1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že Helénska republika si tým, že nezabezpečila primeranú úroveň čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách Prosotsani, Doxato, Eleftheroupoli, Vagia, Galatista, Desfina a Chanioti s populačným koeficientom (p. k.) od 2000 do 10000 obyvateľov, ako aj v aglomerácii Polychrono s populačným koeficientom od 10000 do 15000 obyvateľov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 3 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 1991, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26), zmenenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 2008, s. 1) (ďalej len „smernica 91/271“).

2

Podľa článku 1 smernice 91/271:

„Táto smernica sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví.

Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody.“

3

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…

…“

4

Článok 4 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením takto:

…

…

3.   Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odsekoch 1 a 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I. …

…“

5

Príloha I smernice 91/271, nazvaná „Požiadavky na komunálne odpadové vody“, znie:

„…

…

…“

6

Tabuľka 1 prílohy I smernice 91/271 obsahuje požiadavky na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd najmä podľa článku 4 tejto smernice.

7

Listom z 29. mája 2007 požiadala Komisia grécke orgány, aby v lehote šiestich mesiacov poskytli údaje o tom, či si za rok 2007 splnili najmä svoje povinnosti čistenia komunálnych odpadových vôd, ako sú stanovené v článku 4 smernice 91/271. Hoci tieto orgány nevyhoveli tejto žiadosti v stanovenej lehote, oznámili požadované údaje o dva roky neskôr, a to v nadväznosti na zaslanie dotazníka za rok 2009.

8

Vzhľadom na to, že na základe oznámenia týchto údajov Komisia usúdila, že 62 gréckych aglomerácií porušilo článok 4 smernice 91/271, listom z 5. októbra 2010 požiadala grécke orgány o určité vysvetlenia.

9

Po tom, čo Komisia preskúmala skutočnosti, ktoré uviedli grécke orgány vo svojej odpovedi z 21. decembra 2010, zaslala 17. júna 2011 Helénskej republike výzvu, v ktorej usúdila, že Helénska republika si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 smernice 91/271, pokiaľ ide o týchto 62 aglomerácií, v dôsledku čoho ju vyzvala, aby predložila svoje pripomienky.

10

Dňa 11. augusta 2011 odpovedala Helénska republika na túto výzvu, pričom poskytla informácie o uvedených aglomeráciách.

11

Dňa 1. júna 2012 zaslala Komisia Helénskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že tento členský štát naďalej porušuje ustanovenia smernice 91/271. Komisia tento členský štát vyzvala, aby predložil svoje pripomienky v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto odôvodneného stanoviska.

12

Listami z 20. júla 2012 a 20. marca 2013 odpovedala Helénska republika na uvedené odôvodnené stanovisko, pričom potvrdila, že štyri aglomerácie si ku dňu dokončenia rôznych projektov financovaných z operačného programu „Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj“ splnili povinnosti vyplývajúce zo smernice 91/271 a že ďalších osem aglomerácií disponovalo funkčnou čističkou odpadových vôd s údajmi o výpuste, ktoré sú v súlade s požiadavkami podľa tejto smernice.

13

Dňa 21. februára 2014 zaslala Komisia Helénskej republike doplňujúce odôvodnené stanovisko z dôvodu, že osem aglomerácií, a to Prosotsani, Doxato, Eleftheroupoli, Vagia, Desfina, Galatista, Polychrono a Chanioti, si stále nesplnili povinnosti podľa smernice 91/271.

14

Helénska republika vo svojej odpovedi z 22. apríla 2014 na doplňujúce odôvodnené stanovisko uznala, že štyri z dotknutých ôsmich aglomerácií si splnili uvedené povinnosti v celom rozsahu až po tom, čo boli spolufinancované projekty dokončené. Pokiaľ ide o ďalšie štyri aglomerácie, uviedla, že tie, hoci disponujú čističkami prevádzkovanými v súlade s ustanoveniami smernice 91/271, nezaslali dostatočný počet vzoriek v súlade s uvedenou smernicou.

15

Keďže Komisia považovala odpovede Helénskej republiky za nedostatočné, podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

16

Svojou žalobou Komisia vytýka Helénskej republike, že si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 a 3 smernice 91/271, a to v rozsahu, v akom tento členský štát nezabezpečil sekundárne čistenie alebo ekvivalentné čistenie vypúšťaných komunálnych odpadových vôd v prípade jednej aglomerácie s p. k. od 10000 do 15000 obyvateľov a v prípade siedmych aglomerácií s p. k. od 2000 do 10000 obyvateľov.

17

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa má existencia nesplnenia povinnosti hodnotiť vo vzťahu k situácii členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a že Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia/Taliansko, C‑85/13, neuverejnený, EU:C:2014:251, bod 31 a citovaná judikatúra).

18

Z toho vyplýva, že keďže v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku, ktoré bolo zaslané 21. februára 2014 a prijaté Helénskou republikou v ten istý deň, bola tomuto členskému štátu stanovená lehota dvoch mesiacov od prijatia tohto stanoviska, aby si splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 91/271, treba v prejednávanej veci posúdiť existenciu údajného porušenia k 21. aprílu 2014.

19

V dôsledku toho na účely preskúmania dôvodnosti tejto žaloby treba určiť, či k tomuto poslednému uvedenému dátumu možno považovať za preukázané, že Helénska republika, ako tvrdí Komisia, si nesplnila povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 uvedenej smernice, pokiaľ ide o aglomerácie Prosotsani, Doxato, Eleftheroupoli, Vagia a Galatista, ani povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 3 tej istej smernice, pokiaľ ide o aglomerácie Polychrono, Chanioti a Desfina.

20

Vo svojich písomných podaniach Helénska republika uvádza, že nenamieta, že ku dňu stanovenému v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku nebolo vypúšťanie komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách Prosotsani, Doxato, Eleftheroupoli, Vagia a Galatista v súlade s požiadavkami podľa článku 4 ods. 1 tej istej smernice.

21

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora však Súdnemu dvoru prináleží, aby určil, či vytýkané nesplnenie povinností existuje alebo nie, dokonca aj keď dotknutý členský štát nesplnenie povinnosti nenamieta (rozsudok z 10. marca 2016, Komisia/Španielsko, C‑38/15, neuverejnený, EU:C:2016:156, bod 29 a citovaná judikatúra).

22

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 4 ods. 1 druhá a tretia zarážka smernice 91/271 ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, ktorý je formulovaný jasne a jednoznačne a podľa ktorého musia komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejsť sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením, a to buď pred každým vypustením, pokiaľ pochádzajú z aglomerácií s p. k. od 10000 do 15000 obyvateľov, alebo pred vypustením do sladkých vôd a estuárií, pokiaľ pochádzajú z aglomerácií s p. k. od 2000 do 10000 obyvateľov.

23

Okrem toho v súlade s článkom 4 ods. 3 uvedenej smernice toto sekundárne alebo ekvivalentné čistenie musia zabezpečovať čističky, ktorých vypúšťanie zodpovedá požiadavkám uvedeným v oddiele B prílohy I tej istej smernice.

24

Ako uznala Helénska republika vo svojich písomných podaniach, v prejednávanej veci pritom zo skutočností predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že ku dňu, ktorý bol stanovený v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku, neboli v aglomeráciách uvedených v bode 20 tohto rozsudku zatiaľ ukončené práce nevyhnutné na vybudovanie alebo modernizáciu čističiek odpadových vôd a že v dôsledku toho neprešlo vypúšťanie odpadových vôd z týchto aglomerácií sekundárnym alebo ekvivalentným čistením, ktoré vyžaduje článok 4 ods. 1 smernice 91/271.

25

Z toho vyplýva, že ku dňu stanovenému v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku nebolo vypúšťanie komunálnych odpadových vôd z aglomerácií Prosotsani, Doxato, Eleftheroupoli, Vagia a Galatista – ako uznala Helénska republika – v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 1 uvedenej smernice.

26

Pokiaľ ide o aglomerácie Polychrono, Chanioti a Desfina, z vyjadrení, ktoré predložili účastníci konania, vyplýva, že Helénska republika v období rokov 2011 až 2014 v nepravidelných intervaloch a v rôznom počte poskytla Komisii viaceré vzorky.

27

Pokiaľ ide o výsledky pochádzajúce z týchto vzoriek, Komisia v prípade aglomerácie Polychrono tvrdí, že z 84 vzoriek poskytnutých za roky 2012 a 2013 7 vzoriek prekročilo povolené hodnoty, že vzorky odobraté z aglomerácie Chanioti v období rokov 2012 až 2014 nemali dôkaznú hodnotu z dôvodu nepravidelnosti ich odberu a že zo 14 vzoriek, ktoré boli nepravidelne odobraté v období rokov 2011 až 2013 v prípade aglomerácie Desfina, 2 prekračovali stanovené hodnoty.

28

Hoci Komisia počas pojednávania v odpovedi na otázky Súdneho dvora v tejto súvislosti výslovne uviedla, že v danom období nevyžadovala, aby sa odbery dvanástich vzoriek, t. j. jednej vzorky mesačne, uskutočňovali počas celého roka na účely preukázania súladu dotknutých zariadení s článkom 4 ods. 3 smernice 91/271 v spojení s oddielom B prílohy I tejto smernice, na pojednávaní poukázala na to, že vzorky, ktoré poskytla Helénska republika, neboli z kvalitatívneho hľadiska reprezentatívne vzhľadom na absenciu odberov vzoriek umožňujúcich komparatívne posúdenie a nezohľadnenie relevantnosti momentu, ku ktorému treba uskutočniť odbery vzoriek.

29

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o aglomerácie Polychrono, Chanioti a Desfina, Komisia tak po skončení konania pred podaním žaloby, ako aj v rámci konania o žalobe vytýkala Helénskej republike, že si z dôvodu počtu poskytnutých vzoriek nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 3 smernice 91/271.

30

Na jednej strane požiadavka týkajúca sa relevantnosti momentu, ku ktorému treba uskutočniť odber vzoriek, pritom nevyplýva z požiadaviek stanovených v oddiele B prílohy I tejto smernice, a teda ani z povinností, ktoré členským štátom vyplývajú z článku 4 uvedenej smernice.

31

Na druhej strane a v každom prípade treba pripomenúť, že účelom konania pred podaním žaloby v rámci konaní o nesplnení povinnosti je dať dotknutému členskému štátu na jednej strane príležitosť, aby si splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie, a na strane druhej aby sa mohol účinne brániť proti výhradám vzneseným Komisiou. Predmet žaloby podanej na základe článku 258 ZFEÚ je v dôsledku toho vymedzený konaním pred podaním žaloby upraveným týmto ustanovením. Zachovávanie tohto postupu vytvára základnú záruku stanovenú Zmluvou o FEÚ nielen pre ochranu práv predmetného členského štátu, ale tiež pre zabezpečenie toho, že predmetom prípadného súdneho konania bude jasne definovaný spor (rozsudok z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, C‑525/12, EU:C:2014:2202, bod 21 a citovaná judikatúra).

32

Komisia pritom tak vo svojej žalobe, ako aj v rámci konania pred podaním žaloby Helénskej republike iba vytýkala, že poskytla vzorky, ktoré neboli reprezentatívne z dôvodu ich nedostatočného počtu, pričom nespochybnila kvalitu vzoriek, ktoré jej boli odovzdané.

33

Z toho vyplýva, že výhrady týkajúce sa absencie odberov vzoriek umožňujúcich komparatívne posúdenie, a nezohľadnenia relevantnosti momentu, ku ktorému treba uskutočniť odbery vzoriek, presahujú rámec tohto konania o nesplnení povinnosti, v dôsledku čoho musia byť zamietnuté ako neprípustné.

34

Za tých podmienok, keďže z preskúmania údajov, ktoré poskytla Helénska republika vo svojom vyjadrení k žalobe, vyplýva, že tento členský štát poskytol Komisii viaceré vzorky preukazujúce efektívnosť sekundárneho čistenia komunálnych odpadových vôd po tom, čo boli sprevádzkované zberné systémy uvedených aglomerácií, a keďže Komisia uviedla, že v danom období nevyžadovala, aby sa odbery dvanástich vzoriek, t. j. jednej vzorky mesačne, uskutočňovali počas celého roka, treba prijať záver, že bolo preukázané, že vypúšťanie z čističiek v aglomeráciách Polychrono, Chanioti a Desfina bolo ku dňu stanovenom v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku v súlade s požiadavkami podľa článku 4 ods. 3 smernice 91/271, takže v prípade týchto aglomerácií nebolo vytýkané nesplnenie povinnosti preukázané.

35

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Helénska republika si tým, že nezabezpečila sekundárne čistenie alebo ekvivalentné čistenie odpadových vôd z aglomerácií Prosotsani, Doxato, Eleftheroupoli, Vagia a Galatista s p. k. od 2000 do 10000 obyvateľov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice 91/271.

36

Podľa článku 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť, že každý z nich znáša vlastné trovy konania, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania. Keďže Komisia mala úspech len v časti predmetu konania, je opodstatnené rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol a vyhlásil: