Vyberte si experimentálne prvky, ktoré chcete vyskúšať

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62019CJ0826

    Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. apríla 2021.
    WZ proti Austrian Airlines AG.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Korneuburg.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Náhrady a pomoc cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla a v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Článok 6 – Let, ktorý má meškanie – Článok 8 ods. 3 – Odklonenie letu na iné letisko zabezpečujúce dopravu pre to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región – Pojem ‚zrušenie‘ – Mimoriadne okolnosti – Náhrada cestujúcim leteckou dopravou v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu pri prílete – Povinnosť znášať náklady na prepravu medzi skutočným letiskom príletu a pôvodne plánovaným letiskom príletu.
    Vec C-826/19.

    Zbierka rozhodnutí – Všeobecná zbierka – časť „Informácie o neuverejnených rozhodnutiach“

    Identifikátor ECLI: ECLI:EU:C:2021:318

     ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

    z 22. apríla 2021 ( *1 )

    „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Náhrady a pomoc cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla a v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Článok 6 – Let, ktorý má meškanie – Článok 8 ods. 3 – Odklonenie letu na iné letisko zabezpečujúce dopravu pre to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región – Pojem ‚zrušenie‘ – Mimoriadne okolnosti – Náhrada cestujúcim leteckou dopravou v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu pri prílete – Povinnosť znášať náklady na prepravu medzi skutočným letiskom príletu a pôvodne plánovaným letiskom príletu“

    Vo veci C‑826/19,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko) rozhodnutím z 29. októbra 2019 doručeným Súdnemu dvoru 13. novembra 2019, ktorý súvisí s konaním:

    WZ

    proti

    Austrian Airlines AG,

    SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

    v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, sudcovia N. Piçarra, D. Šváby (spravodajca), S. Rodin a K. Jürimäe,

    generálny advokát: P. Pikamäe,

    tajomník: A. Calot Escobar,

    so zreteľom na písomnú časť konania,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    WZ, v zastúpení: F. Puschkarski, Rechtsanwältin,

    rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, G. Kunnert a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

    Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, R. Pethke a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

    po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. decembra 2020,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 5 až 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

    2

    Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi WZ a spoločnosťou Austrian Airlines AG, ktorý sa týka žiadosti o náhradu nepohodlia spôsobeného odklonením letu na cieľové letisko odlišné od pôvodne plánovaného letiska, ktoré sa však nachádza v tej istej geografickej oblasti.

    Právny rámec

    3

    V odôvodneniach 1 až 4, 14 a 15 nariadenia č. 261/2004 sa uvádza:

    „(1)

    konanie spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa;

    (2)

    odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie;

    (3)

    hoci nariadenie Rady (EHS) č. 295/91 zo 4. februára 1991, ktorým sa zavádzajú spoločné pravidlá systému náhrad pri odmietnutí nástupu do lietadla v pravidelnej leteckej doprave [(Ú. v. ES L 36, 1991, s. 5; Mim. vyd. 07/001, s. 306)], vytvorilo základnú ochranu pre cestujúcich, zostáva počet cestujúcich, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla proti ich vôli, príliš vysoký a to isté platí aj pre zrušenie letu bez predchádzajúceho oznámenia a veľké meškania;

    (4)

    spoločenstvo by preto malo zvýšiť štandardy ochrany ustanovené uvedeným nariadením tým, že posilní práva cestujúcich a zabezpečí, aby leteckí dopravcovia pôsobili na liberalizovanom trhu za harmonizovaných podmienok;

    (14)

    tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany [bezpečnostnej povahy – neoficiálny preklad], neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu;

    (15)

    za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.“

    4

    Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Definície“, znie takto:

    „Na účely tohto nariadenia:

    h)

    ‚cieľové miesto‘ znamená miesto na letenke predloženej pri odbavovacom pulte alebo v prípade priamo prípojných letov, cieľové miesto posledného letu; použiteľné náhradné prípojné lety sa neberú do úvahy, ak sa dodrží pôvodný plánovaný čas príletu;

    l)

    ‚zrušenie‘ znamená neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo aspoň jedno miesto rezervované.“

    5

    Článok 4 uvedeného nariadenia, nazvaný „Odmietnutie nástupu do lietadla“, v odseku 3 stanovuje:

    „Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a poskytne im pomoc v súlade s článkom 8 a 9.“

    6

    Článok 5 tohto nariadenia sa názvom „Zrušenie“ v odsekoch 1 a 3 uvádza:

    „1.   V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

    a)

    prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne pomoc v súlade s článkom 8; a

    b)

    prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne pomoc v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) a článkom 9 ods. 2, ako aj v prípade presmerovania, keď podľa reálneho odhadu čas odletu pre nový let je aspoň deň po odlete plánovanom pre zrušený let, pomoc špecifikovanú v článku 9 ods. 1 písm. b) a v článku 9 ods. 1 písm. c); a

    c)

    príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

    iii)

    neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

    3.   Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.“

    7

    Článok 6 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Meškanie“, stanovuje:

    „1.   Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:

    a)

    dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej; alebo

    b)

    tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; alebo

    c)

    štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

    prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne:

    i)

    pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a

    ii)

    keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a

    iii)

    keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a).

    2.   V každom prípade sa pomoc ponúka v časových limitoch ustanovených vyššie v súvislosti s každou kategóriu vzdialenosti.“

    8

    Článok 7 tohto nariadenia s názvom „Právo na náhradu“ v odsekoch 1 a 2 uvádza:

    „1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

    a)

    250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

    b)

    400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

    c)

    600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).

    Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

    2.   Keď sa cestujúcim ponúkne presmerovanie do ich cieľového miesta náhradným letom podľa článku 8, ktorého čas príletu nepresiahne plánovaný čas príletu pôvodne rezervovaného letu:

    a)

    o dve hodiny v súvislosti so všetkými letmi na vzdialenosť 1500 km alebo menej; alebo

    b)

    o tri hodiny alebo viac v súvislosti so všetkými letmi v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkými ostatnými letmi od 1500 km do 3500 km; alebo

    c)

    o štyri hodiny v súvislosti s letmi, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

    prevádzkujúci letecký dopravca môže cestujúcim znížiť náhradu podľa odseku 1 o 50 %.“

    9

    Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo na náhradu alebo presmerovanie“, stanovuje:

    „1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

    a)

    úhradou úplných nákladov na letenku v cene, za ktorú bola kúpená, za časť alebo časti nevykonanej cesty a za časť alebo časti už vykonanej cesty, ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu cestujúceho alebo v spojení s ním, do siedmich dní prostriedkami uvedenými v článku 7 ods. 3,

    spiatočným letom do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti;

    b)

    presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto pri najbližšej príležitosti; alebo

    c)

    presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné cieľové miesto v neskoršom dátume podľa želania cestujúceho, za predpokladu voľných miest.

    3.   Keď v prípade, že je miesto, mesto alebo región [mesto, aglomerácia alebo región – neoficiálny preklad] obsluhované niekoľkými letiskami a prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne cestujúcemu let na letisko, ktoré je náhradou za letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, prevádzkujúci letecký dopravca znáša náklady prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové letisko [iné blízke cieľové miesto – neoficiálny preklad] dohodnuté s cestujúcim.“

    10

    Odsek 1 článku 9 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Právo na starostlivosť“, znie:

    „Keď sa uvádza odkaz na tento článok cestujúcim sa bezplatne ponúkne:

    c)

    preprav[a] medzi letiskom a miestom ubytovania (hotel alebo iné).“

    Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

    11

    WZ si u spoločnosti Austrian Airlines rezervoval na 21. mája 2018 cestu pozostávajúcu z dvoch letov, z ktorých prvý bol z Klagenfurtu (Rakúsko) do Viedne (Rakúsko), s plánovaným odletom o 18.35 hod. a príletom o 19.20 hod., a druhý z Viedne do Berlína (Nemecko) s plánovaným odletom o 21.00 hod. a príletom o 22.20 hod. na letisko Berlín Tegel.

    12

    Keďže poveternostné podmienky počas otáčania lietadla vo Viedni na treťom lete predchádzajúcom rezervovanému letu pri leteckom spojení medzi Viedňou a Berlínom spôsobili meškanie, ktoré sa následne prejavilo na neskorších letoch vykonaných tým istým lietadlom, lietadlo uskutočňujúce let, ktorý si WZ rezervoval, odletelo z letiska vo Viedni o 22.07 hod. a keďže nemohlo pristáť na letisku Berlín Tegel z dôvodu zákazu nočných letov, bolo odklonené na letisko Berlín Schönefeld, ktoré sa nachádza v spolkovej krajine Brandenbursko (Nemecko) neďaleko spolkovej krajiny Berlín (Nemecko), kde pristálo o 23.18 hod.

    13

    WZ podal na Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat, Rakúsko) žalobu, ktorou sa domáhal, aby bola spoločnosti Austrian Airlines uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 250 eur ako náhradu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 7 ods. 1 tohto nariadenia. Tento návrh sa zakladal jednak na meškaní príletu (23.18 hod. namiesto 22.20 hod.) a jednak na tom, že Austrian Airlines si nesplnila povinnosť ponúknuť mu doplnkovú prepravu z letiska Berlín Schönefeld na letisko Berlín Tegel. Podľa WZ sa článok 8 ods. 3 uvedeného nariadenia na jeho situáciu nevzťahuje, pretože letisko Berlín Schönefeld sa nenachádza v spolkovej krajine Berlín.

    14

    Austrian Airlines vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla zamietnuť žalobu, pričom tvrdila po prvé, že WZ sa dostal do svojho cieľového miesta s meškaním len 58 minút, po druhé, že WZ sa mohol ľahko dopraviť do svojho bydliska vzdialeného 24 km od letiska Berlín Schönefeld použitím dodatočného dopravného prostriedku, a po tretie, že meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, konkrétne z dôvodu veľkých poveternostných problémov počas otáčania lietadla na treťom lete predchádzajúcom rezervovanému letu.

    15

    Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat) rozsudkom z 24. júna 2019 žalobu zamietol s odôvodnením, že na jednej strane odklonenie letu, o ktoré ide vo veci samej, nepredstavuje podstatnú zmenu letového poriadku, takže tento let treba považovať za let, ktorý mal meškanie, a nie za zrušený let, a na druhej strane, že meškanie nedosiahlo tri hodiny alebo viac.

    16

    WZ podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko).

    17

    Tento súd má pochybnosti v týchto otázkach: po prvé, či sa má skutkový stav vo veci samej považovať za zrušenie alebo meškanie letu, alebo za odlišný prípad, po druhé, či sa Austrian Airlines môže dovolávať mimoriadnych okolností v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, a po tretie, či tento dopravca musí zaplatiť náhradu z dôvodu prípadného porušenia svojich povinností poskytnúť pomoc a starostlivosť.

    18

    Za týchto okolností Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

    „1.

    Má sa článok 8 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že sa má uplatniť na dve letiská, ktoré sa obe nachádzajú v bezprostrednej blízkosti centra mesta, ale len jedno sa nachádza na území mesta a druhé v susediacej spolkovej krajine?

    2.

    Majú sa článok 5 ods. 1 písm. c), článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že v prípade pristátia na inom cieľovom letisku v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne existuje právo na náhradu z dôvodu zrušenia letu?

    3.

    Majú sa článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že v prípade pristátia na inom letisku v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne existuje právo na náhradu z dôvodu veľkého meškania?

    4.

    Majú sa články 5 a 7 a článok 8 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že na určenie, či cestujúcemu bola spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata v zmysle rozsudku [z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716)] sa má meškanie vypočítať tak, že rozhodujúci je okamih pristátia na inom cieľovom letisku, alebo okamih prepravenia na cieľové letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim?

    5.

    Má sa článok 5 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca, ktorý prevádzkuje lety na otočku, sa môže opierať o určitú udalosť, konkrétne o zníženie miery pristátí spôsobené búrkou, ktorá nastala pri treťom lete predchádzajúcom dotknutému letu?

    6.

    Má sa článok 8 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca musí v prípade pristátia na inom cieľovom letisku sám ponúknuť prepravu na iné miesto, alebo o túto prepravu musí požiadať cestujúci?

    7.

    Majú sa článok 7 ods. 1, článok 8 ods. 3 a článok 9 ods. 1 písm. c) [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že cestujúci má právo na náhradu z dôvodu porušenia povinností poskytnúť pomoc a starostlivosť upravených v článkoch 8 a 9?“

    O prejudiciálnych otázkach

    O prvej otázke

    19

    Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak je let odklonený na letisko nachádzajúce sa v blízkosti toho istého mesta ako letisko, ktoré bolo pôvodne plánované, náhrada nákladov na prepravu cestujúcich medzi oboma letiskami upravená týmto ustanovením podlieha podmienke, že prvé letisko sa nachádza na území toho istého mesta, tej istej aglomerácie alebo toho istého regiónu ako druhé letisko.

    20

    V tejto súvislosti hoci článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 stanovuje, že náhrada nákladov na prepravu cestujúcich medzi skutočným letiskom príletu a pôvodne plánovaným letiskom príletu alebo iným blízkym cieľovým miestom dohodnutým medzi prevádzkujúcim leteckým dopravcom a cestujúcim sa uplatňuje „v prípade, že je [mesto, aglomerácia alebo región] obsluhované niekoľkými letiskami“, ani toto ustanovenie, ani článok 2 tohto nariadenia, ktorý definuje niektoré pojmy, ani žiadne iné ustanovenie uvedeného nariadenia nespresňujú, čo sa má rozumieť pod pojmom „[mesto, aglomerácia alebo región] obsluhované niekoľkými letiskami“.

    21

    Okrem toho keďže článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 neobsahuje pre tieto pojmy nijaký odkaz na vnútroštátne právo, treba ich vykladať autonómne, aby sa jednotne uplatňovali v Európskej únii [pozri analogicky rozsudok zo 4. septembra 2014, Germanwings, C‑452/13, EU:C:2014:2141, body 1617].

    22

    V tomto kontexte treba pripomenúť, že určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Únie neobsahuje definíciu, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (rozsudok z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann, C‑549/07, EU:C:2008:771, bod 17).

    23

    Pokiaľ ide o obvyklý význam pojmu „mesto, aglomerácia alebo región“ v bežnom jazyku, hoci je pravda, že tieto pojmy posudzované samostatne označujú územia, ktorých rozsah je obmedzený hranicami definovanými ústavnými, legislatívnymi alebo regulačnými normami štátu, ktorého sú tieto územia súčasťou, tie isté pojmy, posudzované spoločne vo forme výpočtu a spresnené výrazom „obsluhované niekoľkými letiskami“, uvedené v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, sa majú chápať ako odkazujúce skôr na územie charakterizované prítomnosťou letísk, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti územia, pre ktoré zabezpečujú leteckú dopravu, než na určitú vnútroštátnu územnú jednotku vymedzenú administratívne, či dokonca politicky.

    24

    Z toho vyplýva, že okolnosť, že skutočné letisko príletu a pôvodne plánované letisko príletu sa nachádzajú na území odlišných územných celkov v rámci štátu, nie je relevantná pre uplatnenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

    25

    Tento záver potvrdzujú ciele sledované nariadením č. 261/2004.

    26

    Na jednej strane totiž cieľom nariadenia č. 261/2004, ktorý vyplýva z jeho odôvodnení 1, 2 a 4, je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich a spotrebiteľov posilnením ich práv v určitých situáciách spôsobujúcich vážne problémy a nepohodlie, ako aj okamžitou nápravou týchto situácií štandardným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2016, Mennens, C‑255/15, EU:C:2016:472, bod 26).

    27

    Ak by sa však prijal reštriktívny výklad pojmu „mesto, aglomerácia alebo región“, ako to navrhuje žalobca vo veci samej, v tom zmysle, že skutočné letisko príletu a pôvodne plánované letisko príletu sa musia nachádzať na území toho istého mesta, tej istej aglomerácie alebo toho istého regiónu, pričom každý z týchto pojmov by bol vnímaný v zmysle vnútroštátneho práva, zbavilo by to cestujúceho, ktorého let bol odklonený na náhradné letisko, ktoré hoci sa nachádza v blízkosti pôvodne plánovaného letiska, je na území iného mesta, inej aglomerácie alebo iného regiónu, práva na náhradu nákladov na prepravu stanoveného v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, a v dôsledku toho ohrozilo cieľ sledovaný týmto nariadením, ktorým je zabezpečiť zvýšenú úroveň ochrany cestujúcich v leteckej doprave.

    28

    Na druhej strane cieľom nariadenia č. 261/2004 je podľa jeho odôvodnenia 4 tiež zabezpečiť, aby leteckí dopravcovia mohli vykonávať svoju činnosť za harmonizovaných podmienok na liberalizovanom trhu. Uprednostnenie reštriktívneho výkladu pojmu „mesto, aglomerácia alebo región“, ako je uvedený v predchádzajúcom bode, by však viedlo k tomu, že prevzatie nákladov na prepravu podľa článku 8 ods. 3 tohto nariadenia zo strany prevádzkujúceho leteckého dopravcu by záviselo od ústavných, legislatívnych alebo regulačných noriem každého členského štátu.

    29

    Napokon tento reštriktívny výklad pojmu „mesto, aglomerácia alebo región obsluhované niekoľkými letiskami“ by zbavil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 potrebného účinku. Pre prevádzkujúceho leteckého dopravcu by totiž bolo mimoriadne zložité, ba dokonca nemožné ponúknuť cestujúcemu odklonenie letu na náhradné letisko nachádzajúce sa mimo územia mesta, aglomerácie alebo regiónu, kde sa nachádza pôvodne plánované letisko príletu, hoci toto náhradné letisko je v tesnej blízkosti mesta, aglomerácie alebo regiónu, na území ktorých sa nachádza pôvodne plánované letisko príletu.

    30

    Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak je let odklonený na letisko, ktoré zabezpečuje leteckú dopravu pre to isté mesto ako pôvodne plánované letisko, náhrada nákladov na prepravu cestujúcich medzi oboma letiskami upravená týmto ustanovením nepodlieha podmienke, aby sa prvé uvedené letisko nachádzalo na území toho istého mesta, tej istej aglomerácie alebo toho istého regiónu ako pôvodne plánované letisko.

    O druhej a tretej otázke

    31

    Svojou druhou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 5 ods. 1 písm. c), článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 majú vykladať v tom zmysle, že odklonený let, ktorý pristane na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ale ktoré zabezpečuje leteckú dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, môže cestujúcemu priznať právo na náhradu z titulu zrušenia alebo veľkého meškania tohto letu.

    32

    Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania odkazuje aj na článok 6 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 týkajúci sa prípadu veľkého meškania letu pri odlete. Z tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že daný súd sa v skutočnosti pýta, či odklonený let, ktorý pristane na náhradnom letisko, ktoré je v tesnej blízkosti územia, na ktorom sa nachádza pôvodne plánované letisko príletu, môže v prospech dotknutého cestujúceho zakladať právo na náhradu buď z dôvodu zrušenia letu v zmysle článku 5 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, alebo z dôvodu veľkého meškania pri prílete, ktoré dosiahlo alebo prekročilo tri hodiny, v zmysle rozsudku z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716). Preto článok 6 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 nie je relevantný na to, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočnú odpoveď na účely rozhodnutia sporu vo veci samej.

    33

    Po tomto spresnení treba v prvom rade pripomenúť, že článok 2 písm. l) uvedeného nariadenia definuje pojem „zrušenie“ ako „neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo aspoň jedno miesto rezervované“.

    34

    V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že let v podstate tvorí činnosť leteckej dopravy, čím určitým spôsobom predstavuje jednu „jednotku“ tejto dopravy uskutočnenú leteckým dopravcom, ktorý určuje jeho letový poriadok (rozsudok z 10. júla 2008, Emirates Airlines, C‑173/07, EU:C:2008:400, bod 40). Okrem toho spresnil, že letový poriadok predstavuje podstatnú zložku letu, keďže lety sa uskutočňujú podľa plánovania stanovovaného vopred leteckým dopravcom (rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 30).

    35

    Pojem „letový poriadok“ tak označuje trasu, ktorú má lietadlo absolvovať z letiska odletu na letisko príletu podľa stanoveného časového rozvrhu, z čoho vyplýva, že na to, aby mohol byť let považovaný za uskutočnený, nepostačuje, aby lietadlo odletelo v súlade s letovým poriadkom, ale navyše sa vyžaduje, aby dosiahlo svoje cieľové miesto, ktoré je určené v uvedenom letovom poriadku (rozsudok z 13. októbra 2011, Sousa Rodríguez a i., C‑83/10, EU:C:2011:652, bod 28).

    36

    Let teda nemožno považovať za uskutočnený, pokiaľ bol odklonený na letisko odlišné od pôvodne plánovaného letiska, teda tento let treba v zásade považovať za zrušený v zmysle článku 2 písm. l) nariadenia č. 261/2004, ktorý môže zakladať právo na náhradu na základe ustanovení článku 5 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 7 tohto nariadenia.

    37

    V osobitnom prípade, keď letisko, na ktoré bol let odklonený, zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región ako pôvodne plánované cieľové letisko, prirovnávať odklonenie letu k jeho zrušeniu by nebolo v súlade ani s účelom uvedeného nariadenia, ani so zásadou rovnosti zaobchádzania.

    38

    Na jednej strane totiž treba uviesť, že okrem hlavného cieľa sledovaného nariadením č. 261/2004, ktorý spočíva, ako bolo pripomenuté v bode 26 tohto rozsudku, v zabezpečení vysokej úrovne ochrany cestujúcich a spotrebiteľov, toto nariadenie sleduje aj implicitné sekundárne ciele, medzi ktoré patrí aj cieľ znížiť počet zrušení letov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 83).

    39

    Navyše treba pripomenúť, že normotvorca prijatím uvedeného nariadenia sledoval taktiež vyváženie záujmov cestujúcich v leteckej doprave so záujmami leteckých dopravcov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 67, ako aj z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 39).

    40

    V tomto rámci treba konštatovať, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s jeho odôvodneniami 1 až 4 sleduje špecifický cieľ spočívajúci v zabránení vzniku vážnych problémov a nepohodlia, ktoré by mohol znášať cestujúci v prípade zrušenia letu, a nie v náhrade dôsledkov tohto nepohodlia, tým že odrádza prevádzkujúceho leteckého dopravcu od toho, aby pristúpil k takémuto zrušeniu, a priznáva mu určitý manévrovací priestor, aby mohol cestujúcemu ponúknuť dopravu do cieľového miesta po inej letovej trase prostredníctvom odklonenia letu na náhradné letisko zabezpečujúce dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, ako aj náhradu nákladov na prepravu medzi týmto letiskom a pôvodne plánovaným letiskom príletu alebo iným blízkym cieľovým miestom dohodnutým s cestujúcim.

    41

    Na druhej stane z ustálenej judikatúry vyplýva, že každý akt Únie sa musí vykladať v súlade s celým primárnym právom vrátane zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 48).

    42

    Prirovnať let odklonený na letisko odlišné od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, k zrušenému letu, by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 59 a 60 svojich návrhov, takéto prirovnanie by totiž viedlo k priznaniu cestujúcemu tohto letu práva na náhradu na základe článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 nariadenia č. 261/2004, a to aj vtedy, ak by cestujúci po ukončení prepravy dorazil na pôvodne plánované letisko alebo do akéhokoľvek iného dohodnutého cieľového miesta s meškaním kratším ako tri hodiny, pričom toto právo na náhradu by bolo odopreté cestujúcemu letu, ktorý pristál na pôvodne plánovanom letisku s meškaním kratším ako tri hodiny, hoci tento cestujúci musel znášať podobné nepohodlie ako cestujúci v prvom prípade.

    43

    V druhom rade sa však vážne problémy a nepohodlie objavia, ak cestujúci letu odkloneného na náhradné letisko zabezpečujúce dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, musí znášať veľké meškanie pri prílete a dosiahne svoje cieľové miesto s meškaním tri hodiny alebo viac v porovnaní s pôvodne plánovaným časom príletu. V tejto situácii má cestujúci v zásade právo na náhradu podľa nariadenia č. 261/2004, ak má jeho let pri prílete veľké meškanie v trvaní troch hodín alebo viac v zmysle rozsudku z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716).

    44

    Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 1 písm. c), článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že v dôsledku odkloneného letu, ktorý pristane na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ale ktoré zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, nevzniká cestujúcemu právo na náhradu z dôvodu zrušenia letu. Cestujúci letu odkloneného na náhradné letisko, ktoré slúži pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región ako pôvodne plánované letisko, má však v zásade právo na náhradu podľa tohto nariadenia, ak dorazí do svojho cieľového miesta tri hodiny alebo viac po čase príletu pôvodne stanovenom prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

    O štvrtej otázke

    45

    Svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 5 a 7, ako aj článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 majú vykladať v tom zmysle, že na účely určenia rozsahu časovej straty, ktorá vznikla pri prílete cestujúcemu odkloneného letu, ktorý pristál na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, treba za rozhodujúci považovať okamih pristátia na náhradnom letisku, alebo okamih prepravenia na cieľové letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

    46

    V prvom rade zo znenia článku 5 ods. 1 písm. c), ako aj z článkov 7 a 8 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že tieto ustanovenia odkazujú na pojem „cieľové miesto“, ktorý je definovaný v článku 2 písm. h) tohto nariadenia ako miesto na letenke predloženej pri odbavovacom pulte alebo v prípade priamo prípojných letov cieľové miesto posledného letu.

    47

    V druhom rade Súdny dvor spresnil, že vzhľadom na to, že nepohodlie spôsobené stratou času sa konkretizuje pri prílete do cieľového miesta, rozsah meškania na účely náhrady stanovenej v článku 7 nariadenia č. 261/2004 sa musí posúdiť vo vzťahu k času príletu stanoveného pre toto cieľové miesto (rozsudok z 26. februára 2013, Folkerts, C‑11/11, EU:C:2013:106, bod 33 a citovaná judikatúra), pričom tento čas zodpovedá času stanovenému v letovom pláne a uvedenému na letenke, ktorá bola danému cestujúcemu vystavená (uznesenie z 1. októbra 2020, FP Passenger Service, C‑654/19, EU:C:2020:770, bod 25).

    48

    Na určenie rozsahu meškania vzniknutého pri prílete cestujúcemu odkloneného letu, ktorý pristál na odlišnom letisku od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však slúži pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, treba za rozhodujúci považovať čas príchodu cestujúceho po preprave na pôvodne plánované letisko, alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

    49

    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa články 5 a 7, ako aj článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 majú vykladať v tom zmysle, že na účely určenia rozsahu časovej straty, ktorá vznikla pri prílete cestujúcemu odkloneného letu, ktorý pristál na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, treba za rozhodujúci považovať čas, kedy sa cestujúci po následnej preprave skutočne dopraví na pôvodne plánované letisko, alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

    O piatej otázke

    50

    Svojou piatou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania letu pri prílete sa prevádzkujúci letecký dopravca môže odvolávať na mimoriadnu okolnosť, ktorá síce neovplyvnila uvedený meškajúci let, ale jeden z predchádzajúcich letov prevádzkovaných daným dopravcom tým istým lietadlom, konkrétne tretí let predchádzajúci dotknutému letu.

    51

    Na úvod treba uviesť, že rozsah meškania pri prílete, o ktorý ide vo veci samej, s určitosťou nevyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii. Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo dotknuté určenie tohto rozsahu vnútroštátnym súdom so zreteľom na odpoveď na štvrtú otázku, je potrebné odpovedať na piatu otázku, vychádzajúc z predpokladu, že meškanie letu bolo naozaj veľké.

    52

    V súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 je opodstatnené pripomenúť, že prevádzkujúci letecký dopravca sa môže oslobodiť od svojej povinnosti platiť náhradu cestujúcim podľa článku 5 ods. 1 a článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak môže preukázať, že zrušenie alebo veľké meškanie letu bolo spôsobené „mimoriadnymi okolnosťami“.

    53

    V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že ani podľa odôvodnení 14 a 15 nariadenia č. 261/2004, ani podľa jeho článku 5 ods. 3 nie je možnosť priznaná prevádzkujúcim leteckým dopravcom odvolávať sa na „mimoriadnu okolnosť“ obmedzená len na situáciu, keď táto okolnosť ovplyvnila let, ktorý mal meškanie alebo bol zrušený, pričom by bola vylúčená situácia, keď sa uvedená okolnosť dotkla predchádzajúceho letu uskutočneného tým istým lietadlom (rozsudok z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses, C‑74/19, EU:C:2020:460, bod 51).

    54

    Na druhej strane zváženie záujmov cestujúcich v leteckej doprave a záujmov leteckých dopravcov, ktorým sa riadilo prijatie nariadenia č. 261/2004, ako bolo pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, predpokladá zohľadnenie podmienok prevádzky lietadiel leteckými dopravcami a najmä skutočnosť, že to isté lietadlo môže v priebehu jedného dňa uskutočniť viacero po sebe nasledujúcich letov, čo znamená, že každá mimoriadna okolnosť ovplyvňujúca toto lietadlo počas predchádzajúceho letu sa premietne do nasledujúceho letu alebo letov tohto lietadla (rozsudok z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses, C‑74/19, EU:C:2020:460, bod 52).

    55

    Prevádzkujúci letecký dopravca teda musí mať na účely oslobodenia od svojej povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania alebo zrušenia letu možnosť odvolávať sa na „mimoriadnu okolnosť“, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, konkrétne tretí let predchádzajúci dotknutému letu (pozri analogicky rozsudok z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses, C‑74/19, EU:C:2020:460, bod 53).

    56

    S prihliadnutím nielen na cieľ sledovaný v odôvodnení 1 nariadenia č. 261/2004, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, ale aj na znenie článku 5 ods. 3 tohto nariadenia, odvolanie sa na takúto mimoriadnu okolnosť predpokladá, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let, a meškaním alebo zrušením neskoršieho letu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré sú mu známe, najmä s prihliadnutím na podmienky prevádzky dotknutého lietadla (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses, C‑74/19, EU:C:2020:460, bod 54).

    57

    Vzhľadom na vyššie uvedené treba na piatu prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania letu pri prílete sa prevádzkujúci letecký dopravca môže odvolávať na mimoriadnu okolnosť, ktorá hoci nemala vplyv na let, ktorý mal meškanie, ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, konkrétne tretí let predchádzajúci dotknutému letu, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a veľkým meškaním neskoršieho letu pri prílete, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím najmä na podmienky prevádzky daného lietadla dotknutým prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

    O šiestej otázke

    58

    Svojou šiestou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že ak odklonený let pristane na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však slúži pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, prevádzkujúci letecký dopravca je povinný z vlastnej iniciatívy navrhnúť cestujúcemu náhradu nákladov na prepravu na pôvodne plánované cieľové letisko alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s týmto cestujúcim.

    59

    Treba pripomenúť, že podľa samotného znenia článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 ak prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne cestujúcemu let na iné letisko, než je pôvodne plánované letisko, ktoré však obsluhuje to isté mesto, aglomeráciu alebo región, tento dopravca „znáša náklady prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na [iné blízke cieľové miesto] dohodnuté s cestujúcim“.

    60

    Hoci zo znenia tohto ustanovenia výslovne vyplýva, že priznáva cestujúcim právo na náhradu nákladov na prepravu zo strany prevádzkujúceho leteckého dopravcu, neobsahuje, ako uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, nijaký údaj o tom, či prináleží uvedenému dopravcovi, aby z vlastnej iniciatívy cestujúcim ponúkol náhradu uvedených nákladov na prepravu.

    61

    Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že ustanovenia priznávajúce práva cestujúcim v leteckej doprave sa majú vykladať extenzívne (rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 45).

    62

    Okrem toho je potrebné na účely tohto výkladu zohľadniť cieľ sledovaný nariadením č. 261/2004, ktorý spočíva, ako bolo pripomenuté v bode 26 tohto rozsudku, v zabezpečení vysokej úrovne ochrany cestujúcich.

    63

    Článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodneniami 1 a 2 tohto nariadenia tak treba vykladať v tom zmysle, že prináleží prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý ponúkol cestujúcemu let na iné než pôvodne plánované letisko, ktoré však slúži pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, aby z vlastnej iniciatívy znášal náklady na prepravu tohto cestujúceho z letiska príletu na pôvodne plánované letisko alebo iné blízke cieľové miesto dohodnuté s uvedeným cestujúcim.

    64

    Odklonenie letu na letisko odlišné od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, môže totiž spôsobiť nepohodlie pre dotknutých cestujúcich najmä v prípade, keď sa preprava na pôvodne plánované letisko javí nákladná a organizačne zložitá buď preto, lebo náhradné letisko je ako také menej vhodné na následnú prepravu ako pôvodne plánované cieľové letisko, alebo preto, že oneskorený prílet odkloneného letu vedie k obmedzeniu prepravných možností na presun cestujúcich.

    65

    Tento výklad navyše rešpektuje vyváženie záujmov cestujúcich v leteckej doprave so záujmami prevádzkujúcich leteckých dopravcov, ktorým, ako bolo pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, sa riadilo prijatie nariadenia č. 261/2004. Hoci totiž cestujúcim zabezpečuje, že po pristátí na náhradné letisko budú prepravení na letisko, ktoré bolo pôvodne plánované, alebo iné blízke cieľové miesto dohodnuté s prevádzkujúcim leteckým dopravcom, umožňuje daným dopravcom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť náhradu stanovenú v článku 7 tohto nariadenia tak, že cestujúcim sa zabezpečí, aby mohli bez toho, aby došlo k meškaniu v trvaní troch hodín a viac v porovnaní s pôvodne plánovaným časom príletu, dosiahnuť cieľové letisko alebo iné blízke cieľové miesto dohodnuté s prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

    66

    Vzhľadom na vyššie uvedené treba na šiestu prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že ak odklonený let pristane na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však slúži pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, prevádzkujúci letecký dopravca je povinný z vlastnej iniciatívy navrhnúť cestujúcemu náhradu nákladov na prepravu na pôvodne plánované cieľové letisko alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s týmto cestujúcim.

    O siedmej otázke

    67

    Svojou siedmou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že porušenie povinností poskytnúť pomoc a starostlivosť, ktoré prináležia prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, stanovené v tomto ustanovení, môže zakladať právo na paušálnu náhradu podľa článku 7 ods. 1 tohto nariadenia.

    68

    Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania odvoláva aj na článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004, ktorý stanovuje, že cestujúcim sa bezplatne ponúkne preprava z letiska až do miesta ubytovania, ak sa v tomto nariadení odkazuje na toto ustanovenie, t. j. ak sú splnené podmienky stanovené v článku 4 ods. 3 alebo v článku 5 ods. 1 písm. b) alebo v článku 6 ods. 1 písm. ii) uvedeného nariadenia. Z tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že vnútroštátny súd sa v skutočnosti pýta, či porušenie povinnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu znášať náklady na prepravu cestujúceho medzi letiskom príletu a letiskom, ktoré bolo pôvodne plánované, alebo iným blízkym cieľovým miestom dohodnutým s cestujúcim, stanovenej v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, môže zakladať právo na paušálnu náhradu na základe článku 7 ods. 1 tohto nariadenia.

    69

    Po prvé treba pripomenúť, že ak si letecký dopravca nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 8 nariadenia č. 261/2004, cestujúci v leteckej doprave sú oprávnení uplatniť si právo na náhradu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Sousa Rodríguez a i., C‑83/10, EU:C:2011:652, bod 44).

    70

    Po druhé cestujúci v leteckej doprave môže získať ako náhradu za to, že letecký dopravca nedodržal svoju povinnosť poskytnúť starostlivosť uvedenú v článku 5 ods. 1 písm. b) a článku 9 nariadenia č. 261/2004, len vrátenie súm, ktoré sú vzhľadom na vlastné okolnosti každého prípadu nutné, vhodné a primerané na účely nápravy zlyhania leteckého dopravcu, ktorý neposkytol starostlivosť uvedenému cestujúcemu (rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh, C‑12/11, EU:C:2013:43, bod 51).

    71

    Ako uviedol generálny advokát v bode 77 svojich návrhov, musí existovať súvislosť medzi výškou náhrady, ktorú má zaplatiť prevádzkujúci letecký dopravca, a výškou nákladov vynaložených dotknutým cestujúcim, čo nevyhnutne vylučuje paušálnu náhradu stanovenú v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.

    72

    Z vyššie uvedeného vyplýva, že porušenie povinnosti znášať náklady na prepravu medzi skutočným letiskom príletu a letiskom, ktoré bolo pôvodne plánované, alebo akýmkoľvek iným blízkym cieľovým miestom dohodnutým s cestujúcim, ktorá je stanovená v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, zakladá právo cestujúceho na náhradu súm, ktoré sa vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci zdajú byť nevyhnutné, vhodné a primerané na to, aby nahradili zlyhanie prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorý danému cestujúcemu neposkytol starostlivosť.

    73

    Vzhľadom na vyššie uvedené treba na siedmu prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že porušenie povinnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu znášať náklady na prepravu cestujúceho medzi letiskom príletu a letiskom, ktoré bolo pôvodne plánované, alebo iným blízkym cieľovým miestom dohodnutým s cestujúcim, nezakladá právo tohto cestujúceho na paušálnu náhradu podľa článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia. Takéto porušenie povinnosti však zakladá v prospech cestujúceho právo na vrátenie súm, ktoré sa vzhľadom na okolnosti každého prípadu ukážu ako nutné, vhodné a primerané na nápravu zlyhania leteckého dopravcu.

    O trovách

    74

    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

     

    1.

    Článok 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak je let odklonený na letisko, ktoré zabezpečuje leteckú dopravu pre to isté mesto ako pôvodne plánované letisko, náhrada nákladov na prepravu cestujúcich medzi oboma letiskami upravená týmto ustanovením nepodlieha podmienke, aby sa prvé uvedené letisko nachádzalo na území toho istého mesta, tej istej aglomerácie alebo toho istého regiónu ako pôvodne plánované letisko.

     

    2.

    Článok 5 ods. 1 písm. c), článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že v dôsledku odkloneného letu, ktorý pristane na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ale ktoré zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, nevzniká cestujúcemu právo na náhradu z dôvodu zrušenia letu. Cestujúci letu odkloneného na náhradné letisko, ktoré slúži pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región ako pôvodne plánované letisko, má však v zásade právo na náhradu podľa tohto nariadenia, ak dorazí do svojho cieľového miesta tri hodiny alebo viac po čase príletu pôvodne stanovenom prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

     

    3.

    Články 5 a 7, ako aj článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely určenia rozsahu časovej straty, ktorá vznikla pri prílete cestujúcemu odkloneného letu, ktorý pristál na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však zabezpečuje dopravu pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, treba za rozhodujúci považovať čas, kedy sa cestujúci po následnej preprave skutočne dopraví na pôvodne plánované letisko, alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

     

    4.

    Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania letu pri prílete sa prevádzkujúci letecký dopravca môže odvolávať na mimoriadnu okolnosť, ktorá hoci nemala vplyv na let, ktorý mal meškanie, ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, konkrétne tretí let predchádzajúci dotknutému letu, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a veľkým meškaním neskoršieho letu pri prílete, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím najmä na podmienky prevádzky daného lietadla dotknutým prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

     

    5.

    Článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že ak odklonený let pristane na letisku odlišnom od pôvodne plánovaného letiska, ktoré však slúži pre to isté mesto, aglomeráciu alebo región, prevádzkujúci letecký dopravca je povinný z vlastnej iniciatívy navrhnúť cestujúcemu náhradu nákladov na prepravu na pôvodne plánované cieľové letisko alebo prípadne na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s týmto cestujúcim.

     

    6.

    Článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že porušenie povinnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu znášať náklady na prepravu cestujúceho medzi letiskom príletu a letiskom, ktoré bolo pôvodne plánované, alebo iným blízkym cieľovým miestom dohodnutým s cestujúcim, nezakladá právo tohto cestujúceho na paušálnu náhradu podľa článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia. Takéto porušenie povinnosti však zakladá v prospech cestujúceho právo na vrátenie súm, ktoré sa vzhľadom na okolnosti každého prípadu ukážu ako nutné, vhodné a primerané na nápravu zlyhania leteckého dopravcu.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

    Začiatok