–

Eurobolt BV, v zastúpení: C. van Oosten,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. A. M. de Ree, splnomocnené zástupkyne,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. De Luca a P. Gentili, avvocati dello Stato,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: H. Marcos Fraile a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Tuominen, avocat,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Ronkes Agerbeek, H. Krämer, N. Kuplewatzky a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj platnosti vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 723/2011 z 18. júla 2011, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii, alebo nie (Ú. v. EÚ L 194, 2011, s. 6).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu začatého na návrh spoločnosti Eurobolt BV, ktorý sa týka uloženia antidumpingového cla na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele do Európskej únie.

3

V čase skutkových okolností vo veci samej upravovalo prijímanie antidumpingových opatrení Únie základné nariadenie.

4

Odôvodnenia 12, 24 a 25 tohto nariadenia stanovovali:

…

5

Podľa článku 6 ods. 7 základného nariadenia:

„Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupiteľské združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10 ako [aj] zástupcovia krajiny vývozu sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá zisťovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Spoločenstva alebo jeho členských štátov, a ktoré sú relevantné pre predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri zisťovaní. Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich pripomienky sa zohľadnia v prípade, že sú dostatočne odôvodnené.“

6

Článok 13 tohto nariadenia, nazvaný „Obchádzanie“, stanovoval:

„1.   Antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, z tretích krajín; alebo dovozy mierne upravených podobných výrobkov z krajiny, ktorá podlieha opatreniam; alebo ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení. Antidumpingové clo, ktoré nepresahuje zvyšné antidumpingové clo uložené v súlade s článkom 9 odsek 5 možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení. Pod obchádzaním sa rozumie zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Spoločenstvom, alebo medzi jednotlivými spoločnosťami tejto krajiny podliehajúcej opatreniam a Spoločenstvom, ktorá vychádza z praxe, procesu alebo činnosti, pre ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a keď sú k dispozícii dôkazy o ujme alebo o oslabovaní nápravných účinkov cla v súvislosti s cenami a/alebo množstvami podobného výrobku, a keď sú k dispozícii dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám pre podobné výrobky, ak je to potrebné v súlade s ustanoveniami článku 2.

…

3.   V zmysle tohto článku sa zisťovania začnú na základe podnetu Komisie alebo na základe žiadosti niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany, na základe dostatočných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na faktory ustanovené v odseku 1. Začatie zisťovania sa uskutoční po konzultáci[i] s poradným výborom prostredníctvom nariadenia Komisie, ktoré môže tiež nariadiť colným orgánom, aby dovozy podrobili registrácii v súlade s článkom 14 odsek 5, alebo aby požadovali záruky. Zisťovania vykonáva Komisia, ktorej môžu pomáhať colné orgány, a ukončia sa do deviatich mesiacov. Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto rozšírenie vykoná Rada, konajúc na návrh predložený Komisiou po konzultáci[i] s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Rozšírenie nadobudne účinnosť odo dňa, v ktorý bola uložená registrácia v zmysle článku 14 odsek 5, alebo ku dňu, ku ktorému boli požadované záruky. Príslušné procesné ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na začatie a vykonanie zisťovania sa uplatňujú podľa tohto článku.

…“

7

Článok 15 uvedeného nariadenia, nazvaný „Konzultácie“, stanovoval:

„1.   Akékoľvek konzultácie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení sa uskutočnia v rámci poradného výboru, ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov, pričom vo funkcii predsedu je zástupca Komisie. Konzultácie sa konajú ihneď na základe žiadosti členského štátu alebo z podnetu Komisie a v každom prípade v priebehu doby, ktorá umožní dodržanie lehôt stanovených týmto nariadením.

2.   Výbor zasadá v prípade jeho zvolania predsedom. Predseda poskytne všetky príslušné informácie členským štátom čo najskôr, ale najneskôr 10 pracovných dní pred zasadnutím.

3.   V prípade potreby môžu byť konzultácie len písomné; v takom prípade Komisia upovedomí členské štáty a stanoví obdobie, v rámci ktorého sú oprávnené vyjadriť svoje stanoviská alebo požadovať ústne konzultácie, ktoré predseda zorganizuje za predpokladu, že sa takéto ústne konzultácie môžu konať v priebehu doby, ktorá umožňuje dodržanie lehôt stanovených týmto nariadením.

4.   Konzultácie sa týkajú predovšetkým:

8

Dňa 26. januára 2009 prijala Rada nariadenie (ES) č. 91/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 29, 2009, s. 1).

9

Komisia nariadením (EÚ) č. 966/2010 z 27. októbra 2010, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením Rady (ES) č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike dovozom určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, a na základe ktorého začína takýto dovoz podliehať registrácii (Ú. v. EÚ L 282, 2010, s. 29), začala podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia z vlastného podnetu prešetrovanie týkajúce sa prípadného obchádzania antidumpingových opatrení uložených v prípade dovozov určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne.

10

Okrem toho Komisia v článku 2 nariadenia č. 966/2010 vyzvala colné orgány, aby stanovili povinnosť registrácie dovozov uvedených v tomto nariadení.

11

Eurobolt je spoločnosťou so sídlom v ‘s‑Heerenberg (Holandsko), ktorá uvádza na trh spojovacie materiály zo železa a ocele, ktoré nakupuje u výrobcov a dodávateľov usadených v Ázii s cieľom ich predávať v Únii.

12

Po tom, ako bolo nariadením č. 91/2009 uložené antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa a ocele s pôvodom v Číne sa Eurobolt rozhodla kúpiť takéto materiály od dvoch výrobcov usadených v Malajzii, a to spoločností TZ Fasteners (ďalej len „TZ“) a HBS Fasteners Manufacturing (ďalej len „HBS“).

13

Počas obdobia od 29. októbra 2010 do 4. augusta 2011 Eurobolt podala v Holandsku 32 žiadostí o prepustenie do voľného obehu spojovacích materiálov z ocele kúpených od spoločností HBS a TZ. Malajzia v nich bola uvedená ako krajina pôvodu. V súlade s nariadením č. 966/2010 colné orgány zaregistrovali tieto spojovacie materiály a prepustili ich do voľného obehu bez toho, aby požadovali úhradu antidumpingových ciel.

14

Po uverejnení tohto nariadenia orgány Čínskej ľudovej republiky a orgány Malajzie, známi dovozcovia v týchto krajinách, medzi ktorých patrí Eurobolt, ako aj dotknuté priemyselné odvetvie Únie boli informovaní Komisiou o začatí prešetrovania stanoveného v uvedenom nariadení.

15

HBS a TZ sa samy prihlásili Komisii v súvislosti s týmto prešetrovaním a vyplnili antidumpingové dotazníky. Takisto Eurobolt sa prihlásila ako dotknutá strana.

16

Komisia listom z 26. mája 2011 oznámila spoločnosti Eurobolt svoje predbežné zistenia z prešetrovania. Dňa 13. júna 2011 Eurobolt odpovedala na tento list písomne v lehote, ktorá jej bola stanovená. Poradný výbor zasadal 15. júna 2011.

17

Vykonávacím nariadením č. 723/2011 sa konečné antidumpingové clo uložené na niektoré spojovacie materiály zo železa alebo z ocele s pôvodom v Číne rozšírilo aj na určité spojovacie materiály zo železa alebo z ocele zasielané z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v tejto krajine, alebo nie.

18

Po nadobudnutí účinnosti tohto vykonávacieho nariadenia príslušné holandské orgány vykonali v spoločnosti Eurobolt kontrolu po dovoze, v dôsledku ktorej ju vyzvali na zaplatenie antidumpingových ciel vo výške 587802,20 eura.

19

Eurobolt po tom, ako neúspešne podala námietku proti výberu tohto antidumpingového cla na colnom úrade v Nijmegene (Holandsko), podala žalobu na Rechtbank Noord‑Holland (súd pre Severné Holandsko, Holandsko), pričom sa odvolávala okrem iného na neplatnosť rozšírenia antidumpingového cla stanoveného nariadením č. 91/2009, a to vykonávacím nariadením č. 723/2011, na dovoz predmetných výrobkov zasielaných z Malajzie.

20

Keďže tento súd túto žalobu zamietol rozsudkom z 1. augusta 2013, Eurobolt podala odvolanie na Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko), ktorý však rozsudkom z 8. septembra 2015 takisto zamietol návrh spoločnosti Eurobolt vzhľadom na to, že dospel najmä k záveru, že sa netreba obrátiť na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti vykonávacieho nariadenia č. 723/2011.

21

Dňa 12. októbra 2015 podala Eurobolt odvolanie na vnútroštátny súd. Tvrdí, že toto vykonávacie nariadenie je neplatné vzhľadom na kritériá stanovené v článku 13 základného nariadenia, keďže jej práva na obhajobu Komisia počas prešetrovania porušila. Komisia totiž v rozpore s článkom 15 ods. 2 základného nariadenia neoznámila členom poradného výboru prinajmenšom desať pracovných dní pred jeho zasadnutím podstatné informácie, ktoré jej zaslala Eurobolt.

22

V tomto kontexte má vnútroštátny súd po prvé pochybnosti, pokiaľ ide o rozsah úlohy vnútroštátnych súdov, keď posudzujú platnosť aktov inštitúcií Únie, najmä vzhľadom na článok 47 Charty. Po druhé tento súd si kladie otázku týkajúcu sa výkladu, ktorý treba poskytnúť, pokiaľ ide o článok 15 ods. 2 základného nariadenia. Ako totiž vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, nedodržanie procesných pravidiel môže spôsobiť neplatnosť aktu na základe porušenia podstatných formálnych náležitostí. Vzniká teda otázka, či v predmetnom prípade to, že Komisia porušila povinnosť stanovenú v uvedenom ustanovení, je takej povahy, ktorá spôsobí neplatnosť vykonávacieho nariadenia č. 723/2011.

23

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

24

Vnútroštátny súd sa svojou prvou prejudiciálnou otázkou písm. a) a c) v podstate pýta, či sa má článok 267 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že na spochybnenie platnosti aktu sekundárneho práva Únie sa môže osoba podliehajúca súdnej právomoci obrátiť na vnútroštátny súd s výhradami, ktoré môžu byť predložené formou žaloby o neplatnosť podanej na základe článku 263 ZFEÚ, vrátane výhrad založených na nedodržaní podmienok pre prijatie aktu.

25

Ako to vyplýva z ustálenej judikatúry, právomoc Súdneho dvora rozhodovať podľa článku 267 ZFEÚ o platnosti aktov prijatých inštitúciami Únie neobsahuje žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o príčiny, na základe ktorých možno spochybniť platnosť týchto aktov (rozsudky z 12. decembra 1972, International Fruit Company a i., 21/72 až 24/72, EU:C:1972:115, bod 5, ako aj zo 16. júna 1998, Racke, C‑162/96, EU:C:1998:293, bod 26).

26

V dôsledku toho treba odpovedať na prvú otázku písm. a) a c), že článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že na spochybnenie platnosti aktu sekundárneho práva Únie sa môže osoba podliehajúca súdnej právomoci obrátiť na vnútroštátny súd s výhradami, ktoré môžu byť predložené formou žaloby o neplatnosť podanej na základe článku 263 ZFEÚ, vrátane výhrad založených na nedodržaní podmienok pre prijatie takéhoto aktu.

27

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou písm. b) v podstate pýta, či sa má článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je oprávnený požadovať od inštitúcií Únie, ktoré sa zúčastnili na príprave aktu sekundárneho práva Únie, ktorého platnosť je v konaní pred týmto vnútroštátnym súdom napadnutá, aby mu poskytli informácie, pokiaľ ide o prvky, ktoré zohľadnili alebo mali zohľadniť pri prijímaní tohto aktu.

28

Treba pripomenúť, že vnútroštátne súdy môžu skúmať platnosť aktu Únie a ak považujú dôvody neplatnosti vznesené ex offo alebo účastníkmi konania za nedôvodné, zamietnuť tieto dôvody a dospieť k záveru, že akt je v plnom rozsahu platný (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 1981, Salonia, 126/80, EU:C:1981:136, bod 7, a z 22. októbra 1987, Foto‑Frost, 314/85, EU:C:1987:452, bod 14). Na druhej strane vnútroštátne súdy nie sú oprávnené, aby samy konštatovali neplatnosť aktov inštitúcií Únie (rozsudok zo 6. decembra 2005, Gaston Schul Douane‑expediteur, C‑461/03, EU:C:2005:742, bod 17).

29

Z toho vyplýva, že ak dôvody uvádzané účastníkmi konania postačujú na presvedčenie vnútroštátneho súdu o neplatnosti aktu Únie, tento súd by sa mal už na tomto jedinom základe obrátiť na Súdny dvor, pokiaľ ide o jeho platnosť, bez toho, aby vykonal dodatočné vyšetrovanie. Ako totiž vyplýva z rozsudku z 22. októbra 1987, Foto‑Frost (314/85, EU:C:1987:452, bod 18), Súdny dvor je sám najlepšie v postavení, aby rozhodol o platnosti aktov sekundárneho práva Únie, keďže inštitúcie Únie, ktorých akty sú spochybnené, majú podľa článku 23 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie právo predložiť písomné pripomienky Súdnemu dvoru na účely obhajoby platnosti týchto aktov. Okrem toho Súdny dvor môže podľa článku 24 druhého odseku Štatútu, požadovať od inštitúcií, orgánov a organizácií Únie, ktoré nie sú účastníkmi konania, všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na účely vedenia konania.

30

Hoci platí vyššie uvedené, vnútroštátny súd je oprávnený požadovať od inštitúcie Únie predtým, ako sa prípadne obráti na Súdny dvor, presné informácie a prvky, ktoré považuje za nevyhnutné s cieľom rozptýliť akékoľvek pochybnosti vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o platnosť dotknutého aktu Únie, a vyhol sa takto tomu, aby sa musel obrátiť na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania týkajúcim sa posúdenia platnosti.

31

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že inštitúcie Únie sú viazané povinnosťou lojálnej spolupráce so súdnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú poverené úlohou dozoru nad uplatňovaním a dodržiavaním práva Únie vo vnútroštátnom právnom poriadku. Z tohto titulu tieto inštitúcie musia v súlade s článkom 4 ods. 3 ZEÚ oznámiť uvedeným orgánom prvky a dokumenty, ktoré od nich požadovali v rámci výkonu svojich právomocí, iba ak by odmietnutie oznámiť ich bolo odôvodnené legitímnymi dôvodmi založenými konkrétne na ochrane práv tretích osôb alebo riziku prekážky fungovania alebo nezávislosti Únie (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. decembra 1990, Zwartveld a i., C‑2/88‑IMM, EU:C:1990:440, body 10 a 11).

32

V dôsledku toho treba odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku písm. b) tak, že článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 4 ods. 3 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je oprávnený predtým, ako sa obráti na Súdny dvor, požadovať od inštitúcií Únie, ktoré sa zúčastnili na príprave aktu sekundárneho práva Únie, ktorého platnosť je v konaní pred týmto vnútroštátnym súdom napadnutá, aby mu poskytli presné informácie a prvky, ktoré považujú za nevyhnutné na to, aby rozptýlili všetky pochybnosti vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o platnosť dotknutého aktu Únie, a predišlo sa tomu, aby sa tento súd obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa posúdenia platnosti tohto aktu.

33

Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou písm. a) až c), ktoré treba skúmať spoločne, v podstate pýta, či je vykonávacie nariadenie č. 723/2011 neplatné vzhľadom na článok 15 ods. 2 základného nariadenia, keďže pripomienky spoločnosti Eurobolt v odpovedi na závery Komisie neboli ako účinné informácie v zmysle tohto ustanovenia dané k dispozícii poradnému výboru stanovenému v uvedenom ustanovení najneskôr desať pracovných dní pred jeho zasadnutím.

34

Na úvod treba uviesť, že ako vyplýva z článku 15 ods. 1 základného nariadenia, konzultácie stanovené v tomto nariadení prebiehajú v rámci poradného výboru zloženého zo zástupcov každého členského štátu a predsedá mu zástupca Komisie.

35

Článok 15 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že tento poradný výbor sa stretáva, keď ho zvolá jeho predseda, ktorý oznámi členským štátom „všetky príslušné informácie členským štátom čo najskôr, ale najneskôr 10 pracovných dní pred zasadnutím“.

36

V predmetnom prípade je nesporné, že zasadnutie poradného výboru sa konalo 15. júna 2011, teda dva dni po tom, ako Eurobolt predložila v lehote, ktorá jej bola na tento účel stanovená, svoje pripomienky k záverom Komisie.

37

S cieľom poskytnutia odpovede na to, či preto bol článok 15 ods. 2 základného nariadenia porušený takým spôsobom, ktorý by spôsobil neplatnosť vykonávacieho nariadenia č. 723/2011, treba preskúmať po prvé, či uvedené pripomienky patria pod pojem príslušné informácie v zmysle tohto ustanovenia.

38

V tejto súvislosti treba konštatovať, že vzhľadom na všeobecnosť pojmov použitých v článku 15 ods. 2 základného nariadenia treba výraz príslušné informácie vnímať veľmi široko. Rovnako, keďže v zmysle toho istého výrazu sa majú členským štátom oznámiť „všetky“ príslušné informácie, z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že sa tým myslia čo najviac úplné informácie pre poradný výbor.

39

Okrem toho význam možnosti ponúknutej dotknutým osobám, aby boli vypočuté a mohli obhajovať svoje záujmy v priebehu prešetrovania, je zdôraznený odôvodnením 12 uvedeného nariadenia.

40

V predmetnom prípade pripomienky, o aké ide vo veci samej, predložila Eurobolt v postavení dotknutej strany v rámci prešetrovania začatého Komisiou podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia. Cieľom týchto pripomienok bolo odpovedať na predbežné závery, ktoré prijala Komisia.

41

Eurobolt tak oznámila svoje stanovisko a poskytla informácie v súlade s článkom 6 ods. 7 tohto nariadenia.

42

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 47 až 50 svojich návrhov, pripomienky predložené spoločnosťou Eurobolt predstavovali príslušné informácie v zmysle článku 15 ods. 2 základného nariadenia.

43

Z toho vyplýva, že toto ustanovenie bolo porušené v rozsahu, v akom uvedené pripomienky neboli oznámené členským štátom najneskôr desať pracovných dní pred zasadnutím poradného výboru, ako bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku.

44

Preto treba v druhom rade preskúmať, či toto porušenie článku 15 ods. 2 základného nariadenia je takej povahy, že by spôsobilo neplatnosť vykonávacieho nariadenia č. 723/2011.

45

V prvom rade treba uviesť, že prijatie antidumpingových opatrení podľa základného nariadenia, medzi ktoré patrí vykonávacie nariadenie č. 723/2011, sa vykonáva na základe postupu, konkrétne prešetrovania, v ktorého niektorých štádiách sa s členskými štátmi, zastúpenými v rámci poradného výboru, musí vykonať konzultácia, ako to zdôrazňuje odôvodnenie 24 základného nariadenia.

46

Práve na účely takejto konzultácie článok 15 ods. 2 základného nariadenia stanovuje, že všetky príslušné informácie sa oznámia poradnému výboru, a to „čo najskôr, ale najneskôr 10 pracovných dní pred zasadnutím“.

47

V tejto súvislosti zo samotnej formulácie tohto ustanovenia, ktoré má nepodmienečné znenie, vyplýva, že lehota desiatich dní, ktorú stanovuje, má záväznú povahu (pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2010, Grécko/Komisia, C‑54/09 P, EU:C:2010:451, bod 46).

48

Z odôvodnenia 25 základného nariadenia ďalej vyplýva, že keďže dotknuté informácie „majú často veľmi technický charakter a zahŕňajú zložitú ekonomickú a právnu analýzu“, cieľom lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 tohto nariadenia je ponechať členským štátom zastúpeným v poradnom výbore dostatok času na preskúmanie týchto informácií, a to riadnym spôsobom, pred zasadnutím tohto výboru (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2017, Tilly‑Sabco/Komisia, C‑183/16 P, EU:C:2017:704, bod 102).

49

Okrem toho je cieľom tejto lehoty umožniť vládam členských štátov oboznámiť sa prostredníctvom svojich zástupcov v poradnom výbore so všetkými príslušnými informáciami týkajúcimi sa prešetrovania tak, aby tieto vlády mohli prostredníctvom interných a externých konzultácií zadefinovať stanovisko, ktorého cieľom bude zachovať v rámci tohto výboru záujmy vlastné každej z nich (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2017, Tilly‑Sabco/Komisia, C‑183/16 P, EU:C:2017:704, bod 103).

50

Nakoniec treba dodať, že cieľom uvedenej lehoty je zabezpečiť, aby informácie a pripomienky, ktoré dotknuté osoby majú právo, ako bolo uvedené v bode 39 tohto rozsudku, predložiť počas prešetrovania, mohli byť riadne zohľadnené v rámci konzultačného konania v rámci poradného výboru.

51

Za týchto podmienok a ako uviedol generálny advokát najmä v bodoch 61 a 66 svojich návrhov, požiadavka poskytnúť všetky príslušné informácie poradnému výboru najneskôr desať pracovných dní pred jeho zasadnutím, stanovená v článku 15 ods. 2 základného nariadenia, patrí medzi podstatné formálne náležitosti zákonnosti postupu, ktorých porušenie spôsobuje neplatnosť dotknutého aktu (pozri analogicky rozsudky z 10. februára 1998, Nemecko/Komisia, C‑263/95, EU:C:1998:47, bod 32, ako aj z 20. septembra 2017, Tilly‑Sabco/Komisia, C‑183/16 P, EU:C:2017:704, bod 114).

52

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na druhú otázku tak, že vykonávacie nariadenie č. 723/2011 je neplatné v rozsahu, v akom bolo prijaté v rozpore s článkom 15 ods. 2 základného nariadenia.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: