EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62019CJ0191

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 30. apríla 2020.
OI proti Air Nostrum Líneas Aéreas del Mediterráneo SA.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Frankfurt am Main.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Náhrada cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla – Odmietnutie nástupu do lietadla – Zrušenie – Let s priamym prípojom – Zmena rezervácie jedného z letov tvoriacich leteckú dopravu proti vôli cestujúceho – Prílet cestujúceho do konečného cieľového miesta bez meškania.
Vec C-191/19.

Identifikátor ECLI: ECLI:EU:C:2020:339

 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 30. apríla 2020 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Náhrada cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla – Odmietnutie nástupu do lietadla – Zrušenie – Let s priamym prípojom – Zmena rezervácie jedného z letov tvoriacich leteckú dopravu proti vôli cestujúceho – Prílet cestujúceho do konečného cieľového miesta bez meškania“

Vo veci C‑191/19,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) zo 20. februára 2019 a doručený Súdnemu dvoru 27. februára 2019, ktorý súvisí s konaním:

OI

proti

Air Nostrum Líneas Aéreas del Mediterráneo SA,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka ôsmej komory L. S. Rossi, sudcovia J. Malenovský (spravodajca) a F. Biltgen,

generálny advokát: P. Pikamäe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

OI, v zastúpení: F. Puschkarski, Rechtsanwältin,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a A. Berg, splnomocnení zástupcovia,

rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia, v zastúpení: B. Bertelmann a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 1 písm. c) bodu iii) a článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi OI a spoločnosťou Air Nostrum Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (ďalej len „Air Nostrum“) vo veci žiadosti o náhradu na základe nariadenia č. 261/2004, ktorú podala OI z dôvodu zmien jej rezervácie proti jej vôli.

Právny rámec

Právo Únie

3

Podľa odôvodnení 1 až 4, ako aj 9 a 10 nariadenia č. 261/2004:

„(1)

konanie spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa;

(2)

odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie;

(3)

hoci nariadenie Rady (EHS) č. 295/91 zo 4. februára 1991, ktorým sa zavádzajú spoločné pravidlá systému náhrad pri odmietnutí nástupu do lietadla v pravidelnej leteckej doprave [(Ú. v. ES L 36, 1991, s. 5; Mim. vyd. 07/001, s. 306)], vytvorilo základnú ochranu pre cestujúcich, zostáva počet cestujúcich, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla proti ich vôli, príliš vysoký a to isté platí aj pre zrušenie letu bez predchádzajúceho oznámenia a veľké meškania;

(4)

spoločenstvo by preto malo zvýšiť štandardy ochrany ustanovené uvedeným nariadením tým, že posilní práva cestujúcich a zabezpečí, aby leteckí dopravcovia pôsobili na liberalizovanom trhu za harmonizovaných podmienok;

(9)

počet cestujúcich, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla proti ich vôli by sa mal znížiť tým, že sa bude od leteckých dopravcov vyžadovať, aby vyzvali dobrovoľníkov vzdať sa svojej rezervácie za protislužbu namiesto odmietnutia nástupu do lietadla a tým, že sa poskytne plná náhrada pre tých, ktorým bol nakoniec odmietnutý nástup do lietadla;

(10)

cestujúci, ktorým bol odmietnutý nástup do lietadla proti ich vôli by mali mať možnosť buď zrušiť svoje lety s úhradou ceny letenky, alebo v nich za uspokojivých podmienok pokračovať a mala by im byť poskytnutá primeraná starostlivosť po dobu čakania na neskorší let“.

4

Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď:

a)

im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla;

b)

bol ich let zrušený;

c)

ich let má meškanie.“

5

Článok 2 písm. h), j) a l) tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

h)

‚cieľové miesto‘ znamená miesto na letenke predloženej pri odbavovacom pulte alebo v prípade priamo prípojných letov, cieľové miesto posledného letu; použiteľné náhradné prípojné lety sa neberú do úvahy, ak sa dodrží pôvodný plánovaný čas príletu;

j)

‚odmietnutie nástupu do lietadla‘ znamená odmietnutie prepravy cestujúcich, hoci sa prezentovali na nástup podľa podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 okrem prípadov, keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi;

l)

‚zrušenie‘ znamená neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo aspoň jedno miesto rezervované.“

6

Podľa článku 3 ods. 1 a 2 nariadenia č. 261/2004:

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje:

a)

pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy;

b)

pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci:

a)

majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a s výnimkou prípadu zrušenia uvedeného v článku 5, sa dostavili na odbavenie,

ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne (vrátane elektronických prostriedkov) stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent,

alebo ak nie je stanovený žiadny čas,

najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu; alebo

b)

boli leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou prepísaní z letu, na ktorý mali rezerváciu na iný let, bez ohľadu na dôvody.“

7

Článok 4 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje:

„Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a poskytne im pomoc v súlade s článkom 8 a 9.“

8

Článok 5 ods. 1 písm. c) daného nariadenia stanovuje:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim [V prípade zrušenia letu – neoficiálny preklad]:

c)

príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

i)

neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo

ii)

neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu[;]

iii)

neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.“

9

Článok 7 nariadenia č. 261/2004 znie:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)

250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

b)

400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

c)

600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

4.   Vzdialenosti uvedené v odseku 1 a 2 sa merajú metódou ortodromickej dráhy.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Žalobkyňa vo veci samej si prostredníctvom cestovnej kancelárie L’TUR Tourismus AG rezervovala let s priamym prípojom, ktorý jej umožnil cestovať z Jerezu de la Frontera (Španielsko) do Frankfurtu nad Mohanom (Nemecko) cez Madrid (Španielsko). Tento let s priamym prípojom, ktorý bol rezervovaný na základe jednej rezervácie, pozostával z prvého letu s číslom IB 8505, ktorý zabezpečovala Air Nostrum, z Jerezu de la Frontera do Madridu s odletom plánovaným 3. októbra 2015 o 13.35 hod. a plánovaným príletom ten istý deň o 14.45 hod., a ďalej druhým letom s číslom AB 5325 z Madridu do Frankfurtu nad Mohanom s plánovaným odletom 3. októbra 2015 o 20.00 hod. a príletom ten istý deň o 22.40 hod.

11

Rezervácia, ktorú mala žalobkyňa vo veci samej, bola zmenená proti jej vôli, takže namiesto miesta na prvom lete IB 8505 jej bolo pridelené miesto na lete IB 8507, ktorý odletel z Jerezu de la Frontera 3. októbra 2015 okolo 17.55 hod. a pristál v Madride ten istý deň okolo 19.05 hod.

12

Žalobkyňa vo veci samej odletela z Madridu o 20.00 hod. na pôvodne plánovanom prípojnom lete a pricestovala do Frankfurtu nad Mohanom desať minút pred pôvodne plánovaným časom.

13

Žalobkyňa vo veci samej podala na Amtsgericht Frankfurt am Main (Okresný súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) žalobu, ktorou sa domáhala, aby Air Nostrum bola uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu na základe nariadenia č. 261/2004 z dôvodu jednostranne vykonaných zmien. Tento súd zamietol žalobu žalobkyne vo veci samej na základe toho, že žalobkyňa doletela do svojej cieľovej destinácie v časovom rámci určenom v článku 5 ods. 1 písm. c) bode iii) nariadenia č. 261/2004.

14

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), pričom tvrdila, že má nárok na náhradu z dôvodu odmietnutia nástupu do lietadla na základe nariadenia č. 261/2004 a že toto právo nemôže byť predmetom žiadnych obmedzení stanovených pre prípady zrušenia letu v článku 5 ods. 1 písm. c) bode iii) tohto nariadenia.

15

Tento súd uvádza, že riešenie sporu, ktorý prejednáva, závisí od odpovede Súdneho dvora na položené otázky. V prvom rade sa domnieva, že žalobkyňa vo veci samej sa môže domáhať náhrady na základe nariadenia č. 261/2004 len vtedy, ak zmena jej rezervácie viedla k odmietnutiu nástupu do lietadla. V prejednávanej veci totiž nešlo o prípad zrušenia letu, pretože let, ktorým mala žalobkyňa vo veci samej pôvodne cestovať, sa uskutočnil. Vnútroštátny súd sa domnieva, že zmena rezervácie cestujúceho proti jeho vôli, v dôsledku čoho sa mu pridelí miesto na neskoršom lete, spadá do pôsobnosti článku 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ak sa pôvodný let uskutočnil. Domnieva sa, že odlišný výklad tohto ustanovenia by mohol viesť leteckých dopravcov k obchádzaniu právnych účinkov tohto nariadenia.

16

V druhom rade sa pýta, či sa má článok 5 ods. 1 písm. c) bod iii) nariadenia č. 261/2004 analogicky uplatniť na prípady odmietnutia nástupu do lietadla v zmysle článku 4 ods. 3 tohto nariadenia.

17

Za týchto okolností Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurte nad Mohanom) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Predstavuje zmena rezervácie letu cestujúceho, ktorý sa dostavil na odbavenie na letisko a ktorému bola potvrdená rezervácia na určitý let, proti jeho vôli na neskorší let prípad odmietnutia nástupu do lietadla v zmysle článku 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ak sa let, ktorého sa potvrdená rezervácia cestujúceho týka, uskutoční?

2.

V prípade kladnej odpovede, má sa článok 5 ods. 1 písm. c) bod iii) nariadenia č. 261/2004 analogicky uplatniť na prípady odmietnutia nástupu do lietadla v zmysle článku 4 ods. 3 tohto nariadenia?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

18

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že zmena rezervácie proti vôli cestujúceho, ktorý má potvrdenú rezerváciu na konkrétny let a ktorému sa pridelí miesto na neskorší let, predstavuje odmietnutie nástupu do lietadla v zmysle tohto ustanovenia, ak sa dostaví na letisko na účely „odbavenia“, a ak sa let, ktorého sa uvedená rezervácia týka, uskutoční.

19

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, van der Lans, C‑257/14, EU:C:2015:618, bod 32 a citovanú judikatúru).

20

V konaní o prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je potrebné využiť túto možnosť.

21

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž nevyplýva, že sa žalobkyňa vo veci samej skutočne dostavila na odbavenie v časoch stanovených podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 261/2004.

22

Súdny dvor sa teda nemôže vyjadriť k otázke, či sa na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, môže vzťahovať článok 4 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

23

Je však nesporné, že žalobkyňa vo veci samej cestovala leteckou dopravou letom s priamym prípojom, čo znamená, že napriek zmene ovplyvňujúcej prvý z letov tvoriacich túto dopravu dosiahla konečné cieľové miesto druhým z letov uvedenej dopravy, ktorú si rezervovala.

24

Okrem toho je nesporné, že položená otázka sa vynorila v spore týkajúcom sa poskytnutia náhrady leteckým dopravcom podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004.

25

Vzhľadom na tieto skutočnosti a s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, aby tento súd mohol rozhodnúť spor, ktorý prejednáva, je preto potrebné preformulovať jeho prvú otázku a domnievať sa, že sa v podstate pýta, či sa nariadenie č. 261/2004, a najmä jeho článok 7, má vykladať v tom zmysle, že cestujúcemu, ktorý má jednu rezerváciu na let s priamym prípojom, má byť poskytnutá náhrada, pokiaľ došlo k zmene jeho rezervácie proti jeho vôli, čo malo za následok, že nenastúpil na prvý let, ktorý tvoril túto rezervovanú dopravu, hoci sa tento let uskutočnil, no bolo mu pridelené miesto na neskoršom lete, v dôsledku čoho mohol nastúpiť na druhý let tvoriaci jeho rezervovanú dopravu, a teda dosiahnuť konečné cieľové miesto v pôvodnom čase príletu.

26

V tejto súvislosti treba uviesť, že let s jedným alebo viacerými priamymi prípojmi objednanými v rámci jedinej rezervácie predstavuje jeden celok na účely práva cestujúcich na náhradu stanoveného nariadením č. 261/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Wegener, C‑537/17, EU:C:2018:361, body 1819).

27

Súdny dvor teda postupoval tak, že vyvodil právne dôsledky zo situácie dotknutého cestujúceho, aká je po skončení jeho leteckej dopravy, teda príletu do konečného cieľového miesta definovaného v článku 2 písm. h) nariadenia č. 261/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. mája 2018, Wegener, C‑537/17, EU:C:2018:361, bod 17, ako aj z 26. februára 2013, Folkerts, C‑11/11, EU:C:2013:106, body 3435).

28

V prípade priamo prípojných letov tento výklad vyplýva zo samotného znenia tohto článku 2 písm. h), podľa ktorého „použiteľné náhradné prípojné lety sa neberú do úvahy, ak sa dodrží pôvodný plánovaný čas príletu“.

29

Pokiaľ ide konkrétne o právo na náhradu v prípade priamo prípojného letu, Súdny dvor rozhodol, že článok 7 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že právo na náhradu má cestujúci, ktorý do svojho konečného cieľového miesta priletel s meškaním tri hodiny alebo viac voči plánovanému času príletu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2013, Folkerts, C‑11/11, EU:C:2013:106, bod 47).

30

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa vo veci samej priletela na záver svojej leteckej dopravy do svojho konečného cieľového miesta bez meškania voči pôvodne plánovanému času príletu.

31

V dôsledku toho nemôže mať nárok na náhradu na základe článku 7 nariadenia č. 261/2004.

32

Isteže, ako vyplýva z odôvodnení 1 a 2 nariadenia č. 261/2004, jeho cieľom je napraviť vážne problémy a nepohodlie, ktoré znášajú cestujúci počas leteckej dopravy, pričom zmena rezervácie jedného letu, ktorý tvorí dopravu, spôsobuje nepohodlie pre dotknutého cestujúceho. Takéto nepohodlie však nemožno považovať za „vážne“ v zmysle tohto nariadenia, ak tento cestujúci dosiahne svoje konečné cieľové miesto v pôvodnom čase príletu.

33

Za týchto okolností by bolo v rozpore s cieľom sledovaným nariadením č. 261/2004, keby bola podľa jeho článku 7 poskytnutá náhrada takému cestujúcemu, ako je žalobkyňa vo veci samej.

34

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 261/2004, a najmä jeho článok 7, sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúcemu, ktorý má jednu rezerváciu na let s priamym prípojom, nemá byť poskytnutá náhrada, pokiaľ došlo k zmene jeho rezervácie proti jeho vôli, čo malo za následok, že nenastúpil na prvý let, ktorý tvoril túto rezervovanú dopravu, hoci sa tento let uskutočnil, no bolo mu pridelené miesto na neskoršom lete, v dôsledku čoho mohol nastúpiť na druhý let tvoriaci jeho rezervovanú dopravu, a teda dosiahnuť konečné cieľové miesto v pôvodnom čase príletu.

O druhej otázke

35

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O trovách

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, a najmä jeho článok 7, sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúcemu, ktorý má jednu rezerváciu na let s priamym prípojom, nemá byť poskytnutá náhrada, pokiaľ došlo k zmene jeho rezervácie proti jeho vôli, čo malo za následok, že nenastúpil na prvý let, ktorý tvoril túto rezervovanú dopravu, hoci sa tento let uskutočnil, no bolo mu pridelené miesto na neskoršom lete, v dôsledku čoho mohol nastúpiť na druhý let tvoriaci jeho rezervovanú dopravu, a teda dosiahnuť konečné cieľové miesto v pôvodnom čase príletu.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

Začiatok