1

Touto žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Maltská republika si tým, že zaviedla režim výnimky, ktorý umožňuje odchyt živých jedincov siedmich druhov voľne žijúcich pinkovitých vtákov [pinka obyčajná (Fringilla coelebs), stehlík konôpka (Carduelis cannabina), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), zelienka obyčajná (Carduelis chloris), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), kanárik poľný (Serinus serinus) a stehlík čížik (Carduelis spinus)], nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 5 písm. a) a e) a článku 8 ods. 1 v spojení s prílohou IV písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7), a to v spojení s článkom 9 ods. 1 tejto smernice.

2

Článok 2 smernice 2009/147 stanovuje:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“

3

Článok 5 písm. a) a e) tejto smernice znie takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:

…

4

Článok 7 ods. 1 a 4 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Druhy uvedené v prílohe II sa môžu vzhľadom na početnosť populácie, geografické rozšírenie a rýchlosť rozmnožovania na území Spoločenstva loviť v súlade so zákonmi platnými v jednotlivých štátoch. Členské štáty zabezpečia, že lov týchto druhov nebude v rozpore s úsilím na ich ochranu v oblasti ich rozšírenia.

…

4.   Členské štáty zabezpečia, že lov vrátane sokoliarstva v prípade, že sa loví týmto spôsobom, hoci je vykonávaný v súlade s platnými opatreniami štátu, je v súlade so zásadami rozumného využívania a ekologicky vyváženej regulácie početnosti daných druhov vtákov, a zabezpečia tiež, aby táto činnosť bola zlučiteľná, čo sa týka populácie týchto druhov, predovšetkým sťahovavých vtákov, s opatreniami vyplývajúcimi z článku 2.

Dohliadnu najmä na to, aby druhy, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o love, neboli lovené v období hniezdenia ani v čase rôznych fáz súvisiacich s rozmnožovaním.

V prípade sťahovavých vtákov dohliadnu najmä na to, aby druhy, na ktoré sa vzťahujú predpisy upravujúce lov, neboli lovené počas obdobia rozmnožovania ani počas návratu na hniezdiská.

…“

5

Sedem druhov voľne žijúcich pinkovitých vtákov uvedených v bode 1 tohto rozsudku sa nenachádza v prílohe II smernice 2009/147.

6

Článok 8 ods. 1 smernice 2009/147 stanovuje:

„Vzhľadom na lov, odchyt alebo usmrcovanie vtákov podľa tejto smernice členské štáty zakážu používanie všetkých prostriedkov, zariadení alebo metód používaných na masový alebo neselektívny odchyt alebo usmrcovanie vtákov alebo metód, ktoré by mohli spôsobiť vymiznutie druhov v danej oblasti, hlavne tých, ktoré sú uvedené v prílohe IV písm. a).“

7

Príloha IV písm. a) štvrtá zarážka tejto smernice uvádza nasledujúce prostriedky:

„– siete, pasce, jedové či anestetické návnady“.

8

Článok 9 ods. 1 a 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:

…

2.   Výnimky uvedené v odseku 1 musia špecifikovať:

…“

9

Legal notice 79 (vyhláška č. 79) z 29. marca 2006 obsahuje zásady ochrany voľne žijúceho vtáctva a predstavuje hlavný právny akt, ktorým sa do maltského právneho poriadku preberá smernica 2009/147 (ďalej len „zásady ochrany voľne žijúceho vtáctva“).

10

Konkrétne článok 9 zásad ochrany voľne žijúceho vtáctva v podstate preberá článok 9 smernice 2009/147, pričom stanovuje podmienky, ktoré je potrebné použiť pri preskúmaní výnimiek. Tento článok 9 upravuje aj rozhodovací proces, ktorý je potrebné dodržať pri preskúmaní takejto výnimky, pričom toto konanie zahŕňa povinné preskúmanie zo strany maltského ornitologického výboru (ďalej len „ornitologický výbor“).

11

Článok 10 zásad ochrany voľne žijúceho vtáctva stanovuje úlohu ornitologického výboru. Táto úloha spočíva podľa odseku 6 písm. c) tohto článku 10 okrem iného v „predkladaní odporúčaní ministrovi k povoleniu výnimky z ustanovení článkov 4, 5, 6, 7, 18 a 21“ a v „pravidelnom overovaní, či sú podmienky pre udelenie takéhoto povolenia alebo takýchto povolení aj naďalej splnené“. Štvrtá podmienka toho istého odseku okrem toho presne vymedzuje právomoc, ktorú má minister pre životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj a klimatickú zmenu (ďalej len „minister“), pri svojom preskúmaní odporúčaní ornitologického výboru, keď rozhoduje o povolení výnimiek, ako aj jeho povinnosť písomne uviesť dôvody svojho rozhodnutia v prípade závažného rozdielu medzi odporúčaniami ornitologického výboru a jeho rozhodnutím.

12

Článok 27 zásad ochrany voľne žijúceho vtáctva upravuje spôsob, ktorým sa má riešiť nedodržanie týchto pravidiel a obsahuje súbor sankcií, ktoré v prípade porušenia spáchaného v rámci výnimiek môžu predstavovať škálu od pokuty minimálne 500 eur spojenej s okamžitým odobratím osobitného povolenia, až po pokutu vo výške 15000 eur spojenú s trestom odňatia slobody na dva roky, doživotným odňatím všetkých povolení udelených v rámci týchto pravidiel, ako aj zabavením veci, prostredníctvom ktorej bol spáchaný delikt.

13

Legal notice 253 (vyhláška č. 253) z 15. júla 2014 obsahuje rámec umožňujúci výnimku, ktorou sa zahajuje jesenná sezóna odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov (ďalej len „rámcové pravidlá“).

14

Článok 3 rámcových pravidiel stanovuje:

„pinkovité vtáky môžu byť odchytávané výhradne pomocou tradičných sietí známych ako sklápacie siete, a to výlučne na účely ich držania v zajatí, vrátane využitia na trhoch a výstavách, na účely chovu a/alebo použitia ako živé návnady v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky: …“

15

Tento článok 3 definuje určité kritériá týkajúce sa sklápacích sietí, povinnosti krúžkovať odchytené vtáky a minimálnej veľkosti oka na sieti.

16

Článok 4 rámcových pravidiel stanovuje:

„… jesenná sezóna odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov trvá najviac sedemdesiattri (73) dní od októbra do decembra rovnakého roka, počas ktorého môže minister rozhodnúť o zahájení jesennej sezóny odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov prostredníctvom oznamu v Úradnom vestníku,

a to za predpokladu, že sa minister pri zahájení jesennej sezóny odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov ubezpečí, že neexistuje ‚iné uspokojivé riešenie‘ v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2009/147… a zohľadní zachovanie populácie dotknutých druhov na uspokojivej úrovni, ako aj najvyššie limity stanovené v prílohe II,

ako aj za predpokladu, že pri stanovení trvania jesennej sezóny odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov minister stanoví celkový sezónny limit odchytu pre každý z druhov pinkovitých vtákov a individuálny sezónny limit odchytu pre každé povolenie, a zároveň rozhodne o tom, či bude stanovený denný limit odchytu pre každé povolenie pre jesennú sezónu odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov.“

17

Článok 8 rámcových pravidiel sa týka opatrení dohľadu v priebehu zahájenej sezóny odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov. Stanovuje možnosť policajných kontrol na mieste a vyčleňuje na tento účel minimálne 7 policajných príslušníkov na každých 1000 povolení.

18

Príloha I rámcových pravidiel obsahuje tabuľku uvádzajúcu sedem dotknutých druhov pinkovitých vtákov.

19

Príloha II rámcových pravidiel je formulovaná nasledovne:

„Pri stanovení celkového počtu kusov pinkovitých vtákov, ktoré možno odchytiť počas jesennej sezóny odchytu živých jedincov, stanoví minister celkový limit odchytu vo výške menej než 1 % celkovej ročnej úmrtnosti referenčnej populácie každého z druhov na území Európskej únie, a to na základe posledných dostupných vedeckých údajov z kontroly krúžkov.

Vyššie uvedené platí s tým, že maximálny limit odchytu v rámci jesennej výnimky odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov v žiadnom prípade nepresiahne nasledujúce hodnoty:

DRUHOVÉ VNÚTROŠTÁTNE LIMITY ODCHYTU

stehlík konôpka 12000

stehlík obyčajný 800

zelienka obyčajná 4500

stehlík čížik 2350

glezg obyčajný 500

pinka obyčajná 5000

kanárik poľný 2350

Minister preskúma a aktualizuje uvedené maximálne počty prostredníctvom uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku, a to s prihliadnutím na stav ochrany dotknutých siedmich druhov a zachovanie populácie daných druhov na uspokojivej úrovni.“

20

Legal notice 250 (vyhláška č. 250) z 15. júla 2014 o pravidlách ochrany voľne žijúcich vtákov, ktorá obsahuje vyhlásenie o výnimke pre jesennú sezónu odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov pre rok 2014 (ďalej len „vyhlásenie pre rok 2014“), stanovuje vo svojom článku 3:

„… jesenná sezóna odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov v roku 2014 (ďalej len ‚jesenná sezóna odchytu živých jedincov‘) prebieha v tomto období:

odchyt živých jedincov druhov stehlík konôpka, stehlík obyčajný, zelienka obyčajná, stehlík čížik, glezg obyčajný, pinka obyčajná a kanárik poľný sa uskutoční od 20. októbra 2014 vrátane do 31. decembra 2014 vrátane.“

21

Podľa článku 5 ods. 1 vyhlásenia pre rok 2014 zodpovedajú celkové sezónne limity odchytu pre jesennú sezónu odchytu živých jedincov celkovým limitom uvedeným v prílohe II rámcových pravidiel.

22

Podľa článku 5 ods. 2 vyhlásenia pre rok 2014 sa sezónny limit odchytu stanovuje na desať pinkovitých vtákov na každé povolenie pre jesennú sezónu odchytu živých jedincov alebo prípadne nižší počet kusov odchytených pred skončením sezóny.

23

Článok 3 legal notice 330 (vyhláška č. 330) zo 16. októbra 2015 o pravidlách ochrany voľne žijúcich vtákov, ktorá obsahuje vyhlásenie o výnimke pre jesennú sezónu odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov pre rok 2015 (ďalej len „vyhlásenie pre rok 2015“), je pre rok 2015 zhodný s článkom 3 vyhlásenia pre rok 2014.

24

Článok 5 ods. 1 a 2 vyhlásenia pre rok 2015 je obdobne zhodný s článkom 5 ods. 1 a 2 vyhlásenia pre rok 2014.

25

Keďže Maltská republika prijala v roku 2014 rámcové pravidlá a oznámenie pre rok 2014, ktorými povolila odchyt siedmich druhov pinkovitých vtákov, Komisia 17. októbra 2014 zaslala Maltskej republike formálnu výzvu, v ktorej uviedla, že režim výnimky tohto členského štátu nespĺňa podmienky uvedené v článku 9 smernice 2009/147. Podľa názoru Komisie tento členský štát nepreukázal, že neexistuje iné uspokojivé riešenie a nesplnil podmienky týkajúce sa rozumného využívania, malého rozsahu a prísnej kontroly stanovené v článku 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

26

Maltská republika odpovedala na výzvu listom zo 14. novembra 2014, pričom uviedla, že jej režim výnimky spĺňa podmienky stanovené v článku 9 smernice 2009/147.

27

Keďže Komisia sa neuspokojila s odpoveďou Maltskej republiky, zaslala jej 28. mája 2015 odôvodnené stanovisko.

28

Maltská republika na odôvodnené stanovisko odpovedala listom z 28. júla 2015, pričom opätovne potvrdila pozíciu, ktorú už vyjadrila vo svojom liste zo 14. novembra 2014.

29

Po preskúmaní odpovede Maltskej republiky a dodatočných informácií Komisia usúdila, že tento členský štát nevykonal nápravu vytýkaného nesplnenia povinností a rozhodla sa podať túto žalobu.

30

Komisia tvrdí, že režim výnimky, ktorý prijala Maltská republika a ktorý povoľuje odchyt siedmich druhov pinkovitých vtákov, je v rozpore s článkom 5 písm. a) a e) a s článkom 8 ods. 1 smernice 2009/147 v spojení s jej prílohou IV písm. a) a nespĺňa podmienky na uplatnenie výnimky stanovenej v článku 9 ods. 1 uvedenej smernice.

31

Pokiaľ ide o tieto podmienky, Komisia v prvom rade uvádza, že Maltská republika nepreukázala, že neexistuje iné uspokojivé riešenie, ako to vyžaduje toto ustanovenie. V druhom rade podľa nej tento členský štát na odôvodnenie svojej výnimky nepredložil odôvodnenie týkajúce sa neexistencie iného uspokojivého riešenia. V treťom rade podľa Komisie Maltská republika nepreukázala, že povolená činnosť predstavuje „rozumné využívanie“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147. V štvrtom rade Komisia uvádza, že Maltská republika nie je schopná preukázať, že dodržiava podmienku stanovenú v článku 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice, podľa ktorej sa predmetná výnimka môže týkať vtákov iba v malom rozsahu. Napokon podľa nej žalovaný členský štát nepreukázal, že k povoleniu dochádza „za prísne kontrolovaných podmienok“, ako to pritom vyžaduje článok 9 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice.

32

Komisia na jednej strane tvrdí, že maltský režim výnimky je príliš všeobecný a neobsahuje žiadne jasné a dostatočné odôvodnenie týkajúce sa neexistencie iného uspokojivého riešenia.

33

Článok 4 rámcových pravidiel stanovuje len to, že minister sa pri zahájení jesennej sezóny odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov ubezpečí, že neexistuje „iné uspokojivé riešenie“ v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2009/147. Rámcové pravidlá podľa Komisie žiadnym spôsobom neodkazujú na odchov v zajatí a osobitne nezaväzujú ministra, aby posúdil, či odchov v zajatí predstavuje iné uspokojivé riešenie predtým, ako udelí povolenie na odchyt pinkovitých vtákov v danej sezóne.

34

Okrem toho vyhlásenia pre roky 2014 a 2015, ktoré povoľujú jesenný odchyt pinkovitých vtákov počas sezón 2014 a 2015, podľa Komisie nie sú v súlade s vágnou podmienkou stanovenou v článku 4 rámcových pravidiel, pretože neobsahujú žiadne rozhodnutie týkajúce sa neexistencie iného uspokojivého riešenia, ani dôvodov, ktoré viedli ministra k tomu, aby nepovažoval odchov v zajatí za dostatočnú náhradu, keď rozhodoval o povolení dvoch sezón odchytu do pascí.

35

Napokon rozhodovanie a odporúčania ornitologického výboru podľa nej nespĺňajú požiadavku jasného a dostatočného odôvodnenia. Jednak zápisnice zo stretnutí ornitologického výboru, ktoré cituje Maltská republika, nepreukazujú žiadnu hlbšiu analýza alternatív, a jednak ani samotné vyhlásenia pre roky 2014 a 2015 neobsahujú posúdenie ani záver týkajúci sa neexistencie iných uspokojivých riešení.

36

Komisia tiež podotýka, že podľa článku 3 rámcových pravidiel predstavuje osobitný problém alebo špecifickú situáciu, ktorú sa maltské orgány snažia vyriešiť, povolenie odchytu pinkovitých vtákov výlučne na účely ich držania v zajatí, a to vrátane ich využitia na účely prezentácie na veľtrhoch alebo výstavách, chovu a/alebo použitia ako živé návnady.

37

Pritom podľa nej platí, že odchyt voľne žijúcich pinkovitých vtákov, ktorý je v rozpore s článkami 5 a 8 smernice 2009/147, nie je potrebný pre držanie pinkovitých vtákov v zajatí, keďže na tento účel predstavuje uspokojivé riešenie odchov v zajatí.

38

Malta podľa nej nepreukázala ani to, že by odchov v zajatí nemohol predstavovať uspokojivú alternatívu voči odchytu. Značný počet správ a štúdií, ktoré uviedol tento členský štát, totiž potvrdzuje, že odchov v zajatí je v prípade všetkých siedmich dotknutých druhov technicky a vedecky uskutočniteľný. Preto skutočnosť, že táto alternatíva núti maltských nadšencov zmeniť svoje správanie, a to tak, že namiesto chovu v zajatí voľne žijúcich vtákov, ktoré si odchytili, by museli chovať v zajatí vtáky, ktoré boli odchované v zajatí, nebráni tomu, aby bola táto alternatíva považovaná za uspokojivé riešenie.

39

Keďže Maltská republika tvrdí, že režim výnimky nie je určený iba na získavanie pinkovitých vtákov na účely ich chovu v zajatí, ale má tiež umožniť osobám, ktoré uskutočňujú odchyt živých jedincov, legálne vykonávať svoju činnosť odchytu a držania v zajatí založenú na vnútroštátnej tradícii, Komisia zdôrazňuje, že ak by sa prijal tento argument, kritérium neexistencie iného uspokojivého riešenia podľa článku 9 ods. 1 smernice 2009/147 by bolo zbavené svojho zmyslu. Nadmerné rozšírenie rozsahu pôsobnosti ustanovenia o výnimke, ktorú upravuje toto ustanovenie, by ohrozilo systém ochrany zavedený touto smernicou. To by malo za následok, že by nemohlo existovať vôbec žiadne iné uspokojivé riešenie, keďže žiadne iné riešenie by nebolo porovnateľné s odchytom voľne žijúcich vtákov.

40

Maltská republika namieta jednak, že rozhodnutia o povolení výnimky týkajúcej sa odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov pre roky 2014 a 2015 boli prijaté až po tom, čo ornitologický výbor prebral tieto dôvody, podmienky a požiadavky na svojich početných zasadnutiach, pričom vychádzal z podrobných vedeckých, právnych a technických správ, ktoré mu boli predložené. Práve na základe týchto dôkazov ornitologický výbor v oboch prípadoch odporučil zavedenie výnimky, pričom sa predtým uistil, že všetky podmienky uvedené v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147 sú splnené.

41

Na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia, podľa Maltskej republiky nebolo potrebné, aby vyhlásenia pre roky 2014 a 2015 obsahovali rozhodnutie týkajúce sa neexistencie iného uspokojivého riešenia, pretože pred rozhodnutím ministra o uverejnení týchto vyhlásení sa uskutočnili podrobné hodnotenia ornitologického výboru v súlade s požiadavkami článkov 9 a 10 pravidiel ochrany voľne žijúceho vtáctva, ktoré viedli k záveru, že neexistuje iné uspokojivé riešenie.

42

Pokiaľ ide o kritiku zo strany Komisie týkajúcu sa nedostatočnosti odporúčaní ornitologického výboru, Maltská republika uvádza, že zápisnica zo zasadnutí ornitologického výboru obsahuje len zhrnutie diskusie, ktorá prebehla o všetkých aspektoch predmetnej výnimky, vrátane jej dôvodov a posúdenia možných riešení. Samotné hlbšie preskúmanie, ako aj odôvodnenie, boli podrobne vysvetlené v technickom memorande o navrhovanej výnimke pre odchyt živých jedincov siedmich druhov pinkovitých vtákov z apríla 2014, ktoré vypracovala Wild Bird Regulation Unit (maltská jednotka pre reguláciu voľne žijúcich vtákov) (ďalej len „technické memorandum WBRU“), ktorá spadá pod Ministerstvo pre udržateľný rozvoj, životné prostredie a klimatickú zmenu. Režim výnimky, ktorý prijala Maltská republika, predstavuje podľa nej ako celok úplný a stabilný mechanizmus spĺňajúci požiadavky stanovené v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147.

43

Okrem toho Maltská republika namieta, že Komisia sa mýli, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sledujú rámcové pravidlá. Skutočnosť, že sedem druhov pinkovitých vtákov je odchytávaných s cieľom ich držania v zajatí na rekreačné účely, nebráni podľa nej tomu, aby činnosť odchytu mohla predstavovať cieľ sám osebe. Odchyt a následné držanie v zajatí tvoria neoddeliteľnú časť tradícií, o ktorých zachovanie sa maltské orgány snažia v prísnom rámci článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147. Program odchovu v zajatí by poskytoval len čiastočné riešenie pre jednu z týchto činností, a to činnosť držania v zajatí živých jedincov tými nadšencami, pre ktorých činnosť odchytu týchto jedincov nemusí nevyhnutne predstavovať predmet záujmu.

44

Maltská republika uvádza, že pred prijatím rozhodnutia o uplatňovaní predmetnej výnimky týkajúcej sa odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov starostlivo posúdila všetky potenciálne alternatívne riešenia, ktoré boli zavedené od roku 2004 do roku 2014. Na základe výsledku tohto posúdenia maltské orgány dospeli k záveru, že vzhľadom na osobitný sociokultúrny kontext a biogeografické usporiadanie maltských ostrovov, ako aj vzhľadom na nadobudnuté praktické skúsenosti s vykonávaním všetkých potenciálne alternatívnych činností – ktoré zahŕňajú najmä program krúžkovania a následného vypúšťania alebo možnosť odchytu živých jedincov iných druhov vtákov, ako sú pinkovité –, žiadna z posudzovaných možností okrem obmedzenej výnimky pre pinkovité vtáky, a to pod prísnou kontrolou a monitoringom, neumožňuje poskytnúť uspokojivú náhradu dlhoročnej praxe tradičnej voľnočasovej činnosti odchytu živých jedincov siedmich druhov pinkovitých vtákov a ich držania v zajatí.

45

Maltská republika uvádza, že pokiaľ by tak, ako tvrdí Komisia, odchyt chránených vtákov neuvedených v prílohe II smernice 2009/147, ako sú dotknuté pinkovité vtáky, sám osebe nemohol predstavovať rozumné využívanie v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice, v členských štátoch Únie by nemohla byť podľa tohto ustanovenia povolená žiadna výnimka zameraná na zachovanie tradičných voľnočasových aktivít. Takýto reštriktívny výklad je podľa nej nesprávny tak z právneho, ako aj zo skutkového hľadiska. Okrem toho podľa nej nie je vôbec podložený ani judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147.

46

Hoci podľa Maltskej republiky ochrana tradičných činností nepochybne nepredstavuje hlavný cieľ, ktorý sleduje uvedená smernica, táto smernica nevylučuje ani možnosť, že by sa niektoré tradičné činnosti lovu alebo odchytu mohli zachovať spôsobom spĺňajúcim prísne podmienky stanovené v jej článku 9 ods. 1 písm. c). Navyše Komisia sama pripustila, že výnimka založená na tradícii a umožňujúca odchyt určitých druhov vtákov a ich držanie v zajatí nie je nevyhnutne v rozpore s ustanoveniami smernice 2009/147.

47

Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora s cieľom umožniť príslušným orgánom použitie výnimiek stanovených v článku 9 smernice 2009/147 len spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie, sa musí upraviť vnútroštátny legislatívny a regulačný rámec takým spôsobom, aby na jeho základe uplatnenie ustanovení o výnimkách v ňom stanovených zodpovedalo zásade právnej istoty. Preto musí vnútroštátna právna úprava uplatniteľná v tejto oblasti jasne a presne stanoviť kritériá udelenia výnimky a orgány poverené ich uplatňovaním zaviazať, aby tieto kritériá zohľadňovali. Pokiaľ ide o režim výnimky, ktorú treba vykladať doslovne a ktorá pri každej jednej výnimke zaťažuje orgán, ktorý o nej rozhoduje dôkazným bremenom o existencii požadovaných podmienok, členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa akýkoľvek zásah, ktorý sa týka chránených druhov, povolil len na základe rozhodnutí obsahujúcich presné a zodpovedajúce odôvodnenie odkazujúce na dôvody, podmienky a požiadavky stanovené v článku 9 ods. 1 a 2 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, body 33 a 34).

48

Vo vzťahu k maltskej právnej úprave je potrebné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Komisia, vnútroštátna právna úprava uplatniteľná v oblasti ochrany voľne žijúceho vtáctva stanovuje kritériá výnimky jasným a presným spôsobom a zaväzuje orgány zodpovedné za ich uplatňovanie, aby ich vzali do úvahy. Ako sa totiž uvádza v bodoch 10 a 16 tohto rozsudku, článok 9 zásad ochrany voľne žijúceho vtáctva v zásade preberá článok 9 smernice 2009/147, zatiaľ čo článok 4 rámcových pravidiel ukladá ministrovi, aby sa pri zahájení jesennej sezóny odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov ubezpečil, že neexistuje „iné uspokojivé riešenie“ v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2009/147. Toto konštatovanie nemôže spochybniť ani okolnosť, na ktorú sa odvoláva Komisia, že rámcové pravidlá žiadnym spôsobom neodkazujú na odchov v zajatí a osobitne nezaväzujú ministra, aby posúdil, či odchov v zajatí predstavuje iné uspokojivé riešenie predtým, ako udelí povolenie na odchyt pinkovitých vtákov v danej sezóne.

49

Na druhej strane je potrebné konštatovať, že vyhlásenia pre roky 2014 a 2015, ktorými sa povoľuje jesenný odchyt pinkovitých vtákov počas sezón 2014 a 2015, nie sú v súlade s článkom 9 smernice 2009/147.

50

Tieto vyhlásenia totiž neobsahujú žiadny údaj týkajúci sa neexistencie iného uspokojivého riešenia. Navyše tieto vyhlásenia v žiadnom prípade neodkazujú ani na právne, vedecké a technické správy, ktorá boli podľa Maltskej republiky predložené ornitologickému výboru, ani na odporúčania vychádzajúce z týchto podkladov, ktoré podľa tohto členského štátu adresoval ornitologický výbor ministrovi a ktoré odporúčali zavedenie predmetnej výnimky vzhľadom na to, že všetky podmienky stanovené v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147, medzi ktoré patrí aj neexistencia iného uspokojivého riešenia, boli považované za splnené.

51

Z toho vyplýva, že uvedené vyhlásenia nepredstavujú rozhodnutia obsahujúce presné a primerané odôvodnenie, pokiaľ ide o podmienku neexistencie iného uspokojivého riešenia uvedenú v článku 9 smernice 2009/147.

52

Z toho vyplýva, že výhrada založená na chýbajúcom odôvodnení v prípade maltského režimu výnimky, pokiaľ ide o neexistenciu iného uspokojivého riešenia, je dôvodná, a preto je potrebné jej vyhovieť.

53

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie nie je v prejednávanej veci potrebné preskúmať výhradu týkajúcu sa údajného nepreukázania neexistencie iného uspokojivého riešenia v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2009/147.

54

Komisia sa domnieva, že výpočet „malých množstiev“, ktorý uskutočnilo WBRU vo svojom technickom memorande, z ktorého vychádzajú obmedzenia odchytu stanovené v maltskom režime výnimky, nie je podložený spoľahlivými vedeckými dôkazmi.

55

V prvom rade WBRU podľa nej neidentifikovala relevantné východiskové populácie na základe spoľahlivého systému pozorovaní. Maltská republika totiž svoje rozhodnutie založila na jedinej štúdii, a to na štúdii Raine z roku 2007, ktorá vychádzala z veľmi obmedzenej vzorky vtákov. Pokiaľ ide o glezga hrubozobého, pre tento druh sa na Malte neuskutočnila žiadna kontrola krúžkovaných jedincov, pričom z tohto dôvodu vychádzala WBRU z krúžkovacích kontrol vykonaných v Taliansku. WBRU však nevysvetlila, prečo považovala túto populáciu za vhodnú náhradu.

56

V druhom rade mala Maltská republika sklon zahŕňať do svojej „referenčnej populácie“ veľmi početné reprodukčné populácie, pričom vychádzala z veľmi malého počtu krúžkovacích kontrol na Malte, a to aj napriek tomu, že väčšina uvedených reprodukčných populácií cez Maltu pri svojej migrácii neprechádzala. Maltská republika takto podľa Komisie zahrnula do svojej „referenčnej populácie“ veľkú reprodukčnú populáciu pinky obyčajnej z Poľska. Poprední ornitológovia pritom zdôraznili, že pinky obyčajné, ktoré sa reprodukujú v Poľsku, prechádzajú pri migrácii východným Holandskom, Nemeckom a Švajčiarskom, aby napokon prezimovali najmä v juhozápadnom Francúzsku a v západnej časti Pyrenejského polostrova. Aj keď by sa mohlo zdať, že niektoré vtáky migrujú cez Maltu, nezdá sa byť vedecky správne zahrnúť celú poľskú reprodukčnú populáciu, ktorá pozostáva z 5 až 10 miliónov vtákov, do „referenčnej populácie“ pre výpočet malého množstva vtákov.

57

V treťom rade výber zdrojových populácií, ktorý uskutočnila Maltská republika, nie je podľa Komisie v súlade s deklarovanou metodikou. Tento členský štát podľa jej názoru nesprávne tvrdí, že zohľadnil len zdrojové populácie z krajín, ktorých populácie sú stabilné alebo sa zvyšujú. Nedávne údaje European Bird Census Council pritom podľa Komisie ukazujú pokles populácií dotknutých druhov, a to v závislosti od konkrétneho prípadu v Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Poľsku, Slovinsku a Spojenom kráľovstve.

58

Napokon, pokiaľ ide o miery úmrtnosti, technické memorandum WBRU podľa nej dostatočne nevysvetľuje, akým spôsobom boli získané odhady týkajúce sa miery úmrtnosti. Údaje predložené WBRU podľa Komisie nezodpovedajú údajom uvedeným v referenčných štúdiách, alebo nie sú potvrdené nijakým vedeckým zdrojom.

59

Maltská republika odpovedá, že štúdia Raine, ktorá bola vypracovaná pod vedením a v mene BirdLife Malta v roku 2007, predstavuje aj v súčasnosti najnovšiu dostupnú štúdiu. Stanovisko Komisie, podľa ktorého štúdia Raine nedosahuje požadovanú presnosť a spoľahlivosť pre monitorovanie vtákov, je podľa nej prekvapujúce, keďže táto inštitúcia samotná vychádza z tej istej štúdie na podporu rôznych tvrdení skutkovej povahy.

60

Kritika Komisie vo vzťahu k analýze Maltskej republiky týkajúcej sa stavu ochrany siedmich druhov pinkovitých vtákov sa podľa Maltskej republiky zakladá na skorších vyhláseniach uvedených v odôvodnenom stanovisku, ktoré podľa jej názoru obsahovali viacero nesprávnych skutkových tvrdení. V apríli 2015 maltské orgány uskutočnili aktualizované posúdenie stavu ochrany druhov, pričom zohľadnili všetky nedávne aktualizované vedecké údaje, čo odporuje tvrdeniam Komisie.

61

Pokiaľ ide o mieru úmrtnosti siedmich druhov, Maltská republika tvrdí, že WBRU ich vo svojej technickej poznámke vyložila správne, keďže WBRU vychádzala z popredných vedeckých zdrojov. Ak pre ten istý druh rôzne vedecké zdroje uvádzali rôzne miery úmrtnosti, maltské orgány podľa nej použili najspoľahlivejšiu hodnotu, čo je v súlade s usmernením Komisie o trvalo udržateľnom love.

62

Je potrebné zdôrazniť, že pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa udeľovania výnimiek v súlade s článkom 9 smernice 2009/147 sú orgány členských štátov povinné zohľadniť početné posudzované skutočnosti týkajúce sa údajov zemepisnej, klimatickej, environmentálnej a biologickej povahy a osobitne situácie celkovej ročnej reprodukcie a úmrtnosti druhov z prirodzených dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 25).

63

Vzhľadom na tieto kritériá posúdenia je potrebné pri súčasnom stave vedeckých poznatkov za „malý rozsah“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147 považovať úbytok množstva nižšieho ako 1 % celkovej ročnej úmrtnosti príslušnej populácie (priemerná hodnota) pri druhoch, ktoré nemôžu byť lovené, a úbytok rádovo 1 % pri druhoch, ktoré môžu byť lovené, pričom za „dotknutú populáciu“ sa pri sťahovavých druhoch má považovať populácia regiónov, ktoré predstavujú hlavný zdroj jedincov migrujúcich do regiónu, v ktorom sa vykonáva výnimka počas obdobia jej uplatňovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2010, Komisia/Taliansko, C‑164/09, neuverejnený, EU:C:2010:672, bod 35).

64

Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že tieto kvantitatívne údaje sa zakladajú na práci výboru ORNIS pre prispôsobenie smernice 2009/147 technickému a vedeckému pokroku, zriadeného v súlade s článkom 16 tejto smernice a zloženého z predstaviteľov členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 26).

65

Podľa judikatúry Súdneho dvora platí, že hoci vyššie uvedené percentá nemajú právne záväzný charakter, napriek tomu môžu byť z dôvodu vedeckej váhy, ktorú majú výsledky práce výboru ORNIS, a neexistencie akéhokoľvek protichodného vedeckého dôkazu, referenčným základom pre posúdenie, či je výnimka povolená na základe článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147 v súlade s týmto ustanovením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 27).

66

Podmienka „malého rozsahu“ nemôže byť splnená, ak činnosť lovu vtákov, ktoré môžu byť lovené na základe výnimky, nezaručuje udržanie populácie dotknutých druhov na uspokojivej úrovni (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2003, Ligue pour la protection des oiseaux a i., C‑182/02, EU:C:2003:558, bod 17).

67

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o stehlíka obyčajného a pinku obyčajnú, „dotknutú populáciu“, resp. takzvanú „referenčnú populáciu“, nemožno určiť iba vzhľadom na jedinú dostupnú štúdiu v danej oblasti v rámci prejednávanej veci, konkrétne vzhľadom na štúdiu Raine z roku 2007, podľa ktorej je vzorka spätne získaných krúžkov, pokiaľ ide o tieto dva druhy, príliš obmedzená na to, aby mohla poskytnúť presvedčivé informácie o regiónoch, z ktorých pochádza hlavný zdroj jedincov migrujúcich do regiónu, v ktorom sa vykonáva predmetná výnimka. Za týchto podmienok a pri neexistencii akéhokoľvek iného relevantného dôkazu je nutné konštatovať, že Maltská republika nepreukázala, že obmedzenia odchytu stanovené na 800 jedincov stehlíka obyčajného a 5000 jedincov pinky obyčajnej zodpovedajú „malému rozsahu“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147.

68

To isté platí aj pre glezga hrubozobého, v prípade ktorého sa jednak na Malte neuskutočnila žiadna krúžkovacia kontrola, a jednak maltské orgány vychádzali z krúžkovacích kontrol vykonaných v Taliansku, a to bez toho, aby stanovisko, že takáto vzorka môže predstavovať primeranú „náhradu“ podopreli akýmkoľvek vedeckým dôkazom.

69

Pokiaľ ide o zvyšné štyri druhy pinkovitých vtákov, na ktoré sa vzťahuje predmetná výnimka, je potrebné konštatovať, že hoci sa obmedzenia odchytu povolené pre tieto druhy na základe maltských opatrení o výnimke nachádzajú dosť hlboko pod hornou hranicou 1 % celkovej ročnej úmrtnosti príslušných populácií, ako boli identifikované v štúdii Raine z roku 2007, malý rozsah vzorky okrúžkovaných a opätovne vypustených vtákov, z ktorej vychádza táto štúdia, konkrétne 112 jedincov, je spôsobilý vyvolať pochybnosti o presnosti určenia týchto populácií, a to o to viac, ak sa uvedená štúdia porovná s vysokým počtom nahlásených odchytených vtákov na Malte počas jesennej sezóny odchytu v roku 2014, ktorý dosahuje 7222 jedincov pinkovitých vtákov. Preto v prípade stehlíka konôpku, zelienky obyčajnej, stehlíka čížika ani kanárika poľného nemôže existovať vedecká istota, pokiaľ ide o oblasti zahrnuté v tejto štúdii ako regióny, ktoré predstavujú hlavný zdroj jedincov migrujúcich do regiónu, v ktorom sa vykonáva predmetná výnimka počas obdobia jej uplatňovania

70

Okrem toho zo spisu vyplýva, že štúdia migračných tokov siedmich dotknutých druhov pinkovitých vtákov na maltské ostrovy počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje výnimka, bola realizovaná až po prijatí režimu výnimky zo strany Maltskej republiky v júli 2014.

71

Samotná štúdia Raine z roku 2007 navyše uvádza, že na Malte je odchyt natoľko intenzívny, že na ostrove sa pravidelne reprodukuje len zopár kusov bežných druhov pinkovitých vtákov, zatiaľ čo v iných oblastiach stredozemia sa reprodukujú vo veľkých počtoch. Podľa tejto štúdie reprodukčné populácie na Malte, pokiaľ ide osobitne o kanárika poľného, zelienku obyčajnú a stehlíka konôpku, nedosahujú viac než jeden až päť párov.

72

Napokon, hoci Maltská republika údajne zohľadnila len referenčné populácie z krajín, ktorých populácie sú stabilné alebo sa zvýšili, je potrebné konštatovať, že výber týchto populácií zo strany tohto členského štátu nebol vždy v súlade s deklarovanou metodikou.

73

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o stehlíka konôpku, je potrebné uviesť, že ako vyplýva z technického memoranda WBRU o stave ochrany siedmich dotknutých druhov pinkovitých vtákov z mája 2015, ktoré Maltská republika poskytla do spisu v tejto veci, maltské orgány vzali do úvahy na účely jesennej sezóny odchytu v roku 2015 aj referenčné populácie, ktorých početnosť klesala alebo ktorých stav ochrany nebol známy. To isté platí aj pre zelienku obyčajnú, kanárika poľného a stehlíka čížika.

74

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Maltská republika nepredložila dostatočné dôkazy, že jej režim výnimky pre odchyt siedmich dotknutých druhov pinkovitých vtákov dokáže zabezpečiť zachovanie populácie týchto druhov na uspokojivej úrovni.

75

Preto je vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 66 tohto rozsudku potrebné konštatovať, že podmienka „malého rozsahu“ nie je v prejednávanej veci splnená.

76

V dôsledku toho je potrebné vyhovieť výhrade založenej na porušení podmienky uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147, podľa ktorej sa povolená výnimka môže týkať vtákov iba v „malom rozsahu“.

77

Komisia v prvom rade tvrdí, že odchyt exemplárov druhov, ktoré nie sú uvedené v prílohe II smernice 2009/147, ako cieľ sám osebe, nemôže predstavovať rozumné využívanie v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

78

Ďalej, keďže Maltská republika nepreukázala, že je schopná zabezpečiť udržanie populácie siedmich druhov pinkovitých vtákov na uspokojivej úrovni, odchyt vtákov nemožno v žiadnom prípade považovať za rozumný.

79

Napokon Komisia tiež tvrdí, že maltský režim výnimky je neprimeraný, a to osobitne pokiaľ ide o povolenie metódy odchytu pomocou sklápacích sietí. Keďže takéto siete možno podľa nej v zmysle článku 8 ods. 1 v spojení s prílohou IV písm. a) smernice 2009/147 považovať za neselektívnu metódu, výnimku, z ktorej vyplýva ich používanie, nemožno považovať za primeranú.

80

Maltská republika uvádza, že tak odchyt, ako aj držanie v zajatí predstavujú rozumné využívanie v zmysle článku 9 smernice 2009/147.

81

Okrem toho tvrdí, že metóda odchytu pomocou sklápacích sietí, ktorá je povolená podľa ňou prijatého režimu odchýlky v oblasti odchytu živých jedincov pinkovitých vtákov, umožňuje vykonať odchyt na základe výberu, keďže tieto siete sú ručne ovládané osobami, ktoré sú vyškolené na odchyt živých jedincov a majú na tento účel povolenie.

82

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak nie je splnená podmienka, podľa ktorej sa odchyt chránených druhov môže vzťahovať iba na určitých vtákov v malom rozsahu, využívanie vtákov prostredníctvom odchytu na rekreačné účely nemožno v žiadnom prípade považovať za rozumné v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. októbra 2003, Ligue pour la protection des oiseaux a i., C‑182/02, EU:C:2003:558, bod 17, ako aj z 8. júna 2006, WWF Italia a i., C‑60/05, EU:C:2006:378, bod 32).

83

Ako bolo konštatované v bode 75 tohto rozsudku, podmienka „malého rozsahu“ nie je v prejednávanej veci splnená. Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 82 tohto rozsudku z toho vyplýva, že predmetné využívanie vtákov prostredníctvom odchytu na rekreačné účely nemožno v žiadnom prípade považovať za rozumné.

84

Okrem toho, pokiaľ ide o výhradu Komisie, založenú na neselektívnej povahe metódy odchytu pomocou sietí, o ktoré ide v prejednávanej veci, maltské orgány v technickom memorande WBRU uznali neselektívnu povahu takýchto sietí, keďže pripustili existenciu „vedľajších úlovkov“ aj napriek tomu, že tieto siete spúšťajú lovci manuálne. Neselektívny charakter uvedenej metódy odchytu navyše potvrdzuje aj štúdia BirdLife Malta z júla 2015.

85

Z toho vyplýva, že podmienka uvedená v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147, podľa ktorej sa odchyt živých jedincov pinkovitých vtákov môže povoliť len vtedy, ak sa vykonáva na základe výberu, nie je v prejednávanej veci splnená. V dôsledku toho nie sú v prejednávanej veci splnené ani podmienky na to, aby bolo možné odchýliť sa od článku 8 ods. 1 tejto smernice.

86

Preto je potrebné vyhovieť výhrade založenej na nepreukázaní, že povolená výnimka predstavuje rozumné využívanie v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147, ako aj výhrade založenej na tom, že metóda odchytu nie je selektívna, čo je v rozpore s týmto ustanovením a článkom 8 ods. 1 tejto smernice.

87

Komisia tvrdí, že Maltská republika nepreukázala, že podmienky stanovené jej režimom výnimky sú prísne uplatňované. Správa o sezóne odchytu v roku 2014, ktorú predložila Maltská republika, podľa Komisie potvrdzuje, že obidva piliere systému uplatňovania režimu, a to vlastné vyhlásenie prostredníctvom SMS a náhodné policajné kontroly na mieste vykazujú systémové nedostatky a neumožňujú účinnú kontrolu podmienok výnimky.

88

Jednak systém zberu údajov prostredníctvom SMS spočíva na vlastnom hlásení držiteľov povolení, a teda obsahuje veľké riziko zneužitia. Toto riziko dobre ilustruje veľmi podozrivý počet vtákov, ktorých odchyt bol nahlásený prostredníctvom SMS v roku 2014. Okrem toho Maltská republika nepreukázala, že druhý pilier jej systému uplatňovania tohto režimu, a to kontroly na mieste, zabezpečuje dostatočne prísny dohľad.

89

Navyše dôkazom nedostatočného monitorovania je aj niekoľko správ mimovládnych organizácií o sezóne odchytu v roku 2014. Tieto správy poukazujú na zovšeobecnené nedodržiavanie podmienok výnimky, a to od používania nezákonných vábničiek alebo protiprávneho používania „jednorazových“ krúžkov na odchyt druhov, na ktoré sa nevzťahuje výnimka, až po nedodržiavanie obmedzení týkajúcich sa stanoveného obdobia a miesta odchytu, predovšetkým prostredníctvom rozsiahleho odchytu v rámci lokalít sústavy „Natura 2000“.

90

Maltská republika namieta, že zaviedla systém vykonávania a monitorovania, ktorý je v rámci Únie bezprecedentne prísny. Používanie systému, ktorý ukladá povinnosť oznamovať úlovky telefonicky v reálnom čase, podľa nej umožnilo zhromaždiť a overiť v reálnom čase úlovky všetkých jednotlivých držiteľov povolení, ako aj využívanie individuálnych limitov úlovkov a monitorovať využívania vnútroštátnych kvót. Všetkým držiteľom povolení bola uložená povinnosť umiestniť na každého uloveného vtáka pri uskutočnení odchytu osobitne označené jednorazové krúžky. Používanie krúžkov sa podľa nej prísne sleduje počas kontrol na mieste. Na konci sezóny musia byť nepoužité krúžky vrátené príslušným orgánom.

91

Maltská republika napokon uvádza, že počas obdobia uplatňovania výnimky maltské orgány bežne využívali viac ako 50 dodatočných príslušníkov s cieľom vykonávať dohľad nad dodržiavaním právnych podmienok. 100 % registrovaných miest odchytu bolo v určitom okamihu počas trvania výnimky predmetom inšpekcie. 23 % všetkých jednotlivých držiteľov povolení bolo podrobených podrobnému preverovaniu.

92

Pokiaľ ide osobitne o odchyt vtákov, o aký ide v prejednávanej veci, takýto odchyt môže byť podľa článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147 povolený len v tom prípade, ak sa uskutočňuje za prísne kontrolovaných podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2003, Ligue pour la protection des oiseaux a i., C‑182/02, EU:C:2003:558, bod 15).

93

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nesporné, že tridsať držiteľov povolení ohlásilo dosiahnutie individuálneho limitu sezónneho odchytu desiatich pinkovitých vtákov v posledný deň sezóny, čo je deň, keď boli podľa štúdie migračných tokov siedmich dotknutých pinkovitých vtákov pripomenutej v bode 70 tohto rozsudku zaznamenané najnižšie úrovne migrácie pinkovitých vtákov za sezónu. Za týchto okolností presnosť týchto ohlásení nie je istá.

94

V maltskom kontexte, ktorý sa vyznačuje veľkým počtom držiteľov povolení, t. j. viac ako 4000, a registrovaných zariadení na odchyt, t. j. viac ako 6400, sa skutočnosť, že iba 23 % lovcov bolo individuálne skontrolovaných, javí ako nedostatočná.

95

Okrem toho zo štúdie BirdLife Malta z júla 2015 vyplýva, že nedodržanie obmedzení týkajúcich sa stanoveného obdobia a miesta odchytu, predovšetkým prostredníctvom rozsiahleho odchytu v rámci lokalít sústavy „Natura 2000“, bolo počas jesennej sezóny odchytu v roku 2014 pomerne časté.

96

Podľa tejto štúdie bolo na jesennú sezónu odchytu v roku 2014 vydaných 41591 jednorazových krúžkov, a to s vedomím, že limit odchytu všetkých 7 druhov pinkovitých vtákov bol stanovený na 26850 jedincov. Systém predpokladal a ukladal držiteľom povolení povinnosť vrátiť nepoužité krúžky. Na konci sezóny pritom vo vlastníctve držiteľov povolení zostalo 38602 krúžkov, t. j. o 11752 viac ako bol limit odchytu 26850 vtákov, a o 31380 viac ako počet 7222 pinkovitých vtákov, ktorých odchyt bola nahlásený počas danej sezóny.

97

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Maltská republika nepredložila dôkaz, že predmetná výnimka sa používa za prísne kontrolovaných podmienok v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 2009/147. Preto je potrebné vyhovieť výhrade založenej na nepreukázaní tejto skutočnosti.

98

V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že Maltská republika si tým, že zaviedla režim výnimky, ktorý umožňuje odchyt živých jedincov siedmich druhov voľne žijúcich pinkovitých vtákov [pinka obyčajná (Fringilla coelebs), stehlík konôpka (Carduelis cannabina), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), zelienka obyčajná (Carduelis chloris), glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes), kanárik poľný (Serinus serinus) a stehlík čížik (Carduelis spinus)], nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 5 písm. a) a e) a článku 8 ods. 1 smernice 2009/147 v spojení s článkom 9 ods. 1 tejto smernice.

99

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Maltskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Maltská republika nemala úspech v podstatnej časti svojich dôvodov, je potrebné uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: