–

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

–

nórska vláda, v zastúpení: I. Meinich, K. S. Borge a T. Sunde, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Huttunen, L. Armati a T. Sevón, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 45 a 49 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na návrh pani A vo veci rozhodnutia Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Schvaľovací a dozorný orgán v oblasti sociálnych vecí a zdravotníctva, Fínsko) (ďalej len „Valvira“) udeliť pani A oprávnenie vykonávať lekárske povolanie vo Fínsku na obdobie troch rokov ako registrovaná zdravotnícka pracovníčka pod vedením a dohľadom registrovaného lekára oprávneného samostatne vykonávať toto povolanie.

3

Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 354, 2013, s. 132) (ďalej len „smernica 2005/36“), nazvaný „Účel“, stanovuje:

„Táto smernica stanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len ‚hostiteľský členský štát‘), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch (ďalej len ‚domovský členský štát‘), a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávať rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.

V tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá týkajúce sa čiastočného prístupu k regulovaným povolaniam a uznávaniu odborných stáží absolvovaných v inom členskom štáte.“

4

Článok 4 tejto smernice s názvom „Účinky uznania“ v odseku 1 stanovuje, že „uznanie odbornej kvalifikácie zo strany hostiteľského členského štátu umožňuje príslušným osobám získať v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu, ako je povolanie, pre ktoré sú kvalifikovaní v domovskom členskom štáte, a vykonávať ho v hostiteľskom členskom štáte za tých istých podmienok ako ich štátni príslušníci“.

5

Článok 10 uvedenej smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, ktorý patrí do jej kapitoly I týkajúcej sa všeobecného systému uznávania dokladov o odbornej príprave, v písmene b) uvádza:

„Táto kapitola sa vzťahuje na všetky povolania, ktoré nie sú upravené v kapitolách II a III tejto hlavy a v nasledujúcich prípadoch, v ktorých žiadateľ z osobitných a výnimočných dôvodov nespĺňa podmienky uvedené v tých kapitolách:

…

6

Článok 13 smernice 2005/36, nazvaný „Podmienky uznania“, v odseku 1 prvom pododseku stanovuje:

„Ak je prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania v hostiteľskom členskom štáte podmienený držaním osobitnej odbornej kvalifikácie, príslušný orgán tohto členského štátu povolí žiadateľom prístup k tomuto povolaniu alebo výkon tohto povolania za tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na jeho štátnych príslušníkov, ak sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii podľa článku 11, ktorý vyžaduje iný členský štát na získanie prístupu a výkon tohto povolania na svojom území.“

7

Článok 21 uvedenej smernice, nazvaný „Zásada automatického uznávania“, nachádzajúci sa v kapitole III hlavy III tejto smernice, ktorá sa týka „uznávania na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu“, v odseku 1 stanovuje:

„Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť, zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, farmaceuta a architekta, uvedený v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu podľa článkov 24, 25, 31, 34, 35, 38, 44 a 46 v tomto poradí, a na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva.

Tento doklad o formálnej kvalifikácii musí byt' vydaný príslušnými orgánmi členského štátu a v prípade potreby doplnený osvedčeniami uvedenými v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí.

…“

8

Príloha V bod 5.1.1 smernice 2005/36, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti základnej lekárskej prípravy v Spojenom kráľovstve, znie takto:

9

Podľa článku 55a tejto smernice, nazvaného „Uznávanie odbornej stáže“:

„1.   Ak je prístup k regulovanému povolaniu v domovskom členskom štáte podmienený ukončením odbornej stáže, príslušný orgán domovského členského štátu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na výkon regulovaného povolania uznáva odborné stáže vykonávané v inom členskom štáte za predpokladu, že stáž je v súlade so zverejnenými pokynmi uvedenými v odseku 2, a berie do úvahy odborné stáže vykonávané v tretej krajine. Členské štáty však môžu vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť primerané obmedzenia na dĺžku trvania časti odbornej stáže, ktorú možno absolvovať v zahraničí.

2.   Uznávanie odbornej stáže nenahrádza žiadne požiadavky na skúšku, ktorú je potrebné zložiť na získanie prístupu k danému povolaniu. Príslušné orgány uverejnia usmernenie o organizovaní a uznávaní odbornej stáže, ktorá sa vykonáva v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, najmä pokiaľ ide o úlohu vedúceho odbornej stáže.“

10

Podľa § 6a prvého odseku laki terveydenhuollon ammattihenkilöistä (559/1994, ammattihenkilölaki) [zákon o zdravotníckych pracovníkoch (č. 559/1994)], v znení platnom v rozhodnom čase v rámci konania vo veci samej, Valvira udelí osobe, ktorá začala štúdium medicíny pred 1. januárom 2012 v štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v ktorom je oprávnenie vykonávať lekárske povolanie podmienené absolvovaním odbornej stáže, a ktorá v tomto štáte získala diplom základnej lekárskej odbornej prípravy, na základe žiadosti a za podmienok, ktoré určí, oprávnenie vykonávať lekárske povolanie vo Fínsku v postavení registrovaného zdravotníckeho pracovníka pod vedením a dohľadom registrovaného lekára oprávneného samostatne vykonávať toto povolanie v zdravotníckom zariadení. Oprávnenie vykonávať toto povolanie sa udeľuje na obdobie troch rokov.

11

Podľa § 6a druhého odseku zákona o zdravotníckych pracovníkoch (č. 559/1994) ak žiadateľ vykonával lekársku činnosť počas obdobia stanoveného v § 6a prvom odseku tohto zákona v súlade s podmienkami stanovenými Valvira, tento udelí žiadateľovi na základe žiadosti oprávnenie na samostatný výkon lekárskeho povolania vo Fínsku. Valvira môže z opodstatneného dôvodu predĺžiť trojročnú lehotu stanovenú v uvedenom článku 6a prvom odseku.

12

Pani A začala v roku 2008 štúdium medicíny na univerzite v Edinburgu (Spojené kráľovstvo). Dňa 6. júla 2013 získala Bachelor of Medicine and Bachelor of Surgery, diplom základnej lekárskej odbornej prípravy.

13

Diplom, ktorý pani A získala, zodpovedá dokladom o formálnej kvalifikácii uvedeným, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v prílohe V bode 5.1.1. smernice 2005/36.

14

Pani A mala obmedzené oprávnenie vykonávať lekárske povolanie v Spojenom kráľovstve na základe svojho diplomu základnej lekárskej odbornej prípravy. Bola zapísaná v registri vedenom príslušným orgánom Spojeného kráľovstva, a to General Medical Council (Všeobecná lekárska komora) pod názvom „provisionally registered doctor with a licence to practise“ (dočasne registrovaný lekár s povolením na výkon). Povolenie na prácu získala v rámci postgraduálneho programu.

15

Po získaní diplomu základnej lekárskej odbornej prípravy sa pani A vrátila do Fínska. Na základe diplomu získaného v Spojenom kráľovstve požiadala Valvira o udelenie oprávnenia vykonávať lekárske povolanie vo Fínsku v postavení registrovanej zdravotníckej pracovníčky. Nepredložila však osvedčenie (Certificate of experience), ktoré sa prikladá k dokladu o formálnej kvalifikácii uvedenému, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, v prílohe V bode 5.1.1. smernice 2005/36, pričom toto osvedčenie je v Spojenom kráľovstve podmienkou pre získanie oprávnenia vykonávať lekárske povolania v plnom rozsahu.

16

Keďže pani A toto osvedčenie nemala, Valvira jej navrhol pokračovať v posudzovaní jej žiadosti o povolenie na výkon lekárskeho povolania na základe povolenia na dobu určitú. Pani A s tým súhlasila. Podľa Valvira mala pani A na účely získania oprávnenia samostatne vykonávať lekárske povolanie vo Fínsku dve možnosti. Na jednej strane mohla počas obdobia troch rokov absolvovať vo Fínsku odbornú stáž v súlade s usmerneniami Spojeného kráľovstva a podľa článku 55a smernice 2005/36 požiadať o uznanie tejto stáže príslušný orgán v Spojenom kráľovstve, aby potom mohla vo Fínsku požiadať o oprávnenie vykonávať lekárske povolanie prostredníctvom systému automatického uznávania upraveného touto smernicou. Na druhej strane mohla vo Fínsku absolvovať osobitnú odbornú prípravu v rámci všeobecnej lekárskej praxe počas obdobia troch rokov. Pani A si vybrala druhú možnosť, ktorá v iných štátoch Únie alebo EHP nevedie k automatickému uznávaniu odbornej kvalifikácie lekára v zmysle smernice 2005/36.

17

Rozhodnutím z 3. novembra 2016 Valvira udelil pani A oprávnenie vykonávať vo Fínsku na obdobie troch rokov od 2. novembra 2016 do 2. novembra 2019 lekárske povolanie ako registrovaná zdravotnícka pracovníčka pod vedením a dohľadom registrovaného lekára oprávneného samostatne vykonávať toto povolanie. Pani A mala počas tohto obdobia povolenie vykonávať lekárske povolanie len pod podmienkou, že vo Fínsku absolvuje trojročnú osobitnú odbornú prípravu v rámci všeobecnej lekárskej praxe.

18

Rozhodnutím zo 4. mája 2017 Valvira zamietol námietku, ktorú podala pani A. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo pani A udelené oprávnenie vykonávať lekárske povolanie podľa § 6a zákona o zdravotníckych pracovníkoch (č. 559/1994) v situácii, v ktorej jej chýbalo osvedčenie podľa prílohy V bodu 5.1.1 smernice 2005/36.

19

Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko), na ktorý bola podaná žaloba o neplatnosť uvedeného rozhodnutia, ju rozhodnutím z 5. decembra 2017 zamietol z dôvodu po prvé, že automatické uznanie na základe smernice 2005/36 nebolo možné, pretože A nepredložila osvedčenie uvedené, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, v prílohe V bode 5.1.1 tejto smernice, po druhé, že všeobecný postup uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách tiež nebol uplatniteľný, keďže pani A nezískala diplom základnej lekárskej odbornej prípravy pred rozhodujúcim dňom stanoveným v bode 5.1.1 tejto smernice, t. j. 20. decembrom 1976, a po tretie pani A nemohlo byť priznané v inom členskom štáte Únie rozsiahlejšie právo než v domovskom členskom štáte. Valvira bol preto oprávnený udeliť pani A obmedzené oprávnenie vykonávať lekárske povolanie pod vedením a dohľadom iného registrovaného lekára oprávneného samostatne vykonávať toto povolanie.

20

Pred Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko) pani A tvrdila, že preskúmanie jej žiadosti o uznanie diplomu základnej lekárskej odbornej prípravy získaného v inom členskom štáte sa má vykonať v prípade, že nie sú splnené podmienky pre automatické uznanie, v súlade s ustanoveniami všeobecného systému uznávania stanoveného smernicou 2005/36. V tejto súvislosti mal Valvira vykonať individuálne porovnanie diplomu základnej lekárskej odbornej prípravy, ktorý získala v Spojenom kráľovstve, s fínskym diplomom potvrdzujúcim získanie vzdelania v tomto odbore. Právo Únie totiž bráni tomu, aby priznanie samostatného práva vykonávať povolanie podliehalo trojročnému dohľadu, ak sa nepreukázala existencia podstatných rozdielov, ktoré nie sú kompenzované vo vzťahu k vnútroštátnym požiadavkám.

21

Dňa 1. novembra 2019 Valvira udelil pani A oprávnenie samostatne vykonávať lekárske povolanie vo Fínsku, ako registrovaná zdravotnícka pracovníčka. Pani A však svoje odvolanie, ktoré podala na Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) nevzala späť.

22

Tento súd sa domnieva, že Valvira nebol povinný na základe smernice 2005/36 porovnať diplomy základnej lekárskej odbornej prípravy vydané vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve, keďže pani A nespĺňala podmienky stanovené systémom automatického uznávania, ktorý sa uplatňuje na lekárske povolanie, ani podmienky stanovené všeobecným postupom uznávania odborných kvalifikácií. Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) si však kladie otázku, či takáto povinnosť môže vyplývať z článkov 45 a 49 ZFEÚ.

23

Za týchto okolností Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa články 45 alebo 49 ZFEÚ s prihliadnutím na zásadu proporcionality vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušný orgán hostiteľského členského štátu na základe vnútroštátnych právnych predpisov udelil určitej osobe oprávnenie vykonávať lekárske povolanie, ktoré platí len tri roky a ktoré je obmedzené v tom zmysle, že táto osoba môže vykonávať činnosť len pod vedením a dohľadom registrovaného lekára a v tom istom období musí absolvovať trojročnú osobitnú odbornú prípravu v rámci všeobecnej lekárskej praxe, aby mohla v hostiteľskom členskom štáte získať oprávnenie na samostatný výkon lekárskeho povolania, ak sa vezme do úvahy, že:

24

Ako bolo uvedené v bode 21 tohto rozsudku, pani A, hoci medzičasom získala oprávnenie samostatne vykonávať vo Fínsku lekárske povolanie, nevzala späť svoje odvolanie podané na Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd), ktorý sa domnieva, že riešenie sporu si vyžaduje odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie.

25

Vnútroštátny súd, ktorému bola v tejto súvislosti predložená žiadosť o vysvetlenie, spresnil, že podľa ustálenej vnútroštátnej judikatúry sa odvolanie nezamietne ako neprípustné preto, že vo veci už nie je možné zrušiť rozhodnutie orgánu z dôvodu uplynutia času alebo z iného dôvodu po tom, čo bola konštatovaná jeho nezákonnosť. Vnútroštátny súd ako príklad uviedol, že ak bolo vo veci získané požadované povolenie, Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodne o odvolacích dôvodoch, a teda rozhodne o prípadnej nezákonnosti pôvodného rozhodnutia, ako aj rozhodnutia hallinto‑oikeus (správny súd). Vnútroštátny súd ďalej uviedol, že podľa vnútroštátneho práva týkajúceho sa nároku na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu sa na priznanie náhrady škody z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu vyžaduje, aby nezákonnosť bola najprv osobitne konštatovaná právoplatným rozhodnutím.

26

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú [pozri rozsudok zo 6. júna 2013, MA a i., C‑648/11, EU:C:2013:367, bod 36, ako aj uznesenie z 1. septembra 2021, OKR (Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal notársky zástupca), C‑387/20, EU:C:2021:751, bod 20 a citovanú judikatúru].

27

Pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (rozsudok zo 6. júna 2013, MA a i., C‑648/11, EU:C:2013:367, bod 37, ako aj citovaná judikatúra).

28

V prejednávanej veci je dôležité poznamenať, že vnútroštátny súd najmä spresnil, že podľa vnútroštátneho práva týkajúceho sa nároku na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu uloženie povinnosti nahradiť škodu z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia orgánu vyžaduje, aby nezákonnosť bola najprv osobitne konštatovaná právoplatným rozhodnutím.

29

Keďže žaloba o náhradu škody, ktorú podala pani A, môže byť úspešná len vtedy, ak nezákonnosť správneho rozhodnutia, ktoré je základom takejto žaloby, bola najprv osobitne konštatovaná právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorého obsah bude závisieť od odpovede na prejudiciálnu otázku, táto zostáva v každom prípade relevantná pre prípadnú ochranu práv pani A voči vnútroštátnemu orgánu, ktorý uvedené správne rozhodnutie prijal.

30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.

31

Treba poznamenať, že skutkové okolnosti relevantné v prejednávanej veci nastali v čase, keď sa v Spojenom kráľovstve naďalej uplatňovalo právo Únie. Články 45 a 49 ZFEÚ, ako aj smernica 2005/36 sa preto v prejednávanej veci môžu uplatniť.

32

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 45 a 49 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušný orgán hostiteľského členského štátu na základe vnútroštátnych právnych predpisov udelil osobe oprávnenie vykonávať lekárske povolanie, ktoré platí len tri roky a podlieha dvojitej podmienke, a to jednak, aby dotknutá osoba vykonávala činnosť pod vedením a dohľadom registrovaného lekára, a jednak, aby v tom istom období úspešne absolvovala trojročnú osobitnú odbornú prípravu v rámci všeobecnej lekárskej praxe, aby mohla v hostiteľskom členskom štáte získať oprávnenie na samostatný výkon lekárskeho povolania, vzhľadom na to, že dotknutá osoba, ktorá absolvovala v domovskom členskom štáte základnú lekársku odbornú prípravu, má doklad o odbornej príprave, ktorý je pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, uvedený v prílohe V bode 5.1.1 smernice 2005/36, ale nemá osvedčenie uvedené v tomto bode, ktoré potvrdzuje absolvovanie jednoročnej odbornej stáže, ktorú vyžaduje domovský členský štát ako dodatočnú podmienku odbornej kvalifikácie.

33

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 ods. 1 smernice 2005/36 každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou, uvedený v prílohe V bode 5.1.1 tejto smernice, tým, že im na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva.

34

Okrem toho Súdny dvor už uviedol, že pokiaľ ide o účel smernice 2005/36, z jej článkov 1 a 4 vyplýva, že hlavným cieľom vzájomného uznávania je umožniť osobe, ktorá má odbornú kvalifikáciu, ktorá jej umožňuje prístup k regulovanému povolaniu v jej domovskom členskom štáte, prístup v hostiteľskom členskom štáte k rovnakému povolaniu, pre ktoré získala kvalifikáciu v domovskom členskom štáte, a vykonávať ho v hostiteľskom členskom štáte za rovnakých podmienok ako jeho štátni príslušníci (rozsudok z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija, C‑166/20, EU:C:2021:554, bod 25).

35

Je nesporné, že keďže žalobkyňa vo veci samej nemá osvedčenie (Certificate of experience) uvedené v prílohe V bode 5.1.1 smernice 2005/36, nie je oprávnená plne vykonávať v Spojenom kráľovstve regulované povolanie lekára so základnou odbornou prípravou, a preto sa na ňu nemôže vzťahovať systém automatického uznávania stanovený v článku 21 tejto smernice. Uplatnenie tohto systému totiž predpokladá, že žiadateľ absolvoval odbornú prípravu, ktorá ho v domovskom členskom štáte kvalifikuje na výkon takéhoto povolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija, C‑166/20, EU:C:2021:554, body 26 a 27).

36

Pokiaľ ide o článok 10 smernice 2005/36, ktorý definuje pôsobnosť všeobecného systému uznávania dokladov o formálnej kvalifikácii stanoveného v kapitole I hlavy III tejto smernice, nemôže podľa jeho písmena b) ukladať hostiteľskému členskému štátu povinnosť preskúmať doklady o formálnej kvalifikácii žiadateľa, ktorý nemá potrebnú kvalifikáciu na výkon lekárskeho povolania so základnou odbornou prípravou v jeho domovskom členskom štáte, ibaže by konal v rozpore s cieľom uvedenej smernice (pozri analogicky rozsudok z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija, C‑166/20, EU:C:2021:554, bod 28 a citovanú judikatúru).

37

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že cieľom smerníc týkajúcich sa vzájomného uznávania diplomov a najmä smernice 2005/36 nie je sťažiť uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov v situáciách, na ktoré sa tieto smernice nevzťahujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija, C‑166/20, EU:C:2021:554, body 36 a 37).

38

V situácii, ktorá nepatrí do pôsobnosti smernice 2005/36, ale ktorá patrí do pôsobnosti článku 45 ZFEÚ alebo článku 49 ZFEÚ, orgány členského štátu, ktoré posudzujú žiadosť štátneho príslušníka Únie o povolenie vykonávať povolanie, ku ktorému je prístup podľa vnútroštátnej právnej úpravy podmienený získaním diplomu alebo odbornej kvalifikácie, alebo aj dobami odbornej praxe, sú povinné zohľadniť všetky diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii, ako aj relevantnú prax dotknutej osoby, a to porovnaním vedomostí, ktoré potvrdzujú tieto doklady, a tejto praxe na jednej strane s vedomosťami a kvalifikáciami požadovanými vnútroštátnou právnou úpravou na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija, C‑166/20, EU:C:2021:554, body 34 a 38).

39

V prejednávanej veci treba pripomenúť, že pani A, ktorá je podľa vnútroštátneho spisu fínskou štátnou príslušníčkou, sa vo Fínsku odvoláva na univerzitný diplom, ktorý získala v inom členskom štáte.

40

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že voľný pohyb osôb by sa nemohol v plnom rozsahu realizovať, keby mohli členské štáty odoprieť využitie ustanovení článkov 45 a 49 ZFEÚ tým svojím štátnym príslušníkom, ktorí využili možnosti stanovené právom Únie a vďaka nim získali odbornú kvalifikáciu v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorého sú príslušníkmi. Táto úvaha platí aj v tom prípade, keď štátny príslušník členského štátu mal pobyt a získal v inom členskom štáte univerzitné vzdelanie, ktoré má v úmysle využiť v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Brouillard, C‑298/14, EU:C:2015:652, body 27 až 29).

41

Z toho vyplýva, že v situácii, o akú ide vo veci samej, ktorá nepatrí do pôsobnosti smernice 2005/36, ale patrí do pôsobnosti článku 45 ZFEÚ alebo článku 49 ZFEÚ, dotknutý hostiteľský členský štát musí dodržať svoje povinnosti v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, ako sú pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku.

42

Toto porovnávacie preskúmanie musí umožniť orgánom hostiteľského členského štátu objektívne overiť, či zahraničný diplom osvedčuje, pokiaľ ide o jeho držiteľa, vedomosti a kvalifikáciu, ak nie zhodné, tak prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré osvedčuje vnútroštátny diplom. Toto posudzovanie rovnocennosti cudzieho diplomu sa musí uskutočňovať výlučne vzhľadom na úroveň vedomostí a kvalifikácie, o ktorých možno predpokladať, že ich má držiteľ diplomu vzhľadom na uvedený diplom, povahu a trvanie štúdií a praktickú odbornú prípravu, na ktoré sa diplom vzťahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Brouillard, C‑298/14, EU:C:2015:652, bod 55 citovanú judikatúru).

43

Ak toto porovnávacie preskúmanie diplomov vedie ku konštatovaniu, že vedomosti a kvalifikácia osvedčené zahraničným diplomom zodpovedajú tým, ktoré vyžadujú vnútroštátne ustanovenia, členský štát je povinný pripustiť, že tento diplom spĺňa podmienky, ktoré stanovujú tieto ustanovenia (rozsudok zo 6. októbra 2015, Brouillard, C‑298/14, EU:C:2015:652, bod 57 a citovaná judikatúra).

44

Ak však uvedené porovnávacie preskúmanie odhalí podstatné rozdiely medzi formálnou kvalifikáciou dosiahnutou žiadateľom a formálnou kvalifikáciou požadovanou v hostiteľskom členskom štáte, príslušné orgány môžu na odstránenie týchto rozdielov stanoviť kompenzačné opatrenia (rozsudok z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija, C‑166/20, EU:C:2021:554, bod 41 a citovaná judikatúra).

45

Opatrenia prijaté v rámci pôsobnosti práva Únie však musia byť v súlade so všeobecnými zásadami tohto práva, najmä so zásadou proporcionality. Kompenzačné opatrenia tak musia byť obmedzené na prípady, keď sa tieto opatrenia ukážu ako primerané sledovanému cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2010, Vandorou a i., C‑422/09, C‑425/16 a C‑426/09, EU:C:2010:732, bod 65).

46

Predtým, ako príslušné vnútroštátne orgány určia kompenzačné opatrenia s cieľom vyrovnať rozdiely medzi odbornou prípravou v domovskom členskom štáte a odbornou prípravou v hostiteľskom členskom štáte uchádzača, je ich úlohou posúdiť, či vedomosti nadobudnuté uchádzačom možno uplatniť na účely preukázania ovládania chýbajúcich vedomostí, ktoré hostiteľský štát vyžaduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2010, Vandorou a i., C‑422/09, C‑425/16 a C‑426/09, EU:C:2010:732, bod 67).

47

Vnútroštátna právna úprava, ktorá všeobecným a nediferencovaným spôsobom ukladá rovnaké kompenzačné opatrenia všetkým držiteľom diplomu základnej lekárskej odbornej prípravy získaného okrem iného v členskom štáte Únie, v ktorom je oprávnenie vykonávať lekárske povolanie po získaní tohto diplomu podmienené absolvovaním odbornej stáže, sa nezdá byť v súlade ani s požiadavkou účinného porovnania medzi schopnosťami osvedčenými dokladom alebo dokladmi o odbornej kvalifikácii dotknutej osoby na jednej strane a znalosťami a kvalifikáciami vyžadovanými právnymi predpismi hostiteľského členského štátu na strane druhej, ani so zásadou proporcionality.

48

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že články 45 a 49 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušný orgán hostiteľského členského štátu na základe vnútroštátnych právnych predpisov udelil osobe oprávnenie vykonávať lekárske povolanie, ktoré platí len tri roky a podlieha dvojitej podmienke, a to jednak, aby dotknutá osoba vykonávala činnosť pod vedením a dohľadom registrovaného lekára, a jednak, aby v tom istom období úspešne absolvovala trojročnú osobitnú odbornú prípravu v rámci všeobecnej lekárskej praxe, aby mohla v hostiteľskom členskom štáte získať oprávnenie na samostatný výkon lekárskeho povolania, vzhľadom na to, že dotknutá osoba, ktorá absolvovala v domovskom členskom štáte základnú lekársku odbornú prípravu, má doklad o odbornej príprave, ktorý je pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, uvedený v prílohe V bode 5.1.1 smernice 2005/36, ale nemá osvedčenie uvedené v tomto bode, ktoré potvrdzuje absolvovanie jednoročnej odbornej stáže, ktorú vyžaduje domovský členský štát ako dodatočnú podmienku odbornej kvalifikácie.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Články 45 a 49 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušný orgán hostiteľského členského štátu na základe vnútroštátnych právnych predpisov udelil osobe oprávnenie vykonávať lekárske povolanie, ktoré platí len tri roky a podlieha dvojitej podmienke, a to jednak, aby dotknutá osoba vykonávala činnosť pod vedením a dohľadom registrovaného lekára, a jednak, aby v tom istom období úspešne absolvovala trojročnú osobitnú odbornú prípravu v rámci všeobecnej lekárskej praxe, aby mohla v hostiteľskom členskom štáte získať oprávnenie na samostatný výkon lekárskeho povolania, vzhľadom na to, že dotknutá osoba, ktorá absolvovala v domovskom členskom štáte základnú lekársku odbornú prípravu, má doklad o odbornej príprave, ktorý je pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, uvedený v prílohe V bode 5.1.1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ale nemá osvedčenie uvedené v tomto bode, ktoré potvrdzuje absolvovanie jednoročnej odbornej stáže, ktorú vyžaduje domovský členský štát ako dodatočnú podmienku odbornej kvalifikácie.