1. 

Talianske predpisy o verejnom obstarávaní stanovujú, že z (ďalšieho) verejného obstarávania možno vylúčiť uchádzača, ak pri plnení predchádzajúcej zákazky, ktorá mu bola zadaná, sa dopustil závažných pochybení, v dôsledku ktorých došlo k ukončeniu uvedenej (prvej) zákazky.

2. 

Tie isté predpisy však zrejme naznačujú, ( 2 ) že pri posudzovaní spoľahlivosti uchádzačov v ďalšom verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ nemôže zohľadniť uvedené pochybenia ako dôvod vylúčenia, ak hospodársky subjekt, ktorý ich spôsobil, napadol ukončenie (prvej) zákazky žalobou.

3. 

Vnútroštátny súd sa pýta, či je tento účinok žaloby v súlade so zásadami, z ktorých vychádza smernica 2014/24/EÚ ( 3 ), a konkrétne s článkom 57 tejto smernice.

4.

Podľa odôvodnenia 101 tejto smernice:

„Verejní obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak disponoval technickou a ekonomickou kapacitou na plnenie zákazky.

S vedomím, že verejný obstarávateľ bude zodpovedný za dôsledky svojho možného chybného rozhodnutia, by verejní obstarávatelia mali mať naďalej tiež možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Takisto by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by mali verejní obstarávatelia venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality. Menšie nedostatky by mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie.“

5.

V článku 57 s názvom „Dôvody na vylúčenie“ sa uvádza:

„…

4.   Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodár[s]ky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodár[s]ky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

…

…

…

5.   Verejní obstarávatelia kedykoľvek počas postupu vylúčia hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

Verejní obstarávatelia môžu kedykoľvek počas postupu vylúčiť, alebo od nich členské štáty môžu požadovať, aby vylúčili hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v jednej zo situácií uvedených v odseku 4.

6.   Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania.

Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.

Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak sa dané opatrenia považujú za nedostatočné, hospodársky subjekt dostane zoznam dôvodov tohto rozhodnutia.

…

7.   Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. Určia predovšetkým trvanie maximálneho obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijme žiadne opatrenia uvedené v odseku 6, aby preukázal svoju spoľahlivosť. Ak sa trvanie obdobia vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku, toto obdobie nepresiahne päť rokov odo dňa odsúdenia na základe konečného rozsudku v prípadoch uvedených v odseku 1 a tri roky odo dňa príslušnej udalosti v prípadoch uvedených v odseku 4.“

6.

V súlade s článkom 80 ods. 5 písm. c):

„Verejní obstarávatelia vylúčia z účasti na verejnom obstarávaní hospodársky subjekt…, ak… verejný obstarávateľ preukáže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť alebo spoľahlivosť. Toto pochybenie zahŕňa: významné nedostatky pri plnení predchádzajúcej verejnej zákazky alebo koncesie vedúce k predčasnému ukončeniu zmluvy, ktoré nebolo napadnuté na súde alebo bolo potvrdené súdnym rozhodnutím alebo viedlo k rozhodnutiu o náhrade škody či k uloženiu iných sankcií; pokus o neoprávnené ovplyvnenie rozhodovacieho procesu verejného obstarávateľa alebo o získanie dôverných informácií na účely vlastného prospechu; poskytnutie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, a to aj z nedbanlivosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie o vylúčení z verejného obstarávania, výbere alebo udelení zákazky, alebo neoznámenie informácií potrebných na účely riadneho priebehu výberového konania.“

7.

V školskom roku 2016/2017 sa spoločnosť Sirio Srl zúčastnila na verejnom obstarávaní na poskytovanie služieb školského stravovania, ktoré vyhlásilo mesto Neapol, pričom jej bola táto zákazka zadaná.

8.

Počas plnenia zákazky došlo k otrave jedlom, ktorá postihla deti aj zamestnancov, a to v dôsledku prítomnosti koliformných baktérií v podávanom jedle.

9.

Vzhľadom na túto skutočnosť mesto Neapol 29. júna 2017: a) rozhodlo o pozastavení poskytovania služieb, ktorým bola poverená spoločnosť Meca, ktorá sa umiestnila vo verejnom obstarávaní na druhom mieste, a b) ukončilo zmluvu so spoločnosťou Sirio, pričom došlo k prepadnutiu zábezpeky.

10.

Sirio napadla ukončenie zmluvy na občianskoprávnom súde [Tribunale di Napoli (súd v Neapole, Taliansko)], pričom v tejto veci sa zatiaľ nerozhodlo.

11.

Mesto Neapol vyhlásilo ďalšie verejné obstarávanie na poskytovanie služieb školského stravovania na školský rok 2017/2018, rozdelené na desať častí, do ktorého sa prihlásila Sirio.

12.

Verejný obstarávateľ na základe článku 80 ods. 5 písm. c) CCP aktom z 1. augusta 2017 pripustil ponuku spoločnosti Sirio, pokiaľ ide o časť č. 7 zákazky, pričom vôbec neposúdil závažnosť nesplnenia predchádzajúcej zákazky.

13.

Meca, ktorá sa tiež prihlásila do verejného obstarávania na poskytovanie služieb školského stravovania na školský rok 2017/2018, napadla na vnútroštátnom súde akt, ktorým bola pripustená ponuka spoločnosti Sirio. Podľa jej názoru mal verejný obstarávateľ vzhľadom na udalosti spojené s otravou jedlom namiesto konštatovania, že Sirio napadla ukončenie predchádzajúcej zákazky žalobou, posúdiť jej spoľahlivosť.

14.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že v prípadoch, ako je prejednávaný prípad, prísne uplatňovanie talianskej právnej úpravy neumožňuje verejnému obstarávateľovi posúdiť spoľahlivosť uchádzača. Podľa názoru vnútroštátneho súdu sa vnútroštátny zákonodarca rozhodol vylúčiť posúdenie verejným obstarávateľom a v plnom rozsahu ho prenechal na preskúmanie súdom, ktoré sa navyše zameriava na správnosť ukončenia zmluvného vzťahu a nie na spoľahlivosť hospodárskeho subjektu.

15.

Podľa vnútroštátneho súdu závažnosť porušenia nezávisí od objektívnej okolnosti, ale od subjektívneho rozhodnutia hospodárskeho subjektu, ktorému bolo predčasné ukončenie zmluvy adresované, napadnúť ho na občianskoprávnom súde. Automatické pripustenie účasti v ďalšom verejnom obstarávaní v dôsledku podania žaloby podnecuje nezohľadňovať odborné pochybenia, a preto odrádza podniky od prijatia vhodných nápravných opatrení (uvedených v odôvodnení 102 smernice 2014/24), aby sa zabránilo opakovaniu pochybení, ktoré viedli k ukončeniu predchádzajúceho zmluvného vzťahu.

16.

Za týchto okolností Tribunale Amministrativo Regionale della Campania (Regionálny správny súd Kampánia, Taliansko) kladie Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Bránia zásady práva Únie týkajúce sa ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty uvedené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a zásady z nich odvodené, ako je rovnosť zaobchádzania, zákaz diskriminácie, proporcionalita a efektivita, uvedené v smernici 2014/24, ako aj ustanovenia článku 57 ods. 4 písm. c) a g) uvedenej smernice, uplatňovaniu vnútroštátnych právnych predpisov, akým je talianska právna úprava vyplývajúca z článku 80 ods. 5 písm. c) legislatívneho dekrétu č. 50/2016, podľa ktorej podanie žaloby týkajúcej sa závažných nedostatkov pri vykonávaní predchádzajúcej verejnej zákazky, ktoré viedli k predčasnému ukončeniu tejto verejnej zákazky, bráni akémukoľvek posúdeniu spoľahlivosti uchádzača verejným obstarávateľom, a to až do vydania konečného rozhodnutia v občianskoprávnom konaní, bez toho, aby daný podnik preukázal prijatie akýchkoľvek opatrení na zaistenie súladu zameraných na nápravu pochybení a na zabránenie ich opakovaniu?“

17.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 22. januára 2018.

18.

Písomné pripomienky predložila Sirio, mesto Neapol, talianska a maďarská vláda, ako aj Komisia. Na pojednávaní konanom 13. decembra 2018 sa zúčastnila len Komisia a talianska vláda.

19.

Podľa spoločnosti Sirio akt, ktorý napadla Meca, teda akt z 1. augusta 2017, ktorý umožnil spoločnosti Sirio zúčastniť sa na verejnom obstarávaní, nezabránil uskutočneniu tohto verejného obstarávania, ktoré sa 7. novembra 2017 skončilo zadaním (ďalšej) zákazky na školský rok 2017/2018 spoločnosti Sirio.

20.

Keďže toto posledné uvedené rozhodnutie správneho orgánu nebolo napadnuté, Sirio tvrdí, že prejudiciálna otázka je bezpredmetná, keďže bez ohľadu na to, ako na ňu Súdny dvor odpovie, je zadanie druhej zákazky právoplatné a rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní ho neovplyvní.

21.

Nemyslím si však, že táto okolnosť stačí na určenie, že prejudiciálna otázka sa stala neprípustnou. Podľa môjho názoru konanie o žalobe podanej proti aktu z 1. augusta 2017 stále prebieha a rozhodnutie o nej nezávisí od toho, či Meca súhlasila so zadaním zákazky zo 7. novembra 2017.

22.

Prípadné vyhlásenie aktu z 1. augusta 2017 za neplatný by konkrétne mohlo buď spôsobiť neplatnosť zadania zákazky zo 7. novembra 2017, alebo – ak by to nebolo možné – slúžiť podľa vnútroštátneho práva v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. c) smernice 89/665/EHS ( 5 ) ako základ na priznanie nároku na náhradu škody, ktorá mohla vzniknúť spoločnosti Meca.

23.

Preto sa domnievam, že konanie o prejudiciálnej otázke nie je bezpredmetné.

24.

Vnútroštátny súd vychádza z toho, že článok 80 ods. 5 písm. c) CCP podľa „výkladu podaného vo vnútroštátnej judikatúre“ ukladá „nevyhnutnú právnu povinnosť“ ( 6 ) pripustiť do verejného obstarávania uchádzača, ktorý po predčasnom ukončení predchádzajúcej zadanej zákazky z dôvodu významných nedostatkov pri jej plnení ( 7 ) napadol toto predčasné ukončenie žalobou.

25.

Platný vnútroštátny predpis sa odlišuje od predchádzajúceho predpisu (zákonného dekrétu č. 163/2006). ( 8 ) Podľa tohto posledného uvedeného predpisu bol verejný obstarávateľ oprávnený preukázať závažné odborné pochybenie, ktoré odôvodňuje vylúčenie uchádzača, „akýmkoľvek dôkazom“. Naopak, nová právna úprava obsiahnutá v CCP zlučuje písmená c) a g) odseku 4 článku 57 smernice 2014/24, z čoho vyplýva vyššie uvedený výsledok.

26.

Článok 80 ods. 5 písm. c) CCP totiž všeobecne stanovuje, že závažné odborné pochybenie je dôvodom vylúčenia, a následne osobitne stanovuje, že „toto pochybenie“ zahŕňa „významné nedostatky pri plnení predchádzajúcej verejnej zákazky alebo koncesie vedúce k predčasnému ukončeniu zmluvy“. Tieto nedostatky však umožňujú vylúčiť dotknutého uchádzača len vtedy, ak ukončenie zmluvy „nebolo napadnuté na súde alebo bolo potvrdené súdnym rozhodnutím“.

27.

Ako však talianska vláda vysvetlila na pojednávaní, po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania zrejme došlo k zmene judikatúry Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) ( 9 ), v dôsledku ktorej uvedená vláda zmenila názor vyjadrený v jej pripomienkach.

28.

Talianska vláda vykladá uvedené stanovisko ( 10 ) tak, že aj keď je predčasné ukončenie predchádzajúcej zmluvy z dôvodu významných nedostatkov pripisovaných subjektu, ktorý vystupuje ako záujemca v postupe zadávania ďalšej zákazky, predmetom súdneho konania, verejný obstarávateľ môže na základe voľnej úvahy posúdiť existenciu uvedených nedostatkov ako dôvod vylúčenia tohto záujemcu, pričom nemusí čakať na vydanie rozsudku v občianskoprávnom konaní.

29.

Súdny dvor zjavne nemôže zasahovať do tejto diskusie o výklade vnútroštátneho predpisu, ktorý musí podať jedine vnútroštátny súd, a preto:

30.

Pri zodpovedaní pochybností, ktoré vyjadril vnútroštátny súd, sa preto budem pridržiavať výkladu vnútroštátneho predpisu, ktorý podal samotný vnútroštátny súd. Ako sa teda uvádza v znení prejudiciálnej otázky, budem vychádzať z toho, že podľa vnútroštátneho predpisu „súdny spor týkajúci sa závažných nedostatkov pri vykonávaní predchádzajúcej verejnej zákazky, ktoré viedli k predčasnému ukončeniu tejto verejnej zákazky, bráni akémukoľvek posúdeniu spoľahlivosti uchádzača verejným obstarávateľom, a to až do vydania konečného rozhodnutia v občianskoprávnom konaní“.

31.

Smernica 2004/18/ES ( 11 ) v úvode výpočtu fakultatívnych dôvodov vylúčenia kládla dôraz na uchádzača („každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený“), zatiaľ čo smernica 2014/24 kladie dôraz skôr na verejného obstarávateľa („verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodár[s]ky subjekt“).

32.

V oboch smerniciach po tomto úvode nasleduje zoznam fakultatívnych dôvodov vylúčenia a vzápätí sa členským štátom priznáva určitá miera voľnej úvahy ( 12 ) pri rozhodovaní o začlenení týchto dôvodov do ich vnútroštátnych predpisov. Ani z tohto hľadiska sa obe smernice podstatne neodlišujú:

33.

Súdny dvor v súvislosti s touto voľnou úvahou uplatnenou na fakultatívne dôvody vylúčenia upravené v smernici 2004/18 konštatoval, že

34.

O túto voľnú úvahu sa opieralo stanovisko spoločnosti Sirio, mesta Neapol, ako aj talianskej vlády (vyjadrené v ich písomných pripomienkach, a nie v pripomienkach prednesených na pojednávaní) a maďarskej vlády: ak je možné nestanoviť vo vnútroštátnom práve určitý fakultatívny dôvod vylúčenia, tým skôr môžu vnútroštátne predpisy obmedziť jeho účinnosť a podmieniť ho splnením určitých požiadaviek (ako je napríklad požiadavka, aby predchádzajúce ukončenie skoršej zákazky, založené na porušení povinností subjektu, ktorému bola zákazka zadaná, nadobudlo právoplatnosť, ak bolo napadnuté žalobou).

35.

Táto argumentácia však dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, že právomoc členských štátov v tomto smere nie je neobmedzená. ( 16 ) Ak sa ktorýkoľvek z členských štátov rozhodne stanoviť jeden z fakultatívnych dôvodov vylúčenia uvedených v smernici 2014/24 ( 17 ), musí rešpektovať jeho zásadné črty, ktoré sú vymedzené v tejto smernici.

36.

Článok 57 ods. 7 smernice 2014/24 totiž vzhľadom na to, že stanovuje, že členské štáty majú spresniť „vykonávacie podmienky pre tento článok“„so zreteľom na právo Únie“, bráni tomu, aby členské štáty svojimi vnútroštátnymi predpismi skreslili fakultatívne dôvody vylúčenia, ktoré sú v ňom stanovené, alebo aby ignorovali ciele a základné zásady, z ktorých vychádza každý z týchto dôvodov, v jednotnom rámci smernice 2014/24.

37.

Ako ďalej vysvetlím, taliansky právny predpis, ktorý je predmetom prejudiciálneho konania, nerešpektuje základné črty fakultatívneho dôvodu vylúčenia stanoveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24.

38.

V článku 57 ods. 4 smernice 2014/24 je medzi konaniami hospodárskych subjektov, ktoré môžu odôvodniť ich vylúčenie z postupu obstarávania, uvedené tak „závažn[é] odborn[é] pochybeni[e], v dôsledku ktorého je spochybnená [ich] bezúhonnosť“ [písmeno c)], ako aj „významné… nedostatky pri plnení niektorej zásadnej požiadavky predchádzajúcej verejnej zákazky…, čo viedlo k predčasnému ukončeniu takejto predchádzajúcej zmluvy“ [písmeno g)].

39.

Z odôvodnenia 101 smernice 2014/24 vyplýva, že odborné pochybenia uvedené v písmene c) majú prevažne mimozmluvnú povahu, teda sú to protiprávne konania, ku ktorým spravidla dochádza mimo rámca zmluvných vzťahov. Je to tak v prípade pochybení týkajúcich sa porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov, porušovania pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva alebo porušovania povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie. Naproti tomu konanie vymedzené v písmene g) je typickým zmluvným porušením.

40.

Je však pravda, že niektoré zmluvné porušenia môžu zároveň zahŕňať určitý druh závažného odborného pochybenia, teda pochybenia, ku ktorému došlo pri plnení predchádzajúcej verejnej zákazky a ktoré je dostatočne závažné na to, aby odôvodňovalo ukončenie zmluvného vzťahu.

41.

Z tohto hľadiska by sa dal vzťah medzi uvedenými dvoma písmenami vymedziť ako vzťah medzi lex generalis [písmeno c)] a lex specialis [písmeno g)], čo by umožnilo zohľadniť pri určovaní zásad, ktorými sa má riadiť výklad pravidla obsiahnutého v písmene g), ciele a odôvodnenia uvedeného všeobecného ustanovenia. ( 18 )

42.

Oba dôvody vylúčenia sa opierajú o zásadný prvok vzťahu medzi subjektom, ktorému bola zadaná zákazka, a verejným obstarávateľom, ktorým je spoľahlivosť uvedeného subjektu, na ktorom je založená dôvera verejného obstarávateľa voči nemu. Hoci tento prvok nebol v smernici 2004/18 výslovne spomenutý, Súdny dvor ho zakotvil vo svojej judikatúre. ( 19 )

43.

Smernica 2014/24 už upravuje spoľahlivosť ako kľúčovú zložku tohto vzťahu, a to práve v súvislosti s úpravou závažného odborného pochybenia. Podľa odôvodnenia 101 prvého odseku môžu verejní obstarávatelia vylúčiť „hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé“. V druhom odseku toho istého odôvodnenia je spomenuté plnenie predchádzajúcich zákaziek, „ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu“.

44.

Význam, ktorý sa pripisuje spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, je vyjadrený v niektorých odsekoch (6 a 7) článku 57 smernice 2014/24, pričom hospodárskemu subjektu sa umožňuje, aby prijal opatrenia na preukázanie svojej dôveryhodnosti aj napriek existencii jedného z dôvodov vylúčenia. Prvok spoľahlivosti takto ovplyvňuje dôvody vylúčenia týkajúce sa subjektívnych vlastností záujemcu.

45.

Podľa cieľa, ktorý sleduje článok 57 smernice 2014/24, pritom verejný obstarávateľ musí byť oprávnený posúdiť uvedený prvok (spoľahlivosť záujemcu) bez toho, aby bol nevyhnutne viazaný posúdeniami iných orgánov verejnej moci. Prináleží verejným obstarávateľom a jedine im, posúdiť rozsah pochybení, ktoré spôsobujú také závažné porušenie niektorej zásadnej zmluvnej požiadavky, ktoré odôvodňuje ukončenie predchádzajúcej zmluvy z dôvodu straty dôvery. ( 20 )

46.

Podmienka stanovená v talianskej právnej úprave je doplňujúcou podmienkou, ktorá nezodpovedá článku 57 ods. 4 smernice 2014/24 a nie je v súlade s ostatnými ustanoveniami tohto článku. Môže navyše viesť k výsledkom, ktoré sú diskriminačné pre iných uchádzačov, ktorí sa dopustili závažných pochybení. Hoci je sporný vnútroštátny predpis pravdepodobne inšpirovaný určitým poňatím práva na súdnu ochranu, ( 21 ) v konečnom dôsledku sa z neho stáva prémia pri závažnom porušení zmluvy, ktorého neskorších dôsledkov sa subjekt, ktorý sa tohto porušenia dopustil, de facto zbaví samotným podaním žaloby.

47.

Stručne opíšem tieto dve črty talianskeho predpisu.

48.

Ako Komisia správne poznamenáva, v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 nie je uvedené, že významné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení predchádzajúcej zákazky možno konštatovať až po vydaní právoplatného súdneho rozhodnutia.

49.

V podobných situáciách Súdny dvor s odkazom na právne predpisy Únie, ktoré platili v tom čase, určil, že

50.

Súdny dvor preto odmietol názor, že konštatovanie dôvodu vylúčenia súvisiaceho s odborným pochybením závisí od existencie predchádzajúceho rozsudku (pokiaľ to nestanovuje samotné ustanovenie práva Únie), pričom v tomto zmysle vyložil článok 45 ods. 2 smernice 2004/18.

51.

Túto judikatúru možno uplatniť na prejednávanú vec, a tak poukázať na to, že článok 80 ods. 5 písm. c) CCP jej odporuje: ak dôjde k ukončeniu predchádzajúcej zmluvy, stačí, ak uchádzač napadne toto predčasné ukončenie, a verejný obstarávateľ pri neskoršom verejnom obstarávaní už nebude môcť voči nemu namietať porušenie tejto zmluvy.

52.

Závažné porušenie, ktorého sa dopustil subjekt, ktorému bola zadaná zákazka, a na ktoré verejný obstarávateľ reagoval ukončením synalagmatickej zmluvy (čo je oprávnené, ak si jedna zo zmluvných strán neplní záväzky), teda nemá vplyv na neskoršie postupy zadávania verejných zákaziek, ak uvedený subjekt napadne predčasné ukončenie zmluvného vzťahu na občianskoprávnom súde.

53.

Vnútroštátny predpis tým, že priznáva žalobe taký automatický účinok, znemožňuje verejnému obstarávateľovi, aby v celom rozsahu posúdil spoľahlivosť záujemcu, lebo nemôže vziať do úvahy predčasné ukončenie predchádzajúcej zmluvy z dôvodu významných nedostatkov ako relevantný faktor.

54.

Obmedzenie vzťahujúce sa na verejného obstarávateľa v prípade, ak je porušenie predchádzajúcej zmluvy predmetom súdneho konania, ho zbavuje možnosti vylúčiť uchádzača „kedykoľvek počas postupu…, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v jednej zo situácií uvedených v odseku 4“, ako to stanovuje článok 57 ods. 5 smernice 2014/24.

55.

Vnútroštátny predpis preto neprimerane obmedzuje rozsah oprávnení verejného obstarávateľa, ktoré sú výslovne chránené článkom 57 smernice 2014/24 a judikatúrou, v ktorej bol podaný výklad obdobných ustanovení smernice 2004/18, keďže mu bráni v overení existencie niektorého z dôvodov vylúčenia, kým sa nevydá rozsudok v občianskoprávnom konaní začatom v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy.

56.

V tom istom zmysle článok 80 ods. 5 písm. c) CCP bráni tomu, aby verejný obstarávateľ posúdil, či uchádzač napriek existencii relevantného dôvodu vylúčenia prijal dostatočné opatrenia na preukázanie svojej spoľahlivosti (článok 57 ods. 6 smernice 2014/24).

57.

Sporný vnútroštátny predpis môže viesť k diskriminácii uchádzačov, ktorí sa dopustili iných závažných odborných pochybení, než je porušenie zmluvy, a napadli konštatovanie týchto pochybení žalobou. Verejný obstarávateľ vo vzťahu k nim nie je viazaný článkom 80 ods. 5 písm. c) CCP, takže môže slobodne a odôvodnene rozhodnúť, že nie sú dostatočne spoľahliví.

58.

Toto rozdielne zaobchádzanie s uchádzačmi, v prípade ktorých existujú podobné fakultatívne dôvody vylúčenia, je neodôvodnené. Rozlišujúci prvok (prebiehajúce konanie o žalobe) závisí výlučne od toho, či dodávateľ, ktorý porušil zmluvu, podal žalobu, ktorou napadol predčasné ukončenie svojej predchádzajúcej zmluvy, a tak obmedzil štandardnú diskrečnú právomoc verejného obstarávateľa.

59.

Situácia je obzvlášť citlivá, ak ide o zákazku cezhraničného významu, lebo „by sa mohla vzťahovať predovšetkým na hospodárske subjekty z iných členských štátov, ktorým je menej známe znenie a podrobnosti uplatnenia relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy“ ( 24 ).

60.

Keďže podanie občianskoprávnej žaloby závisí výlučne od vôle dodávateľa, závažnosť porušenia, ktorého sa dopustil, by nezávisela od konštatovania objektívnej okolnosti, ale od vonkajšieho faktora, ktorý má skôr subjektívny charakter (samotné rozhodnutie podať žalobu), ktorý by však nebol dostatočný pre iných uchádzačov, ktorí sa dopustili odborných pochybení, najmä pre uchádzačov so sídlom v iných členských štátoch.

61.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Tribunale Amministrativo Regionale della Campania (Regionálny správny súd Kampánia, Taliansko), takto:

Článok 57 ods. 4 písm. c) a g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES bráni vnútroštátnym právnym predpisom, na základe ktorých samotné napadnutie predčasného ukončenia predchádzajúcej verejnej zákazky z dôvodu významných nedostatkov pri jej plnení žalobou je prekážkou toho, aby verejný obstarávateľ kvalifikoval toto konanie a následnú spoľahlivosť uchádzača ako dôvod vylúčenia v ďalšom verejnom obstarávaní, až kým sa s konečnou platnosťou nerozhodne v príslušnom súdnom konaní.