–

„LS Customs Services“ SIA, v zastúpení: D. Plotovs, splnomocnený zástupca,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kucina, A. Bogdanova a I. Kalniņš, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Sauka a L. Grønfeldt, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 29 ods. 1, ako aj článkov 30 a 31 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 955/1999 z 13. apríla 1999 (Ú. v. ES L 119, 1999, s. 1; Mim. vyd. 02/009, s. 221) (ďalej len „Colný kódex“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou „LS Customs Services“ SIA (ďalej len „LSCS“) a Valsts ieņēmumu dienests (vnútroštátna daňová správa, Lotyšsko), ktorý sa týka metódy uplatniteľnej na určenie colnej hodnoty tovarov, ktoré boli počas vonkajšieho tranzitu na colnom území Únie odňaté spod colného dohľadu.

3

Článok 6 ods. 3 Colného kódexu stanovuje:

„Rozhodnutia colných orgánov vydané v písomnej forme, ktorými boli žiadosti zamietnuté alebo ktoré sú v neprospech osôb, musia obsahovať odôvodnenie. Taktiež musia obsahovať poučenie o možnosti podania odvolania podľa článku 243.“

4

Článok 14 Colného kódexu stanovuje:

„Na účely uplatnenia colných predpisov musí každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru, poskytnúť na žiadosť colných orgánov v stanovených lehotách všetky podklady a údaje bez ohľadu na použitý nosič informácií a všetku potrebnú súčinnosť.“

5

V zmysle článku 29 ods. 1 Colného kódexu:

„Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky, že:

6

Článok 30 Colného kódexu stanovuje:

„1.   Ak nemôže byť colná hodnota určená podľa článku 29, určí sa postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, pod ktorým môže byť určená s tým, že poradie použitia písmen c) a d) je možné na žiadosť deklaranta zameniť; iba v prípade, ak nie je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno, a to v poradí ustanovenom v tomto odseku.

2.   Colnou hodnotou podľa tohto článku je:

7

Článok 31 Colného kódexu stanovuje:

„1.   Ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa článkov 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:

2.   Colná hodnota podľa odseku 1 sa nemôže zakladať na:

8

V zmysle článku 91 ods. 1 Colného kódexu:

„Colný režim vonkajší tranzit umožňuje prepravu medzi dvoma miestami v rámci colného územia spoločenstva:

…“

9

Článok 96 Colného kódexu stanovuje:

„1.   Hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu spoločenstva. Je zodpovedný za:

2.   Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu Spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru.“

10

Článok 192 ods. 1 Colného kódexu stanovuje:

„Ak colné predpisy ustanovujú za povinnosť, aby bola zložená colná zábezpeka a s výnimkou zvláštnych ustanovení prijatých pre tranzit v súlade s postupom výboru, colné úrady stanovia výšku takejto zábezpeky na úrovni rovnajúcej sa:

…“

11

Podľa článku 203 ods. 1 a 3 Colného kódexu:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

…

3.   Dlžníkmi sú:

12

Článok 221 ods. 1 Colného kódexu stanovuje:

„Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.“

13

Článok 147 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1762/95 z 19. júla 1995 (Ú. v. ES L 171, 1995, s. 8; Mim. vyd. 02/005, s. 422) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), stanovuje:

„Na účely článku 29 [Colného] kódexu, skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, sa považuje za primerané označenie, že bol predaný na účely vývozu do colného územia spoločenstva. V prípade následných predajov pred určením colnej hodnoty je takýmto dôkazom iba posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru na colné územie spoločenstva alebo predaj, ktorý sa uskutočnil na colnom území spoločenstva pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh.

Ak sa deklaruje cena, ktorá sa týka predaja uskutočneného pred posledným predajom, na základe ktorého tovar vstúpil na colné územie spoločenstva, musí sa ku spokojnosti colných orgánov preukázať, že tento predaj tovaru sa uskutočnil na účel vývozu na toto colné územie.

…“

14

Článok 150 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„1.   Pri uplatňovaní článku 30 ods. 2 písm. a) [Colného] kódexu (prevodná hodnota rovnakého tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

…

4.   Pri použití tohto článku prevodnú hodnotu tovaru vyrobeného inou osobou je možné vziať do úvahy iba vtedy, ak nie je k dispozícii prevodná hodnota rovnakého tovaru podľa odseku 1 vyrobeného tou istou osobou ako tovar, ktorý má byť ohodnotený.

…“

15

Článok 151 nariadenia znie:

„1.   Pri uplatňovaní článku 30 ods. 2 písm. b) [Colného] kódexu (prevodná hodnota rovnakého [podobného – neoficiálny preklad] tovaru) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej komerčnej úrovni a v takmer rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa nezistí žiadny takýto predaj, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru, predaného na inej komerčnej úrovni a/alebo v inom množstve, upravená s prihliadnutím na rozdiely, vyplývajúce z komerčnej úrovne a/alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, bez ohľadu na to, či vedú k zvýšeniu alebo zníženiu prevodnej hodnoty.

…

3.   Ak sa pri uplatňovaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota podobného tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

…

5.   Na účely tohto článku prevodná hodnota podobného dovážaného tovaru je colná hodnota predtým určená podľa článku 29 [Colného] kódexu, ktorá je upravená podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.“

16

Podľa článku 153 ods. 1 vykonávacieho nariadenia:

„Pri uplatňovaní článku 30 ods. 2 písm. d) [Colného] kódexu (vypočítaná hodnota), colné orgány nemôžu požadovať alebo nútiť žiadnu osobu, ktorá nie je rezidentom v spoločenstve, aby predložila na preskúmanie alebo umožnila prístup k akémukoľvek účtu alebo inej evidencii na účely určenia tejto hodnoty. Avšak informácie, ktoré predloží výrobca tovaru na účely určenia colnej hodnoty podľa tohto článku, môžu v krajine, ktorá nie je členom Spoločenstva, overovať colné orgány členského štátu so súhlasom výrobcu a za predpokladu, že tieto orgány o tom dostatočne vopred informujú orgány príslušnej krajiny a tieto orgány nemajú námietky proti vyšetrovaniu.“

17

Dňa 2. júna 2011 spoločnosť LSCS ako hlavný zodpovedný podala v mieste colnej kontroly, nachádzajúcom sa v Lotyšsku, colné vyhlásenie o preprave tovaru pochádzajúceho z Číny do Ruska cez územie Únie.

18

Za neexistencie dôkazu o ukončení tranzitu vnútroštátna daňová správa uložila pôvodným rozhodnutím z 12. septembra 2011 a konečným rozhodnutím z 8. novembra 2011 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) LSCS povinnosť zaplatiť clo, antidumpingové clo a daň z pridanej hodnoty za dotknuté tovary.

19

Na účely výpočtu colnej hodnoty týchto tovarov uvedené orgány uplatnili metódu určenia stanovenú v článku 31 Colného kódexu, pričom vychádzali z údajov dostupných v Únii.

20

Vnútroštátne colné orgány zastávali názor, že uvedené tovary boli predané na účely vývozu do Ruska a že v dôsledku toho sa článok 29 Colného kódexu neuplatní. Okrem toho sa domnievali, že nemali k dispozícii informácie, ktoré by im umožňovali uplatňovať metódy určenia hodnoty uvedené v článku 30 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu.

21

LSCS podala žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia na Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko), ktorý 23. augusta 2012 rozhodol, že toto rozhodnutie nebolo dostatočne právne odôvodnené.

22

V rámci konania o odvolaní Administratīvā apgabaltiesa (Regionálny správny súd, Lotyšsko) tento rozsudok potvrdil rozsudkom z 10. júna 2014. Zastával najmä názor, že pôvodné rozhodnutie z 12. septembra 2011 a sporné rozhodnutie neuvádzali, na základe akých informácií bola vypočítaná colná hodnota, ako aj dôvod, prečo nebolo možné získať informácie umožňujúce uplatniť inú metódu než metódu uvedenú v článku 31 Colného kódexu, čo bránilo LSCS v plnom uplatňovaní svojich práv v rámci správneho a súdneho opravného prostriedku, ktoré podala.

23

Vnútroštátna daňová správa podala kasačný opravný prostriedok proti tomuto rozsudku na Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko), ktorý konštatoval, že rozhodnutie sporu v konaní vo veci samej závisí od výkladu práva Únie.

24

Za týchto podmienok Augstākā tiesa (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 29 Colného kódexu má vykladať v tom zmysle, že metóda na určenie colnej hodnoty uvedená v tomto ustanovení sa uplatňuje vo vzťahu k tovarom predaným na vývoz do tretieho štátu, ktoré boli odňaté spod colného dohľadu, pričom ide o tovary, na ktoré sa vzťahuje režim vonkajšieho tranzitu.

26

Podľa znenia tohto článku „colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva“.

27

Zo znenia tohto ustanovenia a najmä z výrazu „predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva“ vyplýva, že prevodná hodnota musí zodpovedať cene pre vývoz do Únie. V čase predaja teda musí byť preukázané, že tovar pochádzajúci z tretích štátov bude smerovať na colné územie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 1990, Unifert, C‑11/89, EU:C:1990:237, bod 11, a z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C‑263/06, EU:C:2008:128, bod 28).

28

Tomuto výkladu nasvedčuje článok 147 ods. 1 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia, z ktorého vyplýva, že len cena týkajúca sa tovaru smerujúceho na územie Únie sa môže použiť na určenie colnej hodnoty uvádzané v článku 29 Colného kódexu.

29

Bolo by v rozpore s cieľom právnej úpravy Únie v oblasti určenia colnej hodnoty, ak by predajná cena pre vývoz do tretej krajiny bola akceptovaná ako prevodná hodnota v zmysle článku 29 Colného kódexu.

30

Colná hodnota totiž musí odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).

31

Ako to uviedla generálna advokátka v bode 46 svojich návrhov, cena tovaru v určitej colnej zóne vyplýva z trhovej situácie v tejto zóne. V dôsledku toho cena tovaru na vývoz do tretieho štátu nevyhnutne nezodpovedá cene, ktorá bola stanovená pre vývoz toho istého tovaru na colné územie Únie.

32

Práve z tohto dôvodu článok 31 ods. 2 písm. c) a e) Colného kódexu stanovuje, že colná hodnota určená podľa článku 31 tohto kódexu sa nemôže zakladať na cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu, ani na cene tovaru na vývoz do krajiny, ktorá netvorí súčasť colného územia Únie.

33

Za týchto okolností cena zodpovedajúca predaju tovarov smerujúcich do tretieho štátu, ak boli tieto tovary odňaté spod colného dohľadu počas ich tranzitu na colnom území Únie, neodráža skutočnú hospodársku hodnotu tovarov.

34

Treba dodať, že za okolností, ako sú okolnosti konania vo veci samej, sa hlavný zodpovedný nemôže domáhať ochrany legitímnej dôvery uplatňujúc, že mohol oprávnene očakávať, že výška colného dlhu zodpovedá sume zábezpeky, ktorá sa poskytla v okamihu prepustenia tovarov do režimu vonkajšieho tranzitu.

35

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že iba hospodársky subjekt, u ktorého vnútroštátny orgán vyvolal odôvodnené očakávania z dôvodu presných, nepodmienených a konzistentných uistení poskytnutých z povolených a spoľahlivých zdrojov, má právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14, EU:C:2015:803, bod 39, a zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament, C‑566/14 P, EU:C:2016:437, bod 77).

36

Ako to uviedla generálna advokátka v bodoch 60 až 64 svojich návrhov, prijatie sumy zábezpeky colnými orgánmi, keďže nemá nijaký vplyv na sumu budúceho colného dlhu, nemožno stotožňovať s takýmito uisteniami.

37

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať, že článok 29 ods. 1 Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že metóda na určenie colnej hodnoty uvedená v tomto ustanovení sa neuplatňuje vo vzťahu k tovarom, ktoré neboli predané na vývoz do Únie.

38

Svojou druhou a piatou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či treba článok 31 Colného kódexu vykladať v tom zmysle, že colné orgány sú povinné uviesť v ich rozhodnutí, ktorým sa určuje suma dlžného dovozného cla, dôvody, ktoré ich viedli k odmietnutiu metód určenia colnej hodnoty uvedených v článkoch 29 a 30 predmetného kódexu, pred tým, než môžu prijať záver o uplatnení metódy uvedenej v jeho článku 31, ako aj údaje dostupné v Únii, na základe ktorých vypočítali colnú hodnotu predmetných tovarov.

39

Na úvod treba zdôrazniť, že právo na riadnu správu vecí verejných, keďže odráža všeobecnú zásadu práva Únie, prináša so sebou požiadavky, ktoré musia členské štáty rešpektovať pri vykonávaní práva Únie (pozri analogicky rozsudok z 8. mája 2014, N., C‑604/12, EU:C:2014:302, body 49 až 50).

40

Medzi týmito požiadavkami má mimoriadny význam povinnosť odôvodnenia rozhodnutí prijímaných vnútroštátnymi orgánmi, keďže ich adresátovi umožňuje brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť sa za plnej znalosti veci, či je užitočné podať opravný prostriedok proti takým rozhodnutiam. Povinnosť odôvodnenia je tiež potrebná, aby sa súdom umožnilo vykonávať preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 1987, Heylens a i., 222/86, EU:C:1987:442, bod 15).

41

Pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutia prijaté colnými orgánmi, článok 6 ods. 3 Colného kódexu pripomína povinnosť odôvodnenia, ktorá im prislúcha, keď prijímajú rozhodnutia vydané v písomnej forme, ktoré sú v neprospech osôb, ktorým sú adresované.

42

Okrem toho podľa článku 221 ods. 1 Colného kódexu oznámenie sumy cla musí zaručovať adekvátne informovanie osoby zodpovednej za zaplatenie cla a umožňovať jej zabezpečiť obhajobu jej práv s úplnou znalosťou skutkového stavu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Molenbergnatie, C‑201/04, EU:C:2006:136, bod 54).

43

Nakoniec treba poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry medzi metódami určenia colnej hodnoty uvedenými v článkoch 29 až 31 Colného kódexu existuje vzťah subsidiarity. Totiž iba vtedy, ak uplatnením danej metódy nemožno určiť colnú hodnotu, sa treba odvolať na metódu, ktorá v poradí danom týmito ustanoveniami nasleduje bezprostredne po tejto metóde (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 43).

44

Za týchto okolností povinnosť odôvodnenia, ktorá je uložená colným orgánom v rámci vykonania uvedených ustanovení, musí na jednej strane umožňovať jasným a jednoznačným spôsobom uviesť dôvody, ktoré colné orgány viedli k odmietnutiu jednej alebo viacerých metód určenia colnej hodnoty.

45

Na druhej strane táto povinnosť so sebou prináša, že uvedené orgány sú povinné uviesť v ich rozhodnutí, ktorým sa určuje suma dlžného dovozného cla, údaje, na základe ktorých bola vypočítaná colná hodnota tovarov, jednak aby sa adresátovi rozhodnutia umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, a aby sa súdom umožnilo vykonať preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia.

46

Treba dodať, ako to uviedla generálna advokátka v bode 85 svojich návrhov, že prináleží členským štátom, aby v rámci svojej procesnej autonómie upravili dôsledky porušenia povinnosti odôvodnenia colnými orgánmi a stanovili, či a v akom rozsahu je možné takéto porušenie napraviť počas súdneho konania, s výhradou dodržiavania zásad ekvivalencie a efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 57).

47

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú a piatu položenú otázku odpovedať, že článok 31 Colného kódexu v spojení s článkom 6 ods. 3 tohto kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že colné orgány sú povinné uviesť v ich rozhodnutí, ktorým sa určuje suma dlžného dovozného cla, dôvody, ktoré ich viedli k odmietnutiu metód určenia colnej hodnoty uvedených v článkoch 29 a 30 predmetného kódexu, pred tým, než môžu prijať záver o uplatnení metódy uvedenej v jeho článku 31, ako aj údaje, na základe ktorých sa vypočítala colná hodnota tovarov, a to s cieľom umožniť dotknutej osobe posúdiť odôvodnenosť tohto rozhodnutia a s plnou znalosťou veci sa rozhodnúť, či je potrebné podať proti nemu opravný prostriedok. Prináleží členským štátom, aby v rámci svojej procesnej autonómie upravili dôsledky porušenia povinnosti odôvodnenia colnými orgánmi a stanovili, či a v akom rozsahu je možné takéto porušenie napraviť počas súdneho konania, s výhradou dodržiavania zásad ekvivalencie a efektivity.

48

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 30 ods. 2 písm. a) Colného kódexu má vykladať v tom zmysle, že pred tým, ako je možné odmietnuť uplatnenie metódy určenia colnej hodnoty uvedenej v tomto ustanovení, príslušný orgán je povinný požiadať výrobcu o poskytnutie informácií potrebných na uplatnenie tejto metódy, alebo stačí, že tento orgán uvedie, že nemá k dispozícii tieto informácie.

49

Podľa článku 30 ods. 2 písm. a) Colného kódexu sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru predávaného na vývoz do Únie, v rovnakej alebo približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota. Článok 150 ods. 4 vykonávacieho nariadenia v tejto súvislosti spresňuje, že prevodnú hodnotu tovaru vyrobeného inou osobou je možné vziať do úvahy iba vtedy, ak nie je k dispozícii prevodná hodnota rovnakého tovaru vyrobeného tou istou osobou ako tovar, ktorý má byť ohodnotený.

50

Uplatnenie metódy definovanej v článku 30 ods. 2 písm. a) Colného kódexu si v dôsledku toho vyžaduje po prvé mať vedomosť o prevodnej hodnote rovnakého tovaru vyrobeného tou istou osobou a predávaného na vývoz do Únie viac menej súčasne.

51

V tomto kontexte treba pripomenúť, že v súlade s tým, čo uvádza článok 30 ods. 1 Colného kódexu, iba ak colnú hodnotu nemožno určiť uplatnením článku 30 ods. 2 písm. a) tohto kódexu, je možné použiť článok 30 ods. 2 písm. b) uvedeného kódexu.

52

Vzhľadom na túto subsidiárnu väzbu, ktorá existuje medzi rôznymi metódami určenia colnej hodnoty uvedenými v článku 30 ods. 2 Colného kódexu, colné orgány musia vynaložiť starostlivosť pri použití každej z metód, ktoré sú postupne uvedené v tomto ustanovení pred tým, než môžu prijať záver o jej neuplatniteľnosti.

53

Na tento účel môžu uvedené orgány v súlade s článkom 14 Colného kódexu žiadať od každej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na predmetných úkonoch, oznámiť im informácie.

54

Napriek tomu ani Colný kódex, ani vykonávacie nariadenie neukladajú colným orgánom povinnosť obrátiť sa na výrobcu predmetných tovarov s cieľom získať údaje potrebné na uplatnenie metódy založenej na prevodnej hodnote rovnakých tovarov, uvedenej v článku 30 ods. 2 písm. a) tohto kódexu.

55

V dôsledku toho uvedeným orgánom prislúcha posúdiť v závislosti od okolností každého prípadu a vzhľadom na ich povinnosť náležitej starostlivosti pripomenutú v bode 52 tohto rozsudku, či je vhodné obrátiť sa priamo na výrobcu predmetných tovarov s cieľom získať informácie potrebné na uplatnenie metódy určenia colnej hodnoty uvedenej v článku 30 ods. 2 písm. a) colného kódexu.

56

Naopak, vzhľadom na túto povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá im prislúcha pri vykonávaní tohto ustanovenia, colné orgány sú povinné využiť všetky zdroje informácií a databázy, ktoré majú k dispozícii. Okrem toho je vhodné umožniť dotknutej osobe oznámiť im všetky informácie, ktorými táto osoba môže disponovať a ktoré môžu prispieť k určeniu colnej hodnoty tovarov za použitia tohto ustanovenia.

57

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať, že článok 30 ods. 2 písm. a) Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že pred tým, ako je možné odmietnuť uplatnenie metódy určenia colnej hodnoty uvedenej v tomto ustanovení, príslušný orgán nie je povinný požiadať výrobcu o poskytnutie informácií potrebných na uplatnenie tejto metódy. Tento orgán je však povinný využiť všetky informácie a databázy, ktoré má k dispozícii. Musí tiež umožniť dotknutým hospodárskym subjektom oznámiť mu všetky informácie, ktoré môžu prispieť k určeniu colnej hodnoty tovarov za použitia tohto ustanovenia.

58

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 30 ods. 2 Colného kódexu má vykladať v tom zmysle, že colné orgány musia odôvodniť neuplatnenie metód uvedených v tomto ustanovení pod písm. c) a d) v prípade, ak určia colnú hodnotu tovarov z prevodnej hodnoty podobných tovarov v súlade s článkom 151 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

59

V tejto súvislosti treba uviesť, že ako vyplýva z článku 151 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ods. 3 tohto článku je ustanovením na vykonanie článku 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu.

60

Vzhľadom na vzťah subsidiarity existujúci medzi rôznymi metódami určenia colnej hodnoty uvedenými v článkoch 29 až 31 uvedeného kódexu a pripomenutými v bode 43 tohto rozsudku, colné orgány nemusia odôvodňovať neuplatnenie metód, ktoré sa uvádzajú v poradí po metódach, pre ktoré sa rozhodli.

61

Preto pokiaľ colný orgán členského štátu môže určiť colnú hodnotu dotknutých tovarov s uplatnením článku 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu, nemusí brať do úvahy metódy uvedené v článku 30 ods. 2 písm. c) a d) tohto kódexu.

62

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na štvrtú položenú otázku odpovedať, že článok 30 ods. 2 Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že colné orgány nemusia odôvodniť neuplatnenie metód uvedených v tomto ustanovení pod písm. c) a d) v prípade, ak určia colnú hodnotu tovarov z prevodnej hodnoty podobných tovarov v súlade s článkom 151 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: