–

Idi Srl, v zastúpení: L. Lentini, avvocato,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci V. Fedeli a C. Colelli, avvocati dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara, P. Ondrůšek, a L. Haasbeek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 45 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Idi Srl a Agenzia Regionale Campana Difesa Suolo (Arcadis) (Verejnoprávna spoločnosť pre ochranu pôdy regiónu Kampánia, Taliansko) vo veci vylúčenia dočasného združenia podnikov (ďalej len „GTE“), ktorého splnomocneným zástupcom bola Idi, z účasti v konaní o zadaní verejnej zákazky na služby.

3

Článok 45 smernice 2004/18, nazvaný „Osobná spôsobilosť záujemcu alebo uchádzača“, vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak:

…

Členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky pre tento odsek podľa svojho vnútroštátneho práva a s ohľadom na právo Spoločenstva.“

4

Smernica 2004/18 bola zrušená a nahradená s účinnosťou od 18. apríla 2016 smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), ktorá sa však na spor vo veci samej neuplatňuje.

5

Článok 57 smernice 2014/24, nazvaný „Dôvody vylúčenia“, v odseku 4 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodárky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodárky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

…

…“

6

Článok 38 ods. 1 decreto legislativo n. 163 – Codice dei contratti pubblici relativi a lavori, servizi e forniture in attuazione delle direttive 2004/17/CE e 2004/18/CE (legislatívny dekrét č. 163, ktorým sa schvaľuje Zákonník verejného obstarávania prác, služieb a dodávky tovaru, ktorým sa preberajú smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES) z 12. apríla 2006 (riadny dodatok GURI č. 100 z 2. mája 2006) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „Zákonník verejného obstarávania“) stanovuje:

„Z účasti na postupoch udeľovania koncesií a zadávania zákaziek na práce, na dodanie tovaru a na služby, a rovnako z možnosti stať sa subdodávateľom a uzatvárať príslušné zmluvy sa vylučujú osoby:

…“

7

Článok 161 legge fallimentare (zákon o konkurze), ktorý bol schválený regio decreto n. 267 (kráľovský dekrét č. 267) zo 16. marca 1942 (GURI č. 81 zo 6. apríla 1942, ďalej len „zákon o konkurze“), nazvaný „Návrh na vyrovnanie“, stanovuje:

„1.   Návrh na povolenie vyrovnávacieho konania sa podáva návrhom podpísaným dlžníkom na súd príslušný podľa miesta, kde má dlžník sídlo; premiestnenie sídla v priebehu roka, ktorý predchádza roku podania návrhu, nemá vplyv na určenie miestnej príslušnosti súdu.

2.   Dlžník k návrhu priloží:

…

…

6.   Podnikateľ môže podať návrh, ktorý obsahuje návrh na vyrovnanie, a priloží k nemu súvahy za posledné tri finančné roky aj menný zoznam veriteľov s uvedením príslušných pohľadávok, pričom si vyhradí možnosť predložiť návrh, plán a dokumentáciu uvedenú v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku v lehote stanovenej súdom, a to šesťdesiat až sto dvadsať dní, ktorú možno v odôvodnených prípadoch predĺžiť nanajvýš o šesťdesiat dní. … Odôvodneným rozhodnutím, ktorým sa stanovuje lehota uvedená v prvej vete, súd môže vymenovať súdneho komisára podľa článku 163 ods. 2 bodu 3. článok 170 ods. 2 sa použije primerane. …

7.   Dlžník môže po podaní návrhu… s predchádzajúcim povolením súdu prijať naliehavé opatrenia nútenej správy, pričom súd môže zozbierať zhrnuté informácie a musí získať stanovisko súdneho komisára, pokiaľ bol vymenovaný. V tom istom čase a počas tej istej lehoty môže dlžník prijímať aj opatrenia riadnej správy. …“

8

Článok 168 zákona o konkurze, nazvaný „Účinky podania návrhu“, stanovuje:

„1.   Odo dňa uverejnenia návrhu v obchodnom registri až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vyrovnania nemôžu veritelia, ktorých titul alebo nárok sú staršie, pod hrozbou neplatnosti začať vykonávacie alebo zabezpečovacie úkony týkajúce sa majetku dlžníka ani v nich pokračovať.

…

3.   Veritelia nemôžu vo vzťahu k ďalším veriteľom nadobúdať predkupné práva, ibaže ich povolí súd v prípadoch uvedených v predchádzajúcom článku. Sudcovské záložné práva zapísané do 90 dní pred dátumom uverejnenia návrhu v obchodnom registri nemajú účinky voči veriteľom pred vyrovnaním.“

9

Článok 186a zákona o konkurze, nazvaný „Vyrovnanie pri zachovaní činnosti podniku“, stanovuje:

„1.   Pokiaľ plán vyrovnania podľa článku 161 ods. 2 písm. e) stanovuje pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka, prevod prevádzky na jednu alebo viacero spoločností, hoci aj novo založených, uplatnia sa ustanovenia tohto článku. Tento plán môže zahŕňať aj likvidáciu majetku, ktorý neslúži na prevádzku podniku.

…

4.   Po podaní návrhu musí účasť na postupoch zadávania verejných zákaziek povoliť súd na základe stanoviska súdneho komisára, ak bol vymenovaný; ak vymenovaný nebol, v danej veci koná súd.

5.   Schválenie návrhu na vyrovnanie nebráni účasti na postupoch zadávania verejných zákaziek, ak dotknutý podnik vo verejnom obstarávaní predloží:

6.   S výhradou ustanovení predchádzajúceho odseku sa môže spoločnosť, voči ktorej sa vedie vyrovnávacie konanie, zúčastniť verejného obstarávania aj ako súčasť dočasného združenia podnikov, a to za predpokladu, že nie je subjektom oprávneným konať za toto združenie a voči ostatným podnikom v tomto združení sa nevedie insolvenčné konanie. V tomto prípade môže vyhlásenie podľa odseku 4 písm. b) poskytnúť aj hospodársky subjekt, ktorý je súčasťou združenia.

…“

10

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Arcadis oznámením z 24. júla 2013 vyhlásila zadávacie konanie s cieľom zadať verejnú zákazku na služby týkajúce sa riadenia prác, merania a účtovníctva, podpory pri kolaudácii a koordinácie v oblasti bezpečnosti a zdravia. Predpokladaná hodnota tejto zákazky na služby bola 1028096,59 eura.

11

TEI Srl, ako zastupovaný člen združenia GTE, podala 14. októbra 2013 žiadosť o účasť v zadávacom konaní uvedenom v predchádzajúcom bode.

12

Verejná zákazka na služby bola 29. apríla 2014 predbežne zadaná združeniu GTE.

13

TEI podala 18. júna 2014 na Tribunale di Milano (súd v Miláne, Taliansko) návrh na vyrovnanie, pričom si podľa článku 161 ods. 6 zákona o konkurze ponechala možnosť predložiť neskôr plán predpokladajúci pokračovanie v činnosti.

14

Arcadis rozhodnutím oznámeným 9. decembra 2014 (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“) vylúčila GTE z konania na zadanie verejnej zákazky. Arcadis sa v tejto súvislosti opierala o okolnosť, že podľa článku 38 ods. 1 Zákonníka verejného obstarávania návrh na účely povolenia vyrovnávacieho konania podaný spoločnosťou bráni jej účasti na verejnom obstarávaní s výnimkou predpokladu, ktorý sa líši od tejto veci, že dlžník predložil návrh plánu, ktorý stanovuje pokračovanie činnosti (concordato in continuità aziendale).

15

Rozsudkom z 29. apríla 2015 Tribunale amministrativo regionale per la Campania (Regionálny správny súd pre región Kampánia, Taliansko) zamietol žalobu o neplatnosť, ktorú podala Idi proti rozhodnutiu o vylúčení. Tento súd sa domnieval, že podanie návrhu na účely povolenia vyrovnávacieho konania spoločnosťou TEI sa má chápať tak, že tým priznala, že sa nachádza v krízovej situácii, čo odôvodňuje vylúčenie združenia GTE z akejkoľvek účasti na verejnom obstarávaní.

16

Idi podala odvolanie na vnútroštátny súd, konkrétne na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko).

17

Uvedený súd uvádza, že rozhodnutie o vylúčení je v súlade s jeho judikatúrou.

18

Podľa tejto judikatúry sa hospodársky subjekt, ktorý podal návrh na účely povolenia vyrovnávacieho konania, môže zúčastniť zadávacieho konania iba v prípade, že mu bolo schválené vyrovnanie s cieľom pokračovať v činnosti, stanovené v článku 186a zákona o konkurze alebo že mu po podaní takého návrhu príslušný súd povolil účasť v zadávacom konaní.

19

Naopak, podľa tej istej judikatúry je zo zadávacieho konania vylúčený každý hospodársky subjekt, ku ktorého návrhu na účely povolenia vyrovnávacieho konania nie je priložený plán výslovne predpokladajúci pokračovanie v činnosti. V takej situácii označovanej ako „blanko vyrovnanie“ (concordato in bianco) totiž hospodársky subjekt pri neexistencii takého plánu priznáva, že sa nachádza v ekonomických ťažkostiach.

20

Vnútroštátny súd dodáva, že „blanko vyrovnanie“, ktoré je vyrovnaním „s výhradou“ v zmysle článku 161 ods. 6 zákona o konkurze, jednak umožňuje dočasne „zmraziť“ (vo všeobecnosti na 30 až 120 dní) návrhy veriteľov na konkurz a jednak umožňuje žalobcovi vybrať si medzi predložením plánu vyrovnania alebo predložením dohody s cieľom reštrukturalizovať podnik, aby sa mohla taká voľba odložiť do skončenia prípadného opätovného rokovania so všetkými veriteľmi.

21

Tento súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o súlad takej judikatúry s článkom 45 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) a b) smernice 2004/18.

22

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak veritelia žiadajú o začatie konkurzného konania, má sa také konanie považovať za „začaté“ až vtedy, keď príslušný súd konštatoval platobnú neschopnosť dlžníka. Naopak, ak o „blanko vyrovnanie“ požiada hospodársky subjekt, považuje sa konanie za „začaté“ od podania návrhu.

23

Vnútroštátny súd chce teda zistiť, či sa článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. a) a b) smernice 2004/18 má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj situáciu hospodárskeho subjektu, o akého ide vo veci samej, ktorý podal návrh na účely povolenia konania o „blanko vyrovnaní“.

24

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

25

Talianska vláda sa pýta na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

26

Po prvé, talianska vláda poukazuje na to, že Consiglio di Stato (Štátna rada) sa vo svojom rozhodnutí o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania obmedzila na pripomenutie obsahu svojej judikatúry týkajúcej sa vplyvu návrhu na „blanko vyrovnanie“ na postupy zadávania verejných zákaziek, ako aj na zopakovanie ustanovení článku 45 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a b) smernice 2004/18 bez toho, aby uviedla dôvody, pre ktoré tento súd má pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy s týmto článkom 45.

27

Talianska vláda ďalej tvrdí, že otázky, ktoré položila Consiglio di Stato (Štátna rada), sú hypotetické. V tejto súvislosti tvrdí, že účasť TEI na predmetnom zadávacom konaní bola odmietnutá z dôvodu, že Tribunale di Milano (súd v Miláne), ktorému bol podaný návrh na vyrovnanie, nepovolil jej účasť na tomto zadávacom konaní. To znamená, že „dôvod vylúčenia [z takej účasti] existuje nezávisle… od okamihu, od ktorého možno insolvenčné konanie považovať za začaté“.

28

V tejto súvislosti treba uviesť, že na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. V súlade s tým môže Súdny dvor odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania podanom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené, čo znamená, že vnútroštátny súd vymedzí skutkový a právny rámec, do ktorého spadajú ním kladené otázky, resp. aspoň objasní skutkové predpoklady, na ktorých sa uvedené otázky zakladajú (rozsudky z 21. septembra 2016, Etablissements Fr. Colruyt, C‑221/15, EU:C:2016:704, bod 14, ako aj z 31. mája 2018, Zheng, C‑190/17, EU:C:2018:357, bod 48 a citovaná judikatúra).

29

V prejednávanej veci, a ako potvrdzujú pripomienky talianskej vlády, pokiaľ ide o odpoveď na prejudiciálne otázky, skutkové a právne skutočnosti, ktoré sú uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, umožňujú pochopiť dôvody, na základe ktorých sa v tejto súvislosti vnútroštátny súd obrátil na Súdny dvor.

30

Okrem toho, pokiaľ ide o údajnú hypotetickú povahu položených otázok, treba konštatovať, že legalita rozhodnutia o vylúčení dotknutého vo veci samej nevyhnutne závisí od odpovede na položenú otázku. Touto otázkou sa totiž vnútroštátny súd pýta, či sa článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. a) a b) smernice 2004/18, ktorý členským štátom priznáva možnosť vylúčiť z účasti na verejnom obstarávaní subjekty, ktoré sú predmetom vyrovnávacieho konania, vzťahuje na situáciu spoločnosti, ktorá podala návrh na účely povolenia „blanko vyrovnania“. Zo skutočností obsiahnutých v rozhodnutí vnútroštátneho súdu vyplýva, že GTE bolo vylúčené práve preto, že TEI sa nachádzala v takej situácii.

31

Z toho vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.

32

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd v znení svojich otázok odkazuje na článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. a), ako aj na článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. b) smernice 2004/18.

33

Vzhľadom na to, že vylúčenie hospodárskeho subjektu z postupov zadávania verejných zákaziek môže patriť iba do pôsobnosti článku 45 ods. 2 prvého pododseku písm. a) alebo článku 45 ods. 2 prvého pododseku písm. b) smernice 2004/18, treba sa domnievať, že vzhľadom na okolnosti, ktoré charakterizujú prejednávanú vec, je relevantné iba posledné uvedené ustanovenie.

34

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd svojimi dvomi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. b) smernice 2004/18 má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje z postupu zadávania verejnej zákazky vylúčiť hospodársky subjekt, ktorý ku dňu rozhodnutia o vylúčení predložil návrh na účely získania vyrovnania, pričom si ponechal možnosť predložiť plán predpokladajúci pokračovanie v činnosti.

35

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ ide o verejné zákazky patriace do pôsobnosti smernice 2004/18, článok 45 ods. 2 tejto smernice ponecháva uplatnenie ním stanovených siedmich prípadov vylúčenia, ktoré sa týkajú profesionálnej cti, solventnosti alebo dôveryhodnosti záujemcov o zákazku, na posúdenie členským štátom, o čom svedčí výraz „môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený“, ktorý sa nachádza na začiatku tohto ustanovenia (rozsudok zo 14. decembra 2016, Connexxion Taxi Services, C‑171/15, EU:C:2016:948, bod 28).

36

Článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. b) uvedenej smernice na zabezpečenie solventnosti zmluvného partnera verejného obstarávateľa konkrétnejšie umožňuje z účasti v zadávacom konaní vylúčiť akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý je predmetom vyrovnávacieho konania.

37

Podľa článku 45 ods. 2 druhého pododseku uvedenej smernice členské štáty bližšie určia vykonávacie podmienky tohto odseku podľa svojho vnútroštátneho práva a s ohľadom na právo Únie. Z toho vyplýva, že pojmy uvedené v uvedenom článku 45 ods. 2 prvom pododseku, medzi nimi slovné spojenie „ktorý je predmetom vyrovnávacieho konania“, môžu byť spresnené a zreteľne formulované vo vnútroštátnom práve, avšak za predpokladu, že bude dodržané právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2017, Esaprojekt, C‑387/14, EU:C:2017:338, bod 74 a citovanú judikatúru).

38

V prejednávanej veci, ako vyplýva z vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne z článku 168 zákona o konkurze, má podanie návrhu na účely získania vyrovnania predovšetkým za následok zabrániť tomu, aby veritelia mohli na určitú dobu stanovenú zákonom o konkurze začať súdne konanie proti majetku dlžníka a obmedziť práva navrhovateľa nakladať so svojím majetkom, keďže od podania návrhu nemôže prijať sám, t. j. bez povolenia súdu, žiadne opatrenia nútenej správy týkajúce sa tohto majetku.

39

Podanie takého návrhu má tak právne účinky na práva a povinnosti navrhovateľa, ako aj veriteľov. To znamená, že podanie tohto návrhu treba ešte pred akýmkoľvek rozhodnutím príslušného súdu chápať ako východiskový bod vyrovnávacieho konania uvedeného v článku 45 ods. 2 prvom pododseku písm. b) smernice 2004/18, a teda ako akt, ktorým sa toto konanie začalo.

40

Tento záver je odôvodnený aj ekonomickou a finančnou situáciou navrhovateľa. Podaním takého návrhu totiž hospodársky subjekt priznáva, že sa nachádza vo finančných ťažkostiach, ktoré môžu spochybniť jeho ekonomickú spoľahlivosť. Ako bolo spresnené v bode 35 tohto rozsudku, cieľom fakultatívneho dôvodu vylúčenia uvedeného v článku 45 ods. 2 prvom pododseku písm. b) smernice 2004/18 je zabezpečiť, aby verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu s hospodárskym subjektom, ktorý má dostatočnú ekonomickú spoľahlivosť.

41

Z tohto vyplýva, že od podania návrhu sa má hospodársky subjekt považovať za subjekt, ktorý je predmetom vyrovnávacieho konania v zmysle tohto ustanovenia.

42

Okolnosť, že si hospodársky subjekt vo svojom návrhu na vyrovnanie vyhradí možnosť predložiť plán predpokladajúci pokračovanie v činnosti, nemôže toto konštatovanie zmeniť.

43

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že hospodársky subjekt, ktorý podal návrh na vyrovnanie vrátane plánu na pokračovanie vo svojej činnosti, sa môže v súlade s podmienkami stanovenými vnútroštátnym právom zúčastniť postupov zadávania verejných zákaziek. Z toho vyplýva, že talianska právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré podali návrh na vyrovnanie, pokiaľ ide o ich schopnosť zúčastňovať sa na postupoch zadávania verejných zákaziek v závislosti od toho, či tieto hospodárske subjekty do svojho návrhu na vyrovnanie zahrnuli plán na pokračovanie v ich činnosti.

44

Toto rozdielne zaobchádzanie však nie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora.

45

Súdny dvor už totiž rozhodol, že článok 45 ods. 2 smernice 2004/18 sa neusiluje o to, aby sa v ňom uvedené dôvody vylúčenia uniformne uplatňovali na úrovni Únie, keďže členské štáty majú možnosť buď tieto dôvody vylúčenia vôbec neuplatňovať, alebo ich začleniť do vnútroštátnej právnej úpravy s dôslednosťou, ktorej stupeň sa môže meniť v každom jednotlivom prípade v závislosti od právnych, ekonomických alebo sociálnych zreteľov, ktoré prevážia na vnútroštátnej úrovni. V rámci toho môžu členské štáty zmierniť kritériá stanovené v tomto ustanovení alebo ich uplatňovať flexibilnejšie (rozsudok zo 14. decembra 2016, Connexxion Taxi Services, C‑171/15, EU:C:2016:948, bod 29 a citovaná judikatúra).

46

V tomto prípade má dotknutý členský štát právomoc stanoviť podmienky, za ktorých sa neuplatní fakultatívny dôvod vylúčenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Impresa di Costruzioni Ing. E. Mantovani a Guerrato, C‑178/16, EU:C:2017:1000, bod 41).

47

Ako zdôraznila talianska vláda, samotná skutočnosť, že hospodársky subjekt je predmetom vyrovnávacieho konania v zmysle článku 45 ods. 2 prvého pododseku písm. b) smernice 2004/18, nebráni tomu, aby príslušná vnútroštátna úprava povolila tomuto hospodárskemu subjektu účasť na zadávacom konaní, a to za podmienok stanovených touto právnou úpravou.

48

Je tiež v súlade s právom Únie, a najmä so zásadou rovnosti v rámci postupu zadávania verejných zákaziek, ak sa podľa vnútroštátnej právnej úpravy z účasti na verejnom obstarávaní vylúči alebo nevylúči hospodársky subjekt, ktorý podal návrh na „blanko vyrovnanie“.

49

Okrem toho situácia, v ktorej sa uvedený subjekt ešte k okamihu prijatia rozhodnutia o vylúčení nezaviazal pristúpiť k vyrovnaniu s cieľom pokračovať v činnosti, nie je porovnateľná, pokiaľ ide o ekonomickú spoľahlivosť, so situáciou hospodárskeho subjektu, ktorý sa k uvedenému dátumu zaviazal pokračovať v podnikateľskej činnosti.

50

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať, že článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. b) smernice 2004/18 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje z postupu zadávania verejnej zákazky vylúčiť hospodársky subjekt, ktorý ku dňu rozhodnutia o vylúčení predložil návrh na účely získania vyrovnania, pričom si ponechal možnosť predložiť plán predpokladajúci pokračovanie v činnosti.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje z postupu zadávania verejnej zákazky vylúčiť hospodársky subjekt, ktorý ku dňu rozhodnutia o vylúčení predložil návrh na účely získania vyrovnania, pričom si ponechal možnosť predložiť plán predpokladajúci pokračovanie v činnosti.