—

grécka vláda, v zastúpení: A. Magrippi a S. Charitaki, splnomocnené zástupkyne,

—

španielska vláda, v zastúpení: pôvodne A. Rubio González, neskôr A. Gavela Llopis, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. Konstantinidis a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42; ďalej len „nariadenie Brusel I“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Georgiom Leventisom a pánom Nikolaom Vafeiasom, ktorí sú zástupcami charterovej námornej spoločnosti, Brave Bulk Transport ltd., na jednej strane, a spoločnosťou Malcon Navigation Co. ltd. (ďalej len „Malcon Navigation“) na druhej strane, vo veci návrhu na náhradu škody podaného touto spoločnosťou proti spoločnosti Brave Bulk Transport, ako aj proti pánovi Leventisovi a pánovi Vafeiasovi spoločne a nerozdielne, pričom v súvislosti s týmto návrhom na náhradu škody sa spochybňuje právomoc gréckych súdov.

3

Podľa znenia odôvodnenia 11 nariadenia Brusel I:

„Normy súdnej právomoci musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby…“

4

Článok 2 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v oddiele 1, nazvanom „Všeobecné ustanovenia“, kapitoly II, nazvanej „Právomoc“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Podľa tohto nariadenia, osoby so sídlom v členskom štáte sa žalujú na súde tohto členského štátu.“

5

Článok 6 tohto nariadenia nachádzajúci sa v jeho kapitole II oddiele 2, nazvanom „Osobitná právomoc“, stanovuje:

„Osobu s bydliskom na území štátu možno tiež žalovať:

…“

6

V oddiele 7 tejto kapitoly, nazvanom „Voľba právomoci“, sa nachádza článok 23, ktorý znie:

„1.   Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:

…“

7

Oddiel 9 tej istej kapitoly, nazvaný „Prekážka začatej veci – súvisiace veci“, obsahuje články 27 a 28. Uvedený článok 27 stanovuje:

„1.   Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.

2.   Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.“

8

Podľa článku 28 nariadenia Brusel I:

„1.   Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže prerušiť konanie.

2.   Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na žiadosť jedného z účastníkov odmietnuť vykonávať svoju právomoc, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať vo všetkých týchto veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa zlúčenie všetkých vecí.

3.   Na účely tohto článku sa veci považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné prerokovať a rozhodnúť ich spoločne, a tak sa vyhnúť riziku nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach.“

9

Články 33 až 37 nariadenia Brusel I upravujú uznávanie rozsudkov. Článok 33 tohto nariadenia zavádza zásadu, podľa ktorej sa rozsudky, ktoré vydal súd členského štátu, uznávajú bez osobitného konania. Články 34 a 35 uvedeného nariadenia uvádzajú dôvody, pre ktoré možno rozsudok v jednom členskom štáte výnimočne neuznať v inom členskom štáte.

10

V tejto súvislosti článok 34 tohto istého nariadenia stanovuje:

„Rozsudok sa neuzná:

…

11

Podľa článku 71 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

„Právnická osoba zodpovedá za konanie a opomenutie orgánov, ktoré ju zastupujú, ak ku konaniu alebo opomenutiu došlo pri výkone funkcií, ktoré sú im zverené, a má za následok povinnosť náhrady. Navyše táto osoba je zodpovedná spoločne a nerozdielne.“

12

V kapitole 39 tohto zákonníka, nazvanej „Protiprávne konanie“, sa v článku 926, nazvanom „Ujma spôsobená viacerými osobami“, stanovuje:

„Ak bola ujma spôsobená spoločným konaním viacerých osôb alebo viacero osôb je spoločne zodpovedných za rovnakú škodu, všetky tieto osoby sú zodpovedné spoločne a nerozdielne. To platí aj v prípade, že viacero osôb konalo súčasne alebo postupne a nemožno určiť, ktorá osoba svojím konaním spôsobila ujmu.“

13

Zo všetkých informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Malcon Navigation, akciová spoločnosť so štatutárnym sídlom na Malte a skutočným sídlom v Amarousiu (Grécko), je vlastníčkou lode Sea Pride, ktorá sa plaví pod vlajkou Malty a ktorú prevádzkuje spoločnosť Hellenic Star Shipping Company S.A. so sídlom v Paname, ktorá má kanceláriu aj v Amarousiu.

14

Vnútroštátny súd tiež uvádza, že spoločnosť Brave Bulk Transport má svoje štatutárne sídlo na Malte a svoje skutočné sídlo v Amarousiu, že pán Leventis je jediným členom správnej rady a konateľom tejto spoločnosti a pán Vafeias je jej jediným generálnym riaditeľom a skutočným zástupcom. Pán Leventis a pán Vafeias (ďalej len „zástupcovia spoločnosti Brave Bulk Transport“) majú bydlisko v Pireu a v Kifisii (Grécko).

15

Spoločnosti Malcon Navigation a Brave Bulk Transport uzatvorili 9. júna 2006 zmluvu o prenájme lode, ktorou Malcon Navigation prenajala spoločnosti Brave Bulk Transport loď Sea Pride. Brave Bulk Transport ďalej prenajala uvedenú loď irackému ministerstvu obchodu na účely prepravy nákladu pšenice z Hamburgu (Nemecko) do Iraku.

16

Loď bola vrátená s omeškaním päť mesiacov oproti lehote stanovenej v zmluve o prenájme lode.

17

Malcon Navigation sa 17. februára 2007 obrátila na rozhodcovský súd v Londýne (Spojené kráľovstvo) a uplatnila si voči spoločnosti Brave Bulk Transport nárok na účely získania náhrady škody z dôvodu poplatku za zdržanie a nezaplatenia nájomného.

18

Keďže omeškanie vrátenia lode spoločnosti Malcon Navigation bolo zapríčinené omeškaním zo strany Iraku, pokiaľ ide o vrátenie lode, Brave Bulk Transport podala žalobu o náhradu škody proti Iraku.

19

Dňa 14. novembra 2007 spoločnosti Malcon Navigation a Brave Bulk Transport podpísali súkromnoprávnu dohodu. Táto dohoda stanovovala, že rozhodcovské konanie sa pozastaví na obdobie najmenej šesť mesiacov, že Brave Bulk Transport bude informovať Malcon Navigation o priebehu konania proti Iraku a že v prípade dohody s Irakom bude mať Malcon Navigation nárok najmenej na 20 % sumy, ktorú od tohto štátu získa Brave Bulk Transport. Článok 10 uvedenej dohody stanovoval, že „táto dohoda sa riadi anglickým právom“ a „podlieha právomoci anglického súdu“ a „akýkoľvek spor vyplývajúci z nej alebo vzťahujúci sa na ňu je vo výlučnej právomoci najvyššieho súdu High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Spojené kráľovstvo]“.

20

V novembri 2008 sa Malcon Navigation dozvedela, že Brave Bulk Transport už 20. mája 2008 uzavrela dohodu s Irakom a bola jej vyplatená suma stanovená v tejto dohode. Malcon Navigation teda pokračovala v rozhodcovskom konaní a 29. septembra 2009 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola priznaná náhrada škody.

21

Malcon Navigation ďalej vytýka zástupcom spoločnosti Brave Bulk Transport, že zbavili túto spoločnosť jej aktív a zabránili jej tak získať túto náhradu škody.

22

Malcon Navigation podala 22. septembra 2010 na Polymeles Protodikeio Peireos (Súd prvého stupňa Pireus, Grécko) proti spoločnosti Brave Bulk Transport a jej zástupcom žalobu o náhradu škody na základe článkov 71 a 926 Občianskeho zákonníka na účely určenia ich solidárnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Z dôvodu doložky o voľbe právomoci uvedenej v dohode zo 14. novembra 2007 tento súd zamietol žalobu týkajúcu sa spoločnosti Brave Bulk Transport. Pokiaľ však ide o zástupcov tejto spoločnosti, súd sa vyhlásil za príslušný a žalobe vo veci samej vyhovel.

23

Zástupcovia spoločnosti Brave Bulk Transport sa odvolali proti rozhodnutiu Polymeles Protodikeio Peiraios (Súd prvého stupňa Pireus) na Efeteio Peiraios (Odvolací súd Pireus, Grécko), ktorý potvrdil stanovisko prvostupňového súdu s ohľadom na právomoci.

24

Zástupcovia spoločnosti Brave Bulk Transport podali 31. júla 2014 kasačný opravný prostriedok na Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko).

25

Vnútroštátny súd tvrdí, že prvostupňový súd a odvolací súd sa vyhlásili za príslušné pre rozhodovanie o spore vo veci samej vo vzťahu k zástupcom spoločnosti Brave Bulk Transport, pretože podľa ich názoru sa na týchto zástupcov, ktorí neboli stranou dohody zo 14. novembra 2007, nevzťahovala doložka o voľbe právomoci uvedená v tejto dohode.

26

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd na jednej strane domnieva, že z článku 23 nariadenia Brusel I, ako aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dohodu o voľbe právomoci možno v zásade namietať len medzi stranami, ktoré ju uzavreli, ale vo výnimočných prípadoch je možné domáhať sa jej platnosti aj v prospech alebo proti strane sporu, ktorá bola v momente jej uzavretia treťou osobou.

27

Vnútroštátny súd na druhej strane zdôrazňuje, že ak existuje viacero žalovaných, článok 6 bod 1 tohto nariadenia stanovuje, že osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach. Tento súd sa domnieva, že podobné riziko existuje v prípade, že jeden z mnohých žalovaných súhlasil s prenesením právomoci.

28

Vzhľadom na vyššie uvedené má uvedený súd pochybnosti o dôvodnosti posúdenia zo strany súdov, ktoré rozhodovali vo veci samej, týkajúceho sa pôsobnosti doložky o voľbe právomoci uvedenej v dohode zo 14. novembra 2007.

29

Za týchto okolností Areios Pagos (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Vzťahuje sa doložka o voľbe právomoci, na ktorej sa v súlade s článkom 23 nariadenia Brusel I dohodli dve spoločnosti, a to Malcon Navigation a Brave Bulk Transport, a obsahovala ju v predmetnej veci súkromnoprávna dohoda uzavretá medzi nimi 14. novembra 2007, ktorej článok 10 stanovuje, že ‚táto zmluva sa riadi anglickým právom, podlieha právomoci anglického súdu a akýkoľvek spor vyplývajúci z nej alebo vzťahujúci sa na ňu je vo výlučnej právomoci High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales)]‘, pokiaľ ide o konanie a opomenutie orgánov, ktoré konajú v mene spoločnosti Brave Bulk Transport, a na jej zodpovednosť podľa článku 71 gréckeho Občianskeho zákonníka, aj na zodpovedné osoby, ktoré konali pri výkone svojich funkcií a ktoré zodpovedajú spoločne a nerozdielne za konanie spoločnosti ako právnickej osoby podľa uvedeného článku v spojení s článkom 926 gréckeho Občianskeho zákonníka?“

30

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 23 nariadenia Brusel I vykladať v tom zmysle, že doložka o voľbe právomoci uvedená v zmluve uzavretej medzi dvoma spoločnosťami môže byť namietaná zástupcami jednej z týchto spoločností na účely spochybnenia právomoci súdu rozhodovať o žalobe o náhradu škody na určenie ich solidárnej zodpovednosti za údajne protiprávne konanie, ktorého sa dopustili pri výkone svojich funkcií.

31

Na úvod treba pripomenúť, že keďže vo vzťahoch medzi členskými štátmi nariadenie Brusel I nahradilo dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenený a doplnený neskoršími dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru, výklad tohto dohovoru Súdnym dvorom platí aj pre uvedené nariadenie, pokiaľ možno ustanovenia oboch týchto právnych nástrojov považovať za rovnocenné, čo je prípad článku 23 nariadenia Brusel I, ktorý nahradil článok 17 prvý odsek uvedeného dohovoru (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2016, Hőszig, C‑222/15, EU:C:2016:525, body 30 a 31, ako aj citovanú judikatúru).

32

Keďže zásada právomoci súdu miesta bydliska žalovaného predstavuje v systéme nariadenia Brusel I všeobecné pravidlo uvedené v článku 2 odseku 1 tohto nariadenia, výnimky z pravidiel súdnej právomoci, akými sú pravidlá stanovené v článku 23 uvedeného nariadenia, sa nemôžu vykladať spôsobom, ktorý prekračuje rámec prípadov výslovne uvedených v tomto istom nariadení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2009, Vorarlberger Gebietskrankenkasse, C‑347/08, EU:C:2009:561, body 37 a 39, ako aj citovanú judikatúru).

33

Článok 23 nariadenia Brusel I jasne uvádza, že jeho pôsobnosť je obmedzená na prípady, v ktorých si účastníci „dohodli“ súd. Ako vyplýva z odôvodnenia 11 tohto nariadenia, zhodná vôľa účastníkov v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti odôvodňuje priznanie prednosti voľbe právomoci iného súdu, než je súd, ktorý by mal prípadne právomoc v zmysle uvedeného nariadenia (rozsudky z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 26 a citovaná judikatúra, ako aj z 20. apríla 2016, Profit Investment SIM, C‑366/13, EU:C:2016:282, bod 24 a citovaná judikatúra).

34

Súdny dvor takto uviedol, že konajúci súd má povinnosť v prvom rade preskúmať, či doložka, ktorá mu priznáva právomoc, bola skutočne predmetom súhlasu zmluvných strán, ktorý sa musí vyjadriť zjavne a jednoznačne, pričom formálne požiadavky podľa článku 23 ods. 1 nariadenia Brusel I majú v tomto ohľade zaručiť, aby bol tento súhlas skutočne daný (rozsudok zo 7. júla 2016, Hőszig, C‑222/15, EU:C:2016:525, bod 37 a citovaná judikatúra).

35

Doložka o voľbe právomoci vložená do zmluvy totiž môže vyvolávať účinky v zásade iba vo vzťahoch medzi účastníkmi, ktorí udelili svoj súhlas na uzatvorenie tejto zmluvy (rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335; bod 64 a citovaná judikatúra).

36

V prejednávanej veci nie je doložka o voľbe právomoci namietaná stranou zmluvy, v ktorej je uvedená, ale tretími osobami vo vzťahu k tejto zmluve.

37

Okrem toho, že zástupcovia spoločnosti Brave Bulk Transport neprejavili svoju vôľu uzavrieť dohodu o voľbe právomoci, ani Malcon Navigation nesúhlasila s tým, aby bola vo vzťahu k týmto osobám viazaná takouto dohodou.

38

Navyše ani účastníci konania vo veci samej, ani vnútroštátny súd neuvádzajú skutočnosti alebo nepriame dôkazy, ktoré by umožňovali dospieť k záveru, že zástupcovia spoločnosti Brave Bulk Transport a spoločnosť Malcon Navigation uzavreli takú dohodu o voľbe právomoci obsahujúcu doložku o voľbe právomoci v jednej z foriem stanovených v článku 23 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Brusel I, ako je dohoda vo veci samej.

39

Pokiaľ ide o článok 6 nariadenia Brusel I týkajúci sa súdnej právomoci v prípade plurality žalovaných, je potrebné zdôrazniť, že ustanovenia článku 23 nariadenia Brusel I treba, pokiaľ ide o podmienky v nich stanovené, vykladať striktne, keďže vylučujú jednak právomoc určenú na základe všeobecnej zásady právomoci súdu podľa bydliska odporcu upravenej v článku 2 tohto nariadenia, ako aj osobitné právomoci uvedené v článkoch 5 až 7 tohto nariadenia (rozsudok z 21. mája 2015, El Majdoub, C‑322/14, EU:C:2015:334, bod 25 a citovaná judikatúra).

40

Konkrétne uzavretím dohody o voľbe právomoci v súlade s článkom 23 ods. 1 nariadenia Brusel I majú účastníci zmluvy možnosť odchýliť sa nielen od všeobecnej právomoci stanovenej v článku 2 tohto nariadenia, ale aj od osobitných právomocí stanovených v jeho článkoch 5 a 6. Súd, ktorý začal konanie, sa v zásade môže považovať za viazaný doložkou o voľbe právomoci, ktorá sa odchyľuje od právomoci stanovenej podľa uvedených článkov 5 a 6, a ktorú zmluvné strany uzavreli v súlade s uvedeným článkom 23 ods. 1 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, body 59 a 61).

41

Nakoniec, čo sa týka reagovania na obavy vnútroštátneho súdu týkajúce sa prípadného rizika kontradiktórnych rozhodnutí, treba pripomenúť, že nariadenie Brusel I obsahuje rôzne mechanizmy určené na predchádzanie takýmto situáciám.

42

To platí najmä v prípade článkov 27 a 28 uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú prekážky začatej veci a súvisiacich vecí a ktoré umožňujú zabrániť vydaniu kontradiktórnych rozhodnutí, a článku 34 bodu 3 a 4 tohto nariadenia, ktorý umožňuje odstrániť takéto problémy.

43

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 23 ods. 1 nariadenia Brusel I sa má vykladať v tom zmysle, že doložka o voľbe právomoci, ktorá je uvedená v zmluve uzavretej medzi dvoma spoločnosťami, nemôže byť namietaná zástupcami jednej z týchto spoločností na účely spochybnenia právomoci súdu rozhodovať o žalobe o náhradu škody na určenie ich solidárnej zodpovednosti za údajne protiprávne konanie, ktorého sa dopustili pri výkone svojich funkcií.

44

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že doložka o voľbe právomoci, ktorá je uvedená v zmluve uzavretej medzi dvoma spoločnosťami, nemôže byť namietaná zástupcami jednej z týchto spoločností na účely spochybnenia právomoci súdu rozhodovať o žalobe o náhradu škody na určenie ich solidárnej zodpovednosti za údajne protiprávne konanie, ktorého sa dopustili pri výkone svojich funkcií.