–

G. Stollwitzer, v zastúpení: M. Orgler a J. Pfurtscheller, Rechtsanwälte,

–

ÖBB Personenverkehr AG, v zastúpení: C. Wolf, Rechtsanwalt,

–

rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll a G. Hesse, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 45 ZFEÚ, článku 21 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článkov 2, 6 a 16 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Georgom Stollwitzerom a spoločnosťou ÖBB‑Personenverkehr AG (ďalej len „ÖBB“) vo veci zákonnosti systému odmeňovania zamestnancov, ktorý zaviedol rakúsky zákonodarca s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku.

3

Podľa článku 1 smernice 2000/78 „účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2.   Na účely odseku 1:

5

Podľa článku 3 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice sa táto smernica v rámci právomocí delegovaných na Európsku úniu vzťahuje na všetky osoby tak vo verejnom, ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov, okrem iného vo vzťahu k podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam, vrátane podmienok odmeňovania.

6

Článok 6 ods. 1 tej istej smernice znie:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

…“

7

Článok 16 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili zrušenie všetkých zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré odporujú zásade rovnosti zaobchádzania.

8

V nadväznosti na rozsudok z 18. júna 2009, Hütter (C‑88/08, EU:C:2009:381), bol Bundesgesetz zur Neuordnung der Rechtsverhältnisse der Österreichischen Bundesbahnen (Bundesbahngesetz 1992) [spolkový zákon o reorganizácii právnych vzťahov rakúskych spolkových železníc (spolkový zákon o železniciach z roku 1992), BGBl. I, 825/1992)] v priebehu roku 2011 zmenený (BGBl. I, 129/2011, ďalej len „spolkový zákon o železniciach z roku 2011“). Táto zmena zaviedla do § 53a tohto zákona od 1. januára 2004 nové určovanie referenčného dátumu na účely kariérneho postupu.

9

V rozsudku z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr (C‑417/13, EU:C:2015:38), Súdny dvor rozhodol, že systém zavedený v § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2011 bol v rozpore s právom Únie, osobitne s článkom 2 a článkom 6 ods. 1 smernice 2000/78, v rozsahu, v akom na odstránenie diskriminácie na základe veku vykonaná legislatívna zmena nepochybne zohľadňovala obdobia služby dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, ale ktorá zároveň obsahovala pravidlo, ktorého uplatňovanie je v skutočnosti určené len zamestnancom – obetiam tejto diskriminácie, ktoré o jeden rok predlžuje obdobie vyžadované na postup v každom z prvých troch platových stupňov a ktoré tým s konečnou platnosťou zachováva rozdielne zaobchádzanie na základe veku. V nadväznosti na tento rozsudok bol spolkový zákon o železniciach z roku 2011 znova zmenený v priebehu roka 2015 (BGBl. I, 64/2015, ďalej len „spolkový zákon o železniciach z roku 2015“).

10

§ 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 znie:

„1.   Referenčný dátum na účely kariérneho postupu je dátum, ku ktorému začne po prvýkrát plynúť lehota umožňujúca prístup k vyššiemu platovému stupňu.

2.   S cieľom stanoviť referenčný dátum na účely kariérneho postupu sa berú do úvahy iba niektoré obdobia praxe a/alebo vzdelávania v:

3.   Ku kariérnemu postupu dochádza k 1. januáru po uplynutí lehoty na kariérny postup.

…

5.   Po riadnom oznámení a preukázaní predchádzajúcich období služby, najneskôr po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 4 sa klasifikácia uskutočňuje v rámci platových stupňov platových tabuliek uvedených v prílohách 2 a 2a [Allgemeine Vertragsbedingungen für Dienstverträge bei den Österreichischen Bundesbahnen (AVB) (Všeobecné podmienky vzťahujúce sa na pracovné zmluvy so službou rakúskych železníc)] na základe referenčného dátumu na účely kariérneho postupu určeného v súlade s odsekom 2.

6.   Klasifikácia stanovená v odseku 5 nevedie k nijakému zníženiu platov prijatých pred uverejnením [spolkového zákona o železniciach z roku 2015]. Ak klasifikácia podľa odseku 5 vedie k zníženiu prijatého platu vzhľadom na posledný mesiac predchádzajúci uverejneniu [spolkového zákona o železniciach z roku 2015], tento posledný prijatý plat je zachovaný až dovtedy, kým plat vyplývajúci z klasifikácie podľa odseku 5 dosiahne vyššie uvedenú úroveň v súlade s prílohami 2 a 2a [všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na pracovné zmluvy so službou rakúskych železníc].

…“

11

Pán Stollwitzer začal pracovať 17. januára 1983 v jednom z právnych predchodcov ÖBB. Vzhľadom na obdobia služby, ktoré pán Stollwitzer dosiahol pred nástupom do funkcie, bol jeho referenčný dátum na účely kariérneho postupu stanovený na 2. júl 1980.

12

Tento dátum určuje okrem iného platovú skupinu v platovej tabuľke, v rámci ktorej zamestnanec získa postup v plastových stupňoch v pravidelných intervaloch. V tomto období bol určený vypočítaním období dosiahnutých pred nástupom do funkcie, ale s vylúčením období predchádzajúcich dosiahnutiu veku 18 rokov. Obdobie požadované na kariérny postup bolo stanovené na dva roky pre každý platový stupeň.

13

Prijatím § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 sa rakúsky zákonodarca, pokiaľ ide o spoločnosť ÖBB, rozhodol pre kompletnú a retroaktívnu reformu zohľadňovania predchádzajúcich období služby, aby odstránil diskrimináciu na základe veku, akou je tá, ktorú konštatoval Súdny dvor v rozsudku z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr (C‑417/13, EU:C:2015:38).

14

Opierajúc sa o rozsudky z 18. júna 2009, Hütter (C‑88/08, EU:C:2009:381), a z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr (C‑417/13, EU:C:2015:38), G. Stollwitzer podal žalobu na Landesgericht Innsbruck (Krajinský súd Innsbruck, Rakúsko) proti spoločnosti ÖBB, aby bola poslednej uvedenej spoločnosti uložená povinnosť zaplatiť mu sumu, ktorá zodpovedá rozdielu medzi platom, ktorý poberal v priebehu rokov 2008 až 2015, a platom, o ktorom sa domnieva, že by naň mal nárok, ak by obdobia požadované pre kariérny postup boli vypočítané podľa právneho stavu, ktorý existoval pred nadobudnutím účinnosti § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015, ale vrátane období služby, ktoré predchádzali jeho 18. narodeninám.

15

Landesgericht Innsbruck (Krajinský súd Innsbruck) žalobu zamietol, pričom rozhodol, že retroaktívne uplatnenie § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 skončilo akúkoľvek diskrimináciu na základe veku. Vzhľadom na to, že G. Stollwitzer nebol schopný preukázať obdobia služby požadované podľa § 53a ods. 2 tohto zákona, nebol výpočet referenčného dátumu na účely kariérneho postupu v jeho prípade nijako upravený.

16

Pán Stollwitzer podal proti uvedenému rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, Oberlandesgericht Innsbruck (Vyšší krajinský súd Innsbruck, Rakúsko). Súbežne s tým podal návrh na Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd, Rakúsko), na základe ktorého posledný uvedený súd vyhlásil § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 za zlučiteľný s rakúskym ústavným poriadkom. Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd) v tejto súvislosti uviedol, že v nadväznosti na rozsudok z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr (C‑417/13, EU:C:2015:38), boli referenčné dátumy na účely kariérneho postupu všetkých zamestnancov podniku starostlivo prepočítané. V prípade, že by úprava referenčných dátumov na účely kariérneho postupu viedla k znevýhodneniu niektorých zamestnancov, boli podľa § 53a ods. 6 tohto zákona (ďalej len „ochranné ustanovenie“) zachované existujúce platy, aby bola dodržaná zásada legitímnej dôvery.

17

Podľa vnútroštátneho súdu treba preskúmať, či § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 skutočne odstránil akúkoľvek diskrimináciu na základe veku. V tejto súvislosti treba preskúmať, či toto ustanovenie nezavádza inú formu diskriminácie než skôr uplatniteľné normy.

18

Za týchto podmienok Oberlandesgericht Innsbruck (Vyšší krajinský súd Innsbruck) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

19

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 45 ZFEÚ, ako aj články 2, 6 a 16 smernice 2000/78 majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá na účely odstránenia diskriminácie na základe veku vzniknutej uplatnením vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá na účely zaradenia zamestnancov podniku do platovej tabuľky zohľadňuje iba obdobia služby dosiahnuté po dovŕšení veku 18 rokov, so spätnou účinnosťou a voči všetkým týmto zamestnancom ruší tento vekový limit, ale umožňuje zohľadniť iba prax získanú v podnikoch pôsobiacich v rovnakom hospodárskom odvetví.

20

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora tak z názvu a odôvodnení, ako aj z obsahu a účelu smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica má stanoviť všeobecný rámec na to, aby každej osobe bola zaistená rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní tým, že jej dáva účinnú ochranu proti diskriminácii z niektorého z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj vek (pozri najmä rozsudok z 10. novembra 2016, de Lange, C‑548/15, EU:C:2016:850, bod 16 a citovanú judikatúru).

21

Treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 1 smernice 2000/78 sa na účely tejto smernice pod pojmom „zásada rovnakého zaobchádzania“ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice.

22

Podľa článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice o priamu diskrimináciu ide, ak sa zaobchádza s jednou osobou z dôvodu jej veku nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou. Podľa článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého veku do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba ak takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

23

Ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 stanovuje tri etapy. Prvá z nich spočíva v prepočítaní so spätnou účinnosťou referenčného dátumu na účely kariérneho postupu dotknutého zamestnanca v rámci platovej tabuľky platnej pre jeho pracovné miesto. Pri výpočte tohto nového dátumu sa podľa tejto právnej úpravy zohľadnia v plnom rozsahu iba predchádzajúce obdobia služby dosiahnuté v železničných spoločnostiach, a to vnútroštátnych, v iných členských štátoch, v Tureckej republike, ako aj vo Švajčiarskej konfederácii, nezávisle na veku, keď ich tento zamestnanec dosiahol. Táto nová právna úprava už naopak nestanovuje nijaké zohľadnenie iných predchádzajúcich období služby dosiahnutých uvedeným zamestnancom.

24

Druhá etapa spočíva v novom zaradení dotknutého zamestnanca na základe nového referenčného dátumu na účely jeho služobného postupu, to znamená na základe toho, že sa naňho uplatní systém zavedený § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015. Nový referenčný dátum na účely služobného postupu teda môže viesť ku zvýšeniu poberaného platu, a teda k doplateniu platových nedoplatkov. Podľa ochranného ustanovenia, ak nový referenčný dátum na účely kariérneho postupu vedie k zaradeniu dotknutého zamestnanca do nižšieho platového stupňa, zostáva plat, ktorý je v okamihu určenia tohto nového dátumu skutočne poberaný, zachovaný z dôvodu ochrany nadobudnutých práv. Tento plat je mu zaručený až do času, keď dosiahne obdobie služby, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie vyššieho platového stupňa na základe nového referenčného dátumu na účely kariérneho postupu.

25

Tretia etapa stanovená rakúskym zákonodarcom spočíva v zavedení pre všetkých zamestnancov ÖBB ďalšieho platového stupňa pred posledným platovým stupňom, ktorý má kompenzovať negatívne finančné dôsledky, ktoré by inak boli spôsobené zmenou referenčného dátumu na účely ich kariérneho postupu.

26

Treba preskúmať, či táto právna úprava nezachováva diskriminácie na základe veku predchádzajúcich systémov a či nezavádza novú diskrimináciu na základe veku medzi zamestnancami ÖBB.

27

Podľa vnútroštátneho súdu bude zvýšenie platov, ktoré vyplýva zo zohľadnenia, v súlade s rozsudkami z 18. júna 2009, Hütter (C‑88/08, EU:C:2009:381), a z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr (C‑417/13, EU:C:2015:38), období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, potlačené systémom, ktorý zaviedol § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 z dôvodu po prvé takmer úplného nezohľadnenia období služby dosiahnutých medzi vekom 18 rokov a nástupom do služby, hoci takéto obdobia dotknutému zamestnancovi umožňujú lepšie vykonávať jeho prácu, po druhé zavedenia nového predposledného platového stupňa a po tretie ochranného ustanovenia. Tieto opatrenia v každom prípade povedú k zníženiu príjmov dosiahnutých v priebehu celého pracovného života zamestnancov, ktorí doposiaľ neboli diskriminovaní.

28

Po prvé treba uviesť, že vnútroštátny súd vychádza z nesprávneho výkladu uvedených rozsudkov. Uvedenie vnútroštátnej právnej úpravy do súladu s rozsudkom z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr (C‑417/13, EU:C:2015:38), totiž nutne nezakladá právo zamestnancov, ktorých sa týkala diskriminácia konštatovaná Súdnym dvorom, na takéto zvýšenie platu. Ako v bodoch 43 až 45 tohto rozsudku uviedol Súdny dvor, hoci členské štáty sú v súlade s článkom 16 smernice 2000/78 povinné zrušiť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré odporujú zásade rovnosti zaobchádzania, tento článok im neukladá povinnosť prijať určité opatrenia v prípade porušenia zákazu diskriminácie, ale necháva im slobodu výberu medzi rôznymi riešeniami, ktoré sú spôsobilé dosiahnuť cieľ, ktorý sleduje, v závislosti od rôznych situácií, ktoré môžu nastať.

29

Takéto uvedenie do súladu, ktoré má podľa článku 16 tejto smernice odstrániť diskrimináciu na základe veku, preto nevyhnutne nevedie k tomu, že by zamestnancovi, ktorého obdobia služby dosiahnuté pred jeho dovŕšením veku 18 rokov neboli z dôvodu uplatnenia diskriminačnej vnútroštátnej právnej úpravy zohľadnené pri výpočte jeho kariérneho postupu, umožnilo získať finančnú náhradu zodpovedajúcu rozdielu medzi platom, ktorý by poberal v prípade neexistencie diskriminácie, a platom, ktorý skutočne poberal.

30

Inými slovami, odstránenie diskriminácie totiž neznamená, že osoba, ktorá bola podľa predchádzajúceho právneho režimu diskriminovaná, bude mať automaticky so spätnou účinnosťou právo na vyplatenie takéhoto platového rozdielu alebo na zvýšenie budúcich platov. Je to tak iba vtedy a tak dlho, dokiaľ neboli vnútroštátnym zákonodarcom prijaté opatrenia na obnovenie rovnosti zaobchádzania. V takom prípade totiž dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania možno zaručiť len tým, že sa osobám zo znevýhodnenej skupiny poskytnú rovnaké výhody, aké majú členovia zvýhodnenej skupiny, pričom tento systém ostáva v prípade, že nedochádza k správnemu uplatňovaniu práva Únie, jediným platným referenčným systémom (rozsudok z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr, C‑417/13, EU:C:2015:38, bod 46 a citovaná judikatúra).

31

Ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, na účely odstránenia diskriminácie na základe veku, ktorú konštatoval Súdny dvor v rozsudku z 18. júna 2009, Hütter (C‑88/08, EU:C:2009:381), sa preto rakúsky zákonodarca mohol slobodne rozhodnúť, ako sa aj rozhodol, zmeniť so spätnou účinnosťou celý systém započítania predchádzajúcich období činnosti. Obyčajné a jednoduché odstránenie zákazu započítať odbornú prax získanú pred dovŕšením veku 18 rokov bolo iba jednou z možností, ktoré sa tomuto zákonodarcovi ponúkali na to, aby uviedol vnútroštátnu právnu úpravu do súladu s ustanoveniami smernice 2000/78.

32

Treba tiež konštatovať, že kritérium veku bolo z dôvodu, že nová právna úprava platí so spätnou účinnosťou, formálne zrušené a že sa tým preto umožnilo zohľadniť dosiahnutú prax nezávisle na veku, keď bola dosiahnutá.

33

Okrem toho § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 sa uplatňuje bez rozdielu na všetkých zamestnancov spoločnosti ÖBB, teda tak na tých, ktorí boli predchádzajúcim systémom diskriminovaní, ako aj na tých, ktorých posledný uvedený systém zvýhodňoval, a všetkých týchto zamestnancov prevádza do zavádzaného nového platového systému.

34

Ustanovenie § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 sa teda v tomto ohľade odlišuje od vnútroštátnych právnych úprav dotknutých vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 11. novembra 2014, Schmitzer (C‑530/13, EU:C:2014:2359), a z 28. januára 2015, ÖBB Personenverkehr (C‑417/13, EU:C:2015:38), v ktorých nové právne úpravy vyvolávali svoje účinky len voči zamestnancom, ktorí boli predchádzajúcim systémom diskriminovaní, a tak zachovávali rozdielne zaobchádzanie medzi týmito dvoma skupinami zamestnancov, pokiaľ ide o ich zaradenie do platového stupňa.

35

V druhom rade vnútroštátny súd uvádza, že zamestnancom, ktorí dosiahli pred dovŕšením veku 18 rokov obdobia služby alebo obdobia vzdelávania, ktoré nepatria do období, ktoré sa na základe systému zavedeného § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 zohľadňujú (ďalej len „irelevantná prax“), bude rovnako ako pred tým, než tento zákon nadobudol účinnosť, odmietnuté tieto obdobia zohľadniť, a to tak na účely určenia platu poberaného pred vyhlásením uvedeného zákona, ktorého zachovanie je podľa neho na základe ochranného ustanovenia zaručené, ako aj na účely vyplatenia ešte nepremlčaných platových nedoplatkov.

36

Túto kategóriu však tvoria iba zamestnanci, ktorí majú len irelevantnú prax.

37

Úvaha vnútroštátneho súdu, podľa ktorej môže diskriminácia na základe veku vyplývať z nezohľadnenia období, ktoré sa dosiahli v iných podnikoch pred dovŕšením veku 18 rokov, preto vedie ku spochybneniu nových podmienok zohľadňovania praxe, ktoré boli stanovené vnútroštátnym zákonodarcom.

38

Rakúska vláda v tejto súvislosti tvrdí, že neobmedzené polovičné zohľadnenie irelevantnej praxe, ktoré stanovila predchádzajúca právna úprava, išlo nad rámec odmenenia praxe získanej v príslušnej oblasti a vo svojej podstate predstavovalo rovnaké znevýhodnenie ako kritérium veku, pretože sa neopieralo o prax, ktorá by dotknutému zamestnancovi umožňovala lepšie vykonávať jeho prácu v spoločnosti ÖBB.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na jednej strane podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora predstavuje odmeňovanie praxe získanej v dotknutej oblasti, ktorá zamestnancovi umožňuje lepšie vykonávať svoju prácu, legitímny cieľ platovej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2006, Cadman, C‑17/05, EU:C:2006:633, bod 34 a nasl., a z 18. júna 2009, Hütter, C‑88/08, EU:C:2009:381, bod 47, ako aj citovanú judikatúru). Zamestnávateľ teda v zásade môže pri odmeňovaní zohľadniť len takéto skôr dosiahnuté obdobia služby.

40

Na druhej strane Súdny dvor konštatoval, že aj keď ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré zohľadňuje len niektoré skôr dosiahnuté obdobia služby a iné nezohľadňuje, môže mať skutočne za následok rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami v závislosti od dátumu prijatia dotknutým zamestnávateľom do zamestnania, nezakladá sa takýto rozdiel priamo či nepriamo na veku, ani na udalosti spojenej s vekom. Nezohľadňuje sa totiž prax získaná v iných podnikoch, nezávisle na veku, kedy bola získaná, alebo na veku, kedy bol dotknutý zamestnanec prijatý do zamestnania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2012, Tyrolean Airways Tiroler Luftfahrt Gesellschaft, C‑132/11, EU:C:2012:329, bod 29).

41

V treťom rade, pokiaľ ide o ochranné ustanovenie, podľa ktorého hoci nový referenčný dátum na účely kariérneho postupu vedie k zaradeniu dotknutého zamestnanca do nižšieho platového stupňa, by plat, ktorý bol v okamihu určenia tohto nového dátumu skutočne poberaný, zostal zachovaný, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že toto ustanovenie ponúka zamestnancovi záruku prevedenia do nového systému bez finančnej straty v súlade s nadobudnutými právami a ochranou legitímnej dôvery, ktorá predstavuje legitímny cieľ politiky zamestnanosti a trhu práce.

42

V každom prípade treba uviesť, že takéto ustanovenie sa má týkať iba zamestnancov, ktorí už nemôžu uplatňovať svoju irelevantnú prax. Údajná diskriminácia spojená s dôsledkami uplatnenia ochranného ustanovenia by preto v každom prípade nebola založená na veku, ale na podmienkach zohľadnenia predchádzajúcej praxe. Z bodov 39 a 40 tohto rozsudku však vyplýva, že takýto základ nemožno v prejednávanej veci spochybňovať.

43

To isté platí, pokiaľ ide o zavedenie predposledného platového stupňa, ktorého cieľom je, ako vyplýva najmä z odpovedí na otázku položenú Súdnym dvorom, kompenzácia účinkov spojených s preradením do nižšieho platového stupňa.

44

Vzhľadom na povinnosti, ktoré členským štátom vyplývajú z práva Únie, pokiaľ ide o odstránenie diskriminácie na základe veku pri zohľadňovaní predchádzajúcich období služby a vzhľadom na slobodu, ktorou disponuje vnútroštátny zákonodarca pri úprave platového režimu zamestnancov spoločnosti ÖBB, treba konštatovať, že nevyhnutná zmena platného a účinného práva nestráca svoju nediskriminačnú povahu tým, že v rámci úplného prevedenia zamestnancov do nového systému zohľadňovania predchádzajúcej praxe, ktorý nemá za následok rozdielne zaobchádzanie na základe veku, neprináša všetkým zamestnancom výhody. V tomto kontexte je teda zrejmé, že rakúsky zákonodarca neprekročil hranice právomoci, ktorou v tejto oblasti disponuje.

45

Za týchto podmienok sa treba s ohľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorá je priznaná členským štátom nielen pri voľbe určitého cieľa v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj pri vymedzení opatrení na dosiahnutie tohto cieľa, domnievať, že rakúsky zákonodarca v rámci procesu prijímania § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 dodržal rovnováhu medzi odstránením diskriminácie na základe veku na jednej strane a zachovaním práv nadobudnutých na základe predchádzajúceho právneho režimu na druhej strane.

46

Pokiaľ ide nakoniec o článok 45 ZFEÚ, vzhľadom na to, že § 53a spolkového zákona o železniciach z roku 2015 výslovne upravuje zohľadnenie predchádzajúcich období služby v oblasti železničnej dopravy dosiahnutých v iných členských štátoch, treba konštatovať, že Súdnemu dvoru nie je známa nijaká skutočnosť, ktorá by umožňovala konštatovať prípadné porušenie slobody voľného pohybu pracovníkov zakotvenej v tomto článku.

47

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 45 ZFEÚ, ako aj články 2, 6 a 16 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá na účely odstránenia diskriminácie na základe veku vzniknutej uplatnením vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej sa na účely zaradenia zamestnancov podniku do platovej tabuľky zohľadňujú iba obdobia služby dosiahnuté po dovŕšení veku 18 rokov, so spätnou účinnosťou a voči všetkým týmto zamestnancom ruší tento vekový limit a umožňuje zohľadniť len prax získanú v podnikoch pôsobiacich v rovnakom hospodárskom odvetví.

48

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 45 ZFEÚ, ako aj články 2, 6 a 16 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá na účely odstránenia diskriminácie na základe veku vzniknutej uplatnením vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej sa na účely zaradenia zamestnancov podniku do platovej tabuľky zohľadňujú iba obdobia služby dosiahnuté po dovŕšení veku 18 rokov, so spätnou účinnosťou a voči všetkým týmto zamestnancom ruší tento vekový limit a umožňuje zohľadniť len prax získanú v podnikoch pôsobiacich v rovnakom hospodárskom odvetví.