—

R. Margarit Panicello, v zastúpení: L. Rodríguez Soria, abogada,

—

španielska vláda, v zastúpení: M. J. García Valdecasas Dorrego a A. Rubio González, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Baquero Cruz a D. Roussanov, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu pojmu „súd“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú pán Ramón Margarit Panicello, advokát, a pani Pilar Hernándezová Martínezová, jeho klientka, ktorý sa týka odmeny za právne služby poskytované advokátom v konaní týkajúcom sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti.

3

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

4

Podľa článku 7 tejto smernice:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

2.   Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov môžu požiadať [Prostriedky uvedené v odseku 1 zahŕňajú aj ustanovenia, na základe ktorých môžu osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva oprávnený záujem na ochrane spotrebiteľov, v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami požiadať – neoficiálny preklad] súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho uplatňovania takých podmienok [a uplatniť primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania takých podmienok – neoficiálny preklad].

…“

5

Článok 6 ods. 1 smernice 2005/29 stanovuje:

„Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jednému alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil:

…

…“

6

Článok 11 ods. 1 tejto smernice znie takto:

„Členské štáty zabezpečia existenciu vhodných a účinných prostriedkov na boj proti nekalým obchodným praktikám s cieľom vynútiť súlad s ustanoveniami tejto smernice v záujme spotrebiteľov.

…“

7

Článok 12 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty prenesú na súdy alebo správne orgány právomoci, ktoré ich v občianskom súdnom konaní alebo správnom konaní uvedenom v článku 11 oprávňujú:

8

Ley Orgánica 6/1985 del Poder Judicial (organický zákon č. 6/85 o súdnej moci) z 1. júla 1985 (BOE č. 157 z 2. júla 1985, s. 20632) v znení Ley Orgánica 19/2003 (organický zákon č. 19/2003) z 23. decembra 2003 (BOE č. 309 z 26. decembra 2003, s. 46025) (ďalej len „LOPJ“) definuje právny režim a obsah funkcií, ktoré má Secretario Judicial (súdny tajomník), označovaný ako „Letrado de la administración de la justicia“ v nadväznosti na prijatie Ley Orgánica 7/2015 (organický zákon č. 7/2015), z 21. júla 2015 (BOE č. 174 z 22. júla 2015, s. 61593).

9

Článok 440 LOPJ uvádza, že Secretarios Judiciales (súdni tajomníci) „sú zamestnancami vo verejnej službe, ktorí patria do jedinej celoštátnej skupiny vyšších justičných zamestnancov správy súdnictva, ktorí sú zamestnancami ministerstva spravodlivosti, a ktorí plnia svoje úradné úlohy…“.

10

Článok 446 ods. 1 LOPJ, ktorý upravuje systém zdržania sa rozhodovania vo veci a vylúčenia pre zaujatosť uvádza, že Secretarios Judiciales (súdni tajomníci) „sú povinní zdržať sa rozhodovania v prípadoch stanovených pre sudcov a môžu byť odvolaní, ak tak neurobia“.

11

Článok 452 ods. 1 LOPJ definuje Secretarios Judiciales (súdnych tajomníkov) takto:

„Secretarios Judiciales pri výkone svojho úradu vždy rešpektujú princípy zákonnosti a nestrannosti, zásady nezávislosti a samostatnosti pri výkone svojich funkcií v oblasti súdnej moci, ako aj zásady jednotnosti postupu a hierarchickej závislosti pri výkone všetkých ostatných funkcií, ktoré im prislúchajú podľa tohto zákona, procesných predpisov s tým súvisiacich, ako aj organického nariadenia, ktorému podliehajú. Funkcie Secretarios Judiciales nemožno delegovať alebo postúpiť s výnimkou článku 451 ods. 3“

12

Článok 465 LOPJ uvádza:

„Secretarios de Gobierno majú tieto právomoci:

…

…

13

Článok 467 LOPJ znie takto:

„Pod priamym dohľadom Secretario de Gobierno Secretario Coordinador vykonáva nasledujúce funkcie:

14

Real Decreto 1608/2005 por el que se aprueba el Reglamento Orgánico del Cuerpo de Secretarios Judiciales (kráľovský dekrét č. 1608/2005 o schválení organického nariadenia vo vzťahu k Secretarios Judiciales) z 30. decembra 2005 (BOE č. 17 z 20. januára 2006, s. 2527), upravuje tiež právne postavenie Secretarios Judiciales (súdnych tajomníkov).

15

V článku 3 ods. 2 a 3 tohto kráľovského dekrétu sa uvádza:

„2.   [Secretarios Judiciales] dodržiavajú zásady nezávislosti a samostatnosti pri výkone funkcií v oblasti súdnej moci.

3.   Pri výkone funkcií riadenia… súdnej kancelárie a všetkých funkcií, ktoré sú im zverené organickým zákonom, týkajúcim sa súdnej právomoci a týmto nariadením, mimo tých, ktorých sa týka predchádzajúci bod, konajú s dodržiavaním zásad jednotného postupu a hierarchickej závislosti…“.

16

Článok 16 predmetného kráľovského dekrétu stanovuje:

„Secretarios de Gobierno majú vo svojej oblasti činnosti tieto právomoci:

…

…“

17

Konanie o zaplatenie odmeny je upravené v Ley 1/2000 de Enjuiciamento Civil (zákon č. 1/2000 o občianskom súdnom poriadku) zo 7. januára 2000 (BOE č. 7 z 8. januára 2000, s. 575, ďalej len „LEC“). Od reformy, ktorú zaviedol Ley 13/2009 de reforma de la legislación procesal para la implantación de la nueva Oficina judicial (zákon č. 13/2009 o reforme procesných pravidiel k zriadeniu novej kancelárie súdu) z 3. novembra 2009 (BOE č. 266 zo 4. novembra 2009, s. 92103), ktorý nadobudol účinnosť 4. mája 2010, bola výlučná právomoc na rozhodovanie o takej žalobe zverená Secretario Judicial (súdnemu tajomníkovi).

18

Konkrétne článok 34 LEC týkajúci sa „vyúčtovania odmien právnych zástupcov“ vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Ak musí právny zástupca vymôcť od svojho mandanta, ktorý je v omeškaní, sumy, ktoré tento mandant dlhuje za odmeny a náklady, ktoré právny zástupca vynaložil vo veci, môže predložiť Secretario Judicial v mieste jeho sídla podrobnú a odôvodnenú faktúru, ktorá svedčí o tom, že má nárok na neuhradené sumy, ktoré z nej vyplývajú a ktorých sa domáha.…

2.   Po predložení faktúry súdny tajomník uloží mandantovi povinnosť zaplatiť uvedenú sumu spolu s trovami alebo napadnúť faktúru v desaťdňovej lehote. Táto suma sa vymôže, ak mandant nezaplatí ani nepodá námietky.

Ak mandant v uvedenej lehote podal odpor, Secretario Judicial preskúma faktúru a procesné úkony, ako aj predložené listiny a v desaťdňovej lehote vydá nariadenie, ktorým určí sumu, ktorá sa má zaplatiť právnemu zástupcovi. Táto suma sa vymôže, ak sa platba neuskutoční do piatich dní od doručenia nariadenia.

Proti rozhodnutiu uvedenému v predchádzajúcom pododseku nie je prípustný opravný prostriedok, ale toto nariadenie nemá žiadny vplyv na rozsudok, ktorý možno vydať v neskoršom riadnom súdnom konaní.“

19

Článok 35 LEC s názvom „Odmena advokáta“ stanovuje:

„1.   Advokáti môžu voči účastníkovi konania, ktorého obhajujú, uplatniť nárok na odmenu, ktorý im vznikol vo veci, ak predložia podrobné vyúčtovanie a formálne preukážu, že na túto odmenu majú nárok a že im nebola ešte zaplatená.

2.   Po uplatnení tejto pohľadávky Secretario Judicial uloží dlžníkovi povinnosť zaplatiť uvedenú sumu spolu s trovami alebo napadnúť faktúru v desaťdňovej lehote. Táto suma sa vymôže, ak mandant nezaplatí ani nepodá námietky.

Ak dlžník v uvedenej lehote napadne odmenu z dôvodu, že odmena nie je splatná, použije sa odsek 2 druhý a tretí pododsek článku 34.

V prípade napadnutia odmeny z dôvodu, že je neprimeraná, vykoná sa jej predbežná úprava v súlade s článkom 241 a nasl., ibaže advokát preukáže, že odporca predtým písomne súhlasil s predbežným rozpočtom, a vydá sa nariadenie, ktorým sa určí dlžná suma. Táto suma sa vymôže, ak sa platba neuskutoční do piatich dní od doručenia nariadenia.

Proti uvedenému nariadeniu nie je prípustný opravný prostriedok, ale toto nariadenie nemá ani len čiastočný vplyv na rozsudok, ktorý možno vydať v neskoršom riadnom súdnom konaní.

3.   Ak dlžník nepodá v stanovenej lehote námietku, nariadi sa exekúcia na sumu uvedenú vo vyúčtovaní spolu s trovami.“

20

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na zabezpečenie obrany svojich práv v konaní týkajúcom sa zverenia svojich detí do osobnej starostlivosti, vedenom od roku 2013 pred Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (súd pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrasa), si pani Hernándezová Martínezová objednala služby advokáta, pána Margarita Panicella.

21

Dňa 27. júla 2015 pán Margarit Panicello podal na tomto súde žalobu o zaplatenie odmeny advokátovi vo výške 1095,90 eura, proti pani Hernándezovej Martínezovej.

22

Secretario Judicial del Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (súdny tajomník súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrassa), príslušný pre rozhodovanie o tejto žalobe podľa článku 35 LEC, síce poznamenáva, že sa nezdá, žeby pán Margarit Panicello informoval pani Hernándezovú Martínezovú o približnej sadzbe za tieto služby predtým, ako začal konať, avšak konštatoval, že uplatniteľný postup mu na jednej strane neumožňuje ex offo preskúmať existenciu prípadných nekalých podmienok v zmluve uzavretej medzi advokátom a jeho klientom, alebo prípadné nekalé podmienky v zmluve uzavretej medzi advokátom a jeho klientom, pokiaľ ide o predchádzajúce informovanie o odhadovaných sadzbách za tieto služby, a na druhej strane obmedzuje možnosť klienta predložiť iné dôkazy než listinné dôkazy alebo znalecké posudky na spochybnenie požadovanej sumy.

23

Secretario Judicial del Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (súdny tajomník súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrassa) sa preto pýta na zlučiteľnosť tohto konania so smernicami 93/13 a 2005/29. Vyslovuje tiež pochybnosti o zlučiteľnosti uvedeného konania s článkom 47 Charty, keďže rozhodnutie, ktoré prijíma pri ukončení konania o zaplatenie odmeny, keď dlžník dobrovoľne nezaplatí požadovanú sumu a podá námietku, nemožno napadnúť odvolaním, ale umožňuje advokátovi priamo požiadať o vymoženie určenej sumy.

24

V tomto kontexte s cieľom overiť, či je oprávnený adresovať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa Secretario Judicial del Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (súdny tajomník súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrassa) tiež na úvod pýta, či ho možno považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, keďže podľa vnútroštátneho práva, ako vyplýva z článku 440 LOPJ je len zamestnancom vo verejnej službe spravodlivosti, závisí od ministerstva spravodlivosti a konania, v ktorých vykonáva svoje funkcie, Tribunal de Conflictos de Jurisdicción (Súd pre spory o právomoc, Španielsko) v rozsudku č. 4/2011 z 28. septembra 2011, týkajúcom sa žaloby o zaplatenie odmeny advokátovi, ako aj Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko) v uznesení č. 163/2013 z 9. septembra 2013, a v rozsudku č. 58/2016 zo 17. marca 2016, týkajúcich sa Ley 29/1998 reguladora de la Jurisdicción Contencioso‑administrativa (zákon č. 29/1998 o úprave správneho súdnictva) z 13. júla 1998 (BOE č. 167 zo 14. júla 1998, s. 23516) kvalifikovali ako správne, nie ako súdne.

25

Za týchto okolností Secretario Judicial del Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (súdny tajomník súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrassa) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

26

Na úvod treba preskúmať, ako sa navrhuje v rámci prvej otázky, či Secretario Judicial (súdny tajomník) predstavuje „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, a teda či je oprávnený obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pri hodnotení, či vnútroštátny orgán má povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo je otázka, ktorá výlučne spadá do práva Únie, Súdny dvor berie do úvahy všetky skutočnosti ako celok, akými sú právny základ orgánu, jeho pôsobenie, záväzný charakter jeho právnych aktov, kontradiktórna povaha konania, uplatnenie právnych predpisov orgánom, ako aj jeho nezávislosť (Pozri najmä rozsudky zo 17. júla 2014, Torresi, C‑58/13 a C‑59/13, EU:C:2014:2088, bod 17, ako aj zo 6. októbra 2015, Consorci Sanitari del Maresme, C‑203/14, EU:C:2015:664, bod 17).

28

Okrem toho na preukázanie, či vnútroštátny orgán, ktorému zákon priznáva funkcie inej povahy, treba považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, treba skúmať, aká je konkrétna povaha jeho funkcií, súdnych, alebo správnych, ktoré vykonáva v osobitnom normatívnom kontexte, v ktorom žiada Súdny dvor o rozhodnutie, aby sa overilo, či pred takýmto orgánom je vedené konanie a či tento orgán má rozhodnúť v rámci konania, ktoré má viesť k rozhodnutiu súdnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2014, Torresi, C‑58/13 a C‑59/13, EU:C:2014:2088, bod 19 a citovanú judikatúru).

29

V konaní vo veci samej zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, vyplýva, že Secretario Judicial (súdny tajomník) je podľa článku 440 LOPJ zamestnanec vo verejnej službe, ktorý patrí do jedinej celoštátnej skupiny vyšších justičných zamestnancov správy súdnictva a ktorý je zamestnancom ministerstva spravodlivosti.

30

Od reformy, ktorú zaviedol zákon č. 13/2009, španielsky zákonodarca zveril Secretario Judicial (súdnemu tajomníkovi) výlučnú právomoc pre rozhodovanie o žalobách o zaplatenie odmeny advokátov, o akú ide v konaní vo veci samej, ktoré upravujú články 34 a 35 LEC, smerujúce k zabezpečeniu toho, aby právni zástupcovia a advokáti mali rýchlo priznanú vymáhateľnosť určitých špecifických odmien a vydaný exekučný titul umožňujúci ich bezprostredné vymoženie, pokiaľ právni zástupcovia a advokáti predložia dokumenty jasne preukazujúce dôvodnosť a výšku nezaplatených odmien.

31

V prejednávanej veci treba konštatovať, že pokiaľ ide po prvé o „záväznú“ povahu rozhodnutí vnútroštátneho orgánu predkladajúceho návrh na začatie prejudiciálneho konania, táto v zásade chýba, keďže právomoc Secretario Judicial (súdny tajomník) pre rozhodovanie o žalobách o zaplatenie odmeny advokátov podľa článkov 34 a 35 LEC má čisto incidenčnú a fakultatívnu povahu. Právny zástupca alebo advokát môže podať túto žalobu len na účely požadovania odmien súvisiacich so súdnym konaním vo veci samej, ktoré už bolo ukončené a v ktorom zastupoval svojho klienta. Okrem toho s cieľom vymôcť takéto odmeny nemá žiadnu povinnosť, ani právnu ani skutkovú, podať takúto žalobu a naopak, môže si voľne vybrať medzi takou žalobou a určovacím súdnym konaním alebo žalobou o zaplatenie.

32

Je pravda, že Súdny dvor za určitých okolností rozhodol o prejudiciálnych otázkach, ktoré mu boli predložené vnútroštátnymi orgánmi, ktorých právomoc, hoci bola fakultatívna, napriek tomu nezávisela od dohody medzi účastníkmi, a ktorých rozhodnutia boli pre nich záväzné, ako je to práve v prípade Secretario Judicial (súdneho tajomníka) v rámci žalôb o zaplatenie odmeny advokáta (pozri uznesenie z 13. februára 2014, Merck Canada, C‑555/13, EU:C:2014:92, bod 18 a citovanú judikatúru; rozsudky z 12. júna 2014, Ascendi Beiras Litoral e Alta, Auto Estradas das Beiras Litoral e Alta, C‑377/13, EU:C:2014:1754, bod 28, ako aj zo 6. októbra 2015, Consorci Sanitari del Maresme, C‑203/14, EU:C:2015:664, bod 23).

33

Je však nesporné, že tieto vnútroštátne orgány, kvalifikované Súdnym dvorom ako „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, vykonávajú svoje funkcie v súlade s požiadavkou stanovenou v bode 28 tohto rozsudku, v rámci konaní, ktoré majú súdnu povahu.

34

Takým nie je prípad žaloby o zaplatenie odmeny advokáta v konaní vo veci samej, keďže podľa článku 34 ods. 2 a článku 35 ods. 2 LEC táto žaloba nepatrí do rámca vnútroštátneho súdneho systému. Na jednej strane začatie takého konania nebráni obrátiť sa na všeobecný súd v konaní o určenie alebo v konaní o zaplatenie z dôvodu litispendencie a nie je dôvodom neprípustnosti žalobných dôvodov, ktoré možno uviesť paralelne alebo následne pred takým súdom, a na druhej strane odôvodnené rozhodnutie ukončujúce takúto žalobu sa zdá byť rozhodnutím správnej povahy, pretože hoci je s konečnou platnosťou a bezprostredne vykonateľné, bez toho, aby bol prípustný akýkoľvek súdny opravný prostriedok, nemá atribúty súdneho rozhodnutia, najmä právoplatnosť rozhodnutej veci (pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2012, Epitropos tou Elegktikou Synedriou, C‑363/11, EU:C:2012:825, body 27 a 28).

35

Z týchto úvah vyplýva, že ako uviedol orgán predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania a ako to konštatoval Tribunal Constitutional (Ústavný súd) vo svojom rozsudku č. 58/2016 zo 17. marca 2016, žaloba o zaplatenie odmeny advokáta, o akú ide v konaní vo veci samej, patrí do konania, ktoré má administratívnu povahu, v rámci ktorého nemožno konštatovať, že Secretario Judicial vykonáva súdnu funkciu.

36

V tomto kontexte treba poznamenať, že Secretario Judicial (súdny tajomník) tiež nezodpovedá ani kritériu nezávislosti, ktoré je stanovené v bode 27 tohto rozsudku.

37

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka nezávislosti vnútroštátneho orgánu predkladajúceho návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje dve hľadiská. Prvé, vonkajšie, hľadisko predpokladá, že orgán svoje úlohy vykonáva samostatne, nikomu hierarchicky nepodlieha alebo nie je podriadený a od nikoho neprijíma príkazy alebo inštrukcie (pozri rozsudky zo 17. júla 2014, Torresi, C‑58/13 a C‑59/13, EU:C:2014:2088, bod 22, ako aj zo 6. októbra 2015, Consorci Sanitari del Maresme, C‑203/14, EU:C:2015:664, bod 19), čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov v súvislosti so spormi, ktoré prejednávajú (pozri rozsudky z 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, EU:C:2006:587, bod 51; z 9. októbra 2014, TDC, C‑222/13, EU:C:2014:2265, bod 30, ako aj zo 6. októbra 2015, Consorci Sanitari del Maresme, C‑203/14, EU:C:2015:664, bod 19).

38

Druhé, vnútorné, hľadisko pridáva pojem nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu (pozri najmä rozsudky z 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, EU:C:2006:587, bod 52; z 9. októbra 2014, TDC, C‑222/13, EU:C:2014:2265, bod 31, a zo 6. októbra 2015, Consorci Sanitari del Maresme, C‑203/14, EU:C:2015:664, bod 20).

39

V prejednávanej veci je samozrejme pravda, že keď Secretario Judicial (súdny tajomník) pristupuje k preskúmaniu žalôb o zaplatenie odmeny advokáta, spĺňa požiadavku nezávislosti posudzovanú z jej vnútorného hľadiska, keď plní svoje úlohy pri plnom rešpektovaní objektívnosti a nestrannosti vo vzťahu k účastníkom konania a ich záujmom vo vzťahu ku konaniu.

40

Je však tiež nesporné, že pri uvedenom preskúmaní Secretario Judicial (súdny tajomník) nespĺňa túto požiadavku z jej vonkajšieho hľadiska, ktoré si vyžaduje absenciu hierarchického podliehania alebo podriadenia vo vzťahu k akémukoľvek subjektu, ktorý by mu mohol dávať príkazy alebo inštrukcie.

41

Ako to poznamenala španielska vláda vo svojich písomných a ústnych pripomienkach, zo znenia článku 452 ods. 1, článku 465 ods. 6 a 8 a článku 467 LOPJ, ako aj z článku 3 a článku 16 písm. h) kráľovského dekrétu č. 1608/2005 vyplýva, že pri výkone všetkých svojich právomocí Secretario Judicial prijíma a je povinný rešpektovať pokyny svojho nadriadeného okrem prípadov výkonu zverenej súdnej právomoci, teda pri overovaní aktov a procesných dokumentov, ako aj pri overovaní skutočností, ktoré majú procesné účinky alebo ak prijíma akty na organizáciu a vedenie konania. Zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, tak vyplýva, že pri aktuálnom stave španielskej právnej úpravy Secretario Judicial (súdny tajomník) rozhoduje o žalobe o zaplatenie odmeny advokáta, o akú ide v konaní vo veci samej, dodržiavajúc zásady jednotného postupu a hierarchickej závislosti.

42

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že v rámci žaloby o zaplatenie odmeny advokáta, o akú ide v konaní vo veci samej, Secretario Judicial (súdny tajomník) nepredstavuje „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ a to bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či tento orgán spĺňa ostatné kritériá vymenované v bode 27 tohto rozsudku, umožňujúce posúdiť takúto povahu. Secretario Judicial (súdny tajomník) v dôsledku toho nie je oprávnený zaslať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania. Je to teda exekučný sudca príslušný pre nariadenie vymáhania dlžnej sumy, ktorý je povinný preskúmať v prípade potreby ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi právnym zástupcom a jeho klientom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary, C‑32/14, EU:C:2015:637, bod 59, a z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C‑49/14, EU:C:2016:98, bod 55) a ktorému prislúcha obrátiť sa prípadne na Súdny dvor s takýmto návrhom.

43

Treba teda konštatovať, že Súdny dvor nie je príslušný pre rozhodovanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil Secretario Judicial del Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (tajomník súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrasa).

44

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym orgánom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny orgán. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Súdny dvor Európskej únie nie je príslušný pre rozhodovanie o otázkach, ktoré predložil Secretario Judicial del Juzgado de Violencia sobre la Mujer Único de Terrassa (tajomník súdu pre záležitosti týkajúce sa násilia páchaného na ženách Terrasa, Španielsko).