1

Svojím odvolaním Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu z 3. mája 2018, Distillerie Bonollo a i./Rada (T‑431/12, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:251), ktorým Všeobecný súd zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 626/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 182, 2012, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“).

2

Európska komisia svojím vzájomným odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok alebo subsidiárne zrušil tento rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd uložil Rade Európskej únie povinnosť prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, hoci vykonávacia právomoc patrí do výlučnej právomoci Komisie.

3

Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), ktoré bolo účinné v čase prijatia sporného nariadenia, v článku 4 ods. 1 stanovovalo:

„Na účely tohto nariadenia sa pojem ‚výrobné odvetvie [Európskej únie]‘ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov v rámci [Únie] ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené v článku 5 ods. 4, z celkovej výroby týchto výrobkov v rámci [Únie]…“

4

Podľa článku 5 ods. 4 tohto nariadenia:

„Zisťovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že sa na základe skúmania pozitívnych a negatívnych reakcií na podnet zo strany výrobcov podobného výrobku v rámci [Únie] ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím [Únie] alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím [Únie] alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia [Únie], ktorých celková výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený tou časťou výrobného odvetvia [Únie], ktorá podnet podporila alebo odmietla. Zisťovanie sa však nezačne v prípade, ak výrobcovia [Únie], ktorí výslovne podporujú podnet, predstavujú menej ako 25 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím [Únie].“

5

Článok 6 ods. 5 uvedeného nariadenia stanovoval:

„Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v zmysle článku 5 ods. 10, sa vypočujú, ak v lehote predpísanej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie podajú písomnú žiadosť o vypočutie, z ktorej je zrejmé, že takéto strany sú pravdepodobne ovplyvnené výsledkom konania a že existujú vážne dôvody na to, aby boli vypočuté.“

6

Článok 9 ods. 4 toho istého nariadenia znel takto:

„Ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy [Únie] si vyžadujú intervenciu v súlade s článkom 21, Rada uloží konečné antidumpingové clo, uznášajúc sa na základe návrhu predloženého Komisiou po konzultácii s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Ak je v platnosti dočasné clo, návrh na konečné opatrenie sa predloží najneskôr jeden mesiac pred uplynutím takýchto ciel. Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu [Únie].“

7

Článok 9 ods. 4 základného nariadenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014, ktorým sa menia určité nariadenia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú obchodnú politiku, pokiaľ ide o postupy prijímania určitých opatrení (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1), znel takto:

„Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujem Únie si vyžaduje intervenciu v súlade s článkom 21, Komisia uloží konečné antidumpingové clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3 Ak je v platnosti predbežné clo, Komisia začne uvedený postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takéhoto cla. Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.“

8

Toto ustanovenie je prevzaté v totožnom znení v článku 9 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 ), ktorým sa kodifikuje základné nariadenie v znení zmien.

9

Podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia:

„Pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú náhrady, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri zisťovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.“

10

Článok 21 tohto nariadenia, nazvaný „Záujem [Únie]“, stanovoval:

„1.   Rozhodnutie o tom, či záujem [Únie] vyžaduje intervenciu, by malo byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia, užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie v zmysle tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní treba venovať pozornosť potrebe vylúčiť vplyv škodlivého dumpingu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zisteného dumpingu a ujmy sa neuplatnia, ak orgány na základe všetkých predložených informácií dospejú k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme [Únie].

2.   S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom orgány zohľadnia všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme [Únie] alebo nie, osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni užívatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí zisťovania v súvislosti s antidumpingovým clom prihlásiť a poskytnúť Komisii potrebné informácie. Tieto informácie alebo ich súhrny sú sprístupnené ostatným stranám uvedeným v tomto odseku, ktoré sú oprávnené sa k nim vyjadriť.

…“

11

Kyselina vínna sa používa najmä pri výrobe vína a ďalších nápojov ako potravinárska prísada a ako inhibítor v sadre. Tak v Európskej únii, ako aj v Argentíne sa kyselina L+ vínna vyrába z vedľajších produktov pri výrobe vína, známych ako vínny kal. V Číne sa kyselina L+ vínna a kyselina DL vínna vyrábajú z benzénu. Kyselina vínna vyrobená prostredníctvom chemickej syntézy má rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a je určená na rovnaké základné spôsoby použitia ako kyselina vínna vyrobená z vedľajších produktov pri výrobe vína.

12

Changmao Biochemical Engineering je čínskym vyvážajúcim výrobcom kyseliny vínnej. Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA, Distillerie Mazzari SpA, Caviro Distillerie Srl a Comercial Química Sarasa SL sú výrobcami kyseliny vínnej v Únii.

13

V nadväznosti na podnet týkajúci sa dumpingových praktík v oblasti kyseliny vínnej, ktorý 24. septembra 2004 podali viacerí výrobcovia usadení v Únii, medzi nimi Industria Chimica Valenzana (ICV), Distillerie Mazzari a Comercial Química Sarasa, Komisia uverejnila 30. októbra 2004 v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí antidumpingového konania v súvislosti s dovozom kyseliny vínnej pochádzajúcej z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ C 267, 2004, s. 4).

14

Dňa 27. júla 2005 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 1259/2005 o uložení dočasného antidumpingového cla na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 200, 2005, s. 73).

15

Dňa 23. januára 2006 Rada prijala nariadenie (ES) č. 130/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 23, 2006, s. 1).

16

Týmto nariadením Rada na jednej strane potvrdila štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (ŠTH), ktorý nariadenie č. 1259/2005 priznáva spoločnostiam Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory, ďalšiemu čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi kyseliny vínnej, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 21. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 340, 2005, s. 17), čo im umožnilo využívať individuálne zaobchádzanie podľa článku 9 ods. 5 tohto nariadenia. V dôsledku toho bola normálna hodnota predmetných výrobkov vypočítaná na základe ich skutočných predajných cien uplatňovaných na domácom trhu každej spoločnosti.

17

Na druhej strane, pokiaľ ide o ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, normálna hodnota bola vypočítaná na základe skutočnej predajnej ceny uplatňovanej na domácom trhu výrobcov z analogickej referenčnej krajiny, teda Argentíny.

18

Na základe týchto metód výpočtu boli na tovary vyrobené spoločnosťami Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory uložené antidumpingové clá vo výške 10,1 a 4,7 %, zatiaľ čo ostatným čínskym výrobcom bolo uložené antidumpingové clo vo výške 34,9 %.

19

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 211, 2010, s. 11) 4. augusta 2010 bola Komisii 27. októbra 2010 doručená žiadosť o preskúmanie týchto opatrení, ktorú podalo päť výrobcov kyseliny vínnej v Únii, ktorí boli žalobkyňami v prvostupňovom konaní. Dňa 26. januára 2011 Komisia uverejnila oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti uvedených opatrení (Ú. v. EÚ C 24, 2011, s. 14).

20

Dňa 9. júna 2011 títo výrobcovia podali žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie týkajúcu sa dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, spoločností Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory, na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v tomto zmysle 29. júla 2011 (Ú. v. EÚ C 223, 2011, s. 16).

21

Dňa 16. apríla 2012 Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa na základe preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidampingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 110, 2012, s. 3), ktoré zachovalo antidumpingové clá zavedené nariadením č. 130/2006.

22

V ten istý deň Komisia oznámila žalobkyniam v prvostupňovom konaní dokument o konečných informáciách obsahujúci podstatné skutočnosti a dôvody, na základe ktorých chcela odporučiť zmenu platných antidumpingových opatrení. V ten istý deň títo účastníci konania zaslali žiadosť o objasnenie výpočtu normálnej hodnoty, na ktorú uvedená inštitúcia odpovedala listom z 19. apríla 2012.

23

Dňa 25. apríla 2012 uvedení účastníci konania zaslali Komisii svoje pripomienky k dokumentu o konečných informáciách, pričom najmä kritizovali údajnú zmenu metodológie použitej na výpočet normálnej hodnoty. Okrem toho požiadali o vypočutie so zástupcami Komisie, ktoré sa konalo 10. mája 2012 a v priebehu ktorého mohli vzniesť svoje námietky. Navyše títo účastníci konania predložili dodatočné písomné pripomienky 16. mája a 7. júna 2012.

24

Dňa 26. júna 2012 bolo po skončení čiastočného predbežného preskúmania uvedeného v bode 20 tohto rozsudku prijaté sporné nariadenie. Týmto nariadením Rada zamietla spoločnostiam Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory ŠTH, ktorý predtým požívali, a po vytvorení normálnej hodnoty na základe informácií poskytnutých spolupracujúcim výrobcom v analogickej krajine, konkrétne v Argentíne, uplatnila na výrobky vyrábané týmito dvoma čínskymi vyvážajúcimi výrobcami antidumpingové clá so sadzbami 13,1 a 8,3 %.

25

Keďže žalobkyne v prvostupňovom konaní sa domnievali, že takto uložené antidumpingové clá neboli dostatočne vysoké na nápravu rozsahu dumpingu uplatňovaného uvedenými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, a teda na odstránenie ujmy spôsobenej európskemu výrobnému odvetviu, podali na Všeobecnom súde žalobu o neplatnosť sporného nariadenia, o ktorej Všeobecný súd rozhodol napadnutým rozsudkom.

26

Keďže Changmao Biochemical Engineering sa domnievala, že antidumpingové clá uložené sporným nariadením boli príliš vysoké, tiež podala na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia tohto nariadenia v rozsahu, v akom sa jej týka. Rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372), Všeobecný súd vyhovel piatemu žalobnému dôvodu procesnej povahy, ktorý uviedla Changmao Biochemical Engineering. Preto zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa na ňu uplatňovalo, z dôvodu, že Rada a Komisia tým, že jej odmietli poskytnúť informácie týkajúce sa cenového rozdielu medzi kyselinou DL vínnou a kyselinou L+ vínnou, pričom tento rozdiel predstavuje jeden zo základných prvkov pre výpočet normálnej hodnoty kyseliny DL, porušili právo na obhajobu, ako aj článok 20 ods. 2 základného nariadenia. Proti tomuto rozsudku Všeobecného súdu nebolo podané odvolanie.

27

Vo svojom oznámení týkajúcom sa tohto rozsudku (Ú. v. EÚ C 296, 2017, s. 16, ďalej len „oznámenie zo 7. septembra 2017“) Komisia, pokiaľ ide o rozsah opätovného otvorenia dumpingového konania, na jednej strane uviedla, že „postup, z ktorého [sporné nariadenie] vychádza, [možno] obnoviť presne v tom bode, v ktorom došlo k nezrovnalosti. V súlade s tým a s cieľom vyhovieť rozsudku Všeobecného súdu z 1. júna 2017 má Komisia možnosť dosiahnuť nápravu tých aspektov konania, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo tie časti, ktoré nie sú rozsudkom dotknuté, sa ponechajú nezmenené“. Na druhej strane spresnila, že „zistenia uvedené [v spornom] nariadení, voči ktorým nebola vznesená námietka alebo voči ktorým bola vznesená námietka, ktorá však bola zamietnutá rozsudkom Všeobecného súdu alebo ktorú Všeobecný súd neskúmal, a preto neviedla k zrušeniu [sporného] nariadenia, platia ďalej“. Táto inštitúcia navyše uviedla, že „toto opätovné otvorenie je rozsahom obmedzené na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v súvislosti so spoločnosťou Changmao Biochemical Engineering Co Ltd. Opätovným otvorením nie sú dotknuté iné prešetrovania. Vykonávacie nariadenie [č. 349/2012] je preto stále platné, pokiaľ ide o dotknutého vyvážajúceho výrobcu“.

28

Komisia súbežne s tým prijala nové opatrenia podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, ktoré viedli k tomu, že 28. júna 2018 bolo prijaté vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/921, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (Ú. v. EÚ L 164, 2018, s. 14). Týmto nariadením Komisia najmä ponechala na sadzbe 10,1 % antidumpingové clo uložené spoločnosti Changmao Biochemical Engineering nariadením č. 349/2012. Navyše v bode 58 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v časti 2.1.4 tohto nariadenia, ktorej predmetom je výpočet dumpingového rozpätia spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, spresnila, že „keďže… lehota na podanie odvolania proti tomuto rozsudku ešte plynie, v tomto okamihu nie je možné dospieť na tomto základe k žiadnym konečným zisteniam.“

29

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. septembra 2012 podali žalobkyne v prvostupňovom konaní žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.

30

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. júna 2015 Rada vzniesla námietku neprípustnosti založenú na nedostatku aktívnej legitimácie a záujmu na konaní žalobkýň v prvostupňovom konaní, ktorá bola uznesením Všeobecného súdu z 20. júla 2016 spojená s konaním vo veci samej.

31

Rozhodnutím z 9. septembra 2016 a uznesením z 15. septembra 2016 predseda šiestej komory Všeobecného súdu povolil Komisii a spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, aby vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, pričom spresnil, že keďže ich návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v tomto ohľade, bude im umožnené, aby na základe správy pre pojednávanie, ktorá im bola doručená, predložili svoje pripomienky počas ústnej časti konania.

32

Na podporu svojej žaloby žalobkyne v prvostupňovom konaní uviedli päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na porušení článku 11 ods. 9 základného nariadenia z dôvodu zmeny metodológie použitej na výpočet normálnej hodnoty, druhý až štvrtý na nesprávnom použití vytvorenej normálnej hodnoty a nesprávnom spôsobe vytvorenia tejto hodnoty a napokon piaty na porušení práva na obhajobu a povinnosti odôvodnenia.

33

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne v prvostupňovom konaní tvrdili, že Rada tým, že zmenila metodológiu použitú na výpočet normálnej hodnoty bez toho, aby to odôvodňovala zmena okolností, a to tým, že „vytvorila“ normálnu hodnotu používanú na výpočet dumpingového rozpätia dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týkalo čiastočné predbežné preskúmanie, namiesto toho, aby použila „skutočné ceny uplatňované na domácom trhu v analogickej krajine“, ako to urobila vo vzťahu k všetkým ostatným výrobcom, ktorým nebol priznaný ŠTH v pôvodnom konaní, porušila tento článok 11 ods. 9.

34

Všeobecný súd po tom, ako zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Radou, vyhovel prvému žalobnému dôvodu a na tomto základe zrušil sporné nariadenie bez toho, aby rozhodol o ostatných žalobných dôvodoch.

35

Na návrh žalobkýň v prvostupňovom konaní zachoval antidumpingové clo zavedené sporným nariadením, pokiaľ ide o Ninghai Organic Chemical Factory, až kým Komisia a Rada neprijmú opatrenia na vykonanie napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o Changmao Biochemical Engineering, Všeobecný súd v podstate rozhodol, že z dôvodu zrušenia sporného nariadenia vyhláseného rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372), nemožno vo vzťahu k tejto spoločnosti toto clo zachovať.

36

Changmao Biochemical Engineering vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

37

Distillerie Bonollo, Industria Chimica Valenzana (ICV), Distillerie Mazzari a Caviro Distillerie (ďalej spoločne len „Distillerie Bonollo a i.“) navrhujú, aby Súdny dvor:

38

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

39

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

40

Vo svojom vzájomnom odvolaní Komisia, ktorú podporuje Rada, navrhuje, aby Súdny dvor:

41

Changmao Biochemical Engineering navrhuje, aby Súdny dvor:

42

Distillerie Bonollo a i. navrhujú, aby Súdny dvor:

43

Vzájomné odvolanie podané Komisiou má v prvom rade za cieľ spochybniť prípustnosť žaloby na prvom stupni, čo predstavuje predbežnú otázku vo vzťahu k meritórnym otázkam položeným v hlavnom odvolaní. Je teda potrebné preskúmať ho ako prvé.

44

Na podporu svojho vzájomného odvolania Komisia, ktorú podporuje Rada, uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod, uvedený ako hlavný, je založený jednak na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď považoval za prípustné štyri vecné žalobné dôvody uvedené žalobkyňami v prvostupňovom konaní, a teda žalobu v celom rozsahu, a jednak na návrhu Komisie zamietnuť ako nedôvodný piaty žalobný dôvod procesnej povahy, ktorý uviedli žalobkyne v prvostupňovom konaní na Všeobecnom súde. Druhý odvolací dôvod uvedený subsidiárne je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď formuláciou použitou v bode 2 výroku napadnutého rozsudku dal Rade oprávnenie prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku, hoci na tento účel disponovala výlučnou právomocou Komisia.

45

Prvý odvolací dôvod má dve časti. V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd podal extenzívny výklad podmienky týkajúcej sa skutočnosti, keď je žalobca „priamo dotknutý“ aktom, ktorého zrušenie navrhuje, stanovenej v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu Komisia v podstate tvrdí, že piaty žalobný dôvod uvedený žalobkyňami v prvostupňovom konaní na Všeobecnom súde, založený na porušení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia, treba zamietnuť ako nedôvodný.

46

Prvou časťou tohto odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 51 až 73 napadnutého rozsudku, Komisia v podstate Všeobecnému súdu vytýka, že dospel k záveru, že žalobkyne v prvostupňovom konaní boli priamo dotknuté sporným nariadením v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

47

Komisia po prvé uvádza, že posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bode 51 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „v rozpore s tým, čo uvádza Rada a Komisia, reštriktívny výklad požiadavky priamej dotknutosti právnej situácie žalobkýň nemožno prijať“, treba dať do súvislosti s posúdením uvedeným v bode 93 tohto rozsudku, podľa ktorého podmienka, podľa ktorej osoba môže podať žalobu proti nariadeniu iba vtedy, ak je dotknutá nielen priamo, ale aj osobne, „sa má vykladať vo svetle práva na účinnú súdnu ochranu“. Zo spoločného výkladu týchto bodov vyplýva, že Všeobecný súd vychádzal z tohto práva na účely extenzívneho výkladu podmienky týkajúcej sa „priamej dotknutosti“. Takýto výklad je jednak v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v oblasti prípustnosti, najmä s rozsudkom z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 97, ako aj citovaná judikatúra), a jednak vedie k zmene článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ v rozpore s výlučnou právomocou, ktorá sa v tomto ohľade priznáva normotvornej moci Únie. Podľa Komisie navyše výklad, ktorý podal Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873), pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa priamej dotknutosti, nemožno uplatniť v prejednávanej veci hlavne z dôvodu výrazných rozdielov medzi oblasťou štátnej pomoci a oblasťou antidumpingu, do ktorých patria tieto dve veci.

48

Komisia sa po druhé domnieva, že netreba zmierniť podmienku týkajúcu sa „priamej dotknutosti“ tak, aby sa od žalobcu vyžadovalo len to, aby bol vecne dotknutý aktom, ktorého zrušenie navrhuje. Je preto potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry, podľa ktorej sa vyžaduje, aby napadnutý akt Únie vyvolával účinky na právne postavenie žalobcu. Podľa nej však na to, aby sa sporné nariadenie mohlo považovať za nariadenie vyvolávajúce účinky na právne postavenie žalobkýň v prvostupňovom konaní, musí im priznávať hmotné právo vo forme subjektívneho práva na uloženie antidumpingových ciel na konkrétnej úrovni. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že napadnutý rozsudok obsahuje rozporuplné odôvodnenie, keďže Všeobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku uznal, že žalobkyne v prvostupňovom konaní nemali subjektívne právo na uloženie antidumpingových ciel na konkrétnej úrovni, pričom prípustnosť vecných žalobných dôvodov založil na konštatovaní uvedenom v bode 59 tohto rozsudku, že sa snažili dosiahnuť, aby Komisia a Rada prijali adekvátne opatrenia na vyváženie dumpingu, ktorý im spôsobuje ujmu.

49

Podľa Komisie môže byť toto konštatovanie predmetom dvoch výkladov. Na jednej strane Všeobecný súd mohol predpokladať, že žalobkyne v prvostupňovom konaní majú hmotné právo na dosiahnutie určitého výsledku zisťovania vo forme konkrétnej úrovne tarifnej ochrany, hoci článok 21 základného nariadenia takéto právo vôbec nezavádza.

50

Na druhej strane toto konštatovanie možno vykladať ako náznak predpokladu Všeobecného súdu, že žalobkyne v prvostupňovom konaní majú širšie hmotné právo na správne uplatňovanie ustanovení základného nariadenia, chápané nielen z hľadiska konania, ale aj vecnej stránky, pokiaľ sa možno domnievať, že ich vlastné záujmy boli dotknuté. Podľa Komisie však neexistuje žiadny dôvod priznať výrobnému odvetviu kyseliny vínnej v Únii takéto hmotné právo na správne uplatnenie základného nariadenia tak, aby mohli brániť svoje záujmy, keďže toto nariadenie nezaručuje nárok konkrétnej kategórie účastníkov trhu na dosiahnutie určitého výsledku.

51

Komisia sa napokon po tretie domnieva, že Všeobecný súd sa v bode 59 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že žalobkyne v prvostupňovom konaní boli priamo dotknuté sporným nariadením z dôvodu, že opatrenia prijaté na záver konania o čiastočnom predbežnom preskúmaní boli určené na vyváženie ujmy, ktorú utrpeli „ako konkurenční výrobcovia pôsobiaci na tom istom trhu“, hoci sporné nariadenie neobsahuje žiadny záver, pokiaľ ide o ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie. Závery týkajúce sa tejto ujmy sa totiž nenachádzajú v spornom nariadení, ale v nariadení č. 349/2012, ktoré nebolo preskúmané v rámci predmetného sporu. Podľa Komisie sa mala otázka, či sporné nariadenie priamo ovplyvnilo právne postavenie žalobkýň v prvostupňovom konaní, preskúmať z hľadiska právnych účinkov samotného sporného nariadenia, a nie z hľadiska skorších aktov, ktoré majú spojitosť s týmto nariadením. Iným rozhodnutím by sa vytvárala „domnienka priamej dotknutosti“ v prípade všetkých právnych aktov, ktoré sú spojené, hoci takáto domnienka nie je v Zmluve o FEÚ stanovená.

52

Rada a Changmao Biochemical Engineering súhlasia s argumentáciou Komisie. Rada okrem toho uvádza, že nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom usadeným mimo Únie, nemôže vyvolávať právne účinky voči výrobcom Únie z dôvodu, že títo výrobcovia neplatia antidumpingové clá.

53

Distillerie Bonollo a i. sa domnievajú, že prvá časť tohto odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

54

Treba pripomenúť, že prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. V prvom prípade možno takúto žalobu podať za predpokladu, že sa jej tento akt priamo a osobne týka. V druhom prípade môže takáto osoba podať žalobu proti regulačnému aktu nevyžadujúcemu vykonávacie opatrenia, pokiaľ sa jej tento regulačný akt priamo týka (rozsudok z 18. októbra 2018, Internacional de Productos Metálicos/Komisia, C‑145/17 P, EU:C:2018:839, bod 32 a citovaná judikatúra).

55

Podmienky prípustnosti upravené v tomto ustanovení sa musia vykladať so zreteľom na základné právo na účinnú súdnu ochranu, ako ho zakotvuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie, bez toho, aby tento výklad viedol k odchýleniu sa od podmienok výslovne upravených v Zmluve o FEÚ (rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P, EU:C:2015:284, bod 44 a citovaná judikatúra).

56

Všeobecný súd po tom, čo v bodoch 47 až 93 napadnutého rozsudku skúmal, či žalobkyne v prvostupňovom konaní majú v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti spornému nariadeniu, dospel v bode 94 napadnutého rozsudku k záveru, že sú priamo a osobne dotknuté týmto nariadením.

57

V rámci prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania Komisia v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne usúdil, že žaloba podaná žalobkyňami v prvostupňovom konaní je prípustná, hoci podľa nej títo účastníci konania neboli uvedeným nariadením priamo dotknutí.

58

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry podmienka, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá opatrením, ktoré je predmetom žaloby, vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to, aby napadnuté opatrenie jednak malo priame účinky na právne postavenie tejto osoby a jednak neponechávalo priestor na voľnú úvahu adresátom povereným jeho uplatňovaním, pričom toto uplatňovanie má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudok z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i., C‑663/17 P, C‑665/17 P a C‑669/17 P, EU:C:2019:923, bod 103, ako aj citovaná judikatúra).

59

V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 50 napadnutého rozsudku, členské štáty poverené vykonaním sporného nariadenia nemali žiadnu mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o sadzbu antidumpingového cla stanovenú týmto nariadením a uplatnenie tejto sadzby na predmetné výrobky. Všeobecný súd teda správne usúdil, že druhé kritérium bolo splnené.

60

Pri preskúmavaní prvého kritéria Všeobecný súd v bodoch 55 až 58 napadnutého rozsudku pripomenul relevantnú judikatúru Súdneho dvora, medzi ktorú patrí najmä rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia (264/82, EU:C:1985:119), ktorý sa týkal situácie porovnateľnej so situáciou v prejednávanej veci a v ktorom Súdny dvor rozhodol, že žalobkyňa, o ktorú išlo v danej veci, konkrétne európsky výrobca, ktorý sa domnieval, že antidumpingové clá uložené jeho konkurentom neboli dostatočne vysoké, bola priamo dotknutá nariadením, ktorého zrušenie navrhovala. V bode 59 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že „[sporným] nariadením sa ukončilo čiastočné predbežné preskúmanie začaté na žiadosť [žalobkýň v prvostupňovom konaní] tým, že sa zmenilo antidumpingové clo uplatniteľné na dovozy dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov. Podaním ich žiadosti o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia chceli [žalobkyne v prvostupňovom konaní] dosiahnuť, že Komisia a Rada prijmú adekvátne opatrenia na vyváženie dumpingu, ktorý im spôsobuje ujmu. Keďže [žalobkyne v prvostupňovom konaní] dali podnet na konanie o čiastočnom predbežnom preskúmaní a opatrenia prijaté po ukončení tohto konania boli určené na vyváženie dumpingu, ktorým boli poškodené ako konkurenční výrobcovia pôsobiaci na tom istom trhu, [sporné] nariadenie sa ich priamo dotýka.“

61

Pokiaľ ide o posúdenie ujmy uvádzanej žalobkyňami v prvostupňovom konaní, Všeobecný súd spresnil, že vykonávacie nariadenie č. 349/2012 poukazovalo na zníženie trhového podielu výrobcov v Únii o viac ako 7 percentuálnych bodov od roku 2007 do roku 2010, ako aj na zníženie miery zamestnanosti o 28 % počas toho istého obdobia. Okrem toho konštatoval, že z odôvodnení 62 a 80 tohto vykonávacieho nariadenia jasne vyplýva, že objem dovozov predmetných výrobkov do Únie pochádzajúcich od dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, dosiahol v roku 2010 podiel na trhu viac ako 12 % a výrobné odvetvie Únie zostáva zraniteľné voči poškodzujúcim účinkom dumpingu. Napokon Všeobecný súd po tom, ako zdôraznil, že samotná Rada pripustila, že sporné nariadenie nespochybňuje konštatovania uvedené vo vykonávacom nariadení č. 349/2012 týkajúce sa existencie značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ako aj existencie príčinnej súvislosti medzi dovozmi pochádzajúcimi z Číny vrátane dovozov dvoch dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov a uvedenou ujmou, konštatoval, že nemožno poprieť, že žalobkyne v prvostupňovom konaní čelili významným nepriaznivým účinkom dumpingových praktík, ktoré malo sporné nariadenie za cieľ odstrániť.

62

Otázku prípustnosti žaloby vznesenú Komisiou v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania treba preskúmať z hľadiska systému zavedeného základným nariadením a povahy v ňom upravených antidumpingových opatrení vzhľadom na ustanovenia článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

63

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak by nariadenia zavádzajúce antidumpingové clá na výrobky mali na základe svojej povahy a rozsahu normatívnu povahu, keďže sa uplatňujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty, nie je vylúčené, že by sa mohli týkať priamo a osobne niektorých z nich, konkrétne za určitých podmienok výrobcov uvedeného výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C‑76/01 P, EU:C:2003:511, bod 73, ako aj citovanú judikatúru). V tomto ohľade je potrebné preskúmať najmä úlohu žalobcu, ktorý je výrobcom, v rámci antidumpingového konania a jeho postavenie na trhu, ktorého sa týka napadnutá právna úprava (rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 12).

64

Súdny dvor navyše rozhodol, že takéto nariadenia sa tiež môžu priamo a osobne dotýkať okrem iného tých výrobných podnikov, ktoré sú schopné preukázať, že boli označené v aktoch Komisie alebo Rady alebo boli dotknuté predbežnými zisťovaniami (rozsudok z 15. februára 2001, Nachi Europe, C‑239/99, EU:C:2001:101, bod 21 a citovaná judikatúra).

65

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že výška antidumpingového cla sa musí vypočítať podľa záverov, ku ktorým Komisia alebo Rada dospela po skúmaní týkajúcom sa určenia existencie ujmy v zmysle článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia. Toto konštatovanie je potvrdené, ako o tom Súdny dvor už rozhodol, znením článku 9 ods. 4 tohto nariadenia v rozsahu, v akom v prvej vete upravuje „dumping a ním spôsobenú ujmu“ (rozsudok z 27. marca 2019, Canadian Solar Emea a i./Rada, C‑236/17 P, EU:C:2019:258, body 169 a 170).

66

Na účely stanovenia antidumpingového cla tak Komisia podľa posledného ustanovenia uvedeného v predchádzajúcom bode určuje nielen dumpingové rozpätie, ale aj rozpätie ujmy, ktoré sa vypočíta s ohľadom na sumu antidumpingového cla umožňujúcu odstrániť ujmu utrpenú výrobným odvetvím Únie. Tento výpočet umožňuje uložiť antidumpingové clo nie na základe dumpingového rozpätia, ale na základe rozpätia ujmy výrobného odvetvia Únie, ak je toto rozpätie nižšie ako dumpingové rozpätie – v súlade s pravidlom nižšieho cla, na ktoré tiež odkazuje generálny advokát v bode 93 svojich návrhov.

67

Ak bola určená výška antidumpingového cla, treba tiež posúdiť, ako to uviedol generálny advokát v bode 98 svojich návrhov, či je uloženie tohto cla odôvodnené vzhľadom na záujem Únie. Podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia totiž ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujem Únie si vyžaduje intervenciu v súlade s článkom 21 tohto nariadenia, uloží sa konečné antidumpingové clo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C‑76/01 P, EU:C:2003:511, bod 90).

68

V tomto ohľade treba pripomenúť, že článok 21 ods. 1 uvedeného nariadenia ukladá inštitúciám Únie príslušným na určenie, či je v záujme Únie prijať alebo predĺžiť antidumpingové opatrenia, hodnotiť všetky existujúce záujmy ako celok, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia, ako aj užívateľov a spotrebiteľov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebe vylúčiť vplyvy škodlivého dumpingu a obnoviť efektívnu konkurenciu. K takému určeniu môže dôjsť, len keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2 tohto článku (rozsudok z 15. júna 2017, T.KUP, C‑349/16, EU:C:2017:469, bod 42).

69

Navyše Súdny dvor v bodoch 25 a 31 rozsudku zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia (191/82, EU:C:1983:259), rozhodol, že nariadenie o ochrane pred dumpingovými praktikami a udeľovaním subvencií, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný predmetný rozsudok, uznáva existenciu oprávneného záujmu výrobcov Únie na zavedení antidumpingových opatrení a že v ich prospech definuje určité presné práva procesnej povahy. Preto ak sú uvedení výrobcovia poškodení dumpingovými praktikami krajín, ktoré nie sú členmi Únie, majú oprávnený záujem na uplatnení obranných opatrení Únie, a preto im musí byť priznané právo podať opravný prostriedok na základe právneho postavenia, ktoré im priznáva toto nariadenie.

70

Navyše z judikatúry vyplýva, že v rámci sporu týkajúceho sa platnosti nariadenia, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, ako je sporné nariadenie, Súdny dvor už uviedol, že za podniky, ktoré majú v zásade záujem na rozhodnutí sporu, treba považovať nielen podniky, ktorým bolo uložené konkrétne antidumpingové clo, a podniky dovážajúce výrobok dotknutý uvedeným nariadením, ktoré musia z tohto dôvodu platiť osobitné antidumpingové clo, ale aj podniky, ktoré Komisia považovala za súčasť výrobného odvetvia Únie zohľadňovaného v nariadení, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá, a ktoré sa aktívne zúčastňovali na správnom konaní vedúcom k prijatiu tohto nariadenia. Pokiaľ je totiž takéto nariadenie prijaté v nadväznosti na konštatovanie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, treba konštatovať, že tieto podniky môžu byť dotknuté prípadným zrušením predmetného nariadenia [pozri analogicky uznesenie predsedu Súdneho dvora z 13. októbra 2016, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings, C‑301/16 P, neuverejnené, EU:C:2016:796, body 12 a 13].

71

V prejednávanej veci treba v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 63 tohto rozsudku po prvé zohľadniť skutočnosť, že žalobkyne v prvostupňovom konaní zohrávali významnú úlohu vo všetkých etapách správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia. Ako to vyplýva z bodov 13 až 24 tohto rozsudku, títo účastníci konania stáli tak za pôvodnou sťažnosťou podanou Komisii, ktorou sa namietali dumpingové praktiky v oblasti kyseliny vínnej, ako aj za žiadosťami o preskúmanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovozy kyseliny vínnej s pôvodom v Číne a čiastočné predbežné preskúmanie týkajúce sa spoločností Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory, ktoré viedli k prijatiu nariadenia č. 349/2012 a sporného nariadenia. Ako to bolo navyše uvedené v bodoch 22 a 23 tohto rozsudku, v rámci zisťovaní začatých Komisiou v nadväznosti na tieto žiadosti o preskúmanie boli uvedení účastníci konania v postavení výrobcov Únie vypočutí, pokiaľ ide o ich písomné a ústne pripomienky, a od Komisie im boli poskytnuté vysvetlenia týkajúce sa ich žiadosti o objasnenie výpočtu normálnej hodnoty.

72

V tomto kontexte, pokiaľ ide o postavenie žalobkýň v prvostupňovom konaní na trhu dotknutom sporným nariadením, ako to vyplýva z bodu 87 napadnutého rozsudku, tieto sú zástupcami výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Medzi nimi sa okrem iného nachádza hlavný výrobca kyseliny vínnej v Únii, a to Distillerie Mazzari. Treba teda uviesť, že tí istí účastníci konania boli dotknutí predbežnými zisťovaniami v zmysle judikatúry citovanej v bode 63 tohto rozsudku z dôvodu ich významného prínosu v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia.

73

Po druhé z odôvodnenia 2 sporného nariadenia vyplýva, že žalobkyne v prvostupňovom konaní sú menovite identifikované v tomto nariadení ako výrobcovia Únie, ktorí podali žiadosť o predbežné preskúmanie. Navyše väčšina z nich nimi bola už od najskoršieho štádia konania, ako to vyplýva z odôvodnení 1 a 8 nariadenia č. 1259/2005. Navyše treba konštatovať, že títo účastníci boli kvalifikovaní, ako to vyplýva z bodu 1.2 tohto nariadenia, ako „príslušné strany konania“ alebo „zainteresované strany“. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 5 základného nariadenia môžu byť títo účastníci konania na žiadosť vypočutí pod podmienkou, že preukážu, že sú skutočne zainteresovanými stranami, ktorých sa výsledok konania môže týkať, a že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie. Keďže v prejednávanej veci, ako to bolo zdôraznené v bode 71 tohto rozsudku, boli žalobkyne v prvostupňovom konaní vypočuté v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, boli považované za účastníkov konania, ktorí môžu byť dotknutí výsledkom konania.

74

Po tretie treba uviesť, že tí istí účastníci konania boli dotknutí predbežnými zisťovaniami v zmysle judikatúry citovanej v bode 64 tohto rozsudku aj z dôvodu, že antidumpingové clo stanovené týmto nariadením bolo určené odkazom na ich osobitnú situáciu na trhu dotknutom týmto nariadením a ujmu, ktorú utrpeli v dôsledku dumpingových praktík, ktoré malo sporné nariadenie odstrániť.

75

Ako totiž vyplýva z odôvodnení 53 až 82 nariadenia č. 1259/2005, ktorých závery boli potvrdené v odôvodnení 27 nariadenia č. 130/2006, v nadväznosti na preskúmanie týkajúce sa vplyvu dovozov, ktoré sú predmetom zisteného dumpingu, na výrobné odvetvie Únie, bol vyvodený záver, že uvedené výrobné odvetvie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Komisia ďalej v odôvodneniach 115 až 118 nariadenia č. 1259/2005 konštatovala, že zavedenie dočasných opatrení je nevyhnutné, aby sa zabránilo zhoršeniu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie predmetnými dumpingovými dovozmi, a že tieto opatrenia musia byť zavedené na úrovni, ktorá je dostatočná na odstránenie účinkov škodlivého dumpingu. Tieto úvahy potvrdila Rada v bode 39 nariadenia č. 130/2006.

76

Keďže predmetné antidumpingové clo bolo stanovené podľa rozpätia ujmy, ktorá bola spôsobená zistenými dumpingovými dovozmi výrobnému odvetviu Únie, ktorého zástupcami boli žalobkyne v prvostupňovom konaní, a keďže títo účastníci konania boli vystavení vážnym negatívnym účinkom dumpingových praktík, ktoré malo sporné nariadenie odstrániť, je potrebné konštatovať, že uvedení účastníci konania mali legitímny záujem v zmysle judikatúry citovanej v bode 69 tohto rozsudku na uplatnení obranných opatrení Únie a že sa im preto má priznať právo na opravný prostriedok na základe právneho postavenia, ktoré im priznáva základné nariadenie.

77

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bodoch 49 až 59 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobkyne v prvostupňovom konaní stáli za konaním o čiastočnom predbežnom preskúmaní a opatrenia prijaté na konci tohto konania boli určené na vyváženie dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktorej boli obeťami ako konkurenční výrobcovia Únie pôsobiaci na rovnakom trhu ako dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia uvedení v spornom nariadení, vyvolávalo toto sporné nariadenie priame účinky na ich právne postavenie.

78

Toto posúdenie nemožno spochybniť tvrdeniami, ktoré uvádza Komisia a Rada, ako boli uvedené v bodoch 47 až 52 tohto rozsudku.

79

Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie, ktoré Komisia vyvodzuje z toho, že Všeobecný súd na účely rozšírenia podmienky „priamej dotknutosti“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ vychádzal zo zásady účinnej súdnej ochrany, stačí konštatovať, že Všeobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku odkázal na túto zásadu nadbytočne.

80

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora tvrdenia smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré má nadbytočnú povahu, aj keby boli dôvodné, nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozsudku (rozsudok z 19. apríla 2007, ÚHVT/Celltech, C‑273/05 P, EU:C:2007:224, bod 56).

81

Z toho vyplýva, že toto prvé tvrdenie sa musí zamietnuť ako neúčinné.

82

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie, v rámci ktorého sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že žalobkyne v prvostupňovom konaní boli priamo dotknuté sporným nariadením len preto, že toto nariadenie vyvolávalo účinky na ich materiálnu situáciu, treba pripomenúť, ako to bolo uvedené v bodoch 71 až 77 tohto rozsudku, že uvedené nariadenie sa dotýka týchto účastníkov konania nielen z dôvodu ich materiálnej situácie, ale aj z dôvodu ich právneho postavenia v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia.

83

Toto tvrdenie musí byť preto zamietnuté ako nedôvodné.

84

Navyše vzhľadom na skutočnosť, že na jednej strane bolo v prejednávanej veci kritérium „priamej dotknutosti“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ chápané vo svetle systému zavedeného základným nariadením a povahy v ňom stanovených antidumpingových opatrení, ako to vyplýva z bodov 62 až 77 tohto rozsudku, argumentácia Komisie týkajúca sa prípadného prebratia prístupu, ktorý Súdny dvor uplatnil vo vzťahu k tomuto kritériu v rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci (C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873), prijatom v oblasti štátnej pomoci, do oblasti antidumpingu, je v každom prípade neúčinná.

85

Keďže na druhej strane bolo preukázané, ako to vyplýva z bodov 71 až 77 a 82 tohto rozsudku, že sporné nariadenie má vplyv na právne postavenie žalobkýň v prvostupňovom konaní, treba zamietnuť ako neúčinné tak argumentáciu Komisie týkajúcu sa údajnej potreby, pokiaľ ide o toto nariadenie, priznať týmto účastníkom konania hmotné právo vo forme subjektívneho práva na zavedenie antidumpingových ciel na konkrétnej úrovni, ako aj tvrdenie Rady, podľa ktorého uvedené nariadenie nemôže vyvolávať účinky na právne postavenie uvedených účastníkov konania, keďže títo účastníci konania neplatia antidumpingové clo, pokiaľ ide o predmetný výrobok.

86

Komisia sa po tretie nesprávne domnieva, že ujma spôsobená žalobkyniam v prvostupňovom konaní nebola posúdená v spornom nariadení, ale v nariadení č. 349/2012, ktoré nebolo preskúmané v rámci predmetného sporu. Postačuje totiž konštatovať, že z bodov 86 až 89 napadnutého rozsudku vyplýva, že Rada v rámci konania na Všeobecnom súde uznala, že sporným nariadením, prijatým dva mesiace po nariadení č. 349/2012, sa nespochybňujú konštatovania stanovené týmto nariadením týkajúce sa existencie tak značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ako aj príčinnej súvislosti medzi dovozmi pochádzajúcimi z Číny vrátane dovozov dvoch dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov a uvedenou ujmou.

87

V dôsledku toho treba toto tvrdenie zamietnuť ako nedôvodné.

88

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba prvú časť prvého odvolacieho dôvodu uvedeného Komisiou v jej vzájomnom odvolaní zamietnuť ako čiastočne neúčinnú a čiastočne nedôvodnú.

89

V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu Komisia podporovaná Radou a spoločnosťou Changmao Biochemical Engineering v podstate tvrdí, že za predpokladu, že by Súdny dvor rozhodol vyhovieť prvej časti tohto odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania a na tomto základe zrušiť napadnutý rozsudok, je potrebné zamietnuť piaty žalobný dôvod uvedený žalobkyňami v prvostupňovom konaní pred Všeobecným súdom, založený na porušení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia, ako nedôvodný.

90

Distillerie Bonollo a i. spochybňujú prípustnosť návrhu Komisie na zamietnutie piateho žalobného dôvodu uvedeného na Všeobecnom súde ako nedôvodného.

91

V tejto súvislosti stačí konštatovať, ako to bolo zdôraznené v bode 89 tohto rozsudku, že Komisia túto druhú časť prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania vzniesla len subsidiárne za predpokladu, že by Súdny dvor rozhodol vyhovieť prvej časti tohto odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania a na tomto základe zrušiť napadnutý rozsudok.

92

Ako to vyplýva z bodu 88 tohto rozsudku, keďže prvej časti tohto odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania sa nevyhovelo, druhá časť tohto odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá ako v každom prípade neúčinná.

93

V rámci druhého odvolacieho dôvodu uvedeného subsidiárne pre prípad, že by Súdny dvor rozhodol nezrušiť napadnutý rozsudok, Komisia podporovaná Radou a spoločnosťou Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v druhom bode výroku tohto rozsudku rozhodol zachovať účinky sporného nariadenia, až kým nielen Komisia, ale aj Rada prijmú opatrenia na vykonanie uvedeného rozsudku. Tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v tomto bode zveril právomoc prijať antidumpingové opatrenia Rade, porušil nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 37/2014 z 15. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1), ktoré priznáva Komisii výlučnú právomoc v tejto oblasti, vrátane prípadu, keď sa antidumpingové opatrenia týkali ciel pôvodne prijatých Radou pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a opätovne zavedených po opätovnom začatí zisťovania v rámci výkonu rozsudku súdov Únie, ktorým sa tieto clá zrušujú.

94

Distillerie Bonollo a i. spochybňujú túto argumentáciu. Uvádzajú, že hoci nariadenie č. 37/2014 malo za následok prevod právomoci na Komisiu, pokiaľ ide o prijatie konečných antidumpingových opatrení, ku dňu podania návrhu na začatie konania v tejto veci, teda k 28. septembru 2012, mala túto právomoc Rada, ktorá bola navyše „pôvodným architektom“ sporného nariadenia. Distillerie Bonollo a i. v tejto súvislosti pripomínajú, že podľa článku 266 ZFEÚ prináleží inštitúcii, ktorá vydala napadnutý akt, prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudkom súdov Únie, pričom spresňujú, že v prejednávanej veci to tak už nemôže byť. Preto sa domnievajú, že Všeobecný súd sa v bode 2 výroku napadnutého rozsudku v skutočnosti pokúsil vyriešiť túto otázku prevodu právomocí. Navyše tento bod treba vykladať v tom zmysle, že Komisia nie je v žiadnom prípade zbavená povinností, ktoré jej v tomto ohľade prislúchajú.

95

Treba uviesť, ako to konštatuje generálny advokát v bode 127 svojich návrhov, že článkom 1 nariadenia č. 37/2014 sa mení článok 9 ods. 4 základného nariadenia v tom zmysle, že konečné antidumpingové clá, ktoré predtým ukladala Rada, už ukladá Komisia.

96

Aj keď pred zmenou, ku ktorej došlo nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 37/2014, sa článkom 9 ods. 4 základného nariadenia zverovala právomoc ukladať antidumpingové clá Rade, toto ustanovenie základného nariadenia, zmeneného nariadením č. 37/2014, následne prevzaté nariadením 2016/1036, upravuje, že ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujem Únie si vyžaduje intervenciu v súlade s článkom 21, Komisia uloží konečné antidumpingové clo.

97

V tejto súvislosti Súdny dvor už v podstate rozhodol, že uvedené ustanovenie v znení zmien v spojení s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia predstavuje právny základ, ktorý Komisiu oprávňuje nielen uložiť antidumpingové clá nariadením, ale aj opätovne zaviesť takéto clá v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku, ktorým sa zrušuje nariadenie ukladajúce antidumpingové clá (rozsudok z 19. júna 2019, C & J Clark International, C‑612/16, neuverejnený, EU:C:2019:508, body 42 a 43, ako aj citovaná judikatúra).

98

V prejednávanej veci možno tak, ako to uviedol generálny advokát v bode 128 svojich návrhov, prijať opatrenia na vykonanie napadnutého rozsudku len odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku, teda po 3. máji 2018. Keďže k týmto opatreniam môže dôjsť až po nadobudnutí účinnosti nariadenia 2016/1036, teda po 20. júli 2016, musia byť založené na článku 9 ods. 4 tohto nariadenia v spojení s jeho článkom 14 ods. 1 Z toho vyplýva, že len Komisia má právomoc prijať tieto opatrenia.

99

V dôsledku toho treba konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 2 výroku napadnutého rozsudku rozhodol, že nielen Komisii, ale aj Rade prislúcha prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku.

100

Toto posúdenie nemožno spochybniť argumentáciou spoločností Distillerie Bonollo a i. založenou na povinnostiach Rady ako inštitúcie, ktorá vydala sporné nariadenie, na základe článku 266 ZFEÚ.

101

Je pravda, že podľa tohto ustanovenia inštitúcia Únie, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný Súdnym dvorom alebo Všeobecným súdom, musí prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom zrušujúcim tento akt (rozsudky zo 14. júna 2016, Komisia/McBride a i., C‑361/14 P, EU:C:2016:434, bod 35, ako aj z 19. júna 2019, C & J Clark International, C‑612/16, neuverejnený, EU:C:2019:508, bod 37).

102

Pred prijatím týchto opatrení inštitúciou, ktorá vydala zrušený akt, sa však kladie otázka jej právomoci, lebo inštitúcie Únie môžu konať len v medziach zverených právomocí (rozsudok zo 14. júna 2016, Komisia/McBride a i., C‑361/14 P, EU:C:2016:434, bod 36). Zásady inštitucionálnej rovnováhy a prenesenia právomocí, ako sú zakotvené v článku 13 ods. 2 ZEÚ, totiž vyžadujú, aby každá inštitúcia konala v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené Zmluvami, v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich stanovenými (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, Rada/Komisia, C‑660/13, EU:C:2016:616, body 31 a 32, ako aj citovanú judikatúru).

103

Aj keď je teda pravda, že článok 266 ZFEÚ ukladá dotknutej inštitúcii povinnosť konať, nepredstavuje pre ňu zdroj právomoci, ani jej neumožňuje opierať sa o právny základ, ktorý bol medzitým zrušený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2019, C & J Clark International, C‑612/16, neuverejnený, EU:C:2019:508, bod 39 a citovanú judikatúru). Navyše podľa judikatúry jednak ustanovenie predstavujúce právny základ aktu, ktoré oprávňuje inštitúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platiť v okamihu jeho prijatia, a jednak procesné pravidlá sa vo všeobecnosti považujú za predpisy uplatniteľné od okamihu ich nadobudnutia platnosti (rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C‑352/09 P, EU:C:2011:191, bod 88 a citovaná judikatúra).

104

Za týchto podmienok treba vyhovieť druhému odvolaciemu dôvodu vzájomného odvolania v rozsahu, v akom sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Všeobecný súd v bode 2 výroku, založeného na tom, že Rada je povinná prijať opatrenia na vykonanie napadnutého rozsudku. Preto treba zrušiť bod 2 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd uložil Rade povinnosť prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku a v zostávajúcej časti vzájomné odvolanie zamietnuť.

105

V rámci svojho odvolania Changmao Biochemical Engineering uvádza jediný odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 130, 133, 134, 136, 137 a 139 až 141 napadnutého rozsudku a ktorým Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení v rámci analýzy, ktorú vykonal vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu, ktorý pred ním uviedli žalobkyne v prvostupňovom konaní.

106

Rada namieta neprípustnosť odvolania z dôvodu, že napadnutý rozsudok sa priamo nedotýka spoločnosti Changmao Biochemical Engineering v zmysle článku 56 druhého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

107

Komisia, ako aj Distillerie Bonollo a i. v prvom rade podporujú argumentáciu Rady.

108

Rada tvrdí, že napadnutý rozsudok sa priamo nedotýka odvolateľky, keďže sporné nariadenie už bolo zrušené v rozsahu, v akom sa na ňu uplatňovalo, rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372). Preto nie je prípustné, aby na základe podmienok stanovených v článku 56 druhom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podala predmetné odvolanie.

109

Rada po prvé na jednej strane uvádza, že tento rozsudok sa stal právoplatným pred vyhlásením napadnutého rozsudku. Na druhej strane tvrdí, že zrušenie sporného nariadenia vyhlásené rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372), vo vzťahu k spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, opäť uviedlo túto spoločnosť do situácie, v ktorej sa nachádzala pred prijatím tohto nariadenia, teda do situácie, na ktorú sa vzťahuje nariadenie č. 349/2012. Z tohto dôvodu sa treba domnievať, že zrušenie sporného nariadenia Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku a zachovanie jeho účinkov voči spoločnosti Ninghai Organic Chemical Factory nemôžu vyvolávať právne účinky na právne postavenie spoločnosti Changmao Biochemical Engineering.

110

Keďže neexistuje žiadny právny vzťah medzi odvolateľkou a spoločnosťou Ninghai Organic Chemical Factory, povinnosť príslušných inštitúcií podľa článku 266 ZFEÚ prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s napadnutým rozsudkom sa týka len výrobkov tohto podniku.

111

Rada sa navyše domnieva, že na základe postavenia spoločnosti Changmao Biochemical Engineering ako vedľajšieho účastníka konania na prvom stupni sa jej nepriznáva aktívna legitimácia na podanie predmetného odvolania.

112

Rada sa po druhé domnieva, že Changmao Biochemical Engineering si zamieňa právne účinky rozsudku z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372), s právnymi účinkami napadnutého rozsudku. Na rozdiel od jej argumentácie, podľa ktorej sa bodom 2 výroku napadnutého rozsudku v skutočnosti nariaďuje Komisii zvýšiť úroveň antidumpingových ciel uplatniteľnú na jej výrobky spôsobom uvedeným v odôvodneniach 55 až 57 nariadenia 2018/921, úroveň týchto ciel možno zmeniť vo vzťahu k dovozom výrobkov spoločnosti Changmao Biochemical Engineering až v nadväznosti na konanie začaté Komisiou oznámením zo 7. septembra 2017. Z odôvodnenia 58 nariadenia 2018/921 navyše nevyplýva, že by sa napadnutý rozsudok priamo dotýkal spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, takže ho nemožno vykladať tak, že jej priznáva aktívnu legitimáciu v rámci predmetného odvolania.

113

Rada po tretie tvrdí, že Changmao Biochemical Engineering nemá žiadny záujem na podaní odvolania proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že jeho zrušenie by jej neprinieslo žiadny prospech.

114

Podľa Rady po štvrté neprípustnosť predmetného odvolania neobmedzuje právo spoločnosti Changmao Biochemical Engineering na súd, pokiaľ ide o akty, ktoré sa jej priamo dotýkajú. Ak by totiž táto spoločnosť nebola spokojná s výsledkom zisťovania týkajúceho sa jej výrobkov po tom, čo Komisia opätovne otvorila dumpingové konanie, mohla by podať na Všeobecný súd žalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa nariaďuje toto opätovné otvorenie konania, teda rozhodnutiu, ktoré bude Komisia musieť prijať v nadväznosti na oznámenie zo 7. septembra 2017.

115

Komisia, ako aj Distillerie Bonollo a i. podporujú túto argumentáciu.

116

Komisia tiež pripomína, že generálna advokátka Kokott v bodoch 52 a 57 svojich návrhov v spojených veciach Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce (C‑293/13 P a C‑294/13 P, EU:C:2014:2439) uviedla, že „odvolateľ resp. navrhovateľ vzájomného odvolania je v zmysle článku 56 ods. 2 druhej vety [Štatútu Súdneho dvora Európskej únie] priamo dotknutý, ak napadnutý rozsudok vyvolal negatívnu zmenu jeho právneho postavenia alebo jeho hospodárskeho alebo nehmotného záujmu[, a že p]redmetný rozsudok teda musí pre neho predstavovať materiálnu nevýhodu.“ Komisia sa však domnieva, že vzhľadom na to, že sporné nariadenie bolo v prejednávanej veci zrušené rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372), v rozsahu, v akom sa uplatňovalo na odvolateľku, napadnutý rozsudok, ktorým Všeobecný súd zrušuje toto nariadenie, mení len právne postavenie spoločnosti Ninghai Organic Chemical Factory a nemá žiadny vplyv na právne postavenie spoločnosti Changmao Biochemical Engineering.

117

Komisia navyše spresňuje, že rozhodnutie, ktoré vyplýva z oznámenia zo 7. septembra 2017 o opätovnom začatí zisťovania v súvislosti s antidumpingovým clom týkajúceho sa dovozov kyseliny vínnej s pôvodom v Číne, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa uplatňuje na Changmao Biochemical Engineering, a jeho prevzatí do bodu, v ktorom došlo k nezrovnalosti, predstavovalo len prípravný akt a nemohlo zmeniť právne účinky vyplývajúce z výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý bol navyše vydaný po tomto prípravnom akte.

118

Distillerie Bonollo a i. tvrdia, že Changmao Biochemical Engineering svojou argumentáciou mení podmienku prípustnosti odvolaní podaných inými vedľajšími účastníkmi konania, než sú členské štáty a inštitúcie Únie, stanovenú v článku 56 druhom odseku druhej vete Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka skutočnosti, keď sa ich rozhodnutie Všeobecného súdu, ktorého zrušenie navrhujú, „priamo dotýka“, v tom zmysle, že títo účastníci konania by mohli podať odvolanie, ak rozhodnutie Všeobecného súdu môže viesť k prijatiu právneho aktu, ktorého účinky sa ešte neprejavili a ktorý sa ich teda môže dotýkať až v budúcnosti. Podľa spoločností Distillerie Bonollo a i. odvolateľka len preventívne odkazuje na samostatný a budúci právny akt, a to na nové vykonávacie nariadenie, ktoré by príslušné inštitúcie Únie mali prijať na účely dosiahnutia súladu s napadnutým rozsudkom, čo by tieto inštitúcie mohlo viesť k stanoveniu vyššieho dumpingového rozpätia, pokiaľ ide o kyselinu vínnu. V čase podania odvolania však táto argumentácia spočívala na čisto hypotetických úvahách.

119

Odvolateľka spochybňuje tieto tvrdenia v celom rozsahu. Na účely preukázania, že napadnutý rozsudok sa jej priamo dotýka v zmysle článku 56 druhého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, Changmao Biochemical Engineering teda tvrdí, že inštitúcie Únie budú musieť prijať na základe bodu 2 výroku tohto rozsudku antidumpingové opatrenia založené na odlišnej metóde výpočtu hodnoty predmetných výrobkov, než je metóda stanovená sporným nariadením. Metóda výpočtu „vytvorenej“ hodnoty použitá v tomto nariadení bude teda nahradená metódou týkajúcou sa „skutočnej domácej predajnej ceny výrobcov z analogickej referenčnej krajiny“, konkrétne Argentíny. Nový výpočet dumpingového rozpätia určený podľa tejto metódy by mal za následok, že na vývozy jej výrobkov do Únie sa zavedú oveľa vyššie antidumpingové clá, než je 13,1 %, ako to stanovuje sporné nariadenie, či 10,1 % podľa vykonávacieho nariadenia č. 349/2012, naposledy potvrdené vykonávacím nariadením 2018/921.

120

Podľa spoločnosti Changmao Biochemical Engineering z týchto skutočností jasne vyplýva, že bod 2 výroku napadnutého rozsudku sa jej priamo dotýka.

121

Odvolateľka dodáva, že v každom prípade spĺňa aj kritériá prípustnosti uvedené v rozsudku z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO (C‑172/01 P, C‑175/01 P, C‑176/01 P a C‑180/01 P, EU:C:2003:534), ktorým Súdny dvor v podstate uznal, že rozhodnutím Všeobecného súdu sú „priamo dotknutí“ vedľajší účastníci prvostupňového konania, ktorí by mohli byť vystavení riziku podania žaloby o náhradu škody na vnútroštátnych súdoch z dôvodu opatrení prijatých Komisiou, ktoré sa týkajú výkonu tohto rozhodnutia. Tvrdí, že v prejednávanej veci jej takéto riziko hrozí.

122

Podľa článku 56 druhého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý nie je členským štátom alebo inštitúciou Únie, podať odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu len vtedy, ak sa ho toto rozhodnutie „priamo dotýka“.

123

V prejednávanej veci, ako to tvrdia Rada, Komisia a Distillerie Bonollo a i., bolo sporné nariadenie zrušené v rozsahu, v akom sa uplatňovalo na odvolateľku v predmetnom odvolaní, rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada (T‑442/12, EU:T:2017:372), ktorý nadobudol právoplatnosť. Táto spoločnosť sa teda dostala do situácie, v ktorej sa nachádzala pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, teda do situácie, na ktorú sa vzťahuje vykonávacie nariadenie č. 349/2012, ktoré stanovovalo antidumpingové clo vo výške 10,1 % vo vzťahu k výrobkom spoločnosti Changmao Biochemical Engineering.

124

Ako to potvrdila Komisia na pojednávaní na Súdnom dvore, keďže preskúmanie, ktoré začala v nadväznosti na oznámenie zo 7. septembra 2017, bolo prerušené až do vyhlásenia rozsudku, ktorý mal Súdny dvor vyhlásiť v rámci predmetného konania, prípustnosť odvolania závisí výlučne od otázky, či sa napadnutý rozsudok priamo dotýka spoločnosti Changmao Biochemical Engineering v zmysle článku 56 druhého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

125

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zrušil sporné nariadenie z dôvodu, že vzhľadom na skutočnosť, že spoločnostiam Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory bol zamietnutý ďalší nárok na ŠTH, nebola normálna hodnota ich výrobkov určená v rámci konania o čiastočnom predbežnom preskúmaní „na základe domácich predajných cien v Argentíne“, ako to bolo v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH v pôvodnom konaní, ale bola „stanovená“„na základe výrobných nákladov v Argentíne“. Túto zmenu metodológie v porovnaní s výpočtom uskutočneným v rámci pôvodného konania vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom, ktorým nebol priznaný ŠTH, považoval Všeobecný súd za porušenie článku 11 ods. 9 základného nariadenia, keďže nebola založená na zmene okolností. Všeobecný súd navyše v bode 134 napadnutého rozsudku spresnil, že hoci zo sporného nariadenia vyplýva, že voľba takto použitej metodológie bola spôsobená rozdielmi, najmä v oblasti nákladov, medzi výrobnými postupmi kyseliny vínnej v Argentíne a Číne, teda medzi prirodzeným a syntetickým postupom, tieto rozdiely existovali a boli známe už v štádiu pôvodného konania.

126

Je potrebné zdôrazniť, že tvrdenie spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, podľa ktorého normálna hodnota vypočítaná nie „na základe výrobných nákladov v Argentíne“, ale na základe domácich argentínskych predajných cien, by mala za následok zavedenie ciel na oveľa vyššej úrovni, než je úroveň 13,1 % uložená sporným nariadením, nebolo spochybnené žiadnym z účastníkov konania, ktorí sa zúčastnili tohto konania. Preto rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO (C‑172/01 P, C‑175/01 P, C‑176/01 P a C‑180/01 P, EU:C:2003:534, bod 52), na ktorý odkazuje odvolateľka, skutočne existuje riziko, že opatrenia prijaté Komisiou v rámci výkonu napadnutého rozsudku sú v neprospech spoločnosti Changmao Biochemical Engineering a že táto spoločnosť bude vystavená riziku žalôb o zaplatenie antidumpingových ciel, ktoré sú oveľa vyššie ako clo, ktoré ukladá sporné nariadenie.

127

Ako to navyše vyplýva z bodu 1 výroku napadnutého rozsudku, sporné nariadenie sa zrušuje v celom rozsahu, a nie vo vzťahu k určitému vyvážajúcemu výrobcovi.

128

Z toho vyplýva, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 152 a 153 svojich návrhov, že Komisia musí v rámci výkonu tohto rozsudku prepočítať normálnu hodnotu na základe domácich argentínskych predajných cien nielen v prípade spoločnosti Ninghai Organic Chemical Factory, ale aj v prípade spoločnosti Changmao Biochemical Engineering.

129

V dôsledku toho treba konštatovať, že Changmao Biochemical Engineering je napadnutým rozsudkom priamo dotknutá v zmysle článku 56 druhého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a preto musí byť jej odvolanie vyhlásené za prípustné.

130

Tvrdenia Rady založené na oznámení zo 7. septembra 2017 nemajú v tejto súvislosti vplyv na posúdenie prípustnosti predmetného odvolania.

131

To isté platí o argumentácii spoločností Distillerie Bonollo a i., podľa ktorej nie je Changmao Biochemical Engineering priamo dotknutá napadnutým rozsudkom, ale opatreniami, ktoré neskôr prijmú inštitúcie Únie v rámci výkonu tohto rozsudku. Tvrdia, že odvolateľku možno považovať za priamo dotknutú uvedeným rozsudkom v zmysle článku 56 druhého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora Európskej únie až po prijatí týchto opatrení.

132

V tejto súvislosti stačí konštatovať, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 162 svojich návrhov, že keďže aktom zrušeným rozsudkom Všeobecného súdu je nariadenie, povinnosť Komisie prijať opatrenia na vykonanie tohto rozsudku vzniká až od skončenia konania o predmetnom odvolaní.

133

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť námietku neprípustnosti vznesenú Radou a vyhlásiť predmetné odvolanie za prípustné.

134

Jediný odvolací dôvod pozostáva z troch častí. V rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Rada zmenila metodológiu na účely stanovenia normálnej hodnoty predmetných výrobkov v rozpore s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia. Druhá časť uvedeného odvolacieho dôvodu je založená na neexistencii rozlišovania medzi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí spolupracovali, a tými, ktorí tak neurobili. Napokon v rámci tretej časti toho istého odvolacieho dôvodu tvrdí, že v napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu posúdeniu normálnej hodnoty v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom.

135

V rámci prvej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že Rada v rozpore s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia použila počas konania o čiastočnom preskúmaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, metódu výpočtu normálnej hodnoty odlišnú od tej, ktorá bola použitá počas pôvodného konania. Domnieva sa, že v prejednávanej veci bola uplatnená jedna a tá istá metóda. Rozdiel vo výsledku bol spôsobený špecifickými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a osobitne materiálnymi rozdielmi vo výrobe kyseliny vínnej v Argentíne a Číne.

136

Podľa odvolateľky by navyše skutočnosť, že Všeobecný súd sa domnieval, že použitie vytvorenej normálnej hodnoty a nie normálnej hodnoty založenej na skutočných predajných cenách v analogickej referenčnej krajine odráža zmenu metódy, ktorá je zakázaná podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia, znamenala nenáležité obmedzenie diskrečnej právomoci, ktorou disponujú inštitúcie Únie na účely vytvorenia normálnej hodnoty.

137

Odvolateľka dodáva, že aj za predpokladu, že by k takej zmene metódy došlo, bola by odôvodnená podstatnou zmenou okolností v priebehu konania o čiastočnom predbežnom preskúmaní, ktorá ovplyvnila operácie čínskych vývozcov a ktorá viedla k tomu, že nemohla ďalej využívať ŠTH, na ktorý sa mohla odvolávať počas pôvodného konania. Považuje za nesprávne, že Všeobecný súd nekvalifikoval stratu tohto štatútu ako zmenu okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia. Rada pritom počas konania o preskúmaní uplatnila normálnu hodnotu vytvorenú na základe výrobných nákladov v analogickej referenčnej krajine z dôvodu straty tohto štatútu.

138

Komisia tvrdí, že treba určiť, či sa má článok 11 ods. 9 základného nariadenia vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje reštriktívnym spôsobom, ktorý navrhuje odvolateľka, a to „podnik po podniku“ alebo extenzívnym spôsobom, ktorý Všeobecný súd použil v napadnutom rozsudku a ktorý v podstate zahŕňa porovnanie vykonávané „na základe jednotlivých zisťovaní“.

139

Komisia sa domnieva, že je potrebné prijať výklad Všeobecného súdu. Podľa nej možno z celkového kontextu článku 11 ods. 9 základného nariadenia vyvodiť, že cieľom tohto ustanovenia je zaručiť právnu istotu všetkých podnikov dotknutých antidumpingovými opatreniami. V dôsledku toho Komisia tvrdí, že uvedené ustanovenie možno v rámci konaní o preskúmaní, ako je konanie o čiastočnom predbežnom preskúmaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, považovať za vyjadrenie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je teraz zakotvená v článku 20 Charty základných práv Európskej únie. Odôvodnenie Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku je v súlade s týmto výkladom.

140

Táto prvá časť jediného odvolacieho dôvodu, ako aj odvolanie v celom rozsahu musia byť preto zamietnuté ako nedôvodné.

141

Distillerie Bonollo a i. namietajú neprípustnosť jediného odvolacieho dôvodu v každej jeho časti v rozsahu, v akom Changmao Biochemical Engineering žiada Súdny dvor, aby preskúmal posúdenie skutkového stavu vykonané Všeobecným súdom, alebo sa obmedzuje na zopakovanie tvrdení, ktoré už Rada a Komisia uviedli počas konania na prvom stupni. Navyše sa žalobkyne v prvostupňovom konaní domnievajú, že tento jediný žalobný dôvod by mal byť v každom prípade zamietnutý ako nedôvodný.

142

Podľa znenia článku 11 ods. 9 základného nariadenia pri všetkých preskúmaniach Komisia použije za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri zisťovaní, ktoré viedlo k predmetnému antidumpingovému clu, pričom sa náležite zohľadnia najmä ustanovenia článku 2 tohto nariadenia.

143

Podľa judikatúry výnimka umožňujúca inštitúciám uplatniť v rámci konania o preskúmaní metódu odlišnú od tej, ktorá bola použitá pri pôvodnom prešetrovaní, v prípade, že sa okolnosti zmenili, musí byť predmetom reštriktívneho výkladu, keďže akákoľvek odchýlka alebo výnimka zo všeobecného pravidla sa musí vykladať reštriktívne (rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P, EU:C:2013:572, bod 17 a citovaná judikatúra).

144

Požiadavka reštriktívneho výkladu však nemôže uvedeným inštitúciám umožniť vykladať a uplatňovať toto ustanovenie spôsobom nezlučiteľným s jeho znením a účelom (rozsudok z 19. septembra 2013, Dashiqiao Sanqiang Refractory Materials/Rada, C‑15/12 P, EU:C:2013:572, bod 19 a citovaná judikatúra).

145

V prejednávanej veci na jednej strane, ako to vyplýva z bodu 129 napadnutého rozsudku, bola v rámci zisťovania, ktoré viedlo k prijatiu nariadenia č. 130/2006, normálna hodnota predmetných výrobkov spoločností Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory, ktorým bol priznaný ŠTH, stanovená na základe ich skutočných domácich predajných cien v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, zatiaľ čo normálna hodnota výrobkov vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný tento ŠTH, bola vypočítaná na základe domácich predajných cien v analogickej krajine, konkrétne Argentíne, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) tohto nariadenia.

146

Na druhej strane z bodu 131 napadnutého rozsudku vyplýva, že v rámci zisťovania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, bola normálna hodnota predmetných výrobkov spoločností Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory vypočítaná na základe výrobných nákladov analogickej krajiny, konkrétne Argentíny, v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

147

V tejto súvislosti, ako to v podstate konštatoval generálny advokát v bode 174 svojich návrhov, keďže týmto dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom bol v rámci zisťovania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, zamietnutý ŠTH, normálna hodnota už nemohla byť stanovená v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.

148

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 132 napadnutého rozsudku rozhodol, že skutočnosť, že normálna hodnota bola v prípade dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov vytvorená na základe výrobných nákladov v Argentíne a nebola stanovená na základe domácich predajných cien v tejto krajine, predstavuje zmenu metodológie v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia. V tom istom bode totiž správne uvádza, že v danom prípade „bola normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov bez ŠTH počas pôvodného zisťovania vypočítaná na základe domácich argentínskych predajných cien, zatiaľ čo pri preskúmaní bola pre dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorým už nebolo priznané postavenie ŠTH, v podstate vytvorená na základe výrobných nákladov v Argentíne.“ Rovnako správne zdôraznil, že vzhľadom na to, že znenie článku 11 ods. 9 základného nariadenia odkazuje na uplatnenie tej istej metódy v pôvodnom zisťovaní a pri preskúmaní, toto ustanovenie sa neobmedzuje len na požiadavku uplatnenia tej istej metódy na ten istý hospodársky subjekt.

149

Ako to navyše vyplýva z článku 11 ods. 9 základného nariadenia, hoci sú inštitúcie Únie povinné uplatniť tú istú metódu na výpočet normálnej hodnoty v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol priznaný ŠTH, počas pôvodného zisťovania a preskúmania s výhradou zmeny okolností, Changmao Biochemical Engineering márne vytýka Všeobecnému súdu, že neodôvodnil zmenu metodológie v prejednávanej veci existenciou zmeny okolností. V tejto súvislosti stačí uviesť, že Všeobecný súd v bode 134 napadnutého rozsudku konštatoval, že „[sporné] nariadenie neodkazuje na zmenu okolností“, pričom odôvodnenie Rady uvedené v odôvodnení 27 tohto nariadenia, ktoré sa týka rozdielu medzi výrobnými metódami v Argentíne a Číne, nemôže charakterizovať zmenu okolností, pretože „tieto rozdiely existovali a boli známe už v štádiu pôvodného zisťovania.“

150

Navyše treba spresniť, že stratu ŠTH podniku nemožno považovať za zmenu okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktorá by umožňovala odôvodniť v rámci konania o preskúmaní uplatnenie inej metódy než tej, ktorá sa realizovala v konaní, ktoré viedlo k uloženiu predmetného antidumpingového cla.

151

Akýkoľvek iný výklad by totiž viedol k tomu, že uplatniteľnosť tohto ustanovenia, pokiaľ ide o podniky pochádzajúce z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorým bol priznaný ŠTH, závisí od dobrej vôle týchto podnikov alebo od možnosti týchto podnikov pokračovať v činnosti za podmienok typických pre trhové hospodárstvo.

152

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, ako bolo uvedené v bode 136 tohto rozsudku, ktoré sa týka diskrečnej právomoci, ktorou disponujú inštitúcie Únie na účely vytvorenia normálnej hodnoty, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že voľba medzi rôznymi metódami výpočtu dumpingového rozpätia a posúdením normálnej hodnoty výrobku predpokladá posúdenie zložitých hospodárskych situácií, v rámci ktorých tieto inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, EU:C:2007:547, body 40 a 41, ako aj citovanú judikatúru).

153

Treba však spresniť, že vzhľadom na to, že normotvorca Únie zamýšľal obmedziť uvedenú diskrečnú právomoc s ohľadom na uplatnenie článku 11 ods. 9 základného nariadenia, Rada bola povinná pri zisťovaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, prijať v prípade neexistencie zmeny okolností rovnakú metódu ako je metóda uplatnená v konaní, ktoré viedlo k uloženiu predmetného antidumpingového cla.

154

V dôsledku toho treba prvú časť jediného odvolacieho dôvodu zamietnuť.

155

V rámci druhej a tretej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Changmao Biochemical Engineering tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 139 až 141 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa najmä neexistencie rozlišovania medzi kategóriami spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a tých, ktorí nespolupracovali, a uplatňovania jednotnej normálnej hodnoty na všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol zamietnutý ŠTH.

156

Podľa odvolateľky je nesprávne, že Všeobecný súd nezohľadnil toto rozlišovanie pri stanovení normálnej hodnoty použitej na výpočet dumpingového rozpätia. V tejto súvislosti Changmao Biochemical Engineering spresňuje, že hoci sa výpočet dumpingového rozpätia pre kategóriu nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vykoná na základe „najlepších dostupných údajov“ pochádzajúcich z analogickej krajiny v súlade s článkom 18 základného nariadenia, výpočet tohto rozpätia týkajúceho sa kategórie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je založený na údajoch, ktoré oni sami poskytli inštitúciám Únie v rámci svojej spolupráce s nimi. Všeobecný súd tým, že nerozlišoval medzi týmito dvoma kategóriami výrobcov, ich nesprávne postavil do rovnakej situácie a uplatnil na vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali, rovnaké pravidlá výpočtu normálnej hodnoty, ako sú pravidlá uplatniteľné na vyvážajúcich výrobcov, ktorí nespolupracovali, teda tie, ktoré boli založené na „najlepších dostupných údajoch“ podľa článku 18 základného nariadenia.

157

Odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd mal uznať existenciu tretej kategórie vyvážajúcich výrobcov, ktorej bola sama súčasťou od straty svojho ŠTH, a to kategórie čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí už nepožívali ŠTH, ale ktorí spolupracovali v rámci čiastočného predbežného preskúmania. Podľa nej sa článok 11 ods. 9 základného nariadenia nemôže uplatňovať na túto kategóriu vyvážajúcich výrobcov. Zaobchádzanie so spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, ktorým bol priznaný ŠTH v pôvodnom konaní, totiž nemôže viesť k uplatneniu tohto ustanovenia vo vzťahu k tým istým vyvážajúcim výrobcom, ktorí napriek tomu, že spolupracovali počas čiastočného predbežného preskúmania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, neboli považovaní za podniky pôsobiace v podmienkach trhového hospodárstva.

158

Podľa spoločnosti Changmao Biochemical Engineering by inštitúcie Únie mali mať v každom prípade možnosť uplatniť článok 2 základného nariadenia na túto kategóriu vyvážajúcich výrobcov s prihliadnutím tak na nové okolnosti, ktoré viedli k strate ich ŠTH, ako aj na skutočnosť, že títo vyvážajúci výrobcovia plne spolupracovali s uvedenými inštitúciami.

159

Komisia tvrdí, že rozlišovanie medzi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a vyvážajúcimi výrobcami, ktorí tak neurobili, je relevantné len vtedy, ak sa referenčný právny rámec zakladá na prístupe „podnik po podniku“, čo sa spoločnosti Changmao Biochemical Engineering nepodarilo preukázať. Navyše odkazy spoločnosti Changmao Biochemical Engineering jednak na článok 18 základného nariadenia a jednak na riziko diskriminácie sú neúčinné.

160

Distillerie Bonollo a i. sa domnievajú, že druhú a tretiu časť jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neprípustné.

161

Argumentácia spoločnosti Changmao Biochemical Engineering uvedená na podporu druhej a tretej časti jej jediného odvolacieho dôvodu vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. V bode 139 tohto rozsudku totiž Všeobecný súd konštatoval, že „na rozdiel od ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov [Changmao Biochemical Engineering a Ninghai Organic Chemical Factory] získali právo na individuálne antidumpingové clo založené na ich vlastných vývozných cenách.“ Na tento účel uviedol, že z odôvodnenia 22 sporného nariadenia vyplýva, že týmto dvom spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom bolo priznané individuálne zaobchádzanie, pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty ich výrobkov.

162

Preto druhú časť jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

163

Pokiaľ ide o údajné pochybenia Všeobecného súdu týkajúce sa uplatnenia tej istej normálnej hodnoty v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol zamietnutý ŠTH, Všeobecný súd najprv v bode 140 napadnutého rozsudku uviedol, že z judikatúry vyplýva, že „podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia individuálne antidumpingové clo sa obvykle vypočíta na základe porovnania normálnej hodnoty uplatniteľnej na všetkých vyvážajúcich výrobcov s individuálnymi vývoznými cenami predmetného výrobcu“. Ďalej v bode 141 tohto rozsudku uviedol, že vo vzťahu k vyvážajúcim výrobcom, ktorí nespolupracovali a ktorým bol zamietnutý ŠTH, bola stanovená jednotná normálna hodnota, „keďže v tejto situácii sú výpočty normálnej hodnoty založené na údajoch analogickej krajiny, a teda nezávisle od údajov týkajúcich sa každého z nich.“ Všeobecný súd navyše v tomto bode dodal, že „v tomto poslednom uvedenom prípade vyvážajúci výrobca môže vždy požiadať o individuálne zaobchádzanie, čo znamená, že individuálne dumpingové rozpätie sa vypočíta porovnaním normálnej hodnoty, ktorá je rovnaká pre všetkých, s jeho vlastnými vývoznými cenami, namiesto porovnania normálnej hodnoty s vývoznými cenami výrobného odvetvia.“

164

Tvrdenie spoločnosti Changmao Biochemical Engineering, podľa ktorého by inštitúcie Únie mali mať možnosť uplatniť článok 2 základného nariadenia na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, keďže toto ustanovenie nepriznáva vyvážajúcemu výrobcovi, ktorý nie je oprávnený na ŠTH a spolupracoval, právo na priaznivejšie zaobchádzanie, pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, nemôže uspieť. Navyše treba konštatovať, že odvolateľka v žiadnom prípade nepreukázala, akým spôsobom by rozlišovanie medzi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a tými, ktorí tak neurobili, legálne oprávňovalo Radu prejsť z používania skutočných cien v analogickej krajine, ako to bolo v rámci pôvodného konania v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí nie sú oprávnení na ŠTH, na používanie vytvorených normálnych hodnôt.

165

Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť tretiu časť jediného odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú a tento odvolací dôvod zamietnuť.

166

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté.

167

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, rozhodne aj o trovách konania.

168

Článok 138 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje na odvolacie konanie podľa článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, v odseku 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 tohto článku 138, ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania.

169

Keďže v prejednávanej veci Changmao Biochemical Engineering nemala úspech vo svojom hlavnom odvolaní a Distillerie Bonollo a i., ako aj Rada a Komisia navrhli uložiť spoločnosti Changmao Biochemical Engineering povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené rozhodnúť, že Changmao Biochemical Engineering znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Distillerie Bonollo a i., ako aj Rada a Komisia v rámci konania o hlavnom odvolaní.

170

Keďže Komisia v rámci vzájomného odvolania čiastočne nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť štyri pätiny trov konania, ktoré vynaložili Distillerie Bonollo a i. v súvislosti s predmetným vzájomným odvolaním.

171

Changmao Biochemical Engineering a Rada znášajú svoje vlastné trovy konania vynaložené v rámci vzájomného odvolania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: