Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

EVGENI TANČEV

prednesené 6. júna 2018 (1)

Vec C‑186/17

flightright GmbH

proti

Iberia Express SA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č 261/2004 – Článok 5 ods. 1 písm. c) a článok 7 – Náhrady cestujúcim v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Zmeškaný prípojný let počas cesty skladajúcej sa z viacerých letov – Krátke meškanie v prvej časti letu, ale veľké meškanie v cieľovom mieste – Zodpovednosť za náhradu, keď zmluvný letecký dopravca neprevádzkuje žiadne lety na danej ceste a každú časť cesty prevádzkuje iný prevádzkujúci letecký dopravca“

I.      Úvod

1.        Je dopravca prvého letu v reťazci letov zodpovedný za vyplatenie náhrady cestujúcemu podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 261/2004,(2) ak tento prvý let mal len krátke meškanie, ale z tohto krátkeho meškania vyplynulo veľké meškanie v cieľovom mieste cestujúceho?

2.        To je v podstate otázka, ktorá bola predložená na posúdenie Súdnemu dvoru v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín).

3.        Súdny dvor už predtým skúmal vec takéhoto typu vo svojom rozsudku vo veci Folkerts,(3) ale v takej súvislosti, keď boli prípojné lety prevádzkované tým istým prevádzkujúcim leteckým dopravcom a keď išlo o otázku, či právo cestujúceho na náhradu podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 podliehalo dodržaniu podmienok uvedených v článku 6 tohto nariadenia.(4)

4.        Medzi vecou Folkerts a sporom vo veci samej existujú však značné skutkové rozdiely. V tomto prípade nejde ani veľmi o to, či by sa mala vyplatiť náhrada, ale kto by ju mal vyplatiť.

5.        V spore vo veci samej každý prípojný let v rámci jednej cesty prevádzkoval iný letecký dopravca, pričom ďalší letecký dopravca, ktorý neprevádzkoval žiadnu časť cesty, bol pri rezervácii určený ako poskytovateľ služieb. Vo veci samej a na rozdiel od situácie, ktorá vznikla vo veci Folkerts, medzi prevádzkujúcimi leteckými dopravcami a cestujúcimi, ktorým meškali lety, neexistuje nijaký zmluvný vzťah a prevádzkujúci letecký dopravca zodpovedný za krátke meškanie pri prvom lete nebol zapojený do prevádzky nadväzujúcich častí cesty.

6.        Súdny dvor je preto vyzvaný, aby dopracoval ustálenú judikatúru týkajúcu sa výkladu nariadenia č. 261/2004 v tejto skutkovej súvislosti.

II.    Právny rámec

7.        V odôvodneniach 1, 2, 4, 7 a 8 nariadenia č. 261/2004 sa stanovuje:

„(1)      konanie spoločenstva v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa;

(2)      odmietnutie nástupu do lietadla a zrušenie alebo veľké meškanie letov spôsobuje cestujúcim vážne problémy a nepohodlie;

…

(4)      spoločenstvo by preto malo zvýšiť štandardy ochrany ustanovené [nariadením Rady (EHS) č. 295/91 zo 4. februára 1991 stanovujúcim spoločné pravidlá systému náhrad pri odmietnutí nástupu do lietadla v pravidelnej leteckej doprave(5)] tým, že posilní práva cestujúcich a zabezpečí, aby leteckí dopravcovia pôsobili na liberalizovanom trhu za harmonizovaných podmienok;

…

(7)      aby bolo zabezpečené účinné uplatňovanie tohto nariadenia, záväzky, ktoré ustanovuje by mali spočívať na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, ktorý uskutočňuje alebo zamýšľa uskutočniť let bez ohľadu na to, či s vlastným alebo s prenajatým lietadlom alebo s prenajatým lietadlom aj [s posádkou] alebo na akomkoľvek inom základe;

(8)      toto nariadenie by nemalo obmedzovať práva prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorý sa v súlade s platným právom, snaží dostať náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích strán.“

8.        V článku 2 nariadenia č. 261/2004 sa vymedzujú tieto pojmy:

„…

b)      ‚prevádzkujúci letecký dopravca‘ znamená leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let;

…

h)      ‚cieľové miesto‘ znamená miesto na letenke predloženej pri odbavovacom pulte alebo v prípade priamo prípojných letov, cieľové miesto posledného letu; použiteľné náhradné prípojné lety sa neberú do úvahy, ak sa dodrží pôvodný plánovaný čas príletu;

…“

9.        V článku 3 ods. 5 nariadenia č. 261/2004 sa stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje pri každom prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, ktorý zabezpečuje prepravu cestujúcich v zmysle odsekov 1 a 2. Keď prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý nemá žiadny zmluvný vzťah s cestujúcim, plní záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, považuje sa za osobu konajúcu v mene osoby, ktorá je vo zmluvnom vzťahu s cestujúcim.“

10.      V článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 sa stanovuje:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim… príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7…“

11.      Článok 7 nariadenia č. 261/2004 je nazvaný „Právo na náhradu“ a v jeho odseku 1 sa stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)      250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;

b)      400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km;

c)      600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.“

12.      Článok 13 nariadenia č. 261/2004 je nazvaný „Právo na odškodnenie“ a stanovuje sa v ňom:

„V prípadoch keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo plní iné záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia vykladať tak, ako by obmedzovalo uplatňovanie jeho práva na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu v jeho snahe o dosiahnutie náhrady od cestovnej kancelárie alebo inej osoby, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu. Podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.“

III. Skutkové okolnosti vo veci samej a prejudiciálna otázka

13.      Vo veci samej spoločnosť flightright GmbH (ďalej len „flightright“) podala proti španielskemu leteckému dopravcovi spoločnosti Iberia Express SA (ďalej len „Iberia Express“) žalobu, ktorou sa domáha vyplatenia náhrady podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že flightright vymáha tento nárok v mene dvoch cestujúcich, ktorí na ňu postúpili svoje práva na náhradu v zmysle predmetného nariadenia vo výške 600 eur za každého cestujúceho.

14.      Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania si cestujúci rezervovali cestu, ktorá sa skladala z troch častí, pre dve osoby z Berlína, Nemecko, do San Salvadoru, Salvádor, prostredníctvom spoločnosti Elumbus GmbH (ďalej len „Elumbus“), webovej stránky na rezerváciu ciest. Elumbus je splnomocnený agent leteckého dopravcu, spoločnosti Air Berlin PLC & Co Luftverkehrs KG (ďalej len „Air Berlin“), pre rezervácie.

15.      Na faktúre, ktorú vystavila Elumbus, bola ako poskytovateľ služieb pri tejto ceste uvedená Air Berlin. Doklad o zakúpení letenky vystavila Elumbus a rovnaké číslo rezervácie uviedla pre spoločnosti Air Berlin, Iberia Lineas Aereas De Espana SA (ďalej len „Iberia“) a Avianca SA (ďalej len „Avianca“), pričom posledné dve spoločnosti patria k trom prevádzkujúcim leteckým dopravcom pre danú cestu.

16.      Prvá časť cesty bola z Berlína, Nemecko, do Madridu, Španielsko. Prevádzkovala ju Iberia Express.

17.      Druhá časť cesty bola z Madridu, Španielsko, do San Jose, Kostarika. Prevádzkovala ju Iberia. Iberia Express je stopercentnou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Iberia.

18.      Tretia časť cesty bola zo San Jose, Kostarika, do San Salvadoru, Salvádor. Prevádzkovala ju Avianca, kolumbijský letecký dopravca, ktorý má so spoločnosťou Iberia dohodu o spoločnom využívaní kódu.(6)

19.      Prvý let pristál v Madride s meškaním 59 minút. V dôsledku toho cestujúci zmeškali svoj prípojný let. Cestujúci nakoniec pricestovali do svojho cieľového miesta, San Salvador, s meškaním v trvaní 49 hodín(7) po zmene rezervácie ich letov.

20.      Amtsgericht Wedding (Okresný súd Wedding, Nemecko) zamietol tvrdenie spoločnosti flightright z dôvodu, že Iberia Express prevádzkovala iba let z Berlína do Madridu, neprevádzkovala však ostatné lety. Okrem toho sa Iberia Express nepodieľala na rezervácii a plánovaní celej cesty. Preto Amtsgericht Wedding (Okresný súd Wedding) usúdil, že Iberia Express je zodpovedná len za meškanie letu z Berlína do Madridu. Uznal tvrdenie spoločnosti Iberia Express, podľa ktorého v tejto časti cesty, ktorá predstavovala viac než 1 500 km, došlo k meškaniu len 59 minút, a preto nevznikol žiadny nárok na náhradu podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004.

21.      Spoločnosť flightright podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín).

22.      Vnútroštátny súd sa pýta, či rozsudok Súdneho dvora vo veci Folkerts(8) je uplatniteľný v spore vo veci samej, keď pôvodný meškajúci let a zmeškaný prípojný let sú prevádzkované rôznymi leteckými dopravcami.(9)

23.      Za týchto okolností Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín) rozhodol prerušiť konanie vo veci samej a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Môže právo na náhradu podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 261/2004 vzniknúť aj vtedy, ak cestujúci pre relatívne nepatrné meškanie letu na prílete nestihne priamo prípojný let, čo má za následok meškanie v dĺžke tri hodiny alebo viac v cieľovom mieste, avšak lety boli prevádzkované rozdielnymi leteckými dopravcami a rezerváciu potvrdila cestovná kancelária, ktorá rezervovala celkovú cestu cez inú leteckú spoločnosť?“

24.      Nemecká, talianska a poľská vláda, ako aj Komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Spoločnosti flightright, Iberia Express, nemecká vláda a Komisia predniesli na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. marca 2018, ústne pripomienky.

IV.    Posúdenie

A.      Prehľad problému

25.      Nariadenie č. 261/2004 podľa všetkého nebolo vytvorené so zreteľom na konkrétnu činnosť, ktorá je predmetom sporu vo veci samej. Ide o situáciu, keď letecký dopravca A vystaví na základe zmluvy letenku na cestu skladajúcu sa z viacerých letov (ďalej len „zmluvný letecký dopravca“), následne sám neprevádzkuje žiadnu z častí tejto cesty, ale postúpi jednotlivé časti jednotlivým prevádzkujúcim leteckým dopravcom B, C a D. Takéto dohody sa bežne uskutočňujú v rámci postupu známeho ako spoločné využívanie kódu.(10)

26.      V súlade s pojmom vymedzeným v článku 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004 každý letecký dopravca B, C a D je „prevádzkujúcim leteckým dopravcom“ na účely nariadenia č. 261/2004 a práve na pochopení tohto pojmu je založená zodpovednosť podľa nariadenia č. 261/2004.

27.      Všetky povinnosti uvedené v nariadení č. 261/2004 sa neukladajú zmluvnému leteckému dopravcovi, ale práve „prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi“. Ako totiž uviedla Komisia na pojednávaní, podľa článku 5 nariadenia č. 261/2004 neexistencia zmluvného vzťahu medzi dotknutými cestujúcimi a prevádzkujúcim leteckým dopravcom nie je relevantná, ak prevádzkujúci letecký dopravca má, ako je to v spore vo veci samej, zmluvný vzťah so zmluvným leteckým dopravcom.

28.      To môže byť problematické z troch dôvodov.

29.      Po prvé v judikatúre Súdneho dvora sú stanovené prahové hodnoty, pri ktorých vzniká právo na náhradu za meškanie, a tieto hodnoty sa začínajú pri troch hodinách po plánovanom čase príletu.(11) Ako uviedol vnútroštátny súd, na základe skutkových okolností vo veci samej sa táto prahová hodnota nedosiahla, ak je časť cesty, za ktorú bola Iberia Express zodpovedná, posudzovaná izolovane, keďže meškanie na tejto časti cesty bolo v trvaní iba 59 minút.

30.      To vedie k ďalšiemu problému. Na základe skutkových okolností vo veci samej, v ktorej zmluvný letecký dopravca vystavil letenku na cestu skladajúcu sa z troch častí, je „let“, pri ktorom sa má posudzovať meškanie, zložený z troch samostatných letov alebo len jedného letu? V spore vo veci samej sa prahová hodnota stanovená v judikatúre Súdneho dvora dosiahla iba v tomto druhom prípade, keďže meškanie v cieľovom mieste bolo v trvaní 49 hodín.

31.      Po tretie, ak sa „let“ skladá z celej cesty z Berlína do San Salvadoru, ako môže byť Iberia Express zodpovedná podľa nariadenia č. 261/2004 za vyplatenie náhrady za meškanie v trvaní 49 hodín, keď táto spoločnosť bola prevádzkujúcim leteckým dopravcom iba na menšej časti cesty? Rovnako, ako by mohla byť zodpovedná Air Berlin ako zmluvný letecký dopravca, keď sa v nariadení č. 261/2004 zmluvným leteckým dopravcom neukladajú žiadne povinnosti, keďže povinnosti, ako už bolo uvedené, sa ukladajú prevádzkujúcim leteckým dopravcom?

32.      To sú otázky, ktoré je potrebné posúdiť, aby bolo možné odpovedať na otázku, ktorú položil Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín).

B.      Prehľad pripomienok účastníkov konania

33.      Spoločnosť flightright a Komisia navrhujú odpovedať na prejudiciálnu otázku kladne. Podľa ich názoru je rozsudok vo veci Folkerts uplatniteľný na skutkové okolnosti vo veci samej, pretože totožnosť prevádzkujúcich leteckých dopravcov nie je relevantná.

34.      Nemecká vláda zastáva opačný názor a tvrdí, že vo veci Folkerts vzniklo právo na náhradu len preto, že všetky časti cesty boli prevádzkované tým istým dopravcom. Podľa nemeckej vlády to predstavuje nevyhnutnú súvislosť. Nemecká vláda vyjadruje aj znepokojenie nad tým, že ak by nárok na náhradu mohol byť založený na veľkých meškaniach v cieľovom mieste cesty skladajúcej sa z viacerých letov, leteckí dopravcovia, ktorí sa zameriavajú na regionálne prípojné lety, by mohli mať z toho viac problémov, než dokážu zvládnuť.

35.      Podľa poľskej vlády právo na náhradu existuje, ak buď cestovná kancelária konala v mene leteckých dopravcov ako splnomocnený agent, alebo ak leteckí dopravcovia, ktorí sú informovaní o celom letovom pláne dotknutých cestujúcich, potvrdili svoju ochotu vykonať jeho časť, pričom talianska vláda zastáva názor, že Air Berlin je ako zmluvný dopravca zodpovedná za náhradu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 nariadenia č. 261/2004.

V.      Navrhnutá odpoveď na prejudiciálnu otázku

36.      Dospel som k záveru, že na prejudiciálnu otázku by sa malo odpovedať v tom zmysle, že podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 existuje právo na náhradu voči „prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi“ v prípade, že cestujúci pre relatívne nepatrné meškanie predošlého nestihne priamo prípojný let, čo má za následok meškanie v dĺžke tri hodiny alebo viac v cieľovom mieste, aj keď uvedené lety boli prevádzkované rozdielnymi leteckými dopravcami a rezerváciu potvrdila cestovná kancelária, ktorá rezervovala celkovú cestu cez iného (zmluvného) leteckého dopravcu, ktorý neprevádzkoval žiadny let na danej ceste.

37.      Na úvod pripomínam, že podľa odôvodnenia 1 nariadenia č. 261/2004 sa konanie v oblasti leteckej dopravy zameriava na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich a má sa vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa ustanovenia nariadenia č. 261/2004 priznávajúce práva cestujúcim v leteckej doprave, vrátane ustanovení priznávajúcich právo na náhradu, majú vykladať v širšom zmysle.(12) Cieľom nariadenia č. 261/2004 je zvýšenie ochrany cestujúcich v leteckej doprave,(13) a náhrada podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 sa má poskytnúť za „nepohodlie spojené s nezvratnou stratou času“(14).

38.      Preto zastávam názor, že pokiaľ ide o účel nariadenia č. 261/2004, nemôže sa vykladať tak, že bráni poskytovaniu náhrad cestujúcim, ktorí zjavne utrpeli značné meškania, a ktoré vyplývajú z obchodných modelov, v rámci ktorých dochádza k odstupu v právnych vzťahoch medzi cestujúcimi a prevádzkujúcimi leteckými dopravcami.

39.      Súdny dvor konštatoval, že odkaz na rôzne situácie meškania v nariadení č. 261/2004 sa javí zlučiteľný s článkom 19 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (ďalej len „Montrealský dohovor“), ktorý je neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie. V článku 19 Montrealského dohovoru sa odkazuje na pojem „omeškanie v leteckej preprave cestujúcich“ bez spresnenia, v akom štádiu takejto prepravy treba konštatovať predmetné meškanie.(15)

40.      Vo veci Folkerts sa teda konštatovalo, že keďže sa nepohodlie konkretizuje len v konečnom cieľovom mieste, v prípade, keď jediný prevádzkujúci letecký dopravca prevádzkuje niekoľko prípojných letov, pričom v cieľovom mieste dôjde k veľkému meškaniu a počas cesty dôjde ku kratšiemu meškaniu, „na účely paušálnej náhrady upravenej v článku 7 nariadenia č. 261/2004 [je] relevantné len meškanie konštatované voči plánovanému času príletu do konečného cieľového miesta, pod ktorým sa rozumie cieľové miesto posledného letu, ktorým cestoval dotknutý cestujúci“(16).Súdny dvor nedávno rozhodol, že právo na náhradu vzniká bez toho, aby sa rozlišovalo, či sa cestujúci „dostanú do svojho cieľového miesta priamym letom, alebo prostredníctvom letu s prestupom“(17). V dôsledku toho je vo veci samej relevantné meškanie v trvaní 49 hodín, na prílete v San Salvadore.

41.      Tento záver je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Cesta skladajúca sa z viacerých častí, ktorá je prevádzkovaná len jedným leteckým dopravcom, je porovnateľná s cestou prevádzkovanou rôznymi leteckými dopravcami na základe vzájomnej dohody, ako je to v prípade veci samej,(18) a podľa všetkého neexistuje objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania, najmä z hľadiska cieľa, ktorý sa sleduje nariadením č. 261/2004. Pôsobí aj ako odstrašujúci prostriedok pre leteckých dopravcov, ktorí rozdeľujú lety napríklad medzi svoje dcérske spoločnosti, aby sa v prípade veľkého meškania vyhli zodpovednosti za náhradu.

42.      Podľa spisu sa zdá, že jediný relevantný rozdiel medzi skutkovými okolnosťami vo veci Folkerts a skutkovými okolnosťami v spore vo veci samej je to, že prevádzkujúci letecký dopravca a zmluvný letecký dopravca vo veci Folkerts boli jedným a tým istým subjektom a všetky lety vo veci Folkerts prevádzkoval tento subjekt. V spore vo veci samej je Air Berlin zmluvným leteckým dopravcom, ale všetky relevantné lety boli postúpené formou subdodávky prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

43.      Prečo sa teda nemôže režim paušálnej náhrady, ktorý je upravený v článkoch 5 a 7 nariadenia č. 261/2004, vzťahovať na Air Berlin, a nie na Iberia Express, ako to tvrdila talianska vláda?

44.      Odpoveď spočíva v tom, že v nariadení č. 261/2004 sa jednoducho neupravuje činnosť zmluvných leteckých dopravcov. Nevyplýva to zo znenia nariadenia č. 261/2004, spojené je to však aj so skutočnosťou, že celé toto nariadenie je zamerané na „prevádzkujúceho leteckého dopravcu“, ako to vyplýva z odôvodnení 7, 8, 14 a 19, ako aj článkov 4, 5 a 6 (pričom článok 7 sa v porovnaní s článkami 5, 10, 11 a 13 výslovne obmedzuje na prevádzkujúcich leteckých dopravcov). Týchto ustanovení je pomerne veľa a prevažujú nad všeobecným odkazom na „leteckých dopravcov“, ktorý sa uvádza v odôvodneniach 4, 9, 12 a 22, ako aj článku 3 nariadenia č. 261/2004, spolu s vymedzením pojmu „letecký dopravca“ v článku 2 ods. a) nariadenia č. 261/2004. Odôvodnenie 7 nariadenia č. 261/2004 má osobitný význam, keďže sa v ňom zdôrazňuje, že záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia „by mali spočívať na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, ktorý uskutočňuje alebo zamýšľa uskutočniť let“.

45.      Som teda naklonený vykladať právo na náhradu uvedené v článku 7 nariadenia č. 261/2004, ktoré sa vzťahuje na „prevádzkujúceho leteckého dopravcu“ na základe článku 5 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia tak, že zahŕňa prevádzkujúcich leteckých dopravcov, ktorí spôsobili meškanie na ceste skladajúcej sa z viacerých letov, čo malo za následok také meškanie v cieľovom mieste, na ktoré sa vzťahujú prahové hodnoty pre náhradu škody, ako sú stanovené v judikatúre Súdneho dvora.

46.      Podporujú to aj prípravné prácena nariadení č. 261/2004. Kým pôvodný návrh Komisie sa v prípade spoločného využívania kódu týkal tak cestovných kancelárií, ako aj zmluvných leteckých dopravcov a Európsky parlament navrhol súbežnú zodpovednosť oboch, Rada vyjadrila obavy o to, čo by to znamenalo pre právnu istotu pre cestujúcich.(19) V záujme zrozumiteľnosti a jednoduchosti bol návrh nariadenia zmenený tak, aby sa ním ukladali povinnosti výlučne prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi.(20) Okrem toho, zatiaľ čo podľa ustanovenia v pôvodnom návrhu sa vyžadovalo, aby zmluvný letecký dopravca bol v prípade spoločného využívania kódu leteckým dopravcom spoločenstva,(21) toto ustanovenie sa následne upravilo, aby sa prevádzkujúci letecký dopravca stal referenčným bodom.(22) To všetko naznačuje, že prevádzkujúci letecký dopravca bol zámerne stanovený ako príslušný dopravca podľa nariadenia č. 261/2004.(23)

47.      Nakoniec zástupca spoločnosti Iberia Express na pojednávaní uviedol, že Iberia Express vedela, že dotknutí cestujúci, ktorí leteli z Berlína, mali v Madride stihnúť prípojný let. Vzhľadom na rozšírenú prax spoločného využívania kódu znášanie príslušného rizika podľa všetkého nepredstavuje príliš veľkú záťaž pre leteckých dopravcov, ktorí majú z takejto praxe hospodársky prospech,(24)najmä ak letecký dopravca dokáže predvídať dôsledky oneskoreného letu na základe kontroly letového plánu svojich cestujúcich. Alebo inak povedané, ako tvrdí poľská vláda, vedomosť o existencii prípojných letov predstavuje formu súhlasu.

48.      Ako uviedla Komisia na pojednávaní, leteckí dopravcovia, ktorí sú v situácii, v akej je Iberia Express, môžu slobodne odmietnuť uzatvoriť zmluvu so zmluvnými leteckými dopravcami, ak časy prestupu medzi jednotlivými letmi presahujú hranice primeraného rizika. Z tohto hľadiska súhlasím s názorom, že „kritériom pre zaplatenie náhrady nie je vzťah príčiny a následku, ale zavinenie dopravcu (definované v širokom zmysle)“(25).

49.      Odpoveď, ktorú navrhujem, preto nepredstavuje neprimeranú záťaž pre prevádzkujúcich leteckých dopravcov zodpovedných len za krátke časti letov.(26) Navyše plnenie povinností podľa nariadenia č. 261/2004 nemá vplyv na práva leteckého dopravcu na uplatňovanie nároku na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s vnútroštátnym právom, ako sa stanovuje v článku 13 nariadenia č. 261/2004. Uprednostniť je však potrebné cieľ nariadenia č. 261/2004, ktorým je zabezpečiť, aby cestujúci dostali náhradu okamžitým a štandardizovaným spôsobom.(27)

VI.    Návrh

50.      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín), takto:

Podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, existuje právo na náhradu voči „prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi“ v prípade, že cestujúci pre relatívne nepatrné meškanie predošlého letu nestihne priamo prípojný let, čo má za následok meškanie v dĺžke tri hodiny alebo viac v cieľovom mieste, aj keď uvedené lety boli prevádzkované rozdielnymi leteckými dopravcami a rezerváciu potvrdila cestovná kancelária, ktorá rezervovala celkovú cestu cez iného (zmluvného) leteckého dopravcu, ktorý neprevádzkoval žiadny let na danej ceste.

1      Jazyk prednesu: angličtina.

2      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

3      Rozsudok z 26. februára 2013 (C‑11/11, EU:C:2013:106).

4      Rozsudok z 26. februára 2013, Folkerts (C‑11/11, EU:C:2013:106, bod 25, body 35 až 38).

5      Ú. v. ES L 36, 1991, s. 5; Mim. vyd. 07/001, s. 306.

6      Pozri webové sídla spoločností Avianca, dostupné na https://www.avianca.com/es/en/our‑company/some‑partners/air‑partner/codeshare; Iberia, dostupné na https://www.iberia.com/gb/our‑alliances/codeshare/; a Iberia Express, dostupné na https://www.iberiaexpress.com/en/general‑info/iberia‑express/the‑company.

7      Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania toto meškanie predstavovalo 49 hodín. flightright však na pojednávaní uviedla, že predmetné meškanie bolo 25 hodín.

8      Rozsudok z 26. februára 2013 (C‑11/11, EU:C:2013:106).

9      Vnútroštátny súd poukazuje na to, že Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) položil Súdnemu dvoru v podstate rovnakú otázku, ale stiahol ju potom, ako žalovaná uznala nárok v uvedenej veci. Pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. októbra 2016, Markmann a i. (C‑479/16, neuverejnené, EU:C:2016:794).

10      Tento bežný postup v leteckom sektore má za cieľ posilniť prítomnosť na trhu a konkurencieschopnosť. V rámci tohto postupu letecká spoločnosť predáva lety pod svojím vlastným kódom, pričom príslušné lety prevádzkuje iná spoločnosť. Z tohto dôvodu má let so spoločným využívaním kódu niekoľko kódov, a to zvyčajne kód leteckého dopravcu, ktorý predáva let, a kód leteckého dopravcu, ktorý ho prevádzkuje.

11      Rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 57).

12      Rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 45).

13      Rozsudok z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 49).

14      Rozsudok z 26. februára 2013, Folkerts (C‑11/11, EU:C:2013:106, bod 39).

15      Rozsudok z 26. februára 2013,Folkerts (C‑11/11, EU:C:2013:106, bod 31 a citovaná judikatúra).

16      Rozsudok z 26. februára 2013, Folkerts (C‑11/11, EU:C:2013:106, bod 35). Pozri aj rozsudok zo 7. septembra 2017, Bossen a i. (C‑559/16, EU:C:2017:644, bod 23).

17      Rozsudok zo 7. septembra 2017, Bossen a i. (C‑559/16, EU:C:2017:644, bod 24).

18      Rozsudok rozsudky z 26. februára 2013, Folkerts (C‑11/11, EU:C:2013:106, body 32 a 33), a zo 7. septembra 2017, Bossen a i. (C‑559/16, EU:C:2017:644, body 19, 22, 26, 28 a 29). Pozri tiež rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA (C‑344/04, EU:C:2006:10, body 95 a 98); z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, body 48, 49 a 60), a z 23. októbra 2012, Nelson a i. (C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, body 33 a 34).

19      Dokument Rady č. 12028/02, 25. september 2002, s. 6 a 11.

20      Vyhlásenie Komisie o spoločnom stanovisku, SEK(2003) 361 v konečnom znení, 25. marec 2003, bod 3 druhý odsek.

21      Článok 3 pôvodného návrhu znel okrem iného takto:

      „1. Toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy; a cestujúcich, ktorí uzavreli zmluvu s dopravcom Spoločenstva alebo s cestovnou kanceláriou a zakúpili si balík služieb ponúkaný na predaj na území Spoločenstva, odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy…

      …

      3. Toto nariadenie sa uplatňuje na každého leteckého dopravcu alebo cestovnú kanceláriu, s ktorou má cestujúci uvedený v odseku 1… uzatvorenú zmluvu. Cestovná kancelária alebo v prípade spoločného využívania kódu dopravca, ktorý predal let, prijme spolu s prevádzkujúcim dopravcom všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania ustanovení tohto nariadenia.

      …“ [neoficiálny preklad]

      KOM(2001) 784 v konečnom znení, 21. december 2001.

22      Dokument Rady 13877/02, 12. november 2002, s. 10 a 11.

23      Pozri výkladové usmernenia Komisie k nariadeniu č. 261/2004 (Ú. v. EÚ C 214, 2016, s. 5), bod 2.2.3.

24      Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci flightright a i. (C‑274/16, C‑447/16 a C‑448/16, EU:C:2017:787, bod 83).

25      Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:416, bod 60).

26      Všeobecne pozri rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA(C‑344/04, EU:C:2006:10).

27      Rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA (C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 82), a z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, body 49 a 51).