–

HOLD Alapkezelő Befektetési Alapkezelő Zrt., v zastúpení: Á. P. Baráti, T. Fehér, P. Jalsovszky a B. D. Zsibrita, ügyvédek,

–

Magyar Nemzeti Bank, v zastúpení: T. Kende a P. Sonnevend, ügyvédek, a G. Subai, právny poradca,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne L. Havas, J. Rius Riu a H. Tserepa‑Lacombe, neskôr V. Bottka, J. Rius Riu a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnení zástupcovia,

–

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, v zastúpení: G. Filippa, splnomocnená zástupkyňa,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 14 až 14b smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 2009, s. 32), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 186) (ďalej len „smernica 2009/65“), článku 13 ods. 1 a bodov 1 a 2 prílohy II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 2011, s. 1) a článku 2 bodu 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 87, 2017, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HOLD Alapkezelő Befektetési Alapkezelő Zrt. (ďalej len „HOLD“) a Magyar Nemzeti Bank (Maďarská národná banka) vo veci rozhodnutia, ktorým táto banka uložila spoločnosti HOLD pokutu za jej postupy odmeňovania.

3

Článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65 stanovuje, že na účely tejto smernice „správcovská spoločnosť“ znamená spoločnosť, ktorej riadnym podnikaním je riadenie podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) vo forme podielových fondov alebo investičných spoločností (spoločná správa portfólia PKIPCP).

4

Článok 6 ods. 3 a 4 tejto smernice stanovuje:

„3.   Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 môžu členské štáty povoliť správcovským spoločnostiam, aby okrem riadenia PKIPCP poskytovali aj tieto služby:

…

4.   Článok 2 ods. 2 a články 12, 13 a 19 smernice 2004/39/ES sa uplatnia na poskytovanie služieb uvedených v odseku 3 tohto článku správcovskými spoločnosťami.“

5

Článok 14 ods. 1 smernice 2009/65 znie:

„Každý členský štát zostaví pravidlá činnosti, ktoré musia správcovské spoločnosti povolené v tomto členskom štáte stále dodržiavať. Tieto pravidlá musia zaviesť aspoň zásady stanovené v tomto odseku. Tieto zásady zabezpečia, že správcovská spoločnosť:

6

Článok 14a tejto smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty vyžadujú, aby správcovské spoločnosti zaviedli a uplatňovali politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a ktoré takéto riadenie rizík podporujú, a ktoré nepodnecujú k prijímaniu rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP, ktoré spravujú, ani nezhoršujú dodržiavanie povinnosti správcovskej spoločnosti konať v najlepšom záujme PKIPCP.

2.   Politiky a postupy odmeňovania zahŕňajú pevné a pohyblivé zložky mzdy a dobrovoľné dávky dôchodkového zabezpečenia.

3.   Politiky a postupy odmeňovania sa uplatňujú na tie kategórie zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov prijímajúcich riziká, zamestnancov s kontrolnými funkciami a všetkých zamestnancov poberajúcich celkové odmeny, ktoré sú na úrovni odmien vrcholového manažmentu a zamestnancov prijímajúcich riziká, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikové profily správcovských spoločností alebo PKIPCP, ktoré spravujú.

4.   [Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)] vydá v súlade s článkom 16 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1095/2010 [z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 2010, s. 84)] usmernenia určené príslušným orgánom alebo účastníkom finančného trhu, týkajúce sa osôb uvedených v odseku 3 tohto článku a uplatňovania zásad uvedených v článku 14b. V uvedených usmerneniach sa zohľadnia zásady riadnych politík odmeňovania stanovené v odporúčaní Komisie 2009/384/ES [z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (Ú. v. EÚ L 120, 2009, s. 22)], veľkosť správcovských spoločností a veľkosť PKIPCP, ktoré spravujú, ich vnútorná organizácia a povaha, rozsah a zložitosť ich činností. …“

7

Článok 14b uvedenej smernice uvádza:

„1.   Správcovské spoločnosti pri stanovení a uplatňovaní politík odmeňovania podľa článku 14a dodržiavajú tieto zásady spôsobom a v rozsahu, ktorý zodpovedá ich veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti ich činností:

…

…

…

…

…

3.   Zásady stanovené v odseku 1 sa uplatňujú na všetky požitky akéhokoľvek druhu vyplatené správcovskou spoločnosťou, na akúkoľvek sumu vyplatenú priamo zo strany samotného PKIPCP vrátane výkonnostných poplatkov, a na všetky prevody podielových listov alebo akcií PKIPCP v prospech tých kategórií zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov prijímajúcich riziká, zamestnancov s kontrolnými funkciami a všetkých zamestnancov poberajúcich celkové odmeny, ktoré sú na úrovni odmien vrcholového manažmentu a zamestnancov prijímajúcich riziká, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na ich rizikový profil alebo rizikový profil PKIPCP, ktoré spravujú.

…“

8

Podľa odôvodnení 5, 7 a 10 smernice 2014/91:

…

…

9

Odôvodnenia 26 a 28 smernice 2011/61 znejú:

…

10

Smernica 2011/61 podľa svojho článku 1 ustanovuje pravidlá pre udeľovanie povolení, priebežný výkon činnosti a transparentnosť správcov alternatívnych investičných fondov, ktorí spravujú a/alebo uvádzajú alternatívne investičné fondy (ďalej len „AIF“) na trh v Európske únii.

11

Článok 4 ods. 1 písm. b) tejto smernice stanovuje, že na účely tejto smernice „správca AIF“ je právnická osoba, ktorej obvyklým podnikaním je spravovať jeden alebo viac AIF.

12

Článok 6 ods. 4 a 6 uvedenej smernice stanovuje:

„4.   Odchylne od odseku 2 môžu členské štáty udeliť externému správcovi AIF povolenie na poskytovanie týchto služieb:

…

6.   Na poskytovanie služieb uvedených v odseku 4 tohto článku zo strany správca AIF sa uplatňuje článok 2 ods. 2 a články 12, 13 a 19 smernice [2004/39].“

13

Článok 13 smernice 2011/61 znie:

„1.   Členské štáty vyžadujú od správcov AIF, aby pre kategórie zamestnancov vrátane vyššieho manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, zamestnancov v kontrolných funkciách a akýchkoľvek zamestnancov, ktorých celkové odmeňovanie ich radí do rovnakej triedy odmeňovania ako vyšší manažment a zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, ktorých pracovná činnosť má významný vplyv na ich rizikové profily alebo rizikové profily správcov AIF alebo AIF, ktoré spravujú, mali také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík, podporujú ho a nenabádajú na riskovanie, ktoré nezodpovedá rizikovým profilom, štatútu alebo zakladajúcim dokumentom AIF, ktoré spravujú.

Správca AIF určuje politiku a postupy odmeňovania v súlade s prílohou II.

…“

14

Príloha II tejto smernice, nazvaná „Politika odmeňovania“, stanovuje:

„1. Správcovia AIF dodržiavajú pri zavádzaní a uplatňovaní politík celkového odmeňovania zahŕňajúceho mzdy a dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia pre tie kategórie pracovníkov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, zamestnancov v kontrolných funkciách a akýchkoľvek zamestnancov poberajúcich celkové odmeny, ktoré ich radia do rovnakej triedy odmeňovania ako vrcholový manažment a zamestnanci, ktorí prijímajú riziká, ktorých pracovné činnosti majú materiálny vplyv na rizikový profil správcov AIF alebo rizikový profil AIF, ktoré spravujú, spôsobom a v rozsahu, ktorý je primeraný ich veľkosti, vnútornej organizácii, ako aj povahe, rozsahu a komplexnosti ich činností, tieto zásady:

…

…

…

…

2. Zásady stanovené v odseku 1 sa uplatňujú na všetky druhy odmeňovania vyplácaného správcom AIF, na každú sumu, ktorú priamo vypláca AIF vrátane kapitalizovaného úroku a na každý prevod podielových listov alebo akcií AIF v prospech týchto kategórií pracovníkov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, zamestnancov v kontrolných funkciách a akýchkoľvek zamestnancov poberajúcich celkové odmeny, ktoré ich radia do rovnakej triedy odmeňovania ako vrcholový manažment a zamestnanci, ktorí prijímajú riziká, ktorých pracovné činnosti majú materiálny vplyv na ich rizikový profil alebo rizikové profily AIF, ktoré spravujú.

…“

15

Delegované nariadenie 2017/565 v článku 1 ods. 1 stanovuje:

„Kapitola II a oddiely 1 až 4, článok 59 ods. 4 a článok 60 a kapitola III oddiely 6 a 8 a, pokiaľ sa týkajú uvedených ustanovení, kapitola I, kapitola III oddiel 9 a kapitola IV tohto nariadenia sa uplatňujú na správcovské spoločnosti v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice [2009/65] a článkom 6 ods. 6 smernice [2011/61].“

16

Článok 2 bod 5 tohto delegovaného nariadenia, ktorý sa nachádza v jeho kapitole I, nazvanej „Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

5. ‚odmena‘ sú všetky formy platieb alebo finančných či nefinančných výhod, ktoré spoločnosti poskytujú priamo alebo nepriamo príslušným osobám pri poskytovaní investičných alebo vedľajších služieb klientom;

…“

17

Podľa odôvodnení 1 až 3 odporúčania 2009/384:

18

Dokumenty ESMA, nazvané „Usmernenia o správnych politikách odmeňovania podľa smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov“, (ESMA/2013/232) z 3. júla 2013 (ďalej len „usmernenia o správcoch AIF“) a „Usmernenia o správnych politikách odmeňovania podľa smernice o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov“ (ESMA/2016/575) zo 14. októbra 2016 (ďalej len „usmernenia o PKIPCP“) sa uplatňujú na správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“), resp. na správcovské spoločnosti v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65, ako aj na príslušné orgány.

19

Body 10 a 17 usmernení o správcoch AIF znejú:

„10. Výlučne na účely týchto usmernení a prílohy II k smernici [2011/61] odmenu tvoria:

…

výmenou za odborné služby poskytované určenými zamestnancami správcu AIF.

Na účely bodu ii) tohto odseku platí, že kedykoľvek sa platby (okrem preplácania nákladov a výdavkov) vyplatia priamo z AIF správcovi AIF v prospech príslušných kategórií zamestnancov správcu AIF za poskytnuté odborné služby, ktoré by inak mohli viesť k obchádzaniu príslušných pravidiel odmeňovania, treba tieto platby považovať za odmenu na účely týchto usmernení a prílohy II k smernici [2011/61].

…

17. Rovnako sa má venovať pozornosť aj pozícii partnerstiev a podobných štruktúr. Na dividendy alebo podobné rozdelenie príjmov, ktoré partneri získavajú ako vlastníci správcovskej spoločnosti AIF, sa tieto usmernenia nevzťahujú, pokiaľ reálny výsledok výplaty týchto dividend nevedie k obchádzaniu príslušných pravidiel odmeňovania, pričom sa v tejto súvislosti neprihliada na to, či je obchádzanie predpisov úmyselné alebo neúmyselné.“

20

Body 11 a 15 usmernení o PKIPCP znejú:

„11. Výlučne na účely týchto usmernení a článku 14b smernice [2009/65] odmenu tvorí jedna alebo viac týchto zložiek:

…

výmenou za odborné služby poskytované určenými zamestnancami správcovskej spoločnosti.

Kedykoľvek sa platby (okrem preplácania nákladov a výdavkov) vyplatia priamo z PKIPCP správcovskej spoločnosti v prospech príslušných kategórií zamestnancov správcovskej spoločnosti, alebo priamo z PKIPCP príslušným kategóriám zamestnancov správcovskej spoločnosti za poskytnuté odborné služby, ktoré by inak mohli viesť k obchádzaniu príslušných pravidiel odmeňovania, treba tieto platby považovať za odmenu na účely týchto usmernení a článku 14b smernice [2009/65].

…

15. Rovnako sa má venovať pozornosť aj pozícii partnerstiev a podobných štruktúr. Na dividendy alebo podobné rozdelenie príjmov, ktoré partneri získavajú ako vlastníci správcovskej spoločnosti, sa tieto usmernenia nevzťahujú, pokiaľ reálny výsledok vyplatenia týchto dividend nevedie k obchádzaniu príslušných pravidiel odmeňovania, pričom sa v tejto súvislosti neprihliada na to, či je obchádzanie predpisov úmyselné alebo neúmyselné.“

21

Smernice 2009/65 a 2011/61 boli do maďarského právneho poriadku prebraté prostredníctvom a kollektív befektetési formákról és kezelőikről, valamint egyes pénzügyi tárgyú törvények módosításáról szóló 2014. évi XVI. törvény (zákon č. XVI z roku 2014 o podnikoch kolektívneho investovania a ich správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o finančných transakciách, ďalej len „zákon o kolektívnom investovaní“). § 26/A tohto zákona stanovuje:

„Správca PKIPCP uplatňuje politiku a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným a riadnym riadením rizík a ktoré takéto riadenie rizík podporujú a ktoré sú v súlade so zásadami stanovenými v prílohe 13.“

22

§ 33 uvedeného zákona znie:

„[Správca AIF] uplatňuje politiku a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným a riadnym riadením rizík a ktoré takéto riadenie rizík podporujú a ktoré sú v súlade so zásadami stanovenými v prílohe 13.“

23

Príloha 13 zákona o kolektívnom investovaní, ktorá sa týka politiky odmeňovania, je s drobnými zmenami formulovaná v znení zodpovedajúcom zneniam článku 14b smernice 2009/65 a prílohy II smernice 2011/61.

24

A javadalmazási politika alkalmazásáról szóló 3/2017. (II. 9.) MNB ajánlás (odporúčanie Maďarskej národnej banky č. 3 z 9. februára 2017 o uplatňovaní politík odmeňovania) v bode 11 uvádza:

„Ak sú zamestnanci podniku, na ktorý sa vzťahuje politika odmeňovania, zároveň väčšinovými akcionármi tohto podniku alebo jeho dcérskej spoločnosti, politika odmeňovania musí byť navrhnutá s ohľadom na túto osobitnú okolnosť. Podnik musí vo vzťahu ku každému zamestnancovi zabezpečiť, aby politika odmeňovania bola v súlade s požiadavkami príslušných ustanovení [zákona č. CCXXXVII z roku 2013 o úverových inštitúciách a finančných spoločnostiach] a [zákona č. CXXXVIII z roku 2007 o investičných podnikoch a prevádzkovateľoch komoditných búrz a o pravidlách upravujúcich ich činnosť], ako aj s obsahom tohto odporúčania.“

25

Az alternatív befektetési alapkezelők által alkalmazandó javadalmazási politikáról szóló 4/2018. (I. 16.) MNB ajánlás (odporúčanie Maďarskej národnej banky č. 4 zo 16. januára 2018 o politike odmeňovania, ktorú majú uplatňovať správcovia alternatívnych investičných fondov) v bode 8 uvádza:

„Očakávania uvedené v tomto odporúčaní sa v zásade nevzťahujú na dividendy vyplácané vlastníkovi správcu AIF alebo na platby, ktoré majú charakter dividend, pokiaľ tieto platby v praxi nevedú k obchádzaniu príslušných pravidiel odmeňovania, a to bez ohľadu na to, či obchádzanie pravidiel bolo cieľom platby.“

26

HOLD, žalobkyňa v spore vo veci samej, je spoločnosť, ktorej Maďarská centrálna banka udelila povolenie a ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF.

27

Od 20. marca 2014 HOLD uplatňuje politiku odmeňovania na určité kategórie svojich zamestnancov. Spomedzi zamestnancov, na ktorých sa táto politika vzťahuje, zamestnanci vykonávajúci funkcie generálneho riaditeľa, riaditeľa pre investície a správcu portfólií vlastnia podiely na základnom imaní spoločnosti HOLD vo forme kmeňových akcií a prioritných akcií s prednostným právom na dividendy. Okrem toho dvaja z týchto zamestnancov sú jedinými akcionármi dvoch akciových spoločností, ktoré vlastnia akcie vydané spoločnosťou HOLD. Počas účtovných období 2015 až 2018 HOLD vyplatila dotknutým zamestnancom a spoločnostiam dividendy z prioritných akcií s prednostným právom na dividendy a z kmeňových akcií.

28

Rozhodnutím z 11. apríla 2019 Maďarská národná banka v postavení orgánu dohľadu okrem iného vyzvala spoločnosť HOLD, aby uplatňovala politiku a postupy odmeňovania v súlade s požiadavkami zákona o kolektívnom investovaní. Domnievala sa, že dividendy priamo a nepriamo vyplácané dotknutým zamestnancom môžu svojou povahou viesť k záujmu týchto osôb na tom, aby HOLD dosahovala krátkodobé zisky, a nabádať ich tak k tomu, aby podstupovali riziká, ktoré sú nezlučiteľné s rizikovým profilom investičných fondov spravovaných touto spoločnosťou, ako aj s jej predpismi upravujúcimi riadenie a so záujmami akcionárov fondov, takže pravidlá vyplácania týchto dividend treba považovať za spôsob obchádzania pravidiel týkajúcich sa odkladu splatnosti výkonnostnej zložky odmeny. Maďarská národná banka v dôsledku toho uložila spoločnosti HOLD pokutu.

29

HOLD podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko), v ktorej uviedla, že dividendy nepredstavujú pohyblivú zložku odmeňovania a nevzťahuje sa na ne pôsobnosť jej politiky odmeňovania. Pohyblivá zložka odmeňovania je odmena vyplácaná zamestnancom za ich odborné služby na základe kritérií výkonnosti, zatiaľ čo dividendy patria do vlastníckeho práva akcionára, a to bez ohľadu na jeho činnosť vykonávanú pre spoločnosť, na jeho zamestnanie a jeho individuálnu výkonnosť. Okrem toho dotknutí zamestnanci ako väčšinoví akcionári majú záujem na dlhodobých výsledkoch obchodnej činnosti žalobkyne vo veci samej, čo je v rozpore s tvrdením Maďarskej národnej banky, že vyplácanie dividend ich mohlo motivovať k úsiliu dosahovať krátkodobý zisk.

30

Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) zamietol túto žalobu s odôvodnením, že dividendy vyplácané dotknutým zamestnancom sú porovnateľné s odmenou, aj keď z formálneho hľadiska nepredstavujú odmenu za poskytované služby. Tieto dividendy, ktoré sú rádovo podstatne vyššie ako fixné a pohyblivé odmeny, vyvolávajú záujem týchto zamestnancov na dosahovaní krátkodobých ziskov investičných fondov, ktorý motivuje k prijímaniu rizík nezlučiteľných so záujmami investorov a predstavuje spôsob platby umožňujúci obchádzať príslušné pravidlá týkajúce sa politiky odmeňovania.

31

Podľa tohto súdu HOLD mala odložiť výplatu najmenej 40 % dividend vyplatených zo sporných prioritných akcií, pričom mala túto výplatu prispôsobiť životnému cyklu spravovaných investičných fondov a vyplácaniu podielových listov fondov a rozložiť ju na obdobie najmenej troch rokov. Uvedený súd sa okrem toho domnieva, že politika odmeňovania sa vzťahuje aj na dividendy vyplácané spoločnostiam ovládaným dotknutými zamestnancami, keďže táto platba je tiež v ich majetkovom záujme.

32

Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), ktorý prejednáva kasačný opravný prostriedok podaný žalobkyňou vo veci samej, uvádza, že mu prináleží okrem iného určiť, či sa na dividendy priamo alebo nepriamo vyplácané dotknutým zamestnancom vzťahuje politika odmeňovania v zmysle prílohy 13 zákona o kolektívnom investovaní. „Dvojaké“ postavenie dotknutých zamestnancov, ktorí sú akcionármi a zároveň zamestnancami zodpovednými za hospodársku efektívnosť žalobkyne vo veci samej a za uplatňovanie jej politiky odmeňovania, je rozhodujúcim faktorom a vyvoláva otázku, či je na účely posúdenia dodržania zásad politiky odmeňovania potrebné preskúmať sumy, ktoré sú uvedeným zamestnancom vyplácané v rámci ich pracovnoprávneho vzťahu, a sumy, ktoré sú im priamo alebo nepriamo vyplácané na základe ich postavenia akcionárov, ako celok.

33

Za týchto podmienok Kúria (Najvyšší súd) konštatoval, že je potrebné získať výklad článkov 14 až 14b smernice 2009/65, odôvodnenia 28, článku 13 ods. 1 a bodov 1 a 2 prílohy II smernice 2011/61, ako aj článku 2 bodu 5 delegovaného nariadenia 2017/565, a rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Vzťahujú sa politiky odmeňovania správcov investičných fondov na dividendy vyplatené dotknutým riadiacim pracovníkom [žalobkyne vo veci samej]

34

Listom z 9. septembra 2021 kancelária Súdneho dvora v súlade s článkom 24 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyzvala ESMA, aby sa zúčastnil na pojednávaní s cieľom odpovedať na písomné otázky položené Súdnym dvorom. ESMA v odpovedi na tento list predložil písomné pripomienky, ku ktorým mali účastníci konania, ktorí sa zúčastnili na pojednávaní, možnosť vyjadriť sa.

35

Na úvod je potrebné uviesť, že otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, sa týka okrem iného článku 2 bodu 5 delegovaného nariadenia 2017/565. V tejto súvislosti treba konštatovať, že z výkladu článku 1 ods. 1 tohto delegovaného nariadenia v spojení s článkom 6 ods. 4 smernice 2009/65 a s článkom 6 ods. 6 smernice 2011/61 vyplýva, že uvedené delegované nariadenie sa uplatňuje na správcovské spoločnosti PKIPCP a na správcov AIF len v rozsahu, v akom tieto spoločnosti a správcovia majú povolenie na poskytovanie služieb uvedených v článku 6 ods. 3 smernice 2009/65 a v článku 6 ods. 4 smernice 2011/61.

36

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nevyplýva, že by HOLD mala povolenie na poskytovanie takýchto služieb. Keďže delegované nariadenie je z hľadiska predmetu sporu vo veci samej irelevantné, nie je potrebné podať výklad jeho článku 2 bodu 5.

37

Otázku vnútroštátneho súdu treba teda chápať tak, že tento súd sa v podstate pýta, či sa majú články 14 až 14b smernice 2009/65, článok 13 ods. 1 a body 1 a 2 prílohy II smernice 2011/61 vykladať v tom zmysle, že ustanovenia týkajúce sa politík a postupov odmeňovania sa uplatňujú na dividendy, ktoré spoločnosť, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, priamo alebo nepriamo vypláca určitým svojim zamestnancom vykonávajúcim funkcie generálneho riaditeľa, riaditeľa pre investície a správcu portfólií na základe ich vlastníckeho práva k akciám tejto spoločnosti.

38

Treba pripomenúť, že podľa článku 14a ods. 1 až 3 smernice 2009/65 a článku 13 ods. 1 smernice 2011/61 členské štáty vyžadujú, aby spoločnosti, resp. správcovia zaviedli a uplatňovali politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a ktoré takéto riadenie rizík podporujú a ktoré nepodnecujú k prijímaniu rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP alebo AIF, ktoré spravujú.

39

Pokiaľ ide o osobnú pôsobnosť uvedených politík a postupov odmeňovania, článok 14a ods. 3 smernice 2009/65 a článok 13 ods. 1 smernice 2011/61 stanovujú, že tieto politiky a postupy sa uplatňujú na tie kategórie zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov prijímajúcich riziká, zamestnancov s kontrolnými funkciami a všetkých zamestnancov poberajúcich celkové odmeny, ktoré sú na úrovni odmien vrcholového manažmentu a zamestnancov prijímajúcich riziká, ktorých pracovná činnosť má významný vplyv na rizikové profily správcovských spoločností a správcov alebo na PKIPCP a AIF, ktoré spravujú.

40

Vnútroštátny súd nevyjadruje nijakú pochybnosť o tom, že v rámci sporu vo veci samej dotknutí zamestnanci patria do osobnej pôsobnosti politík a postupov odmeňovania, ako je vymedzená v článku 14a ods. 3 smernice 2009/65 a v článku 13 ods. 1 smernice 2011/61. Nie je si však istý vecnou pôsobnosťou týchto politík a postupov a pýta sa najmä na to, či je na účely posúdenia súladu s ustanoveniami týkajúcimi sa uvedených politík a postupov potrebné zohľadniť sumy, ktoré spoločnosť, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, priamo alebo nepriamo vypláca uvedeným zamestnancom vo forme dividend na základe ich vlastníckeho práva k akciám tejto spoločnosti.

41

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o výklad pojmu „odmena“ na účely uplatnenia smerníc 2009/65 a 2011/61, treba po prvé pripomenúť, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, v zásade vyžaduje v celej Európskej únii autonómny a jednotný výklad [rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 81 a citovaná judikatúra].

42

Po druhé výklad ustanovenia práva Únie si vyžaduje zohľadnenie nielen jeho znenia, ale aj kontextu, do ktorého patrí, a cieľov a účelu aktu, ktorého je súčasťou (rozsudok z 15. marca 2022, Autorité des marchés financiers, C‑302/20, EU:C:2022:190, bod 63).

43

Smernice 2009/65 a 2011/61 síce stanovujú, že členské štáty vyžadujú, aby správcovské spoločnosti PKIPCP a správcovia AIF zaviedli a uplatňovali politiky a postupy odmeňovania, neobsahujú však nijaký odkaz na vnútroštátne právne poriadky, pokiaľ ide o rozsah pojmu „odmena“.

44

Pokiaľ ide o znenie článku 14a ods. 1 smernice 2009/65 a článku 13 ods. 1 smernice 2011/61, treba konštatovať, že pojem „odmena“ nie je v týchto ustanoveniach definovaný. Tento pojem však podľa svojho obvyklého významu označuje platbu v peniazoch alebo v naturáliách za prácu alebo službu.

45

Článok 14a ods. 2 smernice 2009/65 stanovuje, že politiky a postupy odmeňovania zahŕňajú pevné a pohyblivé zložky mzdy a dobrovoľné dávky dôchodkového zabezpečenia. Aj z bodu 1 prílohy II smernice 2011/61 vyplýva, že politiky celkového odmeňovania zahŕňajú mzdy a dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia.

46

Uvedenie týchto dvoch kategórií v znení týchto ustanovení však nevylučuje uplatnenie týchto politík a postupov aj na iné formy platieb, než sú mzdy a dobrovoľné dávky dôchodkového zabezpečenia.

47

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patria tieto ustanovenia, treba uviesť, že z článku 14b ods. 3 smernice 2009/65 a z bodu 2 prílohy II smernice 2011/61 vyplýva, že zásady týkajúce sa politiky odmeňovania sa uplatňujú na všetky druhy požitkov, resp. na všetky druhy odmeňovania vyplácané správcovskou spoločnosťou PKIPCP alebo správcom AIF a na každú sumu, ktorú priamo vypláca PKIPCP alebo AIF vrátane výkonnostných poplatkov, a na všetky prevody podielových listov alebo akcií PKIPCP, ako aj na kapitalizovaný úrok a na všetky prevody podielových listov alebo akcií AIF v prospech tých kategórií zamestnancov, ktoré patria do osobnej pôsobnosti uvedených politík.

48

Politiky odmeňovania sa teda majú uplatňovať na všetky platby alebo všetky iné požitky vyplácané ako protiplnenie za odborné služby poskytované zamestnancami správcovských spoločností PKIPCP alebo správcov AIF, ktorí patria do osobnej pôsobnosti uvedených politík.

49

Je pravda, že dividendy, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, sa vyplácajú nie z titulu takéhoto protiplnenia, ale na základe vlastníckeho práva k akciám spoločnosti, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF.

50

V súlade s článkom 14b ods. 1 písm. r) smernice 2009/65 a s bodom 1 písm. r) prílohy II smernice 2011/61 je však potrebné zabrániť tomu, aby sa pohyblivá zložka odmeňovania vyplácala prostredníctvom nástrojov alebo metód, ktoré napomáhajú vyhýbaniu sa plnenia požiadaviek týchto smerníc.

51

Z toho vyplýva, že ustanovenia smerníc 2009/65 a 2011/61 týkajúce sa politík a postupov odmeňovania sa musia uplatňovať na výplatu dividend z akcií, ktorá síce nie je protiplnením za poskytované odborné služby, svojou povahou však môže podnecovať dotknutých zamestnancov správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo správcu AIF k prijímaniu rizík, ktoré nie sú v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP alebo AIF, ktoré táto spoločnosť alebo tento správca spravujú, resp. rizík, ktoré poškodzujú záujmy týchto PKIPCP alebo AIF a osôb, ktoré do nich investovali, a tým uľahčiť obchádzanie požiadaviek vyplývajúcich z týchto ustanovení.

52

Ako v podstate uvádza generálna advokátka v bodoch 34 a 41 svojich návrhov, takýto výklad je nevyhnutný vzhľadom na ciele týchto smerníc, ktoré spočívajú v ochrane investorov, najmä v prípade, keď sa ich záujmy môžu so zreteľom na riziko, ako aj so zreteľom na trvalú udržateľnosť investičných rozhodnutí dostať do konfliktu záujmov so záujmami správcov fondov, ako aj v zabezpečení stability finančného systému.

53

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnení 1 až 3 odporúčania 2009/384, nevhodné praktiky odmeňovania v odvetví finančných služieb, ktorých zámerom bolo odmeniť krátkodobý zisk a podnietiť zamestnancov finančných spoločností k neprimerane rizikovým činnostiam, ktoré síce krátkodobo prinášali vyšší príjem, ale v dlhodobom horizonte vystavovali tieto spoločnosti vyšším potenciálnym stratám, viedli k nadmernému riskovaniu, čím prispeli k výrazným stratám dôležitých finančných spoločností. V súlade s odôvodnením 5 smernice 2014/91 a s odôvodnením 26 smernice 2011/61 sa pri uplatňovaní politík a postupov odmeňovania stanovených smernicami 2009/65 a 2011/61 má zohľadniť odporúčanie 2009/384.

54

Ako je pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, politiky a postupy odmeňovania upravené smernicami 2009/65 a 2011/61 majú v tomto kontexte za cieľ podporovať riadne a účinné riadenie rizík a nepodnecovať k prijímaniu rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP alebo AIF.

55

V záujme splnenia týchto cieľov sa v smerniciach 2009/65 a 2011/61, konkrétne v článku 14b ods. 1 písm. m) prvej uvedenej smernice a v bode 1 písm. m) prílohy II druhej uvedenej smernice stanovuje, že politiky odmeňovania musia zahŕňať mechanizmy na zosúladenie stimulov so záujmami správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktoré spravuje, resp. so záujmami správcu AIF a AIF, ktoré spravuje, ako aj so záujmami investorov takýchto PKIPCP alebo AIF.

56

V prvom rade, aby sa teda nezvýhodnil spôsob pohyblivej zložky odmeňovania, ktorý by mohol podnecovať úsilie dosahovať krátkodobé výsledky, článok 14b ods. 1 písm. j) smernice 2009/65 a bod 1 písm. j) prílohy II smernice 2011/61 bez toho, aby definovali pomer medzi pohyblivou a pevnou zložkou celkového odmeňovania, stanovujú, že tieto zložky sú „primerane vyvážené“ tak, že „pevná zložka predstavuje dostatočne vysoký podiel celkového odmeňovania“.

57

Ďalej článok 14b ods. 1 písm. m) smernice 2009/65 a bod 1 písm. m) prílohy II smernice 2011/61 stanovujú, že minimálne 50 % pohyblivej zložky odmeňovania v zásade pozostáva z podielových listov dotknutého PKIPCP alebo AIF, ktoré navyše podliehajú náležitej politike nerozdeľovania.

58

Napokon článok 14b ods. 1 písm. n) a o) smernice 2009/65 a bod 1 písm. n) a o) prílohy II smernice 2011/61 stanovujú jednak, že minimálne 40 % pohyblivej zložky odmeňovania sa musí odložiť na „obdobie, ktoré je primerané“ a predstavuje minimálne tri roky, a jednak, že pohyblivá zložka odmeňovania vrátane odloženej časti sa vypláca alebo prideľuje, len ak to umožňuje finančná situácia správcovskej spoločnosti alebo správcu ako celku a ak je to odôvodnené na základe výkonnosti dotknutej obchodnej jednotky, dotknutého PKIPCP, dotknutého AIF a dotknutého jednotlivca.

59

V tejto súvislosti, ako uvádza generálna advokátka v bodoch 62 a 63 svojich návrhov, cieľom týchto ustanovení je priblížiť záujmy zamestnancov k záujmom investorov a zabezpečiť, aby sa zamestnancov dotkli aj prípadne vzniknuté straty PKIPCP a AIF a aby sa nepodieľali len na ziskoch. Cieľom týchto ustanovení je tiež zaručiť, aby krátkodobý nárast hodnoty, ktorý sa počas obdobia držby odporúčaného investorom PKIPCP alebo počas životného cyklu a politiky vyplácania dotknutého AIF opäť stratí, nepriniesol zamestnancom správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo správcu AIF predčasne, a teda neodôvodnene prospech.

60

Aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov, ako aj potrebný účinok smerníc 2009/65 a 2011/61, ustanovenia týchto smerníc upravujúce politiky a postupy odmeňovania musia byť uplatniteľné na všetky platby alebo všetky požitky, ktoré správcovská spoločnosť PKIPCP alebo správca AIF vypláca zamestnancom patriacim do osobnej pôsobnosti týchto ustanovení, ak táto platba alebo požitok, hoci nepredstavuje odmenu vyplatenú ako protiplnenie za poskytnuté odborné služby, predsa len môže motivovať týchto zamestnancov k prijímaniu rizík opísaných v bode 51 tohto rozsudku, a tým uľahčiť obchádzanie požiadaviek vyplývajúcich z týchto ustanovení.

61

Takýto výklad podporuje navyše aj bod 17 usmernení o správcoch AIF a bod 15 usmernení o PKIPCP, podľa ktorých sa tieto usmernenia nevzťahujú na dividendy alebo podobné rozdelenie príjmov, ktoré partneri získavajú ako vlastníci správcu AIF alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP, pokiaľ reálny výsledok výplaty týchto dividend nevedie k obchádzaniu príslušných pravidiel odmeňovania, pričom sa v tejto súvislosti neprihliada na to, či je obchádzanie predpisov úmyselné alebo neúmyselné.

62

Z toho vyplýva, že ak zamestnanci spoločnosti, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, ktorí patria do osobnej pôsobnosti ustanovení smerníc 2009/65 a 2011/61 týkajúcich sa odmeňovania, priamo alebo nepriamo dostávajú dividendy od tejto spoločnosti, je potrebné overiť, či politika vyplácania týchto dividend má takú povahu, aká je uvedená v bode 60 tohto rozsudku.

63

Pokiaľ ide o dividendy, ktoré spoločnosť, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP alebo AIF, vypláca svojim zamestnancom, ktorí vlastnia akcie tejto spoločnosti nadobudnuté v rámci investície a nie ako protiplnenie za poskytované odborné služby, je potrebné zdôrazniť, že samotná okolnosť, že na zisky tejto spoločnosti majú vplyv zisky PKIPCP a AIF, ktoré táto spoločnosť spravuje, nemôže sama osebe postačovať, ako zdôraznila generálna advokátka v bodoch 48 a 49 svojich návrhov, na konštatovanie, že títo zamestnanci sú tak vedení k prijímaniu rozhodnutí, ktoré môžu ohroziť riadnu a vyváženú správu týchto investičných fondov a poškodiť záujmy osôb, ktoré do týchto fondov investovali.

64

Naopak je potrebné overiť, či medzi ziskami dosiahnutými PKIPCP a FIA, ziskami dosiahnutými spoločnosťou, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, a sumami, ktoré táto spoločnosť vypláca svojim zamestnancom ako dividendy z akcií, ktoré títo zamestnanci vlastnia v tejto spoločnosti, existuje taká súvislosť, aby títo zamestnanci mali záujem na tom, aby PKIPCP a AIF dosahovali v krátkodobom horizonte čo najvyššie možné zisky.

65

Bolo by to tak najmä v prípade mechanizmu, v rámci ktorého PKIPCP alebo AIF vypláca spoločnosti, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, províziu za výsledok od okamihu prekročenia cieľového výnosu počas daného referenčného obdobia a táto spoločnosť prerozdeľuje túto províziu, v celom rozsahu alebo čiastočne, vo forme dividend dotknutým zamestnancom alebo nimi ovládaným spoločnostiam bez ohľadu na výsledky, ktoré PKIPCP alebo AIF dosiahne po tomto období, a osobitne bez ohľadu na straty vzniknuté PKIPCP alebo AIF. Takýto mechanizmus by totiž mohol motivovať uvedených zamestnancov k prijímaniu takých rozhodnutí, aké sú uvedené v bode 63 tohto rozsudku.

66

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v konaní vo veci samej posúdil existenciu takej súvislosti, aká je uvedená v bode 64 tohto rozsudku, ako aj overil, a to najmä s prihliadnutím na túto prípadnú súvislosť, ale tiež s prihliadnutím na veľkosť podielov, ktoré dotknutí zamestnanci vlastnia priamo alebo prostredníctvom nimi ovládaných spoločností na základnom imaní spoločnosti, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, na hlasovacie práva spojené s týmito podielmi, na typ akcií vlastnených v uvedenej spoločnosti, na politiku a rozhodovací postup rozdeľovania zisku tejto spoločnosti, ako aj na prípadne zanedbateľnú povahu, vzhľadom na poskytované odborné služby, sumy fixnej odmeny, ktorú táto spoločnosť vypláca svojim zamestnancom, či sú títo zamestnanci takýmto spôsobom motivovaní k nadmernému riskovaniu, aké je opísané v bode 51 tohto rozsudku, čo by teda mohlo uľahčiť obchádzanie požiadaviek smerníc 2009/65 a 2011/61 týkajúcich sa politík a postupov odmeňovania.

67

Ak sa vzhľadom na kritériá uvedené v predchádzajúcom bode ukáže, že politika vyplácania dividend zamestnancom patriacim do osobnej pôsobnosti ustanovení smerníc 2009/65 a 2011/61 týkajúcich sa odmeňovania, ktorú uplatňuje spoločnosť, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, zahŕňa takúto motiváciu, toto vyplácanie musí podliehať zásadám, ktorými sa riadia politiky a postupy odmeňovania, a osobitne zásadám pripomenutým v bodoch 56 až 58 tohto rozsudku, pričom treba spresniť, že v súlade s odôvodnením 7 smernice 2014/91 sa tieto zásady môžu uplatňovať aj na platby, ktoré PKIPCP vypláca spoločnosti, ktorá ho spravuje.

68

HOLD s odkazom na odôvodnenie 10 smernice 2014/91 a odôvodnenie 28 smernice 2011/61 v podstate tvrdí, že uvedený výklad je v rozpore s vlastníckym právom akcionárov zakotveným v článku 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

69

Treba pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty sú jej ustanovenia pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Preto po prvé výklad smerníc 2009/65 a 2011/61 musí byť v súlade s Chartou. Po druhé a vzhľadom na to, že kontrola zo strany vnútroštátnych orgánov, či spoločnosť, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, dodržiava zásady stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa preberajú tieto smernice, ktoré upravujú politiky a postupy odmeňovania, predstavuje vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 Charty, Charta je v konaní vo veci samej uplatniteľná.

70

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 17 ods. 1 Charty každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.

71

Okrem toho v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty výkon práv a slobôd zakotvených v Charte, akým je vlastnícke právo, možno obmedziť vtedy, keď sú takéto obmedzenia ustanovené zákonom, rešpektujú podstatu týchto práv a slobôd a pri dodržaní zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.

72

V prvom rade, pokiaľ ide o otázku, či sa článok 17 ods. 1 Charty uplatňuje na vlastníctvo akcií a právo na výplatu dividend z týchto akcií, treba uviesť, že ochrana priznaná týmto ustanovením sa týka majetkových práv, z ktorých vzhľadom na dotknutý právny poriadok vyplýva nadobudnuté právne postavenie, ktoré umožňuje nezávislý výkon týchto práv držiteľom a v jeho prospech (rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20, EU:C:2022:346, bod 39 a citovaná judikatúra).

73

Akcie spoločnosti, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a FIA, akými sú akcie vo veci samej, majú majetkovú hodnotu a priznávajú svojmu vlastníkovi nadobudnuté právne postavenie, ktoré umožňuje nezávislý výkon práv, ktoré z neho vyplývajú. Preto patria do pôsobnosti článku 17 ods. 1 Charty.

74

V druhom rade treba uviesť, že výklad smerníc 2009/65 a 2011/61 vyplývajúci z bodov 41 až 67 tohto rozsudku nemá za následok spochybnenie vlastníckeho práva dotknutých zamestnancov k akciám spoločnosti, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, pre ktorú pracujú, a teda nepredstavuje zbavenie majetku v zmysle článku 17 ods. 1 druhej vety Charty.

75

Faktom zostáva, že uplatnenie, súvzťažne s týmto výkladom, zásad uvedených v bode 67 tohto rozsudku na dividendy z akcií predstavuje úpravu užívania majetku v zmysle článku 17 ods. 1 tretej vety Charty, ktorá môže zasiahnuť do výkonu tohto vlastníckeho práva a predovšetkým do možnosti dotknutých zamestnancov, ktorí sú akcionármi, mať prospech z tohto majetku, a to najmä s ohľadom na pravidlá týkajúce sa zadržania a odkladu splatnosti spomenuté v bodoch 57 a 58 tohto rozsudku.

76

V tejto súvislosti z výkladu článku 17 ods. 1 tretej vety v spojení s článkom 52 ods. 1 Charty vyplýva, že užívanie majetku možno upraviť zákonom v rozsahu nevyhnutnom z hľadiska všeobecného záujmu a pri dodržaní podmienok stanovených v druhom z týchto ustanovení a pripomenutých v bode 71 tohto rozsudku.

77

V prejednávanej veci obmedzenia práv akcionárov, ktoré by boli dôsledkom uplatnenia zásad, ktorými sa riadia politiky a postupy odmeňovania, na vyplácanie dividend spoločnosťou, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, určitým jej zamestnancom, vyplývajú zo smerníc 2009/65 a 2011/61, ako aj z vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa tieto smernice preberajú. Sú teda ustanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.

78

Keďže uplatnenie pravidiel týkajúcich sa zadržania a odkladu splatnosti, ktoré sú spomenuté v bodoch 57 a 58 tohto rozsudku, nemá za následok zbavenie majetku, ale predstavuje úpravu užívania majetku, ako bolo uvedené v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku, nemožno ho považovať za zásah do samotnej podstaty vlastníckeho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20, EU:C:2022:346, bod 53).

79

Pokiaľ ide o ciele sledované ustanoveniami smerníc 2009/65 a 2011/61 týkajúcimi sa politík a postupov odmeňovania, a najmä týmito pravidlami o zadržaní a odklade splatnosti, v bode 52 tohto rozsudku bolo uvedené, že tieto ciele spočívajú v ochrane investorov a v zabezpečení stability finančného systému. Nadmerné riskovanie, od ktorého majú tieto ustanovenia odrádzať, môže totiž nielen poškodiť záujmy PKIPCP alebo AIF, ale tiež spôsobiť systémové problémy vo finančnom sektore.

80

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora ochrana investorov predstavuje cieľ všeobecného záujmu sledovaný Úniou [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, Banco Santander (Riešenie krízovej situácie banky Banco Popular), C‑410/20, EU:C:2022:351, bod 36 a citovanú judikatúru]. To isté platí aj v prípade cieľov spočívajúcich v zabezpečení stability bankového a finančného systému, ako aj v zabránení systémovému riziku (rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a i., C‑686/18, EU:C:2020:567, bod 92 a citovaná judikatúra).

81

Obmedzenia výkonu práv akcionárov, ktoré by boli dôsledkom uplatnenia zásad, ktorými sa riadia politiky a postupy odmeňovania, na vyplácanie dividend spoločnosťou, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, určitým jej zamestnancom, preto v skutočnosti zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou v zmysle článku 17 ods. 1 tretej vety a článku 52 ods. 1 Charty.

82

Napokon v rozsahu, v akom je takéto uplatnenie obmedzené na situácie, v ktorých politika vyplácania dividend z akcií zamestnancom, ktorí patria do osobnej pôsobnosti ustanovení smerníc 2009/65 a 2011/61 týkajúcich sa politík a postupov odmeňovania, môže motivovať týchto zamestnancov k nadmernému riskovaniu poškodzujúcemu záujmy dotknutých PKIPCP a AIF, ako aj záujmy ich investorov, a teda môže uľahčiť obchádzanie požiadaviek vyplývajúcich z týchto ustanovení, tieto obmedzenia sa javia ako primerané vzhľadom na ciele sledované uvedenými ustanoveniami.

83

Vzhľadom na uvedené je potrebné odpovedať na prejudiciálnu otázku tak, že články 14 až 14b smernice 2009/65, článok 13 ods. 1 a body 1 a 2 prílohy II smernice 2011/61 sa majú vykladať v tom zmysle, že ustanovenia týkajúce sa politík a postupov odmeňovania sa uplatňujú na dividendy, ktoré spoločnosť, ktorej obvyklým podnikaním je správa PKIPCP a AIF, priamo alebo nepriamo vypláca určitým svojim zamestnancom vykonávajúcim funkcie generálneho riaditeľa, riaditeľa pre investície a správcu portfólií na základe ich vlastníckeho práva k akciám tejto spoločnosti, ak politika vyplácania týchto dividend môže motivovať týchto zamestnancov k nadmernému riskovaniu poškodzujúcemu záujmy PKIPCP a AIF, ktoré uvedená spoločnosť spravuje, ako aj záujmy ich investorov, a tým uľahčiť obchádzanie požiadaviek vyplývajúcich z týchto ustanovení.

84

Vzhľadom na to, že konanie na Súdnom dvore má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Články 14 až 14b smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, článok 13 ods. 1 a body 1 a 2 prílohy II smernice Európskeho parlamentu 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

ustanovenia týkajúce sa politík a postupov odmeňovania sa uplatňujú na dividendy, ktoré spoločnosť, ktorej obvyklým podnikaním je správa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a alternatívnych investičných fondov (AIF), priamo alebo nepriamo vypláca určitým svojim zamestnancom vykonávajúcim funkcie generálneho riaditeľa, riaditeľa pre investície a správcu portfólií na základe ich vlastníckeho práva k akciám tejto spoločnosti, ak politika vyplácania týchto dividend môže motivovať týchto zamestnancov k nadmernému riskovaniu poškodzujúcemu záujmy PKIPCP a AIF, ktoré uvedená spoločnosť spravuje, ako aj záujmy ich investorov, a tým uľahčiť obchádzanie požiadaviek vyplývajúcich z týchto ustanovení.