá mu bola predložená proti rozhodnutiu z 8. júna 2021, ktorým sa Komisia v tejto súvislosti vyjadrila s konečnou platnosťou.

158

Ako však uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, IMG nemôže na účely kvalifikovania existencie porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, vychádzať z pravidiel, ktorých zohľadnenie nevyhnutne predpokladá, že otázka, ktorá je zároveň cudzia sporom, vo vzťahu ku ktorým toto odvolanie predstavuje pokračovanie vzhľadom na protiprávnosť konštatovanú Súdnym dvorom v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, a môže vzniknúť v rámci žaloby o neplatnosť, ktorú dotknutá osoba podala paralelne pred Všeobecným súdom a o ktorej sa ku dňu podania tohto odvolania stále viedlo konanie, sa rozhodne vopred a v zmysle, v akom navrhuje.

159

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 86 až 88 napadnutého rozsudku uviedol, že protiprávnosť konštatovanú Súdnym dvorom v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P nemožno kvalifikovať ako porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, s odkazom na ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, vo vzťahu ku ktorým bola táto protiprávnosť konštatovaná. Nie je teda potrebné skúmať tvrdenia IMG, podľa ktorých sa tento súd tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 96 a 97 napadnutého rozsudku pre úplnosť uviedol, že toto porušenie v žiadnom prípade nebolo dostatočne závažné.

160

Pokiaľ ide v treťom a poslednom rade o výhradu zhrnutú v bode 133 tohto rozsudku, ktorá je založená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd v bodoch 90 až 93 napadnutého rozsudku, keď odmietol konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu povinnosti Komisie postupovať pri preskúmaní situácie IMG s náležitou starostlivosťou, treba uviesť nasledujúce.

161

Pokiaľ ide o prípustnosť, hoci sa samozrejme zdá, že hlavná výhrada, ktorú IMG vzniesla voči Komisii vo svojej žiadosti o náhradu ujmy, sa týka existencie dostatočne závažného porušenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, je nemenej zrejmé, že IMG zároveň namietala, že Komisia sa súčasne dopustila závažného porušenia iných zásad a iných právnych pravidiel, vrátane tých, ktoré sa týkajú právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, práva byť vypočutý a práva na riadnu správu vecí verejných, ako sú zakotvené v článku 41 Charty.

162

IMG vo svojich vyjadreniach v konaní na prvom stupni konkrétne poukázala na niektoré rozsudky súdu Únie, v ktorých tento súd spresnil rozsah povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú má správny orgán Únie podľa tohto článku Charty, a to rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München (C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14), a zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia (C‑47/07 P, EU:C:2008:726, bod 92), ako aj rozsudok Všeobecného súdu z 29. apríla 2015, Staelen/Ombudsman (T‑217/11, EU:T:2015:238, bod 88). Okrem toho opakovane tvrdila, tak v pôvodnom konaní, ako aj v konaní, ktoré nasledovalo po čiastočnom vrátení veci Všeobecnému súdu, že pochybnosti, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí z 8. mája 2015, sa zakladali na zjavne nesprávnej a neúplnej analýze pojmu „medzinárodná organizácia“ uvedeného v rozpočtových pravidlách z rokov 2002 a 2012, jej situácie vzhľadom na tento pojem, ako aj početných skutkových okolností, najmä dokumentov, ktoré sa mali zohľadniť na účely právneho posúdenia tejto situácie. Výhrady založené na porušení uvedených pravidiel a povinnosti náležitej starostlivosti boli teda v prejednávanej veci vnútorne spojené, čo odôvodňovalo, aby sa s nimi mohlo zaobchádzať spoločne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, SGL Carbon a i./Komisia, C‑65/21 P a C‑73/21 P až C‑75/21 P, EU:C:2022:470, bod 35).

163

Okrem toho Komisia správne pochopila rozsah tejto výhrady, keď vo svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe a vo svojich následných pripomienkach po čiastočnom vrátení veci Všeobecnému súdu tvrdila, že aj keby sa rozhodnutie z 8. mája 2015 považovalo za protiprávne, táto protiprávnosť nepatrí medzi tie, „ktorých by sa primerane obozretný a starostlivý správny orgán za podobných okolností nedopustil“, a že jej konanie bolo naopak „primerane obozretné a starostlivé“.

164

Pokiaľ ide o podstatu veci, treba po prvé pripomenúť, že protiprávnosť rozhodnutia z 8. mája 2015, ktoré predstavuje akt Únie, na základe ktorého sa v prejednávanej veci požaduje jej mimozmluvná zodpovednosť, Súdny dvor už konštatoval v bodoch 92 až 96 a 104 rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ktorý má právnu silu rozhodnutej veci, ako bolo pripomenuté v bode 89 tohto rozsudku.

165

V tejto súvislosti, ako bolo zdôraznené v bodoch 22 a 23 uznesenia C‑183/17 P‑INT a pripomenuté v bodoch 46 a 49 tohto rozsudku, Súdny dvor rozhodol, že Komisia pochybila v rozhodnutí z 8. mája 2015, keď sa domnievala, že existovali pochybnosti o tom, či IMG má postavenie medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, na základe odôvodnenia, ktoré bolo poznačené nesprávnym právnym posúdením a zjavne nesprávnym posúdením v tom, že tri prvky, ktoré táto inštitúcia zohľadnila, nemohli odôvodniť tieto pochybnosti.

166

Okrem toho z predmetných bodov rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ako aj z bodov 85 až 87 toho istého rozsudku, vzhľadom na ktoré treba tieto body vykladať, vyplýva, že toto posúdenie Komisie nemá oporu ani v samotnom rozhodnutí z 8. mája 2015, ani v iných dokumentoch, ktoré IMG predložila na vedomie táto inštitúcia a ktoré sú súčasťou spisu prvostupňového súdneho konania, v žiadnej analýze ani v relevantnosti troch sporných prvkov pre kvalifikáciu „medzinárodnej organizácie“ v zmysle rozpočtových pravidiel z roku 2002 a 2012, ani v rozsahu pôsobnosti samotného tohto pojmu.

167

Napokon z toho vyplýva, že IMG predložila súbor dôkazov na preukázanie svojho postavenia medzinárodnej organizácie, ktoré Komisia opomenula posúdiť.

168

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či povinnosť náležitej starostlivosti predstavuje právnu normu, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom a ktorej porušenie môže viesť ku vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie v konkrétnom prípade, ak sa preukáže, že je dostatočne závažné, treba najskôr uviesť, že táto povinnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou práva na riadnu správu vecí verejných zakotveného v článku 41 Charty a ktorá sa vo všeobecnosti uplatňuje na činnosť správneho orgánu Únie v jeho vzťahoch s verejnosťou, vyžaduje, aby správny orgán Únie konal starostlivo a obozretne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, SGL Carbon a i./Komisia, C‑65/21 P a C‑73/21 P až C‑75/21 P, EU:C:2022:470, bod 30, ako aj citovaná judikatúra).

169

Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že takáto povinnosť náležitej starostlivosti predstavuje právnu normu, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom a ktorej porušenie môže za určitých okolností viesť ku vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 1990, Grifoni/Komisia, C‑308/87, EU:C:1990:134, body 6, 7 a 14; zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P, EU:C:2008:726, bod 91, ako aj zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen, C‑337/15 P, EU:C:2017:256, body 38 a 41], a to pokiaľ sa v danom prípade preukáže, že toto porušenie je dostatočne závažné, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 146 tohto rozsudku.

170

Napokon dodržanie uvedenej povinnosti má zásadný význam v prípade, keď inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, ktorých správanie alebo akt sú v danom prípade sporné, disponuje širokou mierou voľnej úvahy (rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14), ako je miera voľnej úvahy, ktorú mala Komisia v prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodov 148 až 152 tohto rozsudku. Z toho predovšetkým vyplýva, že ak sa jeden účastník konania odvoláva na zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa mala dopustiť táto inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, súd Únie musí overiť, či táto inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti danej veci. V skutočnosti len tak môže súd Únie overiť, či boli splnené skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon predmetnej právomoci (rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14, ako aj zo 16. júna 2022, SGL Carbon a i./Komisia, C‑65/21 P a C‑73/21 P až C‑75/21 P, EU:C:2022:470, bod 31).

171

Vzhľadom na povahu tejto povinnosti, ktorá je neoddeliteľne spojená s rámcom, v ktorom v danom prípade koná správny orgán Únie, tak môže preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia vyplývať len z individuálneho preskúmania všetkých relevantných skutkových a právnych prvkov, pričom sa zohľadní oblasť, podmienky a kontext, v ktorom je uvedená povinnosť uložená dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre, ako aj konkrétne okolnosti, ktoré umožňujú konštatovať jej nedodržanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen, C‑337/15 P, EU:C:2017:256, body 40 a 41).

172

Pokiaľ ide po tretie o otázku, či existencia prípadného dostatočne závažného porušenia tejto povinnosti bola v prejednávanej veci preukázaná, treba konštatovať, že odôvodnenie, na základe ktorého Všeobecný súd v bodoch 91 až 97 napadnutého rozsudku rozhodol, že to tak nebolo, je z právneho hľadiska nesprávne.

173

Na účely rozhodnutia o tvrdeniach IMG totiž Všeobecný súd na jednej strane uviedol, že existenciu takéhoto porušenia treba vylúčiť, keďže „Komisii nemožno vytýkať, že neuzatvorila nové dohody o delegovaní v nepriamom hospodárení so subjektom, ak postavenie tohto subjektu ako medzinárodnej organizácie možno spochybniť na základe dôkazov v tomto zmysle oznámených tejto inštitúcii“. Takýto dôvod bol pritom irelevantný, keďže v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P bolo s konečnou platnosťou konštatované, že rozhodnutie z 8. mája 2015 bolo protiprávne v tom, že spochybňovalo postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie na základe analýzy, ktorá bola poznačená nesprávnym právnym posúdením a zjavne nesprávnym posúdením niekoľkých skutočností, ktorých sa týkala, a vo vzťahu k tomuto skôr prijatému rozhodnutiu a k tejto konkrétnej protiprávnosti a nie vo vzťahu k všeobecnej právomoci Komisie spochybniť postavenie IMG na základe iných skutočností, o ktorých sa mohla dozvedieť v budúcnosti, bolo potrebné charakterizovať možnú existenciu porušenia, ktoré by mohlo viesť ku vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie.

174

Na druhej strane Všeobecný súd konštatoval, že IMG neuviedla, v čom nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie, ktoré viedli Súdny dvor k zrušeniu rozhodnutia z 8. mája 2015, predstavovalo porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú má Komisia. Argumentácia IMG pritom jasne, presne a konkrétne identifikovala existenciu takéhoto porušenia, ktoré spočívalo v tom, že táto inštitúcia prijala rozhodnutie, ktoré spochybnilo jej postavenie medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, na základe čiastkových dôkazov, ktorých preskúmanie Súdnym dvorom ho viedlo k tomu, že konštatoval, že boli nevhodné na odôvodnenie týchto pochybností, a to tak zo skutkového, ako aj z právneho hľadiska, a že Komisia ich zohľadnila spôsobom, ktorý bol poznačený nesprávnym právnym posúdením, ako aj zjavne nesprávnym posúdením.

175

Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neuznal existenciu porušenia povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú mala Komisia v prejednávanej veci. Keďže Všeobecný súd navyše nezaujal stanovisko k otázke, či toto porušenie bolo dostatočne závažné v zmysle judikatúry Súdneho dvora, toto nesprávne právne posúdenie má za následok zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním bol v bode 100 napadnutého rozsudku zamietnutý návrh IMG na náhradu ujmy ako nedôvodný.

176

Pokiaľ ide o návrhy na náhradu ujmy, ktoré Všeobecný súd zamietol ako neprípustné, IMG po prvé tvrdí, že tento súd si nesplnil povinnosť odôvodnenia a dopustil sa viacerých nesprávnych právnych posúdení v bodoch 49 až 59 a 68 napadnutého rozsudku tým, že ako také zamietol jej návrhy smerujúce k tomu, aby sa Komisii uložila prostredníctvom povinnosti konať povinnosť nahradiť v naturáliách časť ujmy vyplývajúcej z rozhodnutia z 8. mája 2015. Pre osobu, ktorá chce dosiahnuť náhradu ujmy, ktorá jej bola spôsobená aktom alebo správaním pripísateľným Únii, je totiž prípustné a oprávnené domáhať sa toho, aby k tejto náhrade došlo v naturáliách v prípadoch, kde to je možné, ako je to v prejednávanej veci. IMG sa ďalej vo svojich písomných pripomienkach po čiastočnom vrátení veci Všeobecnému súdu obmedzila na spresnenie návrhu na náhradu ujmy, ktorý bol uvedený už v návrhu na začatie konania, v tomto zmysle s cieľom aktualizovať ho. Napokon Všeobecný súd v napadnutom rozsudku neuviedol žiadny platný dôvod na to, aby sa tomuto návrhu nevyhovelo.

177

Po druhé Všeobecný súd tiež porušil svoju povinnosť odôvodnenia a v bodoch 60 a 68 napadnutého rozsudku sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď dospel k záveru, že niektoré druhy majetkovej ujmy uvádzané zo strany IMG boli nové, a z tohto dôvodu zamietol príslušné žalobné návrhy ako neprípustné. Tieto návrhy totiž predstavujú len opätovné prevzatie žalobných návrhov, ktoré sa už objavili v návrhu na začatie konania, v platne upravenej a rozvinutej forme.

178

Po tretie Všeobecný súd si ešte nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 63 a 68 napadnutého rozsudku zamietol ako neprípustný jej návrh na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej poškodením jej dobrej povesti a vyčíslenú na 10 miliónov eur z dôvodu, že tento návrh zmenil svoju povahu oproti návrhu na náhradu ujmy vo výške symbolického eura, ktorý bol uvedený v návrhu na začatie konania. Na jednej strane totiž tento návrh uvádzal poznámku, podľa ktorej toto symbolické vyčíslenie bolo prezentované s výhradou spresnenia, čo IMG urobila odôvodneným a podrobným spôsobom v pripomienkach predložených po čiastočnom vrátení veci Súdnym dvorom. Na druhej strane má Všeobecný súd neobmedzenú právomoc v sporoch finančnej povahy, ktorá mu zakazuje dospieť k záveru o neprípustnosti takého návrhu, aký mu bol predložený v prejednávanej veci.

179

Komisia spochybňuje dôvodnosť všetkých týchto tvrdení.

180

Na úvod treba uviesť, že návrh na náhradu ujmy, o ktorom mal Všeobecný súd právomoc rozhodnúť, a zároveň povinný tak urobiť vo veci T‑381/15 RENV, bol návrh, ktorý mu bol vrátený Súdnym dvorom v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, s vylúčením akéhokoľvek iného návrhu.

181

Ako vyplýva z bodu 4 výroku tohto rozsudku a z bodov 1, 33, 39, 100 a 105 uvedeného rozsudku, ktoré predstavujú nevyhnutnú oporu tohto výroku, návrh na náhradu ujmy, ktorý Súdny dvor takto vrátil Všeobecnému súdu, zodpovedal návrhu, ktorý IMG uplatnila vo svojej žalobe na začatie konania vo veci T‑381/15, predmetom ktorého bola výlučne náhrada jednak majetkovej ujmy, ktorú IMG ohodnotila na 28 miliónov eur a jednak nemajetkovej ujmy predstavujúcej poškodenie dobrej povesti dotknutej osoby, ktorú sa požadovalo napraviť jedným symbolickým eurom, ako to Všeobecný súd pripomenul v bodoch 22, 46 a 48 napadnutého rozsudku, ktoré nie sú pred Súdnym dvorom napadnuté.

182

Ako však vyplýva z konštatovaní, ktoré Všeobecný súd správne uviedol v bodoch 40 až 42, 46, 48, 53, 54, 60 a 63 napadnutého rozsudku, návrh na náhradu ujmy, ku ktorému IMG vyzvala Všeobecný súd sa vyjadriť, v pripomienkach, ktoré mu predložila po čiastočnom vrátení veci, bol zjavne a značne rozšírený nad rámec svojho pôvodného predmetu, keďže sú k nemu pripojené súbory návrhov, ktorými sa po prvé požaduje vyhlásenie širokej škály súdnych príkazov, po druhé náhrada novej alebo inej majetkovej ujmy, než ujmy, ktorá sa pôvodne uvádzala ako jediná, a po tretie nemajetková ujma, ktorá sa teraz vyčísľuje už nie na symbolické 1 euro, ale na 10 miliónov eur.

183

Nemožno pripustiť, aby žalobca po tom, čo Súdny dvor v celom rozsahu alebo čiastočne vrátil vec Všeobecnému súdu, zmenil prostredníctvom nových žalobných návrhov alebo žiadostí predmet tohto sporu, ako bol pôvodne predložený súdu prvého stupňa, pričom tento predmet je, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, vymedzený len žalobnými návrhmi alebo žiadosťami uvedenými v žalobe, ktorou sa začalo konanie (rozsudky z 25. septembra 1979, Komisia/Francúzsko, 232/78, EU:C:1979:215, bod 3, ako aj zo 7. novembra 2019, Rose Vision/Komisia, C‑346/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:939, body 43 a 46), tak ako boli prípadne upravené alebo spresnené v súlade s uplatniteľnými podmienkami alebo požiadavkami v priebehu súdneho konania na prvom stupni.

184

V prejednávanej veci teda IMG nemohla zmeniť návrh na náhradu ujmy, ktorý predložila Všeobecnému súdu vo veci T‑381/15 a o ktorom mal tento súd opäť rozhodnúť po čiastočnom vrátení veci vykonanom rozsudkom C‑183/17 P a C‑184/17 P, ako to správne rozhodol uvedený súd v bode 49 napadnutého rozsudku.

185

Všeobecný súd preto nielen z právneho hľadiska dostatočne, ale aj plne v súlade s právom odôvodnil svoje rozhodnutie zamietnuť ako neprípustné v bode 68 napadnutého rozsudku žalobné návrhy, ktoré mu boli predložené v rozpore s týmto zákazom.

186

V dôsledku toho musí byť tento odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam, ktorými IMG spochybňuje doplňujúce odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa možnosti žalobkyne predložiť v rámci návrhu na náhradu ujmy návrhy smerujúce k uloženiu príkazu konať.

187

Ak to stav konania v celom rozsahu alebo vo vzťahu k jeho časti dovoľuje, Súdny dvor môže podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sám vydať konečné rozhodnutie vo veci, prípadne o tejto časti konania a v prípade potreby vrátiť zvyšok veci na rozhodnutie Všeobecnému súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P, bod 103, ako aj rozsudok z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C‑650/19 P, EU:C:2021:879, bod 139).

188

V prejednávanej veci vzhľadom na to, že niektoré aspekty návrhu na náhradu ujmy uvedeného v bode 181 tohto rozsudku boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a preskúmanie týchto aspektov si nevyžaduje prijatie žiadneho ďalšieho opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo vykonanie dokazovania v spise, Súdny dvor sa domnieva, že stav konania to dovoľuje a že o nich treba rozhodnúť s konečnou platnosťou [pozri analogicky rozsudky z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, bod 130, ako aj z 2. decembra 2021, Komisia a GMB Glasmanufaktur Brandenburg/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑884/19 P a C‑888/19 P, EU:C:2021:973, bod 104] v rozsahu, ktorý je uvedený ďalej.

189

V prvom rade stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci, pokiaľ ide o otázku, či porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú mala Komisia voči IMG v čase, keď táto inštitúcia prijala rozhodnutie z 8. mája 2015, ako bolo konštatované v bodoch 173 až 175 tohto rozsudku, je alebo nie je dostatočne závažné na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 146 tohto rozsudku.

190

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, ako správne tvrdí Komisia, že pojem „medzinárodná organizácia“, na ktorý odkazujú rozpočtové pravidlá z rokov 2002 a 2012, je všeobecným pojmom, ktorého výklad môže na účely týchto pravidiel spôsobovať ťažkosti najmä v prípade neexistencie judikatúry v tejto oblasti.

191

Ďalej táto inštitúcia môže tiež dôvodne zdôrazniť, že uplatnenie tohto pojmu sa tiež mohlo v prejednávanej veci ukázať ako zložité a mohlo spôsobiť ťažkosti s právnou kvalifikáciou skutkových okolností vzhľadom na špecifickú situáciu IMG, ako je zhrnutá v bode 18 tohto rozsudku.

192

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že hoci ťažkosti s výkladom a uplatňovaním môžu vysvetľovať správanie inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry v prípade, ak sa preukáže, že táto inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra konala tak, ako by za podobných okolností konal primerane prezieravý a starostlivý správny orgán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada (C‑123/18 P, EU:C:2019:694, bod 43), naproti tomu neumožňujú kvalifikovať ako ospravedlniteľný zjavný nedostatok náležitej starostlivosti v rámci takého preskúmania, aké mala viesť Komisia v súvislosti so situáciu IMG (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen, C‑337/15 P, EU:C:2017:256, bod 41 a citovanú judikatúru), najmä ak toto zanedbanie náležitej starostlivosti spočíva v tom, že neboli preskúmané otázky, ktoré sú podstatou tohto preskúmania, alebo že z neho boli vyvodené zjavne nevhodné, nedostatočné, neprimerané alebo nepodložené závery (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. apríla 2017, Európsky ombudsman/Staelen (C‑337/15 P, EU:C:2017:256, body 104 až 106, 109, 112, 114 a 117).

193

V prejednávanej veci totiž možné ťažkosti pri výklade a uplatňovaní uvedené v bodoch 190 a 191 tohto rozsudku nemôžu vysvetliť prijatie rozhodnutia, ktoré je natoľko zjavne bez právneho a skutkového odôvodnenia, ako rozhodnutie z 8. mája 2015, o ktorom sa s konečnou platnosťou rozsudkom C‑183/17 P a C‑184/17 P konštatovalo, že na jednej strane neobsahovalo nijakú právnu analýzu pojmu „medzinárodná organizácia“ v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 a na druhej strane, že prvky uvádzané na účely jeho odôvodnenia, boli nedostatočné na to, aby spochybnili postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie.

194

Z toho vyplýva, že existencia dostatočne závažného porušenia povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá bola v prejednávanej veci uložená Komisii, je preukázaná.

195

Pokiaľ ide v druhom rade o podmienky, ktorým podlieha vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v danom prípade, iné ako podmienka konštatovaná v predchádzajúcom bode, treba pripomenúť, že tieto podmienky sa týkajú, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, jednak existencie uvádzanej škody alebo ujmy a jednak existencie príčinnej súvislosti medzi konaním Únie, ktoré je predmetom sporu na jednej strane a touto škodou alebo ujmou na strane druhej (rozsudok z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia, C‑650/19 P, EU:C:2021:879, bod 138 a citovaná judikatúra).

196

V prejednávanej veci IMG žiada náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená rozhodnutím z 8. mája 2015. Ako vyplýva z bodov 55 a 185 tohto rozsudku, Všeobecný súd správne rozhodol, že tieto návrhy na náhradu ujmy sú čiastočne neprípustné. V tomto štádiu súdneho konania sú teda sporné len tie z týchto návrhov, ktoré sa týkajú jednak nemajetkovej ujmy spôsobenej poškodením dobrej povesti IMG vo výške symbolického eura a jednak majetkovej ujmy spočívajúcej v podstate v prípadnej strate príležitosti dotknutej osoby získať nové dohody o delegovaní zo strany Komisie ako medzinárodná organizácia poverená úlohami plnenia rozpočtu v rámci nepriameho hospodárenia s rozpočtom Únie a z tohto dôvodu získať ako „obálku nepriamych nákladov“ sumu zodpovedajúcu paušálnemu percentuálnemu podielu na všeobecných administratívnych nákladoch, ktoré možno považovať za skutočné náklady oprávnené na financovanie zo strany Únie.

197

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nemajetkovú alebo morálnu ujmu možno v určitých situáciách považovať za primerane a dostatočne napravenú zrušením protiprávneho aktu, ktorý ju spôsobil (rozsudky z 9. júla 1987, Hochbaum a Rawes/Komisia, 44/85, 77/85, 294/85 a 295/85, EU:C:1987:348, bod 22; z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, EU:C:2008:134, bod 98; z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 72, ako aj z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P, EU:C:2017:402, bod 49).

198

V prejednávanej veci je jasne preukázané, že dostatočne závažné porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, uloženej Komisii a porušenej z jej strany, spôsobilo IMG nemajetkovú ujmu vo forme poškodenia jej dobrej povesti tým, že túto inštitúciu viedlo k prijatiu rozhodnutia, v ktorom boli uvedené pochybnosti o postavení tohto subjektu ako medzinárodnej organizácie na základe skutočností, ktoré nemôžu odôvodniť takéto právne, ako aj skutkové pochybnosti. IMG konkrétne predložila Všeobecnému súdu včas určitý počet listinných dôkazov dostatočne potvrdzujúcich ohlas, ktorý toto rozhodnutie získalo v príslušných inštitucionálnych a zainteresovaných odborných kruhoch na európskej a vnútroštátnej úrovni.

199

Súdny dvor však konštatoval protiprávnosť uvedeného rozhodnutia a zrušil ho v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P. Okrem toho jasné výrazy, v ktorých je toto konštatovanie formulované, môžu v súlade s judikatúrou citovanou v bode 197 tohto rozsudku zabezpečiť primeranú a dostatočnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú IMG utrpela, vzhľadom na kontext, v ktorom k nej došlo.

200

Návrhy IMG na náhradu ujmy treba preto zamietnuť ako nedôvodné v rozsahu, v akom sa týkajú nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z protiprávnosti rozhodnutia z 8. mája 2015.

201

Po druhé stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci v rozsahu, v akom sa týka majetkovej ujmy, ktorej náhradu má IMG právo žiadať.

202

Hoci totiž návrh IMG na náhradu ujmy bol ako celok predmetom písomnej a ústnej kontradiktórnej debaty pred Všeobecným súdom, tento súd neskúmal dôvodnosť tvrdení dotknutej osoby týkajúcich sa tejto majetkovej ujmy. Okrem toho z preskúmania dokumentov v spise týkajúcom sa konania na prvom stupni vyplýva, že Súdny dvor nemá za súčasného stavu k dispozícii všetky skutkové informácie potrebné na to, aby mohol s dostatočnou mierou istoty vykonať komplexné posúdenia skutkového stavu, ktoré táto analýza zahŕňa, najmä vzhľadom na okolnosť pripomenutú v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ako aj v bode 45 tohto rozsudku, že uvedená majetková ujma môže spočívať len v prípadnej strate možnosti IMG, aby ako medzinárodná organizácia bola poverená úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu.

203

V dôsledku toho treba vec vrátiť Všeobecnému súdu, aby rozhodol o existencii a prípadne o rozsahu uvádzanej majetkovej ujmy, ako aj v prípade, že by bola z právneho hľadiska dostatočne preukázaná, o existencii príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a dostatočne závažným porušením povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá v prejednávanej veci prináležala Komisii, tak ako bolo s konečnou platnosťou konštatované Súdnym dvorom v tomto rozsudku.

204

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

205

Keďže IMG nemala vo veci C‑619/20 P úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v tejto veci v súlade s návrhom Komisie.

206

Pokiaľ ide naopak o veci C‑620/20 P a T‑381/15 RENV, treba pripomenúť, že hoci IMG a Komisia boli v niektorých svojich návrhoch neúspešné, návrh IMG na náhradu škody treba čiastočne vrátiť Všeobecnému súdu. V dôsledku toho je podľa článku 137 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku potrebné určiť, že o trovách konania v uvedenej veci sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: