–

Benedetti Pietro e Angelo Ss, Capparotto Giampaolo e Lorenzino Ss, Gonzo Dino Ss, Mantovani Giuseppe e Giorgio Ss, Azienda agricola Padovani Luigi, Azienda Agricola La Pila di Mastrotto Piergiorgio e C. Ss a Azienda agricola Mastrotto Giuseppe, v zastúpení: M. Aldegheri, avvocata,

–

Soc. agr. semplice F.lli Isolan, v zasupení M. Aldegheri a E. Ermondi, avvocate,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Bianchi, A. Dawes a F. Moro, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 nariadenia Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 94, 2004, s. 22; Mim. vyd. 03/043, s. 333).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Benedetti Pietro e Angelo S.S, Capparotto Giampaolo e Lorenzino Ss, Gonzo Dino Ss, Mantovani Giuseppe e Giorgio Ss, Azienda Agricola Padovani Luigi, Azienda agricola La Pila di Mastrotto Piergiorgio e C. Ss, Azienda Agricola Mastrotto Giuseppe a Soc. agr. semplice F.lli Isolan, ktorí sú talianskymi výrobcami mlieka, proti Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA) (Poľnohospodárska platobná agentúra, Taliansko) vo veci výpočtu dodatočného poplatku, ktorý musia títo výrobcovia zaplatiť za obdobie predaja mlieka a mliečnych výrobkov od 1. apríla 2005 do 31. marca 2006 (ďalej len „referenčné obdobie“).

3

V priebehu roku 1984 bol z dôvodu pretrvávajúcej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v odvetví mlieka na základe nariadenia Rady (EHS) č. 856/84 z 31. marca 1984, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 804/68 o spoločnej organizácii trhu v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, 1984, s. 10), zavedený režim dodatočných poplatkov založený na zásade, že dodatočný poplatok sa odvádza pri množstvách mlieka a/alebo ekvivalentu mlieka presahujúcich referenčné množstvo, ktoré sa má stanoviť. V ten istý deň bolo prijaté nariadenie Rady (EHS) č. 857/84, ktorým sa prijímajú všeobecne platné pravidlá uplatňovania poplatku stanoveného v článku 5c nariadenia (EHS) č. 804/68 v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 90, 1984, s. 13).

4

Režim dodatočných poplatkov bol viackrát predĺžený, najmä nariadením Rady (EHS) č. 3950/92 z 28. decembra 1992, ktorým sa ustanovujú dodatočné poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 405, 1992, s. 1), a podmienky jeho uplatňovania boli postupne upravené nariadením Komisie (EHS) č. 536/93 z 9. marca 1993, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vyberania dodatočného poplatku v sektore mlieka a mliečnych výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 57, 1993, s. 12), ako aj nariadením Komisie (ES) č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92 (Ú. v. ES L 187, 2001, s. 19; Mim. vyd. 03/033, s. 104),

5

Najmä v záujme zjednodušenia a spresnenia bolo nariadenie č. 3950/92 zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1788/2003 z 29. septembra 2003 stanovujúcim poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 123; Mim. vyd. 003/040, s. 391), ktoré bolo následne s účinnosťou od 1. apríla 2008 zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, 2007, s. 1).

6

Spor vo veci samej sa z hľadiska časovej pôsobnosti (ratione temporis) riadi nariadením č. 1788/2003, ako aj nariadením č. 595/2004, ktoré zrušilo nariadenie č. 1392/2001.

7

Článok 9 nariadenia č. 1392/2001 znel takto:

„1.   Tam, kde je to aktuálne, členské štáty musia stanoviť prioritné kategórie výrobcov, tak ako je uvedené v článku 2 ods. 4 nariadenia [č. 3950/92], na základe jedného alebo viacerých nasledujúcich objektívnych kritérií, v poradí podľa priority:

„2.   Tam, kde sa nevyužijú finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii pre dané obdobie po uplatnení kritérií stanovených v odseku 1, členský štát schváli po konzultáciách s [Európskou komisiou] iné objektívne kritériá.“

8

Odôvodnenia 5, 12 a 22 nariadenia č. 1788/2003 stanovujú:

…

…

9

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah“ v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Týmto sa pre [jedenásť] za sebou nasledujúcich dvanásťmesačných období, ktoré sa začínajú 1. aprílom 2004… zavádza poplatok… z množstiev kravského mlieka a iných mliečnych výrobkov, s ktorými sa obchoduje počas príslušného dvanásťmesačného obdobia, ktoré presahujú národné referenčné množstvá stanovené v prílohe I.

2.   Tieto množstvá sa rozdelia medzi výrobcov v súlade s článkom 6, pričom sa budú rozlišovať dodávky a priamy predaj, ako to definuje článok 5. Každé prekročenie národného referenčného množstva a z toho vyplývajúci poplatok sa určí na národnej úrovni v každom členskom štáte v súlade s kapitolou 3, a pritom sa budú rozlišovať dodávky a priamy predaj.“

10

Podľa článku 4 tohto nariadenia, nazvaného „Príspevok výrobcov k splatnému poplatku“:

„Poplatok bude celý rozdelený v súlade s ustanoveniami článkov 10 a 12 medzi výrobcov, ktorí prispeli ku každému z prekročení národných referenčných množstiev uvedených v článku 1 ods. 2.

Bez vplyvu na článok 10 ods. 3 a článok 12 ods. 1 sa budú výrobcovia zodpovedať členským štátom za platbu svojich príspevkov splatného poplatku vypočítaného v súlade s ustanoveniami kapitoly 3 pre samotnú skutočnosť, že prekročili svoje povolené referenčné množstvá.“

11

Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa pod pojmom:

…

12

Kapitola 3 tohto nariadenia upravujúca výpočet poplatku zahŕňa články 8 až 12 uvedeného nariadenia. Článok 10 toho istého nariadenia s názvom „Poplatok z dodávok“ v odseku 3 stanovuje:

„Príspevok každého výrobcu k platbe poplatku sa stanoví rozhodnutím členského štátu potom čo sa nevyužitá časť národného referenčného množstva prideleného dodávkam rozdelí alebo nerozdelí v pomere k jednotlivým referenčným množstvám každého výrobcu alebo podľa objektívnych kritérií, ktoré stanovia členské štáty:

13

Článok 11 nariadenia č. 1788/2003 s názvom „Úloha nákupcov“ znie:

„1.   Nákupcovia budú zodpovední za výber príspevkov od výrobcov, ktoré sú povinní platiť vo forme poplatku a zaplatia príslušnému orgánu členského štátu pred termínom a podľa postupu, ktorý stanoví v súlade s článkom 23 ods. 2 sumu týchto príspevkov odčítanú z ceny mlieka zaplatenej výrobcom zodpovedným za prekročenie, alebo v prípade neúspechu vybratú inými vhodnými prostriedkami.

…

3.   V prípade, že počas referenčného obdobia prekročia množstvá dodané výrobcom referenčné množstvo, ktoré má k dispozícii, relevantný členský štát môže rozhodnúť, že nákupca zníži časť ceny mlieka ktorejkoľvek dodávky výrobcu ktorou podľa neho prekročil svoje referenčné množstvo vo forme preddavku na príspevok výrobcu v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými členským štátom. …“

14

Článok 13 tohto nariadenia s názvom „Nezaplatené sumy alebo preplatky“ patriaci do kapitoly 4 upravujúcej spravovanie poplatkov stanovuje:

„1.   V prípade dodávok alebo priameho predaja, keď je splatný poplatok a príspevok vybraný od výrobcov je vyšší ako poplatok, členský štát môže:

2.   V prípade, že sa zistí, že nie je splatný nijaký poplatok, všetky preddavky vybrané nákupcami alebo členským štátom sa vrátia najneskôr do konca nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia.

3.   V prípade, že nákupca nesplní svoju povinnosť vybrať príspevok výrobcov na poplatok v súlade s článkom 11, členský štát môže vybrať nezaplatené sumy priamo od výrobcu bez ohľadu na pokuty, ktoré môže uložiť z titulu nezaplatenia nákupcovi.

4.   Keď výrobca alebo nákupca nesplnia termín platby, budú členskému štátu platiť úrok, z oneskorených platieb, ktorý sa stanoví v súlade s postupom uvedenom v článku 23 ods. 2“

15

V odôvodnení 1 nariadenia č. 595/2004 sa uvádza:

„Schéma poplatkov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov sa rozšírila v súlade s nariadením [č. 1788/2003] pre ďalších 11 po sebe nasledujúcich 12‑mesačných období od 1.apríla 2004. Mali by sa stanoviť podrobné pravidlá, aby sa zobrali do úvahy nové ustanovenia daného nariadenia. Tieto podrobné pravidlá by mali tiež obsahovať vo veľkom rozsahu ustanovenia nariadenia [č. 1392/2001]. Nariadenie [č. 1392/2001] by sa preto malo zrušiť.“

16

Článok 13 tohto nariadenia s názvom „Oznámenie o poplatku“ v odseku 1 stanovuje:

„V prípade dodávok kompetentný orgán oznámi alebo potvrdí nákupcom príspevky na splatný poplatok po opätovnom pridelení, na základe rozhodnutia členského štátu všetky alebo časť nepoužitých referenčných množstiev buď priamo príslušným výrobcom alebo podľa okolností nákupcom s cieľom ich následného pridelenia medzi príslušných výrobcov.“

17

Článok 15 uvedeného nariadenia, nazvaný „Lehota na platbu“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Pred 1. septembrom každý rok nákupcovia a v prípade priameho predaja výrobcovia zodpovední za poplatok zaplatia kompetentnému orgánu splatnú čiastku v súlade s pravidlami stanovenými členským štátom.“

18

Podľa článku 16 nariadenia č. 595/2004 s názvom „Kritériá na prerozdelenie presahujúceho poplatku“:

„1.   Ak je to primerané, členský štát určí kategórie priorít [prioritné kategórie – neoficiálny preklad] výrobcov uvedených v článku 13 odsek 2 písmeno b nariadenia (ES) 1788/2003 na základe jedného alebo viacerých týchto objektívnych kritérií v poradí priorít:

2.   Ak presahujúci poplatok uvedený v článku 13 odsek 1 nariadenia [č. 1788/2003] dostupný za dané obdobie nie je použitý po opätovnom pridelení v súlade s kritériami stanovenými v odseku 1 tohto článku, potom členský štát prijme iné objektívne kritériá po konzultácii [s] Komisiou.

Prerozdelenie presahujúceho poplatku sa ukončí najneskôr 15 mesiacov po ukončení predmetného 12 mesačného obdobia.“

19

Článok 17 tohto nariadenia stanovuje:

„Členský štát prijme opatrenia potrebné k zabezpečeniu toho, aby sa poplatok správne vyrubil a aby pripadol na výrobcov, ktorí prispeli k prekročeniu.“

20

Nariadenie Komisie (ES) č. 1468/2006 zo 4. októbra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 595/2004, (Ú. v. EÚ L 274, 2006, s. 6), ktoré nadobudlo účinnosť 12. októbra 2006, vo svojom odôvodnení 5 uvádza:

„V súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 595/2004 členské štáty určia prioritné kategórie výrobcov na prerozdelenie presahujúceho poplatku na základe jedného alebo viacerých objektívnych kritérií. Skúsenosti ukazujú, že členské štáty potrebujú jasnejšie pravidlá a viac flexibility na vymedzenie prioritných kategórií.“

21

Článok 16 nariadenia č. 595/2004, zmeneného nariadením č. 1468/2006 (ďalej len „nariadenie č. 595/2004 v znení zmien“), znie:

„1.   V náležitých prípadoch členské štáty určia prioritné kategórie výrobcov v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia [č. 1788/2003] na základe jedného alebo viacerých z týchto objektívnych kritérií:

2.   Prerozdelenie presahujúceho poplatku sa ukončí najneskôr pätnásť mesiacov po ukončení predmetného dvanásťmesačného obdobia.“

22

Le decreto‑legge n. 49 – Riforma della normativa in tema di applicazione del prelievo supplementare nel settore del latte e dei prodotti lattiero‑caseari (zákonný dekrét č. 49 o reforme právnych predpisov v oblasti uplatňovania dodatočného poplatku pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov) z 28. marca 2003 (GURI č. 75 z 31. marca 2003), zmenený na zákon v upravenom znení na základe zákona č. 119 z 30. mája 2003 (GURI č. 124 z 30. mája 2003) (ďalej len „zákonný dekrét č. 49/2003“)], vo svojom článku 5 ods. 1 a 2 stanovuje:

„1.   Do jedného mesiaca nasledujúceho po referenčnom mesiaci zašlú nákupcovia regiónom a autonómnym provinciám, ktoré ich uznali, údaje vyplývajúce z mesačnej aktualizácie registra, ktorý vedú na základe článku 14 ods. 2 nariadenia č. 1392/2001, a to aj v prípade, keď mlieko neprevzali. Nákupcovia sú povinní odpočítať dodatočný poplatok, vypočítaný na základe ustanovenia článku 1 [nariadenia č. 3950/92] v znení neskorších zmien, týkajúci sa mlieka dodaného nad rámec individuálneho referenčného množstva prideleného jednotlivým výrobcom, pričom sa zohľadnia zmeny, ku ktorým došlo v priebehu dotknutého obdobia. …

2.   Do 30 dní nasledujúcich od uplynutia lehoty podľa ods. 1… nákupcovia prevedú odpočítané sumy na bankový účet AGEA a regiónom a autonómnym provinciám zašlú kópie potvrdení o platbách alebo záruk podľa odseku 6.“

23

Článok 9 zákonného dekrétu č. 49/2003, nazvaný „Vrátenie nadmerne zaplateného poplatku“, stanovuje:

„1.   Na konci každého obdobia má AGEA povinnosť:

…

3.   Suma uvedená v odseku 1 písm. c), znížená o províziu uvedenú v odseku 2, sa prerozdelí medzi výrobcov, ktorým boli pridelené kvóty a ktorí zaplatili poplatok, a to podľa nasledujúcich kritérií a v tomto poradí:

4.   V prípade, že sa preplatok podľa ods. 3 po takomto prerozdelení nevyčerpá, zvyšná suma sa prerozdelí medzi výrobcov, ktorým boli pridelené kvóty a ktorí zaplatili poplatok, okrem výrobcov, ktorí prekročili svoje individuálne referenčné množstvo o viac ako 100 percent podľa kritérií a v nasledujúcom poradí…“

24

V znení uplatniteľnom na spor vo veci samej decreto‑legge n. 157 – Disposizioni urgenti per l’etichettatura di alcuni prodotti agroalimentari, nonché in materia di agricoltura e pesca (zákonný dekrét č. 157 – Naliehavé ustanovenia týkajúce sa označovania niektorých poľnohospodársko‑potravinárskych výrobkov, ako aj oblastí poľnohospodárstva a rybolovu) z 24. júna 2004 (GURI č. 147 z 25. júna 2004), zmenený na zákon, s neskoršími zmenami, zákonom č. 204 z 3. augusta 2004 (GURI č. 186 z 10. augusta 2004) (ďalej len „zákonný dekrét č. 157/2004“), v článku 2 ods. 3 stanovuje:

„Podľa článku 9 [zákonného dekrétu č. 49/2003] sa nadmerná časť mesačného poplatku plateného výrobcami, ktorí tento poplatok riadne zaplatili, týmto výrobcom vracia. V prípade, že po uskutočnení predmetnej transakcie je zostávajúci súčet účtovaného poplatku, ktorý sa má vybrať, vyšší než poplatok dlhovaný [Únii] zvýšený o 5 %, AGEA odpíše poplatok nadmerne účtovaný výrobcom, ktorí ešte neuhradili mesačnú platbu, v súlade s prioritnými kritériami podľa odsekov 3 a 4 uvedeného článku 9, bez toho, aby boli dotknuté sankcie podľa článku 5 ods. 5 predmetného zákonného dekrétu.“

25

AGEA 2. októbra 2006 zaslala nákupcovi, Latte Più Srl, spoločnosti založenej podľa talianskeho práva, oznámenie o dodatočných poplatkoch, ktoré boli žalobkyne vo veci samej povinné zaplatiť za referenčné obdobie.

26

Z tohto oznámenia vyplýva, že podľa článku 9 a článku 10 ods. 27 a 28 zákonného dekrétu č. 49/2003 sa výpočty vykonali s cieľom vrátiť výrobcom nadmerne zaplatený poplatok za dodávky kravského mlieka v hospodárskom roku 2005/2006 v sektore mlieka na základe individuálnych referenčných množstiev, ako aj mesačných vyhlásení o dodávkach a platbách predložených kupujúcimi podnikmi. V súlade s uvedeným oznámením majú výrobcovia, ktorí si v celom rozsahu splnili svoju povinnosť zaplatiť dodatočný poplatok, nárok na predmetné vrátenie na základe vyhlásení o platbe predložených nákupcami po tom, čo boli overené.

27

V prílohe k oznámeniu uvedenému v bode 25 tohto rozsudku AGEA pripojila informačný list s názvom „Zoznam poplatkov podľa nákupcu – Obdobie rokov 2005/2006“, v ktorom pre každého výrobcu uviedla už zaplatené a potvrdené sumy, ako aj sumy, ktoré sa majú vrátiť, vypočítané na základe článku 9 ods. 3 a 4 zákonného dekrétu č. 49/2003. V tejto súvislosti AGEA spresnila, že kupujúci podnik bol povinný vrátené sumy zaplatiť výrobcom, ktorí uskutočnili dodávky, a ako postupník výrobcov odviesť AGEA požadované sumy uvedené v tomto zozname, aby AGEA mohla splniť povinnosť Talianskej republiky vrátiť tieto sumy Európskemu poľnohospodárskemu usmerňovaciemu a záručnému fondu (EPUZF).

28

Žalobou podanou na Tribunale amministrativo regionale del Lazio – sede di Roma (Regionálny správny súd pre Lazio so sídlom v Ríme, Taliansko) sa žalobkyne vo veci samej domáhali zrušenia tohto oznámenia, pričom najmä tvrdili, že zavedením systému vrátenia stanoveného v článku 2 ods. 3 zákonného dekrétu č. 157/2004 taliansky zákonodarca porušil článok 13 nariadenia č. 1788/2003, ako aj článok 16 nariadenia č. 595/2004.

29

Keďže súd túto žalobu zamietol, žalobkyne vo veci samej sa obrátili na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

30

Pokiaľ ide o prerozdelenie nadmerne zaplateného poplatku, tento súd najmä uvádza, že aj keď taliansky zákonodarca upravil prioritnú kategóriu výrobcov na základe objektívneho kritéria stanoveného v článku 9 ods. 3 písm. a) zákonného dekrétu č. 49/2003, teda „výrobcov, vo vzťahu ku ktorým sa uplatnený poplatok vybral úplne alebo čiastočne neoprávnene, alebo v každom prípade nie je viac splatný“, zdá sa, že zároveň v článku 2 ods. 3 zákonného dekrétu č. 157/2004 upravil prednostnú kategóriu výrobcov, ktorí nielen že spĺňajú toto objektívne kritérium, ale vo vzťahu ku ktorým bol navyše poplatok odvádzaný pravidelne v mesačných splátkach.

31

Vnútroštátny súd ďalej spresňuje, že podľa zákonného dekrétu č. 157/2004 fáza odvedenia poplatku AGEA, za ktoré zodpovedá a je povinný ho vykonať nákupca, súvisí s fázou vrátenia neoprávnene vybratého poplatku výrobcovi, keďže tento zákonný dekrét v rámci vrátení priznáva prioritné „právo“ výrobcom, pre ktorých kupujúci podnik nielen prijal, ale aj každý mesiac pravidelne odvádzal poplatok AGEA.

32

Vnútroštátny súd sa tiež domnieva, že na rozdiel od právneho rámca, ktorý bol predmetom konania predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku z 11. septembra 2019, Caseificio Sociale San Rocco a i. (C‑46/18, EU:C:2019:706), nadobudnutie účinnosti nariadení č. 1788/2003 a 595/2004 viedlo k vzniku povinnosti, a nie iba možnosti kupujúceho podniku odpočítať na vstupe ako dodatočný poplatok splatné sumy, ktoré boli povinní zaplatiť výrobcovia, ktorí uskutočnili nadmerné dodávky mlieka, čo v prejednávanom prípade odôvodňuje predloženie návrhu Súdnemu dvoru o otázke, ktorá sa líši a má samostatnú povahu vo vzťahu k otázkam predloženým v konaní, v ktorom bol vyhlásený vyššie uvedený rozsudok.

33

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 16 nariadenia č. 595/2004 v prípade, [akým je ten, ktorý je predmetom konania vo veci samej], vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 9 zákonného dekrétu č. 49/2003 v spojení s článkom 2 ods. 3 zákonného dekrétu č. 157/2004, ktorý určil ako kritérium pre identifikáciu prioritnej kategórie [výrobcov], ktorým [sa má vrátiť] neoprávnene prijatý poplatok, kritérium pravidelnej mesačnej platby [poplatku] zo strany nákupcu?“

34

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 4. júla 2019 bolo konanie v tejto veci prerušené až do rozhodnutia, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑46/18, Caseificio Sociale San Rocco a i.

35

Po vyhlásení rozsudku z 11. septembra 2019, Caseificio Sociale San Rocco a i. (C‑46/18, EU:C:2019:706), sa Súdny dvor spýtal vnútroštátneho súdu, či chce zachovať alebo vziať späť svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tento súd neodpovedal.

36

V konaní v tejto veci sa ďalej pokračovalo 1. júla 2020.

37

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ založenom na jasnom rozdelení právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom nemá Súdny dvor právomoc vykladať vnútroštátne právo a prináleží jedine vnútroštátnemu súdu zistiť a posúdiť skutkové okolnosti veci samej, ako aj určiť presný rozsah vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení (rozsudok z 3. októbra 2019, Fonds du Logement de la Région de Bruxelles‑Capitale, C‑632/18, EU:C:2019:833, bod 48 a citovaná judikatúra). Súdny dvor je príslušný vysloviť sa len k výkladu alebo platnosti práva Únie so zreteľom na skutkové a právne okolnosti, ako ich opísal vnútroštátny súd, s cieľom poskytnúť tomuto súdu užitočné prvky potrebné pre rozhodnutie v spore, o ktorom rozhoduje (rozsudok zo 17. decembra 2020, Onofrei, C‑218/19, EU:C:2020:1034, bod 18 a citovaná judikatúra).

38

Z uvedeného vyplýva, že aj keď talianska vláda spochybňuje výklad vnútroštátneho práva podaný vnútroštátnym súdom, podľa ktorého článok 2 ods. 3 zákonného dekrétu č. 157/2004 zavádza prioritnú kategóriu výrobcov, v prípade ktorých sa mal nielen neoprávnene vybrať poplatok v zmysle článku 9 ods. 3 písm. a) zákonného dekrétu č. 49/2003, ale navyše kupujúci podnik musel prijať a odviesť v pravidelných mesačných splátkach poplatok príslušnému orgánu členského štátu, je potrebné odpovedať na položenú otázku vychádzajúc z predpokladu uvedeného v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, v zmysle ktorého talianske právo vytvára takúto kategóriu.

39

Položenú otázku preto treba chápať v tom zmysle, že jej cieľom je v podstate zistiť, či sa má článok 16 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá predpokladá vrátenie preplatku na dodatočnom poplatku prednostne výrobcom, vo vzťahu ku ktorým si nákupcovia splnili svoju povinnosť mesačnej platby tohto poplatku.

40

Ako vyplýva z jeho znenia, článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1788/2003 stanovuje, že v prípade dodávok alebo priameho predaja, keď sa poplatok stane splatným a príspevok vybraný od výrobcov je vyšší ako dlžná suma, členský štát môže časť alebo celý poplatok vrátiť výrobcom, ktorí patria do prioritných kategórií ustanovených členským štátom na základe objektívnych kritérií a v rámci lehôt, ktoré sa určia, alebo ktorí boli poškodení výnimočnou situáciou vyplývajúcou z vnútroštátneho pravidla, ktoré nesúvisí s týmto režimom dodatočného poplatku.

41

Podľa článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1788/2003 v prípade, že sa zistí, že nie je splatný nijaký poplatok, všetky preddavky vybrané nákupcami alebo členským štátom sa vrátia najneskôr do konca nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia.

42

Podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1788/2003 sú spresnené v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 595/2004, ktorý upravuje kritériá prerozdelenia nadmerne zaplateného poplatku. V súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením v náležitých prípadoch členské štáty určia prioritné kategórie výrobcov v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1788/2003 na základe jedného alebo viacerých objektívnych kritérií vymenovaných v článku 16 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia č. 595/2004 podľa poradia prednosti. V článku 16 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 595/2004 sa uvádza kritérium formálneho potvrdenia zo strany príslušného orgánu členského štátu o tom, že celý poplatok alebo jeho časť boli nesprávne účtované.

43

Článok 16 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 595/2004 stanovuje, že v prípade, ak sa preplatok v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1788/2003 za určité obdobie nevyužije v celom rozsahu po jeho prerozdelení v súlade s kritériami upravenými v odseku 1 článku 16 nariadenia č. 595/2004, členský štát stanoví po porade s Komisiou iné objektívne kritériá.

44

Zo samotného znenia článku 16 nariadenia č. 595/2004 vyplýva, že členské štáty môžu stanoviť dodatočné kritériá nad rámec kritérií upravených v článku 16 ods. 1 tohto nariadenia len v tom prípade, ak sa v rámci prerozdelenia uskutočneného v súlade s týmito kritériami v celom rozsahu nevyčerpal preplatok uvedený v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1788/2003.

45

Takýto výklad podporujú aj právne súvislosti v rámci ktorých bol prijatý článok 16 nariadenia č. 595/2004.

46

Po prvé totiž tento článok 16 upravuje vykonávacie pravidlá k článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1788/2003. Z tohto posledného uvedeného ustanovenia však vyplýva, že aj keď sa členské štáty môžu rozhodnúť, či vrátia alebo nevrátia preplatok, vrátenie, ak o ňom rozhodnú, sa poskytne výrobcom, ktorí patria do prioritných kategórií ustanovených členským štátom na základe objektívnych kritérií, ktoré sa určia v súlade s postupom upraveným týmto nariadením, alebo ktorí sú poškodení výnimočnou situáciou vyplývajúcou z vnútroštátneho pravidla, ktoré nesúvisí s týmto režimom výberu dodatočného poplatku. Z toho vyplýva, že miera voľnej úvahy vyhradená členskému štátu pri určení prioritných kategórií je obmedzená kritériami upravenými v nariadení č. 595/2004.

47

Po druhé z odôvodnenia 1 nariadenia č. 595/2004 vyplýva, že jeho ustanovenia do veľkej miery preberajú ustanovenia nariadenia č. 1392/2001. Znenie článku 16 ods. 1 a ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 595/2004 je analogické so znením článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1392/2001.

48

Súdny dvor pritom rozhodol, že kritériá stanovené v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1392/2001 sú vyčerpávajúce a že členské štáty môžu pridať dodatočné kritériá iba v prípade, keď uplatnenie týchto kritérií v poradí podľa priority nevyčerpáva financovanie, ktoré je k dispozícii pre dané obdobie (rozsudok z 11. septembra 2019, Caseificio Sociale San Rocco a i., C‑46/18, EU:C:2019:706, bod 38).

49

Po tretie, ako vyplýva z odôvodnenia 5 nariadenia č. 1468/2006, toto nariadenie zmenilo článok 16 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 s cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu jasnosť a flexibilitu pri určovaní prioritných kategórií. Odsek 1 článku 16 nariadenia č. 595/2004 v znení zmien už viac nestanovuje, že objektívne kritériá upravené v tomto ustanovení sa uplatnia na základe prioritného poradia, a vo svojom písmene f) upravuje možnosť členských štátov prijať ďalšie objektívne kritériá po konzultáciách s Komisiou. Až na základe tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť po prijatí sporného oznámenia vo veci samej uvedeného v bode 25 tohto rozsudku, sa zrušila podmienka, podľa ktorej mohli členské štáty doplniť dodatočné kritériá k tým, ktoré sú stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 len v prípade, ak uplatnenie týchto kritérií podľa poradia prednosti nevyčerpáva financovanie, ktoré je k dispozícii pre dané obdobie.

50

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že kritériá stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 v znení účinnom v priebehu referenčného obdobia sú vyčerpávajúce a členské štáty mohli doplniť dodatočné kritériá len v prípade, ak uplatnenie týchto kritérií podľa poradia prednosti nevyčerpáva financovanie, ktoré je k dispozícii pre dané obdobie.

51

Článok 16 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 však ako kritérium prerozdelenia nadmerne zaplateného poplatku nepredpokladá príslušnosť ku kategórii výrobcov mlieka, v prípade ktorých si nákupcovia mlieka splnili svoju povinnosť pravidelných mesačných platieb dodatočného poplatku príslušnému orgánu členského štátu.

52

Preto vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, v dôsledku ktorej sa preplatok na dodatočnom poplatku musí prednostne vrátiť výrobcom, v prípade ktorých si nákupcovia splnili svoju povinnosť pravidelných mesačných platieb tohto poplatku.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 16 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, v dôsledku ktorej sa preplatok na dodatočnom poplatku musí prednostne vrátiť výrobcom, v prípade ktorých si nákupcovia splnili svoju povinnosť pravidelných mesačných platieb tohto poplatku.