–

Solar Electric Martinique, v zastúpení: F. Fabiani a F. Joly, avocats,

–

francúzska vláda, v zastúpení: S. Ghiandoni a D. Colas, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: N. Gossement a L. Lozano Palacios, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 5 a článku 6 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995 (Ú. v. ES L 102, 1995, s. 18, Mim. vyd. 09/001, s. 274) (ďalej len „šiesta smernica“), ako aj článku 14 ods. 3 a článku 24 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“), ktorá od 1. januára 2007 nahradila šiestu smernicu.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Solar Electric Martinique a ministre des Finances et des Comptes publics (minister financií a verejných účtov, Francúzsko), ktorého predmetom sú dodatočné výmery dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorej platiteľom bola táto spoločnosť za obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007.

3

Článok 3 šiestej smernice s názvom „Územné uplatnenie“ stanovuje:

„1.   Na účely tejto smernice:

…

3.   Nasledujúce územia z jednotlivých členských štátov sú vyňaté z územia krajiny:

…

Nasledujúce územia z jednotlivých členských štátov sú vyňaté z územia krajiny:

…

…“

4

Článok 5 šiestej smernice s názvom „Dodávka tovarov“ stanovuje:

„1.   Pojem ‚dodávka tovarov‘ predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetok na iného majiteľa.

…

5.   Členské štáty môžu zvážiť odovzdanie určitých stavebných prác, ktoré by sa dodávali v zmysle odseku 1.

…“

5

Článok 6 šiestej smernice s názvom „Poskytovanie služieb“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1.   Pojem ‚poskytovanie služieb‘ predstavuje každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru v zmysle článku 5.

Medzi takéto plnenia môžu okrem iného patriť:

6

V súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) sa smernica o DPH neuplatňuje na francúzske zámorské oblasti.

7

Článok 14 ods. 3 smernice o DPH prevzal znenie článku 5 ods. 5 šiestej smernice.

8

V súlade s článkom 24 ods. 1 smernice o DPH je „poskytovaním služieb“ každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru.

9

Podľa článku 256 bodu IV ods. 1 code général des impôts (všeobecný daňový zákonník, ďalej len „CGI“) v znení uplatniteľnom na zdanenie, o ktoré ide vo veci samej, „sa stavebné práce považujú za poskytnutie služieb podliehajúce [DPH]“.

10

Článok 266 tohto zákonníka stanovuje:

„1.   Základom dane je:

…

…“

11

Článok 268a uvedeného zákonníka stanovuje:

„Ak osoba uskutočňuje naraz plnenia vzťahujúce sa na niekoľko kategórií upravených v článkoch danej kapitoly, jej obrat sa určí tak, že na každú skupinu plnení sa uplatnia pravidlá stanovené týmito článkami“.

12

Podľa článku 295 CGI:

„1.   Od [DPH] sú oslobodené:

…

…“

13

Článok 50k ods. I prílohy IV k tomuto zákonníku medzi výrobkami, ktorých dovoz do departementov Guadeloupe, Martinik a Réunion môže byť oslobodený od DPH, uvádza „fotocitlivé polovodičové zariadenia, vrátane fotovoltaických článkov, tiež zostavených do modulov alebo zabudovaných do panelov“.

14

Solar Electric Martinique, ktorá vykonáva najmä činnosť predaja a inštalácie zariadení spojených so solárnou energiou v departemente Martinik, účtovala DPH na inštalácie fotovoltaických panelov a solárnych ohrievačov vody na strechy obytných domov len z hodnoty nákladov na služby poskytnuté pri inštalácii.

15

V nadväznosti na kontrolu týkajúcu sa obdobia od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007 sa daňový orgán domnieval, že tieto transakcie mali charakter stavebných prác a z tohto dôvodu mali zahŕňať náklady na dodanie týchto zariadení. V dôsledku toho tento daňový orgán opravil základ dane týchto transakcií.

16

Dňa 21. septembra 2010 spoločnosť Solar Electric Martinique podala na tribunal administratif de Fort‑de‑France (Správny súd Fort‑de‑France, Francúzsko) žalobu o zrušenie dodatočných výmerov DPH, ktoré jej boli vydané v nadväznosti na tieto opravy.

17

Keďže jej žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 26. júna 2012, Solar Electric Martinique podala odvolanie proti tomuto rozsudku na cour administrative d’appel de Bordeaux (Odvolací správny súd Bordeaux, Francúzsko), ktorý rozsudkom z 10. júla 2014 zamietol odvolanie, ktoré mu bolo predložené.

18

Solar Electric Martinique podala kasačný opravný prostriedok na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), pričom tvrdila, že uvedený odvolací správny súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že práce na inštalácii fotovoltaických panelov a solárnych ohrievačov vody, ktoré vykonala, predstavujú stavebné práce, hoci tieto zariadenia môžu byť umiestnené bez spôsobenia vážnej škody danej nehnuteľnosti, a obvykle nie sú sprevádzané výstavbou budov.

19

Vnútroštátny súd uvádza, že na predaj a inštaláciu zariadení uvedených v článku 295 CGI a v článku 50k ods. I prílohy IV tohto zákonníka sa DPH uplatňuje len z hodnoty nákladov na inštalačné činnosti, s vylúčením obstarávacích nákladov na zariadenia, pokiaľ tieto inštalačné činnosti nemajú charakter dodania stavebných prác, pretože vtedy sa na tieto transakcie uplatňuje DPH z celej ceny účtovanej ich príjemcovi.

20

Tento súd spresňuje, že hoci sa článok 295 CGI uplatňuje iba v zámorských departementoch, teda mimo územnej pôsobnosti šiestej smernice, ustanovenia článku 256 tohto zákonníka, týkajúce sa stavebných prác, sa uplatňujú aj v kontinentálnom Francúzsku a do francúzskeho práva preberajú článok 5 ods. 5 a článok 6 ods. 1 šiestej smernice, ktorých ustanovenia boli prevzaté do článku 14 ods. 3 a článku 24 ods. 1 smernice o DPH.

21

Podľa vnútroštátneho súdu sa treba usilovať o jednotné uplatňovanie ustanovení týchto smerníc v rámci Európskej únie. Hoci sa teda spor, ktorý musí rozhodnúť, týka transakcií uskutočnených mimo územnej pôsobnosti týchto smerníc, vyvoláva otázku, či predaj a inštalácia fotovoltaických panelov a solárnych ohrievačov vody na nehnuteľnosti alebo na účely zásobovania nehnuteľností elektrickou energiou alebo teplou vodou predstavujú jedinú transakciu, ktorá má charakter stavebných prác v zmysle uvedených smerníc.

22

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Sú predaj a inštalácia fotovoltaických panelov a ohrievačov vody na domy alebo na účely zabezpečovania dodávok elektrickej energie alebo teplej vody do domov jedinou transakciou, ktorá má charakter stavebných prác v zmysle článku 5 ods. 5 a článku 6 ods. 1 [šiestej smernice], teraz článku 14 ods. 3 a článku 24 ods. 1 smernice [o DPH]?“

23

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že skutkové okolnosti, o ktoré ide vo veci samej, sa vyskytli v plnom rozsahu v departemente Martinik, ktorý je jedným zo zámorských departementov Francúzskej republiky.

24

Tieto departementy sú podľa článku 3 ods. 3 šiestej smernice a článku 6 ods. 1 písm. c) smernice o DPH výslovne vylúčené z pôsobnosti týchto smerníc.

25

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor opakovane vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav veci samej nachádzal mimo pôsobnosti práva Únie, ale v ktorých sa uvedené ustanovenia tohto práva stali uplatniteľné z dôvodu odkazu uvedeného na ich obsah vo vnútroštátnom práve (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2011, Cicala, C‑482/10, EU:C:2011:868, bod 17 a citovanú judikatúru, ako aj z 18. októbra 2012, Nolan, C‑583/10, EU:C:2012:638, bod 45).

26

Totižto, pokiaľ vnútroštátna právna úprava prispôsobuje riešenia situáciám, ktoré nepatria do pôsobnosti dotknutého aktu Únie, riešeniam upraveným uvedeným aktom Únie, existuje určitý záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predísť budúcim rozdielom vo výklade vykladali ustanovenia prebraté z tohto aktu jednotným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júla 2011, Agafiţei a i., C‑310/10, EU:C:2011:467, bod 39 a citovanú judikatúru, ako aj z 18. októbra 2012, Nolan, C‑583/10, EU:C:2012:638, bod 46).

27

Teda výklad ustanovení práva Únie Súdnym dvorom v situáciách, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, je odôvodnený, ak tieto ustanovenia sú na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné na takéto situácie priamo a nepodmienene, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s takýmito situáciami a so situáciami upravenými právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Cicala, C‑482/10, EU:C:2012:868, bod 19 a citovanú judikatúru).

28

V predmetnom prípade chce vnútroštátny súd vedieť, či predaj a inštalácia fotovoltaických panelov a solárnych ohrievačov vody na nehnuteľnosti alebo na účely zásobovania nehnuteľností elektrickou energiou alebo teplou vodou predstavujú jedinú transakciu, ktorá má charakter stavebných prác v zmysle šiestej smernice a smernice o DPH, pričom spresnil jednak, že článok 256 CGI zabezpečuje prebratie relevantných ustanovení uvedených smerníc do vnútroštátneho práva a jednak, že tieto pojmy majú ten istý dosah, pokiaľ ide o zámorské departementy, čo sú územia, ktoré sú výslovne vylúčené z pôsobnosti uvedených smerníc.

29

Existencia záujmu Únie na tom, aby sa predišlo v budúcnosti rozdielom pri výklade, a pojmy stavebné práce, ako aj jediná transakcia, ktorá má charakter stavebných prác, mali jednotný výklad, je iste očakávateľná.

30

Ako však zdôraznil generálny advokát v bodoch 41 až 44 návrhov, v prvom rade relevantné ustanovenia šiestej smernice a smernice o DPH nemožno považovať za prebraté článkom 256 CGI.

31

Kým totiž článok 5 ods. 5 šiestej smernice a článok 14 ods. 3 smernice o DPH stanovujú možnosť, aby členské štáty považovali poskytnutie určitých stavebných prác za dodávku tovaru, článok 256 CGI naopak stanovuje, že stavebné práce sa považujú za poskytnutie služieb.

32

V druhom rade články 256 a 295 CGI nemôžu predstavovať v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 27 tohto rozsudku priamy a nepodmienený odkaz na uvedené relevantné ustanovenia týchto smerníc.

33

Na jednej strane voľba vykonaná článkom 256 CGI umožňuje vyvodiť len a contrario, že stavebné práce, tak ako všetky plnenia, ktoré nepredstavujú dodávku tovaru, patria pod článok 6 ods. 1 šiestej smernice a článok 24 ods. 1 smernice o DPH.

34

Na druhej strane sa nemožno domnievať, že článok 295 CGI tým, že zakotvil režim oslobodenia, predstavujúci výnimku z pravidiel uplatniteľných na francúzskom kontinentálnom území, pre dodávky tovaru na územiach výslovne vylúčených z pôsobnosti šiestej smernice a smernice o DPH, vykonal priamy a nepodmienený odkaz na ustanovenia týchto smerníc.

35

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol navyše podaný práve preto, že existujú, pokiaľ ide o zámorské departementy, na ktoré sa nevzťahuje šiesta smernica a smernica o DPH, osobitné ustanovenia stanovujúce oslobodenie predaja fotovoltaických panelov a solárnych ohrievačov vody.

36

V dôsledku toho, čo sa týka riešení situácií, ktoré nepatria do pôsobnosti dotknutých aktov Únie, právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, nie je podobná so situáciami, ktoré sú zakotvené v šiestej smernici a ani v smernici o DPH, keďže právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, priznáva oslobodenie, ktoré nie je stanovené týmito smernicami. Nemožno sa preto domnievať, že sa ustanovenia uvedených smerníc stali na základe vnútroštátneho práva uplatniteľnými priamo a nepodmienene na situácie, ktoré nepatria do pôsobnosti tých istých smerníc.

37

Za týchto okolností treba konštatovať, že Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na otázku položenú zo strany Conseil d’État (Štátna rada).

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc odpovedať na otázku položenú zo strany Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) rozhodnutím z 20. mája 2016.