Vyberte si experimentálne prvky, ktoré chcete vyskúšať

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 62017CJ0518

    Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 20. septembra 2018.
    Stefan Rudigier.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zákazky – Služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave – Nariadenie (ES) č. 1370/2007 – Článok 5 ods. 1 – Zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme – Článok 7 ods. 2 – Povinnosť uverejniť určité informácie najneskôr rok pred začatím postupu v Úradnom vestníku Európskej únie – Dôsledky neuverejnenia – Zrušenie výzvy na predkladanie ponúk – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 27 ods. 1 – Článok 47 ods. 1 – Smernica 2014/25/EÚ – Článok 45 ods. 1 – Článok 66 ods. 1 – Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania.
    Vec C-518/17.

    Zbierka rozhodnutí – Všeobecná zbierka – časť „Informácie o neuverejnených rozhodnutiach“

    Identifikátor ECLI: ECLI:EU:C:2018:757

    ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

    z 20. septembra 2018 ( *1 )

    „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zákazky – Služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave – Nariadenie (ES) č. 1370/2007 – Článok 5 ods. 1 – Zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme – Článok 7 ods. 2 – Povinnosť uverejniť určité informácie najneskôr rok pred začatím postupu v Úradnom vestníku Európskej únie – Dôsledky neuverejnenia – Zrušenie výzvy na predkladanie ponúk – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 27 ods. 1 – Článok 47 ods. 1 – Smernica 2014/25/EÚ – Článok 45 ods. 1 – Článok 66 ods. 1 – Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania“

    Vo veci C‑518/17,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko) z 29. júna 2017 a doručený Súdnemu dvoru 28. augusta 2017 v konaní, ktoré zahájil

    Stefan Rudigier

    za účasti:

    Salzburger Verkehrsverbund GmbH,

    SÚDNY DVOR (deviata komora),

    v zložení: predseda deviatej komory C. Vajda, sudcovia E. Juhász (spravodajca), a K. Jürimäe,

    generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

    tajomník: A. Calot Escobar,

    so zreteľom na písomnú časť konania,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    S. Rudigier, v zastúpení: C. Casati, Rechtsanwalt,

    rakúska vláda, v zastúpení: M. Fruhmann, splnomocnený zástupca,

    Európska komisia, v zastúpení: W. Mölls a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia,

    so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1).

    2

    Tento návrh bol podaný v rámci konania, ktoré zahájil pán Stefan Rudigier ako žalobca v súvislosti s návrhom na zrušenie výzvy na predkladanie ponúk na poskytovanie služieb osobnej autobusovej dopravy vyhlásenej spoločnosťou Salzburger Verkehrsverbund GmbH.

    Právna úprava

    Právo Únie

    Nariadenie č. 1370/2007

    3

    Odôvodnenia 20, 21, 29 a 30 nariadenia č. 1370/2007 stanovujú:

    „(20)

    Ak sa orgán verejnej moci rozhodne zveriť poskytovanie služieb všeobecného záujmu tretej osobe, musí poskytovateľa služieb vo verejnom záujme vybrať v súlade s právom [Únie] v oblasti verejných zákaziek a koncesií, ako sa ustanovuje v článkoch 43 až 49 [Z]mluvy, a v súlade so zásadami transparentnosti a rovnosti zaobchádzania. Ustanovenia tohto nariadenia sa predovšetkým nedotýkajú povinností uplatniteľných na orgány verejnej moci podľa smerníc o verejnom obstarávaní, ak zmluvy o službách vo verejnom záujme patria do rozsahu ich pôsobnosti.

    (21)

    Mala by sa zaručiť účinná právna ochrana, a to nielen pri zadávaní zmlúv, v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb [(Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19)] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby [(Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132)], ale tiež v prípade iných zmlúv zadaných na základe tohto nariadenia. Je potrebné, aby bol účinný postup revízie podľa potreby porovnateľný s príslušnými postupmi ustanovenými v smernici Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác [(Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246)] a v smernici Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore [(Ú. v. EÚ L 76, 1992, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315)].

    (29)

    Na účely zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme s výnimkou núdzových opatrení a zmlúv o službách vo verejnom záujme týkajúcich sa malých vzdialeností by príslušné orgány mali prijať opatrenia potrebné na zverejnenie skutočnosti, že majú v úmysle zadať takéto zmluvy, najmenej jeden rok vopred, aby mohli potenciálni poskytovatelia služieb vo verejnom záujme na tento zámer reagovať.

    (30)

    Priame zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme by malo podliehať zvýšenej transparentnosti.“

    4

    Článok 1 nariadenia č. 1370/2007, nazvaný „Účel a rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

    „1.   Účelom tohto nariadenia je vymedziť, ako môžu príslušné orgány v súlade s pravidlami práva [Únie] konať v oblasti verejnej osobnej dopravy, aby zabezpečili poskytovanie služieb všeobecného záujmu, ktoré by boli okrem iného početnejšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie alebo poskytované pri nižších nákladoch ako tie, ktorých poskytovanie by umožnilo samotné fungovanie trhu.

    2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátne aj medzinárodné poskytovanie služieb vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave, inej osobnej koľajovej a cestnej osobnej doprave s výnimkou služieb, ktoré sa poskytujú hlavne pre ich historický význam alebo turistickú hodnotu. …

    …“

    5

    Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Zadávanie zmlúv o službách vo verejnom záujme“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Zmluvy o službách vo verejnom záujme sa zadávajú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Avšak zmluvy o službách alebo zmluvy o službách vo verejnom záujme [zákazky na služby alebo verejné zákazky na služby – neoficiálny preklad] vymedzené v smernici [2004/17] alebo smernici [2004/18] pre služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave sa zadávajú v súlade s postupmi ustanovenými podľa uvedených smerníc, ak tieto zmluvy nemajú formu koncesných zmlúv na služby, ako je vymedzené v uvedených smerniciach. Ak sa zmluvy majú zadávať v súlade so smernicou [2004/17] alebo smernicou [2004/18], ustanovenia odsekov 2 až 6 tohto článku sa neuplatňujú.“

    6

    Článok 7 uvedeného nariadenia, nazvaný „Uverejnenie“, vo svojom odseku 2 uvádza:

    „Každý príslušný orgán prijme opatrenia potrebné na to, aby sa najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov alebo rok pred priamym zadaním uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie aspoň tieto informácie:

    a)

    názov a adresa príslušného orgánu;

    b)

    predpokladaný spôsob zadania;

    c)

    služby a oblasti, na ktoré sa zadanie prípadne vzťahuje.

    Príslušné orgány sa môžu rozhodnúť nezverejniť tieto informácie, ak sa zmluva o službách vo verejnom záujme týka poskytovania služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave v rozsahu menšom ako 50000 kilometrov ročne.

    V prípade, ak sa táto informácia zmení po jej uverejnení, príslušný orgán zverejní čo najskôr príslušnú opravu. Touto opravou sa nemení dátum začatia priameho zadávania ani výzvy na predkladanie súťažných návrhov.

    …“

    Smernica 2014/24/EÚ

    7

    Článok 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), nazvaný „Zásady obstarávania“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

    Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“

    8

    Článok 27 tejto smernice s názvom „Verejná súťaž“ stanovuje:

    „1.   V prípade verejnej súťaže môže každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem, reagovať na výzvu na súťaž predložením ponuky.

    Minimálna lehota na prijatie ponúk je 35 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

    K ponuke sú priložené informácie, ktoré na účely kvalitatívneho výberu požaduje verejný obstarávateľ.

    2.   Ak verejní obstarávatelia uverejnili predbežné oznámenie, ktoré sa samo osebe nepoužilo ako prostriedok výzvy na súťaž, minimálna lehota na prijatie ponúk stanovená v odseku 1 druhom pododseku tohto článku sa môže skrátiť na 15 dní za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

    a)

    predbežné oznámenie obsahovalo všetky informácie, ktoré sa vyžadujú pri oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v prílohe V časti B oddiele I, pokiaľ takéto informácie boli k dispozícii v čase, keď sa predbežné oznámenie uverejnilo;

    b)

    predbežné oznámenie bolo odoslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

    3.   Ak sa lehota stanovená v odseku 1 druhom pododseku stáva neuplatniteľnou z dôvodu naliehavého stavu, ktorý verejný obstarávateľ náležite odôvodní, verejný obstarávateľ môže stanoviť lehotu, ktorá nebude kratšia ako 15 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

    4.   Verejný obstarávateľ môže lehotu na prijatie ponúk stanovenú v odseku 1 druhom pododseku tohto článku skrátiť o päť dní, ak akceptuje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami v súlade s článkom 22 ods. 1 prvým pododsekom a článkom 22 ods. 5 a 6.“

    9

    Článok 47 uvedenej smernice, nazvaný „Stanovenie lehôt“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Verejní obstarávatelia pri stanovovaní lehôt na prijímanie ponúk a žiadostí o účasť zohľadnia zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk bez toho, aby tým boli dotknuté minimálne lehoty uvedené v článkoch 27 až 31.“

    10

    Článok 48 uvedenej smernice s názvom „Predbežné oznámenia“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Verejní obstarávatelia môžu oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované obstarávania prostredníctvom uverejnenia predbežného oznámenia. Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti B oddiele I. Sú uverejňované Úradom pre vydávanie publikácií Európskej únie (Úrad pre publikácie) alebo verejní obstarávatelia ich uverejnia vo svojom ‚profile kupujúceho‘ v súlade s prílohou VIII bodom 2 písm. b). Ak verejní obstarávatelia uverejňujú predbežné oznámenie vo svojom profile kupujúceho, zašlú oznámenie o uverejnení vo svojom profile kupujúceho Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie v súlade s prílohou VIII. Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti A.“

    11

    Časť B oddiel I prílohy V smernice 2014/24, na ktorú odkazuje článok 48 tejto smernice, stanovuje, že predbežné oznámenie musí okrem iného obsahovať informácie týkajúce sa totožnosti obstarávateľa a hlavného miesta poskytnutia služieb, ako aj stručný opis obstarávania, najmä povahy a rozsahu služieb, a v prípade, že toto oznámenie neslúži ako prostriedok výzvy na súťaž, má sa uviesť očakávaný dátum alebo dátumy uverejnenia oznámenia alebo oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na zákazky uvedené v tomto predbežnom oznámení.

    12

    Podľa článku 90 ods. 1 a článku 91 smernice 2014/24, nazvaných „Transpozícia a prechodné ustanovenia“ a „Zrušenie“, boli členské štáty povinné dosiahnuť súlad s uvedenou smernicou najneskôr do 18. apríla 2016, čo bol dátum zrušenia smernice 2004/18.

    Smernica 2014/25/EÚ

    13

    Článok 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243), nazvaný „Zásady obstarávania“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

    Obstarávanie sa nesmie pripraviť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak sa návrh obstarávania vypracuje so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“

    14

    Článok 45 tejto smernice s názvom „Verejná súťaž“ stanovuje:

    „1.   V prípade verejnej súťaže môže každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem, reagovať na výzvu na súťaž predložením ponuky.

    Minimálna lehota na prijímanie ponúk je 35 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení obstarávania.

    K ponuke sú priložené informácie, ktoré na účely kvalitatívneho výberu požaduje obstarávateľ.

    2.   Ak obstarávatelia uverejnili pravidelné informatívne oznámenie, ktoré sa samo osebe nepoužilo ako prostriedok výzvy na súťaž, minimálna lehota na prijímanie ponúk stanovená v odseku 1 druhom pododseku tohto článku sa môže skrátiť na 15 dní za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

    a)

    pravidelné informatívne oznámenie obsahuje popri informáciách vyžadovaných v oddiele I časti A prílohy VI všetky informácie, ktoré sa vyžadujú v oddiele II časti A prílohy VI, pokiaľ sú takéto informácie k dispozícii v čase, keď sa pravidelné informatívne oznámenie uverejňuje;

    b)

    pravidelné informatívne oznámenie bolo odoslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení obstarávania.

    3.   Ak sa lehota stanovená v odseku 1 druhom pododseku stáva neuplatniteľnou z dôvodu naliehavého stavu, ktorý obstarávateľ náležite odôvodní, môže stanoviť lehotu, ktorá nebude kratšia ako 15 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení obstarávania.

    4.   Obstarávateľ môže lehotu na prijímanie ponúk stanovenú v odseku 1 druhom pododseku tohto článku skrátiť o päť dní, ak akceptuje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami v súlade s článkom 40 ods. 4 prvým pododsekom a s článkom 40 ods. 5 a 6.“

    15

    Článok 66 uvedenej smernice, nazvaný „Stanovenie lehôt“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Obstarávatelia pri stanovovaní lehôt na žiadosti o účasť a prijímanie ponúk zohľadnia zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk bez toho, aby tým boli dotknuté minimálne lehoty uvedené v článkoch 45 až 49.“

    16

    Článok 67 tej istej smernice, nazvaný „Pravidelné informatívne oznámenia“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Obstarávatelia môžu oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované obstarávanie prostredníctvom uverejnenia pravidelného informatívneho oznámenia. Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti A oddiele I. Uvedené oznámenia sú uverejňované Úradom pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo obstarávateľmi v ich profile kupujúceho v súlade s prílohou IX bodom 2 písm. b). Ak obstarávatelia uverejňujú pravidelné informatívne oznámenie vo svojom profile kupujúceho, zašlú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie oznámenie o uverejnení pravidelného informatívneho oznámenia v profile kupujúceho v súlade s prílohou IX bodom 3. Uvedené oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe VI časti B.

    17

    Podľa časti A oddielu I prílohy VI smernice 2014/25, na ktorú odkazuje jej článok 67 ods. 1, pravidelné informatívne oznámenie obsahuje okrem iného informácie o totožnosti obstarávateľa a útvaru, ktorý možno kontaktovať.

    18

    Podľa článku 106 ods. 1 a článku 107 smernice 2014/25, nazvaných „Transpozícia a prechodné ustanovenia“ a „Zrušenie“, boli členské štáty povinné dosiahnuť súlad s uvedenou smernicou najneskôr do 18. apríla 2016, čo bol dátum zrušenia smernice 2004/17.

    Smernica 89/665

    19

    Článok 1 smernice 89/665 zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) (ďalej len „smernica 89/665“), nazvaný „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici [2014/24], pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17 a 37 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

    Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice [2014/24]…, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo [Únie] v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.“

    20

    Podľa článku 2 ods. 1 smernice 89/665:

    „Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci:

    a)

    pri najbližšej príležitosti a formou predbežných konaní prijať predbežné opatrenia na účely nápravy údajného porušenia alebo zabránenia ďalšiemu poškodeniu dotknutých záujmov vrátane opatrení na pozastavenie alebo zabezpečenie pozastavenia postupu zadávania verejnej zákazky alebo vykonávania akéhokoľvek rozhodnutia prijatého verejným obstarávateľom;

    b)

    zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí [protiprávnych rozhodnutí – neoficiálny preklad] vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky;

    c)

    uznať škody, ktoré osobám vznikli porušením.“

    21

    Článok 2d ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

    „1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, považoval zmluvu [vyhlásil zákazku – neoficiálny preklad] za neplatnú alebo aby tento orgán rozhodol o neplatnosti zmluvy [zákazky – neoficiálny preklad] v týchto prípadoch:

    a)

    ak verejný obstarávateľ zadal zákazku bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie bez toho, aby to bolo prípustné v súlade so smernicou [2014/24]…;

    b)

    v prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2 tejto smernice, ak takéto porušenie neumožnilo uchádzačovi, ktorý žiada o preskúmanie, využiť opravné prostriedky pred zadaním zákazky; v prípade porušenia spojeného s porušením [2014/24]…, ak takéto porušenie ovplyvnilo možnosť uchádzača žiadajúceho o preskúmanie získať zákazku, alebo

    c)

    v prípadoch uvedených v článku 2b písm. c) druhom pododseku tejto smernice, ak členské štáty uplatnili výnimku z odkladnej lehoty pre zákazky zadané na základe rámcovej dohody a dynamického obstarávacieho systému.

    2.   Dôsledky neplatnosti zmluvy sa upravia vo vnútroštátnom práve.

    Vo vnútroštátnom práve sa môže so spätnou účinnosťou ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností alebo obmedzenie rozsahu zrušenia na tie povinnosti, ktoré sa ešte majú vykonať. V druhom prípade členské štáty zabezpečia uplatnenie iných sankcií v zmysle článku 2e ods. 2.“

    Smernica 92/13

    22

    Článok 1 smernice 92/13 zmenenej smernicou 2014/23 (ďalej len „smernica 92/13“), nazvaný „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici [2014/25], pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 18 až 24, článkami 27 až 30, článkom 34 alebo 55 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

    Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice [2014/25]…, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Únie v oblasti obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.“

    23

    Článok 2 smernice 92/13, nazvaný „Požiadavky na postupy preskúmania“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia týkajúce sa postupov preskúmavania uvedené v článku 1 zahŕňali právomoci:

    buď

    a)

    prijať, pri prvej príležitosti a prostredníctvom predbežného konania, dočasné opatrenia s cieľom nápravy údajného porušenia práva alebo zabránenia ďalšiemu poškodeniu dotknutých záujmov, vrátane opatrení na prerušenie alebo zabezpečenie prerušenia postupu verejného obstarávania alebo vykonávania akéhokoľvek rozhodnutia prijatého obstarávateľom;

    a

    b)

    zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie protiprávnych rozhodnutí, vrátane odstránenia diskriminačných technických, hospodárskych alebo finančných kritérií v texte zmluvy, periodických oznamoch, oznámeniach o existencii systému kvalifikácie, výzvach na predkladanie ponúk, zmluvných dokumentoch alebo akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa príslušného postupu verejného obstarávania;

    alebo

    c)

    prijať pri prvej príležitosti, ak je to možné prostredníctvom predbežných postupov a ak je to potrebné definitívnym postupom k obsahu, iné opatrenia, ako sú uvedené v písm. a) a b) s cieľom nápravy každého zisteného porušenia práva a prevencie voči poškodeniu záujmov dotknutých, zvlášť vydaním rozhodnutia o zaplatení určitej sumy v prípadoch, keď nedošlo k náprave alebo nebolo zabránené porušeniu.

    Členské štáty môžu využiť túto možnosť pre všetkých obstarávateľov alebo pre kategórie subjektov definovaných na základe objektívnych kritérií, v každom prípade zachovávajúc účinnosť opatrení stanovených na účely prevencie voči poškodeniu záujmov dotknutých;

    d)

    a v oboch vyššie spomenutých prípadoch poskytnúť náhradu škody osobám poškodeným porušením práva.

    …“

    24

    Článok 2d uvedenej smernice s názvom „Neplatnosť“ vo svojom odseku 1 uvádza:

    „1. Členské štáty zabezpečia, aby orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od obstarávateľa, považoval zmluvu [vyhlásil zákazku – neoficiálny preklad] za neplatnú alebo aby tento orgán rozhodol o neplatnosti zmluvy [zákazky – neoficiálny preklad] v týchto prípadoch:

    a)

    ak obstarávateľ zadal zákazku bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie bez toho, aby to bolo prípustné podľa smernice [2014/25]…;

    b)

    v prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2 tejto smernice, ak takéto porušenie neumožnilo uchádzačovi, ktorý žiada o preskúmanie, využiť opravné prostriedky pred zadaním zákazky; v prípade porušenia spojeného s porušením smernice [2014/25]…, ak takéto porušenie ovplyvnilo príležitosť uchádzača žiadajúceho o preskúmanie dostať zákazku;

    c)

    v prípadoch uvedených v článku 2b písm. c) druhom pododseku tejto smernice, ak členské štáty uplatnili výnimku z odkladnej lehoty pre zákazky zadané na základe dynamického obstarávacieho systému.“

    Rakúske právo

    25

    § 26 Salzburger Vergabekontrollgesetz 2007 (zákon spolkovej krajiny Salzbursko o kontrole verejného obstarávania z roku 2007) zo 7. februára 2007, v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, nazvaný „Zrušenie rozhodnutí verejného obstarávateľa“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

    „Landesverwaltungsgericht [(Krajinský správny súd, Rakúsko)] vyhlási samostatne napadnuteľné rozhodnutie obstarávateľa vydané v rámci verejného obstarávania za neplatné, keď

    1.

    toto rozhodnutie alebo samostatne nenapadnuteľné rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, porušuje právo, na ktoré sa odvoláva žalobca…,

    a

    2.

    nezákonnosť má rozhodujúci vplyv na výsledok postupu verejného obstarávania.“

    Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

    26

    Dňa 20. apríla 2016 spoločnosť Salzburger Verkehrsverbund prostredníctvom uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk v Úradnom vestníku Európskej únie vyhlásila verejnú súťaž na poskytovanie služieb osobnej autobusovej dopravy v údolí Gastein (Rakúsko), ktorá zahŕňa viacero autobusových liniek pre celkovo približne 670000 km najazdených ročne. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania bolo uvedené, že lehota na predloženie ponuky uplynie 8. júna 2016.

    27

    Okrem toho táto zákazka mala byť uzavretá vo forme zmluvy na služby, a nie vo forme koncesie na služby, pričom začatie poskytovania služby bolo plánované na 11. decembra 2016.

    28

    Salzburger Verkehrsverbund neuverejnil predbežné oznámenie podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007.

    29

    Dňa 31. mája 2016 pán Rudigier podal na Landesverwaltungsgericht Salzburg (Krajinský správny súd Salzburg, Rakúsko) žalobu s cieľom dosiahnuť zrušenie uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk, a to najmä z dôvodu porušenia článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007.

    30

    Rozhodnutím z 15. júla 2016 Landesverwaltungsgericht Salzburg (Krajinský správny súd Salzburg) zamietol návrhy žalobcu.

    31

    Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok Revision na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko).

    32

    Pán Rudigier na podporu tejto žaloby uviedol, že Landesverwaltungsgericht Salzburg (Krajinský správny súd Salzburg) meritórne nepreskúmal právne následky neuverejnenia informácií stanoveného v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007, ku ktorému malo dôjsť jeden rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov.

    33

    Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) uvádza, že neexistuje žiadna výnimka z uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007, pokiaľ ide o dopravné služby, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/17 alebo smernica 2004/18, a že odôvodnenie 29 tohto nariadenia nerozlišuje podľa režimu, ktorý sa uplatňuje na tieto verejné zákazky v oblasti dopravy. Na základe toho dospel k záveru, že povinnosť uverejňovať požadované informácie by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak ide o služby týkajúce sa zákazky podliehajúcej jednej z týchto dvoch smerníc.

    34

    Tento súd však uvádza, že v prejednávanej veci, na rozdiel od rozsudku z 27. októbra 2016, Hörmann Reisen (C‑292/15, EU:C:2016:817), ktorý bol vyhlásený v kontexte uzatvárania subdodávateľských zmlúv o verejnom obstarávaní, ani smernica 2004/18, ani smernica 2014/24, ktorá ju nahradila, neupravujú povinnosť predbežného oznámenia, aká sa uvádza v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007.

    35

    Z toho podľa neho vyplýva, že ak by sa rozhodlo o použití tohto článku 7 ods. 2 na zákazky, na ktoré sa vzťahuje niektorá z týchto dvoch smerníc, zadávanie zmlúv o službách osobnej autobusovej dopravy by podliehalo prísnejšiemu režimu ako iné služby.

    36

    Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že právo Únie nestanovuje nijakú sankciu, pokiaľ ide o nedodržanie povinností stanovených v uvedenom článku 7 ods. 2.

    37

    V tejto súvislosti zdôrazňuje, že poskytovateľ dopravnej služby by pri nedodržaní tohto ustanovenia nepochybne mohol získať výhodu zo svojho náskoku oproti svojim konkurentom. Domnieva sa však, že ciele transparentnosti a nediskriminácie sledované uvedeným ustanovením sú splnené, ak je dotknutá služba predmetom postupu verejného obstarávania, keďže článok 47 ods. 1 smernice 2014/24 stanovuje, podobne ako stanovoval článok 38 ods. 1 smernice 2004/18, že verejný obstarávateľ má pri stanovení lehôt pre ním uskutočňovaný postup obstarávania zohľadniť zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk.

    38

    Vnútroštátny súd si preto kladie otázku, či porušenie článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 môže spôsobiť nezákonnosť verejného obstarávania v prípade, ak verejný obstarávateľ inak splnil všetky požiadavky stanovené v smerniciach o verejnom obstarávaní.

    39

    V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že podľa rakúskeho práva môže byť rozhodnutie verejného obstarávateľa zrušené iba vtedy, ak má protiprávnosť rozhodujúci vplyv na výsledok postupu verejného obstarávania. Domnieva sa, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa javí byť v súlade s právom Únie, keďže neznemožňuje výkon práva vyplývajúceho z práva Únie ani neporušuje zásadu ekvivalencie, uvádza však, že by tento názor chcel mať potvrdený.

    40

    Zdôrazňuje, že táto posledná otázka je odôvodnená o to viac, že vo veci samej mal podľa tvrdenia verejného obstarávateľa pán Rudigier dlhodobo vedomosť o chystanej výzve na predkladanie ponúk, čo znamená, že všetky jeho návrhy by sa mali zamietnuť, keďže porušenie práva, na ktoré sa odvoláva, mu nespôsobilo žiadnu ujmu.

    41

    Za týchto okolností Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

    „1.

    Uplatní sa článok 7 ods. 2 nariadenia [č. 1370/2007] aj pri zadávaní zmluvy na zákazku na služby podľa článku 5 ods. 1 druhej vety tohto nariadenia pre služby v osobnej autobusovej doprave podľa postupu, ktorý je stanovený v smerniciach o verejnom obstarávaní (smernica [2004/17] alebo [2004/18])?

    2.

    V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

    Vedie porušenie povinnosti, aby sa najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov uverejnili informácie uvedené v článku 7 ods. 2 písm. a) až c) nariadenia č. 1370/2007, k tomu, že výzvu na predkladanie ponúk, ktorá sa uskutočnila bez uvedeného uverejnenia najmenej rok pred začiatkom konania, ale podľa článku 5 ods. 1 druhej vety tohto nariadenia postupom v súlade so smernicami o verejnom obstarávaní, je potrebné považovať za nezákonnú?

    3.

    V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

    Bránia ustanovenia práva Únie, ktoré platia pre verejné obstarávanie, takej vnútroštátnej úprave, podľa ktorej možno upustiť od zrušenia, ktoré je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice [89/665], výzvy na predkladanie ponúk považovanej za nezákonnú v dôsledku chýbajúceho uverejnenia v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007, keď protiprávnosť významným spôsobom neovplyvnila výsledok verejnej súťaže, pretože dotknutý poskytovateľ mohol včas reagovať a nedošlo k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže?“

    O prejudiciálnych otázkach

    Úvodné pripomienky

    42

    Na úvod je potrebné podotknúť, že k uverejneniu výzvy na predkladanie ponúk, o ktorú ide vo veci samej, v Úradnom vestníku Európskej únie došlo 20. apríla 2016, teda dva dni po uplynutí lehoty na prebratie smerníc 2014/24 a 2014/25 do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov a po zrušení smerníc 2004/17 a 2004/18 v súlade s článkami 90 a 91 smernice 2014/24, ako aj článkami 106 a 107 smernice 2014/25.

    43

    Z toho vyplýva, že v spore vo veci samej sa uplatní smernica 2014/24 alebo smernica 2014/25, a nie smernica 2004/17 alebo smernica 2004/18, ako sa uvádza v otázkach položených vnútroštátnym súdom (pozri analogicky rozsudok z 10. júla 2014, Impresa Pizzarotti, C‑213/13, EU:C:2014:2067, body 3133).

    44

    Okrem toho je potrebné uviesť, že tieto otázky odkazujú bez rozlišovania na smernicu 2004/17 a smernicu 2004/18. Nedostatočná identifikácia smernice, ktorá sa uplatní vo veci samej, zo strany vnútroštátného súdu, však nemôže brániť Súdnemu dvoru odpovedať na uvedené otázky, pretože odpovede na tieto otázky môžu byť sformulované rovnakým spôsobom tak na základe smernice 2014/24 alebo na základe smernice 2014/25, ktoré zrušili a nahradili smernicu 2004/18, respektíve smernicu 2004/17.

    O prvej prejudiciálnej otázke

    45

    Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 vykladať v tom zmysle, že povinnosť predbežného oznámenia, ktorú toto ustanovenie stanovuje, sa uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej doprave, ktoré sa v zásade zadávajú v súlade s postupmi stanovenými v smernici 2014/24 alebo v smernici 2014/25.

    46

    V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 1370/2007 sa na účely zadania zákazky na službu vo verejnom záujme v osobnej autobusovej doprave neuplatňujú len ustanovenia článku 5 ods. 2 až 6 nariadenia č. 1370/2007, zatiaľ čo ostatné ustanovenia tohto nariadenia sa naďalej uplatňujú (rozsudok z 27. októbra 2016, Hörmann Reisen, C‑292/15, EU:C:2016:817, bod 41).

    47

    Z toho vyplýva, že článok 7 ods. 2 uvedeného nariadenia sa uplatní na zmluvy o verejných zákazkách na služby v doprave zadávané v súlade s postupmi stanovenými v smernici 2014/24 alebo v smernici 2014/25.

    48

    Tento záver potvrdzuje aj cieľ nariadenia č. 1370/2007.

    49

    Nariadenie č. 1370/2007, ktoré sa vzťahuje len na služby vo verejnom záujme v osobnej železničnej a cestnej osobnej doprave, totiž stanovuje spôsoby zásahu do všeobecných režimov verejného obstarávania, ako sú režimy upravené smernicou 2014/24 alebo smernicou 2014/25. Toto nariadenie teda obsahuje osobitné pravidlá, ktoré majú buď nahradiť, alebo doplniť všeobecné pravidlá smernice 2014/24 alebo smernice 2014/25 podľa toho, či uplatniteľná smernica stanovuje alebo nestanovuje pravidlá v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2016, Hörmann Reisen, C‑292/15, EU:C:2016:817, body 4447).

    50

    Takýto výklad článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 potvrdzuje aj preskúmanie článku 48 ods. 1 smernice 2014/24 a článku 67 ods. 1 smernice 2014/25, ktoré majú čiastočne podobnú funkciu ako uvedený článok 7 ods. 2.

    51

    Na rozdiel od článku 48 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s ustanoveniami prílohy V časti B oddielu I tejto smernice a článku 67 ods. 1 smernice 2014/25 v spojení s ustanoveniami prílohy VI časti A oddielu I tejto smernice, sa totiž ustanovenia článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia jednak povinne uplatňujú na verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a jednak sa netýkajú len situácie, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ plánuje uskutočniť postup verejnej súťaže, ale tiež prípadu, keď zamýšľa uskutočniť priame zadanie zákazky. Okrem toho uverejnenie uskutočnené podľa týchto smerníc sa nemusí nevyhnutne uskutočniť v záväznej lehote najneskôr jeden rok pred začatím postupu verejného obstarávania a nevyhnutne nemusia byť ani uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

    52

    Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 teda stanovuje konkrétnejšie povinnosti oproti povinnostiam stanoveným v smerniciach 2014/24 a 2014/25 a ako lex specialis má pred nimi prednosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2016, Hörmann Reisen, C‑292/15, EU:C:2016:817, bod 47).

    53

    Z toho vyplýva, že na prvú otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť predbežného oznámenia, ktorú toto ustanovenie stanovuje, sa uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej doprave, ktoré sa v zásade zadávajú v súlade s postupmi stanovenými v smernici 2014/24 alebo v smernici 2014/25.

    O druhej a tretej prejudiciálnej otázke

    54

    Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či protiprávnosť vyplývajúca z porušenia alebo opomenutia dodržania povinnosti predbežného oznámenia stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 môže viesť k zrušeniu riadne uverejnenej výzvy na predkladanie ponúk.

    55

    Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa odôvodnenia 21 tohto nariadenia sa účinná právna ochrana nevzťahuje len na zadávané zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smerníc 2004/17 a 2004/18, ktoré zrušili a nahradili smernice 2014/25 a 2014/24, ale tiež na iné zmluvy zadávané na základe uvedeného nariadenia. Okrem toho je potrebný účinný postup revízie, porovnateľný s príslušnými postupmi podľa smernice 89/665 a smernice 92/13, v závislosti od konkrétneho prípadu.

    56

    Pritom tak článok 2 ods. 1 smernice 89/665, ako aj článok 2 ods. 1 smernice 92/13 stanovujú, že členské štáty zabezpečia, aby ich právna úprava umožňovala okrem iných opatrení zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie protiprávnych rozhodnutí.

    57

    Naopak, právna úprava Únie v oblasti verejného obstarávania nestanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého by protiprávnosť aktu alebo opomenutie v danom štádiu postupu spôsobovali protiprávnosť všetkých následných úkonov tohto postupu a odôvodňovali ich zrušenie. Uvedené právne predpisy stanovujú takýto následok len v osobitných a presne definovaných prípadoch.

    58

    Článok 2d smernice 89/665 a článok 2d smernice 92/13 stanovujú, že verejné zákazky vyznačujúce sa niektorou z tam vymenovaných protiprávností, medzi ktorými je aj prípad, keď obstarávateľ zadal zákazku bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie bez toho, aby to bolo prípustné podľa smernice 2014/24 alebo smernice 2014/25, musia byť vyhlásené za neplatné.

    59

    Hoci však neoprávnené opomenutie uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorým sa začína postup súťaže, má ako všeobecné pravidlo viesť k vyhláseniu neplatnosti príslušnej zákazky, takýto následok právne predpisy Únie v oblasti verejného obstarávania nestanovujú v prípade nedodržania povinnosti predbežného oznámenia uvedenej v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007.

    60

    Keďže normotvorca Únie nestanovil osobitné ustanovenia týkajúce sa porušenia článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007, takáto právna úprava patrí do pôsobnosti vnútroštátneho práva.

    61

    V prípade neexistencie spresnenia procesných pravidiel stanovených v právnom poriadku Únie na sankcionovanie porušenia práva a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora totiž prislúcha vnútroštátnej právnej úprave každého členského štátu upraviť procesné pravidlá na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Takéto pravidlá však nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú viesť k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Marina del Mediterráneo a i., C‑391/15, EU:C:2017:268, bod 32 a citovanú judikatúru).

    62

    Pokiaľ ide najprv o zásadu ekvivalencie, je potrebné pripomenúť, že dodržanie tejto zásady predpokladá, že predmetné pravidlo sa bude uplatňovať nezávisle od toho, či žaloby, ktoré majú podobný predmet a dôvody, sú založené na porušení práva Únie alebo na porušení vnútroštátneho práva (rozsudok z 8. júla 2010, Bulicke, C‑246/09, EU:C:2010:418, bod 26 a citovaná judikatúra).

    63

    V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či táto zásada bola alebo nebola dodržaná.

    64

    Pokiaľ ide o zásadu efektivity, je potrebné uviesť, že právo hospodárskych subjektov odvodené z článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 má jednak za cieľ, ako sa v podstate uvádza v jeho odôvodnení 29, umožniť hospodárskym subjektom reagovať na zámery verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, osobitne pokiaľ ide o druh zadávania zákazky, ktorý tento verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ plánuje využiť (súťaž alebo priame zadanie), a jednak poskytnúť hospodárskym subjektom čas, aby sa dokázali lepšie pripraviť na súťaž.

    65

    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že preskúmanie dodržania zásady efektivity by sa malo uskutočniť odlišne podľa toho, či má dôjsť k priamemu zadaniu zákazky alebo k súťaži.

    66

    V prípade priameho zadania môže neuverejnenie predbežného oznámenia viesť k tomu, že hospodársky subjekt nebude schopný pred uskutočnením tohto zadania vzniesť námietky, čo vedie k hrozbe jeho úplného vylúčenia z účasti na súťaži. Takáto situácia môže ohroziť zásadu efektivity.

    67

    Na druhej strane, ak k porušeniu článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 došlo v situácii, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ plánuje uskutočniť súťaž prostredníctvom neskoršej riadnej výzvy na predkladanie ponúk, takéto porušenie nie je samo osebe prekážkou toho, aby sa hospodársky subjekt mohol účinne zapojiť do tejto súťaže.

    68

    Pokiaľ ide o obavy vnútroštátneho súdu, že porušenie článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2017 by mohlo viesť k tomu, že hospodársky subjekt, ktorý je už poverený vykonávaním zákazky, získava výhodu zo svojho náskoku oproti svojim konkurentom, je potrebné uviesť, že pri stanovovaní lehôt na prijímanie ponúk musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, či už na základe článku 47 smernice 2014/24 alebo článku 66 smernice 2014/25 zohľadniť zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk.

    69

    Avšak v prípade, že hospodársky subjekt predloží dôkaz o tom, že v nadväznosti na uverejnenie výzvy na predkladanie ponúk bol z dôvodu neuverejnenia predbežného oznámenia v značnej miere znevýhodnený oproti hospodárskemu subjektu, ktorý je už poverený vykonávaním zákazky, a preto presne pozná všetky vlastnosti tejto zákazky, je možné konštatovať porušenie zásady efektivity, čo má za následok zrušenie tejto výzvy na predkladanie ponúk. Takéto znevýhodnenie môže tiež predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

    70

    Toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd so zohľadnením relevantných okolností danej veci. V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že hospodárskym subjektom bola poskytnutá lehota 49 dní od uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk dotknutej v prejednávanej veci, aby na túto výzvu odpovedali, čo presahuje minimálne lehoty stanovené v smerniciach 2014/24 a 2014/25. Okrem toho hospodársky subjekt, o ktorý ide vo veci samej, mal k dispozícii informácie, pokiaľ ide o chystanú výzvu na predkladanie ponúk, v dostatočnom predstihu pred jej uverejnením.

    71

    Navyše, a bez ohľadu na možnosť uvedenú v bode 69 tohto rozsudku, má hospodársky subjekt právo napadnúť postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa z dôvodu, že v súťažných podkladoch bola stanovená príliš krátka lehota na predkladanie ponúk, a to v rozpore s článkom 47 smernice 2014/24 alebo článkom 66 smernice 2014/25, ktoré vyžadujú zohľadnenie zložitosti zákazky a času potrebného na vypracovanie ponúk.

    72

    Preto je na druhú a tretiu otázku potrebné odpovedať tak, že článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že porušenie ním stanovenej povinnosti predbežného oznámenia nemá za následok zrušenie dotknutej výzvy na predkladanie ponúk pod podmienkou, že boli dodržané zásady ekvivalencie, efektivity a rovnosti zaobchádzania, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

    O trovách

    73

    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

     

    Článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, sa má vykladať v tom zmysle, že:

     

    ním stanovená povinnosť predbežného oznámenia sa uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej doprave, ktoré sa v zásade zadávajú v súlade s postupmi stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES alebo v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES,

    porušenie tejto povinnosti predbežného oznámenia nemá za následok zrušenie dotknutej výzvy na predkladanie ponúk pod podmienkou, že boli dodržané zásady ekvivalencie, efektivity a rovnosti zaobchádzania, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

    Začiatok