–

Lubrizol France SAS, v zastúpení: A. Beetschen, avocate,

–

Caisse nationale du Régime social des indépendants (RSI) participations extérieures, v zastúpení: A. Delvolvé, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, E. de Moustier, A. Alidière a S. Ghiandoni, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: W. Roels, R. Lyal a F. Clotuche‑Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 28 a 30 ZFEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Lubrizol France SAS (ďalej len „Lubrizol“) a Caisse nationale du Régime social des indépendants (RSI) participations extérieures (Národná sociálna poisťovňa pre samostatne zárobkovo činné osoby, oddelenie pre vonkajších účastníkov, ďalej len „Caisse RSI“) vo veci výpočtu vymeriavacieho základu pre solidárny sociálny príspevok spoločností (ďalej len „C3S“) a doplnkový príspevok k nemu (ďalej spolu len „sporné príspevky“), ktoré má zaplatiť Lubrizol za rok 2008.

3

Podľa článku 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES Rady z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 44, 2008, s. 11) (ďalej len „smernica DPH“) „‚dodanie tovaru‘ je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ“.

4

Článok 17 tejto smernice stanovuje:

„1.   Premiestnenie tovaru, ktorý je súčasťou majetku podniku zdaniteľnej osoby, touto osobou do iného členského štátu sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu

‚Premiestnenie do iného členského štátu‘ je každé odoslanie alebo preprava hmotného hnuteľného majetku vykonané zdaniteľnou osobou alebo na jej účet na účely podnikania do miesta určenia mimo územia členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza, ale v rámci Spoločenstva.

…“

5

Článok L. 245‑13 code de la sécurité sociale (zákon o sociálnom zabezpečení) v znení uplatniteľnom k dátumu splatnosti sporných príspevkov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) stanovuje, že sa má odvádzať Caisse nationale de l’assurance maladie des travailleurs salariés (Národná zdravotná poisťovňa pre zamestnancov, Francúzsko) doplnkový príspevok k C3S, ktorý je stanovený v článkoch L. 651‑1 a nasl. tohto zákona, pričom sa vymeriava, vyberá, vymáha a kontroluje za tých istých podmienok, aké platia pre C3S, a jeho sadzba je 0,03 %.

6

Článok L. 651‑1 zákona o sociálnom zabezpečení stanovuje, že sa v prospech Régime sociale des Indépendants (Systém sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby), ako aj Fonds de solidarité vieillesse (Starobný fond solidarity) a Fonds de réserve pour les retraites (Dôchodkový rezervný fond) ustanovil solidárny sociálny príspevok, ktorému podliehajú okrem iných akciové spoločnosti a jednoduché akciové spoločnosti.

7

Článok L. 651‑3 uvedeného zákona stanovuje:

„Solidárny sociálny príspevok je ročný. Jeho sadzba sa stanovuje dekrétom vo výške 0,13 % obratu vymedzeného v článku L. 651‑5. Nevyberá sa od spoločností, ktorých obrat je nižší ako 760000 eur.

…“

8

Článok L. 651‑5 zákona o sociálnom zabezpečení stanovuje:

„Spoločnosti a podniky, ktoré sú povinné odvádzať solidárny sociálny príspevok, sú povinné každý rok oznámiť orgánu zodpovednému za vyberanie tohto príspevku celkovú sumu svojho obratu nahlásenú daňovému úradu, vypočítanú bez daní z obratu a obdobných daní…“

9

Článok 256 bod III code général des impôts (všeobecný daňový zákonník) v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „CGI“) stanovoval:

„Premiestnenie tovaru, ktorý je súčasťou majetku podniku zdaniteľnej osoby, touto osobou do iného členského štátu Európskeho spoločenstva, sa považuje za dodanie tovaru.

Za premiestnenie v zmysle predchádzajúcich ustanovení sa považuje odoslanie alebo preprava hmotného hnuteľného majetku na podnikateľské účely zdaniteľnou osobou alebo na jej účet, s výnimkou odoslania alebo prepravy majetku, ktorý je v členskom štáte určenia určený na:

…“

10

Článok 262b CGI stanovuje:

1   Dodávky tovaru odoslaného alebo prepraveného na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva, keď je jeho príjemcom iná zdaniteľná osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

…

2   Premiestnenia tovaru považované za dodávky uvedené v bode III článku 256, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie ustanovené v bode 1 vyššie, ak boli uskutočnené pre príjemcu, ktorým je tretia zdaniteľná osoba.

…“

11

Lubrizol, spoločnosť pôsobiaca v chemickom sektore, vyrába a predáva prísady do mazív. Ako jednoduchá akciová spoločnosť usadená vo Francúzsku podlieha sporným príspevkom.

12

V nadväznosti na kontrolu vymeriavacieho základu, pokiaľ ide o sporné príspevky, ktoré má zaplatiť spoločnosť Lubrizol za rok 2008, Caisse RSI konštatovala nesúlad vo vymeriavacom základe medzi obratom za rok 2007, ktorý bol nahlásený Caisse RSI, a obratom, ktorý bol oznámený príslušnému daňovému orgánu po tom, ako Lubrizol odpočítala sumu prevodov v rámci Spoločenstva od vymeriavacieho základu pre príspevky.

13

V dôsledku toho Caisse RSI 13. marca 2012 doručila spoločnosti Lubrizol dodatočný výmer a následne výzvu na jeho zaplatenie. Lubrizol namietala proti tomu, že by dlhovala vymáhané sumy, keďže sa domnievala, že hodnota tovarov, ktoré premiestnila do iných členských štátov Európskej únie, nepatrí do vymeriavacieho základu pre sporné príspevky, ktoré musí zaplatiť za rok 2008. Podľa nej k dátumu týchto premiestnení bola stále majiteľom tohto tovaru a nepostúpila ho svojim zákazníkom, takže uvedené prevody nepredstavovali predaj, a teda ani obrat.

14

Po tom, ako bola spoločnosti Lubrizol zamietnutá žaloba v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní, Lubrizol podala odvolanie na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), pričom tvrdila, že na rozdiel od toho, ako rozhodol odvolací súd, sporné príspevky sa musia považovať za poplatky s rovnocenným účinkom, keďže do ich vymeriavacieho základu sú zahrnuté premiestnenia tovaru určeného do iného členského štátu, na rozdiel od premiestnenia tovaru v rámci vnútroštátneho územia alebo s adresou určenia do tretej krajiny.

15

Vnútroštátny súd spresňuje, že C3S bol vytvorený v prospech systému nemocenského poistenia a poistenia v materstve samostatne zárobkovo činných osôb mimo poľnohospodárstva a systémov starobného dôchodkového poistenia pre remeselníkov, pracovníkov vo výrobnom odvetví, obchodníkov a slobodné povolania. Tento súd ešte zdôrazňuje, že v priebehu roka 2008 bol výnos z C3S v podstate venovaný Caisse RSI, ktorá zabezpečuje jeho vymáhanie.

16

Cour de cassation okrem toho uvádza, že doplnkový príspevok k C3S bol zavedený zákonom č. 2004‑810 z 13. augusta 2004 a že jeho výnos bol v podstate venovaný v priebehu roka 2008 Caisse nationale de l’assurance maladie des travailleurs salariés (Národná zdravotná poisťovňa pre zamestnancov), a potom Fonds de solidarité vieillesse (Starobný fond solidarity).

17

Podľa vnútroštátneho súdu vymeriavací základ týchto dvoch príspevkov, ktoré majú v zmysle vnútroštátneho práva povahu dane akéhokoľvek druhu, tvorí celkový obrat bez dane, vykázaný u daňovej správy. Dodávky tovaru sú v zmysle článku 14 ods. 1 smernice o DPH zahrnuté do vymeriavacieho základu pre sporné príspevky.

18

Ďalej podľa tohto súdu s výhradou určitých výnimiek irelevantných v tejto veci a v súlade s článkom 17 ods. 1 smernice o DPH, článkom 256 časťou III CGI za dodanie tovaru sa považuje premiestnenie tovaru, ktorý je súčasťou majetku podniku zdaniteľnej osoby, touto osobou alebo na jej účet na podnikateľské účely do iného členského štátu Únie. Takéto premiestnenie sa musí uviesť v daňovom priznaní, podpísanom subjektom povinným odvádzať príspevok, podanom daňovému orgánu, pričom je však oslobodené od DPH na základe článku 262b CGI.

19

V tomto kontexte už vnútroštátny súd rozhodol, že reprezentatívna hodnota zásob, ktoré podnik premiestnil z Francúzska do iného členského štátu Európskej únie, je súčasťou vymeriavacieho základu sporných príspevkov, hoci takéto premiestnenie nevytvára samo osebe obrat. Na druhej strane sa premiestnenia v rámci vnútroštátneho územia a tie, ktoré smerujú do tretieho štátu, nepovažujú za dodanie tovaru, takže ich reprezentatívna hodnota nevstupuje do vymeriavacieho základu pre sporné príspevky.

20

Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bránia články 28 a 30 [ZFEÚ] tomu, aby sa hodnota tovaru premiestneného z Francúzska do iného členského štátu Európskej únie zdaniteľnou osobou, ktorá podlieha [sporným príspevkom], alebo na účet tejto zdaniteľnej osoby, na podnikateľské účely, zohľadnila pri výpočte celkového obratu, ktorý je vymeriavacím základom na platenie týchto príspevkov?“

21

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa majú články 28 a 30 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že vymeriavací základ pre príspevky vyberané z ročného obratu spoločností, ak tento obrat dosahuje alebo presahuje určitú sumu, sa vypočíta tak, že sa zohľadní reprezentatívna hodnota tovaru premiestneného zdaniteľnou osobou alebo na jej účet na podnikateľské účely z tohto členského štátu do iného členského štátu Únie, pričom sa táto hodnota zohľadní od okamihu tohto premiestnenia, hoci keď dôjde k premiestneniu tohto istého tovaru zdaniteľnou osobou alebo na jej účet na podnikateľské účely v rámci územia dotknutého členského štátu, jeho hodnota sa zohľadní v uvedenom vymeriavacom základe až pri jeho neskoršom predaji.

22

Podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, vo veci samej sa vyberajú sporné príspevky z ročného obratu spoločností za podmienky, že v uvedenom daňovom období je obrat aspoň vo výške 760000 eur. Z tohto vnútroštátneho práva takisto vyplýva, že premiestnenie tovaru, vykonané zdaniteľnou osobou podliehajúcou týmto príspevkom alebo na jej účet, na podnikateľské účely, z Francúzska do iného členského štátu Únie, sa považuje na účely vyberania uvedených príspevkov za dodanie tovaru a zahŕňa obrat dotknutej spoločnosti.

23

Vnútroštátny súd konkrétnejšie uvádza, že reprezentatívna hodnota tovaru, ktorý sa jednoducho premiestni, bez straty vlastníctva, do iného členského štátu Únie, patrí do vymeriavacieho základu pre sporné príspevky, pričom to tak nie je, keď dôjde k takémuto premiestneniu v rámci francúzskeho územia. V prípade premiestnení vykonaných v rámci francúzskeho územia sa však až k dátumu predaja dotknutého tovaru zohľadní hodnota tohto tovaru v obrate dotknutej spoločnosti a zahrnie sa do vymeriavacieho základu pre sporné príspevky. Vnútroštátny súd sa pýta preto, či vzhľadom na spôsob, akým sa vypočítava vymeriavací základ pre tieto príspevky, predstavujú tieto príspevky poplatky s rovnakým účinkom ako vývozné clo, ktoré sú v rozpore s článkami 28 a 30 ZFEÚ.

24

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora predstavuje poplatok s rovnakým účinkom ako clo akákoľvek, aj nepatrná, jednostranne uložená peňažná povinnosť, ktorá bez ohľadu na svoje označenie a spôsob úhrady postihuje tovary na základe skutočnosti, že tieto tovary prekračujú hranicu, hoci nie je clom vo vlastnom zmysle slova. Naopak, peňažná povinnosť vyplývajúca zo všeobecného režimu vnútroštátneho zdaňovania, ktorá sa uplatňuje systematicky podľa rovnakých objektívnych kritérií na kategórie tovarov nezávisle od ich pôvodu alebo určenia, spadá pod článok 110 ZFEÚ, ktorý zakazuje diskriminačné vnútroštátne zdanenia (rozsudok z 1. marca 2018, Petrotel‑Lukoil a Georgescu, C‑76/17, EU:C:2018:139, bod 21, ako aj citovaná judikatúra).

25

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ustanovenia Zmluvy FEÚ týkajúce sa poplatkov s rovnakým účinkom a tie, ktoré sa týkajú diskriminačného vnútroštátneho zdanenia, sa neuplatňujú kumulatívne, takže opatrenie, ktoré patrí pod článok 110 ZFEÚ, nemôže byť v systéme Zmluvy považované za „poplatok s rovnakým účinkom“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2014, Orgacom, C‑254/13, EU:C:2014:2251, bod 20 a citovanú judikatúru).

26

Peňažná povinnosť sa nepovažuje za „poplatok s rovnakým účinkom“, ani keď sa vyberá za určitých podmienok z titulu kontrol vykonávaných s cieľom splniť povinnosti uložené právom Únie alebo ak predstavuje odmenu za službu skutočne poskytnutú hospodárskemu subjektu, ktorý je povinný ju zaplatiť vo výške primeranej k uvedenej službe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júna 1992, Sanders Adour a Guyomarc’h Orthez Nutrition animale, C‑149/91 a C‑150/91, bod 17, ako aj z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C‑72/03, EU:C:2004:506, bod 31).

27

Preto treba určiť, či sporné príspevky spĺňajú definíciu poplatku s rovnakým účinkom ako clo, tak ako to vyplýva z prvkov uvedených v bodoch 24 až 26 tohto rozsudku.

28

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že sporné príspevky predstavujú peňažnú povinnosť, ktorú jednostranne uložil členský štát. Keďže nemá vplyv to, aký je cieľ, kvôli ktorému bola takáto povinnosť uložená, nezáleží na tom, či ide o poplatky, ktorými sa má financovať systém sociálneho zabezpečenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2000, Michaïlidis, C‑441/98 a C‑442/98, EU:C:2000:479, bod 17).

29

V druhom rade treba preskúmať, či sporné príspevky zaťažujú tovary.

30

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v kontexte výkladu článku 110 ZFEÚ Súdny dvor rozhodol, že poplatok, ktorý sa neukladá na tovar ako taký, sa musí aj tak považovať za zaťažujúci tovar, ak sa ihneď premietne do nákladov predmetného tovaru (rozsudky zo 16. februára 1977, Schöttle, 20/76, EU:C:1977:26, bod 15, ako aj z 8. novembra 2007, Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten, C‑221/06, EU:C:2007:657, bod 43). Túto judikatúru treba uplatniť takisto v kontexte výkladu článkov 28 a 30 ZFEÚ.

31

Vo veci samej sa sporné príspevky vypočítavajú z ročného obratu spoločností, ktoré týmto poplatkom podliehajú, a nie priamo z reprezentatívnej hodnoty alebo predajnej ceny tovarov uvádzaných na trh týmito spoločnosťami.

32

Keď však ročný obrat týchto spoločností dosiahne sumu aspoň 760000 eur, celý tento obrat predstavuje vymeriavací základ pre dotknuté poplatky, ktorých výška je stanovená na 0,13 % a 0,03 % uvedeného obratu. Keďže ten istý obrat vzniká predajom vo Francúzsku a premiestnením tovaru do iného členského štátu, zaťažujú sporné príspevky tento tovar ako taký, hoci sa vyberajú nie k dátumu jeho predaja alebo premiestnenia do iného členského štátu, ale celkovo a ročne.

33

Ako uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov, tieto príspevky priamo ovplyvňujú náklady na uvádzanie dotknutých tovarov na trh, pretože každý predaj alebo presun do iného členského štátu ktoréhokoľvek z týchto tovarov nevyhnutne vedie k zvýšeniu vymeriavacieho základu uvedených príspevkov, ktoré sa vyberajú z takto vzniknutého obratu, a to keď tento obrat dosahuje sumu minimálne 760000 eur ročne.

34

Za týchto podmienok treba sporné príspevky považovať za také, že zaťažujú tovar.

35

Tento záver nespochybňuje ani rozsudok z 27. novembra 1985, Rousseau Wilmot (295/84, EU:C:1985:473), v bode 16 ktorého Súdny dvor rozhodol, že taký príspevok, ako C3S, patrí pod pojem „clá alebo poplatky, ktoré sa nedajú charakterizovať ako dane z obratu“, uvedený v článku 33 šiestej smernice Rady 77/388/ES zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), najmä vzhľadom na skutočnosť, že tento príspevok sa vypočíta na základe ročného obratu bez toho, aby priamo zaťažil cenu tovarov a služieb. Tento rozsudok sa totiž týkal osobitne spoločného režimu DPH, a konkrétnejšie uvedeného článku 33, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby fungovanie tohto systému bolo narúšané daňovými opatreniami členského štátu zaťažujúcimi pohyb tovarov a služieb, postihujúcimi transakcie spôsobom, ktorý je porovnateľný so spôsobom, ktorým sa vyznačuje DPH.

36

V treťom rade teba preveriť, či sporné príspevky zaťažujú tieto tovary z dôvodu prekročenia hranice, alebo či naopak vyplývajú zo všeobecného systému vnútroštátneho zdanenia vzťahujúceho sa systematicky podľa tých istých objektívnych kritérií na kategórie tovarov nezávisle od ich pôvodu alebo miesta určenia.

37

V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že základná vlastnosť poplatku s rovnakým účinkom, ktorá ho odlišuje od všeobecnej vnútroštátnej dane, spočíva v okolnosti, že prvý uvedený poplatok zaťažuje výlučne výrobok, ktorý prechádza hranicu ako taký, zatiaľ čo druhá uvedená daň zaťažuje dovážané, vyvážané i vnútroštátne výrobky (rozsudok z 2. októbra 2014, Orgacom, C‑254/13, EU:C:2014:2251, bod 28).

38

V predmetnom prípade je nesporné, že sporné príspevky zaťažujú tou istou sadzbou tak tovary premiestnené do iného členského štátu, ako aj tovary predávané na vnútroštátnom území.

39

Po prvé na to, aby posudzované daňové zaťaženie patrilo do všeobecného systému vnútroštátneho zdaňovania v zmysle článku 110 ZFEÚ, musí zaťažovať tuzemský výrobok a zhodný dovážaný výrobok tou istou daňou v rovnakom štádiu obchodovania a zdaniteľná udalosť musí byť takisto zhodná pre obidva výrobky (rozsudok z 2. októbra 2014, Orgacom, C‑254/13, EU:C:2014:2251, bod 29 a citovaná judikatúra).

40

Cena tovaru sa zahrnie do vymeriavacieho základu sporných príspevkov výlučne v okamihu predaja tohto tovaru, ak tento tovar zostáva na vnútroštátnom území, kým reprezentatívna hodnota tohto tovaru, keď sa tento tovar premiestni do iného členského štátu, sa zahrnie do toho istého vymeriavacieho základu, hneď ako dôjde k uvedenému premiestneniu.

41

Táto okolnosť však nie je takej povahy, že by spochybnila konštatovanie, podľa ktorého sa peňažná povinnosť vyplývajúca zo sporných príspevkov uplatňuje v rovnakom štádiu uvádzania na trh, keďže sa týka, ako uviedla francúzska vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, v podstate tovaru predávaného na vnútroštátnom trhu alebo tovaru premiestneného do iného členského štátu s cieľom, aby tam bol predaný.

42

Jednak totiž predaj uvedeného tovaru na vnútroštátnom území a jednak premiestnenie tovaru do iného členského štátu s cieľom ho tam predať, možno považovať za také, že patria v hospodárskej praxi do rovnakého štádia uvádzania na trh na účely uplatnenia článku 110 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudky z 11. júna 1992, Sanders Adour a Guyomarc’h Orthez Nutrition animale, C‑149/91 a C‑150/91, EU:C:1992:261, bod 18; z 2. apríla 1998, Outokumpu, C‑213/96, EU:C:1998:155, bod 25, ako aj z 23. apríla 2002, Nygård, C‑234/99, EU:C:2002:244, bod 30).

43

Inak by to však bolo, keby, tak ako tvrdí Lubrizol vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, premiestnenie predmetných tovarov vo veci samej do iného členského štátu bolo zohľadnené pri výpočte vymeriavacieho základu sporných príspevkov, hoci by takéto premiestnenie neviedlo k následnému predaju uvedených tovarov v tomto inom členskom štáte. Takéto premiestnenie by nepatrilo do toho istého štádia uvádzania na trh ako predaj na vnútroštátnom trhu.

44

Ako tvrdí Európska komisia, peňažná povinnosť vyplývajúca zo sporných príspevkov by sa mala považovať za zaťažujúcu tieto tovary v rôznych štádiách uvádzania na trh, keby hodnota tovarov premiestnených do iného členského štátu nemohla byť odpočítaná od vymeriavacieho základu pre sporné príspevky, keď tieto tovary nie sú určené na to, aby boli predané alebo boli opäť dopravené do Francúzska bez toho, aby museli byť predané v inom členskom štáte. V takom prípade by podľa Komisie museli byť sporné príspevky v rozsahu, v akom sú vypočítané pri zohľadnení reprezentatívnej hodnoty takýchto tovarov, považované za poplatky s rovnocenným účinkom.

45

Okrem toho, keby hodnota tovaru premiestneného do iného členského štátu bola druhýkrát zaúčtovaná do vymeriavacieho základu pre sporné príspevky pri ich predaji v tomto členskom štáte, vyvezené tovary by boli predmetom dotknutej daňovej záťaže dvakrát, na rozdiel od tovarov určených pre vnútroštátny trh. V takom prípade by tieto príspevky v rozsahu, v akom sú vypočítané pri zohľadnení predajnej ceny tohto tovaru, museli byť považované takisto za poplatky s rovnocenným účinkom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 1997, Fricarnes, C‑28/96, EU:C:1997:412, bod 28).

46

Po druhé treba zdôrazniť, že ak výhody vyplývajúce zo zaťaženia výrobku poplatkom patriacim do všeobecného vnútroštátneho daňového systému a vzťahujúceho sa systematicky na vnútroštátne výrobky uvádzané na vnútroštátny trh a na vyvážané výrobky, pri jeho predaji úplne vyrovnávajú povinnosť znášanú vnútroštátnym výrobkom uvádzaným na vnútroštátny trh, je táto daň takisto poplatkom s rovnakým účinkom ako clo a je v rozpore s článkami 28 a 30 ZFEÚ (rozsudok z 1. marca 2018, Petrotel‑Lukoil a Georgescu, C‑76/17, EU:C:2018:139, bod 24).

47

V predmetnom prípade nič nenaznačuje, že by mali sporné príspevky taký účinok. Ako uviedol v podstate generálny advokát v bode 94 svojich návrhov, výnos týchto príspevkov je určený na financovanie rozpočtu orgánov sociálneho zabezpečenia, ktorých plnenia nemajú v plnom rozsahu kompenzovať záťaž, ktorá pre vnútroštátne tovary uvádzané na trh v tuzemsku vyplýva z výberu uvedených príspevkov, a nejaví sa, že by to bolo ich dôsledkom.

48

V štvrtom rade treba uviesť, že ako zdôraznil generálny advokát v podstate v bode 71 svojich návrhov, nič nenasvedčuje tomu, že by zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplývalo, že sporné poplatky sú vyberané z dôvodu kontrol uskutočnených na dosiahnutie súladu s povinnosťami, ktoré ukladá právo Únie, alebo že predstavujú protiplnenie za službu skutočne poskytnutú obchodníkovi, vo výške primeranej uvedenej službe.

49

Z toho vyplýva, že sporné príspevky, s výhradou toho, čo je uvedené v bodoch 43 až 47 tohto rozsudku, sa javia byť vnútroštátnymi daňami v zmysle článku 110 ZFEÚ, čo však prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu.

50

Keďže Lubrizol na pojednávaní pred Súdnym dvorom nenamietala porušenie článku 110 ZFEÚ a Súdnemu dvoru nebola v tejto súvislosti položená otázka, netreba preskúmať, či také príspevky, akými sú sporné príspevky, sú diskriminačné vzhľadom na tento článok 110.

51

Z vyššie uvedeného vyplýva, že články 28 a 30 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že vymeriavací základ pre príspevky vyberané z ročného obratu spoločností, ak tento obrat dosahuje alebo presahuje určitú sumu, sa vypočíta tak, že sa zohľadní reprezentatívna hodnota tovaru premiestneného zdaniteľnou osobou alebo na jej účet na podnikateľské účely z tohto členského štátu do iného členského štátu Únie, pričom sa táto hodnota zohľadní od okamihu tohto premiestnenia, hoci keď dôjde k premiestneniu tohto istého tovaru zdaniteľnou osobou alebo na jej účet na podnikateľské účely v rámci územia dotknutého členského štátu, jeho hodnota sa zohľadní v uvedenom vymeriavacom základe až pri jeho neskoršom predaji, ak:

52

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Články 28 a 30 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že vymeriavací základ pre príspevky vyberané z ročného obratu spoločností, ak tento obrat dosahuje alebo presahuje určitú sumu, sa vypočíta tak, že sa zohľadní reprezentatívna hodnota tovaru premiestneného zdaniteľnou osobou alebo na jej účet na podnikateľské účely z tohto členského štátu do iného členského štátu Európskej únie, pričom sa táto hodnota zohľadní od okamihu tohto premiestnenia, hoci keď dôjde k premiestneniu tohto istého tovaru zdaniteľnou osobou alebo na jej účet na podnikateľské účely v rámci územia dotknutého členského štátu, jeho hodnota sa zohľadní v uvedenom vymeriavacom základe až pri jeho neskoršom predaji, ak