—

Innova Vital GmbH, v zastúpení: T. Büttner, Rechtsanwalt,

—

grécka vláda, v zastúpení: A. Dimitrakopoulou a K. Karavasili, splnomocnené zástupkyne,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a S. Ghiandoni, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid a K. Herbout‑Borczak, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 9), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1047/2012 z 8. novembra 2012 (Ú. v. EÚ L 310, 2012, s. 36, ďalej len „nariadenie č. 1924/2006“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Verband Sozialer Wettbewerb eV, nemeckým spolkom na ochranu hospodárskej súťaže a spoločnosťou Innova Vital GmbH vo veci uplatniteľnosti nariadenia č. 1924/2006 na výživové alebo zdravotné tvrdenia formulované v liste adresovanom výlučne odborníkom v oblasti zdravotníctva.

3

Článok 2 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399) upravuje, že na účely tejto smernice majú nasledujúce výrazy uvedený význam:

„‚komerčná komunikácia‘ je každá forma komunikácie určená priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru, služieb alebo imidžu spoločnosti, organizácie alebo osoby, ktorá vykonáva komerčnú, priemyselnú alebo umeleckú činnosť alebo vykonáva regulované povolanie. Nasledujúce formy samy osebe nepredstavujú komerčnú komunikáciu:

4

Článok 4 bod 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36) vymedzuje podobnú definíciu pojmu „obchodná komunikácia“.

5

Podľa odôvodnení 1, 2, 4, 9, 14, 16 až 18 a 23 nariadenia č. 1924/2006:

…

…

…

…

…

6

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ vo svojom odseku 1 a 2 upravuje:

„1.   Toto nariadenie harmonizuje ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré sa vzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie vnútorného trhu pri poskytnutí vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru uvádzané na označení, pri prezentácii a v reklame potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú [majú dostať – neoficiálny preklad] ku konečnému spotrebiteľovi.

…“

7

Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„1.   Na účely tohto nariadenia:

…

2.   Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

8

Kapitola II toho istého nariadenia upravujúca všeobecné zásady obsahuje články 3 až 7 tohto nariadenia. Pod názvom „Všeobecné zásady pre všetky tvrdenia“ článok 3 nariadenia č. 1924/2006 upravuje:

„Výživové a zdravotné tvrdenia sa môžu používať na označení, pri prezentácii a v reklame potravín umiestnených na trhu v Spoločenstve len vtedy, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2000/13/ES a 84/450/EHS, používanie výživových a zdravotných tvrdení nesmie:

…“

9

Článok 5 toho istého nariadenia nazvaný „Všeobecné podmienky“ vo svojich odsekoch 1 a 2 uvádza:

„1.   Používanie výživových a zdravotných tvrdení sa povoľuje, len ak sú splnené tieto podmienky:

…

2.   Používanie výživových a zdravotných tvrdení sa povolí len vtedy, ak sa dá predpokladať, že priemerný spotrebiteľ rozumie pozitívnym účinkom, ktoré sa v tvrdení uvádzajú.“

10

Články 10 až 19 uvedeného nariadenia sa týkajú zdravotných tvrdení.

11

Článok 10 toho istého nariadenia nazvaný „Osobitné podmienky“ stanovuje vo svojom odseku 1:

„Zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak sú v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v kapitole II a osobitnými požiadavkami uvedenými v tejto kapitole a sú povolené v súlade s týmto nariadením a zahrnuté do zoznamov povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14.“

12

Paragraf 8 ods. 1 prvá veta Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb (zákon proti nekalej súťaži) v znení uplatniteľnom na spor v konaní vo veci samej (BGBl. 2010 I, s. 254) stanovuje:

„Voči osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho podnikateľského konania v zmysle § 3 a § 7 možno podať žalobu na odstránenie protiprávneho stavu a v prípade rizika opakovania aj žalobu o zdržanie sa nedovoleného konania.“

13

Spoločnosť Innova Vital, ktorej konateľom je lekár, predávala v Nemecku potravinový doplnok s názvom „Innova Mulsin® Vitamin D3“, ktorý obsahuje vitamín D3 a podáva sa vo forme kvapiek.

14

V novembri 2013 zaslal konateľ spoločnosti Innova Vital výlučne menovite označeným lekárom list, v ktorom sa uvádzalo (ďalej len „predmetný list“):

„…

Poznáte situáciu: 87 % nemeckých detí má obsah vitamínu D v krvi nižší ako 30 ng/ml. Podľa DGE [Deutsche Gesellschaft für Ernährung, Nemecká spoločnosť pre výživu] by sa táto hodnota mala nachádzať medzi 50 a 75 ng/ml.

Ako už bolo napísané v početných štúdiách, vitamín D prispieva veľkou mierou k prevencii viacerých chorôb, ako napríklad atopickej dermatitídy, osteoporózy, cukrovky a MS [sklerózy multiplex]. Príliš nízka hladina vitamínu D už v detskom veku je podľa týchto štúdií čiastočne zodpovedná za neskorší nástup týchto chorôb.

Z tohto dôvodu som sa sám rozhodol podávať svojmu synovi odporúčané prípravky na báze vitamínu D a dospel som k záveru, že tradičná forma v tabletkách nie je vhodná pre dojčatá, malé deti a školopovinné deti. Môj syn často tabletky vypľul.

Ako lekár, ktorý sa špecializuje na imunológiu, som uvažoval nad touto otázkou a vyvinul som emulziu s vitamínom D3 (Innova Mulsin® D3), ktorú možno podávať vo forme kvapiek.

…

Výhody emulzií Mulsin®:

…

Rýchla prevencia a odstránenie nedostatkov (nedostatok vitamínu D3 je v zime opísaný pri 80 % obyvateľstva)

…

Podmienky priamej objednávky, ako aj bezplatné informačné materiály pre svoju ambulanciu získate na čísle…“

15

Tento list obsahoval aj obrázkovú prezentáciu potravinového doplnku Innova Mulsin® D3, informácie o jeho zložení, jeho predajnej cene, ako aj denných nákladoch na liečbu podľa odporúčaného dávkovania v rozsahu jednej kvapky denne.

16

Verband Sozialer Wettbewerb podal na Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I, Nemecko) žalobu o zdržanie sa konania proti spoločnosti Innova Vital na základe § 8 zákona proti nekalej súťaži v znení, ktoré je uplatniteľné na spor vo veci samej.

17

Tento spolok pred vnútroštátnym súdom tvrdil, že predmetný list obsahuje zdravotné tvrdenia, ktoré sú zakázané článkom 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006, teda dve nasledujúce tvrdenia:

„Ako už bolo napísané v početných štúdiách, vitamín D prispieva veľkou mierou k prevencii viacerých chorôb, ako napríklad atopickej dermatitídy, osteoporózy, cukrovky a MS [sklerózy multiplex]. Príliš nízka hladina vitamínu D už v detskom veku je podľa týchto štúdií čiastočne zodpovedná za neskorší nástup uvedených chorôb.“

a

„Rýchla prevencia a odstránenie nedostatkov (nedostatok vitamínu D3 je v zime opísaný pri 80 % obyvateľstva)“.

18

V tejto súvislosti Verband Sozialer Wettbewerb najmä tvrdí, že ustanovenia nariadenia č. 1924/2006 sa uplatnia tak na reklamu zameranú na odborné kruhy, ako aj na neodborné kruhy.

19

Naopak, podľa spoločnosti Innova Vital sa nariadenie č. 1924/2006 netýka reklamy zameranej na odborné kruhy. Keďže predmetný list bol určený jedine lekárom, uvedené ustanovenia tohto nariadenia nie sú uplatniteľné na zdravotné tvrdenia zakázané článkom 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006, ktoré sa nachádzajú v tomto liste.

20

Podľa vnútroštátneho súdu vyriešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, ktorý upravuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

21

Za týchto podmienok sa Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1924/2006 vykladať v tom zmysle, že ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú aj na výživové a zdravotné tvrdenia pri komunikácii komerčného charakteru uvádzané v reklame potravín, ktoré sa v takejto podobe dostávajú ku konečnému spotrebiteľovi, ak je táto komunikácia komerčného charakteru, resp. reklama určená výlučne odborníkom?“

22

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na výživové a zdravotné tvrdenia, ktoré sa v podobe uvedenej v komunikácii komerčného charakteru o potravinách majú dostať ku konečnému spotrebiteľovi, ak je táto komunikácia určená nie pre konečného spotrebiteľa, ale výlučne zdravotníckym odborníkom.

23

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora vzhľadom na výklad ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho doslovné znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12; zo 4. mája 2010, TNT Express Nederland, C‑533/08, EU:C:2010:243, bod 44, a zo 17. marca 2016, Liffers, C‑99/15, EU:C:2016:173, bod 14).

24

Pokiaľ ide po prvé o doslovné znenie článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, je potrebné konštatovať, že podľa tohto ustanovenia sa uvedené nariadenie uplatní na výživové a zdravotné tvrdenia, jednak ak sú tieto tvrdenia formulované v komunikácii komerčného charakteru, ak sú uvádzané na označení, pri prezentácii a v reklame potravín a jednak ak sa tieto sporné potraviny v takejto podobe majú dostať ku konečnému spotrebiteľovi.

25

Toto nariadenie neobsahuje definíciu pojmu „komunikácia komerčného charakteru“. Tento pojem je však definovaný v iných oblastiach práva Únie ustanoveniami sekundárneho práva, ktorými je potrebné sa v prejednávanom prípade inšpirovať na účely zabezpečenia koherencie práva Únie.

26

Podľa článku 2 písm. f) smernice 2000/31 „komerčná komunikácia“ je každá forma komunikácie určená priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru, služieb alebo imidžu spoločnosti, organizácie alebo osoby, ktorá vykonáva komerčnú, priemyselnú alebo umeleckú činnosť alebo regulované povolanie.

27

Článok 4 bod 12 smernice 2006/123 obsahuje podobnú definíciu pojmu „obchodná komunikácia“. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia obchodná komunikácia zahŕňa nielen klasickú reklamu, ale aj iné formy reklamy a oznamovania informácií určených na získanie nových klientov (pozri rozsudok z 5. apríla 2011, Société fiduciaire nationale d’expertise comptable, C‑119/09, EU:C:2011:208, bod 33).

28

Z odôvodnenia 4 nariadenia č. 1924/2006 okrem toho vyplýva, že pojem „komerčná komunikácia“ sa týka aj komunikácie, ktorá sleduje „reklamné“ ciele.

29

Za týchto podmienok pod pojem „komunikácia komerčného charakteru“ v zmysle článku 1 ods. 2 tohto nariadenia musí patriť najmä komunikácia uskutočňovaná formou reklamy na potraviny, určenej na priame či nepriame propagovanie týchto potravín.

30

Takáto komunikácia môže mať aj formu reklamnej zásielky, ktorú prevádzkovatelia potravinárskeho podniku adresujú zdravotníckym odborníkom, obsahujúcej výživové alebo zdravotné tvrdenia v zmysle tohto nariadenia s cieľom, aby títo odborníci v prípade potreby odporučili svojim pacientom zakúpenie a/alebo konzumáciu uvedenej potraviny.

31

Je potrebné zdôrazniť, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 neobsahuje spresnenie adresáta komunikácie komerčného charakteru a nerozlišuje, či ide o konečného spotrebiteľa alebo zdravotníckeho odborníka. Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, že ide o samotný výrobok, ktorý je určený konečnému spotrebiteľovi, a nie o komunikáciu, ktorá sa ho týka.

32

Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že zo znenia tohto ustanovenia chápaného vo svetle článku 2 písm. f) smernice 2000/31 a článku 4 bodu 12 smernice 2006/123 vyplýva, že nariadenie č. 1924/2006 sa uplatní na výživové alebo zdravotné tvrdenia formulované v komerčnej komunikácii adresovanej výlučne zdravotníckym odborníkom.

33

Je potrebné zdôrazniť po druhé, že analýza kontextu, v ktorom sa nachádza článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006, nevyvracia tento výklad.

34

Ako tiež tvrdí spoločnosť Innova Vital, niektoré odôvodnenia a ustanovenia nariadenia č. 1924/2006, najmä odôvodnenia 1, 9, 16, 29 a 36, ako aj článok 5 ods. 2 tohto nariadenia výslovne uvádzajú „spotrebiteľov“ bez toho, aby uvádzali „odborníkov“.

35

Avšak neexistencia pojmu „odborníkov“ v týchto odôvodneniach a týchto ustanoveniach môže znamenať iba to, že sa uvedené nariadenie neuplatní v situácii, v ktorej je komunikácia komerčného charakteru určená výlučne zdravotníckym odborníkom. V takejto situácii je táto komunikácia medzi prevádzkovateľmi potravinárskeho podniku a zdravotníckymi odborníkmi zameraná v zásade na konečného spotrebiteľa, aby tento nadobudol potraviny, ktoré sú predmetom uvedenej komunikácie, v dôsledku odporúčaní poskytnutých týmito odborníkmi.

36

Je potrebné doplniť, že zo žiadneho ustanovenia nariadenia č. 1924/2006 nevyplýva, že sa neuplatní na komerčnú komunikáciu adresovanú zdravotníckym odborníkom.

37

Pokiaľ ide napokon o ciele sledované uvedeným nariadením, tieto potvrdzujú výklad, podľa ktorého sa toto nariadenie uplatní na komerčné komunikácie adresované výlučne zdravotníckym odborníkom.

38

Okrem toho podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006 je cieľom tohto nariadenia zabezpečiť efektívne fungovanie vnútorného trhu a zároveň poskytnúť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

39

V tejto súvislosti, ako tiež vyplýva z odôvodnení 1 a 18 tohto nariadenia, sa ochrana zdravia nachádza medzi hlavnými cieľmi tohto nariadenia (rozsudok zo 6. septembra 2012, Deutsches Weintor, C‑544/10, EU:C:2012:526, bod 45). Na tento účel je najmä potrebné spotrebiteľovi poskytnúť informácie potrebné pre jeho výber na základe úplného poznania faktov (rozsudky z 10. apríla 2014, Ehrmann, C‑609/12, EU:C:2014:252, bod 40, a zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution, C‑157/14, EU:C:2015:823, bod 49).

40

V tomto zmysle spresňuje článok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1924/2006, že používanie výživových alebo zdravotných tvrdení sa povoľuje, len ak sa preukázalo, že prítomnosť, neprítomnosť alebo znížený obsah živiny alebo inej látky v potravine alebo kategórii potravín, na ktorú sa tvrdenie vzťahuje, má pozitívny výživový alebo fyziologický účinok potvrdený všeobecne uznávanými vedeckými dôkazmi. Odôvodnenie 14 tohto nariadenia je tiež formulované v tomto zmysle.

41

Ako spresňuje odôvodnenie 17 uvedeného nariadenia, vedecké odôvodenie by malo byť hlavným aspektom, na ktorý sa prihliada, keď ide o výživové a zdravotné tvrdenia. V tejto súvislosti odôvodnenie 23 toho istého nariadenia stanovuje, že používanie zdravotných tvrdení v Únii by sa malo povoliť až po uskutočnení vedeckého hodnotenia na najvyššej možnej úrovni a že s cieľom zabezpečiť harmonizované vedecké hodnotenie týchto tvrdení by mal toto hodnotenie vykonať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.

42

Nariadenie č. 1924/2006 upravuje tiež konanie povoľujúce overiť, či je tvrdenie v zmysle tohto nariadenia vedecky odôvodnené.

43

Zdravotnícki odborníci sa môžu považovať za osoby, ktoré disponujú rozsiahlejšími vedeckými znalosťami než konečný spotrebiteľ, vnímaný ako priemerný spotrebiteľ, primerane dobre informovaný, primerane všímavý a obozretný, ako upravuje odôvodnenie 16 tohto nariadenia. Avšak títo odborníci sa nemôžu považovať za spôsobilých sústavne disponovať všetkými vedeckými špecializovanými a aktualizovanými vedomosťami potrebnými na posúdenie každej potraviny a výživových a zdravotných tvrdení, ktoré sú uvedené na označení, na prezentácii týchto potravín alebo v reklame na ne.

44

Ako zdôrazňuje generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, nie je možné vylúčiť, že sami budú uvedení do omylu nepravdivými, klamlivými alebo aj zavádzajúcimi tvrdeniami.

45

Títo zdravotnícki odborníci riskujú, že podávajú, síce v dobrej viere, nesprávne informácie o potravinách, ktoré sú predmetom komerčnej komunikácie, konečným spotrebiteľom, s ktorými sú vo vzťahu. Toto riziko je o to viac významné, že uvedení odborníci sú spôsobilí z dôvodu vzťahu založenom na dôvere, ktorý existuje vo všeobecnosti medzi nimi a ich pacientmi, mať výrazný vplyv na týchto pacientov.

46

Okrem toho, ak by výživové alebo zdravotné tvrdenia adresované zdravotníckym odborníkom nepatrili do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1924/2006 s dôsledkom, že takéto tvrdenia sa môžu použiť bez toho, aby museli nevyhnutne vychádzať z vedeckých dôkazov, existovalo by riziko, že by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov obchádzali povinnosti upravené v tomto nariadení oslovením konečného spotrebiteľa prostredníctvom zdravotníckych odborníkov s tým cieľom, aby títo odporúčali ich potraviny spotrebiteľom.

47

Následne uplatnenie tohto nariadenia na výživové alebo zdravotné tvrdenia formulované v komunikácii komerčného charakteru určenej odborníkom prispieva v rámci vnútorného trhu, ktorého efektívne fungovanie sa snaží zabezpečiť nariadenie č. 1924/2006, k zvýšenému stupňu ochrany spotrebiteľa.

48

Tvrdenia predložené spoločnosťou Innova Vital nie sú spôsobilé spochybniť výklad, podľa ktorého sa uvedené nariadenie uplatňuje na výživové alebo zdravotné tvrdenia formulované v rámci komerčnej komunikácie, aj v prípade, keď táto komunikácia je adresovaná výlučne zdravotníckym odborníkom.

49

Z článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 síce vyplýva, že použitie výživových a zdravotných tvrdení sa povoľuje iba vtedy, ak sa dá predpokladať, že priemerný spotrebiteľ rozumie prospešným účinkom, ktoré sa uvádzajú v tvrdení.

50

Z toho však nemožno odvodiť, že by bola zakázaná každá objektívna informácia prevádzkovateľov potravinárskeho podniku určená zdravotníckym odborníkom o novom vedeckom vývoji, ktorá používa technickú alebo vedeckú terminológiu, ako v prejednávanom prípade používanie pojmu „atopická dermatída“.

51

Článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sa musí chápať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatní, pokiaľ sú výživové a zdravotné tvrdenia oznamované priamo konečnému spotrebiteľovi, aby sa mu umožnilo uskutočniť voľbu so znalosťou veci. Ako tiež zdôrazňuje generálny advokát v bode 54 týchto návrhov, vo veci o akú ide v konaní, reklamný list obsahujúci také tvrdenia nemá byť predložený ako taký konečnému spotrebiteľovi, ale sa má odovzdať odborníkom, ktorí sú implicitne vyzvaní, aby spotrebiteľovi odporučili predmetný výrobok.

52

Okrem toho odôvodnenie 4 nariadenia č. 1924/2006 stanovuje, že by sa nemalo vzťahovať na tvrdenia uvádzané pri komunikácii, ktorá nemá komerčný charakter, ako sú napríklad stravovacie usmernenia alebo rady, ktoré vydávajú verejné zdravotnícke orgány alebo subjekty, ani na oznámenia a informácie, ktoré nemajú komerčný charakter, v tlači a vo vedeckých publikáciách.

53

Následne toto nariadenie nebráni objektívnej informácii zdravotníckych odborníkov o novom vedeckom vývoji, implikujúc používanie technickej alebo vedeckej terminológie v situácii, kde nejde o komunikáciu komerčného charakteru.

54

V zmysle úvah, ktoré sú uvedené vyššie, je potrebné odpovedať na položenú otázku, že článok 1 ods. 2 nariadenia č. 1924/2006 sa musí vykladať v tom zmysle, že do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria výživové alebo zdravotné tvrdenia uvedené v komunikácii komerčného charakteru o potravinách, ktoré sa v takej podobe majú dostať ku konečnému spotrebiteľovi, keď táto komunikácia nebola adresovaná konečnému spotrebiteľovi, ale výlučne zdravotníckym odborníkom.

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1047/2012 z 8. novembra 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria výživové alebo zdravotné tvrdenia uvedené v komunikácii komerčného charakteru o potravinách, ktoré sa v takej podobe majú dostať ku konečnému spotrebiteľovi, keď táto komunikácia nebola adresovaná konečnému spotrebiteľovi, ale výlučne zdravotníckym odborníkom.