–

A, v zastúpení: G. Roch a S. Poisson, avocates,

–

Autorité des marchés financiers (AMF), v zastúpení: M. Delorme a A. du Passage, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: E. de Moustier, A.‑L. Desjonquères a E. Leclerc, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz a J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnení zástupcovia,

–

švédska vláda, v zastúpení: O. Simonsson, J. Lundberg, C. Meyer‑Seitz, A. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, H. Shev, H. Eklinder a R. Shahsavan Eriksson, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Tryantafyllou, T. Scharf a J. Rius, splnomocnení zástupcovia,

–

nórska vláda, v zastúpení: T. M. Tobiassen, K. K. Næss, P. Wennerås a T. H. Aarthun, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 2003, s. 16; Mim. vyd. 06/004, s. 367), článku 1 ods. 1 smernice Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom (Ú. v. EÚ L 339, 2003, s. 70; Mim. vyd. 06/006, s. 348), a článkov 10 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom A a Autorité des marchés financiers (Úrad pre finančné trhy, Francúzsko) (ďalej len „AMF“) vo veci rozhodnutia tohto úradu uložiť pánovi A peňažnú sankciu za poskytnutie informácie o pripravovanom uverejnení novinových článkov týkajúcich sa nepotvrdených informácií o predložení ponúk na prevzatie spoločností kótovaných na burze.

3

Odôvodnenia 1, 2 a 12 smernice 2003/6 stanovovali:

…

4

Podľa článku 1 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice:

„Na účely tejto smernice:

5

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice stanovoval:

„Členské štáty zakážu každej osobe uvedenej v druhom pododseku, ktorá má dôverné informácie, používať tieto informácie tak, že získa alebo nakladá alebo sa pokúsi získať alebo nakladať na svoj vlastný účet alebo na účet tretej strany, priamo alebo nepriamo, s finančnými nástrojmi, s ktorými súvisia tieto informácie.

Prvý pododsek sa uplatní na každú osobu, ktorá má tieto informácie:

…

…“

6

Článok 3 tej istej smernice stanovoval:

„Členské štáty zakážu každej osobe, ktorá podlieha zákazu stanovenému v článku 2:

…“

7

Odôvodnenia 1 až 3 smernice 2003/124 boli formulované takto:

8

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Dôverné informácie“, stanovoval:

„1.   Na účely uplatňovania bodu 1 článku 1 smernice [2003/6] sa za presnú informáciu považuje informácia, ktorá naznačuje rad okolností, ktoré nastali alebo o ktorých sa môže odôvodnene predpokladať, že nastanú, alebo udalosť, ktorá nastala alebo je odôvodnené očakávať, že nastane, a ktorá je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodenie záveru o možnom vplyve tohto radu okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich odvodených finančných nástrojov.

2.   Na účely uplatňovania bodu 1 článku 1 smernice [2003/6] ‚informácia, pri ktorej je pravdepodobné, že ak by sa zverejnila, pravdepodobne by mala významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich odvodených finančných nástrojov‘ je informácia, ktorú by uvážlivý investor pravdepodobne použil ako súčasť základne svojich investičných rozhodnutí.“

9

Smernice 2003/6 a 2003/124 boli s účinnosťou od 3. júla 2016 zrušené nariadením č. 596/2014.

10

Odôvodnenia 2, 12 a 77 nariadenia č. 596/2014 stanovujú:

…

…

11

Článok 8 tohto nariadenia s názvom „Obchodovanie s využitím dôverných informácií“ v odseku 4 stanovuje:

„Tento článok sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že táto osoba:

…

…“

12

Článok 10 uvedeného nariadenia s názvom „Neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií“ v odseku 1 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a ich poskytne akejkoľvek inej osobe s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností.

Tento odsek sa uplatňuje na všetky fyzické osoby alebo právnické osoby v situáciách alebo za okolností uvedených v článku 8 ods. 4“

13

Článok 14 písm. c) tohto istého nariadenia stanovuje, že neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií je zakázané.

14

Článok 21 nariadenia č. 596/2014, nazvaný „Zverejňovanie alebo šírenie informácií v médiách“, znie:

„Na účely článku 10, článku 12 ods. 1 písm. c) a článku 20 v prípade, že sa informácie zverejňujú alebo šíria a že sa odporúčania vypracúvajú alebo šíria na účely žurnalistiky alebo iné formy prejavu v médiách, sa takéto zverejňovanie alebo šírenie informácií posúdi s ohľadom na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu pri ostatných médiách, a na pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu s výnimkou prípadov, keď:

15

Článok 621‑1 règlement général de l’Autorité des marchés financiers (všeobecné nariadenie Úradu pre finančné trhy) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „RGAMF“) stanovuje:

„Dôverná informácia je presná informácia, ktorá nebola zverejnená, priamo alebo nepriamo súvisiaca s jedným alebo viacerými emitentmi finančných nástrojov alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, a ktorá, ak by sa zverejnila, by pravdepodobne mala významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich finančných nástrojov.

Za presnú informáciu sa považuje informácia, ktorá naznačuje rad okolností, ktoré nastali alebo o ktorých sa môže odôvodnene predpokladať, že nastanú, alebo udalosť, ktorá nastala alebo je odôvodnené očakávať, že nastane, a ktorá je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodenie záveru o možnom vplyve tohto radu okolností alebo tejto udalosti na ceny finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich finančných nástrojov.

Informácia, pri ktorej je pravdepodobné, že ak by sa zverejnila, pravdepodobne by mala významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich odvodených finančných nástrojov, je informácia, ktorú by uvážlivý investor pravdepodobne použil ako súčasť základne svojich investičných rozhodnutí.“

16

Článok 622‑1 RGAMF znie:

„Každá osoba uvedená v článku 622‑2 sa musí zdržať používania dôverných informácií, ktoré má k dispozícii…

Taktiež nesmie:

1° Poskytnúť túto informáciu inej osobe mimo bežného rámca jej zamestnania, povolania alebo povinností alebo na iné účely, ako sú tie, z dôvodu ktorých jej bola táto informácia poskytnutá;

…“

17

Článok 622‑2 RGAMF stanovuje:

„Povinnosť zdržať sa konania stanovená v článku 622‑1 sa uplatňuje na akúkoľvek osobu, ktorá disponuje dôvernou informáciou v dôsledku toho, že:

…

3° má prístup k informáciám z dôvodu svojho zamestnania, povolania alebo povinností, ako aj svojej účasti na príprave a vykonaní finančnej transakcie,

…

Táto povinnosť zdržať sa konania sa tiež uplatňuje na akúkoľvek inú osobu, ktorá má dôvernú informáciu, a ktorá vie alebo by mala vedieť, že ide o dôvernú informáciu.

…“

18

Pán A pôsobil počas mnohých rokov ako novinár v rôznych britských denníkoch, naposledy v denníku Daily Mail. V rámci svojej činnosti pre tento denník písal články pre rubriku „Správa o trhu“, v ktorých informoval o trhových fámach. Konkrétne pán A napísal dva články o cenných papieroch prijatých na obchodovanie na burze Euronext, ktoré boli uverejnené na stránke Mail Online, teda internetovej stránke uvedeného denníku.

19

V prvom z týchto článkov uverejnenom 8. júna 2011 písal o možnej ponuke spoločnosti LVMH na prevzatie akcií spoločnosti Hermès za cenu 350 eur za akciu, čo zodpovedalo navýšeniu vo výške 86 % v porovnaní s posledným kurzom týchto akcií v čase uzávierky burzy v deň uverejnenia tohto článku. Nasledujúci deň po tomto uverejnení sa tento kurz zvýšil o 0,64 % od otvorenia burzovej seansy a potom o 4,55 % v priebehu tejto seansy.

20

Druhý z uvedených článkov uverejnený 12. júna 2012 uvádzal, že akcie spoločnosti Maurel & Prom môžu byť predmetom ponuky na prevzatie s ponúkanou kúpnou cenou približne 19 eur za akciu, čo zodpovedalo navýšeniu vo výške 80 % v porovnaní s posledným kurzom týchto akcií v čase uzávierky burzy. V nadväznosti na to v deň nasledujúci po uverejnení tohto článku stúpol kurz týchto akcií do uzávierky burzy o 17,69 %. Dňa 14. júna 2012 Maurel & Prom túto fámu poprela.

21

V rámci vyšetrovania vedeného zo strany AMF sa zistilo, že krátko pred uverejnením týchto dvoch článkov boli zadané príkazy na nákup akcií spoločností Hermès a Maurel & Prom rezidentmi Spojeného kráľovstva, ktorí svoje pozície po uverejnení týchto článkov uzatvorili.

22

Listom z 23. februára 2016 riaditeľstvo pre vyšetrovanie a kontroly AMF informovalo všetky zúčastnené osoby vrátane pána A o skutočnostiach, ktoré im mohli byť vytýkané vzhľadom na zistenia vyšetrovateľov uvedeného riaditeľstva. Vzhľadom na správu o vyšetrovaní vypracovanú týmto istým riaditeľstvom bolo 19. júla 2016 rozhodnuté o oznámení výhrad, ktoré im boli vytýkané.

23

Listom zo 7. decembra 2016 tak AMF zaslal pánovi A oznámenie o výhradách, v ktorom mu vytýkal, že v rozpore s článkami 622‑1 a 622‑2 RGAMF poskytol dvom osobám, pánom B a C, dôvernú informáciu týkajúcu sa pripravovaného uverejnenia dvoch článkov sprostredkovávajúcich nepotvrdené informácie o predložení ponúk na prevzatie akcií spoločností Hermès a Maurel & Prom.

24

Rozhodnutím z 24. októbra 2018 sankčný výbor AMF vyhovel niektorým výhradám vytýkaným pánovi A a uložil mu peňažnú sankciu vo výške 40000 eur. Domnieval sa najmä, že informácie, o ktoré ide vo veci samej, týkajúce sa pripravovaného uverejnenia novinových článkov sprostredkovávajúcich nepotvrdené informácie týkajúce sa operácií s cennými papiermi kótovanými na burze, spĺňajú podmienky na to, aby mohli byť kvalifikované ako „dôverné informácie“, a konštatoval, že pán A poskytol tieto dôverné informácie týkajúce sa akcií spoločnosti Hermès pánom B a C a informácie týkajúce sa akcií spoločnosti Maurel & Prom pánovi C.

25

Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe podanej proti tomuto rozhodnutiu, sa v prvom rade pýta, či informácia týkajúca sa pripravovaného uverejnenia novinového článku sprostredkovávajúceho nepotvrdené informácie týkajúce sa emitenta finančných nástrojov predstavuje „dôvernú informáciu“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2003/6, najmä či v prejednávanej veci je informácia, o ktorú ide vo veci samej, „presná“ v zmysle definície „dôverná informácia“.

26

S odkazom na definíciu „presnej“ informácie uvedenú v článku 1 ods. 1 smernice 2003/124 sa vnútroštátny súd pýta, či je informácia, o ktorú ide vo veci samej, dostatočne presná na to, aby z nej bolo možné vyvodiť záver o jej možnom účinku na kurz dotknutých finančných nástrojov v zmysle tohto ustanovenia.

27

V tejto súvislosti si vnútroštátny súd kladie otázku, či na to, aby sa informácia týkajúca sa pripravovaného uverejnenia článku v tlači mohla považovať za „dostatočne presnú“, musí byť obsah samotného článku dostatočne presný, a prípadne či, ako tvrdí pán A, samotná povaha nepotvrdenej trhovej informácie bráni tomu, aby táto informácia mala požadovanú presnosť.

28

Vzhľadom na osobitné okolnosti konania vo veci samej sa vnútroštátny súd tiež pýta, aký vplyv má, pokiaľ ide o posúdenie presnosti dotknutých informácií, po prvé odkaz na ponúkanú cenu v rámci možnej ponuky na prevzatie týkajúcej sa akcií emitentov dotknutých finančných nástrojov, po druhé všeobecná známosť novinára, ktorý sa podpísal pod články v tlači, v ktorých sa šírili nepotvrdené informácie, ako aj povesť tlačového orgánu, ktorý tieto články uverejnil, a po tretie skutočnosť, že uvedené články mali skutočne evidentný následný vplyv na cenu cenných papierov, ktoré boli predmetom uvedených nepotvrdených informácií.

29

V druhom rade za predpokladu, že by informácia dotknutá vo veci samej bola kvalifikovaná ako dôverná informácia, sa vnútroštátny súd pýta, či poskytnutie takejto informácie novinárom jednému zo svojich bežných informačných zdrojov možno považovať za uskutočnené „na účely žurnalistiky“ v zmysle článku 21 nariadenia č. 596/2014. Keďže toto ustanovenie nemá ekvivalent v smernici 2003/6, vnútroštátny súd sa domnieva, že ho možno retroaktívne uplatniť na skutkový stav vo veci samej ako miernejšie ustanovenie ako ustanovenia tejto smernice.

30

Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta na vzťah medzi článkom 21 nariadenia č. 596/2014 a článkom 10 tohto nariadenia, na ktorý tento článok 21 odkazuje a podľa ktorého je zverejnenie dôverných informácií nezákonné, pokiaľ k nemu nedôjde v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností. Za predpokladu, že by sa uvedený článok 10 vzťahoval na zverejnenie informácie, o ktorú ide vo veci samej, sa vnútroštátny súd pýta, či v súlade s rozsudkom z 22. novembra 2005, Grøngaard a Bang (C‑384/02, EU:C:2005:708), je toto zverejnenie odôvodnené len vtedy, ak je striktne nevyhnutné na výkon povolania novinára a rešpektuje zásadu proporcionality.

31

Za týchto podmienok Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

32

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 bod 1 smernice 2003/6 vykladať v tom zmysle, že na účely kvalifikácie dôvernej informácie môže predstavovať „presnú“ informáciu v zmysle tohto ustanovenia a ustanovenia článku 1 ods. 1 smernice 2003/124 informácia týkajúca sa pripravovaného uverejnenia novinového článku sprostredkovávajúceho nepotvrdenú trhovú informáciu o emitentovi finančných nástrojov a či je na účely posúdenia „presnej“ povahy informácie relevantná zmienka v tomto novinovom článku o cene, za ktorú by sa cenné papiere tohto emitenta mohli kúpiť v súvislosti s možnou ponukou na prevzatie, totožnosť novinára, ktorý tento článok podpísal, a tlačového orgánu zodpovedného za jeho uverejnenie a skutočný vplyv tohto uverejnenia na cenu týchto cenných papierov.

33

Treba pripomenúť, že definícia pojmu „dôverná informácia“ uvedená v článku 1 bode 1 smernice 2003/6 obsahuje štyri základné prvky. Po prvé ide o presnú informáciu. Po druhé táto informácia nebola zverejnená. Po tretie daná informácia sa priamo alebo nepriamo týka jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo ich emitentov. Po štvrté, ak by sa uverejnila, mala by táto informácia pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich finančných nástrojov (rozsudok z 11. marca 2015, Lafonta, C‑628/13, EU:C:2015:162, bod 24 a citovaná judikatúra).

34

V prejednávanej veci autor uvedených článkov poskytol informáciu dotknutú vo veci samej, ktorá sa týkala pripravovaného uverejnenia novinových článkov sprostredkovávajúcich nepotvrdené trhové informácie týkajúce sa predloženia ponúk na prevzatie akcií spoločností kótovaných na burze, dvom z jeho obvyklých informačných zdrojov. Podľa vnútroštátneho súdu táto informácia spĺňa druhý až štvrtý prvok definície pojmu „dôverná informácia“, tak ako sú uvedené v predchádzajúcom bode. Pokiaľ ide o štvrtý prvok, vnútroštátny súd toto konštatovanie zakladá jednak na úvahe, že pokiaľ táto informácia podnietila existujúce špekulácie týkajúce sa dotknutých cenných papierov, mohol ju uvážlivý investor použiť ako základ pre svoje investičné rozhodnutia týkajúce sa týchto cenných papierov, a jednak na výkyvoch cien týchto cenných papierov, ku ktorým došlo po uverejnení dotknutých článkov. Vnútroštátny súd má naopak pochybnosti, pokiaľ ide o to, či je v prejednávanej veci splnený prvý prvok tejto definície týkajúci sa presnosti tejto informácie.

35

Je potrebné poznamenať, že s cieľom posilniť právnu istotu pre účastníkov finančných trhov mala smernica 2003/124 za cieľ, ako sa uvádza v jej odôvodnení 3, spresniť najmä tento prvý prvok.

36

Podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice sa teda informácia považuje za „presnú“, ak spĺňa dve podmienky: na jednej strane musí naznačovať rad okolností, ktoré nastali alebo o ktorých sa môže odôvodnene predpokladať, že nastanú, alebo udalosť, ktorá nastala alebo je odôvodnené očakávať, že nastane, a ktorá je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodenie záveru o možnom vplyve tohto radu okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich odvodených finančných nástrojov.

37

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd domnieva, že prvá podmienka uvedená v predchádzajúcom bode je splnená, keďže informácia, o ktorú ide vo veci samej, uvádza udalosť, a to budúce uverejnenie novinových článkov, v prípade ktorej možno odôvodnene očakávať, že k nej dôjde. Vnútroštátny súd má naopak pochybnosti, pokiaľ ide o to, či je v prejednávanej veci splnená druhá podmienka uvedená v predchádzajúcom bode. Konkrétne sa pýta, či na to, aby informácia týkajúca sa pripravovaného uverejnenia novinového článku, ktorá obsahuje hlavné prvky tohto článku, bola považovaná za „dostatočne presnú“ v zmysle tejto druhej podmienky, musí byť za „dostatočne presný“ považovaný aj obsah tohto článku.

38

Pokiaľ ide o túto druhú podmienku, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že podľa bežného významu pripisovaného výrazom použitým v článku 1 ods. 1 smernice 2003/124 postačuje, ak informácia je dostatočne konkrétna alebo špecifická na to, aby mohla byť základom pre posúdenie, či všetky okolnosti alebo udalosti uvedené v tejto informácii, ako je uvedené v bode 36 tohto rozsudku, môžu mať vplyv na ceny finančných nástrojov, na ktoré sa táto informácia vzťahuje. V dôsledku toho toto ustanovenie vylučuje z pojmu „dôverná informácia“ iba „vágne alebo všeobecné informácie, ktoré neumožňujú vyvodenie záveru o ich možnom vplyve na ceny dotknutých finančných nástrojov“ (rozsudok z 11. marca 2015, Lafonta, C‑628/13, EU:C:2015:162, bod 31).

39

V tejto súvislosti si vnútroštátny súd kladie otázku, či nepotvrdené informácie svojou povahou spadajú do kategórie „vágnych alebo všeobecných informácií“ v zmysle tejto judikatúry, takže informáciu o pripravovanom uverejnení článku v tlači, ktorý tieto nepotvrdené informácie sprostredkúva, nemožno kvalifikovať ako „dôvernú informáciu“.

40

Na úvod treba uviesť, že informácia, o ktorú ide vo veci samej, týkajúca sa uverejnenia článkov týkajúcich sa nepotvrdených trhových informácií o možných ponukách na prevzatie, sa vzťahuje na dva odlišné typy budúcich udalostí, a to po prvé na uverejnenie článkov a po druhé na predloženie ponúk, o ktorých hovoria tieto články. Ako vyplýva z bodu 37 tohto rozsudku, vnútroštátny súd vychádza z veľkej pravdepodobnosti, že dôjde k udalostiam prvého typu, aby mohol konštatovať, že je splnená prvá podmienka uvedená v bode 36 tohto rozsudku pre presnosť informácií v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2003/6 a článku 1 ods. 1 smernice 2003/124. Naproti tomu, pokiaľ ide o druhú podmienku uvedenú v bode 36, vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o to, či dostatočná presnosť uznaná v rámci prvej podmienky v súvislosti s pripravovaným uverejnením novinových článkov umožňuje sama osebe preukázať, že táto okolnosť môže mať vplyv na ceny finančných nástrojov, ktorých sa tieto informácie týkajú, tak aby bola splnená aj táto druhá podmienka, alebo či obsah predmetných článkov musí tiež spĺňať túto požiadavku presnosti, v tomto prípade týkajúcu sa nepotvrdených trhových informácií súvisiacich s možným výskytom udalostí druhého typu, a to predložením plánovaných ponúk.

41

Je potrebné konštatovať, že presnosť informácie o pripravovanom uverejnení novinového článku v zmysle týchto ustanovení je úzko spojená s povahou informácie, ktorá je predmetom tohto článku. V prípade neexistencie akéhokoľvek spresnenia informácie, ktorá sa má uverejniť, totiž informácia o tomto uverejnení neumožňuje vyvodiť závery o jej možnom účinku na cenu dotknutých finančných nástrojov v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 2003/124.

42

Po tomto spresnení po prvé zo samotného znenia článku 1 ods. 1 smernice 2003/124, podľa ktorého sa informácia považuje za „presnú“, ak naznačuje udalosť, v prípade ktorej je odôvodnené očakávať, že nastane, a ak je dostatočne presná na to, aby mohla viesť k zmene alebo pohybu ceny dotknutých finančných nástrojov, vyplýva, že je potrebné preskúmať každý prípad osobitne. Presnosť informácií teda nemožno hypoteticky vylúčiť len preto, že patria do kategórie osobitných informácií, ako napríklad informácie týkajúce sa pripravovaného uverejnenia článkov, ktoré šíria nepotvrdené trhové informácie o možnom predložení ponuky na prevzatie.

43

Takéto vylúčenie by bolo v rozpore s cieľom smernice 2003/6, ktorým je, ako vyplýva z jej odôvodnení 2 a 12, chrániť integritu finančných trhov Únie a posilniť dôveru investorov na týchto trhoch, ktorá sa zakladá predovšetkým na skutočnosti, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti nezákonnému používaniu dôverných informácií (rozsudok z 11. marca 2015, Lafonta, C‑628/13, EU:C:2015:162, bod 21 a citovaná judikatúra). Cieľom zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií uvedeného v článku 2 ods. 1 smernice 2003/6 je tiež zabezpečiť rovnosť zmluvných účastníkov burzovej transakcie tým, že sa predíde tomu, že jeden z nich, ktorý disponuje dôvernou informáciou a jeho pozícia je preto zvýhodnená v porovnaní s ostatnými investormi, z nej ťažil na úkor osôb, ktorým táto informácia nie je známa (rozsudok z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck, C‑45/08, EU:C:2009:806, bod 48, ako aj citovaná judikatúra).

44

Ako však v podstate uviedla generálna advokátka v bode 49 svojich návrhov, skutočnosť, že investor vedel o pripravovanom uverejnení nepotvrdenej informácie, môže za určitých okolností stačiť na to, aby mu bola poskytnutá výhoda v porovnaní s ostatnými investormi.

45

Ak by sa teda malo vychádzať z toho, že za „dôvernú informáciu“ v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2003/6 nemožno považovať informáciu len na základe skutočnosti, že sa týka uverejnenia nepotvrdenej informácie, veľké množstvo informácií, ktoré by mohli mať vplyv na ceny dotknutých finančných nástrojov, by nepatrilo do pôsobnosti tejto smernice, a mohli by byť teda použité účastníkmi na finančných trhoch, ktorí ich majú k dispozícii a ktorí z nich ťažia na úkor osôb, ktorým táto informácia nie je známa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2012, Geltl, C‑19/11, EU:C:2012:397, bod 36 a citovanú judikatúru).

46

Z týchto úvah vyplýva, že nemožno vylúčiť, že informáciu možno považovať za presnú v zmysle článku 1 bodu 1 smernice 2003/6 a článku 1 ods. 1 smernice 2003/124 len z toho dôvodu, že sa týka budúceho uverejnenia článku týkajúceho sa nepotvrdenej trhovej informácie.

47

Vzhľadom na to treba v druhom rade preskúmať stupeň presnosti nepotvrdenej informácie týkajúcej sa prípadného predloženia ponuky na prevzatie, aby bolo možné posúdiť, či informácia týkajúca sa uverejnenia článku, ktorý takúto informáciu sprostredkúva, skutočne spĺňa druhú podmienku uvedenú v tomto bode, ktorá sa týka možného vplyvu predmetného uverejnenia na ceny dotknutých finančných nástrojov alebo súvisiacich odvodených finančných nástrojov. Pri tomto posúdení však nemožno opomenúť skutočnosť, že presnosť nepotvrdených informácií sa nezohľadňuje s cieľom určiť, či sú ako také dostatočne presné na to, aby z toho bolo možné vyvodiť záver o vplyve na ceny dotknutých finančných nástrojov, ale s cieľom určiť, či informácia týkajúca sa pripravovaného uverejnenia článku o týchto nepotvrdených informáciách je dostatočne špecifická na to, aby z nej bolo možné vyvodiť záver o vplyve, ktorý toto uverejnenie môže mať na ceny.

48

Je pravda, ako uvádza pán A, že nepotvrdená informácia sa vyznačuje určitou mierou neistoty. Vierohodnosť je však faktorom, ktorý sa musí určiť prípad od prípadu. Keďže vierohodnosť nepotvrdenej informácie je relevantná na určenie toho, či informácia súvisiaca s budúcim uverejnením článku týkajúceho sa tejto nepotvrdenej informácie je dostatočne presná na to, aby bolo možné z toho vyvodiť záver o vplyve na ceny, ktorý toto uverejnenie môže vyvolať, je na tento účel potrebné zohľadniť najmä stupeň presnosti obsahu uvedenej nepotvrdenej informácie, ako aj vierohodnosť zdroja, ktorý ju sprostredkováva.

49

V tejto súvislosti informácia obsahujúca také skutočnosti, aké sú uvedené v novinových článkoch dotknutých vo veci samej, ktoré uvádzajú tak meno emitenta dotknutých finančných nástrojov, ako aj podmienky očakávanej ponuky na prevzatie, nemožno kvalifikovať ako „vágne alebo všeobecné informácie, ktoré neumožňujú dospieť k nijakému záveru o ich možnom vplyve na cenu dotknutých finančných nástrojov“ v zmysle judikatúry citovanej v bode 38 tohto rozsudku.

50

V tejto súvislosti je pravdepodobné, že zmienka o ponúkanej cene za nákup cenných papierov emitenta finančných nástrojov ako súčasť nepotvrdenej informácie týkajúcej sa ponuky na prevzatie bude mať vplyv na posúdenie presnosti dotknutej informácie. Takáto zmienka však nie je nevyhnutná na účely kvalifikácie informácie týkajúcej sa tejto nepotvrdenej informácie ako „presnej“, keďže obsahuje aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa uvedenej ponuky na prevzatie. Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 51 svojich návrhov, takéto prevzatie je bežne spojené s vyplatením prémie ku kurzu akcií, takže trh môže odhadnúť možný dopad na tento kurz.

51

Okrem obsahu dotknutého novinového článku môžu ešte ďalšie skutočnosti prispieť k presnosti informácie týkajúcej sa pripravovaného uverejnenia tohto článku na účely posúdenia možného vplyvu na ceny dotknutých finančných nástrojov alebo súvisiacich odvodených finančných nástrojov. V tejto súvislosti všeobecnú známosť novinára, ktorý podpísal novinové články, ako aj tlačového orgánu, ktorý zabezpečil uverejnenie týchto článkov, možno podľa okolností prejednávanej veci považovať za rozhodujúce, keďže tieto skutočnosti umožňujú posúdiť vierohodnosť dotknutých nepotvrdených informácií, lebo investori sa prípadne môžu domnievať, že pochádzajú zo zdrojov, ktoré tento novinár a tento tlačový orgán považujú za vierohodné.

52

Z toho vyplýva, že ak sú určité osoby informované o tom, že novinový článok, ktorý má byť uverejnený, bude obsahovať informácie uvedené v bode 50 tohto rozsudku, a prípadne aj o totožnosti autora tohto článku a tlačového orgánu, ktorý ho uverejní, tieto informácie v rozsahu, v akom majú tendenciu posilniť dôveryhodnosť nepotvrdenej informácie, ktorá sa šíri v novinovom článku, sú relevantné na účely posúdenia, či informácia týkajúca sa pripravovaného uverejnenia takéhoto článku je dostatočne presná na to, aby z nej bolo možné vyvodiť záver o vplyve, ktorý toto uverejnenie pravdepodobne vyvolá, na ceny.

53

Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či skutočný citeľný vplyv (ex post) uverejnenia na cenu cenných papierov, ktorých sa týka, predstavuje relevantný faktor na účely posúdenia presnosti informácie týkajúcej sa tohto uverejnenia.

54

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o štvrtý prvok definície „dôvernej informácie“, ako je uvedená v článku 1 bode 1 smernice 2003/6, teda, že informácia môže mať v prípade jej zverejnenia významný vplyv na cenu príslušných finančných nástrojov, v odôvodnení 2 smernice 2003/124 sa uvádza, že informácia ex post sa môže použiť na overenie predpokladu, že informácia ex ante bola cenovo citlivá, ale nemala by sa použiť na konanie proti niekomu, kto vyvodil logické závery z informácie ex ante, ktorú mal k dispozícii.

55

Informácia, ktorá môže v prípade, že by bola zverejnená, významným spôsobom ovplyvniť cenu dotknutých cenných papierov, sa však vo všeobecnosti musí považovať za informáciu spĺňajúcu prvý prvok uvedenej definície, teda že informácia má presnú povahu, pretože uverejnenie informácie v zásade nemôže mať takýto vplyv, ak táto informácia sama osebe nemá takúto povahu.

56

V dôsledku toho skutočný vplyv uverejnenia na ceny cenných papierov, ktorých sa toto uverejnenie týka, môže predstavovať dôkaz ex post o presnosti informácie týkajúcej sa uvedeného uverejnenia. Naopak sám osebe nemôže stačiť na preukázanie takejto presnosti, ak sa nepreskúmajú iné prvky známe alebo zverejnené pred týmto uverejnením.

57

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 1 bod 1 smernice 2003/6 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely kvalifikácie dôvernej informácie môže predstavovať „presnú“ informáciu v zmysle tohto ustanovenia a článku 1 ods. 1 smernice 2003/124, informácia týkajúca sa pripravovaného uverejnenia novinového článku sprostredkovávajúceho nepotvrdenú trhovú informáciu o emitentovi finančných nástrojov a na účely posúdenia tejto „presnosti“ informácie sú relevantné, za predpokladu, že budú poskytnuté pred týmto uverejnením, skutočnosť, že tento novinový článok bude uvádzať cenu, za ktorú sa cenné papiere tohto emitenta budú dať kúpiť v rámci možnej ponuky na prevzatie, ako aj totožnosť novinára, ktorý tento článok podpísal, a tlačového orgánu zodpovedného za jeho uverejnenie. Pokiaľ ide o skutočný vplyv tohto uverejnenia na cenu cenných papierov, ktorých sa týka, hoci môže predstavovať ex post dôkaz o presnosti uvedenej informácie, bez preskúmania iných skutočností známych alebo zverejnených pred uvedeným uverejnením nemôže stačiť sám osebe na preukázanie takejto presnosti.

58

Druhá až štvrtá otázka sa týkajú výkladu článkov 10 a 21 nariadenia č. 596/2014, ktoré bolo prijaté až po skutkových okolnostiach vo veci samej. Vnútroštátny súd zastáva názor, že keďže tento článok 21 obsahuje menej prísne ustanovenia, ako sú ustanovenia smernice 2003/6 účinné v čase, keď nastali tieto skutkové okolnosti, mal by sa na uvedené skutkové okolnosti uplatniť retroaktívne. Podľa tohto súdu uvedený článok zavádza osobitný režim, ktorý nie je upravený v smernici 2003/6, s cieľom najmä obmedziť kvalifikáciu porušenia spočívajúceho v nezákonnom zverejnení dôverných informácií v prípade, že k predmetnému zverejneniu dôjde na účely žurnalistiky.

59

V tejto súvislosti, ako uviedla generálna advokátka v bode 68 svojich návrhov, otázka, či sú ustanovenia článku 21 nariadenia č. 596/2014 v predmetnej oblasti menej prísne ako ustanovenia smernice 2003/6, v dôsledku čoho sú v spore vo veci samej skutočne uplatniteľné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Delvigne, C‑650/13, EU:C:2015:648, bod 53), závisí od spôsobu, akým sa má vykladať tento článok. Okrem toho hoci článok 10 tohto nariadenia zodpovedá článku 3 písm. a) smernice 2003/6, a preto ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by samo osebe stanovilo menej prísne pravidlo, ako je pravidlo stanovené v tomto poslednom uvedenom ustanovení, z odkazu na tento článok 10, ktorý je uvedený v článku 21, vyplýva, že ustanovenia týchto článkov sú úzko prepojené a nemožno ich uplatňovať oddelene. Preto nie je možné hneď na úvod konštatovať, že článok 10 uvedeného nariadenia a článok 3 uvedenej smernice majú rovnaký zmysel a pôsobnosť, pokiaľ ide o zverejnenie dôverných informácií novinárom.

60

Za týchto podmienok otázka uplatniteľnosti článkov 10 a 21 nariadenia č. 596/2014 na konanie vo veci samej patrí do meritórneho preskúmania druhej až štvrtej otázky (pozri analogicky rozsudok z 28. októbra 2021, Komisia za protivodeystvie na koruptsiyata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imushtestvo, C‑319/19, EU:C:2021:883, bod 25 a citovanú judikatúru).

61

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 21 nariadenia č. 596/2014 vykladať v tom zmysle, že poskytnutie informácie novinárom jednému z jeho obvyklých informačných zdrojov o pripravovanom uverejnení článku, pod ktorým je podpísaný a ktorý sprostredkováva nepotvrdenú informáciu z trhu, sa uskutočňuje „na účely žurnalistiky“ v zmysle tohto článku.

62

Z článku 21 nariadenia č. 596/2014 vyplýva, že najmä na účely článku 10 tohto nariadenia, ktorý sa týka neoprávneného zverejňovania dôverných informácií, ak sú informácie zverejnené na účely žurnalistiky alebo na účely iných foriem prejavu v médiách, takéto zverejnenie sa posudzuje so zreteľom na pravidlá upravujúce slobodu tlače a slobodu prejavu v iných médiách a pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu, pokiaľ osoba, ktorá zverejňuje informácie, alebo osoby s ňou úzko prepojené nemajú z tohto zverejnenia priamy alebo nepriamy prospech alebo pokiaľ táto osoba nemá v úmysle týmto zverejnením zavádzať trh.

63

Na účely určenia, či sprístupnenie informácie „na účely žurnalistiky“ v zmysle tohto článku 21 sa týka prípadu sprístupnenia informácie novinárom jednému zo svojich obvyklých informačných zdrojov alebo sa týka len sprístupnenia verejnosti, či už v tlači, alebo v iných médiách, treba pripomenúť, že výklad ustanovenia práva Únie si vyžaduje zohľadnenie nielen jeho znenia, ale aj kontextu, do ktorého patrí, a cieľov a účelu aktu, ktorého je súčasťou.

64

Pokiaľ ide o znenie článku 21 nariadenia č. 596/2014, treba konštatovať, že výraz „na účely žurnalistiky“ sa vzťahuje na zverejnenie informácií na účely novinárskej činnosti, a teda nevyhnutne nielen na zverejnenie informácií spočívajúce v uverejnení informácií ako takých, ale aj tých, ktoré sú súčasťou procesu vedúceho k takémuto uverejneniu.

65

Pokiaľ ide o kontext a ciele sledované nariadením č. 596/2014, z jeho odôvodnenia 2 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť integritu finančných trhov zákazom zneužívania trhu, ako sú obchodovanie s využitím dôverných informácií a neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií. Z odôvodnenia 77 uvedeného nariadenia ďalej vyplýva, že tento cieľ treba sledovať pri rešpektovaní základných práv a zásad zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), najmä slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ako sú zaručené v Únii a v členských štátoch a ako sú zakotvené v článku 11 Charty a okrem toho uvedené v článku 21 nariadenia č. 596/2014.

66

Na účely zohľadnenia významu týchto základných slobôd v každej demokratickej spoločnosti treba pojmy, ktoré s nimi súvisia, vrátane pojmu „na účely žurnalistiky“, vykladať extenzívne (pozri analogicky rozsudok zo 14. februára 2019, Buivids, C‑345/17, EU:C:2019:122, bod 51 a citovanú judikatúru).

67

Okrem toho na účely výkladu článku 11 Charty treba podľa jej článku 52 ods. 3 zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2019, Buivids, C‑345/17, EU:C:2019:122, bod 65 a citovanú judikatúru).

68

Z tejto judikatúry však vyplýva, že nielen uverejnenia, ale aj prípravné práce vedúce k uverejneniu, ako je zhromažďovanie informácií, rešerše a investigatívna činnosť novinára, sú súčasťou slobody tlače zakotvenej v článku 10 uvedeného dohovoru a sú z tohto dôvodu chránené (pozri v tomto zmysle rozsudky ESĽP, 25. apríla 2006, Dammann v. Švajčiarsko, CE:ECHR:2006:0425JUD007755101, § 52, a 27. júna 2017, Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy v. Fínsko, CE:ECHR:2017:0627JUD000093113, § 128).

69

V dôsledku toho ak konečný cieľ novinárskej činnosti spočíva v poskytovaní informácií verejnosti, treba dospieť k záveru, že zverejnenie informácií na účely žurnalistiky v zmysle článku 21 nariadenia č. 596/2014 môže predstavovať zverejnenie informácií na účely vykonávania tejto činnosti, vrátane zverejnenia vykonaného v rámci prípravných prác uskutočnených novinárom.

70

Pokiaľ ide o konanie vo veci samej, mohlo by to tak byť najmä v prípade hypotézy uvedenej vnútroštátnym súdom, v ktorej by zverejnenie informácie o budúcom uverejnení článku malo za cieľ overiť alebo získať vysvetlenia týkajúce sa nepotvrdenej informácie, ktorá je predmetom tohto článku, bez ohľadu na to, či adresát tohto zverejnenia je alebo nie je zdrojom uvedenej nepotvrdenej informácie. Je úlohou uvedeného súdu posúdiť, či v prejednávanej veci skutočne išlo o takýto prípad.

71

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 21 nariadenia č. 596/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že poskytnutie informácie novinárom jednému z jeho obvyklých informačných zdrojov o pripravovanom uverejnení článku, pod ktorým je podpísaný a ktorý sprostredkováva nepotvrdenú informáciu z trhu, sa uskutočňuje „na účely žurnalistiky“ v zmysle tohto článku, ak je toto poskytnutie potrebné na umožnenie realizácie novinárskej činnosti, ktorá zahŕňa prípravné investigatívne práce súvisiace s uverejnením.

72

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 10 a 21 nariadenia č. 596/2014 majú vykladať v tom zmysle, že oprávnenosť alebo neoprávnenosť zverejnenia dôverných informácií novinárom na účely žurnalistiky závisí od toho, či sa tak stalo v rámci normálneho výkonu povolania novinára.

73

Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 stanovuje, že k neoprávnenému zverejneniu dôverných informácií, ktoré je podľa článku 14 písm. c) toho istého nariadenia zakázané, dôjde vtedy, keď osoba, ktorá má dôvernú informáciu, ju poskytne inej osobe s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností.

74

Keďže definícia neoprávneného zverejnenia dôverných informácií je uvedená v článku 10 „na účely… nariadenia [č. 596/2014]“, treba ju považovať za uplatniteľnú na situácie uvedené v článku 21 tohto nariadenia. Potvrdzuje to znenie tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktoré sa týka posúdenia zverejnenia dôvernej informácie na účely žurnalistiky, najmä na účely článku 10 tohto nariadenia.

75

Z toho vyplýva, že článok 21 nariadenia č. 596/2014 nepredstavuje samostatný základ, ktorý sa odchyľuje od článku 10 tohto nariadenia, na určenie oprávnenosti alebo neoprávnenosti zverejnenia dôverných informácií na účely žurnalistiky. Takéto určenie musí byť založené na tomto článku 10 pri súčasnom zohľadnení spresnení uvedených v uvedenom článku 21.

76

V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014 v spojení s článkom 14 písm. c) tohto nariadenia v podstate zodpovedá článku 3 písm. a) smernice Rady 89/592/EHS z 13. novembra 1989 o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 334, 1989, s. 30), ako aj článku 3 písm. a) smernice 2003/6, ktoré ukladajú členským štátom povinnosť zakázať zverejňovanie dôverných informácií. Konkrétne článok 10 nariadenia č. 596/2014 tým, že stanovuje, že zverejnenie dôvernej informácie nie je neoprávnené, ak k nemu dochádza v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností, obsahuje rovnakú výnimku zo zákazu zverejnenia dôverných informácií ako uvedené ustanovenia týchto smerníc.

77

Okrem toho, ako vyplýva najmä z jeho odôvodnenia 2, cieľom nariadenia č. 596/2014 je rovnako ako v prípade uvedených smerníc chrániť integritu finančných trhov a posilniť dôveru investorov, ktorá sa zakladá najmä na skutočnosti, že sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti nezákonnému používaniu dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck, C‑45/08, EU:C:2009:806, bod 47, ako aj citovanú judikatúru).

78

Preto výnimka uvedená v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 596/2014, podobne ako výnimka uvedená v článku 3 písm. a) smernice 89/592, stanovuje podmienku úzkej väzby medzi zverejnením dôvernej informácie a výkonom zamestnania, povolania alebo povinností na účely odôvodnenia takéhoto zverejnenia. V zásade sa má vykladať reštriktívne, keďže zverejnenie dôvernej informácie je oprávnené len vtedy, ak je na tento výkon nevyhnutne potrebné a rešpektuje zásadu proporcionality, ako to uviedol Súdny dvor v rozsudku z 22. novembra 2005, Grøngaard a Bang (C‑384/02, EU:C:2005:708, body 31 a 34).

79

Vzhľadom na to treba pripomenúť, že vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, boli osoby, ktoré zverejnili predmetné dôverné informácie, jednak zástupcom zamestnancov v správnej rade spoločnosti a zároveň členom výboru pre fúziu skupiny podnikov, a jednak predsedom odborovej organizácie.

80

Keď však novinár šíri dôverné informácie „na účely žurnalistiky“ v zmysle článku 21 nariadenia č. 596/2014, uvedená výnimka sa má vykladať, ako bolo v podstate uvedené v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku, tak, aby sa zabezpečil potrebný účinok tohto ustanovenia vzhľadom na jeho účel, ako je uvedený aj v odôvodnení 77 tohto nariadenia, a to rešpektovanie slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách zaručených najmä v článku 11 Charty (pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2019, Spiegel Online, C‑516/17, EU:C:2019:625, bod 55).

81

Požiadavka vyplývajúca z článku 10 nariadenia č. 596/2014, aby takéto zverejnenie bolo nevyhnutné na výkon povolania novinára, ako aj primeranosť tohto zverejnenia sa teda musia posudzovať vzhľadom na skutočnosť, že tento článok 10 v rozsahu, v akom predstavuje obmedzenie základného práva zaručeného článkom 11 Charty, sa má vykladať v súlade s požiadavkami, ktoré kladie článok 52 ods. 1 Charty.

82

Preto pokiaľ ide v prvom rade o požiadavku, podľa ktorej takéto zverejnenie musí byť nevyhnutné na vykonávanie novinárskej činnosti, ktorá zahŕňa, ako bolo zdôraznené v bode 71 tohto rozsudku, prípravné investigatívne práce pred uverejnením, je potrebné zohľadniť najmä to, že novinár musí overiť informácie, o ktorých sa dozvedel.

83

V dôsledku toho, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 97 svojich návrhov, ak bolo zverejnenie, o ktoré ide vo veci samej, vykonané na účely uverejnenia novinového článku, je potrebné preskúmať, či toto zverejnenie prekročilo rámec toho, čo bolo nevyhnutné na overenie informácií uvedených v tomto článku. Konkrétne, pokiaľ ide o overenie informácie týkajúcej sa nepotvrdenej trhovej informácie, je potrebné v prípade potreby preskúmať, či novinár musel poskytnúť tretej osobe okrem obsahu samotnej dotknutej nepotvrdenej informácie aj osobitnú informáciu týkajúcu sa budúceho uverejnenia článku sprostredkovávajúceho túto nepotvrdenú informáciu.

84

V druhom rade na účely určenia, či je takéto zverejnenie primerané v zmysle článku 10 nariadenia č. 596/2014, treba preskúmať, či by obmedzenie slobody tlače, ktoré by zákaz takéhoto zverejnenia priniesol, bolo neprimerané vo vzťahu k ujme, ktorú by takéto zverejnenie mohlo spôsobiť integrite finančných trhov.

85

Spomedzi skutočností, ktoré treba vziať pri tomto posúdení do úvahy, je potrebné zohľadniť predovšetkým potenciálne odrádzajúci účinok takéhoto zákazu na výkon novinárskej činnosti vrátane prípravnej investigatívnej činnosti.

86

Ďalej treba tiež overiť, či novinár vykonaním predmetného zverejnenia konal v súlade s pravidlami a kódexmi upravujúcimi jeho povolanie, tak ako sú uvedené v článku 21 nariadenia č. 596/2014. Ako však uviedla generálna advokátka v bode 103 svojich návrhov, dodržiavanie týchto pravidiel a kódexov samo osebe neumožňuje dospieť k záveru, že zverejnenie dôvernej informácie bolo primerané v zmysle článku 10 nariadenia č. 569/2014.

87

V treťom rade, ako uviedla generálna advokátka v bode 100 svojich návrhov, treba tiež zohľadniť negatívne účinky zverejnenia dotknutých dôverných informácií na integritu finančných trhov. Najmä v rozsahu, v akom sa po tomto zverejnení uskutočnilo obchodovanie s využitím dôverných informácií, to pravdepodobne viedlo k finančným stratám ostatných investorov a v strednodobom horizonte k strate dôvery vo finančné trhy.

88

Z toho vyplýva, že zverejnenie dôverných informácií sa netýka len súkromných záujmov niektorých investorov, ale vo všeobecnosti aj verejného záujmu na zabezpečení úplnej a riadnej transparentnosti trhu s cieľom chrániť jeho integritu a zaručiť dôveru všetkých investorov, ako je uvedené v bode 77 tohto rozsudku. Vnútroštátnemu súdu preto prináleží zohľadniť aj skutočnosť, že verejný záujem, ktorý mohol byť sledovaný takýmto zverejnením, bráni nielen súkromným záujmom, ale aj záujmu rovnakej povahy (pozri analogicky rozsudok ESĽP, 10. decembra 2007, Stoll v. Švajčiarsko, CE:ECHR:2007:1210JUD006969801, § 116).

89

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že články 10 a 21 nariadenia č. 596/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že zverejnenie dôverných informácií novinárom je oprávnené, ak sa považuje za nevyhnutné pre výkon jeho povolania a v súlade so zásadou proporcionality.

90

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto: